C-2/24
ECLI:EU:C:2025:222
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0002
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0002
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 27. marca 2025 ( 1 )
Vec C‑2/24 P
Teva Pharmaceutical Industries Ltd,
Cephalon Inc.
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s modafinilom – Dohoda o urovnaní patentového sporu s cieľom odložiť uvedenie lacnejšej generickej verzie modafinilu na trh – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Žaloba o neplatnosť – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Obmedzenie z hľadiska následku – Kritériá posúdenia“
I. Úvod
1.
Svojím odvolaním sa spoločnosti Teva Pharmaceutical Industries Ltd (ďalej len „Teva“) a Cephalon Inc. (ďalej spoločne len „odvolateľky“) domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 18. októbra 2023, Teva Pharmaceutical Industries a Cephalon/Komisia ( T‑74/21 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:651 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu. Táto žaloba smerovala v prvom rade k zrušeniu rozhodnutia Európskej komisie C(2020) 8153 final z 26. novembra 2020 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39686‑CEPHALON) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 2 ), v ktorom sa konštatovalo, že odvolateľky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, keď uzavreli dohodu o urovnaní ich patentového sporu, a subsidiárne k zrušeniu alebo zníženiu výšky uložených pokút.
2.
Prejednávaná vec vychádza z dohody o urovnaní sporu formou zmieru (ďalej len „dohoda o urovnaní“), ktorú uzavreli odvolateľky, dve farmaceutické spoločnosti, a podľa ktorej sa jedna z nich – Teva – zaviazala, že neuvedie na predmetné trhy s modafinilom svoj generický liek nie však výmenou za priame platby, ale za súbor obchodných transakcií upravených v tejto dohode. Komisia v spornom rozhodnutí dospela okrem iného k záveru, že uvedená dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže tak z hľadiska cieľa, ako aj z hľadiska následku v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP. V dôsledku toho bola obom spoločnostiam Cephalon a Teva uložená pokuta, a to prvej z nich vo výške 30480000 eur a druhej vo výške 30000000 eur.
3.
Prejednávaná vec nadväzuje na prípady, v ktorých boli vydané rozsudky Generics (UK) a i. ( 3 ), Lundbeck ( 4 ) a Servier ( 5 ), ktoré sa týkali klasifikácie dohôd o urovnaní patentových sporov ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru najmä príležitosť spresniť kritériá uplatniteľné na preukázanie obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia v kontexte dohody o urovnaní patentových sporov, ktorú uzavrel výrobca originálneho lieku ako majiteľ sekundárnych patentov súvisiacich s farmaceutickým výrobkom a výrobca generickej verzie tohto lieku.
II. Okolnosti predchádzajúce sporu
4.
Okolnosti sporu sú uvedené v bodoch 2 až 43 napadnutého rozsudku a pre potreby týchto návrhov ich možno zhrnúť takto.
A. Dotknuté subjekty
5.
Cephalon je biofarmaceutická spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch, ktorá dodáva tak originálne, ako aj generické lieky do celého sveta. Medzi jej hlavné činnosti patrí výskum a vývoj, ako aj uvádzanie liekov na trh, pričom sa zameriava najmä na poruchy centrálneho nervového systému.
6.
Teva je nadnárodná farmaceutická spoločnosť pôsobiaca v oblasti vývoja, výroby a uvádzania na trh generických liekov, ako aj inovatívnych a špecializovaných farmaceutických výrobkov, účinných farmaceutických látok a voľnopredajných výrobkov.
7.
V októbri 2011 po tom, čo Komisia schválila oznámenú koncentráciu rozhodnutím C(2011) 7435 v konečnom znení (vec COMP/M. 6258 – Teva/Cephalon) od 13. októbra 2011 ( 6 ), prijatým na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 139/2004 ( 7 ) (ďalej len „rozhodnutie o koncentrácii“), došlo k nadobudnutiu spoločnosti Cephalon spoločnosťou Teva.
B. Predmetné patenty a výrobok
8.
Výrobok, ktorého sa prejednávaná vec týka, predstavuje liek obsahujúci účinnú farmaceutickú látku (ďalej len „ÚFL“) s názvom modafinil. Modafinil bol objavený v roku 1976 v laboratóriu francúzskej farmaceutickej spoločnosti Lafon. Ide o dlhodobo pôsobiacu stimulačnú látku používanú na liečbu určitých porúch spánku.
9.
V roku 1993 získala Cephalon výlučné práva k modafinilu a v roku 1997 ho začala predávať v Spojenom kráľovstve pod ochrannou známkou Provigil. V roku 2005 tento podnik predával modafinil vo viacerých krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
10.
Pokiaľ ide o EHP, platnosť jednotlivých vnútroštátnych patentov na molekulu vo vlastníctve spoločnosti Cephalon vo vzťahu k ÚFL modafinil uplynula v priebehu roku 2003, zatiaľ čo ochrana údajov týkajúcich sa tejto ÚFL uplynula zasa najneskôr v roku 2005. Hoci platnosť patentov na molekulu modafinilu uplynula, Cephalon stále vlastnila sekundárne patenty na veľkosť častíc a ďalšie patenty súvisiace s modafinilom, ktorých platnosť v EHP mala uplynúť v priebehu roku 2015.
11.
Liek Provigil bol najvýznamnejším výrobkom v portfóliu spoločnosti Cephalon z hľadiska predaja. Vzhľadom na vstup generických výrobkov na trh v blízkej budúcnosti a na účely ochrany svojich činností v predmetnej oblasti pracovala Cephalon na výrobku druhej generácie s názvom Nuvigil, ktorý je založený na ÚFL modafinil, a tento mala v úmysle uviesť na trh s cieľom postupne od roku 2006 nahradiť Provigil, a to najprv v Spojených štátoch a neskôr v EHP. Okrem toho Cephalon plánovala uviesť na trh ďalší liek na báze modafinilu, a to liek s názvom Sparlon. Nakoniec Cephalon neuviedla na trh v EHP ani Nuvigil, ani Sparlon.
12.
Keď na konci roka 2002 štyri spoločnosti pôsobiace v odvetví generických liekov, vrátane spoločnosti Teva, požiadali o regulačné povolenie na uvedenie svojich generických výrobkov modafinilu na trh v Spojených štátoch, Cephalon podala v Spojených štátoch návrh na začatie konania o porušení patentu. V júni 2005 uviedla Teva svoj generický výrobok modafinilu na trh v Spojenom kráľovstve.
13.
Dňa 6. júla 2005 po výmene listov podala Cephalon návrh na začatie konania proti spoločnosti Teva vo veci patentov na High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo] a domáhala sa nariadenia predbežného opatrenia s cieľom zabrániť spoločnosti Teva predávať jej generický výrobok modafinilu v Spojenom kráľovstve. Teva následne podala protinávrh na zrušenie. Pred pojednávaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo stanovené na 11. júla 2005, Teva súhlasila s ukončením predaja generických výrobkov modafinilu v Spojenom kráľovstve. Cephalon výmenou za to súhlasila s tým, že poskytne záruku vo výške 2,1 milióna libier šterlingov (GBP) (t. j. približne 3,07 milióna eur) pre prípad, že by Teva mala úspech v súdnom konaní a bola by oprávnená požadovať náhradu škody z titulu ušlého zisku.
14.
Rokovania na účely uzavretia dohody o urovnaní sa začali koncom novembra 2005.
C. Dohoda o urovnaní
15.
Dňa 8. decembra 2005 uzavreli Cephalon a Teva dohodu o urovnaní, ktorá bola uzatvorená aj vo vzťahu k podnikom prepojeným s nimi a nadobudla účinnosť 4. decembra 2005.
16.
Táto dohoda vo svojom článku 2 okrem iného stanovovala, že sa Teva zaväzuje nevstúpiť nezávisle na trh s modafinilom a tiež nekonkurovať spoločnosti Cephalon na tomto trhu (ďalej len „ustanovenie o zákaze konkurencie“) a nenapadnúť patenty na modafinil vo vlastníctve spoločnosti Cephalon (ďalej len „ustanovenie o nenapadnutí patentov“) (ďalej spoločne ako „obmedzujúce ustanovenia“).
17.
Články 2.2 až 2.6 dohody o urovnaní sa týkali celého súboru transakcií, ktoré súvisia s týmito skutočnosťami: licencia udelená spoločnosťou Teva spoločnosti Cephalon, týkajúca sa práv duševného vlastníctva spoločnosti Teva, licencia udelená spoločnosťou Cephalon spoločnosti Teva na používanie údajov nazývaných CEP1347, ktorých spoluautorom sa stala Cephalon v rámci výskumu týkajúceho sa liečby Parkinsonovej choroby, dodávanie ÚFL modafinil spoločnosťou Teva spoločnosti Cephalon, platby od spoločnosti Cephalon v prospech spoločnosti Teva z titulu trov súdneho konania, ktorých vzniku sa zabránilo, a distribúciu výrobkov spoločnosti Cephalon v Spojenom kráľovstve spoločnosťou Teva.
18.
Táto dohoda tiež vo svojom článku 3 stanovovala generické práva v prospech spoločnosti Teva. Podľa tohto článku udelila Cephalon spoločnosti Teva nevýhradnú licenciu na uvádzanie jej generického výrobku modafinilu na trh, a to aj v EHP, od roku 2012 (alebo skôr, v prípade, že by akýkoľvek subjekt uviedol na trh generický výrobok modafinilu).
19.
V súlade s článkom 4 uvedenej dohody sa spoločnosti Teva a Cephalon zaviazali bezprostredne ukončiť svoje súdne spory týkajúce sa modafinilu v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve.
20.
Táto istá dohoda o urovnaní zahŕňala napokon aj sumy alebo poplatky súvisiace s jednotlivými transakciami uvedenými v bodoch 16 a 18 vyššie.
III. Sporné rozhodnutie
21.
Dňa 26. novembra 2020 prijala Komisia sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že odvolateľky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na dohode o urovnaní vo farmaceutickom sektore výmenou za reverznú platbu. Porušenie sa týkalo Nemecka, Rakúska, Belgicka, Bulharska, Cypru, Dánska, Španielska, Fínska, Francúzska, Grécka, Maďarska, Írska, Islandu, Talianska, Lotyšska, Lichtenštajnska, Litvy, Luxemburska, Nórska, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Spojeného kráľovstva, Slovenska a Švédska a trvalo od 4. decembra 2005 do 12. októbra 2011 s výnimkou Bulharska a Rumunska, kde sa porušenie začalo 1. januára 2007, ako aj Maďarska, kde sa porušenie skončilo 14. júna 2011. ( 8 ) Za zistené porušenie uložila Komisia spoločnostiam Cephalon a Teva pokuty vo výške 30480000 eur a 30000000 eur. ( 9 )
IV. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
22.
Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 5. februára 2021 sa odvolateľky domáhali zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenia alebo zníženia uložených pokút.
23.
Na podporu svojej žaloby odvolateľky uviedli štyri žalobné dôvody: prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle zo strany Komisie v rozsahu, v akom dohodu o urovnaní kvalifikovala ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, druhý je založený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spočívajúcich v tom, že Komisia kvalifikovala dohodu o urovnaní ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku“, tretí, ktorý bol uvedený subsidiárne, je založený na nesprávnom uplatnení článku 101 ods. 3 ZFEÚ a napokon štvrtým, ktorý bol tiež uvedený subsidiárne, sa žalobkyne domáhali zrušenia pokút, ktoré im boli uložené, alebo prinajmenšom čiastočného zrušenia pokuty uloženej spoločnosti Teva, a to v podstatnom rozsahu.
24.
V napadnutom rozsudku Všeobecný súd v prvom rade preskúmal prvý žalobný dôvod založený na nesprávnej kvalifikácii dohody o urovnaní ako „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ zo strany Komisie. ( 10 ) Po prvé zamietol výhrady o neuplatnení vhodného právneho kritéria na identifikáciu „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“. ( 11 ) Po druhé Všeobecný súd zamietol výhrady o existencii iného prijateľného vysvetlenia transakcií uzavretých popri tejto dohode než to, že slúžili výlučne ako protiplnenie za obmedzujúce ustanovenia. ( 12 ) Po tretie Všeobecný súd zamietol výhrady týkajúce sa kritéria stanoveného v rozsudku Generics (UK) zameraného na existenciu pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž, ktoré sú preukázané, relevantné, vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné. ( 13 ) Po štvrté Všeobecný súd zamietol výhrady týkajúce sa pochybení, ktorých sa Komisia údajne dopustila pri posúdení hospodárskeho a právneho kontextu dohody o urovnaní. ( 14 )
25.
V druhom rade Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nesprávne kvalifikovala uvedenú dohodu ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku“, keďže táto inštitúcia vychádzala výlučne z potenciálnych následkov dohody o urovnaní. ( 15 )
26.
V treťom rade Všeobecný súd zamietol tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré odvolateľky vzniesli subsidiárne. Zamietol teda jednak tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila v spornom rozhodnutí, v rozsahu, v akom toto rozhodnutie obsahuje posúdenie, podľa ktorého uvedená dohoda nespĺňa podmienky pre uplatnenie výnimky, stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ, ( 16 ) a jednak štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia v rámci uloženia pokút porušila zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery, ako aj zásadu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege . ( 17 )
27.
Vo štvrtom a poslednom rade Všeobecný súd zamietol návrh odvolateliek na zrušenie alebo zníženie výšky pokút uložených v spornom rozhodnutí. ( 18 )
28.
So zreteľom na tieto úvahy Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateliek a uložil im povinnosť nahradiť trovy konania.
V. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
29.
Vo svojom odvolaní odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor vyhlásil žalobu za prípustnú a vyhovel odvolaniu, zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec na nové rozhodnutie Všeobecnému súdu, ibaže by Súdny dvor dospel k záveru, že je s vecou dostatočne oboznámený, aby zrušil sporné rozhodnutie, a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov vynaložených odvolateľkami v konaní na Súdnom dvore a Všeobecnom súde. Komisia zasa navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.
VI. Analýza
30.
Odvolateľky na podporu svojho odvolania uvádzajú dva odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil jednak pri uplatnení kritéria umožňujúceho preukázať existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v kontexte dohody o urovnaní zmierom v oblasti farmaceutických patentov v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Generics (UK) (A) a jednak v rámci preskúmania protisúťažných účinkov dohody o urovnaní (B).
A. O prvom odvolacom dôvode
31.
V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa delí na dve časti, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil právne kritérium vyplývajúce z rozsudku Generics (UK), ktoré umožňuje preukázať existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v rámci dohody o urovnaní formou zmieru.
32.
Prvá časť sa týka výkladu, ktorý poskytol Všeobecný súd na prvú časť kritéria stanoveného v tomto rozsudku, a presnejšie otázky, či sa prevod hodnoty, ktorú upravuje dohoda o urovnaní, vysvetľuje výlučne obchodným záujmom zmluvných strán nevstúpiť do hospodárskej súťaže. ( 19 ) Druhá časť sa zasa zameriava na druhú časť tohto kritéria, a najmä na podmienky, za ktorých môže takáto dohoda vytvoriť preukázané priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli odôvodnene spochybniť jej dostatočne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži. ( 20 )
33.
Na uľahčenie analýzy tohto odvolacieho dôvodu považujem za užitočné pripomenúť kritériá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o kvalifikáciu dohôd o odklade vstupu (nazývaných pay for delay ) ako „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, a najmä zásady vyplývajúce z rozsudku Generics (UK), ktorý predstavuje kľúčový prvok v prejednávanej veci, ako aj následnú judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti.
1.
O kvalifikácii dohôd o odklade vstupu ako „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“
34.
Na úvod pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora možno pojem „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ uplatniť len na určité zosúladené postupy medzi podnikmi, ktoré samy osebe odhaľujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné sa domnievať, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné. ( 21 )
35.
Pokiaľ ide konkrétnejšie o dohody o urovnaní, ako je dohoda o urovnaní v prejednávanej veci, v rámci sporov týkajúcich sa patentu na výrobný postup ÚFL, ktorá sa stala voľnou, uzavretých medzi výrobcom originálnych liekov a výrobcom generických liekov a majúcich za následok odklad vstupu generických liekov na trh výmenou za prevody peňažných alebo nepeňažných hodnôt zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, Súdny dvor rozhodol, že takéto dohody nemožno v žiadnom prípade považovať za „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. ( 22 )
36.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že v súlade s vyššie citovanou judikatúrou sa výrobca generických liekov môže po tom, čo posúdi svoje šance na úspech v súdnom konaní, v ktorom proti nemu stojí výrobca dotknutého originálneho lieku, rozhodnúť, že sa vzdá vstupu na relevantný trh a uzavrie s týmto výrobcom originálneho lieku dohodu o zmierlivom urovnaní, ktorou sa toto konanie skončí. V každom prípade však túto dohodu nemožno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skutočnosť, že takáto dohoda je spojená s prevodmi hodnôt zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, nepredstavuje dostatočný dôvod na jej kvalifikáciu ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže tieto prevody hodnoty sa môžu ukázať ako odôvodnené. Tak to môže byť v prípade, keď výrobca generických liekov dostane od výrobcu originálnych liekov sumy skutočne zodpovedajúce náhrade nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom, v ktorom proti sebe stoja, alebo zodpovedajúce odmene za skutočné dodanie tovarov alebo služieb výrobcovi originálnych liekov. ( 23 )
37.
Vzhľadom na to, že dohoda o urovnaní sporu týkajúceho sa platnosti patentu, v ktorom proti sebe stoja výrobca generických liekov a výrobca originálnych liekov, ktorý je majiteľom tohto patentu, je spojená s prevodmi hodnôt z výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov, treba teda v prvom rade overiť, či čistý kladný zostatok týchto prevodov možno v celom rozsahu odôvodniť, tak ako sa to uvádza v predchádzajúcom bode vyššie, potrebou kompenzovať náklady alebo nepríjemnosti spojené s týmto sporom, akými sú náklady a odmeny poradcov tohto druhého uvedeného výrobcu, alebo potrebou tohto výrobcu zaplatiť výrobcovi originálnych liekov za skutočné a preukázané poskytnutie tovarov alebo služieb. ( 24 ) Urovnanie takéhoto sporu formou zmieru totiž predpokladá, že výrobca generických liekov uznáva platnosť predmetného patentu, lebo sa vzdáva jej napadnutia. Z toho vyplýva, že v rámci takzvanej reverznej platby zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov sa jedine záväzok uhradiť takéto náklady alebo zaplatenie odmeny za takéto poskytnuté výrobky alebo služby dajú považovať za náklady, ktoré sú koherentné vo vzťahu k takémuto uznaniu, a teda za náklady, ktoré môžu byť odôvodnené vzhľadom na hospodársku súťaž. ( 25 )
38.
V prípade, že tento čistý kladný zostatok prevodov nie je v celom rozsahu odôvodnený takouto potrebou, treba v druhom rade overiť, či v prípade neexistencie takéhoto odôvodnenia možno tieto prevody vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto výrobcov liekov nekonkurovať si na základe zásluh. V rámci tohto preskúmania treba posúdiť, či uvedený zostatok vrátane prípadných odôvodnených nákladov bol dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý kladný zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní. ( 26 )
39.
Vzhľadom na zložitosť dohôd o urovnaní nemožno posudzovať stupeň ich hospodárskej škodlivosti pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na predmetnom trhu abstraktne a toto posúdenie si vyžaduje podrobnú analýzu založenú na objektívnom zvážení tejto dohody, ale aj jej cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí. ( 27 )
2.
O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, založenej na nesprávnom uplatnení prvej častí kritéria stanoveného v rozsudku Generics (UK)
40.
Na podporu prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky namietajú body 45 až 47 napadnutého rozsudku, a najmä právne kritérium, ktoré Všeobecný súd použil na kvalifikáciu záväzkov spočívajúcich v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, ktoré boli prijaté v rámci dohody o urovnaní, ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
41.
Podľa ich názoru obsahuje napadnutý rozsudok nesprávne právne posúdenie z troch hľadísk. Po prvé právne kritérium požité v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku je vo svojej podstate kontrafaktuálne a zodpovedá tomu, či by sa vyžadovalo v rámci preskúmania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, a nie z hľadiska cieľa, čo je v rozpore s rozsudkom Generics (UK) (písm. a). Po druhé Všeobecný súd formuloval v bode 45 uvedeného rozsudku prísnejšiu právnu normu, ako bola norma uvedená v rozsudku Generics (UK) (písm. b). Napokon po tretie uvedený rozsudok potvrdil kritérium, ktoré je pre zmluvné strany nesplniteľné, čo je v priamom rozpore s rozsudkom Generics (UK) (písm c).
a)
O kontrafaktuálnom scenári, ktorý použil Všeobecný súd
1) Zhrnutie tvrdení účastníkov konania
42.
Na jednej strane odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu to, že v bode 46 napadnutého rozsudku konštatoval, že „na účely posúdenia toho, či jediným prijateľným vysvetlením každej z obchodných transakcií bol cieľ motivovať Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, a teda aby upustila od konkurovania spoločnosti Cephalon, alebo či by tieto transakcie boli v každom prípade za obvyklých trhových podmienok uzavreté, musela Komisia porovnať to, čo sa skutočne stalo, s tým, čo by sa stalo v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení“. Predmetné kritérium, ako ho uvádza Všeobecný súd, zahŕňa kontrafaktuálnu analýzu, ktorá spadá do rozsahu preskúmania obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska následku. Odvolateľky z tých istých dôvodov tvrdia, že záver uvedený v bode 47 tohto rozsudku, podľa ktorého „právne kritérium uplatnené Komisiou nepredstavuje kontrafaktuálnu analýzu patriacu do rámca posúdenia dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku“, obsahuje nesprávne právne posúdenie.
43.
Na druhej strane, hoci bod 46 uvedeného rozsudku odkazuje na ustanovenia o zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov ako na samostatnú časť dohody o urovnaní („v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení“), kritérium, ktoré zvolil Všeobecný súd, si v skutočnosti vyžaduje posúdiť, či by bola každá z obchodných transakcií skutočne uzavretá, respektíve či by bola uzavretá za rovnakých podmienok v prípade neexistencie dohody o urovnaní posudzovanej ako celok . Všeobecný súd sa pritom dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri stanovení takéhoto kritéria zamenil posúdenie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa s posúdením z hľadiska následku.
2) Posúdenie
i) O vhodnosti kontrafaktuáleho scenára v rámci analýzy protisúťažného cieľa
44.
Na úvod pripomínam, že dohody o urovnaní, ktorými výrobca generických liekov, ktorý sa usiluje o vstup na trh, aspoň dočasne uznáva platnosť patentu, ktorý má výrobca pôvodných originálnych liekov, a preto sa zaväzuje, že ho nebude spochybňovať, ani nevstúpi na predmetný trh, môžu mať účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, keďže spochybnenie platnosti a rozsahu patentu je súčasťou normálneho fungovania hospodárskej súťaže v odvetviach, v ktorých existujú výhradné práva na technológie. ( 28 )
45.
Takéto dohody však nemožno vo všetkých prípadoch považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa prevody hodnôt, ktoré sú upravené v týchto dohodách, ako aj záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov môžu ukázať ako odôvodnené. ( 29 ) Kvalifikácia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sa preto môže uplatniť iba v prípade, ak obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z ustanovení o zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, ktoré sú upravené v týchto dohodách, nie sú založené na uznaní platnosti patentov výrobcu originálnych liekov, ale na prevode hodnoty zo strany tohto výrobcu v prospech výrobcu predmetných generických liekov, pre ktorého je motiváciou k tomu, aby upustil od vstupu do hospodárskej súťaže. ( 30 )
46.
Z uvedeného vyplýva, že na účely určenia, či dohodu možno kvalifikovať ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, je potrebné analyzovať nie každé z jej ustanovení samostatne, ale zhodnotiť, či táto dohoda, posudzovaná ako celok, má určitý stupeň hospodárskej škodlivosti na riadne fungovanie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. ( 31 )
47.
Po tomto spresnení je teraz potrebné preskúmať, či sú v prejednávanom prípade splnené kritériá, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora a sú pripomenuté vo vyššie uvedených bodoch, a či teda Všeobecný súd v rámci analýzy obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v bode 46 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že na účely tohto posúdenia je potrebné analyzovať, či by obchodné transakcie obsiahnuté v dohode boli skutočne uzavreté, respektíve či by boli uzavreté za rovnaných podmienok („v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení“).
48.
Z dôvodov, ktoré vysvetlím v nasledujúcich bodoch, zastávam názor, že prístup, ktorý zvolil Všeobecný súd, nie je v rozpore s postupom stanoveným v rozsudku Generics (UK) a s novšou judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti. ( 32 )
49.
Po prvé by som chcel totiž uviesť, že pokiaľ je na kvalifikáciu dohody o urovnaní ako „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ smerodajným kritériom konštatovanie, že jediným protiplnením za prevod hodnoty , ktorý prevzal výrobca generických liekov od výrobcu originálneho lieku, je nevstúpenie na trh ( 33 ), Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa vo svojom skúmaní sústredil na záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov obsiahnuté v obmedzujúcich ustanoveniach, ktoré v praxi spočívajú v nevstúpení na trh . Okrem toho sa Všeobecný súd neobmedzil na formalistickú a abstraktnú analýzu obmedzujúcich ustanovení, no na základe podrobnej analýzy a celkového posúdenia dohody o urovnaní sa usiloval určiť, či zahrnutie týchto ustanovení do dohody – a na základe toho do záväzku spoločnosti Teva nevstúpiť nezávisle na trh s generickými liekmi – tvorí protiplnenie za prevod hodnoty, ktorý uskutočnila Cephalon v prospech spoločnosti Teva prostredníctvom obchodných transakcií. ( 34 )
50.
V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že – ako vyplýva z bodov 43 až 46 napadnutého rozsudku – Všeobecný súd sa sledovaným prístupom v skutočnosti na základe hypotetického scenára usiloval zistiť, či sa dohody uzavreté medzi odvolateľkami odchyľovali od bežných trhových podmienok, pričom sa sústredil najmä na ciele a hospodársky a právny kontext, do ktorého tieto dohody patrili v čase svojho uzavretia, s cieľom určiť, aký motivačný účinok mali prevody hodnôt upravené v uvedených dohodách. ( 35 ) Judikatúra Súdneho dvora v tejto súvislosti pritom sama osebe nevylučuje možnosť zohľadnenia kontrafaktuálnych prvkov na účely konštatovania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. ( 36 )
51.
Po druhé poznamenávam, že hoci analýza, ktorú vykonal Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku a ktorá spočívala v preskúmaní súvisiacich transakcií v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení, si istým spôsobom vyžaduje analýzu hypotetickej situácie, z bodov 43 až 47 tohto rozsudku dostatočne jasne vyplýva, že bola uskutočnená preto, aby sa overilo, či tieto ustanovenia predstavovali motiváciu pre Teva na to, aby upustila od konkurovania spoločnosti Cephalon, s cieľom určiť objektívnu závažnosť predmetného postupu. Ako Všeobecný súd správne uvádza v bodoch 47 až 50 uvedeného rozsudku, takéto posúdenie sa však nesmie zamieňať s kontrafaktuálnou analýzou patriacou do rámca posúdenia dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku. ( 37 )
52.
Nech už túto analýzu nazveme akokoľvek, skutočnosť, že zahŕňa hypotetický alebo kontrafaktuálny prvok, sama osebe neznamená, že zodpovedá tzv. „kontrafaktuálnej“ metóde, v rámci ktorej by sa na rekonštrukciu situácie z hľadiska hospodárskej súťaže, ktorá by na trhu prevládala pri neexistencii dohody o urovnaní, použil hypotetický scenár s cieľom posúdiť následky, ktoré z nej vyplývajú na hospodársku súťaž. ( 38 ) Okrem toho je zjavné, že posúdenie, ktoré uskutočnil Všeobecný súd na identifikáciu existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, sa líši od metodológie použitej na analýzu protisúťažných následkov dohody o urovnaní, ktorá je opísaná v bodoch 221 až 223 a 230 až 254 napadnutého rozsudku. ( 39 )
ii) O „kontrafaktuálnom“ scenári, ktorý použil Všeobecný súd
53.
Podľa názoru odvolateliek si kritérium stanovené Všeobecným súdom v bode 46 napadnutého rozsudku v skutočnosti vyžaduje posúdiť pri každej obchodnej transakcii, či by bola skutočne uzavretá, respektíve či by bola uzavretá za rovnakých podmienok „v prípade neexistencie dohody o urovnaní“ posudzovanej ako celok, a nie „v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení“, ako to vyplýva z tohto bodu napadnutého rozsudku. Tieto ustanovenia totiž tvoria neoddeliteľnú súčasť dohody o urovnaní a vzhľadom na to ich nemožno, v rozpore s tým, čo vyžaduje kritérium stanovené Všeobecným súdom, skúmať oddelene.
54.
Na úvod by som chcel uviesť, že odvolateľky sa zrejme týmto tvrdením, na ktorom je založená veľká časť prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, usilujú v skutočnosti preukázať, že kritérium stanovené Všeobecným súdom zodpovedá kritériu vyplývajúcemu z rozsudku Generics (UK) určenému na preskúmanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, a preto ho nemožno použiť na preukázanie obmedzenia z hľadiska cieľa, lebo by to viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
55.
Podľa môjho názoru je však takéto tvrdenie založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a nemožno s ním súhlasiť.
56.
V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva z bodu 43 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd mal v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v úmysle vykonať celkové posúdenie záujmov a motivácie dotknutých strán na účely overenia toho, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní bolo možné vysvetliť inak než obchodným záujmom odvolateliek na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.
57.
Takáto analýza však predpokladá, ako správne podotkol Všeobecný súd v bodoch 50 a 56 napadnutého rozsudku, spoločnú analýzu obchodných transakcií a dohody o urovnaní, keďže tieto dohody patria do jedného zmluvného rámca. Vzhľadom na zmluvné vzťahy medzi dohodou o urovnaní a obchodnými transakciami, ktoré ich prakticky navzájom neoddeliteľne spájajú, je ťažké si predstaviť, ako by sa mohli tieto transakcie vykladať samostatne. To platí tým skôr, že – ako vyplýva z bodu 50 vyššie – cieľ tejto analýzy spočíva práve v identifikácii motivačného účinku prevodov hodnôt a v určení, či zahrnutie obmedzujúcich ustanovení do dohody o urovnaní (a teda záväzok spoločnosti Teva nevstúpiť na trh alebo odložiť svoj vstup na trh) predstavoval protiplnenie za prevody hodnôt, ktoré Cephalon uskutočnila prostredníctvom obchodných transakcií. ( 40 )
58.
Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, z nijakej skutočnosti v napadnutom rozsudku nevyplýva, že by Všeobecný súd neuskutočnil analýzu opísanú v predchádzajúcom bode vyššie, ( 41 ) pričom body 61 a 162 napadnutého rozsudku svedčia o opaku, ( 42 ) alebo že by prakticky nevyžadoval preukázať, čo by sa stalo v prípade neexistencie dohody o urovnaní , posudzovanej ako celok. ( 43 )
b)
O tvrdení odvolateliek, že Všeobecný súd použil prísnejšiu právnu normu, ako je norma stanovená v rozsudku Generics (UK)
59.
Odvolateľky zdôrazňujú, že v súlade s rozsudkom Generics (UK) dohoda o urovnaní zmierom predstavuje dohodu, ktorej cieľom je vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, ak zo všetkých dostupných dôkazov vyplýva, že prevody hodnôt možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom strán tejto dohody nekonkurovať si. ( 44 ) Súdny dvor okrem toho konštatoval, že na to, aby sa na tieto štruktúry nevzťahovala definícia dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, stačí, aby bolo toto vysvetlenie „prijateľné“. ( 45 ) Všeobecný súd pritom v bode 45 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia je povinná overiť, či by obchodné transakcie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní, mohli byť za rovnako výhodných podmienok uzavreté aj v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení. Nielenže sa tým Všeobecný súd dopustil skreslenia kritéria stanoveného skoršou judikatúrou Súdneho dvora, ( 46 ) ktoré je potvrdení v rozsudku Generics (UK), ale zároveň obrátil dôkazné bremeno v rozpore s týmto rozsudkom. ( 47 )
60.
Domnievam sa, že výhrada odvolateliek nemôže obstáť, a to z nasledujúcich dôvodov.
61.
Ako vyplýva z bodu 53 napadnutého rozsudku, ktorý odvolateľky nespochybňujú, Všeobecný súd citovaním bodov 83 a 87 rozsudku Generics (UK) správne stanovil zásadu, podľa ktorej Komisii prináleží preukázať, že v predmetnom kontexte ustanovenia o zákaze konkurencie a o nenapadnutí patentov, ktoré boli dohodnuté v rámci dohody o urovnaní, viedli k dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, a teda preukázať, že z preskúmania tejto dohody vyplýva, že prevody hodnôt upravené touto dohodou možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom tak majiteľa predmetného patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.
62.
Odvolateľky v prvostupňovom konaní totiž tvrdili, že obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní mali iné prijateľné vysvetlenie než to, že slúžili výlučne ako protiplnenie za obmedzujúce ustanovenia. Všeobecný súd teda overil, ako vyplýva z bodu 61 napadnutého rozsudku, či sa Komisia vo vzťahu ku každej z obchodných transakcií upravených v tejto dohode dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že cieľom predmetných transakcií bolo poslúžiť na prevod hodnoty zo strany spoločnosti Cephalon na Teva výmenou za záväzok spoločnosti Teva nevstúpiť nezávisle na trhy s generickými liekmi a nekonkurovať spoločnosti Cephalon, pokiaľ ide o modafinil.
63.
Všeobecný súd na základe podrobnej analýzy sporného rozhodnutia dospel v bode 162 napadnutého rozsudku k záveru, ktorý odvolateľky nespochybňujú, že Komisia uplatnila vhodné právne kritérium, keď stanovila, že každá z obchodných transakcií upravených v dohode o urovnaní nemala žiadny iný cieľ než zvýšiť úroveň prevodu hodnoty, ku ktorému celkovo došlo v prospech spoločnosti Teva na základe tejto dohody, s cieľom motivovať ju k tomu, aby sa podriadila obmedzujúcim ustanoveniam. ( 48 )
64.
Z uvedeného je zjavné, že – v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky –, z analýzy, ktorú uskutočnil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, nevyplýva, že by tento súd vyžadoval, aby odvolateľky preukázali, že je isté iné vysvetlenie, ale skôr to, že vysvetlenia, ktoré predložili, nepovažoval za vysvetlenia prijateľnej povahy. Všeobecný súd teda neobrátil dôkazné bremeno a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia riadne preukázala, ako sa vyžaduje v zmysle rozsudku Generics (UK), že prevody hodnôt uskutočnené v rámci vedľajších transakcií možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom spoločností Teva a Cephalon nekonkurovať si.
c)
O tvrdení odvolateliek, že Všeobecný súd stanovil kritérium, ktoré je pre účastníkov konania nesplniteľné
1) Zhrnutie tvrdení účastníkov konania
65.
Odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že kritérium stanovené v bode 43 napadnutého rozsudku neuplatnil správne na účely overenia, či môžu mať obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní iné vysvetlenie než obchodný záujem tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že v čase uzavretia dohody o urovnaní viedli celosvetové súdne konania v súvislosti s patentmi spoločnosti Cephalon na ochranu modafinilu a že „v prípade neexistencie dohody o urovnaní“ by účastníci konania pokračovali vo svojom súdnom spore. V takej situácii by Cephalon nemala záujem uzavrieť so spoločnosťou Teva akúkoľvek obchodnú transakciu súvisiacu s predmetom sporu a uzavretie akejkoľvek dohody by pre ňu nebolo veľmi zaujímavé, ako to údajne uznala samotná Komisia v bode 794 sporného rozhodnutia.
66.
Odvolateľky tak vytýkajú Všeobecnému súdu, že stanovil kritérium, ktoré je prakticky nesplniteľné. Toto kritérium, ako ho uplatnil Všeobecný súd, nevyhnutne vylučuje súbežné uzavretie obchodných transakcií a dohody o urovnaní, čo je v priamom rozpore s rozsudkom Generics (UK).
67.
Napokon tvrdia, že relevantnou otázkou, ktorú si treba v tejto súvislosti v prejednávanom prípade položiť, je, či každú z obchodných transakcií bolo možné prijateľne vysvetliť, za predpokladu, že spoločnosti Teva a Cephalon urovnali svoj spor.
2) Posúdenie
68.
Po prvé uvádzam, že toto tvrdenie sa čiastočne zakladá na tvrdení, ktoré už bolo analyzované v bodoch 56 až 58 vyššie a podľa ktorého Všeobecný súd zamýšľal preskúmať obchodné transakcie „v prípade neexistencie dohody o urovnaní“. Keďže však, ako bolo vysvetlené vo vyššie spomenutých bodoch, toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, je opodstatnené ho zamietnuť.
69.
Po druhé je potrebné spresniť, že „celkové posúdenie“, ktoré bol Všeobecný súd povinný uskutočniť, sa netýkalo zisťovania, či by odvolateľky uzavreli akúkoľvek obchodnú transakciu nezávisle od dohody o urovnaní, no jeho cieľom boli určiť, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní bolo možné vysvetliť inak než obchodným záujmom odvolateliek nevstúpiť do hospodárskej súťaže, ako to jasne vyplýva z bodu 43 napadnutého rozsudku. Pritom práve takúto analýzu uskutočnil Všeobecný súd bez toho, aby sa odchýlil od kritéria uvedeného v tomto bode 43, ako to vyplýva z bodov 61 a 162 napadnutého rozsudku. ( 49 )
70.
Po tretie v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by Všeobecný súd vylúčil uzavretie obchodných transakcií súbežne s dohodou o urovnaní. Všeobecný súd naopak uznal túto možnosť, keď analyzoval všetky dohody uzavreté medzi zmluvnými stranami v rámci urovnania ich sporov formou zmieru. ( 50 )
71.
Po štvrté poznamenávam, že v prejednávanej veci je na účely preukázania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa relevantná otázka, či obchodné transakcie uzavreté v rámci dohody o urovnaní možno prijateľne vysvetliť v tom zmysle, že ich cieľom nie je obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž na trhu motivovaním potenciálneho konkurenta k tomu, aby nevstúpil na trh výmenou za neoprávnený prevod hodnoty. Hoci to jednoznačne nevyplýva z oddeleného výkladu bodov 45 a 46 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd uskutočnil práve takúto analýzu, ako to vyplýva z bodov 61 a 162 tohto rozsudku. ( 51 )
72.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, a preto treba prvú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.
3.
O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom uplatnení druhej časti kritéria stanoveného v rozsudku Generics (UK)
73.
V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, ktoré je založené na nedostatočnom a rozporuplnom odôvodení, pokiaľ ide o uplatnenie druhej časti kritéria stanoveného v rozsudku Generics (UK), ktorá sa týka zohľadnenia prosúťažných faktorov v rámci konštatovania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. ( 52 )
74.
Na úvod spresňujem, že odvolateľky nespochybňujú celé odôvodnenie, ktorým Všeobecný súd zamietol v prvostupňovom konaní tretiu časť ich prvého žalobného dôvodu [týkajúcu sa druhej časti kritéria stanoveného v rozsudku Generics (UK)]. ( 53 ) Konkrétne v rámci tejto druhej časti prvého odvolacieho dôvodu spochybňujú iba odôvodnenie uvedené v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku, ktorým Všeobecný súd zamietol ich tvrdenia predložené s cieľom preukázať, že z rozhodnutia o koncentrácii jasne vyplynuli pozitívne účinky dohody o urovnaní na hospodársku súťaž.
75.
Skôr ako pristúpim k vecnej analýze tejto časti, je potrebné najskôr odmietnuť tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojej duplike, že tvrdenia, ktoré odvolateľky vzniesli v súvislosti s rozporuplnosťou úvah Všeobecného súdu, treba ako „nové“ vyhlásiť za neprípustné. Rozporuplnosť týchto úvah bola už totiž uvádzaná v rámci odvolania a tvrdenia v replike týkajúce sa tohto aspektu tejto druhej časti sú len reakciou na tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
76.
Na úvod je tiež potrebné sa zamyslieť nad účinnosťou uvedenej časti. Totiž aj za predpokladu, že by odôvodnenie v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku nebolo dostatočné alebo by bolo rozporuplné, takéto konštatovanie by podľa môjho názoru nemohlo viesť k zrušeniu tohto rozsudku. Ako uviedla Komisia, odvolateľky spochybňovali v rámci uvedenej časti iba jednu skutočnosť v úvahách, o ktoré sa opieral Všeobecný súd, keď zamietol tretiu časť prvého žalobného dôvodu vzneseného v prvostupňovom konaní. Odvolateľky konkrétne nespochybňujú úvahy Všeobecného súdu formulované v bodoch 177 až 180 a 186 až 190 uvedeného rozsudku, ktoré by mohli samy osebe postačovať na účely zmietnutia druhej časti prvého odvolacieho dôvodu. Z analýzy, ktorú Všeobecný súd uskutočnil vo vyššie spomenutých bodoch, pritom vyplýva, že preskúmal a odmietol tvrdenia založené na tom, že dohoda o urovnaní má na hospodársku súťaž hlavne pozitívne účinky, keď rozhodol, že vstup spoločnosti Teva na trhy s modafinilom by bolo treba kvalifikovať skôr ako „oneskorený, kontrolovaný a obmedzený vstup na uvedené trhy, než ako skorý vstup“, ako to tvrdili odvolateľky, ( 54 ) a že konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nemožno odmietnuť z dôvodu údajne vedľajšieho charakteru obmedzujúcich ustanovení. ( 55 ) V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci sa toto posúdenie Všeobecného súdu týka aspoň čiastočne právnych otázok, ktoré možno napadnúť na Súdnom dvore v štádiu odvolacieho konania, odvolateľky ho v rámci tohto odvolacieho konania nespochybňujú.
77.
Z uvedeného vyplýva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba považovať za neúčinnú.
78.
V prípade, že by však Súdny dvor konštatoval, že účinnosť tejto časti nie je spochybnená vyššie uvedenými úvahami, subsidiárne budem uvedenú časť vecne analyzovať v nasledujúcich bodoch.
79.
V tejto súvislosti tiež zdôrazňujem, že aj keď v rozsudku Generics (UK) Súdny dvor rozhodol, že dohody o urovnaní, ktoré majú priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli odôvodnene spochybniť ich dostatočne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži, nemôžu predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ( 56 ) toto stanovisko spresnil vo svojich nedávnych rozsudkoch vo veciach European Superleague Company ( 57 ) a Servier. Z týchto rozsudkov totiž vyplýva, že prípadné pozitívne účinky daného správania či účinky podporujúce hospodársku súťaž nie je nevyhnutné vziať do úvahy na účely posúdenia, či treba toto správanie kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a to platí aj v rámci prípadného skúmania otázky, či má predmetné správanie stupeň škodlivosti vyžadovaný na účely takejto kvalifikácie. ( 58 )
80.
Po tomto spresnení je potrebné preskúmať tvrdenia odvolateliek, pokiaľ ide o údajnú rozporuplnosť a nedostatočnosť odôvodnenia Všeobecného súdu.
81.
Podľa odvolateliek úvahy uvedené v bodoch 182 a 183 napadnutého rozsudku nie sú dostatočne odôvodnené na to, aby preukázali, že rozhodnutie o koncentrácii neobsahuje skutočnosti preukazujúce pozitívne účinky na hospodársku súťaž, ktoré v sebe nesie dohoda o urovnaní. ( 59 ) V dôsledku toho Všeobecný súd nezdôvodnil svoje tvrdenie, že toto rozhodnutie neumožňuje dôvodne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe tejto dohody pre hospodársku súťaž.
82.
Nazdávam sa, že tvrdenia, ktoré odvolateľky predložili na podporu druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, treba odmietnuť z nasledujúcich dôvodov.
83.
Po prvé uvádzam, že sporné rozhodnutie a rozhodnutie o koncentrácii boli založené na odlišných referenčných rámcoch, ako to Všeobecný súd správne určil v bode 182 napadnutého rozsudku. V spornom rozhodnutí teda Komisia posúdila obmedzenie hospodárskej súťaže spôsobené dohodou o urovnaní z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ, zatiaľ čo v rozhodnutí o koncentrácii sa posudzoval pravdepodobný vplyv koncentrácie na hospodársku súťaž po roku 2011, teda výhľadové posúdenie, v ktorom sa dohoda o urovnaní považuje za akceptovanú skutočnosť.
84.
Po druhé uvádzam, že v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, „výhody vyplývajúce z dohody o urovnaní“, na ktoré poukazuje prvá veta bodu 183 napadnutého rozsudku, nemožno považovať za uznanie skutočnosti, že dohoda o urovnaní mala ako taká pozitívne účinky na hospodársku súťaž. Použitím týchto slov Všeobecný súd totiž iba konštatoval, že v októbri 2011, teda v čase, keď Komisia uskutočnila analýzu týkajúcu sa koncentrácie medzi spoločnosťami Teva a Cephalon, získala Teva dohodou u urovnaní výhodnejšie konkurenčné postavenie, ako mali ostatní výrobcovia generických liekov, ktorí čelili prebiehajúcim súdnym konaniam v oblasti patentov. ( 60 ) Navyše v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, z bodu 183 tohto rozsudku nevyplýva, že by Všeobecný súd uviedol, že Komisia v rozhodnutí o koncentrácii uznala, že Teva ťažila z výhod vyplývajúcich z dohody o urovnaní, na ktoré by nemala nárok v prípade neexistencie tohto urovnania, keďže tento aspekt nebol skúmaný v rámci tohto rozhodnutia. Okrem toho, v rozpore s domnienkou odvolateliek, sa výraz „napriek“ použitý v tretej vete bodu 183 uvedeného rozsudku nevzťahuje na „výhody“, ale na dohodu o urovnaní.
85.
Z vyššie uvedenej analýzy je zjavné, že tvrdenia odvolateliek uvedené na podporu druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vyplývajú predovšetkým z nesprávneho výkladu bodov 182 a 183 napadnutého rozsudku, ktorý nemožno prijať, a najmä z nesprávneho predpokladu, že rozhodnutie o koncentrácii uznalo priaznivé účinky dohody o urovnaní na hospodársku súťaž. Okrem toho je zrejmé, že „výhody“ spomenuté v bode 183 tohto rozsudku, ktoré súvisia s analýzou koncentrácie, sú irelevantné pri otázke, či mala dohoda o urovnaní priaznivé účinky na hospodársku súťaž v zmysle rozsudku Generics (UK), v porovnaní so situáciou, ktorá by prevládala v prípade neexistencie tejto dohody. Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že poskytol nedostatočné a rozporuplné odôvodnenie.
86.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem zamietnuť druhú časť prvého odvolacieho dôvodu ako neúčinnú alebo v každom prípade ako nedôvodnú.
4.
Záverečné poznámky o konštatovaní obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa
87.
Na záver analýzy prvého odvolacieho dôvodu by som chcel doplniť niekoľko záverečných poznámok o kritériách umožňujúcich preukázať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pokiaľ ide o dohodu o urovnaní, najmä so zreteľom na nedávne rozsudky, ktoré Súdny dvor vydal 27. júna 2024 ( 61 ) a ktoré síce potvrdili judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Generics (UK), no zároveň poskytli určité užitočné spresnenia, ktoré nie sú nepodstatné v kontexte prejednávanej veci.
88.
V tejto súvislosti pripomínam, že, ako vyplýva z judikatúry spomenutej najmä v bodoch 37 a 38 vyššie, zamietnutie alebo odklad vstupu na trh s generickými liekmi výmenou za prevody hodnôt zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov sa má považovať za skutočnosť predstavujúcu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pokiaľ tieto prevody hodnoty možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto výrobcov liekov na tom, aby si nekonkurovali na základe zásluh .
89.
Na účely tohto preskúmania treba v každom konkrétnom prípade posúdiť, či čistý pozitívny zostatok prevodov hodnôt bol dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, a teda aby nekonkuroval na základe svojich zásluh výrobcovi originálnych liekov, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý pozitívny zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by tento výrobca generických liekov dosiahol, ak by mal úspech v patentovom patentov. ( 62 )
90.
Súdny dvor konštatoval, že je to tak najmä v prípade, keď prevody súm dojednané v rámci dohody o urovnaní nezodpovedajú alebo nesúvisia s náhradou nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom, v ktorom proti sebe stoja dotknutí účastníci, ( 63 ) keď sa sumy zodpovedajúce odmene za dodávku tovarov alebo služieb výrobcovi originálnych liekov ukážu ako neodôvodnené alebo neprimerané, ( 64 ) alebo tiež keď sa záväzok spočívajúci v zákaze konkurencie alebo nenapadnutí patentov stanovený v dohode o urovnaní zmierom vzťahuje na odlišné trhy alebo presahuje pôsobnosť pôvodne napadnutého patentu a trhov, na ktoré sa tento patent vzťahuje. ( 65 )
91.
V prejednávanej veci by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia v spornom rozhodnutí oprávnene konštatovala, že niektoré dohody, ktoré uzavreli spoločnosti Teva a Cephalon, prispeli k neoprávnenému prevodu hodnoty ( 66 ) a že úroveň prevodu hodnoty uskutočneného na základe súboru transakcií uzavretých medzi nimi prispela k tomu, že Teva súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, alebo ich bolo možné vysvetliť len tým, že tvorili protiplnenie za súhlas spoločnosti Teva s obmedzujúcimi ustanoveniami. ( 67 ) Všeobecný súd okrem toho v bodoch 151 a 152 napadnutého rozsudku konštatoval, že táto spoločnosť dostala od spoločnosti Cephalon platbu vo výške 5,57 milióna eur bez akéhokoľvek protiplnenia a že táto suma nie je spojená so žiadnymi nákladmi znášanými spoločnosťou Teva, takže táto platba nemôže „skutočne“ zodpovedať „náhrade nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom“, tak ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora. ( 68 ) Doplním ešte, že v bode 202 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že záväzok spočívajúci v zákaz konkurencie ide nad rámec pôsobnosti patentov vo vlastníctve spoločnosti Cephalon, keď v bode 204 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že „bolo zámerom dohody o urovnaní udržať Teva mimo trhov s modafinilom, a to na základe prevodov hodnôt na takej celkovej úrovni, ktorá bola dostatočne vysoká na to, aby ju motivovala k tomu, aby odložila svoje nezávislé úsilie o vstup na tieto trhy na neskôr“.
92.
Keďže teda na jednej strane právne kritérium, z ktorého Všeobecný súd vychádzal, keď konštatoval obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je spochybnené analýzou uvedenou vyššie, navrhujem zamietnuť prvý odvolací dôvod. Na druhej strane, keďže odvolateľky nespochybňujú záver Všeobecného súdu formulovaný v bode 162 napadnutého rozsudku, podľa ktorého ani jedna z obchodných transakcií upravených v dohode o urovnaní nemala nijaké iné prijateľné vysvetlenie než motivovať prostredníctvom prevodu hodnoty Teva k tomu, aby nekonkurovala spoločnosti Cephalon, ( 69 ) zastávam názor, že pokiaľ ide o túto dohodu, Všeobecný súd správne konštatoval kvalifikáciu „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.
B. O druhom odvolacom dôvode
93.
Na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa pri skúmaní protisúťažných účinkov dohody o urovnaní dopustil súboru nesprávnych právnych posúdení. ( 70 )
94.
V tejto súvislosti pripomínam, že protisúťažný cieľ a následok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami uplatnenia zákazu formulovaného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Dohoda je teda bez ohľadu na jej následky zakázaná, pokiaľ je jej cieľ v rozpore s hospodárskou súťažou. Z toho vyplýva, že zohľadnenie následkov dohody nie je potrebné, ak je preukázané, že jej cieľom je skutočne vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. Vzhľadom na vyššie uvedené poznámky, a najmä na konštatovanie uvedené v bode 91 vyššie nepovažujem teda za nevyhnutné skúmať druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka protisúťažných účinkov dohody o urovnaní.
VII. Návrh
95.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
–
odvolanie sa zamieta,
–
Teva Pharmaceutical Industries Ltd a Cephalon Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. EÚ C 32, 2021, s. 7 . Konsolidované znenie rozhodnutia Komisie (dostupné len v anglickom jazyku) je k dispozícii na tejto adrese: https://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/dec_docs/39686/39686_4072_5.pdf.
( 3 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. [C‑307/18 P, ďalej len „rozsudok Generics (UK), EU:C:2020:52 ].
( 4 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, ďalej len „rozsudok Lundbeck, EU:C:2021:243 ); Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia ( C‑586/16 P , EU:C:2021:241 ); Generics (UK)/Komisia ( C‑588/16 P , EU:C:2021:242 ); Arrow Group a Arrow Generics/Komisia ( C‑601/16 P , EU:C:2021:244 ); Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia ( C‑611/16 P , EU:C:2021:245 ), ako aj Merck/Komisia ( C‑614/16 P , EU:C:2021:246 ).
( 5 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia (C‑201/19 P, ďalej len „rozsudok Servier, EU:C:2024:552 ); Lupin/Komisia ( C‑144/19 P , EU:C:2024:545 ); Komisia/KRKA ( C‑151/19 P , EU:C:2024:546 ); Niche Generics/Komisia ( C‑164/19 P , EU:C:2024:547 ); Unichem Laboratories/Komisia ( C‑166/19 P , EU:C:2024:548 ); Komisia/Servier a i. ( C‑176/19 P , EU:C:2024:549 ); Mylan Laboratories a Mylan/Komisia ( C‑197/19 P , EU:C:2024:550 ); Teva UK a i./Komisia ( C‑198/19 P , EU:C:2024:551 ), ako aj Biogaran/Komisia ( C‑207/19 P , EU:C:2024:553 ).
( 6 ) Ú. v. EÚ C 46, 2014, s. 1 .
( 7 ) Nariadenie Rady z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40).
( 8 ) Sporné rozhodnutie, článok 1.
( 9 ) Sporné rozhodnutie, článok 2.
( 10 ) Napadnutý rozsudok, body 27 až 205.
( 11 ) Napadnutý rozsudok, body 30 až 57.
( 12 ) Napadnutý rozsudok, body 58 až 166.
( 13 ) Napadnutý rozsudok, body 167 až 191.
( 14 ) Napadnutý rozsudok, body 192 až 205.
( 15 ) Napadnutý rozsudok, body 206 až 255.
( 16 ) Napadnutý rozsudok, body 256 až 274.
( 17 ) Napadnutý rozsudok, body 275 až 307.
( 18 ) Napadnutý rozsudok, body 308 až 311.
( 19 ) Rozsudok Generics (UK), bod 87.
( 20 ) Rozsudok Generics (UK), bod 111.
( 21 ) Rozsudok Generics (UK), bod 67 a citovaná judikatúra.
( 22 ) Rozsudok Generics (UK), body 84 a 85.
( 23 ) Rozsudok Servier, bod 163 a citovaná judikatúra.
( 24 ) Rozsudok Generics (UK), body 86 a 92.
( 25 ) Rozsudok Servier, bod 164.
( 26 ) Pozri rozsudky Generics (UK), body 87 až 94, Lundbeck, body 114, 115 a 134 a Servier, bod 165.
( 27 ) Pozri rozsudok Lundbeck, bod 131 a citovanú judikatúru.
( 28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Generics (UK), bod 81 a citovanú judikatúru, ako aj Servier, body 84, 105, 293 a 350.
( 29 ) Tak by to bolo napríklad vtedy, ak by tieto záväzky vychádzali z uznania platnosti predmetného patentu zmluvnými stranami danej dohody.
( 30 ) Pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 38 vyššie. Pozri takisto návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 114 až 119 a citovanú judikatúru).
( 31 ) Pozri rozsudok Servier, bod 294.
( 32 ) Pozri body 34 až 39 vyššie.
( 33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Generics (UK), body 87 a 88, ako aj Lundbeck, bod 114 a citovanú judikatúru.
( 34 ) Hoci by sa oddelený výklad bodov 45 a 46 napadnutého rozsudku dal chápať v tom zmysle, že Všeobecný súd zvažoval abstraktnú analýzu obmedzujúcich ustanovení pomocou preskúmania hypotetického scenára založeného na porovnaní „[toho] čo sa skutočne stalo, s tým, čo by sa stalo v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení“, nie je to však tak, ako vyplýva tak z opisu uvedeného v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku, z analýzy, ktorú zamýšľal vykonať, ako aj z tej, ktorú skutočne vykonal s prihliadnutím na body 61 až 162 uvedeného rozsudku. Pozri v tejto súvislosti tiež body 57 a 58 nižšie.
( 35 ) Inými slovami, cieľom tejto analýzy bolo, ako vyplýva z bodu 61 napadnutého rozsudku, určiť, či by Teva mohla získať tie isté hospodárske výhody vyplývajúce z obchodných transakcií, ak by neprijala záväzok nekonkurovať spoločnosti Cephalon na trhoch s modafinilom a záväzok nenapadnúť sekundárne patenty spoločnosti Cephalon. Pozri v tejto súvislosti tiež sporné rozhodnutie, odôvodnenie 700.
( 36 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia ( C‑67/13 P , EU:C:2014:2204 , body 53 a 54 , ako aj citovaná judikatúra), a z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. ( C‑228/18 , EU:C:2020:265 , body 82 a 83 ).
( 37 ) Je teda potrebné zamietnuť výhradu odvolateliek, že Všeobecný súd nevysvetlil, v čom právne kritérium uvedené Komisiou nepredstavuje kontrafaktuálnu analýzu, keďže Všeobecný súd bodoch 47 až 50 napadnutého rozsudku dôsledne vysvetlil dôvody, prečo prístup opísaný v bodoch 45 a 46 tohto rozsudku a napadnutý odvolateľkami nepatrí do rámca posúdenia účinkov dohody o urovnaní.
( 38 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/KRKA ( C‑151/19 P , EU:C:2024:546 , bod 316 a citovaná judikatúra, ako aj bod 318).
( 39 ) Rovnako sa pri výklade sporného rozhodnutia na jednej strane zdá, že faktory, ktoré Komisia zohľadnila pre potreby svojho posúdenia existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, neboli použité so zámerom posúdiť skutočné alebo potenciálne protisúťažné účinky dohody o urovnaní, a že na druhej strane kontrafaktuálna metóda využitá v rámci analýzy následkov predmetného postupu nebola použitá na preukázanie protisúťažného cieľa. Pozri v tejto súvislosti sporné rozhodnutie, body 707 a 1036.
( 40 ) V tejto súvislosti treba spresniť, že Všeobecný súd v bode 163 napadnutého rozsudku uviedol, že „je nesporné, že uvedené [obchodné] transakcie boli dojednané v rovnakom čase a takým spôsobom, že sú od seba navzájom závislé. Treba tiež konštatovať, že dohoda o urovnaní bola uzavretá ako jediná dohoda, ktorá je právne záväzná a ktorá predstavuje základ pre všetky akty uzavreté žalobkyňami. Okrem toho z priebehu rokovaní, tak ako ho analyzovala Komisia v [spornom] rozhodnutí na základe dôkazov, vyplýva, že tak Cephalon, ako aj Teva sa snažili nájsť kombináciu transakcií predstavujúcu určitú celkovú hodnotu, ktorá by pre Teva bola dostatočne výhodná na to, aby táto spoločnosť súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami“.
( 41 ) Zdá sa, že takáto analýza bola použitá aj v rozsudku Servier, v ktorom Súdny dvor v bode 294 rozhodol, že vzhľadom na úzke väzby medzi ustanoveniami o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov na trh, ktoré upravovala dohoda o urovnaní, bolo nevyhnutné preskúmať tieto ustanovenia nie každé samostatne, ale ako jeden celok. Pozri v tejto súvislosti tiež rozsudok z 27. júna 2024, Lupin/Komisia ( C‑144/19 P , EU:C:2024:545 , bod 67 ).
( 42 ) Pozri v tejto súvislosti tiež body 58, 62 a 63 vyššie.
( 43 ) Odvolateľky okrem svojho vlastného výkladu bodu 46 napadnutého rozsudku neoznačili nijaký iný bod tohto rozsudku, ktorý by mohol podporiť ich stanovisko, no odvolávajú sa výlučne na body 705 a 783 sporného rozhodnutia, ktoré podľa ich názoru dokazujú, že Komisia považovala zisťovanie, či by boli predmetné obchodné transakcie uzavreté „ v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení “ alebo „ v prípade neexistencie dohody o urovnaní “ za navzájom zameniteľné možnosti. Hoci je pravda, že Komisia zjavne použila tieto dva výrazy pri niekoľkých obmedzených príležitostiach v spornom rozhodnutí ako navzájom zameniteľné, nestotožňujem sa s tvrdeniami odvolateliek. Je totiž opodstatnené konštatovať, že oddiel 6 tohto rozhodnutia, ktorý sa týka konštatovania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a ktorý zahŕňa body sporného rozhodnutia, na ktoré sa odvolateľky odvolávajú, vychádza z podrobnej analýzy jednotlivých dohôd, o ktorých zmluvné strany rokovali a ktoré uzavreli. V rámci tejto analýzy Komisia považovala tieto dohody za zmluvný celok z dôvodu väzieb, ktoré ich neoddeliteľne spájali, aby preukázala, že transakcie upravené v dohode o urovnaní a s tým súvisiace prevody hodnôt uskutočnené prostredníctvom obchodných transakcií predstavovali pre Teva motiváciu k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami a aby sa teda zdržala nezávislého vstupu na trh a konkurovaniu spoločnosti Cephalon. Pozri v tejto súvislosti sporné rozhodnutie, body 588, 595, 678, 693 a 694 až 707.
( 44 ) Rozsudok Generics (UK), bod 111.
( 45 ) Rozsudok Generics (UK), bod 89.
( 46 ) Odvolateľky odkazujú v tejto súvislosti na rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ( C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 57 ).
( 47 ) Odvolateľky vo svojej replike tvrdia, že aj keby sa konštatovalo, že napadnutým rozsudkom nedošlo k preneseniu dôkazného bremena, keď bolo potvrdené konštatovanie Komisie o obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, Všeobecný súd skreslil právne kritérium stanovené Súdnym dvorom, keďže stanovil nižší dôkazný štandard, než aký sa vyžaduje v rozsudku Generics (UK) na konštatovanie takéhoto obmedzenia.
( 48 ) V tejto súvislosti Všeobecný súd v tom istom bode napadnutého rozsudku určil, že Komisia počas správneho konania preskúmala pri každej obchodnej transakcii najmä dôvod existencie alternatívnych vysvetlení predložených odvolateľkami a záujem tak spoločnosti Cephalon, ako aj spoločnosti Teva na uskutočnení súvisiaceho prevodu hodnoty. Všeobecný súd dodal, že Komisia okrem toho mohla správne konštatovať, že transakcie ako celok postačovali na to, aby Teva motivovali k prijatiu záväzkov spočívajúcich v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov.
( 49 ) Pozri v tejto súvislosti body 60 až 62, 66 a 67 vyššie.
( 50 ) Pozri body 56, 61 a 162 napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o posúdenie Komisie, toto posúdenie sa nezakladalo len na všeobecnom predpoklade, že by odvolateľky neuzavreli nijaký druh obchodnej transakcie, pokiaľ by neurovnali svoj spor súvisiaci s patentmi. Naopak, Komisia podrobne preskúmala konkrétne okolnosti, za ktorých prebiehalo rokovanie o vedľajších obchodných transakciách, aby určila, či by uzavreli takéto transakcie aj v prípade neexistencie ustanovení o zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov. Pozri v tejto súvislosti sporné rozhodnutie, body 627 až 638.
( 51 ) Pozri tiež body 60 až 62, 66, 67 a 69 vyššie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odvolateľky v rámci svojho odvolania nespochybňujú záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 162 napadnutého rozsudku, že Komisia bez toho, aby sa dopustila pochybenia, stanovila, že každá z obchodných transakcií upravených v dohode o urovnaní nemala žiadny iný cieľ než zvýšiť úroveň prevodu hodnoty, ku ktorému celkovo došlo v prospech spoločnosti Teva na základe dohody o urovnaní, s cieľom motivovať ju k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.
( 52 ) Rozsudok Generics (UK), bod 111.
( 53 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 167 až 191.
( 54 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 178 až 180.
( 55 ) Pozri napadnutý rozsudok, body 186 až 190.
( 56 ) Rozsudok Generics (UK), body 107 a 111. To však platí pod podmienkou, že tieto priaznivé účinky na hospodársku súťaž sú preukázané, relevantné, vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné.
( 57 ) Rozsudok z 21. decembra 2023 ( C‑333/21 , EU:C:2023:1011 ).
( 58 ) Pozri rozsudky Servier, body 76, 77 a 145, ako aj citovanú judikatúru; Komisia/Servier a i. ( C‑176/19 P , EU:C:2024:549 , bod 288 ), a z 21. decembra 2023, European Superleague Company ( C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 166 a citovaná judikatúra).
( 59 ) V tejto súvislosti odvolateľky zdôrazňujú, že Komisia v rozhodnutí o koncentrácii uviedla, že dohoda o urovnaní umožňuje spoločnosti Teva stať sa najvýznamnejším konkurentom spoločnosti Cephalon na trhu s modafinilom, keďže dohoda o urovnaní odstránila prekážky v oblasti duševného vlastníctva, kvôli ktorému bol vstup iných výrobcov generických liekov v krátkodobom horizonte mimoriadne neistý. Konkurenčný tlak, ktorý vyvíjala Teva na Cephalon, bol považovaný za taký silný, že Komisia žiadala, aby Teva postúpila svoje práva na výrobu a predaj svojho výrobku modafinil, aby sa odstránilo prekrývanie činností medzi účastníkmi koncentrácie.
( 60 ) Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že napriek dohode o urovnaní a ustanoveniu o zákaze vstupu na trh do roku 2012 vyvíjala Teva na Cephalon väčší konkurenčný tlak ako ostatní výrobcovia generických liekov. To však neznamená, že ak by Teva neuzavrela dohodu o urovnaní, bola by v októbri 2011 vyvíjala menší konkurenčný tlak, ako v skutočnosti vyvíjala, kým platila táto dohoda. Táto otázka sa však v rámci rozhodnutia o koncentrácii neskúmala. Pozri v tejto súvislosti sporné rozhodnutie, bod 1004.
( 61 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 27. júna 2024, Lupin/Komisia ( C‑144/19 P , EU:C:2024:545 ); Komisia/KRKA ( C‑151/19 P , EU:C:2024:546 ); Niche Generics/Komisia ( C‑164/19 P , EU:C:2024:547 ); Unichem Laboratories/Komisia ( C‑166/19 P , EU:C:2024:548 ); Komisia/Servier a i. ( C‑176/19 P , EU:C:2024:549 ); Mylan Laboratories a Mylan/Komisia ( C‑197/19 P , EU:C:2024:550 ); Teva UK a i./Komisia ( C‑198/19 P , EU:C:2024:551 ); Servier, ako aj Biogaran/Komisia ( C‑207/19 P , EU:C:2024:553 ).
( 62 ) Pozri bod 38 vyššie.
( 63 ) Pozri v tomto zmysle Generics (UK), bod 86.
( 64 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Servier, bod 333.
( 65 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i. ( C‑176/19 P , EU:C:2024:549 , bod 211 ).
( 66 ) Pozri napadnutý rozsudok, bod 142, pokiaľ ide o dohodu o distribúcii v Spojenom kráľovstve.
( 67 ) Pozri v tejto súvislosti napadnutý rozsudok, bod 87, pokiaľ ide o licenciu na PDV spoločnosti Teva, bod 106 tohto rozsudku, pokiaľ ide o dohodu o dodávkach ÚFL modafinil, a bod 120 uvedeného rozsudku, pokiaľ ide o transakciu CEP‑1347.
( 68 ) Pozri napadnutý rozsudok, bod 157.
( 69 ) Vo svojom odvolaní odvolateľky v skutočnosti nespochybňujú napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súdny dvor zamietol druhú časť prvého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, ktorá sa týkala skutočnosti, že Komisia nepreukázala, že vedľajšie transakcie možno vysvetliť výlučne záujmom zmluvných strán nevstúpiť do hospodárskej súťaže.
( ) V rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd neodpovedal na žalobný dôvod, ktorý predložili v prvostupňovom konaní, a to, že pokiaľ sa dohoda skutočne vykonávala, mala Komisia preukázať, že vznikli skutočné negatívne následky na hospodársku súťaž, ako napríklad skutočnosť, že dohoda skutočne vylúčila potenciálnu konkurenciu z trhu, namiesto toho, aby preukazovala, že dohoda bola len spôsobilá vylúčiť konkurenciu. V rámci druhej časti tohto druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd protirečil svojmu vlastnému rozsudku z 12. decembra 2018, Krka/Komisia ( T‑684/14 , EU:T:2018:918 , body 358 , 359 a 361 ), čím sa priklonil k prístupu, v ktorom sa v podstate stiera rozdiel medzi obmedzením z hľadiska cieľa a z hľadiska následku.