C-72/24

62024CC0072

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

RIMVYDAS NORKUS

prednesené 8. mája 2025 ( 1 )

Spojené veci C‑72/24 [Keladis I] a C‑73/24 [Keladis II] ( i )

HF (C‑72/24)

1.

Predmetom prejednávaných návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko) podľa článku 267 ZFEÚ, je výklad pravidiel Únie v colnej a obchodnej oblasti vrátane ustanovení, ktorými sa vykonáva Všeobecná dohoda o clách a obchode.

2.

Tieto návrhy boli predložené v rámci sporov medzi dvoma fyzickými osobami, konkrétne HF, vlastníkom obchodu s textilnými výrobkami v Grevene (Grécko), a WI, ktorá je zamestnaná v dovážajúcom podniku, a Anexartiti Archi Dimosion Esodon (Nezávislý orgán pre verejné príjmy, Grécko) vo veci dodatočných platobných výmerov týkajúcich sa zdanenia dovozov textilných výrobkov z Turecka daňou z pridanej hodnoty (DPH). Týmito výmermi boli HF a WI, ktorí majú byť zapojení do pašovania, vyrubené zvýšené dane za takto spáchané trestné činy. HF a WI sa svojou žalobou domáhajú zrušenia uvedených výmerov, pričom napádajú najmä metódu, ktorou colné orgány vypočítali colnú hodnotu predmetného tovaru, ktorá spočíva najmä v použití určitých štatistických údajov.

3.

Zlučiteľnosť použitia týchto štatistických údajov na určenie colnej hodnoty s právom Únie je základnou právnou otázkou, ktorá vzniká v spojených veciach. ( 2 ) Moje návrhy budú preto v súlade s požiadavkou Súdneho dvora zamerané na túto otázku. Aj keď už existujúca judikatúra poskytuje určité orientačné body, domnievam sa, že výklad Súdneho dvora je potrebný v záujme právnej istoty, a to tým skôr, že odpoveď, ktorá sa má poskytnúť vnútroštátnemu súdu, môže mať finančné dôsledky tak pre dotknuté osoby, ako aj pre rozpočet Únie. Takýto výklad by mal tiež zabezpečiť jednotné uplatňovanie metód určovania colnej hodnoty vnútroštátnymi orgánmi. ( 3 )

V rámci prejednávaných vecí sú relevantné článok 85 smernice 2006/112/ES ( 5 ), články 29 až 31 Colného kódexu Spoločenstva ( 6 ), články 152 a 181a, ako aj príloha 23 vykonávacieho nariadenia (EHS) č. 2454/93 ( 7 ), články 70, 71 a 74 Colného kódexu Únie ( 8 ) a články 140, 142 a 144 vykonávacieho nariadenia k (EÚ) 2015/2447 ( 9 ).

C. Grécke právo

6.

Ustanovenie § 29 ods. 1 a 6 Nomos 2960/2001 – Ethnikos Teloniakos Kodikas (zákon č. 2960/2001, národný colný zákonník) (FEK A’ 265, ďalej len „Colný zákonník“) stanovuje:

„1. Colný dlh je povinnosť každej fyzickej alebo právnickej osoby voči colnému orgánu zaplatiť všetky clá, dane vrátane [DPH] a iné clá a poplatky uložené štátom, ktoré sú splatné za tovar a uplatňujú sa na tovar podľa príslušných ustanovení.

6. Colný dlh je povinný uhradiť deklarant, osoba, v mene ktorej sa podáva vyhlásenie o spotrebných daniach a iných daniach, ako aj akákoľvek iná osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uhradiť dlh podľa ustanovení colných predpisov.. …“

…

b)

akékoľvek konanie, ktorého cieľom je ukrátiť grécky štát alebo Európsku úniu o colné poplatky, dane a iné finančné poplatky, ktoré im prináležia za dovoz alebo vývoz tovaru, a to aj v prípade, ak boli vyberané v inom čase a iným spôsobom, než stanovuje zákon. Porušenia práva uvedené v tomto odseku budú mať voči osobám, ktoré sa ich dopustili za následok zvýšenie cla v súlade s ustanoveniami tohto zákonníka, a to aj v prípade, ak príslušné orgány usúdia, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu pašovania.

2. Za pašovanie sa považujú:

…

g)

Ustanovenie § 35 ods. 3 Nomos 2859/2000 – Kyrosi Kodika Forou Prostithemenis Axias (zákon č. 2859/2000, ktorým sa vykonáva zákon o DPH) (FEK A’ 248/7.11.2000, ďalej len „zákon o DPH“) stanovuje:

„Pri dovoze tovaru je zdaniteľnou osobou na účely DPH osoba považovaná za vlastníka dovážaného tovaru podľa colných predpisov.“

III. Skutkové okolnosti sporov, konania vo veciach samých a prejudiciálne otázky

A. Vec C‑72/24 (Keladis I)

10.

V roku 2014 HF v rámci svojej obchodnej činnosti dovážal do Grécka textilné výrobky z Turecka.

14.

Colné orgány vykonali z dôvodu svojich pochybností 14. decembra 2016 kontrolu po prepustení zameranú na všetky colné vyhlásenia, na základe ktorej dospeli k záveru o existencii systému pašovania, ktorý mal za následok 289 nepravdivých dovozných vyhlásení. Colné orgány v tejto súvislosti konštatovali, že tento systém zahŕňal prostredníctvom komplexného mechanizmu podvodu deklarovanie colných hodnôt, ktoré boli výrazne nižšie ako minimálne komerčne udržateľné hodnoty.

15.

Colné orgány však uviedli, že vzhľadom na nemožnosť fyzickej kontroly tovaru po prepustení a jeho všeobecný opis v príslušných faktúrach nie sú schopné rekonštruovať skutočné ceny skutočne zaplatené za tento tovar tureckým dodávateľom.

16.

Za týchto podmienok colné orgány na účely určenia colnej hodnoty predmetného tovaru určili najnižšiu prijateľnú cenu („lowest acceptable price“, ďalej len „NPC“) použitím nástroja na hodnotenie rizika založeného na údajoch na úrovni Únie, ktorý vyvinul Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

20.

V prejednávanej veci colné orgány na základe takto vypočítanej NPC stanovili „jednotkovú cenu“ v zmysle článku 30 ods. 2 písm. c) CKS. Tieto orgány odôvodnili svoje rozhodnutie nemožnosťou vychádzať jednak z fiktívnej prevodnej hodnoty predmetných výrobkov, ktoré boli úmyselne podhodnotené, a jednak z prevodnej hodnoty rovnakých alebo podobných výrobkov vzhľadom na neúplný opis výrobkov vo faktúrach pripojených k colným vyhláseniam. Okrem toho uvedené orgány neboli pri ich kontrole po prepustení schopné fyzicky skontrolovať predmetný tovar, keďže tento tovar sa vyhol zaisteniu.

21.

Colné orgány v tejto súvislosti uvádzajú, že žiaden z účastníkov údajnej pašeráckej siete neposkytol v rámci svojich vysvetlení informácie, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že použité colné hodnoty boli oveľa vyššie ako skutočne zaplatené ceny.

22.

Colné orgány tak konštatovali, že suma podvodne nezaplatenej DPH predstavuje pre všetok tovar podvodne deklarovaný prostredníctvom predmetného systému pašovania 6211300,18 eura.

26.

Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún) vyjadruje pochybnosti o súlade použitia prahových cien na určenie colnej hodnoty s právom Únie. Preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Spĺňajú štatistické hodnoty nazývané ‚prahové hodnoty‘ (,threshold values‘) alebo ‚primerané ceny‘ (,fair prices‘) – ktoré vychádzajú zo štatistickej databázy COMEXT Eurostatu a sú odvodené z informačného systému OLAF‑u pre boj proti podvodom [AFIS], ktorého aplikáciou je automatizovaný nástroj na sledovanie [AMT], a ktoré sú k dispozícii vnútroštátnym colným orgánom prostredníctvom ich príslušných elektronických systémov – požiadavku prístupnosti pre všetky hospodárske subjekty, ako je uvedená v rozsudku [Súdneho dvora] z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 )? Sú údaje v nich obsiahnuté len súhrnnými údajmi v zmysle [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 zo 6. mája 2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/95 ( Ú. v. EÚ L 152, 2009, s. 23 ) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 113/2010 z 9. februára 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o pokrytie obchodu, vymedzenie údajov, zostavovanie štatistiky obchodu podľa podnikových ukazovateľov a podľa fakturačnej meny a o špecifické tovary alebo pohyby], ktoré boli platné v čase sporných skutkových okolností?

5.

V prípade, že sa zistí, že pri dovoze bolo použité zjednodušenie klasifikácie prostredníctvom zoskupenia colných položiek podľa článku 81 [CKS] (v súčasnosti článku 177 [CKÚ]), je možné použiť alternatívnu metódu uvedenú v článku 30 ods. 2 písm. c) [CKS] [alebo v článku 70 ods. 2 písm. c) [CKÚ])], bez ohľadu na rôznorodosť tovaru vykazovaného pod rovnakým kódom TARIC v tom istom colnom vyhlásení a z toho vyplývajúcu fiktívnu hodnotu na tovar, ktorý nepatrí do tohto kódu?

6.

Napokon, bez ohľadu na predchádzajúce otázky: sú ustanovenia gréckych právnych predpisov upravujúce určenie osôb povinných zaplatiť DPH pri dovoze dostatočne jasné z hľadiska požiadaviek európskeho práva, pokiaľ ide o označenie ‚tzv. vlastníka dovážaného tovaru‘ ako zdaniteľnej osoby?“

B. Vec C‑73/24 (Keladis II)

27.

Ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, či colne deklarovaná hodnota dovážaného tovaru je skutočnou prevodnou hodnotou tovaru, ale po následnom overení nie je možné určiť prevodnú hodnotu na základe metód uvedených v článku 30 ods. 2 písm. a) a b) [CKS] a článku 74 ods. 2 písm. a) a b) [Colného kódexu Únie] (prevodná hodnota rovnakých a podobných výrobkov), keďže na jednej strane tovar unikol zaisteniu, a preto nie je možné vykonať jeho fyzickú kontrolu, a na druhej strane je opis tovaru v sprievodných dokladoch k dovoznému vyhláseniu všeobecný a nepresný, je v súlade s ustanoveniami článku 30 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie] správna prax, podľa ktorej sa ako základ na určenie prevodnej hodnoty používajú takzvané ,prahové ceny‘, vymedzené v automatickom monitorovacom nástroji [AMT] informačného systému Európskej únie pre boj proti podvodom [AFIS] a stanovené pomocou štatistických metód, pričom sa uplatňuje ,deduktívna metóda‘ stanovená v týchto ustanoveniach?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: je prípustné použiť ‚prahové ceny‘ uvedené vyššie použitím niektorej z iných metód uvedených v článkoch 30 a 31 [CKS] a v článku 74 ods. 1 až 3 [CKÚ]? Aká bude odpoveď na túto otázku osobitne vzhľadom na primeranú pružnosť, ktorou sa musí vyznačovať uplatňovanie náhradnej metódy (,fall back‘ metódy) podľa článku 31 [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie], na jednej strane, a na výslovný zákaz určovania colnej hodnoty na základe minimálnych colných hodnôt, ustanovený, pokiaľ ide o túto istú náhradnú metódu (,fall back‘ metódu), v článku 31 ods. 2 písm. f) [Colného kódexu Spoločenstva], a článku 144 ods. 2 písm. f) [vykonávacieho nariadenia k CKÚ]?

V prípade kladnej odpovede na niektorú z prvých troch otázok, pokiaľ ide o použitie ‚prahových cien‘ na určenie prevodných hodnôt dovážaného tovaru: ak sa počas dovozu uplatní postup uvedený v článku 81 [Colného kódexu Spoločenstva] a článku 177 [Colného kódexu Únie] na zjednodušenie postupu pri vypĺňaní colných vyhlásení zoskupením tovaru pod jeden kód TARIC, je v súlade so zásadou zákazu určovania svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt správna prax, podľa ktorej sa colná hodnota všetkého tovaru dovážaného na základe každého dovozného vyhlásenia vypočítava na základe ,prahovej ceny‘ určenej pre dotknutý výrobok, ktorého kód TARIC je uvedený v dovoznom vyhlásení, keďže colný orgán sa musí – najmä podľa článku 222 ods. 2 písm. b) [vykonávacieho nariadenia k CKÚ] – považovať za viazaný zoskupením uskutočneným dovozcom? Alebo sa naopak hodnota každého výrobku musí určiť na základe jeho položky colného sadzobníka, aj keď kód nie je uvedený v dovoznom vyhlásení, aby sa predišlo riziku vyrubovania svojvoľných ciel a daní?“

IV. Konania na Súdnom dvore

29.

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania vo veciach C‑72/24 (Keladis I) a C‑73/24 (Keladis II) z 30. novembra 2023 boli doručené do kancelárie Súdneho dvora 30. januára 2024.

30.

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 25. marca 2024 boli veci C‑72/24 a C‑73/24 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku.

33.

Prejednávané spojené veci sa v podstate týkajú uplatniteľnosti rôznych metód určovania colnej hodnoty v prípadoch, keď existuje riziko podhodnotenia, ale fyzická kontrola predmetného tovaru už nie je možná, keďže tento tovar sa vyhol zaisteniu colnými orgánmi. Vzhľadom na nemožnosť určiť skutočnú colnú hodnotu mohlo byť vhodné použiť štatistické hodnoty s cieľom čo najviac sa priblížiť colnej hodnote. Vzniká teda otázka prípustnosti takéhoto prístupu , čo preskúmam v týchto návrhoch z hľadiska uplatniteľných colných právnych predpisov.

34.

Potreba objasnenia tejto otázky vyplýva najmä zo skutočnosti, že ako uviedol Súdny dvor, fungovanie colnej únie nutne vyžaduje, aby existovali jednotné kritériá na určovanie colnej hodnoty tovaru dovážaného z tretích krajín, lebo to je jediný spôsob, ako zabezpečiť spoločnú obchodnú politiku ( 10 ). Jednotnosť týchto kritérií zabraňuje skresleniam, ktoré by mohli byť necolnými prekážkami obchodu, čím v konečnom dôsledku zaručuje súlad s normami mnohostranného obchodného systému ( 11 ).

35.

Na úvod je potrebné poznamenať, že na základe článku 286 ods. 2 a článku 288 ods. 2 CKÚ, ktorý s účinnosťou od 1. mája 2016 nahradil CKS. Vzhľadom na to, že skutkové okolnosti vo veci samej vo veci C‑73/24 (Keladis II) nastali pred týmto dátumom aj po tomto dátume, je však na účely odpovede na položené otázky potrebné pristúpiť k výkladu ustanovení oboch týchto kódexov . V tejto súvislosti sú články 70 a 74 CKÚ, ktoré stanovujú pravidlá určovania colnej hodnoty tovaru, v podstate totožné s pravidlami stanovenými v článkoch 29 až 31 CKS. Judikatúra týkajúca sa CKS je preto v zásade uplatniteľná aj na CKÚ.

38.

Ako pripomenul Súdny dvor vo svojej judikatúre ( 16 ), cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovezeného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu ( 17 ). V tejto súvislosti treba poznamenať, že v súlade s článkom 29 ods. 1 CKS ( 18 ) je základom na určenie colnej hodnoty v zásade „prevodná hodnota“ dovážaného tovaru, t. j. cena skutočne zaplatená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Únie, podľa potreby upravená podľa článkov 32 a 33 CKS. Na účely určenia colnej hodnoty by preto mala mať prioritu „prevodná hodnota“. Metóda výpočtu colnej hodnoty tovaru založená na „prevodnej hodnote“ sa považuje za najvhodnejšiu a najčastejšie používanú metódu ( 19 ).

39.

41.

Ak colnú hodnotu nemožno určiť v zmysle článku 29 CKS podľa prevodnej hodnoty dovážaného tovaru, určenie colnej hodnoty sa uskutoční podľa ustanovení článku 30 CKS postupným uplatňovaním metód stanovených v článku 30 ods. 2 písm. a) až d) CKS ( 22 ). V prípade, ak nie je možné určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru ani na základe článku 30 CKS, určenie colnej hodnoty sa uskutočňuje podľa ustanovení článku 31 CKS ( 23 ) pomocou núdzovej „ fall back “ metódy ( 24 ).

42.

Ako konštatoval Súdny dvor, tak zo znenia článkov 29 až 31 CKS, ako aj z poradia, v akom sa majú uplatňovať kritériá určenia colnej hodnoty podľa týchto článkov, vyplýva, že medzi týmito ustanoveniami existuje vzťah subsidiarity ( 25 ). Totiž iba vtedy, ak uplatnením daného ustanovenia nemožno určiť colnú hodnotu, sa treba odvolať na ustanovenie, ktoré v stanovenom poradí nasleduje bezprostredne po ňom ( 26 ). Treba spresniť, že podľa bodu 2 vysvetľujúcich poznámok k colnej hodnote uvedených v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia k CKS, ktoré sa týkajú článku 31 ods. 1 CKS, „primeraná pružnosť“ pri uplatňovaní uvedených metód je v súlade s ustanoveniami článku 31 ods. 1 tohto kódexu ( 27 ).

43.

Súdny dvor uviedol, že s ohľadom na túto subsidiárnu väzbu, ktorá existuje medzi rôznymi metódami určenia colnej hodnoty uvedenými v článku 30 ods. 2 písm. a) až d) CKS, colné orgány musia preukázať riadnu starostlivosť pri použití každej z metód, ktoré sú postupne uvedené v tomto ustanovení, predtým, než môžu prijať záver o jej neuplatniteľnosti ( 28 ). Pokiaľ teda colný orgán pristúpi k určeniu colnej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. a) CKS, musí svoje posúdenie založiť na údajoch týkajúcich sa rovnakého tovaru, ktorý sa vyviezol v rovnakej dobe alebo približne rovnakej dobe ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť ( 29 ).

47.

Práve z tohto hľadiska sa vnútroštátny súd pýta, či je možné použiť v jednej z náhradných metód určovania colnej hodnoty uvedených v článku 30 ods. 2 CKS a v článku 74 ods. 2 CKÚ štatisticky vypočítané hodnoty, ktoré sú uvedené v AMT. Táto otázka spadá do prvého tematického okruhu, ktorý zahŕňa prvé dve prejudiciálne otázky vo veci C‑72/24 (Keladis I), ako aj prvé tri prejudiciálne otázky vo veci C‑73/24 (Keladis II) a bude preskúmaný v ďalšej časti týchto návrhov.

C. O možnosti použitia štatistických údajov na účely určenia colnej hodnoty

1.

Povaha údajov obsiahnutých v AMT a obmedzenia použitia štatistických údajov podľa judikatúry

48.

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci FAWKES rozhodol, že colné orgány členského štátu musia pri určovaní colnej hodnoty pomocou náhradných metód založených na prevodnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru podľa článku 30 ods. 2 písm. a) a b) CKS zohľadniť také informácie, akými sú fyzické vlastnosti, kvalita, dobrá povesť, zameniteľnosť tovaru a obchodná úroveň predaja ( 33 ).

52.

Súdny dvor tiež poukázal na význam povinnosti odôvodnenia ( 34 ) uvedenej v bode 45 vyššie. Treba pripomenúť, že Súdny dvor v podstate rozhodol, že v záujme zaručenia práva hospodárskeho subjektu na informácie o údajoch použitých na určenie colnej hodnoty tovaru, ktorý doviezol, musí tento subjekt disponovať informáciami, ktoré mu umožnia spochybniť akúkoľvek nezrovnalosť medzi referenčnými údajmi použitými colným orgánom a jeho dovozmi s prihliadnutím na požiadavky obsiahnuté v článku 30 ods. 2 písm. a) a b) CKS ( 35 ). Inak povedané, hospodársky subjekt musí mať možnosť spochybniť porovnanie jeho vlastných dovozov s inými skutočnými dovozmi použitými na účely uplatnenia doplnkových metód určovania colnej hodnoty, čo v prípade štatistických hodnôt nie je zo samotnej ich povahy možné, keďže tieto hodnoty nezodpovedajú nijakému skutočnému dovozu.

53.

Treba však spresniť, že vec FAWKES (C‑187/21) sa týkala určenia colnej hodnoty výlučne na základe článku 30 ods. 2 písm. a) a b) CKS. Metódy upravené v týchto ustanoveniach skutočne vyžadujú porovnanie určitých informácií, akými sú informácie uvedené v bode 51 vyššie ( 36 ).

54.

57.

Z tohto hľadiska vzhľadom na charakteristiky štatistických hodnôt obsiahnutých v AMT, na ktoré som poukázal v predchádzajúcich bodoch, a na povinnosť colných orgánov „uviesť vo svojom rozhodnutí, ktorým sa stanovuje výška dlžného dovozného cla, údaje, na základe ktorých bola colná hodnota tovaru vypočítaná“ ( 38 ), vzniká otázka, či odôvodnenie založené na súhrnných štatistických údajoch mohlo spĺňať tieto požiadavky. Na zodpovedanie tejto otázky je hneď na úvod potrebné preskúmať, či môže byť použitie tohto typu údajov prípustné v rámci akejkoľvek náhradnej metódy určovania colnej hodnoty.

58.

V tejto súvislosti treba uviesť, že vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) (C‑213/19), ktorá sa týkala určenia výšky strát spôsobených vlastným zdrojom Únie, Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na neexistenciu dostatočných údajov o kvalite tovaru, ktorý už bol prepustený do voľného obehu, keď v dôsledku nečinnosti colných orgánov spočívajúcej v neprijatí potrebných opatrení (akými sú fyzické kontroly, žiadosti o informácie a dokumenty alebo systematický odber vzoriek) už nie je možné určiť hodnotu tohto tovaru na základe jednej z metód ocenenia stanovených v článkoch 29 až 31 CKS, „na odhad hodnoty uvedeného tovaru možno použiť len štatistickú metódu “ ( 39 ). Inak povedané, Súdny dvor nevylúčil možnosť za určitých okolností použiť takýto prístup ako krajnú možnosť .

59.

Je však dôležité uviesť, že Súdny dvor súhlasil s použitím štatistických hodnôt na účely stanovenia straty vlastných zdrojov Únie v situácii, keď dotknutý tovar bol prepustený do voľného obehu, takže tento tovar už nebolo možné stiahnuť na účely overenia s cieľom stanoviť jeho skutočnú hodnotu ( 44 ), čo v podstate zodpovedá skutkovému rámcu stanovenému vnútroštátnym súdom v prejednávaných veciach. Hoci som si vedomý aspektov, ktoré odlišujú vec Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) od prejednávaných vecí ( 45 ), zastávam názor, že použitie štatistických hodnôt v zásade nemožno vylúčiť ako vhodné opatrenie na ochranu finančných záujmov Únie, a to ako krajného nástroja, ak všetky ostatné metódy zlyhali. Keby totiž bolo prípustné používať štatistické údaje na určenie rozsahu zodpovednosti členského štátu za stratu vlastných zdrojov Únie, ale bolo by absolútne zakázané používať rovnaké hodnoty na účely určenia colnej hodnoty tovaru vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, vzniklo by riziko prenesenia zodpovednosti za colný dlh z hospodárskeho subjektu na členský štát, čím by sa vytvorila medzera v colnom systéme.

62.

Akokoľvek dôležité sú ciele predchádzania podvodom a ochrany finančných záujmov Únie, z judikatúry uvedenej v predchádzajúcich bodoch tiež vyplýva, že sledovanie týchto cieľov nemôže byť na úkor práv hospodárskeho subjektu. Z tohto dôvodu by sa používanie štatistických hodnôt malo uskutočňovať tak, aby sa zaručila „rovnováh[a] medzi potrebou colných orgánov zabezpečiť správne uplatňovanie colných predpisov na jednej strane a právom hospodárskych subjektov na spravodlivé zaobchádzanie“, ako vyplýva z odôvodnenia 26 CKÚ. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť, aby sa bez ohľadu na metódu použitú v prejednávanej veci colné hodnoty čo najviac približovali skutočnej hospodárskej hodnote dovážaného tovaru.

Závery, ktoré možno vyvodiť z tohto rozsudku pre prejednávanú vec, sú však obmedzené najmä z dôvodu, že použitie údajov z vnútroštátnych databáz, ktoré Súdny dvor považoval za zákonné vo veci Baltic Master (rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 ), sa neobmedzovalo na súhrnné štatistické údaje, ale bolo cielenejšie (tovar, na ktorý sa vzťahuje rovnaký kód TARIC a ktorý pochádza od toho istého predávajúceho ako dotknutý tovar) ako v prejednávaných veciach. Napriek tomu zastávam názor, že tento rozsudok treba vnímať ako uznanie užitočnosti všetkých databáz pre colné orgány, a to vrátane databáz, ktoré spravujú samotné členské štáty. Tento rozsudok treba vykladať v spojení s už citovaným rozsudkom FAWKES, v ktorom Súdny dvor poukázal na možnosť členských štátov získať prostredníctvom príslušných žiadostí prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii colné orgány iných členských štátov a inštitúcie a útvary Únie ( 47 ).

2.

Súlad štatistického prístupu s colným regulačným rámcom

65.

V nasledujúcich úvahách preskúmam, v akom rozsahu sa môžu štatistické hodnoty použiť pri uplatnení náhradných metód určovania colnej hodnoty, aby tento prístup mohol spĺňať právne požiadavky uvedené v bode 63 vyššie. Poukážem najmä na ťažkosti spojené s každou z metód s cieľom navrhnúť prístup, ktorý je v súlade s právom Únie. Svoju analýzu usporiadam podľa poradia subsidiarity medzi jednotlivými metódami, ako som ho opísal v týchto návrhoch ( 48 ).

66.

Metóda odvodzovania hodnoty

68.

Metóda odvodzovania hodnoty uvedená v článku 30 ods. 2 písm. c) CKS a v článku 74 ods. 2 písm. c) CKÚ je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký či podobný dovážaný tovar predáva v Únii v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, ktorého hodnota sa určuje. Colné orgány musia mať na uplatnenie tejto metódy určité informácie týkajúce sa výrobkov, ako zaplatené alebo dohodnuté provízie, ziskové marže a všeobecné náklady, aby ich mohli odpočítať od ceny použitej ako colná hodnota. V prejednávanej veci grécke colné orgány uplatnili metódu odvodzovania hodnoty vzhľadom na nemožnosť vychádzať z prevodnej hodnoty predmetných výrobkov, ktoré boli úmyselne podhodnotené, alebo z prevodnej hodnoty rovnakých alebo podobných výrobkov vzhľadom na neúplný opis výrobkov vo faktúrach pripojených k colným vyhláseniam.

69.

Ako uvádza Komisia vo svojich pripomienkach, existuje viacero dôvodov na vylúčenie uplatniteľnosti tejto metódy v prejednávanej veci. Predovšetkým je ťažko pochopiteľné, ako môže byť pri uplatnení metódy odvodzovania hodnoty založenej na predajných cenách užitočná priemerná cena vypočítaná na základe dovozných hodnôt akceptovaných v minulosti. Pri uplatnení tejto metódy sa totiž colné orgány musia odvolávať na konkrétne jednotkové ceny vypočítané v súlade s pravidlami uvedenými v článku 152 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia k CKS a v článku 142 ods. 5 vykonávacieho nariadenia k CKÚ. Podľa týchto pravidiel je jednotková cena vždy určovaná na základe predajnej ceny rovnakého alebo podobného dovážaného tovaru v danom čase. Ako pritom uvádza Komisia, tieto predajné ceny nie sú v AMT dostupné.

d)

Použitie „prahových cien“ v núdzovej metóde

72.

Poslednou metódou stanovenou právnou úpravou na účely určenia colnej hodnoty je núdzová metóda uvedená v článku 31 ods. 2 CKS a v článku 74 ods. 3 CKÚ, pričom colné právo Únie stanovuje dve rôzne formy .

73.

Na jednej strane núdzová metóda umožňuje využiť „primeranú pružnosť“ v súlade s bodom 2 vysvetľujúcej poznámky k colnej hodnote týkajúcej sa článku 31 ods. 1 CKS ( 51 ). Pojem „primeraná pružnosť“ predovšetkým znamená, že náhradné metódy výpočtu colnej hodnoty sa môžu použiť s určitým uvoľnením kritérií ich uplatňovania ( 52 ).

1) Zlučiteľnosť so zákazom minimálnych colných hodnôt

77.

Zákaz určovania colnej hodnoty na základe minimálnych colných hodnôt, ktorý je predmetom tretej a štvrtej prejudiciálnej otázky vo veci C‑72/24 (Keladis I), ako aj druhej a tretej prejudiciálnej otázky vo veci C‑73/24 (Keladis II), tvorí druhý tematický okruh, ktorý treba preskúmať v týchto návrhoch.

78.

Tento zákaz je osobitne uvedený v článku 31 ods. 2 písm. f) CKS a v článku 144 ods. 2 písm. f) vykonávacieho nariadenia k CKÚ. Okrem toho treba poznamenať, že článok 31 ods. 1 CKS a článok 74 ods. 3 CKÚ odkazujú na zásady a všeobecné ustanovenia článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 , ako aj dohody o uplatňovaní článku VII tejto dohody a rovnako tak zahŕňajú zákaz určovania colnej hodnoty na základe minimálnych hodnôt. Právo Únie tak vykonáva ustanovenia mnohostranného obchodného systému, ktoré zakazujú zmluvným stranám jednostranne stanoviť colné hodnoty na účely ochrany svojho domáceho priemyslu ( 53 ).

79.

82.

Z toho vyplýva, že použitie „prahových cien“ založených na PPC dostupných v AMT v zásade predstavuje možnosť určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru, ktorá by bola v súlade s požiadavkami práva Únie . Tieto „prahové ceny“ by sa mohli považovať za „údaje dostupné [v Únii]“ v súlade s článkom 31 ods. 1 CKS a v článku 74 ods. 3 CKÚ. Použitie „prahových cien“ teda neporušuje zákaz minimálnych colných hodnôt.

83.

To dáva odpoveď na v podstate totožnú otázku, či je použitie „prahových cien“ na určenie colnej hodnoty tovaru v súlade s Dohodou o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, na ktorú odkazuje článok 31 ods. 1 CKS a článok 74 ods. 3 písm. a) CKÚ, na základe prístupu, podľa ktorého tieto ceny majú povahu „minimálnych cien“.

84.

Vzhľadom na to, že štatistické hodnoty je možné použiť len pri uplatnení núdzovej metódy stanovenej v článku 31 ods. 2 CKS a v článku 74 ods. 3 CKÚ, štvrtá prejudiciálna otázka vo veci C‑72/24 (Keladis I), ktorá sa týka vylúčenia minimálnych hodnôt a výhrady v prospech zásad a všeobecných ustanovení Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode pri uplatňovaní všetkých alternatívnych metód určovania colnej hodnoty, sa stáva irelevantnou a nie je viac potrebné na ňu odpovedať.

Podľa môjho názoru však možnosť nepriameho použitia štatistických hodnôt na identifikáciu colných vyhlásení týkajúcich sa podobného tovaru úplne nezodpovedá hypotéze, ktorú uviedol vnútroštátny súd, pokiaľ ide o úplnú absenciu údajov týkajúcich sa vlastností dovážaného tovaru, čo by mohlo predstavovať prekážku identifikácie dovozu podobného tovaru. Nemožnosť určiť colnú hodnotu podľa článku 144 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k CKÚ je tiež upravená v článku 144 ods. 2 tohto nariadenia, čo otvára cestu k použitiu „iných vhodných metód“. Rovnako ako španielska a francúzska vláda zastávam názor, že ak nie sú k dispozícii žiadne relevantnejšie údaje najmä z dôvodu nedostatku spolupráce dotknutého hospodárskeho subjektu, ktorý predložil colné vyhlásenie obsahujúce nesprávne alebo nedostatočné informácie, a z dôvodu nemožnosti vykonať fyzickú kontrolu tovaru, použitie súhrnných štatistických údajov zaznamenaných na úrovni Únie sa vzhľadom na neexistenciu alternatívneho prostriedku javí ako „primeraný“ prostriedok na určenie colnej hodnoty v zmysle článku 31 ods. 1 CKS a článku 74 ods. 3 CKÚ, a teda zodpovedá „iným vhodným metódam“ v zmysle článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ ( 54 ).

88.

Zostáva určiť, či by požiadavka odôvodnenia rozhodnutí colných orgánov stanovená v článku 6 ods. 3 CKS a v článku 22 ods. 2 CKÚ v spojení s judikatúrou uvedenou v bode 45 vyššie mohla brániť použitiu štatistických údajov na účely určenia colnej hodnoty. Francúzska vláda tvrdí, že colné orgány môžu použiť údaje založené na súhrnných štatistikách na účely určenia colnej hodnoty tovaru len pod podmienkou, že tieto údaje môžu byť oznámené dotknutému hospodárskemu subjektu, a teda byť súčasťou odôvodnenia vyžadovaného článkom 6 ods. 3 CKS. Súdny dvor totiž z odôvodnenia vyžadovaného článkom 6 ods. 3 CKS výslovne vylúčil „dôverné materiály pochádzajúce z databázy, ktorej cieľom je prostredníctvom štatistického prieskumu odhaliť obchodné modely, ktoré môžu predstavovať prípady podvodu“ ( 55 ).

91.

V tejto súvislosti treba hneď na úvod poznamenať, že vo všetkých náhradných metódach sa zohľadňuje časový prvok , keďže existencia významných časových rozdielov môže mať vplyv na hodnotu tovaru a viesť k použitiu hodnôt, ktoré nezodpovedajú realite transakcie, ktorej hodnota sa určuje. Túto skutočnosť je preto potrebné zohľadniť pri uplatnení núdzovej metódy uvedenej v článku 31 CKS a v článku 74 ods. 3 CKÚ, keďže na túto metódu sa vzťahujú rovnaké dôvody, aké odôvodňujú stanovenie časového rámca blízkeho transakcii v rámci ostatných metód. Uvedené treba chápať bez toho, aby bola dotknutá možnosť uplatniť kritérium „primeranej pružnosti“, ktorým sa budem zaoberať ďalej v týchto návrhoch.

92.

Analýza judikatúry podľa môjho názoru potvrdzuje relevantnosť časového prvku. Súdny dvor totiž v rozsudku vo veci FAWKES (C‑187/21) konštatoval, že obdobie 90 dní, z ktorých 45 dní pripadá na dobu pred colným odbavením a 45 dní na dobu po colnom odbavení tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť, sa zdá byť dostatočne blízke dátumu vývozu, aby sa zabránilo riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť ( 59 ). Vzniká však otázka, či uplatnenie takejto lehoty v prejednávanej veci môže byť z právneho hľadiska odôvodnené.

93.

Podľa môjho názoru treba na túto otázku odpovedať kladne, najmä ak sa má vychádzať z toho, že uplatňovanie tejto lehoty odráža „primeranú pružnosť“. V tomto kontexte treba pripomenúť, že v rozsudku vo veci Oribalt Rīga Súdny dvor rozhodol, že lehota deväťdesiatich dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS teda predstavuje výnimku zo zásady stanovenej v článku 152 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a musí byť preto vykladaná reštriktívne ( 60 ).

97.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastávam názor, že článok 31 ods. 1 CKS a článok 74 ods. 3 CKÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia analogickému uplatneniu lehoty 90 dní , ktorá je stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a v článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ, na určenie maximálneho prípustného časového intervalu medzi dovozmi použitými na získanie štatistického výsledku a dovozmi, ktorých hodnota sa určuje, pričom táto lehota sa môže predĺžiť, ale nesmie byť príliš dlhá na úkor cieľa sledovaného týmto časovým obmedzením.

E. Predbežné závery

98.

Z mnou vykonanej analýzy vyplynulo, že použitie štatistických hodnôt je v zásade vhodným opatrením na ochranu finančných záujmov Únie , keďže umožňuje správnemu orgánu stanoviť colné dlhy a predchádzať podvodom poškodzujúcim jej finančné záujmy.

99.

Okrem toho z mojej analýzy vyplynulo, že použitie „prahových cien“ neporušuje zákaz určovania colnej hodnoty na základe minimálnych hodnôt, ak má hospodársky subjekt možnosť odôvodniť nízke ceny uvedené v colnom vyhlásení.

103.

Napokon bolo preukázané, že lehota 90 dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k CKS a v článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k CKÚ sa môže analogicky uplatniť na účely určenia maximálneho prípustného časového intervalu medzi dovozmi použitými na získanie štatistického výsledku a dovozmi, ktorých hodnota sa určuje, pričom táto lehota sa môže predĺžiť, ale nesmie byť príliš dlhá na úkor cieľa sledovaného týmto časovým obmedzením.

VI. Návrh

104.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko), takto:

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby colné orgány pri použití núdzovej metódy uvedenej v týchto článkoch na účely určenia colnej hodnoty tovaru používali súhrnné štatistické údaje zaznamenané na úrovni Únie a poskytovali ich hospodárskym subjektom s cieľom zaručiť im právo byť vypočutý, a to pod podmienkou, že použitie takýchto údajov je výnimočné a obmedzené na prípady, keď colný orgán po vyčerpaní všetkých postupov stanovených právnymi predpismi nie je schopný určiť colnú hodnotu podľa ostatných stanovených metód.

3.

Používanie súhrnných štatistických údajov zaznamenaných na úrovni Únie v rámci núdzovej metódy uvedenej v článku 31 nariadenia č. 2913/92 a v článku 74 ods. 3 nariadenia č. 952/2013 nemožno kvalifikovať ako uplatňovanie systému minimálnych cien pod podmienkou, že hospodársky subjekt má možnosť odôvodniť nízke ceny uvedené v colnom vyhlásení.

4.

Lehota 90 dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 46/1999 z 8. januára 1999, a v článku 142 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia (EÚ) č. 952/2013, sa môže analogicky uplatniť na účely určenia maximálneho prípustného časového intervalu medzi dovozmi použitými na získanie štatistického výsledku a dovozmi, ktorých hodnota sa určuje, pričom táto lehota sa môže predĺžiť, ale nesmie byť príliš dlhá na úkor cieľa sledovaného týmto časovým obmedzením.

( 6 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), ďalej len „CKS“.

( 7 ) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 46/1999 z 8. januára 1999 ( Ú. v. ES L 10, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 02/009, s. 65) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKS“.

( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ), ďalej len „CKÚ“.

( 9 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ), ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKÚ“.

( 10 ) Pozri rozsudok z 12. júla 1973, Massey‑Ferguson ( 8/73 , EU:C:1973:90 , bod 3 ).

( 11 ) FABIO, M.: Customs Law of the European Union . 5. vydanie, Kluwer Law International, Alphen aan den Rijn 2020, s. 140.

( 18 ) Pozri tiež zodpovedajúce ustanovenie článku 70 ods. 1 CKÚ.

( 19 ) Pozri rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i. ( C‑116/12 , EU:C:2013:825 , bod 44 ).

( 20 ) Pozri rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati ( C‑263/06 , EU:C:2008:128 , bod 52 ).

( 21 ) Grécke colné orgány zastávali názor, že metóda založená na prevodnej hodnote upravená v článku 29 CKS sa musí vylúčiť z dôvodu, že deklarované colné hodnoty sú príliš nízke v porovnaní s „prahovými cenami“ vypočítanými ako percentuálny podiel „primeraných cien“. Táto okolnosť podľa týchto orgánov odôvodňovala ich dôvodné pochybnosti o deklarovaných hodnotách a v dôsledku toho aj zamietnutie týchto hodnôt.

( 22 ) Pozri tiež zodpovedajúce ustanovenie článku 74 ods. 1 CKÚ.

( 23 ) Pozri tiež zodpovedajúce ustanovenie článku 74 ods. 3 CKÚ.

( 30 ) Pozri rozsudky z 9. novembra 2017, LS Customs Services ( C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 56 ), a z 20. júna 2019, Oribalt Rīga ( C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 27 ).

( 31 ) Pozri rozsudky z 9. novembra 2017, LS Customs Services ( C‑46/16 , EU:C:2017:839 ,body 44 a 45) a z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , body 53 a 54 ).

( 32 ) Pozri rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary ( C‑291/15 , EU:C:2016:455 , body 38 a 39 ).

( 33 ) Pozri rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 48 ).

( 34 ) Rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , body 39 , 51 , 53 a 55 ).

( 35 ) Rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 54 ).

( 42 ) Ide o metódu OLAF‑JRC (Joint Research Center) [pozri bod 53 rozsudku z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 53 )].

( 43 ) Rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , body 444 a 447 ).

( 44 ) Pozri rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 443 ).

( 45 ) Cieľom preskúmania použitia metódy OLAF‑JRC Súdnym dvorom v rámci konania o nesplnení povinnosti [Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením)] bolo v podstate overiť, či táto metóda bola odôvodnená vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a či bola dostatočne presná a spoľahlivá najmä v tom zmysle, že bola založená na kritériách, ktoré nie sú svojvoľné ani skreslené, a že spočívala na objektívnej a koherentnej analýze všetkých dostupných relevantných údajov, takže neviedla k zjavnému nadhodnoteniu výšky týchto strát [pozri rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 452 )], zatiaľ čo cieľom určenia colnej hodnoty je stanoviť tieto hodnoty čo najbližšie ku skutočnej hospodárskej hodnote dovážaného tovaru.

( 46 ) Pozri rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master ( C‑599/20 , EU:C:2022:457 , body 54 až 56 ).

( 47 ) Pozri rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , body 56 a 57 ).

( 54 ) Pozri bod 75 vyššie.

( 55 ) Pozri rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 55 ).

( 56 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru týkajúcu sa článku 296 ZFEÚ, podľa ktorej odôvodnenie vyžadované týmto ustanovením musí byť prispôsobené povahe sporného aktu. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu , najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti . Otázka, či odôvodnenie určitého aktu zodpovedá požiadavkám tohto ustanovenia, sa musí posudzovať s ohľadom na súhrn právnych noriem upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P , EU:C:2009:272 , bod 48 ). Z tohto hľadiska zastávam názor, že núdzová metóda poskytuje pružnosť požadovanú na povolenie odôvodnenia colného rozhodnutia založeného na štatistikách.

( 57 ) Pozri bod 56 vyššie.

( 58 ) Hospodársky subjekt, ktorý odmieta spolupracovať s colnými orgánmi tým, že poskytne nedostatočné informácie o tovare, ku ktorému predložil colné vyhlásenie, sa nemôže dovolávať nezákonnosti colného rozhodnutia len z toho dôvodu, že tieto orgány sú vzhľadom na nedostatočné informácie nútené vychádzať zo štatistík. Takéto správanie by sa malo kvalifikovať ako „ venire contra factum proprium “.

( 59 ) Pozri rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES ( C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 71 ).