C-81/24

OTP banka d.d., predtým NOVA KREDITNA BANKA MARIBOR

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor, Slovinsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Finančné služby – Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu – Smernica 2014/92/EÚ – Smernica (EÚ) 2015/849 – Spotrebiteľ uvedený na zozname Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) – Odmietnutie banky vykonať platbu a zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami “

I. Úvod

1. Ako skĺbiť právo na bankový účet s pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí?

2. Smernica 2014/92/EÚ( 2 ) stanovuje právo na platobný účet s cieľom podporiť inklúziu, pokiaľ nie sú porušené ustanovenia o predchádzaní praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu. Smernica (EÚ) 2015/849( 3 ) pritom stanovuje zásady hodnotenia rizík, identifikácie klientov a ich konečných užívateľov výhod a overovania ich totožnosti, ako aj vykonávania opatrení povinnej starostlivosti na začiatku a počas celého obchodného vzťahu s cieľom predchádzať využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

„(34) … Je dôležité, aby úverové inštitúcie zabezpečili, aby ich zákazníci nepoužívali finančný systém na nelegálne účely, ako je napríklad podvod, pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, zároveň by však nemali vytvárať prekážky pre spotrebiteľov, ktorí chcú využívať výhody vnútorného trhu cezhraničným zriadením a používaním platobných účtov. Z tohto dôvodu by sa ustanovenia smernice [2005/60/ES( 4 )] nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov.

…

(37) Členské štáty by mali mať možnosť pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky prijaté v súlade so smernicou 2005/60/ES na predchádzanie praniu špinavých peňazí, nemala by sa na preukázanie takéhoto skutočného záujmu požadovať fyzická prítomnosť v priestoroch úverových inštitúcií.

…

6. Článok 16 ods. 1 až 4 a ods. 7 smernice 2014/92 stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami ponúkali spotrebiteľom všetky úverové inštitúcie alebo dostatočný počet úverových inštitúcií, aby sa k nim zaručil prístup pre všetkých spotrebiteľov na ich území a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. …

2. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy a žiadateľov o azyl a spotrebitelia, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov, mali právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami u úverových inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na miesto pobytu spotrebiteľa.

Členské štáty môžu pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem.

Členské štáty zabezpečia, aby uplatňovanie tohto práva nebolo pre spotrebiteľa príliš zložité alebo zaťažujúce.

3. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie ponúkajúce platobné účty so základnými funkciami zriadili platobný účet so základnými funkciami alebo zamietli žiadosť spotrebiteľa o platobný účet so základnými funkciami v každom prípade bezodkladne a najneskôr do 10 pracovných dní po prijatí úplnej žiadosti.

8. Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.“

9. Článok 8 uvedenej smernice znie:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi. Tieto kroky musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

2. Hodnotenia rizík uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a sprístupňujú relevantným príslušným orgánom a dotknutým samoregulačným orgánom. Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že samostatné zdokumentované hodnotenie rizík nie je potrebné, ak špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora sú jasné a zrozumiteľné.

3. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu. Tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

a) identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja…;

b) identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby tak, aby bol povinný subjekt presvedčený, že vie, kto je konečný užívateľ výhod, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správu zvereného majetku, obchodné spoločnosti, nadácie a podobné právne štruktúry, prijatie primeraných opatrení na pochopenie vlastníckej štruktúry klienta a štruktúry kontroly nad klientom. …;

c) posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami povinného subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.

…

2. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali všetky požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovené v odseku 1. Povinné subjekty však môžu stanoviť rozsah týchto opatrení na základe hodnotenia rizík.

„Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré súvisia s touto mierou voľného uváženia, a primeranosť a vykonávanie jeho vnútorných politík, kontrol a postupov.“

3. Usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa rizikových faktorov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu

13. Usmernenie 1 uvedené v usmerneniach EBA z 1. marca 2021 podľa článkov 17 a 18 ods. 4 smernice [2015/849] týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a faktorov, ktoré by úverové a finančné inštitúcie mali zvážiť pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojeného s jednotlivými obchodnými vzťahmi a príležitostnými transakciami („usmernenia týkajúce sa rizikových faktorov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu“), ktorými sa zrušujú a nahrádzajú usmernenia JC/2017/37( 5 ), ktoré má názov „Hodnotenia rizík: kľúčové zásady pre všetky spoločnosti“, v bode 1.30. písm. c) stanovuje:

„Spoločnosti by vždy mali zvážiť tieto zdroje informácií:

…

c) informácie od vlád, napríklad vnútroštátne hodnotenia rizík vypracované vládami, politické vyhlásenia a upozornenia a dôvodové správy k príslušným právnym predpisom.“

a) Existujú negatívne mediálne správy či iné relevantné zdroje informácií o klientovi, napríklad existujú voči klientovi alebo konečnému užívateľovi výhod podozrenia z trestnej činnosti alebo terorizmu? Ak áno, sú spoľahlivé a dôveryhodné? Spoločnosti by mali okrem iných úvah určiť dôveryhodnosť tvrdení na základe kvality a nezávislosti zdroja údajov a pretrvávanie oznamovania týchto podozrení. Spoločnosti by si mali uvedomiť, že samotná neexistencia trestných rozsudkov nemusí stačiť na vyvrátenie podozrení z protiprávneho konania.

b) Má klient, konečný užívateľ výhod alebo ktokoľvek, o kom je verejne známe, že je s nimi úzko prepojený, svoj majetok zmrazený z dôvodu správneho alebo trestného konania či podozrení z terorizmu alebo financovania terorizmu? Má spoločnosť opodstatnené dôvody domnievať sa, že klient alebo konečný užívateľ výhod alebo ktokoľvek, o kom je verejne známe, že je s nimi úzko prepojený, bol niekedy v minulosti podrobený zmrazeniu majetku?

…“

15. Usmernenie 3 EBA, ktoré má názov „Hodnotenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu“, v bodoch 3.2. a 3.3. stanovuje:

„3.2. Spoločnosti by mali holisticky posúdiť rizikové faktory prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré identifikovali a ktoré spoločne budú určovať úroveň rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu súvisiaceho s obchodným vzťahom, príležitostnou transakciou alebo ich podnikaním.

3.3. Spoločnosti by si mali uvedomiť, že pokiaľ sa v [smernici 2015/849] alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch neustanovuje inak, prítomnosť izolovaných rizikových faktorov nevyhnutne neposúva vzťah do vyššej či nižšej rizikovej kategórie.“

…

4.66. Spoločnosti by nemali zakladať obchodný vzťah, ak nemôžu dodržať svoje požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak nie sú presvedčené, že účel a povaha obchodného vzťahu sú legitímne, alebo ak nie sú presvedčené, že môžu účinne riadiť riziko toho, že by mohli byť využité na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ak už taký obchodný vzťah existuje, spoločnosti by ho mali ukončiť alebo pozastaviť transakcie dovtedy, kým bude možné ho ukončiť, a to na základe pokynov od orgánov presadzovania práva, ak sa uplatňujú.“

B. Slovinské právo

1. Zákon o platobných službách, službách vydávania elektronických peňazí a platobných systémoch

17. Ustanovenie § 180 ods. 1 Zakon o plačilnih storitvah, storitvah izdajanja elektronskega denarja in plačilnih sistemih (zákon o platobných službách, službách vydávania elektronických peňazí a platobných systémoch)( 6 ) zo 7. februára 2018 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„Spotrebiteľ s oprávneným pobytom v Európskej únii, ktorý žiada o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami v Únii alebo o prístup k takémuto účtu, nesmie byť vystavený diskriminácii zo strany banky, najmä z dôvodov týkajúcich sa štátnej príslušnosti, bydliska, pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženského vyznania alebo presvedčenia, politických alebo iných názorov, príslušnosti k národnostnému spoločenstvu, príslušnosti k národnostnej menšine inej krajiny, rodových pomerov, rodu, zdravotného postihnutia, staroby, veku alebo sexuálnej orientácie. Podmienky uplatniteľné na zriadenie platobného účtu so základnými funkciami a prístup k nemu nesmú byť v nijakom prípade neodôvodnene diskriminačné.“

6. Banka zamietne žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení zákona upravujúceho predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu… V takomto prípade banka koná v súlade so zákonom upravujúcim oblasť predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

…

8. V prípadoch uvedených v odsekoch 6 a 7 tohto paragrafu banka po prijatí rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami bezodkladne písomne a bezplatne informuje spotrebiteľa o zamietnutí jeho žiadosti a konkrétnych dôvodoch tohto zamietnutia, okrem prípadov, keď to zakazujú iné predpisy.

9. V prípade zamietnutia žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami banka informuje spotrebiteľa o postupe podania sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí, o práve informovať Banko Slovenije [Národná banka Slovinska] o zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ako aj ako o práve na mimosúdne riešenie sporov v súlade s § 286 tohto zákona. V tomto oznámení banka uvedie aj príslušné kontaktné údaje.

…“

2. Zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

22. Dňa 23. februára 2015 však Specializirano državno tožilstvo Republike Slovenije (Špecializovaná prokuratúra Slovinskej republiky) ukončila a archivovala konanie začaté proti žalobcovi, ktoré sa týkalo rovnakých trestných činov, aké viedli k vydaniu medzinárodného zatykača na žalobcu. Žalobca nebol inde na svete odsúdený za trestný čin, pre ktorý je zaradený do zoznamu OFAC, a Organizácia Spojených národov, Únia ani Slovinská republika voči nemu neprijali nijaké reštriktívne opatrenia.

23. Vnútroštátny súd uvádza, že účastníci konania sa nezhodujú v otázke, či samotné zaradenie do zoznamu OFAC bez akéhokoľvek odsúdenia za trestný čin, pre ktorý sa nachádza v tomto zozname, alebo bez akéhokoľvek reštriktívneho opatrenia zo strany Organizácie Spojených národov, Únie alebo členského štátu predstavuje porušenie ustanovení týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré môžu odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami. Dodáva, že hoci toto zaradenie predstavuje osobitnú okolnosť odôvodňujúcu zvýšený dohľad, nie je jasné, či môže odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami. Za predpokladu, že by takéto zamietnutie bolo odôvodnené, sa vnútroštátny súd pýta na dodržanie práva na prezumpciu neviny chráneného článkom 48 Charty základných práv Európskej únie( 9 ).

24. Za týchto okolností Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Umožňuje článok 16 ods. 4 smernice [2014/92] členským štátom požadovať od bánk, aby zamietli žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami z dôvodu, že tento spotrebiteľ je zaradený do zoznamu OFAC…, a to z dôvodu, že zriadenie takéhoto účtu by predstavovalo porušenie ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených v smernici [2015/849]?

27. Vnútroštátny súd sa totiž pýta, či článok 16 ods. 4 smernice 2014/92/EÚ umožňuje členským štátom požadovať od bánk, aby zamietli žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami z dôvodu, že tento spotrebiteľ je zaradený do zoznamu OFAC a zriadenie takéhoto účtu by predstavovalo porušenie ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených v smernici 2015/849.

28. V článku 15 smernice 2014/92 sa pripomína, že pri posudzovaní žiadosti o zriadenie platobného účtu nemožno spotrebiteľa, ktorý má riadny pobyt v Únii, diskriminovať z dôvodu jeho štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Článok 16 tejto smernice stanovuje právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami,( 10 ) pričom spresňuje niekoľko skutočností s cieľom zabezpečiť účinnosť tohto práva.

29. V odseku 1 tohto článku 16 sa tak okrem iného uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami ponúkal dostatočný počet úverových inštitúcií a aby platobné účty so základnými funkciami neponúkali len úverové inštitúcie, ktoré poskytujú takéto účty výlučne prostredníctvom online nástrojov. V odseku 2 prvom pododseku uvedeného článku 16 sa tiež spresňuje, čo treba rozumieť pod pojmom „spotrebiteľ, ktorý má riadny pobyt v Únii“. Napokon v odseku 3 tohto článku 16 sa stanovuje, že k zriadeniu alebo zamietnutiu žiadosti o zriadenie musí dôjsť bezodkladne a najneskôr do 10 pracovných dní po prijatí úplnej žiadosti.

32. V odôvodnení 34 smernice 2014/92 sa však uvádza, že ustanovenia smernice 2015/849( 15 ) by sa nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov.

33. Pokiaľ ide o odôvodnenie 47 smernice 2014/92, uvádza sa v ňom, že v prípade rizika nedodržania právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môže byť odmietnutie zriadenia odôvodnené len vtedy, ak spotrebiteľ nedodržiava tieto právne predpisy, a nie z dôvodu, že postup na zistenie súladu s právnymi predpismi je neprimerane náročný alebo nákladný.

34. Zložitosť otázky položenej Súdnemu dvoru vyplýva zo skutočnosti, že smernica 2015/849 je tiež smernicou stanovujúcou minimálnu harmonizáciu.

35. Niekoľko ustanovení tejto smernice totiž stanovuje, že členské štáty môžu prijať prísnejšie opatrenia s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie.( 16 ) Uvedená smernica tiež stanovuje, že členské štáty majú možnosti, ako napríklad povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určil oblasti s nižším rizikom,( 17 ) alebo že subjekty môžu samé stanoviť rozsah opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe svojho hodnotenia rizík.( 18 ) Táto flexibilita súvisí s prístupom založeným na hodnotení rizík, ktorý je základom smernice 2015/849.( 19 )

36. V tejto súvislosti je teda potrebné preskúmať, aké by bolo porušenie právnej úpravy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré by mohlo odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami v zmysle smernice 2014/92.

39. Okrem toho, ako správne uvádza Parlament, aj v prípade reštriktívnych opatrení prijatých na základe práva Únie regulačný rámec Únie stanovuje, že na základe špecifického oprávnenia sa finančné služby môžu poskytovať osobám, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia( 21 ). Cieľ boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí tak úplne nezakazuje používanie bankového systému.

40. Normotvorca Únie teda stanovením zákazu založenia obchodného vzťahu len vo vyššie uvedených prípadoch (neidentifikovanie klienta alebo konečného užívateľa výhod, neexistencia posúdenia účelu a povahy obchodného vzťahu) vyvážil záujmy medzi právom na zriadenie platobného účtu so základnými funkciami na jednej strane a bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na druhej strane.

41. Naproti tomu samotné zaradenie do zoznamu OFAC možno zohľadniť pri posudzovaní úrovne povinnej starostlivosti, ktorá sa má uplatňovať na obchodný vzťah po jeho založení.

42. Smernica 2015/849 totiž stanovuje viacero úrovní povinnej starostlivosti, ktoré sa majú uplatňovať počas obchodného vzťahu, keďže priebežné monitorovanie tohto vzťahu je súčasťou bežných požiadaviek na povinnú starostlivosť.( 22 )

43. Na jednej strane články 15 až 17 tejto smernice stanovujú prípady, v ktorých členské štáty môžu povoliť zjednodušenú povinnú starostlivosť zo strany povinného subjektu.

44. Na druhej strane články 18 až 24 uvedenej smernice stanovujú zvýšenú povinnú starostlivosť. V prílohe III k tejto smernici sú uvedené faktory potenciálne vyššieho rizika, ktoré musia členské štáty a povinné subjekty minimálne zohľadniť. Táto zvýšená povinná starostlivosť súvisí s rizikovými faktormi buď z geografického hľadiska (vysokorizikové tretie krajiny alebo cezhraničné vzťahy zahŕňajúce tretiu krajinu), alebo z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála (okrem iného používanie nových technológií), alebo vo vzťahu ku klientovi (napríklad politicky exponované osoby).

48. Článok 8 ods. 3 smernice 2015/849 však stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu, a že tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

49. Preto si treba položiť otázku, aký je manévrovací priestor bankovej inštitúcie, ktorá sa domnieva, že jej politiky, kontroly a postupy nepostačujú na účinné zmiernenie a riadenie rizika, ktoré zistila prostredníctvom opatrení primeraných svojej povahe a veľkosti. Vedie takýto prípad k ďalšiemu legitímnemu prípadu zamietnutia žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami?

50. Rovnako ako Komisia sa domnievam, že článok 16 ods. 4 smernice 2014/92 upravujúci zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by skutočne mohol slúžiť ako základ pre takéto zamietnutie v prípade, ak by banková inštitúcia nebola schopná riadiť riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V usmerneniach EBA je takýto prípad výslovne stanovený.( 29 )

51. NKBM by však vo svojej analýze, na základe ktorej dospela k tomuto rozhodnutiu, mala podľa môjho názoru zohľadniť viaceré skutočnosti.

52. V prvom rade v prospech rozhodnutia zriadiť napriek všetkému platobný účet so základnými funkciami na jednej strane EBA vo svojich usmerneniach jasne uvádza, že ponúkanie výlučne základných finančných produktov a služieb obmedzuje možnosti zneužívania týchto produktov a služieb ich používateľmi na účely finančnej trestnej činnosti.( 30 ) Žiadosť o zriadenie platobného účtu len so základnými funkciami tak môže obmedziť riziko. Na druhej strane, ako som pripomenul vyššie( 31 ), samotná otázka nákladov na kontrolu nemôže odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.

V. Návrh

56. Vzhľadom na všetky prechádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor, Slovinsko), takto:

Článok 16 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami v spojení s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

banková inštitúcia nemôže zamietnuť žiadosť o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami len z dôvodu, že meno spotrebiteľa, ktorý žiada o zriadenie takéhoto účtu, je uvedené na zozname Office of Foreign Assets Control (OFAC) [Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), Spojené štáty americké], ktorý podlieha United States Department of the Treasury (Ministerstvo financií Spojených štátov amerických).

Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či vnútroštátne právo stanovuje výslovné zohľadnenie zaradenia do zoznamu OFAC pri zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.

6 Uradni list RS, č. 7/18 a 9/18.

7 Uradni list RS, č. 48/22.

8 Napríklad pokyny pre nadväzovanie obchodných vzťahov s fyzickými osobami, politika prijímania klientov, metodika vzťahujúca sa na reštriktívne opatrenia a kódex správania.

9 Ďalej len „Charta“.

10 Pripomínam, že základné funkcie sú podrobne opísané v článku 17 ods. 1 smernice 2014/92 a zahŕňajú najmä služby umožňujúce vykonávať všetky operácie potrebné na zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu, služby umožňujúce vklad finančných prostriedkov na platobný účet, služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu v rámci Únie, ako aj služby umožňujúce vykonávať v rámci Únie inkasá, platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty alebo úhrady.

11 Pozri poznámku pod čiarou 4 vyššie. Pozri článok 16 ods. 4 smernice 2014/92.

18 Pozri článok 13 ods. 2 smernice 2015/849.

19 Pozri odôvodnenie 22 smernice 2015/849.

20 Pozri bod 35 vyššie.

21 Pozri najmä článok 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 70 Mim. vyd. 18/001, s. 207), ktorý stanovuje možnosť výnimiek zo zákazu poskytovať finančné služby stanoveného v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia.

22 Pozri článok 13 ods. 1 písm. d) smernice 2015/849.

23 Pozri usmernenia EBA, bod 2.3. písm. b).

30 Pozri usmernenia EBA, bod 4.10. písm. b).

31 Pozri bod 33 vyššie.