C-81/24
ECLI:EU:C:2025:666
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0081
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 4. septembra 2025( 1 )
Vec C ‑ 81/24 [Jenec] ( i )
LH
proti
OTP banka d.d., predtým NOVA KREDITNA BANKA MARIBOR
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor, Slovinsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Finančné služby – Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu – Smernica 2014/92/EÚ – Smernica (EÚ) 2015/849 – Spotrebiteľ uvedený na zozname Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) – Odmietnutie banky vykonať platbu a zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami “
I. Úvod
1. Ako skĺbiť právo na bankový účet s pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí?
2. Smernica 2014/92/EÚ( 2 ) stanovuje právo na platobný účet s cieľom podporiť inklúziu, pokiaľ nie sú porušené ustanovenia o predchádzaní praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu. Smernica (EÚ) 2015/849( 3 ) pritom stanovuje zásady hodnotenia rizík, identifikácie klientov a ich konečných užívateľov výhod a overovania ich totožnosti, ako aj vykonávania opatrení povinnej starostlivosti na začiatku a počas celého obchodného vzťahu s cieľom predchádzať využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
3. Od okamihu, keď sa právna úprava v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí zakladá na holistickom prístupe založenom na hodnotení rizík, vzniká otázka, ako riešiť špecifický prípad, keď sa spotrebiteľovi, ktorý žiada o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, zamietne zriadenie tohto účtu z dôvodu jeho zaradenia do sankčného zoznamu zostaveného treťou krajinou, hoci nebol nikde na svete právoplatne odsúdený za trestné činy, ktoré odôvodňovali toto zaradenie do tohto zoznamu, ani proti nemu neboli prijaté nijaké reštriktívne opatrenia zo strany jeho členského štátu, Európskej únie alebo medzinárodnej organizácie, ktorej je dotknutý členský štát alebo Únia členom.
4. Na žiadosť Súdneho dvora sa vo svojich návrhoch zameriam na prvú otázku, ktorú položil Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor, Slovinsko), ktorý sa pýta, či článok 16 ods. 4 smernice 2014/92 v spojení so smernicou 2015/849 možno vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom požadovať, aby banky zamietli žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami z dôvodu, že je zaradený do zoznamu Office of Foreign Assets Control (OFAC) [Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), Spojené štáty americké], ktorý podlieha United States Department of the Treasury (Ministerstvo financií Spojených štátov amerických).
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 2014/92
5. Odôvodnenia 34, 37 a 47 smernice 2014/92 stanovujú:
„(34) … Je dôležité, aby úverové inštitúcie zabezpečili, aby ich zákazníci nepoužívali finančný systém na nelegálne účely, ako je napríklad podvod, pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, zároveň by však nemali vytvárať prekážky pre spotrebiteľov, ktorí chcú využívať výhody vnútorného trhu cezhraničným zriadením a používaním platobných účtov. Z tohto dôvodu by sa ustanovenia smernice [2005/60/ES( 4 )] nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov.
…
(37) Členské štáty by mali mať možnosť pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky prijaté v súlade so smernicou 2005/60/ES na predchádzanie praniu špinavých peňazí, nemala by sa na preukázanie takéhoto skutočného záujmu požadovať fyzická prítomnosť v priestoroch úverových inštitúcií.
…
(47) Úverové inštitúcie by mali odmietnuť zriadiť platobný účet so základnými funkciami alebo by mali ukončiť zmluvu týkajúcu sa platobného účtu so základnými funkciami len za osobitných okolností, ako je nedodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo predchádzania trestným činom a ich vyšetrovania. Dokonca aj v týchto prípadoch môže byť odmietnutie odôvodnené len vtedy, ak spotrebiteľ nedodržiava uvedené právne predpisy, a nie z dôvodu, že postup na zistenie súladu s právnymi predpismi je neprimerane náročný alebo nákladný. Mohli by však nastať situácie, keď spotrebiteľ zneužíva svoje právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami. Napríklad, členský štát by mal mať možnosť povoliť úverovým inštitúciám, aby prijali opatrenia proti spotrebiteľom, ktorí spáchali trestný čin, ako napríklad závažný podvod voči úverovej inštitúcii, s cieľom zabrániť tomu, aby sa takýto trestný čin zopakoval. Takéto opatrenia môžu zahŕňať napríklad obmedzenie prístupu daného spotrebiteľa k platobnému účtu so základnými funkciami na určité obdobie. Okrem toho môžu nastať situácie, v ktorých bude možno nutné najprv zamietnuť žiadosť o platobný účet s cieľom určiť spotrebiteľov, ktorí by mohli účet používať za výhodnejších podmienok. V takomto prípade by úverová inštitúcia mala oznámiť spotrebiteľovi, že na získanie bezplatného prístupu k platobnému účtu so základnými funkciami môže využiť osobitný mechanizmus v prípade zamietnutia žiadosti o platobný účet, za ktorý sa účtuje poplatok, ako sa uvádza v tejto smernici. Obidva takéto ďalšie prípady by však mali byť obmedzené, konkrétne a založené na presne určených ustanoveniach vnútroštátneho práva. Pri stanovení ďalších prípadov, v ktorých úverové inštitúcie môžu odmietnuť ponúknuť platobné účty spotrebiteľom, by členské štáty mali mať možnosť zahrnúť, okrem iného, dôvody verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.“
6. Článok 16 ods. 1 až 4 a ods. 7 smernice 2014/92 stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami ponúkali spotrebiteľom všetky úverové inštitúcie alebo dostatočný počet úverových inštitúcií, aby sa k nim zaručil prístup pre všetkých spotrebiteľov na ich území a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. …
2. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy a žiadateľov o azyl a spotrebitelia, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov, mali právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami u úverových inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na miesto pobytu spotrebiteľa.
Členské štáty môžu pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem.
Členské štáty zabezpečia, aby uplatňovanie tohto práva nebolo pre spotrebiteľa príliš zložité alebo zaťažujúce.
3. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie ponúkajúce platobné účty so základnými funkciami zriadili platobný účet so základnými funkciami alebo zamietli žiadosť spotrebiteľa o platobný účet so základnými funkciami v každom prípade bezodkladne a najneskôr do 10 pracovných dní po prijatí úplnej žiadosti.
4. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie zamietli žiadosť o platobný účet so základnými funkciami, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu ustanovenými v smernici [2005/60].
…
7. Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odsek[u] 4… úverová inštitúcia po tom, čo prijme rozhodnutie, bezodkladne písomne a bezplatne informovala spotrebiteľa o zamietnutí a konkrétnych dôvodoch tohto zamietnutia, pokiaľ by toto zverejnenie nebolo v rozpore s cieľmi národnej bezpečnosti, verejným poriadkom alebo smernicou 2005/60/ES. V prípade zamietnutia úverová inštitúcia informuje spotrebiteľa o postupe podania sťažnosti proti zamietnutiu a o jeho práve kontaktovať relevantný príslušný orgán a určený orgán na alternatívne riešenie sporov a poskytne príslušné kontaktné údaje.“
2. Smernica 2015/849
7. Odôvodnenie 22 smernice 2015/849 stanovuje:
„Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. Z toho dôvodu by sa mal používať holistický prístup založený na hodnotení rizík. Pre členské štáty a povinné subjekty nie je prístup založený na hodnotení rizík neprimerane liberálnou možnosťou. Zahŕňa využívanie rozhodovania sa na základe dôkazov s cieľom účinnejšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia a subjekty, ktoré v nej fungujú.“
8. Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.“
9. Článok 8 uvedenej smernice znie:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi. Tieto kroky musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.
2. Hodnotenia rizík uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a sprístupňujú relevantným príslušným orgánom a dotknutým samoregulačným orgánom. Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že samostatné zdokumentované hodnotenie rizík nie je potrebné, ak špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora sú jasné a zrozumiteľné.
3. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu. Tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.
4. Politiky, kontroly a postupy uvedené v odseku 3 zahŕňajú:
a) vypracovanie vnútorných politík, kontrol a postupov vrátane vzorových postupov riadenia rizík, povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, vedenia záznamov, vnútornej kontroly, riadenia dodržiavania súladu aj vtedy, ak je to vhodné vzhľadom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni, a preverovania zamestnancov;
b) v prípade, že je to vhodné so zreteľom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, nezávislú funkciu auditu na posúdenie vnútorných politík, kontrol a postupov uvedených v písmene a).
5. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty získali pre politiky, kontroly a postupy, ktoré zavádzajú, súhlas od svojho vrcholového manažmentu a v prípade potreby monitorujú a podporujú prijaté opatrenia.“
10. Podľa článku 13 smernice 2015/849:
„1. Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:
a) identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja…;
b) identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby tak, aby bol povinný subjekt presvedčený, že vie, kto je konečný užívateľ výhod, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správu zvereného majetku, obchodné spoločnosti, nadácie a podobné právne štruktúry, prijatie primeraných opatrení na pochopenie vlastníckej štruktúry klienta a štruktúry kontroly nad klientom. …;
c) posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;
d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami povinného subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.
…
2. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali všetky požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovené v odseku 1. Povinné subjekty však môžu stanoviť rozsah týchto opatrení na základe hodnotenia rizík.
3. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnili aspoň premenné faktory stanovené v prílohe I.
4. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty boli schopné preukázať príslušným orgánom alebo samoregulačným orgánom, že so zreteľom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sú dané opatrenia vhodné.
…“
11. Článok 14 ods. 4 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:
„V prípade, že povinný subjekt nie je schopný splniť požiadavky na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) alebo c), členské štáty vyžadujú, aby nesmel vykonať transakciu prostredníctvom bankového účtu, založiť obchodný vzťah ani vykonať transakciu, a aby ukončil obchodný vzťah a zvážil predloženie hlásenia o podozrivej transakcii FIU vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 33.“
12. Článok 48 ods. 8 uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré súvisia s touto mierou voľného uváženia, a primeranosť a vykonávanie jeho vnútorných politík, kontrol a postupov.“
3. Usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa rizikových faktorov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu
13. Usmernenie 1 uvedené v usmerneniach EBA z 1. marca 2021 podľa článkov 17 a 18 ods. 4 smernice [2015/849] týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a faktorov, ktoré by úverové a finančné inštitúcie mali zvážiť pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojeného s jednotlivými obchodnými vzťahmi a príležitostnými transakciami („usmernenia týkajúce sa rizikových faktorov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu“), ktorými sa zrušujú a nahrádzajú usmernenia JC/2017/37( 5 ), ktoré má názov „Hodnotenia rizík: kľúčové zásady pre všetky spoločnosti“, v bode 1.30. písm. c) stanovuje:
„Spoločnosti by vždy mali zvážiť tieto zdroje informácií:
…
c) informácie od vlád, napríklad vnútroštátne hodnotenia rizík vypracované vládami, politické vyhlásenia a upozornenia a dôvodové správy k príslušným právnym predpisom.“
14. Usmernenie 2 EBA, ktoré má názov „Identifikácia rizikových faktorov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu“, v bodoch 2.3. a 2.5. stanovuje:
„2.3. Spoločnosti by pri identifikovaní rizík spojených s ich klientmi vrátane konečných užívateľov výhod ich klientov mali zvážiť riziko súvisiace:
…
b) s dobrou povesťou klienta a konečného užívateľa výhod klienta
…
2.5. Pri identifikovaní rizika spojeného s dobrou povesťou klienta alebo konečného užívateľa výhod môžu byť relevantné tieto rizikové faktory:
a) Existujú negatívne mediálne správy či iné relevantné zdroje informácií o klientovi, napríklad existujú voči klientovi alebo konečnému užívateľovi výhod podozrenia z trestnej činnosti alebo terorizmu? Ak áno, sú spoľahlivé a dôveryhodné? Spoločnosti by mali okrem iných úvah určiť dôveryhodnosť tvrdení na základe kvality a nezávislosti zdroja údajov a pretrvávanie oznamovania týchto podozrení. Spoločnosti by si mali uvedomiť, že samotná neexistencia trestných rozsudkov nemusí stačiť na vyvrátenie podozrení z protiprávneho konania.
b) Má klient, konečný užívateľ výhod alebo ktokoľvek, o kom je verejne známe, že je s nimi úzko prepojený, svoj majetok zmrazený z dôvodu správneho alebo trestného konania či podozrení z terorizmu alebo financovania terorizmu? Má spoločnosť opodstatnené dôvody domnievať sa, že klient alebo konečný užívateľ výhod alebo ktokoľvek, o kom je verejne známe, že je s nimi úzko prepojený, bol niekedy v minulosti podrobený zmrazeniu majetku?
…“
15. Usmernenie 3 EBA, ktoré má názov „Hodnotenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu“, v bodoch 3.2. a 3.3. stanovuje:
„3.2. Spoločnosti by mali holisticky posúdiť rizikové faktory prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré identifikovali a ktoré spoločne budú určovať úroveň rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu súvisiaceho s obchodným vzťahom, príležitostnou transakciou alebo ich podnikaním.
3.3. Spoločnosti by si mali uvedomiť, že pokiaľ sa v [smernici 2015/849] alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch neustanovuje inak, prítomnosť izolovaných rizikových faktorov nevyhnutne neposúva vzťah do vyššej či nižšej rizikovej kategórie.“
16. Usmernenie 4 EBA, ktoré má názov „Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré majú uplatňovať všetky spoločnosti“, v bodoch 4.9., 4.10. a 4.66. stanovuje:
„4.9. De‑risking znamená, že spoločnosti prijmú rozhodnutie, že už nebudú ponúkať služby určitým kategóriám klientov, s ktorými sa spája vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Keďže riziko spojené s jednotlivými obchodnými vzťahmi bude rôzne, a to dokonca aj v rámci jednej kategórie, uplatňovanie rizikovo‑orientovaného prístupu si nevyžaduje, aby spoločnosti odmietli alebo ukončili obchodné vzťahy so všetkými klientmi určitých kategórií, ktoré sa považujú za kategórie s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Spoločnosti by mali starostlivo vyvažovať potrebu finančnej inklúzie s potrebou znižovania rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
4.10. V rámci toho by spoločnosti mali zaviesť primerané politiky a postupy citlivé na riziko, aby zabezpečili, že ich prístup k uplatňovaniu opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nepovedie k nadmernému bráneniu v prístupe oprávnených klientov k finančným službám. Ak má klient legitímne a dôveryhodné dôvody, prečo nemôže poskytnúť doklady totožnosti v tradičnej forme, spoločnosti by mali zvážiť zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu inými spôsobmi, medzi ktoré patrí:
…
b) ponúkanie výlučne základných finančných produktov a služieb, čím sa obmedzia možnosti zneužívania týchto produktov a služieb ich používateľmi na účely finančnej trestnej činnosti. Takéto základné produkty a služby takisto môžu spoločnostiam uľahčiť identifikáciu neobvyklých transakcií alebo vzorcov transakcií vrátane neplánovaného použitia produktu, no je dôležité, aby boli všetky limity primerané a neobmedzovali prístup klientov k finančným produktom a službám bezdôvodne alebo zbytočne.
…
4.66. Spoločnosti by nemali zakladať obchodný vzťah, ak nemôžu dodržať svoje požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak nie sú presvedčené, že účel a povaha obchodného vzťahu sú legitímne, alebo ak nie sú presvedčené, že môžu účinne riadiť riziko toho, že by mohli byť využité na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ak už taký obchodný vzťah existuje, spoločnosti by ho mali ukončiť alebo pozastaviť transakcie dovtedy, kým bude možné ho ukončiť, a to na základe pokynov od orgánov presadzovania práva, ak sa uplatňujú.“
B. Slovinské právo
1. Zákon o platobných službách, službách vydávania elektronických peňazí a platobných systémoch
17. Ustanovenie § 180 ods. 1 Zakon o plačilnih storitvah, storitvah izdajanja elektronskega denarja in plačilnih sistemih (zákon o platobných službách, službách vydávania elektronických peňazí a platobných systémoch)( 6 ) zo 7. februára 2018 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„Spotrebiteľ s oprávneným pobytom v Európskej únii, ktorý žiada o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami v Únii alebo o prístup k takémuto účtu, nesmie byť vystavený diskriminácii zo strany banky, najmä z dôvodov týkajúcich sa štátnej príslušnosti, bydliska, pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženského vyznania alebo presvedčenia, politických alebo iných názorov, príslušnosti k národnostnému spoločenstvu, príslušnosti k národnostnej menšine inej krajiny, rodových pomerov, rodu, zdravotného postihnutia, staroby, veku alebo sexuálnej orientácie. Podmienky uplatniteľné na zriadenie platobného účtu so základnými funkciami a prístup k nemu nesmú byť v nijakom prípade neodôvodnene diskriminačné.“
18. Ustanovenie § 181 tohto zákona stanovuje:
„1. Všetky banky, ktoré vedú spotrebiteľské platobné účty, sú povinné ponúknuť spotrebiteľom platobný účet so základnými funkciami.
…
3. Spotrebiteľ, ktorý má oprávnený pobyt v Európskej únii, vrátane spotrebiteľa bez stálej adresy a žiadateľa o azyl, ako aj spotrebiteľa, ktorému nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorého vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov, má právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami v banke. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na obvyklý pobyt spotrebiteľa.
4. Banka upraví postup pri zriaďovaní platobného účtu so základnými funkciami tak, aby uplatnenie tohto práva nebolo pre spotrebiteľa nadmerne náročné alebo zaťažujúce. Banka zriadi platobný účet so základnými funkciami bez zbytočného odkladu alebo najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.
5. Lehota uvedená v predchádzajúcom odseku platí aj v prípade zamietnutia žiadosti spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.
6. Banka zamietne žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení zákona upravujúceho predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu… V takomto prípade banka koná v súlade so zákonom upravujúcim oblasť predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
…
8. V prípadoch uvedených v odsekoch 6 a 7 tohto paragrafu banka po prijatí rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami bezodkladne písomne a bezplatne informuje spotrebiteľa o zamietnutí jeho žiadosti a konkrétnych dôvodoch tohto zamietnutia, okrem prípadov, keď to zakazujú iné predpisy.
9. V prípade zamietnutia žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami banka informuje spotrebiteľa o postupe podania sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí, o práve informovať Banko Slovenije [Národná banka Slovinska] o zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ako aj ako o práve na mimosúdne riešenie sporov v súlade s § 286 tohto zákona. V tomto oznámení banka uvedie aj príslušné kontaktné údaje.
…“
2. Zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
19. Ustanovenie § 4 ods. 1 bod 1 Zakon o preprečevanju pranja denarja in financiranja terorizma (zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu)( 7 ) zo 4. apríla 2022 stanovuje:
„Banky a ich pobočky v členských štátoch, pobočky bánk tretích štátov a banky členských štátov, ktoré zriadia pobočku v Slovinskej republike, prijmú opatrenia na odhaľovanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a predchádzanie týmto javom stanovené v tomto zákone pred alebo pri prijatí, doručení, výmene, úschove, disponovaní alebo inom nakladaní týkajúcom sa peňažných súm alebo iného majetku a pri uzatváraní obchodných vzťahov.“
III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
20. Dňa 22. októbra 2017 sa žalobca LH pokúsil zaplatiť na čerpacej stanici prevodom z účtu patriaceho jeho manželke, ktorý je zriadený v NOVA KREDITNA BANKA MARIBOR d.d. (ďalej len „NKBM“). Tento prevod bol po zadaní jeho osobných údajov do systému zablokovaný. NKBM odôvodnila toto zablokovanie jeho manželke vysvetlením, že prijala súbor prísnejších opatrení na splnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov v oblasti predchádzania financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí, najmä zákaz spolupráce s klientom zaradeným do zoznamu reštriktívnych opatrení (Európska únia, OFAC, Organizácia Spojených národov, interný zoznam). Ďalšie interné dokumenty NKBM( 8 ) obsahujú podobné požiadavky týkajúce sa osôb zaradených do zoznamu OFAC.
21. Počas konania pred vnútroštátnym súdom, ktoré žalobca začal proti NKBM s cieľom dosiahnuť zriadenie platobného účtu so základnými funkciami a náhradu škody, žalobca dňa 23. marca 2022 osobne navštívil pobočku NKBM, aby požiadal o zriadenie takéhoto účtu. Po predložení platného občianskeho preukazu mu zamestnanec NKBM oznámil, že systém neumožňuje zriadiť bežný účet na jeho meno. Na jeho žiadosť o zriadenie účtu mu nebola do desiatich dní od podania tejto žiadosti doručená nijaká písomná odpoveď.
22. Dňa 23. februára 2015 však Specializirano državno tožilstvo Republike Slovenije (Špecializovaná prokuratúra Slovinskej republiky) ukončila a archivovala konanie začaté proti žalobcovi, ktoré sa týkalo rovnakých trestných činov, aké viedli k vydaniu medzinárodného zatykača na žalobcu. Žalobca nebol inde na svete odsúdený za trestný čin, pre ktorý je zaradený do zoznamu OFAC, a Organizácia Spojených národov, Únia ani Slovinská republika voči nemu neprijali nijaké reštriktívne opatrenia.
23. Vnútroštátny súd uvádza, že účastníci konania sa nezhodujú v otázke, či samotné zaradenie do zoznamu OFAC bez akéhokoľvek odsúdenia za trestný čin, pre ktorý sa nachádza v tomto zozname, alebo bez akéhokoľvek reštriktívneho opatrenia zo strany Organizácie Spojených národov, Únie alebo členského štátu predstavuje porušenie ustanovení týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré môžu odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami. Dodáva, že hoci toto zaradenie predstavuje osobitnú okolnosť odôvodňujúcu zvýšený dohľad, nie je jasné, či môže odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami. Za predpokladu, že by takéto zamietnutie bolo odôvodnené, sa vnútroštátny súd pýta na dodržanie práva na prezumpciu neviny chráneného článkom 48 Charty základných práv Európskej únie( 9 ).
24. Za týchto okolností Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Umožňuje článok 16 ods. 4 smernice [2014/92] členským štátom požadovať od bánk, aby zamietli žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami z dôvodu, že tento spotrebiteľ je zaradený do zoznamu OFAC…, a to z dôvodu, že zriadenie takéhoto účtu by predstavovalo porušenie ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených v smernici [2015/849]?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: existuje výnimka v prípade, že takýto spotrebiteľ nebol nikdy nikde na svete odsúdený za trestný čin, pre ktorý je zaradený do uvedeného zoznamu, a/alebo v prípade, že dotknutý členský štát, Európska únia alebo iná medzinárodná organizácia, ktorej je dotknutý členský štát alebo Európska únia členom, neprijali voči tomuto spotrebiteľovi nijaké reštriktívne opatrenia?
3. Znamená kladná odpoveď na prvú otázku nedodržanie článku 48 [Charty], ktorý zakladá právo na prezumpciu neviny?
4. Znamená záporná odpoveď na druhú otázku nedodržanie článku 48 [Charty], ktorý zakladá právo na prezumpciu neviny?“
25. Písomné pripomienky predložili žalobca, NKBM, slovinská vláda, Rada Európskej únie, Európsky parlament a Európska komisia.
IV. Analýza
26. V súlade so želaním Súdneho dvora sa vo svojich návrhoch zameriam na prvú prejudiciálnu otázku.
27. Vnútroštátny súd sa totiž pýta, či článok 16 ods. 4 smernice 2014/92/EÚ umožňuje členským štátom požadovať od bánk, aby zamietli žiadosť spotrebiteľa o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami z dôvodu, že tento spotrebiteľ je zaradený do zoznamu OFAC a zriadenie takéhoto účtu by predstavovalo porušenie ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených v smernici 2015/849.
28. V článku 15 smernice 2014/92 sa pripomína, že pri posudzovaní žiadosti o zriadenie platobného účtu nemožno spotrebiteľa, ktorý má riadny pobyt v Únii, diskriminovať z dôvodu jeho štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Článok 16 tejto smernice stanovuje právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami,( 10 ) pričom spresňuje niekoľko skutočností s cieľom zabezpečiť účinnosť tohto práva.
29. V odseku 1 tohto článku 16 sa tak okrem iného uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami ponúkal dostatočný počet úverových inštitúcií a aby platobné účty so základnými funkciami neponúkali len úverové inštitúcie, ktoré poskytujú takéto účty výlučne prostredníctvom online nástrojov. V odseku 2 prvom pododseku uvedeného článku 16 sa tiež spresňuje, čo treba rozumieť pod pojmom „spotrebiteľ, ktorý má riadny pobyt v Únii“. Napokon v odseku 3 tohto článku 16 sa stanovuje, že k zriadeniu alebo zamietnutiu žiadosti o zriadenie musí dôjsť bezodkladne a najneskôr do 10 pracovných dní po prijatí úplnej žiadosti.
30. Článok 16 smernice 2014/92 stanovuje aj prípady zamietnutia žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, pričom rozlišuje tri prípady. Prvým prípadom zamietnutia je prípad, v ktorom by zriadenie účtu viedlo k porušeniu ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu ustanovenými v smernici 2015/849.( 11 ) V druhom prípade členské štáty môžu umožniť úverovým inštitúciám zamietnuť žiadosť o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ak spotrebiteľ už má takýto účet na ich území.( 12 ) V treťom prípade členské štáty môžu určiť obmedzený počet ďalších prípadov, keď sa od úverových inštitúcií môže požadovať alebo úverové inštitúcie si môžu zvoliť zamietnuť žiadosť o platobný účet so základnými funkciami, a to pod podmienkou, že takéto prípady sa musia zakladať na ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorých cieľom je buď uľahčiť bezplatný prístup spotrebiteľa k platobnému účtu so základnými funkciami, alebo zabrániť zneužívaniu práva spotrebiteľov na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami.( 13 ) V týchto troch prípadoch zamietnutia musia úverové inštitúcie bezodkladne písomne a bezplatne informovať spotrebiteľa o konkrétnych dôvodoch zamietnutia, pokiaľ by toto informovanie nebolo v rozpore s cieľmi národnej bezpečnosti, verejným poriadkom alebo cieľmi právnej úpravy Únie v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.( 14 )
31. Smernica 2014/92 tak stanovuje minimálnu harmonizáciu prípadov zamietnutia žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, pričom ponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu s výnimkou prípadov, v ktorých by toto zriadenie viedlo k porušeniu ustanovení týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti terorizmu stanovených v smernici 2015/849. V takomto prípade členské štáty nedisponujú voľnou úvahou, čo je vyjadrené formuláciou „členské štáty zabezpečia, aby“.
32. V odôvodnení 34 smernice 2014/92 sa však uvádza, že ustanovenia smernice 2015/849( 15 ) by sa nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov.
33. Pokiaľ ide o odôvodnenie 47 smernice 2014/92, uvádza sa v ňom, že v prípade rizika nedodržania právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môže byť odmietnutie zriadenia odôvodnené len vtedy, ak spotrebiteľ nedodržiava tieto právne predpisy, a nie z dôvodu, že postup na zistenie súladu s právnymi predpismi je neprimerane náročný alebo nákladný.
34. Zložitosť otázky položenej Súdnemu dvoru vyplýva zo skutočnosti, že smernica 2015/849 je tiež smernicou stanovujúcou minimálnu harmonizáciu.
35. Niekoľko ustanovení tejto smernice totiž stanovuje, že členské štáty môžu prijať prísnejšie opatrenia s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie.( 16 ) Uvedená smernica tiež stanovuje, že členské štáty majú možnosti, ako napríklad povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určil oblasti s nižším rizikom,( 17 ) alebo že subjekty môžu samé stanoviť rozsah opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe svojho hodnotenia rizík.( 18 ) Táto flexibilita súvisí s prístupom založeným na hodnotení rizík, ktorý je základom smernice 2015/849.( 19 )
36. V tejto súvislosti je teda potrebné preskúmať, aké by bolo porušenie právnej úpravy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré by mohlo odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami v zmysle smernice 2014/92.
37. Článok 14 ods. 4 smernice 2015/849 výslovne stanovuje len jeden prípad, v ktorom nesmie obchodný vzťah vzniknúť: keď povinný subjekt nie je schopný splniť požiadavky na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) alebo c) tejto smernice. Pripomínam, že požiadavky povinnej starostlivosti sa týkajú identifikácie klienta a overenia jeho totožnosti [článok 13 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice], identifikácie konečného užívateľa výhod a prijatia primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby [článok 13 ods. 1 písm. b) tejto smernice], ako aj posúdenia a v prípade potreby získania informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu [článok 13 ods. 1 písm. c) smernice 2015/849]. V prejednávanej veci sa s výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom zdá, že žiaden z týchto prvkov nechýba, keďže klient je identifikovaný, existencia konečného užívateľa výhod odlišného od klienta sa neuvádza a požadovaný obchodný vzťah spočíva v zriadení platobného účtu so základnými funkciami. V dôsledku toho na prvý pohľad zamietnutie žiadosti o zriadenie požadovaného účtu nemôže byť odôvodnené na základe tejto smernice.
38. Okrem toho slovinská vláda spresňuje, že v rámci prísnejších opatrení, ktoré možno zaviesť podľa článku 5 smernice 2015/849, nestanovila povinnosť odmietnuť založiť obchodný vzťah v prípade zaradenia do zoznamu OFAC. Zdá sa preto, že odmietnutie NKBM zriadiť bankový účet so základnými funkciami len z dôvodu, že potenciálny klient je zaradený do zoznamu OFAC, prekračuje rámec práva Únie, ktoré vymedzuje mieru voľnej úvahy členských štátov.( 20 )
39. Okrem toho, ako správne uvádza Parlament, aj v prípade reštriktívnych opatrení prijatých na základe práva Únie regulačný rámec Únie stanovuje, že na základe špecifického oprávnenia sa finančné služby môžu poskytovať osobám, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia( 21 ). Cieľ boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí tak úplne nezakazuje používanie bankového systému.
40. Normotvorca Únie teda stanovením zákazu založenia obchodného vzťahu len vo vyššie uvedených prípadoch (neidentifikovanie klienta alebo konečného užívateľa výhod, neexistencia posúdenia účelu a povahy obchodného vzťahu) vyvážil záujmy medzi právom na zriadenie platobného účtu so základnými funkciami na jednej strane a bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na druhej strane.
41. Naproti tomu samotné zaradenie do zoznamu OFAC možno zohľadniť pri posudzovaní úrovne povinnej starostlivosti, ktorá sa má uplatňovať na obchodný vzťah po jeho založení.
42. Smernica 2015/849 totiž stanovuje viacero úrovní povinnej starostlivosti, ktoré sa majú uplatňovať počas obchodného vzťahu, keďže priebežné monitorovanie tohto vzťahu je súčasťou bežných požiadaviek na povinnú starostlivosť.( 22 )
43. Na jednej strane články 15 až 17 tejto smernice stanovujú prípady, v ktorých členské štáty môžu povoliť zjednodušenú povinnú starostlivosť zo strany povinného subjektu.
44. Na druhej strane články 18 až 24 uvedenej smernice stanovujú zvýšenú povinnú starostlivosť. V prílohe III k tejto smernici sú uvedené faktory potenciálne vyššieho rizika, ktoré musia členské štáty a povinné subjekty minimálne zohľadniť. Táto zvýšená povinná starostlivosť súvisí s rizikovými faktormi buď z geografického hľadiska (vysokorizikové tretie krajiny alebo cezhraničné vzťahy zahŕňajúce tretiu krajinu), alebo z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála (okrem iného používanie nových technológií), alebo vo vzťahu ku klientovi (napríklad politicky exponované osoby).
45. Pokiaľ ide o rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi, v znení smernice 2015/849 ani v znení jej prílohy III sa prípad zaradenia do sankčného zoznamu neuvádza. V usmerneniach EBA však tento orgán uvádza, že v prípade tohto rizikového faktora by sa malo zohľadniť riziko súvisiace s dobrou povesťou klienta,( 23 ) a v tejto súvislosti možno zohľadniť negatívne mediálne správy či iné relevantné zdroje informácií, pričom samotná neexistencia trestných rozsudkov nemusí stačiť na vyvrátenie podozrení z protiprávneho konania,( 24 ) alebo skutočnosť, že klient má svoj majetok zmrazený z dôvodu správneho alebo trestného konania, a to aj v minulosti.( 25 ) EBA okrem toho odporúča zvážiť informácie od vlád.( 26 ) Zaradenie do zoznamu OFAC by teda mohlo zodpovedať týmto rizikovým faktorom vo vzťahu ku klientovi.
46. EBA okrem toho spresňuje, že finančné spoločnosti by mali holisticky posúdiť identifikované rizikové faktory( 27 ) a uvedomiť si, že pokiaľ sa v smernici 2015/849 alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch neustanovuje inak, prítomnosť izolovaných rizikových faktorov nevyhnutne neposúva vzťah do vyššej či nižšej rizikovej kategórie.( 28 )
47. V dôsledku toho, ak je povinným subjektom banková inštitúcia, musí mať k dispozícii celkovú a váženú analýzu rizika, ktoré vytvára nový obchodný vzťah, s cieľom posúdiť úroveň povinnej starostlivosti, ktorá sa na tento vzťah musí uplatňovať. Zaradenie do zoznamu OFAC by preto v závislosti od okolností prejednávanej veci a s výhradou posúdenia vnútroštátnym súdom mohlo odôvodňovať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti.
48. Článok 8 ods. 3 smernice 2015/849 však stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu, a že tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.
49. Preto si treba položiť otázku, aký je manévrovací priestor bankovej inštitúcie, ktorá sa domnieva, že jej politiky, kontroly a postupy nepostačujú na účinné zmiernenie a riadenie rizika, ktoré zistila prostredníctvom opatrení primeraných svojej povahe a veľkosti. Vedie takýto prípad k ďalšiemu legitímnemu prípadu zamietnutia žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami?
50. Rovnako ako Komisia sa domnievam, že článok 16 ods. 4 smernice 2014/92 upravujúci zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by skutočne mohol slúžiť ako základ pre takéto zamietnutie v prípade, ak by banková inštitúcia nebola schopná riadiť riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V usmerneniach EBA je takýto prípad výslovne stanovený.( 29 )
51. NKBM by však vo svojej analýze, na základe ktorej dospela k tomuto rozhodnutiu, mala podľa môjho názoru zohľadniť viaceré skutočnosti.
52. V prvom rade v prospech rozhodnutia zriadiť napriek všetkému platobný účet so základnými funkciami na jednej strane EBA vo svojich usmerneniach jasne uvádza, že ponúkanie výlučne základných finančných produktov a služieb obmedzuje možnosti zneužívania týchto produktov a služieb ich používateľmi na účely finančnej trestnej činnosti.( 30 ) Žiadosť o zriadenie platobného účtu len so základnými funkciami tak môže obmedziť riziko. Na druhej strane, ako som pripomenul vyššie( 31 ), samotná otázka nákladov na kontrolu nemôže odôvodniť zamietnutie žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.
53. V druhom rade smernica 2015/849 jasne stanovuje, že ak banková inštitúcia napriek preskúmaniu týchto skutočností považuje za nutné zamietnuť žiadosť o zriadenie takéhoto účtu, jej voľná úvaha nie je neobmedzená. Na jednej strane článok 48 ods. 8 tejto smernice stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré súvisia s touto mierou voľného uváženia, a primeranosť a vykonávanie jeho vnútorných politík, kontrol a postupov“. Na druhej strane článok 16 ods. 7 smernice 2014/92 uvádza, že ak banková inštitúcia zamietne žiadosť o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, musí spotrebiteľa informovať o postupe podania sťažnosti proti zamietnutiu a o jeho práve kontaktovať relevantný príslušný orgán a určený orgán na alternatívne riešenie sporov. V dôsledku toho voľná úvaha bankovej inštitúcie podlieha kontrole príslušného orgánu každého členského štátu.
54. V prejednávanej veci bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami odôvodňovali iné rizikové faktory než zaradenie do zoznamu OFAC a či NKBM bola schopná zabezpečiť priebežné monitorovanie obchodného vzťahu v prípade zriadenia účtu.
55. Na záver navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 16 ods. 4 smernice 2014/92 v spojení s ustanoveniami smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že banková inštitúcia nemôže zamietnuť žiadosť o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami len z dôvodu, že meno spotrebiteľa, ktorý žiada o zriadenie takéhoto účtu, je uvedené na zozname OFAC. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či vnútroštátne právo stanovuje výslovné zohľadnenie zaradenia do zoznamu OFAC pri zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.
V. Návrh
56. Vzhľadom na všetky prechádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Okrajno sodišče v Mariboru (Okresný súd Maribor, Slovinsko), takto:
Článok 16 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami v spojení s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
banková inštitúcia nemôže zamietnuť žiadosť o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami len z dôvodu, že meno spotrebiteľa, ktorý žiada o zriadenie takéhoto účtu, je uvedené na zozname Office of Foreign Assets Control (OFAC) [Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), Spojené štáty americké], ktorý podlieha United States Department of the Treasury (Ministerstvo financií Spojených štátov amerických).
Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či vnútroštátne právo stanovuje výslovné zohľadnenie zaradenia do zoznamu OFAC pri zamietnutí žiadosti o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 214).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019 (Ú. v. EÚ L 334, 2019, s. 155) (ďalej len „smernica 2015/849“).
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 15). Táto smernica bola zrušená a nahradená smernicou 2015/849.
5 EBA/GL/2021/02, ďalej len „usmernenia EBA“. V súčasnosti platí nová verzia týchto usmernení, a to usmernenia EBA z 31. marca 2023 o politikách a kontrolných mechanizmoch účinného riadenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pri poskytovaní prístupu k finančným službám (EBA/GL/2023/04).
6 Uradni list RS, č. 7/18 a 9/18.
7 Uradni list RS, č. 48/22.
8 Napríklad pokyny pre nadväzovanie obchodných vzťahov s fyzickými osobami, politika prijímania klientov, metodika vzťahujúca sa na reštriktívne opatrenia a kódex správania.
9 Ďalej len „Charta“.
10 Pripomínam, že základné funkcie sú podrobne opísané v článku 17 ods. 1 smernice 2014/92 a zahŕňajú najmä služby umožňujúce vykonávať všetky operácie potrebné na zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu, služby umožňujúce vklad finančných prostriedkov na platobný účet, služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu v rámci Únie, ako aj služby umožňujúce vykonávať v rámci Únie inkasá, platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty alebo úhrady.
11 Pozri poznámku pod čiarou 4 vyššie. Pozri článok 16 ods. 4 smernice 2014/92.
12 Pozri článok 16 ods. 5 prvý pododsek smernice 2014/92.
13 Pozri článok 16 ods. 6 smernice 2014/92.
14 Pozri článok 16 ods. 7 smernice 2014/92.
15 Pozri poznámku pod čiarou 4 vyššie.
16 Pozri najmä články 5 a 18 smernice 2015/849, ako aj rozsudky zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner (C‑562/20, EU:C:2022:883, body 46 až 48), a z 2. marca 2023, PrivatBank a i. (C‑78/21, EU:C:2023:137, body 63 a 64).
17 Pozri článok 15 ods. 1 smernice 2015/849.
18 Pozri článok 13 ods. 2 smernice 2015/849.
19 Pozri odôvodnenie 22 smernice 2015/849.
20 Pozri bod 35 vyššie.
21 Pozri najmä článok 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 70 Mim. vyd. 18/001, s. 207), ktorý stanovuje možnosť výnimiek zo zákazu poskytovať finančné služby stanoveného v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia.
22 Pozri článok 13 ods. 1 písm. d) smernice 2015/849.
23 Pozri usmernenia EBA, bod 2.3. písm. b).
24 Pozri usmernenia EBA, bod 2.5. písm. a).
25 Pozri usmernenia EBA, bod 2.5 písm. b).
26 Pozri usmernenia EBA, bod 1.30. písm. c).
27 Pozri usmernenia EBA, bod 3.2.
28 Pozri usmernenia EBA, bod 3.3.
29 Pozri usmernenia EBA, bod 4.66.
30 Pozri usmernenia EBA, bod 4.10. písm. b).
31 Pozri bod 33 vyššie.