C-590/24

Rozsudok

Súdneho dvora (ôsma komora) z 22. januára 2026 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky – Slovensko) – trestné konanie proti AK Dlhopolec s.r.o., MABONEX SLOVAKIA spol. s r.o., A.B., X.Y.

(Vec C-590/24 ( 1 ) , AK Dlhopolec a i.)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Postupy verejného obstarávania - Smernica 2014/23 - Udeľovanie koncesií - Smernica 2014/24 - Dôvody na vylúčenie - Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa zriaďuje register partnerov verejného sektora - Požiadavka nestrannosti osoby oprávnenej zapísať partnera verejného sektora do tohto registra - Uloženie pokuty za nedodržanie tejto požiadavky - Automatické vylúčenie z účasti na verejnom obstarávaní v prípade nezaplatenia tejto pokuty - Článok 49 Charty základných práv Európskej únie - Trestnoprávna povaha sankcie - Predvídateľnosť a primeranosť tejto sankcie - Zásada právnej istoty)

(C/2026/1320)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

2.

Článok 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a zásada právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade nedodržania požiadavky nestrannosti, ktorej podlieha osoba oprávnená zapísať spoločnosť do registra partnerov verejného sektora, len stanovuje, že tejto spoločnosti sa uloží pokuta zodpovedajúca výške hospodárskeho prospechu, ktorý táto spoločnosť získala v rámci svojich vzťahov s verejným sektorom, pričom nespresňuje parametre umožňujúce určiť tento prospech, a to pod podmienkou, že tieto parametre možno určiť na základe bežnej metódy výkladu práva uplatňovanej príslušnými vnútroštátnymi súdmi, takže uvedená spoločnosť bude schopná dostatočne jasne a presne určiť sankcie, ktorým sa vystavuje v prípade porušenia tejto právnej úpravy.

3.

Článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá spoločnosti, ktorá porušila túto právnu úpravu, automaticky ukladá pokutu zodpovedajúcu výške hospodárskeho prospechu, ktorý táto spoločnosť získala v rámci svojich vzťahov s verejným sektorom, bez toho, aby príslušný orgán mohol na účely určenia výšky tejto pokuty zohľadniť akúkoľvek okolnosť týkajúcu sa porušenia predmetnej povinnosti. Naproti tomu článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje uloženie pokuty v rámci rozpätia zahŕňajúceho minimálnu a maximálnu výšku, pokiaľ príslušný orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, ako aj spôsoby a následky porušenia dotknutej povinnosti.