C-14/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 23. apríla 2026( 1 )

Vec C ‑ 14/24 P

Európska komisia

1. Európska komisia v rozhodnutí Komisie C(2018) 8806 final zo 17. decembra 2018 týkajúcom sa konania podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (AT.39849 – BEH Gas) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) konštatovala, že spoločnosť Bulgarian Energy Holding EAD (ďalej len „BEH“) sa spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami Bulgartransgaz EAD a Bulgargaz EAD (spoločne ďalej len „skupina BEH“), ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve, dopustila jediného a pokračujúceho porušenia tým, že tretím osobám odmietla prístup k prepravnej sieti, rumunskému plynovodu a zásobníku Chiren, čím od 30. júla 2010 do 1. januára 2015 uzavrela trhy s dodávkami plynu v Bulharsku. Komisia im preto uložila pokutu vo výške 77 068 000 eur a vyvodila voči nim spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za jej úhradu.

2. Komisia v nadväznosti na zrušenie uvedeného rozhodnutia rozsudkom Všeobecného súdu z 25. októbra 2023, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia,( 2 ) podala prejednávané odvolanie. V prejednávanom odvolaní sa nastoľujú dôležité otázky, najmä pokiaľ ide o uplatnenie testu vyplývajúceho z rozsudku Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner,( 3 ) s cieľom určiť, či odmietnutie prístupu k základnej infraštruktúre predstavuje zneužitie podľa článku 102 ZFEÚ, posúdenie pojmu „potenciálna konkurencia“ so zreteľom na test vymedzený judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i.,( 4 ) výklad pojmu „jediné a pokračujúce porušenie“ a výkon práva na obhajobu v prípade podnikov, proti ktorým Komisia vedie vyšetrovanie podľa článku 102 ZFEÚ.

– prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete (ďalej len „PPS“) s licenciou v Bulharsku; z tohto titulu prevádzkuje bulharskú plynárenskú prepravnú sieť (ďalej len „prepravná sieť“) a bulharský tranzitný plynovod,

– prevádzkovateľ jediného zásobníka zemného plynu v tejto krajine, ktorý sa nachádza pod zemou v Chirene (Bulharsko) (ďalej len „zásobník Chiren“).

7. Počas obdobia porušovania bolo zásobovanie Bulharska plynom takmer úplne závislé od dovozu ruského plynu. Ruský plyn sa do Bulharska prepravoval tromi plynovodmi, konkrétne rumunskými tranzitnými plynovodmi 1, 2 a 3, ktoré spravuje spoločnosť Transgaz SA, prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete v Rumunsku. Rumunský tranzitný plynovod 1 (ďalej len „rumunský plynovod 1“) viedol cez Rumunsko od vstupného bodu, meracej stanice plynu Isaccea 1, ktorá sa nachádza na ukrajinsko‑rumunskej hranici, po vstupný bod prepravnej siete Negru Vodă 1 nachádzajúci sa na rumunsko‑bulharskej hranici. Prepravná sieť, ktorá bola zase napojená na zásobník Chiren, bola čisto vnútroštátnou sieťou, na ktorú bola napojená väčšina zákazníkov a miestnych distribučných sietí v Bulharsku. Minimálne do apríla 2016 bol rumunský plynovod 1 jedinou reálnou cestou na prepravu plynu do Bulharska s cieľom zásobovať väčšinu krajiny.

11. Komisia 17. decembra 2018 prijala sporné rozhodnutie.

12. Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, že skupina BEH zneužila svoje dominantné postavenie tým, že bránila prístupu tretích osôb k prepravnej sieti, zásobníku Chiren a rumunskému plynovodu 1, obmedzovala ho a zdržiavala, čím uzavrela bulharské trhy s dodávkami plynu. Identifikované jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ sa vyznačovalo vzorcom správania vo vzťahu k jednotlivým infraštruktúram, ktorý bol súčasťou protisúťažnej stratégie určenej spoločnosťou BEH a realizovanej skupinou BEH, ktorej účelom bolo chrániť dominantné postavenie spoločnosti Bulgargaz na bulharských trhoch s dodávkami plynu prostredníctvom ich uzavretia.

13. Komisia dospela k záveru, že toto správanie bolo súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré sa začalo v deň prvého protisúťažného správania, konkrétne 30. júla 2010, a skončilo sa, keď bola ukončená posledná zneužívajúca praktika, konkrétne 1. januára 2015.

14. Komisia uložila skupine BEH za jej účasť na identifikovanom jedinom a pokračujúcom porušení pokutu vo výške 77 068 000 eur.

15. Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. marca 2019 podala skupina BEH proti spornému rozhodnutiu žalobu podľa článku 263 ZFEÚ. V podstate sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenia pokuty, ktorá jej bola uložená v danom rozhodnutí, alebo jej zníženia. Návrhy skupiny BEH na Všeobecnom súde podporila Bulharská republika. Návrhy Komisie podporila Overgas.

16. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania skupiny BEH v súlade s jej návrhom, zatiaľ čo Bulharskej republike a spoločnosti Overgas uložil povinnosť znášať vlastné trovy konania. Tento rozsudok je v podstate založený na posúdení, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala odmietnutie prístupu k trom infraštruktúram v držbe skupiny BEH, ktoré by mohlo spadať do pôsobnosti článku 102 ZFEÚ.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

18. Návrhom z 10. januára 2024 Komisia podala proti napadnutému rozsudku odvolanie.

19. Komisia s podporou spoločnosti Overgas navrhuje, aby Súdny dvor:

– zrušil napadnutý rozsudok,

– vrátil vec Všeobecnému súdu,

– uložil skupine BEH povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

A. Prístup k rumunskému plynovodu 1

23. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku skúmal jednotlivé tvrdenia predložené skupinou BEH v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1. Komisia v odvolacom konaní spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa konkrétne týchto tvrdení: neexistencia odmietnutia dodávať spoločnosti C Energy Group (prvý a druhý odvolací dôvod); tvrdenie, že Transgaz údajne skupine BEH nepostúpila žiadosti o prístup k rumunskému plynovodu 1, a neexistencia dôkaznej hodnoty rezervovania celej kapacity rumunského plynovodu 1 spoločnosťou Bulgargaz (tretí odvolací dôvod); neexistencia dôkazov o odmietnutí alebo obmedzení prístupu spoločnosti Overgas k rumunskému plynovodu 1 v roku 2013 (štvrtý a piaty odvolací dôvod); neexistencia dôkaznej hodnoty diskusií týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005 (šiesty odvolací dôvod).

24. Na účely týchto návrhov začnem analýzou tretieho odvolacieho dôvodu, po ktorom bude nasledovať prvý a druhý odvolací dôvod a potom ostatné dôvody v poradí, v akom boli predložené Komisiou.

1. Tretí odvolací dôvod

25. Tretí odvolací dôvod sa týka uplatnenia kritérií vyplývajúcich z bodu 41 rozsudku Bronner (ďalej len „test podľa rozsudku Bronner“) s cieľom posúdiť údajné zneužívajúce odmietnutie dodávok z rumunského plynovodu 1 konštatované v spornom rozhodnutí. Všeobecný súd rozhodol, že Komisia pri posudzovaní správania spoločnosti Bulgargaz na trhu so službami súvisiacimi s kapacitou plynu rumunského plynovodu 1 uplatnila test podľa rozsudku Bronner správne.

29. Po prvé test podľa rozsudku Bronner predpokladá prítomnosť dvoch prvkov, ktorými sú: (i) podnik v dominantnom postavení na trhu a (ii) existencia „základnej“ infraštruktúry vo vlastníctve tohto podniku, ktorú vybudoval pre svoje vlastné potreby.( 6 ) Súdny dvor v bode 41 rozsudku Bronner stanovil tri kritériá na účely konštatovania zneužitia dominantného postavenia: (i) nevyhnutnosť infraštruktúry; (ii) pravdepodobné vylúčenie akejkoľvek hospodárskej súťaže zo strany žiadateľa o prístup a (iii) neexistenciu objektívneho odôvodnenia takéhoto správania.( 7 )

30. Po druhé je účelom testu podľa rozsudku Bronner zosúladiť rozdielne záujmy, konkrétne rešpektovanie práva podniku v dominantnom postavení na uzavretie zmluvy a jeho majetkových práv na jednej strane a uplatňovanie požiadaviek nenarušenej hospodárskej súťaže na druhej strane. Z uvedeného vyplýva, že – ako Súdny dvor nedávno zdôraznil vo svojom rozsudku Lukoil – je to predovšetkým potreba zachovať motiváciu podnikov v dominantnom postavení investovať, čo odôvodňuje uplatnenie testu podľa rozsudku Bronner za predpokladu, že podnik v dominantnom postavení jednak vybudoval infraštruktúru pre potreby svojich vlastných činností a jednak túto infraštruktúru vlastní. Keďže tieto dve kritériá sú kumulatívne, stačí, aby jedno z nich nebolo splnené, a test podľa rozsudku Bronner sa neuplatňuje.( 8 )

31. Tretí odvolací dôvod je založený práve na výklade týchto dvoch kritérií.( 9 )

32. Prvé kritérium týkajúce sa vybudovania infraštruktúry pre potreby činností dotknutého podniku v dominantnom postavení z vlastných investícií logicky vyplýva zo základného cieľa sledovaného testom podľa rozsudku Bronner, ktorým je konkrétne zachovanie motivácie takýchto podnikov investovať do efektívnych zariadení.( 10 )

36. Tretí odvolací dôvod by sa mal podľa môjho názoru posudzovať so zreteľom na tieto úvahy.

2) Prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu

37. Komisia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil vysvetlenia uvedené v spornom rozhodnutí, podľa ktorých bolo údajné porušenie špecifickou formou zneužitia dominantného postavenia, konkrétne hromadením kapacity rumunského plynovodu 1, v prípade ktorého nie je relevantné skúmať, či sa dotknutému podniku v dominantnom postavení predložili individuálne žiadosti tretích osôb o prístup. Všeobecný súd sa v tomto rozsahu dopustil nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia a jeho zákonnosť neposudzoval na základe správneho štandardu, pretože test podľa rozsudku Bronner uplatnil formalisticky a bez nuansí.

38. Skupina BEH spochybňuje prípustnosť týchto tvrdení, pričom uvádza, že vo výroku a v odôvodnení sporného rozhodnutia sa výslovne konštatovalo, že judikatúra týkajúca sa odmietnutia dodávok predstavuje relevantný právny rámec, na základe ktorého sa musí posudzovať správanie v súvislosti s rumunským plynovodom 1. Odvolanie by za týchto okolností nemalo prepisovať sporné rozhodnutie tvrdením, že sa v ňom v skutočnosti uplatňoval iný právny štandard.

39. Podotýkam, že Komisia chce prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu len preukázať, že Všeobecný súd nesprávne vykladal sporné rozhodnutie a konkrétnejšie skreslil právny štandard, na základe ktorého Komisia posudzovala dotknuté správanie týkajúce sa prístupu k rumunskému plynovodu 1. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor už konštatoval, že takýto výklad predstavuje právnu otázku, ktorá je v odvolacom konaní prípustná.( 14 ) Toto tvrdenie teda z preskúmania Súdneho dvora vyňať nemožno a malo by sa pripustiť aj preskúmať.

44. Výrok sporného rozhodnutia navyše výslovne vychádza z logiky uvedených dôvodov, keďže z článku 1 je zrejmé, že skupina BEH „sa dopustil[a] jediného a pokračujúceho porušenia článku 102 [ZFEÚ] tým, že odmietl[a] prístup tretím osobám k… rumunskému… plynovodu 1…“

45. Tvrdenie Komisie je okrem toho do istej miery rozporuplné, keďže v bode 36 svojej repliky uvádza, že „zatiaľ čo [sporné rozhodnutie] preukazuje, že boli splnené aj kritériá stanovené v rozsudku Bronner (pokiaľ nie sú neprimerane sprísnené na základe [rozsudku] Generics [(UK) a i.]), v každom prípade zahŕňa všetky prvky, ktoré preukazujú, že všeobecné podmienky konštatovania vylučovacieho zneužívania… sú splnené“. Komisia navyše na pojednávaní trvala na svojom stanovisku, že v spornom rozhodnutí sa pôvodne konštatovalo, že kritériá stanovené v rozsudku Bronner sú splnené. Za týchto okolností nemožno primerane tvrdiť, že test podľa rozsudku Bronner nebol právnym štandardom, ktorý Komisia uplatnila v spornom rozhodnutí pri posúdení správania skupiny BEH v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1.

46. Napokon treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku Intel/Komisia v podstate zrušil rozsudok Všeobecného súdu z dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne prehliadol tvrdenia žalobkyne zamerané na preukázanie, že test uplatnený Komisiou bol nesprávny.( 17 ) Pokiaľ teda skupina BEH na Všeobecnom súde napadla použitie testu podľa rozsudku Bronner v spornom rozhodnutí, tomuto súdu nemožno vytýkať, že v napadnutom rozsudku skúmal jeho relevantnosť.

47. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že pokiaľ ide o formuláciu a kontext opísaný v spornom rozhodnutí, Všeobecný súd postupoval správne, keď konštatoval, že Komisia skúmala správanie skupiny BEH v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1 so zreteľom na kritériá stanovené v bode 41 rozsudku Bronner a že je teda primerané posudzovať zákonnosť sporného rozhodnutia s prihliadnutím na tento test. Toto tvrdenie Komisie by sa preto malo zamietnuť.

52. V tejto súvislosti je jednoznačne pravda, že – ako sa podotýka v bode 49 vyššie –, Komisia na Všeobecnom súde neuviedla žiadny dôvod ani tvrdenie s cieľom napadnúť uplatniteľnosť testu podľa rozsudku Bronner v spornom rozhodnutí. Je však nepochybné, že o uplatniteľnosti testu podľa rozsudku Bronner sa na Všeobecnom súde diskutovalo. Takisto je jasné, že Komisia tým, že kritizuje výklad podaný Všeobecným súdom v súvislosti s otázkou, ktorá mu bola predložená v prvostupňovom konaní, spochybňuje právne riešenie poskytnuté v napadnutom rozsudku. Nemožno teda konštatovať, že Komisia Súdnemu dvoru predložila spor so širším rozsahom ako ten, o ktorom rozhodoval Všeobecný súd, a tretí odvolací dôvod je v tomto rozsahu podľa môjho názoru prípustný.

54. V tejto súvislosti je pravda, že skupina BEH z povahy veci založila svoje tvrdenia v rámci správneho konania aj na Všeobecnom súde na predpoklade, že Komisia sa domnievala, že test podľa rozsudku Bronner je relevantným právnym testom, ktorý sa má uplatniť na účely posúdenia správania tejto skupiny v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1. Napriek tomu podotýkam, že to skupine BEH v jednotlivých fázach správneho a súdneho konania nebránilo riešiť podstatu uplatniteľnosti testu podľa rozsudku Bronner. Preto ťažko možno tvrdiť, že skupina BEH nemohla riešiť relevantné skutkové a právne otázky, ktoré určovali výsledok konania. V každom prípade takisto podotýkam, že skupina BEH nepredkladá žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že bola v porovnaní s Komisiou zjavne znevýhodnená. Za týchto okolností zastávam názor, že zmena stanoviska Komisie medzi týmito dvoma fázami súdneho konania právo skupiny BEH na obhajobu neporušila.

55. Napokon by sa po tretie dalo tvrdiť, že takáto zmena stanoviska Komisie z abstraktnejšieho hľadiska porušuje zásady, ktoré sa opisujú rôznymi spôsobmi, ale všetky nastoľujú otázku čestného vedenia súdneho konania, ako je zásada dobromyseľnosti alebo zásada nemo potest venire contra factum proprium známa aj ako zásada venire contra factum proprium non valet .

56. Pokiaľ ide o zásadu dobromyseľnosti,( 25 ) podotýkam, že súdy Únie túto zásadu z procesného hľadiska v rámci odvolacieho konania nikdy nezakotvili. Porušenie dobromyseľnosti by sa v každom prípade v prejednávanej veci mohlo konštatovať len ťažko, pretože Komisia odôvodňuje svoje stanovisko, že test podľa rozsudku Bronner napokon na situáciu skúmanú v spornom rozhodnutí uplatniteľný nebol, vysvetleniami vyplývajúcimi z rozsudku Lietuvos geležinkeliai/Komisia, ktorý bol vydaný až po vydaní sporného rozhodnutia a uskutočnení písomnej časti prvostupňového konania na Všeobecnom súde.

60. Komisia v rámci svojho prvého tvrdenia uvádza, že test podľa rozsudku Bronner nie je uplatniteľný v situácii, ako je tá v prejednávanej veci, keď dotknutá infraštruktúra nebola financovaná z vlastných investícií podniku v dominantnom postavení, ale z verejných zdrojov a daný podnik nie je vlastníkom tejto infraštruktúry.

61. Ako sa už uviedlo v bode 33 vyššie, z rozsudku Lukoil jasne vyplýva, že rozhodujúcim faktorom, ktorý treba zohľadniť, sú podmienky, za ktorých podnik v dominantnom postavení danú infraštruktúru nadobudol, najmä zaplatená cena a to, či bolo toto nadobudnutie v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, ako aj existencia výlučných práv, ktoré mu umožňujú plnú kontrolu nad prístupom k nej.( 28 )

62. Komisia v prejednávanej veci neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že cena zaplatená spoločnosťou Bulgargaz za využívanie rumunského plynovodu 1 a postup, ktorý viedol k jej získaniu výlučného práva k nemu, neboli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Tvrdenie Komisie, že test podľa rozsudku Bronner nebol uplatniteľný, len na základe toho, že rumunský plynovod 1 bol financovaný z verejných zdrojov, teda nepostačuje na preukázanie toho, že Všeobecný súd sa uplatnením testu podľa rozsudku Bronner napriek tomu, že Bulgargaz rumunský plynovod 1 nevybudovala, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

63. Ako sa ďalej zdôrazňuje v bode 34 vyššie, s cieľom určiť, či je test podľa rozsudku Bronner v takejto situácii uplatniteľný, treba zistiť, či má podnik v dominantnom postavení plnú kontrolu nad prístupom k infraštruktúre.

2. Prvý a druhý odvolací dôvod

69. Prvý a druhý odvolací dôvod sa týka posúdenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o údajné odmietnutie spoločnosti Bulgargaz vrátiť kapacitu, ako požadovala Transgaz na stretnutí, ktoré sa konalo 24. januára 2011, a údajné odmietnutie dodávok, ktoré spočívalo v tom, že sa neodpovedalo na list zaslaný spoločnosťou C Energy 26. septembra 2013 (ďalej len „list z 26. septembra 2013“). Všeobecný súd v podstate konštatoval, že Komisia mala s cieľom dokázať, že takéto odmietnutie predstavuje zneužitie dominantného postavenia, preukázať, že tieto odmietnutia môžu vyvolať účinky vylúčenia, ktoré nie sú čisto hypotetické, a to vrátane preukázania, že potenciálny konkurent má aspoň dostatočne pokročilý projekt na to, aby mohol vstúpiť na dotknutý trh v takej lehote, aby vyvíjal konkurenčný tlak na prevádzkovateľov, ktorí sa už na ňom nachádzajú. Tieto konštatovania sú založené na uplatnení rozsudkov Generics (UK) a i.( 31 ) a Lundbeck/Komisia( 32 ).

a) Argumentácia účastníkov konania

71. Skupina BEH uvádza, že keď Všeobecný súd s cieľom určiť, či C Energy mala dostatočne špecifický plán na vstup na bulharské trhy s dodávkami plynu, vychádzal z neexistencie prípravných krokov tejto spoločnosti, nedávnu judikatúru Súdneho dvora uplatnil správne. Skupina BEH po prvé v tejto súvislosti odkazuje najmä na rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company,( 33 ) v ktorom sa v bode 130 uvádza, že existencia zneužitia dominantného postavenia sa musí konštatovať na základe presnej a konkrétnej analýzy a dôkazov, že uvedené správanie má schopnosť vyvolať účinky vylúčenia. Po druhé skupina BEH tvrdí, že Všeobecný súd konštatovaním, že plán spoločnosti C Energy v liste z 26. septembra 2013 bol iba predbežný, medze primeraného posúdenia neprekročil. V súvislosti so stretnutím, ktoré sa konalo 24. januára 2011, navyše skupina BEH uvádza, že Komisia spochybňuje iba prvky napadnutého rozsudku, ktoré boli obiter dicta , čo je neúčinné.

b) Posúdenie

72. Prvý a druhý odvolací dôvod v podstate nastoľuje otázku, ktoré prvky by sa mali zohľadniť pri posudzovaní po prvé toho, či žiadateľa požadujúceho prístup k základnému zariadeniu možno považovať za potenciálneho konkurenta, a po druhé vážnosti a presnosti takejto žiadosti, ktorá je vyjadrením jeho vôle vstúpiť na relevantný trh.

1) Pojem „potenciálny konkurent“

73. Podľa ustálenej judikatúry je podnik potenciálnym konkurentom na konkrétnom trhu vtedy, keď má skutočné a konkrétne možnosti začleniť sa do uvedeného trhu a konkurovať jednému alebo viacerým iným podnikom, ktoré sa už na ňom nachádzajú.( 34 ) To musí byť podložené súborom zhodných skutkových okolností zohľadňujúcich štruktúru trhu, ako aj hospodársky a právny kontext, v ktorom funguje.( 35 ) Doteraz sa však tento test uplatňoval najmä vo veciach týkajúcich sa uplatnenia článku 101 ZFEÚ.

75. V kontexte článku 101 ZFEÚ je v judikatúre Súdneho dvora dlhodobo ustálené, že údajnú protisúťažnú povahu praktiky možno posudzovať aj so zreteľom na jej účinky na potenciálnych konkurentov.( 38 ) Tento aspekt je podľa môjho názoru relevantný aj vo vzťahu k článku 102 ZFEÚ, keďže sa vo všeobecnosti akceptuje, že články 101 a 102 ZFEÚ sa musia vykladať konzistentne.( 39 ) Súdny dvor navyše uviedol, že okrem správania, ktorého skutočným alebo potenciálnym účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže založenej na zásluhách vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z dotknutého trhu alebo trhov, možno za „zneužitie dominantného postavenia“ považovať aj správanie, o ktorom sa preukázalo, že jeho skutočným alebo potenciálnym účinkom či dokonca cieľom je zabrániť v predbežnom štádiu zavedením prekážok vstupu alebo použitím iných opatrení na uzavretie trhu alebo prostriedkov iných, ako sú tie, ktorými sa riadi hospodárska súťaž na základe zásluh, potenciálne konkurenčným podnikom v samotnom prístupe na tento trh alebo tieto trhy.( 40 )

76. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že zneužitie dominantného postavenia podnikom nemusí vyplynúť len z narušenia súčasnej hospodárskej súťaže vytváranej iným podnikom, ale aj z narušenia hospodárskej súťaže, ktorú by potenciálne mohol vytvárať podnik, ktorý ešte na relevantnom trhu nie je prítomný. Preto treba pamätať na skutočnosť, že pojem „zneužitie dominantného postavenia“ je určený na sankcionovanie zneužívajúceho správania podniku v dominantnom postavení, ktorý z povahy veci pôsobí na trhu, kde je už štruktúra hospodárskej súťaže v dôsledku jeho prítomnosti oslabená.( 41 ) V tomto kontexte je zabezpečenie toho, aby podmienky prístupu na relevantný trh neboli pre potenciálnych konkurentov neprekonateľné – aspoň z dôvodu možného zneužitia postavenia prevádzkovateľa v dominantnom postavení na relevantnom trhu –, kľúčové na zachovanie možnosti skutočnej hospodárskej súťaže na tomto trhu v budúcnosti.

80. Okrem vyššie uvedených objektívnych faktorov sa dlhodobo akceptuje, že relevantné môže byť aj zohľadnenie subjektívnych faktorov, ako sú zámery dotknutého podniku.( 47 )

81. V tejto súvislosti podotýkam, že Súdny dvor nedávno potvrdil prístup Všeobecného súdu, ktorý v podstate konštatoval, že zámer podniku vstúpiť na trh môže byť na účely určenia, či ho možno považovať za potenciálneho konkurenta na danom trhu, relevantný, ale „základným faktorom, na ktorom musí byť založený takýto opis, je to, či je schopný vstúpiť na tento trh“, pričom dodal, že vnímanie potenciálnej konkurencie zo strany podniku, ktorý je treťou osobou, prevádzkovateľom prítomným na trhu možno v porovnaní s kritériami týkajúcimi sa schopnosti a zámeru vstúpiť na trh považovať iba za doplňujúci faktor.( 48 )

82. V kontexte prejednávaného odvolania účastníčky konania zastávajú opačné názory na relevantnosť niektorých objektívnych a subjektívnych faktorov vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora na účely posúdenia postavenia potenciálneho konkurenta v zmysle opísanom v bodoch 78 až 81 vyššie, pričom konkrétne ide o rozsudky Generics (UK) a i. a EDP – Energias de Portugal a i.

iii) Nedávny vývoj judikatúry

83. Súdny dvor vo svojom rozsudku Generics (UK) a i. objasnil podmienky, za ktorých sa výrobca generických liekov na trhu s liekmi musí považovať za potenciálneho konkurenta výrobcu pôvodných originálnych liekov, ktorý je držiteľom farmaceutických patentov na dotknutý liek. Tento rozsudok sa obšírne analyzoval v návrhoch vo veci EDP – Energias de Portugal a i.( 49 ) Preto iba stručne zhrniem prvky, ktoré sú kľúčové z hľadiska náležitého posúdenia prejednávaného odvolania.

86. Uplatniteľná metodika bola objasnená v rozsudku EDP – Energias de Portugal a i. Po prvé Súdny dvor zopakoval všeobecné úvahy uvedené v bodoch 36 až 39 rozsudku Generics (UK) a i., ktoré sa spomínajú v bode 84 vyššie. Po druhé – čo je najdôležitejšie – Súdny dvor objasnil, že úroveň dôkazov požadovanú v rozsudku Generics (UK) a i. nemožno považovať za všeobecne uplatniteľnú, lebo je založená na analýze vlastnej trhom s liekmi (bod 65). Konkrétnejšie výslovne uviedol, že prípravné kroky spomenuté v kontexte tohto trhu nemôžu predstavovať samostatnú požiadavku na účely preukázania existencie potenciálnej konkurencie a sú relevantné len v rozsahu, v akom môžu byť užitočné na preukázanie toho, že dotknutý podnik má skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na dotknutý trh (bod 75). Z uvedeného vyplýva, že použitie všeobecných kritérií na určenie schopnosti a pripravenosti podniku byť kvalifikovaný ako potenciálny konkurent musí byť vždy prispôsobené so zreteľom na konkrétny dotknutý trh.

2) Žiadosť o prístup k základnej infraštruktúre

87. Vážnosť žiadosti o prístup k základnej infraštruktúre osobitne odráža zámer podniku vstúpiť na daný trh. Ide o dôležitú otázku, pretože určuje existenciu povinnosti podniku v dominantnom postavení odpovedať na takúto žiadosť. Faktory, ktoré sa majú pri posudzovaní tohto aspektu brať do úvahy, sa v judikatúre zatiaľ nesystematizovali. Napriek tomu zastávam názor, že vážnosť takejto žiadosti možno konštatovať najmä na základe preskúmania kontextu, v ktorom bola formulovaná, jej podmienok a znenia, jej presnosti, počtu a intenzity kontaktov medzi jednotlivými subjektmi,( 51 ) ako aj správania, povahy a charakteristík žiadajúceho podniku.

91. Po prvé stretnutie, ktoré sa konalo 24. januára 2011, Všeobecný súd skúma v bodoch 273 až 288 napadnutého rozsudku. Vysvetľuje, že rumunský dodávateľ plynu Romgaz na tomto stretnutí informoval spoločnosť BEH o svojom zámere založiť spoločný podnik s dvoma ďalšími podnikmi, ktoré boli tretími osobami, s cieľom vybudovať terminál v meste Konstanca (Rumunsko) a že Transgaz sa pýtala na možné poskytnutie časti nevyužitej kapacity rumunského plynovodu 1 (bod 277 napadnutého rozsudku). Komisia konkrétne spochybňuje bod 286 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že aj keby otázka spoločnosti Transgaz predstavovala žiadosť o vrátenie kapacity, nič v spise nepreukazuje, že účelom terminálu Konstanca bolo vstúpiť na bulharské trhy s plynom.

92. Všeobecný súd v podstate podotkol, že účinky vylúčenia údajnej zneužívajúcej praktiky podľa článku 102 ZFEÚ nemôžu byť čisto hypotetické (bod 280 napadnutého rozsudku). Dodal, že v záujme preukázania, že odmietnutie prístupu spĺňa túto podmienku, musí teda Komisia preukázať po prvé to, že potenciálny konkurent má aspoň dostatočne pokročilý projekt na to, aby mohol vstúpiť na dotknutý trh v takej lehote, aby vyvíjal konkurenčný tlak na prevádzkovateľov, ktorí sa už na ňom nachádzajú( 53 ) (bod 281 napadnutého rozsudku), a po druhé to, že žiadosť o prístup odráža tento projekt s dostatočnou presnosťou na to, aby podnik v dominantnom postavení mohol posúdiť, či je na ňu povinný odpovedať (bod 282 napadnutého rozsudku).( 54 )

95. Všeobecný súd vychádzal z bodu 43 rozsudku Generics (UK) a i. a bodu 57 rozsudku Lundbeck/Komisia a v tejto súvislosti uviedol, že za okolností napadnutého rozsudku „Komisia mala preukázať, že C Energy Group bola pevne rozhodnutá a skutočne schopná vstúpiť na [relevantné] trhy a že okrem iného prijala dostatočné prípravné kroky na to, aby mohla vstúpiť na tieto trhy v takej lehote, aby vyvinula konkurenčný tlak na spoločnosť Bulgargaz“ (bod 448 napadnutého rozsudku). Všeobecný súd v tomto kontexte konštatoval, že list z 26. septembra 2013 neumožňuje vyvodiť záver, že C Energy Group bola pevne rozhodnutá a skutočne schopná dodávať plyn v Bulharsku. Tento list naopak podľa Všeobecného súdu preukázal, že „daný podnik k tomuto dátumu neprijal dostatočné prípravné kroky, ktoré by mu umožnili prístup na bulharské trhy s dodávkami plynu v takej lehote, aby vyvíjal konkurenčný tlak na spoločnosť Bulgargaz“ (bod 460 napadnutého rozsudku). So zreteľom na tieto úvahy v bode 463 napadnutého rozsudku konštatoval, že Bulgargaz nebola povinná na tento list odpovedať.

96. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Všeobecný súd založil svoj sporný záver predovšetkým – ak nie výlučne – na neexistencii dostatočných prípravných krokov na to, aby C Energy Group mohla vstúpiť na relevantné trhy, v zmysle, ktorý sa týmto „prípravným krokom“ pripísal v rozsudku Generics (UK) a i. a Lundbeck/Komisia.

97. Ako sa však uvádza v bode 86 vyššie, úroveň dôkazov požadovanú v rozsudku Generics (UK) a i. nemožno považovať za všeobecne uplatniteľnú.

98. Pri zohľadnení úvah zhrnutých v bodoch 74 až 82 vyššie navyše podotýkam, že v súvislosti s relevantnými pasážami napadnutého rozsudku nie je jasné, či Všeobecný súd vykonal samostatnú analýzu po prvé kritéria „potenciálneho konkurenta“ a po druhé vážnosti žiadostí predložených na stretnutí 24. januára 2011 a v liste z 26. septembra 2013 na účely určenia, či bolo náležité odpovedať na žiadosti predložené pri týchto príležitostiach.

a) Argumentácia účastníkov konania

102. Komisia štvrtým odvolacím dôvodom spochybňuje bod 334 napadnutého rozsudku. Zastáva názor, že keď Všeobecný súd konštatoval, že v spornom rozhodnutí sa zamietnutie žiadosti spoločnosti Overgas o prístup k rumunskému plynovodu 1 predloženej spoločnosti Transgaz pripísalo spoločnosti Bulgargaz, dopustil sa nesprávneho výkladu tohto rozhodnutia. V rámci piateho odvolacieho dôvodu spochybňuje záver uvedený v bodoch 419 a 443 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd konštatoval po prvé to, že Komisia nepreukázala, že počiatočná trojmesačná platnosť dohody o prístupe mohla mať účinky vylúčenia na bulharské trhy s dodávkami plynu tým, že spoločnosti Overgas sťažila vstup na tieto trhy, a po druhé, že podmienky predĺženia platnosti tejto zmluvy stavali spoločnosť Overgas do neistej pozície. Komisia konkrétnejšie dodáva, že Všeobecný súd od nej nemohol požadovať predloženie dôkazov pochádzajúcich z času, keď prebiehalo rokovanie, ktoré by mohli preukázať, že Overgas sa v tom čase domnievala, že toto obdobie bráni jej schopnosti uzatvárať zmluvy s potenciálnymi zákazníkmi.

103. Skupina BEH tvrdenia Komisie spochybňuje.

b) Posúdenie

1) Prípustnosť

104. Komisia v rámci prvej časti piateho odvolacieho dôvodu uvádza nesprávne právne posúdenie, ktoré sa týka posúdenia počiatočnej trojmesačnej platnosti dohody o prístupe a podmienok jej predĺženia.

109. Po prvé výhrada, ktorej Všeobecný súd vyhovel v bode 334 napadnutého rozsudku, sa týkala spôsobu, akým sa vo všeobecnosti vybavovali žiadosti spoločnosti Overgas o prístup k rumunskému plynovodu 1 v rokoch 2010 a 2011, a nie toho, či ich zamietnutie bolo možné pripísať priamo spoločnosti Bulgargaz. Po druhé konštatovanie Všeobecného súdu týkajúce sa počiatočného trvania platnosti dohody o prístupe nebolo založené len na neexistencii dôkazov z daného času, ale aj na súbore skutkových zistení, ktoré Komisia nespochybňuje. Vzhľadom na nesporné konštatovanie, že tieto zistenia boli úzko prepojené so sťažnosťou spoločnosti Overgas týkajúcou sa tohto trvania, sa navyše nezdá prehnané, že Všeobecný súd požadoval dôkazy – okrem iného vrátane dôkazov z času, keď prebiehalo rokovanie o tejto dohode – spôsobilé preukázať tieto zistenia.

110. So zreteľom na uvedené sa domnievam, že štvrtý a piaty odvolací dôvod by sa mal zamietnuť.

4. Šiesty odvolací dôvod

111. Šiesty odvolací dôvod sa týka opätovného prerokovania dohody z roku 2005, v ktorej sa stanovovali podmienky využívania rumunského plynovodu 1, pričom zahŕňa tri súbory tvrdení týkajúcich sa: (i) medzivládnej povahy tejto dohody; (ii) dôkaznej hodnoty správania spoločnosti Bulgargaz pri preukazovaní odmietnutia prístupu k rumunskému plynovodu 1 a (iii) trvania opätovného prerokovania.

a) Argumentácia účastníkov konania

115. V tomto kontexte treba pripomenúť po prvé to, že nájdenie a posúdenie relevantných skutkových okolností, ako aj posúdenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutkových okolností a dôkazov teda s výnimkou prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.( 56 )

116. Po druhé sa Komisia v spornom rozhodnutí rozhodla skúmať správanie spoločnosti Bulgargaz v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1 prostredníctvom uplatnenia kritérií stanovených v bode 41 rozsudku Bronner, aby určila, či je toto správanie zlučiteľné s článkom 102 ZFEÚ.( 57 ) Jedným z týchto kritérií je pravdepodobnosť, že odmietnutie prístupu vylúči všetku hospodársku súťaž na dotknutom trhu zo strany subjektu žiadajúceho o prístup.( 58 ) Všeobecný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že počas diskusií týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005 nebola predložená žiadna konkrétna žiadosť tretej osoby o prístup k rumunskému plynovodu 1. Takéto skutkové zistenie sa vo fáze odvolacieho konania musí považovať za preukázané. Z uvedeného vyplýva, že tieto diskusie nemajú takú povahu, aby preukázali zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ na účely sporného rozhodnutia. Inak povedané, keďže je zo sporného rozhodnutia zrejmé, že správanie spoločnosti Bulgargaz sa skúmalo iba so zreteľom na test podľa rozsudku Bronner, bez konkrétnej žiadosti identifikovaného subjektu o prístup k rumunskému plynovodu 1 nemožno konštatovať žiadne zneužitie vyplývajúce z uplatnenia tohto testu.

121. Keď teda Všeobecný súd vyhovel tvrdeniam skupiny BEH, v súlade s tým dospel k záveru, že sporné rozhodnutie nepreukázalo, že správanie spoločnosti Bulgargaz v súvislosti s prístupom k rumunskému plynovodu 1 predstavovalo odmietnutie prístupu, ktoré by mohlo patriť do pôsobnosti článku 102 ZFEÚ. Všeobecný súd teda neopomenul uviesť odôvodnenie k tomuto dôvodu a toto tvrdenie by sa malo zamietnuť.

3) Údajné skreslenie sporného rozhodnutia

122. Komisia zrejme uvádza skreslenie sporného rozhodnutia, pričom tvrdí, že keď Všeobecný súd vyhovel ôsmej časti prvého čiastkového dôvodu v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu (bod 687 napadnutého rozsudku), konštatoval, že diskusie v kontexte opätovného prerokovania dohody z roku 2005 samy osebe predstavovali odmietnutie prístupu k rumunskému plynovodu 1.

123. Cieľom tvrdenia skupiny BEH, ktoré Všeobecný súd zhrnul v druhej vete bodu 483 napadnutého rozsudku a vyhovel mu v jeho bode 687, bolo preukázať, že keď Komisia v spornom rozhodnutí konštatovala, že medzivládne diskusie týkajúce sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005 predstavovali odmietnutie prístupu k rumunskému plynovodu 1 a že Bulgargaz počas rokovaní o dohode z roku 2005 nekonala konštruktívne, dopustila sa pochybenia. Preto sa môže zdať, že Všeobecný súd vyhovel tvrdeniu v tom zmysle, že tieto medzivládne diskusie samy osebe predstavovali odmietnutie prístupu k rumunskému plynovodu 1.

124. Túto pasáž napadnutého rozsudku treba chápať a vykladať v kontexte. V tejto súvislosti predovšetkým podotýkam, že prvá veta bodu 483 daného rozsudku jasne uvádza, že podstatou argumentácie skupiny BEH, ktorú podporuje Bulharská republika, je spochybniť dôkaznú hodnotu diskusií týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005. Uvedené potvrdzuje následná analýza Všeobecného súdu, ktorá v podstate spočíva v preskúmaní troch samostatných výhrad( 60 ) zameraných na preukázanie, že nič nenasvedčovalo tomu, že by z týchto diskusií bolo možné vyvodiť zneužívajúce odmietnutie prístupu k rumunskému plynovodu 1 zo strany skupiny BEH.

129. Komisia spochybňuje konštatovanie v bode 542 napadnutého rozsudku v tom zmysle, že diskusie týkajúce sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005 sa začali a uskutočnili na medzivládnej úrovni a nebolo ich teda možné pripísať spoločnosti Bulgargaz. V tejto súvislosti Komisia na podporu svojho stanoviska predkladá tri argumenty: právnu kvalifikáciu dohody z roku 2005, účel opätovného prerokovania a ústrednú povahu zabezpečenia dodávok plynu v Bulharsku.

– Kvalifikácia dohody z roku 2005 ako „medzivládnej dohody“

130. V bodoch 494 až 510 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skúmal dohodu z roku 2005. V bode 511 v podstate konštatoval, že táto dohoda má medzivládnu povahu. Komisia toto konštatovanie spochybňuje, pričom tvrdí, že dohoda z roku 2005 je obchodnou dohodou medzi súkromnými osobami, a ak bolo jej uzavretie stanovené v medzivládnej dohode z roku 2003, neuvádzajú sa tam žiadne podrobnosti o jej obsahu.

131. Otázka, ktorá vzniká, sa týka právnej povahy dohody z roku 2005 a toho, či ju možno považovať za medzivládnu dohodu. V tejto súvislosti treba podotknúť, že medzivládne dohody sa zvyčajne vymedzujú ako dohody medzi štátmi – na rozdiel od dohôd uzavretých medzi jednotlivcami, združeniami, verejnými alebo súkromnými inštitúciami zriadenými podľa vnútroštátneho práva či medzinárodnými organizáciami alebo s týmito subjektmi.( 61 )

132. V prejednávanej veci je argumentácia, ktorá Všeobecný súd viedla k záveru, že dohoda z roku 2005 má medzivládnu povahu, založená okrem iného na týchto úvahách. Po prvé bola dohoda z roku 2005 uzavretá na základe medzivládnej dohody z roku 2003, ktorá bola kľúčovým prvkom spolupráce medzi Bulharskou republikou a Rumunskom v plynárenskom odvetví (bod 502 napadnutého rozsudku). Po druhé boli súčasťou opätovného prerokovania dohody z roku 2005 prvky medzivládnej spolupráce, keďže toto opätovné prerokovanie sa začalo v kontexte medzivládnej spolupráce stanovenej v medzivládnej dohode z roku 2003 (body 505 a 506 napadnutého rozsudku). Po tretie sa do procesu opätovného prerokovania pravidelne zapájali vládne orgány (body 506 až 510 napadnutého rozsudku).

137. Výhrady skupiny BEH, ktoré sa týkali po prvé účelu opätovného prerokovania dohody z roku 2005 a po druhé úlohy spoločnosti Bulgargaz ako verejného dodávateľa, mali naopak spochybniť dôkaznú hodnotu diskusií týkajúcich sa tohto opätovného prerokovania na účely preukázania údajného porušenia článku 102 ZFEÚ. Ich cieľom bolo v podstate preukázať silné zapojenie a vplyv bulharských a rumunských orgánov a menší vplyv spoločnosti Bulgargaz.

138. Všeobecný súd teda týmto výhradám vyhovel iba v tomto duchu, čo má za následok, že tvrdenia Komisie v tejto súvislosti by sa mali zamietnuť.

139. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o tri tvrdenia predložené Komisiou s cieľom spochybniť posúdenie dôkaznej hodnoty diskusií týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005 zo strany Všeobecného súdu, vzhľadom na povahu a ciele tohto opätovného prerokovania by sa malo vyhovieť iba tvrdeniu napádajúcemu nesprávnu kvalifikáciu tejto dohody ako „medzivládnej dohody“. Aby však bolo toto tvrdenie účinné, stále treba preukázať, že správanie spoločnosti Bulgargaz počas tohto opätovného prerokovania bolo v rozpore s článkom 102 ZFEÚ.

ii) Správanie spoločnosti Bulgargaz počas opätovného prerokovania

143. Komisia spochybňuje odkaz na túto výnimku iba abstraktne a nevysvetľuje, prečo by sa mal vlastne považovať za chybný. Jej tvrdenie je teda založené čisto na predpoklade, že rozsudok Generics (UK) a i. nemôže odôvodniť protisúťažné správanie. Napadnutý rozsudok však na takomto konštatovaní založený nie je. Všeobecný súd sa o výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov opiera iba s cieľom vysvetliť, prečo zastával názor, že požiadavky spoločnosti Bulgargaz uvedené v bode 140 vyššie boli v prejednávanej veci primerané. Komisia na ilustráciu svojho tvrdenia odkazuje predovšetkým na situáciu spoločnosti C Energy. Je však nesporné, že situácia tohto podniku bola v kontexte diskusií medzi spoločnosťami Bulgargaz a Transgaz týkajúcich sa opätovného prerokovania dohody z roku 2005 irelevantná.( 64 )

144. Vzhľadom na uvedené tvrdenia Komisie nie sú dostatočne jasné a presné na to, aby Súdny dvor mohol uplatniť svoju právomoc súdneho preskúmania,( 65 ) a mali by sa preto zamietnuť.

– Zásah štátu

145. Všeobecný súd konštatoval, že správanie spoločnosti Bulgargaz na relevantných trhoch bolo významne obmedzené súborom povinností, ktorý stanovili bulharské orgány verejnej moci v dôsledku postavenia spoločnosti Bulgargaz ako jediného verejného dodávateľa v Bulharsku (bod 571 napadnutého rozsudku) a ktorý mal takú povahu, že túto spoločnosť zbavuje zodpovednosti na základe výnimky z dôvodu štátneho zásahu. Komisia tieto konštatovania spochybňuje a tvrdí, že Všeobecný súd neuplatnil striktné obmedzenia, ktorými sa riadi táto výnimka. Konkrétnejšie uvádza po prvé to, že Všeobecný súd nepreukázal, že regulačný rámec od spoločnosti Bulgargaz vyžadoval, aby neuvoľnila istú kapacitu rumunského plynovodu 1, a po druhé to, že zákaz uvoľnenia tejto kapacity nevyplýval ani z právnej povinnosti tejto spoločnosti zabezpečiť dodávky.

150. Pokiaľ ide o tretiu výhradu týkajúcu sa dĺžky rokovaní, Všeobecný súd vymedzil rozsah svojej analýzy v bode 652 napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že „dĺžka opätovného prerokovania dohody z roku 2005 predstavuje dôkaz, o ktorý sa opierala Komisia s cieľom preukázať existenciu protisúťažnej stratégie, ktorú podľa jej zistenia prijali žalobkyne“. Napriek tomu konštatoval, že Komisia nepreukázala, že dĺžku opätovného prerokovania bolo možné pripísať spoločnosti Bulgargaz, čo Komisia spochybňuje.

151. V tejto súvislosti postačuje podotknúť, že vplyv správania spoločnosti Bulgargaz na dĺžku rokovaní je čisto otázkou posúdenia skutkových okolností a do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní teda nepatrí.( 66 )

152. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy by sa mal šiesty odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

B. Prístup k prepravnej sieti a zásobníku Chiren

1. Siedmy odvolací dôvod

153. Siedmy odvolací dôvod sa týka práva na prístup k bulharskej prepravnej sieti. Všeobecný súd v podstate konštatoval, že Bulgartransgaz bránila prístupu tretích osôb k tejto prepravnej sieti, obmedzovala ho a zdržiavala od 29. septembra 2010 do 31. decembra 2012. Napriek tomu dospel k záveru, že Komisia nepreukázala po prvé to, že takéto správanie mohlo obmedziť hospodársku súťaž na bulharských trhoch s dodávkami plynu, a po druhé to, že toto správanie pokračovalo po 31. decembri 2012.

155. Skupina BEH po prvé uvádza, že tvrdenia Komisie týkajúce sa prístupu k prepravnej sieti od 29. septembra 2010 do 31. decembra 2012 sú nepodložené, pretože odmietnutie prístupu k rumunskému plynovodu 1 nespôsobila skupina BEH, ale Transgaz. Oba dotknuté podniky, konkrétne Overgas a Toplofikacia Razgrad( 67 ), za týchto okolností z dôvodov mimo kontroly spoločnosti Bulgartransgaz v každom prípade nemohli mať prístup na bulharské trhy s plynom, aj keby existoval pravidelný prístup k prepravnej sieti. Skupina BEH preto tvrdí, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti s prístupom k prepravnej sieti v rámci konečnej analýzy nemohlo mať skutočné a nie len čisto hypotetické účinky vylúčenia na tieto trhy. Po druhé skupina BEH uvádza, že tvrdenia Komisie týkajúce sa prístupu k prepravnej sieti od roku 2013 sú neprípustné a neúčinné, pretože Komisia odkazuje na prvý odvolací dôvod týkajúci sa prístupu k rumunskému plynovodu 1 bez toho, aby uviedla akékoľvek tvrdenie, ktoré by bolo relevantné v kontexte prístupu k prepravnej sieti.

b) Posúdenie

1) Prístup k prepravnej sieti od 29. septembra 2010 do 31. decembra 2012

158. Pokiaľ ide o organizáciu bulharských trhov s plynom v prejednávanej veci, je nesporné, že prepravná sieť sa vo vzťahu k rumunskému plynovodu 1 nachádza na dolnom trhu, keďže dodávky plynu v Bulharsku boli takmer úplne závislé od dovozu ruského plynu (bod 6 napadnutého rozsudku) a rumunský plynovod 1 bol jedinou reálnou cestou na prepravu plynu z Ruska (bod 10 napadnutého rozsudku).

159. Vzniká preto otázka, či Komisia s cieľom preukázať, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti s prístupom k prepravnej sieti bolo možné kvalifikovať ako zneužívajúce v rozsahu, v akom mohlo mať skutočné a nie len čisto hypotetické účinky vylúčenia, mala preukázať aj to, že podniky požadujúce takýto prístup získali predchádzajúci prístup k rumunskému plynovodu 1 alebo že takýto prístup získať nemohli z dôvodov pripísateľných skupine BEH.

160. K tejto otázke podotýkam nasledujúce skutočnosti.

161. Po prvé, ako som poznamenala v bode 156 vyššie, Všeobecný súd konštatoval, že prístup k prepravnej sieti, ktorý Bulgartransgaz poskytla spoločnostiam Overgas a Toplofikacia Razgrad, od 29. septembra 2010 do 31. decembra 2012 nebol uspokojivý. Toto konštatovanie sa v odvolacom konaní nespochybňuje.

163. Po štvrté Všeobecný súd konštatoval, že nič v spise nepreukazuje, že Transgaz počas obdobia porušovania informovala spoločnosť Bulgargaz o tom, že tretie osoby predložili individuálne žiadosti o prístup ku kapacite rumunského plynovodu 1. Takisto je nesporné, že Overgas predložila takéto žiadosti priamo spoločnosti Transgaz (body 291 a 292 napadnutého rozsudku).

164. Z vyššie uvedeného vyplýva, že po prvé neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by boli spoločnosti Bulgargaz postúpené akékoľvek priame individuálne žiadosti spoločností Overgas a Toplofikacia Razgrad o prístup k rumunskému plynovodu 1. Po druhé Bulgartransgaz počas relevantného obdobia bránila prístupu spoločností Overgas a Toplofikacia Razgrad k prepravnej sieti, obmedzovala ho a zdržiavala. Takisto je nesporné, že Bulgargaz bola so spoločnosťou Bulgartransgaz ako členom skupiny BEH úzko prepojená a že preukázanie prístupu k rumunskému plynovodu 1 bolo len následným postupom po ukončení počiatočného postupu týkajúceho sa poskytnutia prístupu k prepravným sieťam.

165. Za týchto okolností judikatúra uvedená v bode 157 vyššie nepodporuje konštatovanie, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti s prístupom k prepravnej sieti môže predstavovať porušenie článku 102 ZFEÚ až potom, ako sa preukázalo, že nemožnosť spoločností Overgas a Toplofikacia Razgrad získať prístup k rumunskému plynovodu 1 možno pripísať spoločnosti Bulgargaz.

166. V tejto súvislosti je pravda, že na to, aby sa praktika mohla kvalifikovať ako zneužívajúca, jej účinky vylúčenia nesmú byť čisto hypotetické. V prejednávanej veci však skutočnosť, že Transgaz nepostúpila žiadosti spoločnosti Overgas o prístup k rumunskému plynovodu 1, nemožno považovať za „určité osobitné okolnosti, ktoré v čase jej uplatnenia na trhu neprevládali a ktorých existencia sa v tom čase teda javila ako málo pravdepodobná“, ako sa uvádza v bode 70 rozsudku Servizio Elettrico Nazionale a i., pretože správanie spoločnosti Transgaz v tejto súvislosti nemožno považovať za trhovú podmienku. Spôsob, akým Transgaz vybavovala takéto žiadosti, teda nemožno považovať za okolnosť, ktorá na bulharských trhoch s plynom prevládala v čase predloženia žiadostí o prístup k prepravnej sieti.

168. Keď teda Všeobecný súd konštatoval, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti s prístupom k prepravnej sieti od 29. septembra 2010 do 31. decembra 2012 nemohlo mať skutočné a nie len čisto hypotetické účinky vylúčenia na bulharské trhy s plynom, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a tvrdeniam Komisie by sa preto z tohto dôvodu malo vyhovieť.

2) Prístup k prepravnej sieti po 1. januári 2013

169. Všeobecný súd konštatoval, že zo sporného rozhodnutia je zrejmé, že Komisia založila svoje konštatovanie, podľa ktorého bol prístup k prepravnej sieti poskytnutý spoločnosti Overgas na rok 2013 reštriktívny, výlučne na spôsobe, akým Overgas získala prístup k rumunskému plynovodu 1 na rovnaký rok, ktorý takisto považovala za reštriktívny. Keďže však Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nepreukázala, že Bulgargaz neposkytla spoločnosti Overgas uspokojivý prístup k rumunskému plynovodu 1 na rok 2013, k rovnakému záveru dospel aj vo vzťahu k prepravnej sieti (body 874 až 878 a 880 napadnutého rozsudku). Komisia konštatovania Všeobecného súdu spochybňuje z dôvodu, že pokiaľ Všeobecný súd nesprávne uviedol, že prístup spoločnosti Overgas k rumunskému plynovodu 1 bol uspokojivý, z toho vyplývajúci záver, že jej prístup k prepravnej sieti bol uspokojivý, je nevyhnutne chybný.

170. Treba podotknúť, že argumentácia Komisie je obzvlášť nejasná, pretože uvádza nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o posúdenie správania spoločnosti Bulgargaz v súvislosti s prístupom k prepravnej sieti od 1. januára 2013.

171. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že konštatovanie v spornom rozhodnutí, podľa ktorého Bulgartransgaz neposkytla spoločnosti Overgas uspokojivý prístup k prepravnej sieti na rok 2013, je založené výlučne na skutočnosti, že tento prístup bol podmienený prístupom k rumunskému plynovodu 1 poskytnutým spoločnosti Overgas v roku 2013. Podľa Komisie bol však tento prístup k rumunskému plynovodu 1 v roku 2013 sám osebe zneužívajúci, čo malo za následok, že rovnaký záver by mal platiť vo vzťahu k poskytnutému prístupu k prepravnej sieti. Komisia sa však na odôvodnenie tohto tvrdenia opiera o údajné nesprávne právne posúdenie uvedené v prvom odvolacom dôvode.

176. Ôsmy odvolací dôvod sa týka prístupu k zásobníku Chiren. Všeobecný súd v podstate konštatoval, že Komisia preukázala, že Bulgartransgaz od 30. júla 2010 do 19. septembra 2014 bránila prístupu tretích osôb k zásobníku Chiren, obmedzovala ho a zdržovala (bod 1089 napadnutého rozsudku). Ďalej konštatoval, že Komisia preukázala, že takéto správanie mohlo obmedziť hospodársku súťaž na bulharských trhoch s dodávkami plynu od 5. júna 2012 do 19. septembra 2014, pretože obe spoločnosti žiadajúce o prístup k zásobníku Chiren mali aj prístup k prepravnej sieti a/alebo rumunskému plynovodu 1 (bod 1104 napadnutého rozsudku). Takisto však konštatoval, že Komisia nepreukázala, že toto správanie mohlo obmedziť hospodársku súťaž a najmä zabrániť spoločnostiam F a Overgas vstúpiť na bulharské trhy s dodávkami plynu od 30. júla 2010 do 5. júna 2012, keďže tieto podniky v danom čase nemali predchádzajúci prístup k rumunskému plynovodu 1 (bod 1099 napadnutého rozsudku).

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie

179. Všeobecný súd konštatoval, že Komisia preukázala, že Bulgartransgaz od 30. júla 2010 do 5. júna 2012 bránila prístupu spoločností F a Overgas k zásobníku Chiren, obmedzovala ho a zdržovala. Na základe uplatnenia rovnakej argumentácie ako v prípade posúdenia účinkov vylúčenia porovnateľného správania týkajúceho sa prepravnej siete na bulharské trhy s plynom však konštatoval, že Komisia nepreukázala, že správanie spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti s prístupom k zásobníku Chiren mohlo obmedziť hospodársku súťaž na týchto trhoch, pretože spoločnosti F a Overgas v tomto období nemali predchádzajúci prístup k rumunskému plynovodu 1 a nemohli teda vstúpiť na tieto trhy. Komisia tento záver spochybňuje, pričom v podstate predkladá rovnaké tvrdenia ako v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu.

180. Vzhľadom na uvedené treba podotknúť, že argumentácia Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku aj tvrdenia Komisie v odvolaní sú založené na presne rovnakých dôvodoch ako tie, ktoré sa uvádzajú v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu.

181. Z dôvodov uvedených v bodoch 156 až 168 vyššie by sa preto malo ôsmemu odvolaciemu dôvodu vyhovieť a ostatné tvrdenia Komisie skúmať netreba.

C. Jediné a pokračujúce porušenie (deviaty odvolací dôvod)

182. Deviaty odvolací dôvod sa týka uplatnenia rozsudku Frucona( 71 ) Všeobecným súdom a jeho cieľom je preukázať, že jediný dôvod založený na správaní spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti so zásobníkom Chiren po júni 2012 nemohol bez toho, aby došlo k skresleniu sporného rozhodnutia nahradením posúdenia Komisie novým posúdením skutkového stavu, predstavovať základné či dokonca dostatočné odôvodnenie, ktoré by samo osebe mohlo odôvodniť výrok uvedeného rozhodnutia.

185. Pojem „jediné a pokračujúce porušenie“ sa v judikatúre Súdneho dvora objavil koncom 90. rokov 20. storočia na účely uplatnenia článku 85 ES.( 73 ) Neskôr sa uplatňoval aj v kontexte zneužitia dominantného postavenia.( 74 ) Hlavné vlastnosti jediného a pokračujúceho porušenia sú už teda pomerne dobre vymedzené( 75 ) a možno ich stručne zhrnúť takto.

186. Podstatou jediného a pokračujúceho porušenia je existencia spoločného cieľa sledovaného viacerými podnikmi, ktorý sa v existujúcej judikatúre označuje ako „celkový plán“. Ak teda jednotlivé správania týchto podnikov spadajú do takéhoto „celkového plánu“, pretože ich zhodný cieľ narúša hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená pripisovať zodpovednosť za tieto správania v závislosti od účasti na porušení posudzovanom ako celok.( 76 )

187. V prípade správaní, ktoré ako súčasť celkového plánu viedli k založeniu údajného porušenia článku 102 ZFEÚ, sa môže vyšetrujúci orgán rozhodnúť, že bude každé z týchto správaní kvalifikovať iba ako súčasť jediného a pokračujúceho porušenia bez toho, aby ho nevyhnutne kvalifikoval ako samostatné porušenie tohto ustanovenia,( 77 ) alebo že bude ku každému z týchto správaní pristupovať ako k samostatnému porušeniu a potom ich všetky zoskupí do jediného a pokračujúceho porušenia.( 78 )

188. To, ktorý prístup sa uplatní v rámci rozhodnutia prijať akt, ktorým sa konštatuje jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ, je teda kľúčové, pretože pre dotknutý podnik zo samotnej skutočnosti, že mu bola uložená sankcia za účasť na danom jedinom a pokračujúcom porušení, nevyplýva, že každé správanie, ktoré je súčasťou tohto porušenia, bolo samo osebe nevyhnutne podľa tohto ustanovenia nezákonné. Dve rôzne správania v skutočnosti môžu byť zákonné, ak sa posudzujú samostatne, ale môžu sa považovať za zneužívajúce podľa článku 102 ZFEÚ z dôvodu, že spolu sú súčasťou celkového plánu, ktorý sa odchyľuje od hospodárskej súťaže založenej na zásluhách a má protisúťažné účinky. Podobne zo skutočnosti, že nebolo preukázané jediné a pokračujúce porušenie, nevyhnutne nevyplýva, že jedno (alebo viaceré) zo správaní tvoriacich toto údajné porušenie by samo osebe nemohlo predstavovať porušenie článku 102 ZFEÚ.

192. Tvrdenia uvedené Komisiou v kontexte deviateho odvolacieho dôvodu sa musia preskúmať so zreteľom na všetky tieto úvahy.

b) Prvá časť deviateho odvolacieho dôvodu

193. Komisia tvrdí, že Všeobecný súd neuplatnil správny právny test na určenie, či sporné rozhodnutie možno namiesto zrušenia v celom rozsahu zrušiť len čiastočne.

194. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku podotkol, že v rámci preskúmania zákonnosti aktov podľa článku 263 ZFEÚ súdy Únie nemôžu nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením. Toto konštatovanie je založené na uplatnení rozsudku Frucona( 82 ) (bod 1109 napadnutého rozsudku). Potom poznamenal, že odôvodnenie sporného rozhodnutia spočíva na dvoch základných pilieroch (bod 1111 napadnutého rozsudku), konkrétne na protisúťažnej stratégii zameranej na ochranu dominantného postavenia spoločnosti Bulgargaz na bulharských trhoch s dodávkami plynu (body 1112 až 1117 napadnutého rozsudku) a na pojme „jediné a pokračujúce porušenie“ (body 1118 až 1134 napadnutého rozsudku).

197. Ako som však podotkla v bodoch 190 a 191 vyššie, ak sa má stanoviť čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukladá sankcia za jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ, stále je potrebné preukázať, že každé z jednotlivých správaní tvoriacich toto jediné a pokračujúce porušenie by sa samo osebe a izolovane takisto mohlo kvalifikovať ako samostatné porušenie tohto ustanovenia. Na tento účel musí Komisia týmto spôsobom identifikovať a právne kvalifikovať každé z týchto správaní samostatne.

198. V tejto súvislosti z bodu 195 vyššie jasne vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval, že v odôvodnení sporného rozhodnutia, a už vôbec nie v jeho výroku, Komisia nepripísala skupine BEH viacero samostatných porušení. Za týchto okolností treba nevyhnutne dospieť k záveru, že keď Všeobecný súd konštatoval, že údajné jediné a pokračujúce porušenie nezahŕňa viacero samostatných porušení, zastával názor, že jednotlivé časti sporného rozhodnutia nemožno oddeliť a rozhodnutie nemožno zrušiť iba čiastočne.

199. Všeobecný súd až potom posudzoval, či výrok sporného rozhodnutia môže spočívať na jedinom dôvode založenom na správaní spoločnosti Bulgartransgaz v súvislosti so zásobníkom Chiren po júni 2012.

200. Vzhľadom na uvedené nemožno tvrdiť, že Všeobecný súd neuplatnil správny právny test na určenie, či sporné rozhodnutie možno namiesto zrušenia v celom rozsahu zrušiť len čiastočne, a toto tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

c) Druhá časť deviateho odvolacieho dôvodu

201. Komisia tvrdí, že keď Všeobecný súd konštatoval, že z oznámenia o výhradách a zo sporného rozhodnutia nie je jasné, že správanie skupiny BEH v súvislosti s odmietnutím prístupu k zásobníku Chiren po júni 2012 predstavovalo samostatné porušenie článku 102 ZFEÚ zodpovedajúce jednému zo správaní, ktoré tvorili údajné jediné a pokračujúce porušenie, dopustil sa pochybenia.

206. Komisia konkrétnejšie tvrdí, že v oddiele 6.2.4.5 sporného rozhodnutia sa ako samostatné správanie posudzuje jasný vzorec správania spoločnosti Bulgartransgaz spočívajúci v bránení v prístupe k zásobníku Chiren, jeho obmedzovaní a zdržiavaní. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že pojmy „správanie“ a „porušenie“ by sa nemali zamieňať.( 84 ) V tomto kontexte z tvrdenia Komisie jasne vyplýva, že uznala, že v spornom rozhodnutí sa skúmajú rôzne správania s cieľom konštatovať jediné a pokračujúce porušenie. Z týchto tvrdení však nevyplýva, že v danom rozhodnutí sa preukázalo, že údajné jediné a pokračujúce porušenie zahŕňalo viaceré správania, ktoré samy osebe predstavovali porušenia.

207. Vzhľadom na uvedené by sa malo toto tvrdenie zamietnuť, v dôsledku čoho by sa mal deviaty odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

D. Právo na obhajobu (desiaty odvolací dôvod)

209. Komisia po prvé tvrdí, že Všeobecný súd s cieľom preskúmať účinky údajných procesných nezrovnalostí na právo žalobkyne na obhajobu uplatnil nesprávne právne kritérium. Všeobecný súd mal v tejto súvislosti zistiť, či by priamy prístup skupiny BEH k spisu nad rámec prístupu, ktorý už získala prostredníctvom svojich externých zástupcov v rámci postupu s dátovou miestnosťou, tejto skupine umožnil lepšie zabezpečiť svoju obhajobu. Po druhé Komisia uvádza, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že postup s dátovou miestnosťou bol per se spôsobilý ovplyvniť právo skupiny BEH na obhajobu, pretože prístup sa realizoval nepriamo prostredníctvom externých právnych poradcov. Po tretie Komisia tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy týkajúce sa podrobných zápisníc a následných pripomienok, keď uviedol, že tieto dokumenty mali význam, ktorý by sa nemal ignorovať, pokiaľ ide o pomoc skupine BEH pri lepšom zabezpečení jej obhajoby. Po štvrté Komisia uvádza, že Všeobecný súd porušil zásadu kontradiktórnosti. Zatiaľ čo teda Komisii uložil povinnosť predložiť viacero dokumentov a potom skupine BEH umožnil uviesť pripomienky, Komisii nikdy nedal príležitosť písomne vyjadriť svoje stanovisko.

210. Skupina BEH tvrdenia Komisie spochybňuje.

2. Posúdenie

a) Použitie postupu s dátovou miestnosťou

1) Predbežné pripomienky k postupu s dátovou miestnosťou

211. Ústredná otázka nastolená v rámci desiateho odvolacieho dôvodu sa týka zosúladenia zásady dodržiavania práva na obhajobu, ktorá je dlhodobo ustálená v súvislosti so správnym konaním,( 85 ) najmä keď má podobu práva na prístup k spisu, a potreby chrániť legitímne záujmy dotknutých podnikov, pokiaľ ide o obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, vo veciach týkajúcich sa hospodárskej súťaže. V prejednávanej veci má táto pomerne bežná otázka špecifickú podobu v tom zmysle, že Komisia použila postup známy ako „postup s dátovou miestnosťou“.

215. Komisia sa v prejednávanej veci rozhodla skombinovať použitie cenzurovaných verzií rôznych dokumentov a poskytnúť prístup k dôvernej verzii týchto dokumentov v rámci postupu s dátovou miestnosťou. Cieľom tohto postupu je poskytnúť vyšetrovanému podniku obmedzený prístup k informáciám, ktoré Komisia získala počas konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, a zároveň chrániť obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie. V záujme splnenia tohto cieľa sa prístup do dátovej miestnosti obmedzuje na limitovaný okruh osôb, konkrétne externých poradcov. Takisto sa naň vzťahujú reštriktívne podmienky prístupu: napríklad je obmedzený povolený čas, nie je povolená žiadna externá komunikácia a externí poradcovia so sebou môžu mať len obmedzené vybavenie.

2) Uplatnenie na prejednávanú vec

216. Prvá otázka nastolená Komisiou sa týka bodu 1215 napadnutého rozsudku. Je založená na názore, že Všeobecný súd konštatoval, že použitie postupu s dátovou miestnosťou prostredníctvom externých zástupcov samo osebe porušilo právo skupiny BEH na obhajobu.

217. Zastávam názor, že argumentácia Všeobecného súdu v tejto súvislosti je nejasná, pretože je ťažko pochopiteľné, či skutočnosť, že skupina BEH mohla svoje právo na obhajobu uplatniť iba prostredníctvom externých zástupcov v rámci postupu s dátovou miestnosťou, predstavuje dôvod, pre ktorý Všeobecný súd konštatoval, že tento postup tak, ako sa uskutočnil v prejednávanej veci, mohol zasiahnuť do tohto práva. Za týchto okolností a v rozsahu, v akom bod 1215 napadnutého rozsudku možno vykladať týmto spôsobom, je dôležité objasniť nasledujúce otázky.

220. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že hoci je nepriamy prístup k dokumentom v rámci postupu s dátovou miestnosťou jasným obmedzením výkonu práva na prístup k spisu, dotknutému podniku jeho právo na obhajobu nevyhnutne neodopiera. Takýto postup teda môže byť primeraný, keď sú splnené nasledujúce kritériá. Po prvé Komisia musí preukázať skutočnú potrebu chrániť obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie.( 90 ) Po druhé treba v rovnakom duchu takisto preukázať, prečo je použitie dátovej miestnosti v príslušnom prípade vhodnejšie ako napríklad vypracovanie nedôverných dokumentov, ktoré by boli spôsobilé primerane splniť požiadavky práva na obhajobu. Napokon by mala Komisia venovať osobitnú pozornosť aj zabezpečeniu, aby dokumenty poskytnuté dotknutému podniku na konci postupu s dátovou miestnosťou tomuto podniku umožňovali účinný výkon jeho práva na obhajobu, najmä aby sa oboznámil s dôkazmi vo svoj prospech obsiahnutými v spise Komisie.

221. V prejednávanej veci sa však domnievam, že bod 1215 napadnutého rozsudku by sa nemal vykladať v tom zmysle, že Všeobecný súd konštatoval, že použitie postupu s dátovou miestnosťou samo osebe porušilo právo skupiny BEH na obhajobu.

222. Všeobecný súd v bode 1213 napadnutého rozsudku uvádza, že v čase postupu s dátovou miestnosťou mali informácie obsiahnuté v podrobných zápisniciach z týchto stretnutí historickú povahu. Komisia v odvolacom konaní nepredkladá žiadne konkrétne tvrdenie, ktoré by toto konštatovanie spochybňovalo. V tejto súvislosti treba poznamenať, že procesná nezrovnalosť uvedená v bode 1238 napadnutého rozsudku sa týka iba stretnutí, ktoré sa konali 13. októbra 2010 (bod 1228), 13. januára 2011 (bod 1231), 15. decembra 2011 (bod 1233) a 17. júna 2013 (bod 1235), konkrétne tých, v prípade ktorých Všeobecný súd konštatoval, že počas postupu s dátovou miestnosťou už dôverné byť nemuseli.

1) Právny test

226. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi nesprístupnením dôkazov v neprospech a v prospech daného subjektu. V tejto súvislosti je hranica, ktorá sa musí dosiahnuť, aby sa preukázalo porušenie práva na obhajobu nesprístupnením dôkazov v neprospech daného subjektu, vyššia než v prípade dôkazov v jeho prospech.( 93 )

227. V prípade dôkazov v prospech v podstate dotknutému podniku prináleží preukázať, že ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, pričom musí preukázať, že tento dokument vo svoj prospech mohol použiť na svoju obhajobu v tom zmysle, že keby mal možnosť využiť ho počas správneho konania, mohol sa dovolávať okolností, ktoré sa nezhodovali v príslušnom štádiu so závermi Komisie, a mohol teda určitým spôsobom ovplyvniť posúdenie, ku ktorému dospela Komisia vo svojom rozhodnutí.( 94 )

228. Všeobecný súd zhrnul metódu, ktorú zamýšľal uplatniť na účely analýzy, v bode 1152 napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že overí, či vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci skupina BEH dostatočne preukázala, že by mohla lepšie zaistiť svoju obhajobu, ak by k procesnému pochybeniu Komisie nedošlo.

229. Po preukázaní existencie procesných vád potom uplatnil túto metódu tak, že posúdil účinky týchto vád na právo skupiny BEH na obhajobu. V tejto súvislosti posudzoval tvrdenia, ktoré uviedla skupina BEH vo svojich pripomienkach predložených 27. apríla 2022 v nadväznosti na predloženie nedôvernej verzie príslušných dokumentov Komisiou s cieľom preukázať, že prístup k niektorým informáciám v spise, ktoré neboli sprístupnené počas správneho konania, by jej umožnil lepšie zaistiť svoju obhajobu.

234. Pokiaľ ide o podrobnú zápisnicu zo stretnutia z 13. januára 2011, Všeobecný súd v podstate konštatoval, že z nej vyplýva, že Overgas sa v tom čase domnievala, že prístup k rumunskému plynovodu 1 kontroluje Transgaz, a že táto skutočnosť mohla podporiť tvrdenie skupiny BEH, podľa ktorého nebola subjektom zodpovedným za poskytovanie a riadenie prístupu k tejto infraštruktúre. Podľa tvrdenia Komisie z týchto dôkazov vyplýva len to, že Overgas oslovila spoločnosť Transgaz s cieľom požiadať o prístup k tomuto plynovodu, ale nie to, že Overgas potvrdila, že túto infraštruktúru v skutočnosti kontrolovala Transgaz.

235. Podotýkam, že konštatovanie Všeobecného súdu v bode 1232 napadnutého rozsudku je založené na skutočnosti, že v odôvodnení 296 sporného rozhodnutia sa vyhlásenie spoločnosti Overgas týkajúce sa subjektu kontrolujúceho rumunský plynovod 1 výslovne neuvádzalo, zatiaľ čo takéto vyhlásenie mohlo byť skupinou BEH použité ako dôkaz v jej prospech. Napriek tomu podotýkam, že z podrobnej zápisnice zo stretnutia z 13. januára 2011 v skutočnosti nie je jasné, že Overgas výslovne potvrdila, že rumunský plynovod 1 kontroluje práve Transgaz. Všeobecný súd za týchto okolností zjavne skreslil dôkazy v tejto súvislosti.

236. Pokiaľ napokon ide o podrobnú zápisnicu zo stretnutia zo 17. júna 2013, Všeobecný súd v podstate konštatoval, že Overgas Komisii potvrdila, že od 1. januára 2013 mala prístup k rumunskému plynovodu 1, ako aj k prepravnej sieti. V prípade oboch infraštruktúr bola platnosť príslušných dohôd predĺžená do 31. decembra 2013. Overgas navyše neprejavila žiadnu nespokojnosť, pokiaľ ide o prístup poskytnutý k týmto infraštruktúram, čo mohlo podporiť tvrdenie skupiny BEH týkajúce sa neexistencie zneužitia v súvislosti s uvedenými infraštruktúrami. Komisia tvrdí, že samotná skutočnosť, že Overgas nezaujala stanovisko k téme, o ktorej sa nehovorilo, nemôže viesť k záveru, že dokument môže byť užitočný na účely obhajoby skupiny BEH.

240. Pokiaľ ide o následné pripomienky z 10. júna 2011, Všeobecný súd konštatoval, že Overgas podľa tvrdenia skupiny BEH založila svoju sťažnosť na zavádzajúcom predpoklade, podľa ktorého by jej vstup na bulharské trhy s dodávkami plynu prinútil dodávateľov stanoviť ceny na základe zásad trhového hospodárstva. Skupina BEH ďalej tvrdila, že Overgas bola sprostredkovateľom jediného zdroja dodávok plynu na vstupe v Bulharsku, konkrétne spoločnosti Gazprom, z čoho vyplýva, že vstup spoločnosti Overgas na bulharské trhy by hospodársku súťaž neposilnil, pretože Bulgargaz by už nemohla nakupovať plyn za primeraných podmienok. Všeobecný súd konštatoval, že táto informácia mohla skupine BEH umožniť podporiť jej tvrdenie, že podmienky týkajúce sa zdravej hospodárskej súťaže na dolnom trhu neboli splnené hlavne vinou spoločnosti Overgas.

241. Všeobecný súd však vôbec nevysvetľuje, ako by tvrdenie, že Overgas založila svoju sťažnosť na predpoklade, podľa ktorého by jej vstup na bulharské trhy s dodávkami plynu prinútil dodávateľov stanoviť ceny na základe zásad trhového hospodárstva, mohlo podporiť záver uvedený v bode 1243 napadnutého rozsudku v tom zmysle, že podmienky týkajúce sa zdravej hospodárskej súťaže na dolnom trhu neboli splnené hlavne vinou spoločnosti Overgas. Za týchto okolností je toto konštatovanie postihnuté nedostatkom odôvodnenia, v dôsledku čoho je nemožné posúdiť údajné skreslenie následných pripomienok z 10. júna 2011.

242. Z uvedeného teda vyplýva, že zrušiť by sa mali závery Všeobecného súdu týkajúce sa podrobných zápisníc zo stretnutí z 13. októbra 2010 a 13. januára 2011, ako aj následných pripomienok z 10. júna 2011. Zároveň však podotýkam, že potvrdiť by sa mali závery Všeobecného súdu, ktoré sa týkajú podrobnej zápisnice zo stretnutia zo 17. júna 2013 a následných pripomienok z 18. novembra 2010. Takisto treba poznamenať, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa podrobnej zápisnice zo stretnutia z 15. decembra 2011 Komisia nespochybňuje, čím implicitne uznáva, že mali priamy vplyv na posúdenie dátumu, keď sa začalo údajné zneužitie.

247. V prejednávanej veci je nesporné, že Komisia mala možnosť vyjadriť sa k pripomienkam skupiny BEH k rôznym dokumentom predloženým Komisiou v apríli 2022 v nadväznosti na uznesenie Bulgarian Energy Holding a i./Komisia iba na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. septembra 2022. Na rozdiel od situácie týkajúcej sa uznesenia Komisia/Amazon Services Europe( 99 ), o ktoré sa Komisia opierala vo svojom odvolaní, jej však nebola úplne odopretá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam, ktoré skupina BEH uviedla vo svojich vyjadreniach, keďže zo spisu je zrejmé, že táto otázka sa na pojednávaní skutočne riešila.

248. Konkrétnejšie vzniká otázka, či za okolností, ako sú tie v prejednávanej veci, postačuje, že účastník konania má možnosť vyjadriť sa k písomným pripomienkam druhého účastníka konania iba ústne na pojednávaní.

249. Súdny dvor v tejto súvislosti v minulosti konštatoval napríklad to, že skutočnosť, že jeden účastník konania Všeobecnému súdu predloží písomné pripomienky listom a druhý účastník konania má pred pojednávaním iba tri dni na to, aby sa s ich obsahom oboznámil a uviedol svoje pripomienky, právo tohto účastníka konania na obhajobu neporušuje. Súdny dvor navyše trval na tom, že trojdňové obdobie na preskúmanie daného listu bolo dostatočné, pretože daný účastník konania Všeobecný súd o možnosť vyjadriť sa k tomuto listu nepožiadal.( 100 )

250. Na základe všetkých uvedených úvah sa mi zdá, že kritériá, ktoré treba zohľadniť vo veci, ako je táto, teda zahŕňajú predovšetkým to, či dotknutý dokument alebo dokumenty boli oznámené dostatočne skoro na to, aby ich druhý účastník konania mohol preskúmať, či si teda tento účastník konania mohol pripraviť obhajobu a napokon či mohol účinne predložiť svoje tvrdenia v tejto súvislosti.

– zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 25. októbra 2023, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia (T‑136/19, EU:T:2023:669),

– v zostávajúcej časti odvolanie zamietol,

– vrátil vec Všeobecnému súdu na nové preskúmanie tvrdení, ktoré sú základom prvého, druhého, siedmeho a ôsmeho odvolacieho dôvodu,

– rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 T‑136/19, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:669.

9 Konkrétnejšie je založený predovšetkým na bode 87 rozsudku Lietuvos geležinkeliai/Komisia, kde sa uvádza, že test podľa rozsudku Bronner sa neuplatňuje v situácii, keď bola predmetná infraštruktúra financovaná nie z vlastných investícií podniku v dominantnom postavení, ale z verejných zdrojov a tento podnik nie je vlastníkom tejto infraštruktúry.

10 Pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia (bod 47) a rozsudok z 25. februára 2025, Alphabet a i. (C‑233/23, ďalej len „rozsudok Alphabet a i.“, EU:C:2025:110, bod 43).

11 Rozsudok Lukoil (body 55 a 56).

12 Rozsudok Lukoil (body 54 až 56).

13 Rozsudok Lietuvos geležinkeliai/Komisia (body 88 a 89).

14 Pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i. (C‑167/19 P a C‑171/19 P, EU:C:2022:176), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Komisia/Írsko a Apple Sales International (C‑465/20 P, EU:C:2023:840, bod 21).

21 Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Komisia/RQ (C‑831/18 P, EU:C:2019:1143, bod 146), a generálna advokátka Trstenjak vo veci VB Pénzügyi Lízing (C‑137/08, EU:C:2010:401, body 78 a 79).

22 Rozsudok zo 17. novembra 2022, Harman International Industries (C‑175/21, EU:C:2022:895, bod 62 a citovaná judikatúra).

23 Rozsudok Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (bod 57 a citovaná judikatúra).

24 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary (C‑189/18, EU:C:2019:861, bod 61 a citovaná judikatúra).

25 Pozri v tejto súvislosti napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Grécko/Komisia (C‑203/07 P, EU:C:2008:270, body 77 až 83).

26 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. novembra 2014, Taliansko/Komisia (C‑385/13 P, EU:C:2014:2350, bod 67 a citovaná judikatúra).

33 Rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C‑333/21, ďalej len „rozsudok European Superleague Company“, EU:C:2023:1011).

34 Rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i. (C‑331/21, ďalej len „rozsudok EDP – Energias de Portugal a i.“, EU:C:2023:812, bod 60 a citovaná judikatúra).

35 Rozsudok EDP – Energias de Portugal a i. (bod 63 a citovaná judikatúra).

36 Rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, ďalej len „rozsudok Hoffmann‑La Roche/Komisia“, EU:C:1979:36, bod 38).

37 Súdny dvor nedávno pri viacerých príležitostiach zopakoval hlavné zásady, ktorými sa riadi kontrola takýchto zneužívajúcich praktík podľa článku 102 ZFEÚ (pozri okrem iného rozsudok European Superleague Company a rozsudok Alphabet a i.). Súdny dvor konkrétnejšie zdôraznil, že takýmto správaním je konanie, ktoré na trhu, kde je miera hospodárskej súťaže už oslabená práve z dôvodu prítomnosti jedného alebo viacerých podnikov v dominantnom postavení, bráni udržaniu stupňa hospodárskej súťaže, ktorý na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže prostredníctvom použitia iných prostriedkov než tých, ktorými sa riadi bežná hospodárska súťaž medzi podnikmi [rozsudok Alphabet a i. (body 37 a 38 a citovaná judikatúra)].

38 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci EDP – Energias de Portugal a i. (C‑331/21, EU:C:2023:153, body 47 a 48) (ďalej len „návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci EDP – Energias de Portugal a i.“).

45 Rozsudok z 28. júna 2016, Telefónica/Komisia (T‑216/13, EU:T:2016:369, bod 221 a citovaná judikatúra).

46 Pozri v tomto zmysle rozsudok EDP – Energias de Portugal a i. (bod 63 a citovaná judikatúra).

47 Generálny advokát Rantos v tejto súvislosti odkazoval na viaceré rozsudky Všeobecného súdu vrátane rozsudku zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia (T‑461/07, EU:T:2011:181, bod 168), a rozsudku E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia (bod 87) [pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci EDP – Energias de Portugal a i. (bod 63)]. Súdny dvor dané návrhy v tejto súvislosti výslovne potvrdil [pozri rozsudok EDP – Energias de Portugal a i. (bod 70)].

48 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Mylan Laboratories a Mylan/Komisia (C‑197/19 P, EU:C:2024:550, bod 67).

49 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci EDP – Energias de Portugal a i.

50 Rozsudok Generics (UK) a i. (body 36 až 39).

57 Pozri body 37 až 47 vyššie.

58 Pozri bod 29 vyššie.

59 Rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia (C‑224/15 P, EU:C:2016:358, bod 24 a citovaná judikatúra).

60 Tieto tri samostatné výhrady sa týkali údajnej medzivládnej povahy opätovného prerokovania dohody z roku 2005, správania spoločnosti Bulgargaz počas tohto rokovania a jeho trvania.

61 Toto vymedzenie sa uvádza v publikácii SALMON, J.: Dictionnaire de droit international public . Brussels: Bruylant, 2001; pozri v tejto súvislosti tiež CRAWFORD, J.: Brownlie’s Principles of Public International Law . 9th edition. Oxford University Press, 2019, s. 355.

62 Rozsudok Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (bod 61 a citovaná judikatúra).

69 Pozri v tomto zmysle rozsudok Servizio Elettrico Nazionale a i. (bod 70 a citovaná judikatúra).

70 Rozsudok Lietuvos geležinkeliai/Komisia (bod 76 a citovaná judikatúra).

71 Rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia (C‑73/11 P, ďalej len „rozsudok Frucona“, EU:C:2013:32).

72 Rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens (C‑441/11 P, ďalej len „rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens“, EU:C:2012:778, bod 46).

73 Pozri napríklad rozsudky z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia (T‑16/99, EU:T:2002:72, body 102 až 112), a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia (C‑235/92 P, EU:C:1999:362, bod 195).

74 Ako nedávno podotkla generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Google a Alphabet/Komisia (C‑738/22 P, EU:C:2025:463, bod 206 a citovaná judikatúra).

81 Rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia (C‑697/19 P, ďalej len „rozsudok Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia“, EU:C:2022:478, bod 73).

82 Rozsudok Frucona (bod 89).

83 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Optiarc a Sony Optiarc America/Komisia (C‑698/19 P, EU:C:2022:480, bod 81).

84 Rozsudok Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia (bod 78).

85 Rozsudok Hoffmann‑La Roche/Komisia (body 9 a 11).

86 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. decembra 2017, Prequ’ Italia (C‑276/16, EU:C:2017:1010, bod 45 a citovaná judikatúra), a z 30. novembra 2023, Sistem ecologica/Komisia (C‑787/22 P, EU:C:2023:940, bod 150 a citovaná judikatúra).

93 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, body 73 a 130).

94 Rozsudok Intel/Komisia (body 96 a 97 a citovaná judikatúra).

95 Uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 27. marca 2024, Komisia/Amazon Services Europe [C‑639/23 P(R), ďalej len „uznesenie Komisia/Amazon Services Europe“, EU:C:2024:277, bod 40 a citovaná judikatúra].

96 Uznesenie Komisia/Amazon Services Europe (bod 42 a citovaná judikatúra).

97 Rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (C‑580/12 P, ďalej len „rozsudok Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia“, EU:C:2014:2363, bod 31 a citovaná judikatúra).

98 Uznesenie Komisia/Amazon Services Europe (bod 43 a citovaná judikatúra).