C-80/24
ECLI:EU:C:2025:307
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0080
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0080
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 30. apríla 2025 ( 1 )
Vec C‑80/24
Zwrotybankowe.pl sp. z o.o.
proti
Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski S.A.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla Warszawy‑Śródmieścia w Warszawie (Okresný súd Varšava‑Centrum, Varšava, Poľsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2008/48/ES – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Článok 22 ods. 2 – Postúpenie pohľadávky spotrebiteľa voči bankovej inštitúcii – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 – Aktívna legitimácia postupníka – Preskúmanie e x offo nekalej povahy ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky vnútroštátnym súdom“
I. Úvod
1.
V prejednávanej veci má Súdny dvor možnosť ďalej skúmať obmedzenia právomoci vnútroštátnych súdov preverovať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok. Dva významné rozsudky, ktoré sa venujú tejto otázke, Lintner ( 2 ) a Tuk Tuk Travel ( 3 ), preukazujú, že právomoci súdov konať ex offo v oblasti spotrebiteľského práva sú pevne „ukotvené“ v medziach sporu, ako ich definovali samotné strany. ( 4 ) Ako sa výstižne uvádza v právnickej literatúre, rámec tohto definuje „neprekročiteľné hranice“ ( 5 ), ktoré má súd dodržiavať, aj keď „demarkačné línie“ ( 6 ) týchto hraníc v oblasti európskeho spotrebiteľského práva možno „identifikovať len všeobecne“.
2.
Konkrétna otázka, ktorá vznikla v prejednávanej veci, sa týka rozsahu právomoci vnútroštátnych súdov skúmať ex offo nekalú povahu podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spotrebiteľom a spoločnosťou, ktorá má postavenie postupníka, pričom zmluva o postúpení pohľadávky je základom aktívnej legitimácie tohto postupníka. Problém spočíva v tom, že spor pred vnútroštátnym súdom sa netýka zmluvy o postúpení pohľadávky, ale zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a v tom, že spotrebiteľ nie je účastníkom príslušného konania.
3.
V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa moje návrhy zamerajú na druhú prejudiciálnu otázku.
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
1. Smernica 93/13/EHS
4.
Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288) stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
5.
Článok 7 ods. 1 tejto smernice má takéto znenie:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
2. Smernica 2008/48/ES
6.
Článok 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ) s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ v odseku 2 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby sa spotrebitelia nesmeli vzdať práv, ktoré sa im priznávajú podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva táto smernica alebo ktoré zodpovedajú tejto smernici.“
B.
Poľské právo
7.
Článok 45 ods. 1 ustawa z dnia 12 maja 2011 r. o kredycie konsumenckim (zákon z 12. mája 2011 o spotrebiteľskom úvere) (konsolidované znenie: Dz. U. z roku 2023, položka 1028, v znení neskorších predpisov) (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom úvere“), stanovuje:
„V prípade, že veriteľ poruší článok 29 ods. 1, článok 30 ods. 1 body 1 až 8, 10, 11, 14 až 17, články 31 až 33, články 33a a 36a až 36c, spotrebiteľ po predložení písomného vyhlásenia veriteľovi vráti úver bez úrokov a iných úverových nákladov, ktoré prináležia veriteľovi, v lehote a spôsobom stanoveným v zmluve.“
8.
Podľa článku 509 ods. 1 Kodeks cywilny (Občiansky zákonník):
„Veriteľ môže postúpiť pohľadávku na tretiu osobu (postúpenie) aj bez súhlasu dlžníka, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom, zmluvnými podmienkami alebo povahou záväzku.“
III. Stručné zhrnutie skutkového stavu v konaní vo veci samej a prejudiciálne otázky
9.
Dňa 3. októbra 2023 žalobkyňa v konaní vo veci samej, spoločnosť Zwrotybankowe.pl spółka z ograniczoną odpowiedzialnością (Zwrotybankowe.pl, spoločnosť s ručením obmedzeným) (ďalej len „Zwrotybankowe. pl“) podala žalobu proti žalovanej Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski spółka akcyjna (Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski, akciová spoločnosť) (ďalej len „PKO Bank“), ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 4537,45 poľských zlotých (PLN) (približne 1050 eur) spolu so zákonným úrokom z omeškania a trovami konania.
10.
Na podporu svojho tvrdenia Zwrotybankowe.pl uviedla, že spotrebiteľ na ňu postúpil právo požadovať od PKO Bank všetky peňažné sumy, na ktoré má tento spotrebiteľ nárok v súvislosti s vyrovnaním vyplývajúcim z uplatnenia sankcie „bezplatného úveru“. Uvedená sankcia, ako vysvetľuje vnútroštátny súd, je stanovená v článku 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ( 7 ), ktorý v podstate stanovuje, že v prípade, ak si veriteľ nesplní svoje informačné povinnosti stanovené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ môže predložiť veriteľovi vyhlásenie, a následne splatiť len istinu úveru bez úrokov a iných nákladov spojených s úverom.
11.
Zwrotybankowe.pl ďalej tvrdila, že právo na vrátenie peňazí vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorú spotrebiteľ uzavrel s PKO Bank 13. septembra 2018 (ďalej len „zmluva o úvere“). Zwrotybankowe.pl konkrétne tvrdí, že PKO Bank si nesplnila informačné povinnosti vyžadované článkom 30 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. ( 8 )
12.
PKO Bank žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že banka neporušila svoje informačné povinnosti voči spotrebiteľovi, a že nedošlo k účinnému postúpeniu pohľadávky na Zwrotybankowe.pl, keďže povaha záväzku vylučuje jeho postúpenie na tretiu osobu.
13.
Vnútroštátny súd uvádza, že súčasťou spisu vo veci samej je zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá 16. januára 2023 medzi spoločnosťou Zwrotybankowe.pl a spotrebiteľom (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“). Na základe tejto zmluvy spotrebiteľ postúpil spoločnosti Zwrotybankowe.pl všetky existujúce a budúce peňažné pohľadávky voči PKO Bank, ktoré vznikli alebo vzniknú v dôsledku uplatnenia sankcie „bezplatného úveru“, a v dôsledku právnych účinkov nekalých alebo neplatných zmluvných podmienok. Zmluva o postúpení pohľadávky ďalej obsahovala ustanovenie, že Zwrotybankowe.pl má nárok na 50 % sumy hlavnej pohľadávky vymoženej od PKO Bank. Okrem toho mala Zwrotybankowe.pl nárok na všetky priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
14.
Vnútroštátny súd v prvom rade žiada o usmernenie, pokiaľ ide o výklad článku 22 ods. 2 smernice 2008/48, ktorý bráni tomu, aby sa spotrebitelia vzdali práv, ktoré im priznávajú ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva táto smernica. Konkrétne sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že bráni postúpeniu práv spotrebiteľa na tretiu osobu, ktorá, ako v prejednávanej veci, uplatní tieto práva vo vlastnom mene, a následne získa odmenu vo výške 50 % vymoženej sumy, a to pred vrátením zostávajúcich 50 % tejto sumy spotrebiteľovi.
15.
V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že účelový výklad smernice 2008/48, ktorej cieľom je chrániť spotrebiteľov pred nekalými podmienkami v zmluvách o úvere, sa skôr prikláňa v prospech prijatia záveru, že postúpenie pohľadávok nie je možné.
16.
V druhom rade sa vnútroštátny súd snaží získať usmernenie k výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 v kontexte povinnosti vnútroštátnych súdov preskúmať ex offo nekalé podmienky v zmluvách.
17.
V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomína, že povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je účastníkom konania a že zásah súdu vyrovnáva nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Prejednávaná vec sa však odlišuje v tom, že spotrebiteľ nie je účastníkom sporu – tým je už postupník pohľadávky – a vec sa netýka zmluvy o postúpení pohľadávky, ale zmluvy o úvere. Vnútroštátny súd síce nemá pochybnosti o svojej právomoci preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok zmluvy o úvere, má však pochybnosti o svojej povinnosti a právomoci preskúmať nekalú povahu ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je základom aktívnej legitimácie žalobkyne vo veci samej.
18.
Pochybnosti vnútroštátneho súdu sa týkajú najmä skutočnosti, že rozhodnutie súdu o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky je nezáväzná (alebo nie je záväzná v celom rozsahu) v zásade nezaväzuje súd v prípadnom súdnom spore medzi spotrebiteľom a subjektom, ktorému bola pohľadávka postúpená. Okrem toho zistenie, že zmluva o postúpení pohľadávky je nekalá v takom rozsahu, že to by mohlo viesť k jej neplatnosti, môže mať pre spotrebiteľa negatívne dôsledky. Mohlo by to totiž viesť k zamietnutiu žaloby vo veci samej z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorá je postupníkom pohľadávky. Čiže by hrozilo, že spotrebiteľ nezíska ani časť pohľadávky, na ktorú má nárok na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
19.
Ďalšia otázka, na ktorú poukázal vnútroštátny súd, spočíva v tom, že preskúmanie nekalej povahy podmienok zmluvy o postúpení pohľadávok by sa muselo uskutočniť v neprítomnosti spotrebiteľa a bez toho, aby mu bola poskytnutá možnosť oboznámiť sa s právnymi dôsledkami, ktoré by mohli nastať v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
20.
Za týchto okolností Sąd Rejonowy dla Warszawy‑Śródmieścia w Warszawie (Okresný súd Varšava‑Centrum, Varšava, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 22 ods. 2 smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré umožňujú spotrebiteľovi postúpiť v prospech tretej osoby, ktorá nie je spotrebiteľom, práva, ktoré mu priznáva vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá táto smernica?
2.
Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že povinnosť súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky sa vzťahuje aj na podmienku zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spotrebiteľom a treťou osobou, ak sa táto tretia osoba v súdnom konaní opiera o túto zmluvu ako o základ svojej aktívnej legitimácie v žalobe proti predajcovi alebo dodávatľovi, ktorý je pôvodnou zmluvnou stranou spotrebiteľa?“
21.
Účastníci konania vo veci samej, poľská vláda a Európska komisia, predložili písomné pripomienky.
IV. Analýza
22.
Svojou druhou otázkou, ktorá je predmetom týchto návrhov, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalú povahu podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spotrebiteľom a obchodnou spoločnosťou, ktorá je postupníkom pohľadávky spotrebiteľa voči predajcovi alebo dodávateľovi, s ktorým spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere, za okolností, keď na jednej strane sa spor, o ktorom prebieha konanie pred vnútroštátnym súdom, netýka tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a na druhej strane sa obchodná spoločnosť, ktorá je postupníkom pohľadávky spotrebiteľa, odvoláva na túto zmluvu o postúpení pohľadávky ako na základ svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby proti predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý bol pôvodným zmluvným partnerom spotrebiteľa.
23.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spor vo veci samej vznikol medzi spoločnosťou Zwrotybankowe.pl a bankou PKO Bank. Spor sa týka zmluvy o úvere, ktorú uzavrela PKO Bank so spotrebiteľom. Zwrotybankowe.pl tvrdí, že povinnosť uhradiť dlžnú sumu tomuto spotrebiteľovi vyplýva z uplatnenia sankcie „bezplatného úveru“ v dôsledku údajného porušenia informačnej povinnosti banky pri uzatváraní zmluvy o úvere. ( 9 ) Aktívna legitimácia spoločnosti Zwrotybankowe.pl vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spotrebiteľom a spoločnosťou Zwrotybankowe.pl, na základe ktorej spotrebiteľ previedol na postupníka všetky peňažné pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom Zwrotybankowe.pl mala nárok na 50 % sumy istiny pohľadávky, ktorú mala vymáhať od banky PKO Bank. ( 10 )
24.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že predmetom sporu vo veci samej je zmluva o úvere; nejde o preskúmanie jednotlivých podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska smernice 93/13. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či je povinný skúmať ex offo nekalú povahu podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá nie je predmetom sporu pred týmto súdom, ale skôr predstavuje základ aktívnej legitimácie spoločnosti Zwrotybankowe.pl.
1.
O preskúmaní ex offo nekalej povahy ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávky vnútroštátnym súdom
25.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je systém ochrany zavedený smernicou 93/13 založený na myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. ( 11 )
26.
Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. ( 12 )
27.
V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď, ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. ( 13 )
28.
Povinné preskúmanie ex offo , ktoré musí na základe smernice 93/13 vykonať vnútroštátny súd rozhodujúci vo veci, je v prvom rade obmedzené na zmluvné podmienky, ktorých nekalá povaha môže byť preukázaná na základe právnych a skutkových informácií nachádzajúcich sa v spise, ktorý má uvedený vnútroštátny súd k dispozícii. ( 14 )
29.
Takéto preskúmanie musí v druhom rade rešpektovať obmedzenia predmetu sporu chápané ako výsledok, ktorý účastník konania sleduje svojimi tvrdeniami, v spojení so žalobnými návrhmi a žalobnými dôvodmi predloženými na tento účel. ( 15 )
30.
Na úvod, aj keď ochrana spotrebiteľa sledovaná smernicou 93/13 vyžaduje pozitívny zásah zo strany príslušného vnútroštátneho súdu, na to, aby táto ochrana mohla byť priznaná, je však nevyhnutné, aby sa začalo súdne konanie na návrh jednej zo zmluvných strán. ( 16 ) Predmetom tohto konania musí byť dotknutá zmluva. ( 17 )
31.
Ďalej Súdny dvor rozhodol, že účinnosť ochrany, ktorú má dotknutý vnútroštátny súd podľa smernice 93/13 poskytnúť spotrebiteľovi prostredníctvom zásahu ex offo , nemôže ísť tak ďaleko, že by ignorovala alebo prekročila hranice predmetu sporu, tak ako ho vymedzili účastníci konania svojimi návrhmi, vo svetle žalobných dôvodov, ktoré uviedli. Takže uvedený vnútroštátny súd nie je povinný rozšíriť tento spor nad rámec žalobných návrhov a žalobných dôvodov predložených tomuto súdu. ( 18 )
32.
Súdny dvor ďalej rozhodol, že žaloba medzi dvoma predajcami alebo dodávateľmi sa nevyznačuje nerovnováhou, ktorá existuje v rámci žaloby medzi spotrebiteľom a jeho zmluvným partnerom, ktorý je predajcom alebo dodávateľom. ( 19 )
33.
Vo veci samej, ako už bolo uvedené vyššie, spotrebiteľ nie je účastníkom konania. Predmet sporu, ako ho vymedzili účastníci konania svojimi tvrdeniami a žalobnými dôvodmi, sa týka zmluvy o úvere. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom a spotrebiteľom nie je predmetom žaloby podanej na vnútroštátnom súde.
34.
Za takýchto okolností, na rozdiel od situácie uvedenej v judikatúre citovanej v bode 27 vyššie, nie je na zabezpečenie účinnosti systému ochrany spotrebiteľa zamýšľaného smernicou 93/13 potrebné ani nevyhnutné, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore medzi dvoma predajcami alebo dodávateľmi, akými sú spoločnosť, ktorá je postupníkom práv spotrebiteľa, a predajca alebo dodávateľ, ktorý je druhou zmluvnou stranou zmluvy s týmto spotrebiteľom, ex offo skúmal, či má ustanovenie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú tento spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou, na ktorú postúpil svoje práva, nekalú povahu.
35.
Iné riešenie by nezohľadňovalo „konštitutívne prvky“ ( 20 ) občianskoprávneho sporu, a to strany sporu a jeho predmet. Ako jasne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 31 vyššie, výnimočné právomoci vnútroštátnych súdov v oblasti spotrebiteľských sporov musia stále zostať v rámci občianskoprávneho sporu.
36.
Napriek tomu, ako poznamenala Komisia vo svojich písomných podaniach, obmedzenia vzťahujúce sa na ex offo zásahy súdu nemajú vplyv na právo spotrebiteľa podať žalobu s cieľom napadnúť zmluvu o postúpení pohľadávky. V rámci takéhoto budúceho sporu by potom vnútroštátny súd mohol uplatniť svoje právomoci a preskúmať ex offo prípadné nekalé podmienky obsiahnuté v zmluve o postúpení pohľadávky.
2.
O preskúmaní ex offo nekalej povahy ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávky vnútroštátnym súdom v rámci skúmania prípustnosti žaloby
37.
Vnútroštátny súd v rámci skúmania podmienok prípustnosti žaloby, ktorá mu bola predložená, kladie samostatnú otázku, či je povinný preskúmať nekalú povahu ustanovenia alebo ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13, pokiaľ má zmluva o postúpení pohľadávky vplyv na aktívnu legitimáciu žalobkyne vo veci samej.
38.
Treba pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa neboli pre spotrebiteľa záväzné ( 21 ).
39.
Okrem toho smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. ( 22 )
40.
Aj keď Súdny dvor už opakovane a s prihliadnutím na požiadavky článku 6 ods. 1, ako aj článku 7 ods. 1 smernice 93/13 vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré spotrebiteľom z tejto smernice vyplývajú, nič to nemení na skutočnosti, že právo Únie v zásade neharmonizuje postupy uplatniteľné na skúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky. Tieto postupy teda patria do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, a to na základe zásady ich procesnej autonómie, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve (zásada ekvivalencie), a že nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých právom Únie (zásada efektivity). ( 23 )
41.
Za týchto podmienok treba určiť, či tieto ustanovenia v spojení so zásadami ekvivalencie a efektivity vyžadujú, aby vnútroštátny súd ex offo preskúmal prípadnú nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve o postúpení pohľadávky ako predpoklad určenia aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní vo veci samej.
42.
Po prvé, pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby z pohľadu podrobných procesných pravidiel uplatniteľných vo vnútroštátnom právnom poriadku overil dodržiavanie tejto zásady s ohľadom na predmet, dôvod a podstatné náležitosti dotknutých žalôb. ( 24 )
43.
V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa musí považovať za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku. ( 25 )
44.
Z toho v súlade so zásadou ekvivalencie vyplýva, že ak má vnútroštátny súd podľa vnútroštátneho práva možnosť alebo povinnosť posúdiť ex offo rozpor podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva pri preukazovaní svojej aktívnej legitimácie, s vnútroštátnymi normami verejného poriadku, musí mať tiež možnosť alebo povinnosť posúdiť ex offo rozpor takejto podmienky s článkom 6 smernice 93/13, potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel.
45.
V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijakú informáciu o tom, či súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej spoločnosťou, na ktorú spotrebiteľ postúpil svoju pohľadávku, môže, či dokonca musí podľa poľského práva preskúmať ex offo prípadný rozpor podmienky, ako je sporná podmienka, s vnútroštátnymi normami verejného poriadku. V súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcom bode týchto návrhov prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil tento aspekt s cieľom určiť, či na základe zásady ekvivalencie môže, alebo dokonca musí ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu spornej podmienky. ( 26 )
46.
Po druhé, pokiaľ ide o zásadu efektivity, Súdny dvor rozhodol, že každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, jeho priebeh a jeho osobitosti, ako aj v prípade potreby na zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, ako sú napríklad ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a požiadavka na riadny priebeh konania. ( 27 )
47.
Pokiaľ ide o žalobkyňu vo veci samej, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ex offo preskúmanie zmluvy o postúpení pohľadávky vnútroštátnym súdom môže mať pre spotrebiteľa negatívne dôsledky a je v rozpore s autonómiou spotrebiteľa spoliehať sa alebo nespoliehať na ochranu poskytovanú smernicou 93/13. Predovšetkým vnútroštátny súd zdôrazňuje, že zistenie nekalých zmluvných podmienok v zmluve o postúpení pohľadávok by mohlo viesť rozhodnutiu, že je neplatná. Dôsledkom tejto neplatnosti by bolo zamietnutie žaloby vo veci samej z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti Zwrotybankowe.pl, čím by spotrebiteľovi bolo odňaté právo na získanie čo i len časti predmetnej pohľadávky.
48.
Na úvod je potrebné uviesť, že ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, akékoľvek negatívne dôsledky zistenia nekalej povahy podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky vychádzajú z predpokladu vnútroštátneho súdu, že takéto zistenie by viedlo k neplatnosti tejto zmluvy.
49.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 1 in fine smernice 93/13 „bude uvedená zmluva podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“ ( 28 ).
50.
Treba pripomenúť, že cieľom článku 6 ods. 1 smernice 93/13, a najmä jeho druhej časti vety, nie je vyhlásiť všetky zmluvy obsahujúce nekalé podmienky za neplatné, ale nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť, pričom sa spresňuje, že predmetná zmluva musí v zásade ďalej existovať bez akejkoľvek zmeny okrem zmeny vyplývajúcej z vypustenia nekalých podmienok. Ak je táto podmienka splnená, predmetnú zmluvu možno podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 zachovať, pokiaľ je v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva takéto trvanie zmluvy bez nekalých podmienok právne možné, čo je potrebné overiť na základe objektívneho prístupu. ( 29 )
51.
Na základe tohto objektívneho prístupu a v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva musí vnútroštátny súd rozhodnúť, či by ďalšie trvanie zmluvy o postúpení pohľadávky bolo právne možné po zistení nekalej povahy jednej alebo viacerých jej podmienok.
52.
Ako vysvetľuje vnútroštátny súd, ak po ex offo preskúmaní dospeje k záveru, že jedna alebo viacero zmluvných podmienok je nekalých a že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, takýto výsledok môže mať pre spotrebiteľa mimoriadne nepriaznivé dôsledky. V tejto súvislosti je dôležité mať na pamäti, že právomoc vnútroštátnych súdov skúmať potenciálne nekalé podmienky z úradnej moci je odôvodnená potrebou vyrovnať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predávajúcim. ( 30 ) Bolo by v rozpore s týmto cieľom, ak by táto právomoc mala nepriaznivý účinok v podobe sankcionovania spotrebiteľa.
53.
Okrem toho Súdny dvor v súvislosti s povinnosťou vnútroštátneho súdu vylúčiť v prípade potreby ex offo nekalé podmienky v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 93/13 spresnil, že tento súd nie je povinný vylúčiť uplatnenie predmetnej zmluvnej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo bol upozornený uvedeným súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter zmluvnej podmienky, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou. ( 31 )
54.
Smernica 93/13 tak nevytvára povinný systém ochrany proti používaniu nekalých podmienok zo strany predajcov alebo dodávateľov, ktoré zaviedla v prospech spotrebiteľov. Preto keď spotrebiteľ uprednostní, že sa nebude dovolávať tohto systému ochrany, tento systém sa neuplatní. ( 32 )
55.
V prejednávanej veci, ako už bolo uvedené vyššie, spotrebiteľ nie je účastníkom konania a zmluva o postúpení pohľadávky nie je predmetom sporu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky je Zwrotybankowe.pl, ktorá je postupníkom, zároveň dodávateľom alebo predajcom, ktorý stanovuje zmluvné podmienky zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže záujmy oboch strán zmluvy o postúpení pohľadávky sú protichodné, nie je možné nahradiť názory spotrebiteľa na prípadnú nekalú povahu podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky názormi spoločnosti, ktorá je postupníkom. ( 33 )
56.
Komisia vo svojich písomných podaniach navrhla, aby vnútroštátny súd preskúmal, či vnútroštátne právo stanovuje možnosť preskúmať podmienky zmluvy o postúpení pohľadávky v rámci konania vo veci samej alebo v osobitnom konaní, ktoré môže viesť k prerušeniu konania vo veci samej. Zwrotybankowe.pl uviedla, že v konaní, ako je konanie pred vnútroštátnym súdom, sú spotrebitelia predvolávaní ako svedkovia. Tvrdí, že v takomto kontexte sú súdy schopné určiť, či sú spotrebitelia plne oboznámení s predmetom postúpenia a jeho dôsledkami.
57.
Vnútroštátnemu súdu prináleží preskúmať možnosti, ktoré vnútroštátna právna úprava poskytuje tretím osobám, aby boli informované o prebiehajúcom konaní, a či v tejto súvislosti môže vnútroštátny súd informovať spotrebiteľa o prípadnej nekalej povahe podmienok obsiahnutých v zmluve o postúpení pohľadávky.
58.
Uplatnenie všetkých možností, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii podľa vnútroštátneho procesného práva, aby bol informovaný o prebiehajúcom konaní a aby vnútroštátny súd informoval spotrebiteľa o možnej nekalej povahe podmienok obsiahnutých v zmluve o postúpení, však nesmie mať pre spotrebiteľa nepriaznivé dôsledky. Ako som už v podstate uviedla vyššie ( 34 ), dôvodom uznania právomoci súdov skúmať nekalé podmienky ex offo je totiž ochrana spotrebiteľa. Konkrétne by spotrebiteľ nemal byť povinný zúčastňovať sa na súdnych konaniach a mala by sa rešpektovať jeho autonómia vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky. Spotrebiteľovi by sa nemalo brániť ani v tom, aby v budúcnosti podal žalobu proti spoločnosti postupníka, ktorou by sa domáhal určenia nekalej povahy podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky.
59.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa domnievam, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je povinný preskúmať ex offo nekalú povahu podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spotrebiteľom a obchodnou spoločnosťou, ktorá je postupníkom pohľadávky spotrebiteľa voči predajcovi alebo dodávateľovi, s ktorým spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere, za okolností, keď sa na jednej strane spor prejednávaný vnútroštátnym súdom netýka tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a na druhej strane sa obchodná spoločnosť, ktorá je postupníkom pohľadávky spotrebiteľa, odvoláva na túto zmluvu o postúpení pohľadávky ako na základ svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby proti predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý bol pôvodným zmluvným partnerom spotrebiteľa. Uplatnenie všetkých možností, ktoré má spotrebiteľ podľa vnútroštátneho procesného práva, aby bol informovaný o prebiehajúcom konaní a aby vnútroštátny súd informoval spotrebiteľa o možnej nekalej povahe podmienok obsiahnutých v zmluve o postúpení pohľadávky, nesmie mať pre spotrebiteľa nepriaznivé dôsledky.
V. Návrh
60.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku, ktorú položil Sąd Rejonowy dla Warszawy‑Śródmieścia w Warszawie (Okresný súd Varšava‑Centrum, Varšava, Poľsko), takto:
„Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je povinný preskúmať ex offo nekalé podmienky zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spotrebiteľom a obchodnou spoločnosťou, ktorá je postupníkom pohľadávky spotrebiteľa voči predajcovi alebo dodávateľovi, s ktorým spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere, za okolností, za ktorých na jednej strane sa spor, o ktorom prebieha konanie pred vnútroštátnym súdom, netýka tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a na druhej strane sa obchodná spoločnosť, ktorá je postupníkom pohľadávky spotrebiteľa, odvoláva na túto zmluvu o postúpení pohľadávky ako na základ svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby proti predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý bol pôvodným zmluvným partnerom spotrebiteľa. Uplatnenie akýchkoľvek možností vyplývajúcich z vnútroštátneho procesného práva, aby bol spotrebiteľ informovaný o prebiehajúcom konaní a aby vnútroštátny súd informoval spotrebiteľa o možnej nekalej povahe podmienok obsiahnutých v zmluve o postúpení pohľadávky, nesmie mať pre spotrebiteľa nepriaznivé dôsledky.“
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Rozsudok z 11. marca 2020, Lintner ( C‑511/17 , EU:C:2020:188 ).
( 3 ) Rozsudok zo 14. septembra 2023, Tuk Tuk Travel ( C‑83/22 , EU:C:2023:664 ).
( 4 ) POISSONNIER, G.: L’office du juge en droit de la consommation est lié à l’objet du litige. In: Recueil Dalloz , 2020, s. 1394, podľa ktorého rozsudok z 11. marca 2020, Lintner ( C‑511/17 , EU:C:2020:188 ), „marque incontestablement une volonté d’ancrer le relevé d’office dans l’objet du litige“.
( 5 ) BIARDEAUD, G., FLORES, P.: Crédit à la consommation, protection du consommateur , Delmas, 2012, s. 299 („frontière infranchissable“).
( 6 ) POISSONNIER, G.: c. d., poznámka pod čiarou 4, pričom poznamenal, že „si le juge ne doit pas franchir la ligne de démarcation marquant les contours de l’objet du litige, il lui appartient de retenir un tracé large et flexible de la ligne en question“.
( 7 ) Pozri bod 7 vyššie.
( 8 ) Týmto ustanovením sa v podstate vykonáva článok 10 smernice 2008/48, ktorý stanovuje informácie, ktoré musia byť uvedené v zmluvách o úvere.
( 9 ) Pozri bod 10 vyššie. Zwrotybankowe.pl vo svojich písomných vyjadreniach uvádza, že spotrebiteľ, ako aj Zwrotybankowe.pl „z dôvodu prílišnej opatrnosti“ predložili veriteľovi písomné vyhlásenie o splatení úveru bez úrokov a akýchkoľvek iných nákladov, ako to vyžadujú príslušné právne predpisy.
( 10 ) Pozri bod 13 vyššie.
( 11 ) Rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores ( C‑240/98 až C‑244/98 , EU:C:2000:346 , bod 25 ), a zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i. ( C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2022:395 , bod 51 ).
( 12 ) Rozsudky z 26. októbra 2006, Mostaza Claro ( C‑168/05 , EU:C:2006:675 , bod 36 ), a zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i. ( C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2022:395 , bod 52 ).
( 13 ) Rozsudok zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i. ( C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2022:395 , bod 53 a citovaná judikatúra).
( 14 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Lintner ( C‑511/17 , EU:C:2020:188 , bod 27 a citovaná judikatúra).
( 15 ) Tamže (bod 28).
( 16 ) Tamže (bod 29).
( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2023,Tuk Tuk Travel ( C‑83/22 , EU:C:2023:664 , bod 54 ).
( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Lintner ( C‑511/17 , EU:C:2020:188 , bod 30 a citovaná judikatúra).
( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2024, Air Europa Líneas Aéreas ( C‑173/23 , EU:C:2024:295 , bod 38 a citovaná judikatúra).
( 20 ) Pozri CADIET, L., NORMAND, J., AMRANI‑MEKKI, S.: Théorie générale du procès . 3. ed., Paris: Presses Universitaires de France, 2020, s. 671.
( 21 ) Rozsudok zo 17. mája 2022,Unicaja Banco ( C‑869/19 , EU:C:2022:397 , bod 20 ).
( 22 ) Tamže (bod 21).
( 23 ) Rozsudok z 11. apríla 2024, Air Europa Líneas Aéreas ( C‑173/23 , EU:C:2024:295 , bod 31 a citovaná judikatúra).
( 24 ) Tamže (bod 33).
( 25 ) Tamže (bod 34).
( 26 ) To znamená, že ak má napríklad vnútroštátny súd podľa vnútroštátneho práva právomoc preskúmať formálne požiadavky zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorých sa postupníkovi priznáva aktívna legitimácia, zásada ekvivalencie si bude vyžadovať preskúmanie rovnakej povahy, na rozdiel od preskúmania zákonnosti podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky.
( 27 ) Rozsudok zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i. ( C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2022:395 , bod 60 ).
( 28 ) Rozsudok z 29. apríla 2021, Bank BPH ( C‑19/20 , EU:C:2021:341 , bod 53 ).
( 29 ) Rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárne úvery v cudzej mene) ( C‑80/21 až C‑82/21 , EU:C:2022:646 , bod 66 ).
( 30 ) Pozri bod 27 vyššie.
( 31 ) Rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárne úvery v cudzej mene) ( C‑80/21 až C‑82/21 , EU:C:2022:646 , bod 73 a citovaná judikatúra).
( 32 ) Rozsudok z 3. októbra 2019, Dziubak ( C‑260/18 , EU:C:2019:819 , bod 54 ).
( 33 ) Tým sa prejednávaná vec odlišuje od situácie v rozsudku z 11. apríla 2024, Air Europa Líneas Aéreas ( C‑173/23 , EU:C:2024:295 , body 46 a nasl.). V tomto prípade sa totiž otázka preskúmania nekalej povahy zmluvných podmienok netýkala zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spotrebiteľom a obchodnou spoločnosťou, ktorá bola postupníkom pohľadávky spotrebiteľa, ale zmluvy o preprave uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (leteckou spoločnosťou), ktorý bol pôvodným zmluvným partnerom spotrebiteľa. Táto zmluva bola predmetom sporu medzi obchodnou spoločnosťou, ktorá postúpila pohľadávku spotrebiteľa, a predajcom alebo dodávateľom (letecká spoločnosť). Za týchto okolností bolo rozhodnuté, že obchodná spoločnosť, ktorá je postupníkom práv spotrebiteľa, musí mať možnosť vyjadriť svoje stanovisko k otázke nekalej povahy zmluvného ustanovenia a spochybniť stanovisko druhej strany.
( ) Bod 52 vyššie.