C-245/24

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) z 18. decembra 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-oblast – Bulharsko) – „Lukoil Bulgaria“ EOOD, „Lukoil Neftohim Burgas“ AD/Komisija za zaštita na konkurencijata

(Vec C-245/24 ( 1 ) , Lukoil Bulgaria a Lukoil Neftohim Burgas)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hospodárska súťaž - Článok 102 ZFEÚ - Zneužitie dominantného postavenia - Trh so skladovaním pohonných hmôt pre motorové vozidlá - Zneužívanie - Odmietnutie prístupu ku kľúčovej infraštruktúre vo vzťahu k podnikom v postavení tretích strán - Infraštruktúra financovaná z verejných zdrojov - Privatizácia tejto infraštruktúry)

(C/2026/914)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby orgán na ochranu hospodárskej súťaže mohol dospieť k záveru, že konanie dvoch spoločností, ktoré sú súčasťou toho istého podniku v dominantnom postavení, spočívajúce podľa tohto orgánu v odmietnutí poskytnúť prístup k zariadeniam, ktoré sa dostali pod ich kontrolu – pričom tieto zariadenia sú súčasťou jednej kľúčovej infraštruktúry, ktorá je pod kontrolou tohto podniku –, a v obmedzení obchodu v tejto súvislosti predstavuje zneužitie takéhoto dominantného postavenia, uvedený orgán nie je povinný konštatovať, že podmienky článku 102 ZFEÚ sú splnené tak vo vzťahu ku konaniu kvalifikovanému ako odmietnutie prístupu k takýmto zariadeniam, ako aj vo vzťahu ku konaniu kvalifikovanému ako obmedzenia obchodu, a to za predpokladu, že vie preukázať, že tieto podmienky sú splnené v súvislosti s celkovým zneužívajúcim správaním, ktoré sa tomuto podniku vytýka.

2.

Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky stanovené v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), na základe ktorých je možné usudzovať, že odmietnutie poskytnúť prístup k infraštruktúre môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia, sa uplatňujú na takú infraštruktúru, ktorá bola vybudovaná orgánmi verejnej moci predtým, ako ju podnik v dominantnom postavení nadobudol na základe privatizácie, alebo predtým, ako ju tento podnik začal využívať na základe výlučných práv, ktoré naň tieto orgány verejnej moci previedli, a to pod podmienkou, že po prvé sa táto privatizácia alebo prevod výlučných práv uskutočnili za podmienok, ktoré boli schopné zaručiť to, aby boli cena a ostatné podmienky tejto privatizácie v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, a po druhé, že uvedený podnik má plnú rozhodovaciu autonómiu, pokiaľ ide o prístup k tejto infraštruktúre.