C-82/24

62024CC0082

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 6. februára 2025 ( 1 )

Vec C‑82/24

Miejskie Przedsiębiorstwo Wodociągów i Kanalizacji w m.st. Warszawie S.A.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernica 2004/18/ES – Článok 2 – Zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti – Povinnosť, ktorá nie je výslovne stanovená v súťažných podkladoch ani v zmluve – Podporné uplatnenie občianskeho práva prostredníctvom odkazu na zmluvné ustanovenia – Obnovenie záruky vyplývajúce z výkladu právnych ustanovení uplatniteľných analogicky – Priemerne informovaný a primerane obozretný uchádzač“

1.

Spor, ktorý viedol k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa týka záručnej doby dohodnutej medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom verejnej zákazky, ktorej predmetom bolo rozšírenie a modernizácia čistiarne odpadových vôd.

2.

Spor sa týka možného obnovenia záručnej doby nad rámec doby výslovne dohodnutej v zmluve. Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či toto obnovenie uložené jednostranne verejným obstarávateľom je v súlade so zásadami zakotvenými v článku 2 smernice 2004/18/ES ( 2 ), uplatniteľnej ratione temporis .

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“

4.

Článok 12 s názvom „Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb“ znie:

„Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky, ktoré podľa smernice 2004/17/ES zadávajú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 3 až 7 uvedenej smernice a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností, ani na verejné zákazky vylúčené z pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článku 5 ods. 2 a článkov 19, 26 a 30.

Táto smernica sa však aj naďalej vzťahuje na verejné zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi, ktorí vykonávajú jednu alebo viac činností uvedených v článku 6 smernice 2004/17/ES, a ktoré sú zadávané na tieto činnosti, pokiaľ príslušný členský štát využije možnosť uvedenú v druhom pododseku jej článku 71, ktorý odkladá jej uplatňovanie.“

5.

a)

prevádzkovanie alebo poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody; alebo

b)

zásobovanie takýchto sietí pitnou vodou.

2. Táto smernica sa taktiež uplatňuje na zákazky zadávané alebo súťaže návrhov organizované obstarávateľmi, ktorí vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ktoré:

a)

„Obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“

8.

Článok 38 s názvom „Podmienky plnenia zákaziek“ stanovuje:

„Obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky, ak sú tieto podmienky v súlade s právom Spoločenstva a sú uvedené v oznámení, ktoré sa používa ako výzva na súťaž alebo v špecifikáciách. Podmienky upravujúce plnenie zákazky sa môžu týkať najmä sociálnych a environmentálnych aspektov.“

B.

Vnútroštátny právny rámec

11.

Podľa článku 353 1 :

„Zmluvné strany môžu svoj právny vzťah upraviť podľa slobodnej vôle, pokiaľ jeho obsah alebo účel neodporuje povahe (charakteru) vzťahu, zákonu alebo zásadám spoločenského spolunažívania.“

12.

Článok 581 ods. 1, ktorý sa nachádza v hlave týkajúcej sa kúpnych zmlúv, uvádza:

„Ak poskytovateľ záruky pri plnení svojich záväzkov dodal oprávnenému namiesto vadnej veci vec bez vád alebo vykonal podstatnú opravu veci, na ktorú sa vzťahuje záruka, začína plynúť záručná doba opäť od okamihu dodania veci bez vád alebo vrátenia opravenej veci. Ak poskytovateľ záruky vymenil časť veci, uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje na vymenenú časť.“

Dňa 1. augusta 2008 bola podpísaná zmluva medzi spoločnosťou Veolia a verejným obstarávateľom.

16.

Zmluva sa týkala výstavby stanice na termické využitie odpadových kalov, v ktorej mali byť inštalované dva rekuperátory, každý na nezávislých linkách na spaľovanie odpadu.

17.

Zmluva obsahovala aj ustanovenie („záručný list“), v ktorom sa stanovila záručná doba tridsaťšesť mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa vydania osvedčenia o vykonaní prác.

18.

V súlade so záručným listom Veolia vymenila vadné rekuperátory. Uvedenie nových rekuperátorov do prevádzky sa uskutočnilo 22. februára a 28. apríla 2016.

22.

Dňa 27. novembra 2018 verejný obstarávateľ oznámil spoločnosti Veolia (novú) poruchu dvoch náhradných rekuperátorov a uplatnil si nárok na ich opravu alebo výmenu v rámci záruky.

23.

Veolia odmietla uznať reklamáciu z dôvodu uplynutia záručnej doby.

24.

Za týchto okolností súd, ktorý má rozhodnúť o týchto sporoch, položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa zásady transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a spravodlivej hospodárskej súťaže uvedené v článku 2 smernice… 2004/18/ES… vykladať v tom zmysle, že bránia takému výkladu vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje určiť obsah zmluvy o verejnej zákazke uzavretej s konzorciom subjektov z rôznych členských štátov Európskej únie tak, že sa v nej zohľadní povinnosť, ktorá môže mať nepriamy vplyv na stanovenie ceny v ponuke predloženej týmto hospodársky subjektom, ktorá nie je výslovne stanovená v obsahu zmluvy ani v súťažných podkladoch a ktorá vyplýva z ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa priamo nevzťahuje na túto zmluvu, ale je uplatniteľné analogicky?“

III. Konanie na Súdnom dvore

26.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 1. februára 2024.

27.

1. Uplatniteľná smernica

29.

Komisia najprv skúma, či sa v tomto spore uplatňuje smernica 2004/18 alebo či sa naopak uplatňuje smernica 2004/17. ( 8 )

30.

Smernica 2004/17 osobitne upravuje zákazky zadávané alebo súťaže návrhov organizované obstarávateľmi, ktoré sa zaoberajú zásobovaním pitnou vodou prostredníctvom pevných distribučných sietí, za predpokladu, že tieto zákazky súvisia okrem iného s odvádzaním alebo čistením odpadových vôd (článok 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/17).

31.

Je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý má k dispozícii všetky informácie týkajúce sa zákazky a činnosti verejného obstarávateľa, aby overil skutočnosti, na základe ktorých musí posúdiť, ktorá z týchto dvoch smerníc je uplatniteľná.

33.

V skutočnosti ide o otázku s nepatrným praktickým významom, keďže úprava zásad verejného obstarávania v smernici 2004/18 (článok 2) a smernici 2004/17 (článok 10) je v podstate rovnaká.

34.

V každom prípade sa zameriam na výklad smernice 2004/18, ktorý je uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a na ktorý sa zamerali vedľajší účastníci konania počas celého prejudiciálneho konania.

2. Smernica 2004/18 a plnenie zákazky

38.

Tento rozdiel v režimoch však treba zohľadniť: oblasti, ktoré smernica 2014/24 zahŕňa do kapitoly týkajúcej sa plnenia zákaziek, sú upravené v smernici 2004/18 odlišným systematickým spôsobom v hlave o špecifikáciách a zadávacích podkladoch.

39.

Tak je to napríklad v prípade ustanovení týkajúcich sa podmienok plnenia zákaziek (článok 70 smernice 2014/24 a článok 26 smernice 2004/18) alebo využívania subdodávateľom (článok 71 smernice 2014/24 a článok 25 smernice 2004/18).

40.

Pokiaľ ide o zmenu zmlúv počas ich platnosti, hoci smernica 2004/18 neobsahuje ustanovenie s rovnakým obsahom ako článok 72 smernice 2014/24, Súdny dvor už vyložil článok 2 smernice 2004/18 v tom zmysle, že po pridelení verejnej zákazky nemôže dôjsť k jej podstatnej zmene bez toho, aby sa začalo nové zadávacie konanie. ( 12 )

44.

Ak sa pozrieme na záručný list z hľadiska zadania zákazky , nevidím dôvod v zásade poprieť jeho platnosť, a už vôbec nie platnosť zákazky ako celku. Dôvody právnej istoty a samotný systém smernice o opravných prostriedkoch ( 14 ) bránia opätovnému otvoreniu diskusie o zákonnosti prijatého a v tom čase nespochybneného rozhodnutia o zadaní zákazky. ( 15 )

45.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že dodávateľ sa nedomáha vyhlásenia neplatnosti verejného obstarávania z dôvodu, že zmluva obsahuje ustanovenie o záruke, ktoré by ho v prípade, že by malo časový rozsah, ktorý mu teraz verejný obstarávateľ priznáva, viedlo k tomu, že by nepredložil svoju ponuku (alebo ponúkol vyššiu cenu). Žiada len o výklad tohto ustanovenia v tom zmysle, že z neho nevyplýva povinnosť vymeniť vadné rekuperátory po druhýkrát.

46.

Pokiaľ by výklad prijatý verejným obstarávateľom, ktorý sa má uplatniť vo fáze plnenia zákazky, znamenal narušenie dohodnutých zmluvných podmienok (v zmysle, na ktorý odkázal Súdny dvor v rozsudku Komisia/CAS Succhi di Frutta) ( 16 ), diskusia by sa nepriamo rozšírila na podmienky samotného zadania zákazky.

50.

Po zopakovaní odkazu na rovnosť zaobchádzania, zákaz diskriminácie a transparentnosť v ďalších odôvodneniach smernice 2014/24 je logické vykladať článok 18 ods. 1, ktorý stanovuje tieto hlavné zásady verejného obstarávania, v tom zmysle, že sa neobmedzujú len na fázu zadávania zákaziek.

51.

Je pravda, že táto judikatúra bola vydaná v súvislosti so smernicami o verejnom obstarávaní z roku 2014, ktoré sa v prejednávanej veci neuplatňujú ratione temporis . Nevidím však neprekonateľné ťažkosti v tom, aby sa so zohľadnením rozdielov vzťahovala na zákazky upravené smernicou 2004/18, ktorej zásady zadávania zákaziek (článok 2) musia byť dodržané vo všetkých fázach trvania zákazky.

52.

V opačnom prípade by došlo k nežiaducemu účinku, na ktorý poukázal Súdny dvor v rozsudku Komisia/CAS Succhi di Frutta: „ak by bol verejný obstarávateľ vo fáze plnenia zákazky oprávnený zmeniť podľa vlastného uváženia počas fázy plnenia zmluvy samotné podmienky verejného obstarávania bez toho, aby príslušné uplatniteľné ustanovenia obsahovali výslovné oprávnenie v tomto zmysle, došlo by k narušeniu pôvodne stanovených podmienok zadania zákazky“ ( 21 ).

–

podľa zmluvy bola stanovená záručná doba, ktorá začala plynúť odo dňa vydania osvedčenia o vykonaní prác a uplynula o tridsaťšesť mesiacov neskôr (teda najneskôr 30. apríla 2015). Záruka teda bola platná v čase, keď verejný obstarávateľ oznámil spoločnosti Veolia „prvé poruchy“, ktoré Veolia bez výhrad akceptovala,

–

na druhej strane, keď verejný obstarávateľ oznámil spoločnosti Veolia „druhé poruchy“ (27. novembra 2018), táto lehota tridsiatich šiestich mesiacov už uplynula. Je sporné, či napriek tomuto uplynutiu začala lehota plynúť znova od dodania náhradných rekuperátorov spoločnosťou Veolia (22. februára 2016 v prípade rekuperátora linky 2 a 28. apríla 2016 v prípade rekuperátora linky 1) na účely opravy prvých porúch,

–

podľa verejného obstarávateľa je obnovenie lehoty o ďalších tridsaťšesť mesiacov spôsobené uplatnením všeobecných ustanovení poľského práva, na ktoré odkazuje záručný list. Podľa jeho podčlánku 6.1 vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje tento záručný list, sa uplatňujú príslušné ustanovenia poľského práva vrátane Občianskeho zákonníka. Podľa článku 581 ods. 1 tohto zákonníka, ktorý sa týka kúpnej zmluvy, záručná doba začína plynúť opäť od okamihu dodania veci bez vád alebo vrátenia opravenej veci,

56.

Domnievam sa, že táto systematika pri uvedení dôvodov môže pomôcť lepšie porozumieť prejudiciálnej otázke. Predtým, ako sa budem zaoberať otázkou, či je zmluvná podmienka alebo jej výklad v súlade so smernicou 2004/18, je potrebné objasniť, ako ju vykladá vnútroštátny súd.

57.

V zásade prináleží vnútroštátnemu súdu, a nie Súdnemu dvoru, aby podal výklad ustanovení zmlúv, ktoré sú predmetom sporov medzi zmluvnými stranami, s ohľadom na ich znenie, úmysel zmluvných strán a ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa tieto zmluvy riadia.

58.

Na základe tohto predpokladu musí vnútroštátny súd objasniť, či pokiaľ ide o vnútroštátne právo, záručný list: a) obsahoval taxatívnu úpravu lehoty, v rámci ktorej bude platný, t. j. tridsaťšesť mesiacov od vydania osvedčenia o vykonaní prác, bez toho, aby sa vyžadovalo jeho obnovenie; alebo b) prostredníctvom podčlánku 6.1 mal za následok obnovenie tejto lehoty, keď sa uplatnili podporné ustanovenia poľského práva, a najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka.

62.

Úvahy, ktoré uvediem nižšie, vychádzajú z výkladu, ktorý podal vnútroštátny súd v súvislosti so spornou zmluvou. Zameriam sa na uplatňovanie zásady transparentnosti, ktorá úzko súvisí so zásadou rovnosti zaobchádzania.

63.

Podľa Súdneho dvora „povinnos[ť] transparentnosti je logickým dôsledkom zásady rovnosti, [ktorej cieľom] je hlavne zabezpečiť, aby sa všetci dotknutí prevádzkovatelia mohli rozhodnúť zúčastniť sa na verejnom obstarávaní na základe všetkých relevantných informácií, a vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa“ ( 24 ).

64.

Povinnosť transparentnosti má dva aspekty:

66.

Vnútroštátny súd sa zameriava najmä na možné uplatnenie rozsudku Pizzo ( 27 ) na vec, o ktorej má rozhodnúť, pričom uznáva, že táto vec sa týkala vylúčenia uchádzača z postupu verejného obstarávania a toto vylúčenie malo vplyv na fázu plnenia zákazky.

67.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd po prepise bodu 51 rozsudku Pizzo ( 28 ):

–

navrhuje „širšiu platnosť“ doktríny uvedenej v rozsudku Pizzo. Preto by nebolo „prípustné vyvodiť len z výkladu vnútroštátneho práva povinnosti, ktoré výslovne nevyplývajú z uplatniteľného vnútroštátneho práva a zo súťažných podkladov“ ( 29 ),

70.

Je pravda, že v rozsudku Pizzo bola vyložená zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti v rámci verejného obstarávania. Ak by sa však pripustilo, ako som už uviedol, ( 31 ) že na článok 2 smernice 2004/18 sa možno odvolávať mutatis mutandis za takých okolností, o aké ide v tomto spore, nič by nebránilo tomu, aby sa naň rozšírili výroky Súdneho dvora uvedené v tomto rozsudku.

71.

Na základe tohto predpokladu prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, do akej miery bol alebo nebol pre obozretný hospodársky subjekt rozumne predvídateľný výklad záručného listu (vrátane podčlánku 6.1), ktorý by verejnému obstarávateľovi umožnil požadovať obnovenie dohodnutej lehoty.

72.

Na dosiahnutie tohto výkladu možno použiť dva prístupy v závislosti od toho, či sa prihliadne len na striktné a doslovné podmienky záručného listu, a nie na subjektívne podmienky hospodárskeho subjektu a zmluvný a regulačný kontext, alebo sa naopak venuje väčšia pozornosť týmto posledným uvedeným faktorom.

76.

Zmluvné podmienky musia samy osebe umožniť všetkým dotknutým stranám porozumieť ich obsahu a rozsahu. Len tak sa zabezpečí potrebná transparentnosť a právna istota.

77.

Vo svojich návrhoch prednesených vo veci Pizzo som uviedol, že by „nebolo logické, ak by verejní obstarávatelia boli povinní uviesť aj tie podmienky, ktoré treba splniť podľa právnych predpisov so všeobecnou pôsobnosťou, o ktorých ‚priemerne informovaný a primerane obozretný‘ uchádzač musí vedieť“ ( 32 ).

78.

Toto tvrdenie teraz opakujem, ale nemožno z neho vyvodiť, že súhlasím s prijatím zmluvných záväzkov, ktorých predvídateľnosť nemožno rozumne vyvodiť z výkladu samotnej zmluvy, a to ani v spojení s takými ustanoveniami všeobecného práva, ktoré sú bez akýchkoľvek pochybností uplatniteľné.

–

obsah podčlánku 6.1 sa vzťahuje len na „veci, na ktoré sa nevzťahuje tento záručný list“. Keďže záručná doba bola vecou upravenou v tomto záručnom liste, ustanovenie podčlánku 6.1 sa neuplatňuje,

–

ak by sa pripustilo uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka (ktoré by bolo skôr podporné ako analogické), výklad pravidiel článku 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka by musel byť taký jednoznačný, aby u obozretného a primerane informovaného hospodárskeho subjektu nevyvolával žiadne pochybnosti, ( 33 )

–

z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by výklad článku 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý rozširuje pravidlá týkajúce sa kúpnych zmlúv na pravidlá týkajúce sa výkonu prác, bol jednomyseľne prijatý v právnej náuke alebo väčšinou vnútroštátnych súdov. ( 34 ) Existujú skôr pochybnosti o právnej uskutočniteľnosti tohto výkladu,

81.

Stručne povedané, domnievam sa, že zásady uvedené v článku 2 smernice 2004/18 vo všeobecnosti nebránia tomu, aby sa do zmluvy o dielo zahrnulo ustanovenie, ktoré na účely určenia časového rozsahu povinnosti dodávateľa poskytnúť záruku a vo veciach, na ktoré sa toto ustanovenie nevzťahuje, odkazuje na ustanovenia vnútroštátneho Občianskeho zákonníka. Tieto zásady však nie sú zlučiteľné s takým výkladom tohto ustanovenia, ktorý by predĺžením záručnej doby nad rámec doby dohodnutej zmluvnými stranami bol pre priemerne informovaného a primerane obozretného dodávateľa nepredvídateľný, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

V. Návrh

82.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené navrhujem odpovedať na otázku, ktorú položil Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), takto:

Článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby

( 4 ) Ustawa z dnia 29 stycznia 2004 r. Prawo zamówień Publicznych (Dz. U. z roku 2007, č. 223, položka 1655, v znení zmien a doplnení).

( 5 ) Ustawa z dnia 23 kwietnia 1964 r. Kodeks cywilny (Dz. U. z roku 1964, č. 16, položka 93, v znení zmien a doplnení).

( 6 ) Ide o spoločnosť zodpovednú za zásobovanie pitnou vodou a čistenie odpadových vôd v meste Varšava (Poľsko).

( 7 ) Okrem spoločnosti Veolia bola súčasťou konzorcia aj spoločnosť Krüger A/S so sídlom v Søborgu (Dánsko); spoločnosť OTV France so sídlom v Saint‑Maurice (Francúzsko); spoločnosť Haarslev Industries GmbH so sídlom v Bruchsale (Nemecko), a spoločnosť Warbud S.A. so sídlom vo Varšave. Ďalej vychádzam z toho, že Veolia koná v mene konzorcia.

( 8 ) Podľa článku 12 smernice 2004/18 sa táto smernica nevzťahuje na verejné zákazky, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2004/17.

( 9 ) Bod 35 jej písomných pripomienok s uvedením internetovej stránky verejného obstarávateľa (https://www.mpwik.com.pl/view/dane‑spolki).

( 16 ) Rozsudok z 29. apríla 2004 ( C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 120 ).

( 17 ) Vo svojich návrhoch z 28. januára 2021, prednesených vo veci Riigi Tugiteenuste Keskus ( C‑6/20 , EU:C:2021:79 , bod 79 ), som uviedol, že „v judikatúre sa venovala pozornosť týmto osobitným podmienkam, ak sú uložené na základe ‚sociálnych aspektov‘, a tak sa pozornosť sústredila na niektoré z podmienok, ktoré spadajú pod otvorene formulovanú poslednú vetu článku 26 smernice 2004/18. Nič nebráni ich rozšíreniu na iné oblasti, lebo zmienka o ‚sociálnych a environmentálnych aspekto[ch]‘ je uvedená len ako príklad (‚najmä‘)“.

( 18 ) Zo znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporné ustanovenie bolo uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a že sporná je len uplatniteľnosť článku 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže podľa spoločnosti Veolia ani v zmluve, ani v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania „neuviedli informáciu, že toto ustanovenie sa bude vzťahovať na záruku poskytnutú dodávateľmi“.

( 19 ) Súvislosť medzi článkom 18 ods. 1 a článkom 70 smernice 2014/24 možno pozorovať v rozsudku z 8. júla 2021, Sanresa ( C‑295/20 , EU:C:2021:556 , bod 63 , a bod 2 výroku), a v rozsudku zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras ( C‑927/19 , EU:C:2021:700 , bod 90 ).

( 20 ) Rozsudok z 26. septembra 2019, Vitali ( C‑63/18 , EU:C:2019:787 , bod 39 ). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Išlo o vec týkajúcu sa využívania subdodávateľov, ktorú, ako som už zdôraznil a rovnako ako podmienky plnenia, upravuje smernica 2014/24 v kapitole o plnení zákaziek.

( 27 ) Rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo ( C‑27/15 , EU:C:2016:404 ). Ďalej len „rozsudok Pizzo“.

( 28 )

( 29 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania, bod 53.

( 30 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania, bod 53 in fine .

( 31 ) Body 35 až 53 vyššie.

( 32 ) Návrhy z 21. januára 2016 ( C‑27/15 , EU:C:2016:48 , bod 52 ). Pripomínam, že vo veci Pizzo dokumenty týkajúce sa vyhlásenia verejného obstarávania neobsahovali žiaden odkaz na podmienku určujúcu vylúčenie uchádzačov (nezaplatenie príspevku stanoveného zákonom). V prejednávanej veci je záručný list, ktorý podpísala Veolia, upravený v zmluve a vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje tento záručný list, sa výslovne odkazuje na „príslušné ustanovenia poľského práva, najmä Občianskeho zákonníka“.