C-87/24

AS „Conexus Baltic Grid“

proti

Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Energetika – Smernica 2009/73/ES – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom – Článok 41 ods. 8 – Pojem ‚vhodné stimuly‘ – Nariadenie (ES) č. 715/2009 – Prístup do prepravných sietí pre zemný plyn – Článok 13 ods. 1 – Pojem ‚vhodná návratnosť investícií‘ – Tarify za prístup do sietí – Metodika stanovená vnútroštátnym regulačným orgánom – Miera návratnosti kapitálu na účely výpočtu taríf – Kritériá, ktoré treba zohľadniť pri stanovení týchto taríf“

I. Úvod

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 2009/73

4.

Odôvodnenia 23, 25, 30 a 32 smernice 2009/73 znejú:

(30)

Ak má vnútorný trh so zemným plynom riadne fungovať, energetickí regulátori musia mať možnosť prijímať rozhodnutia vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach a musia byť úplne nezávislí od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov. Toto nebráni súdnemu preskúmaniu ani parlamentnému dohľadu v súlade s ústavným právom členských štátov. …

…

(32)

Národné regulačné orgány by mali mať možnosť stanovovať a schvaľovať tarify alebo metodiky na výpočet taríf na základe návrhu prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa(ov) distribučných sietí alebo prevádzkovateľa zariadenia skvapalneného zemného plynu (LNG) alebo na základe návrhu dohodnutého medzi týmito prevádzkovateľmi a užívateľmi siete. Pri vykonávaní týchto úloh by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prepravné a distribučné tarify neboli diskriminačné a odzrkadľovali náklady, a mali by zohľadňovať dlhodobé marginálne sieťové náklady, ktorým sa možno vyhnúť prostredníctvom riadenia na strane dopytu.“

5.

4.

‚prevádzkovateľ prepravnej siete‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva prepravu a je zodpovedná za prevádzku, zabezpečenie údržby a v prípade potreby rozvoj prepravnej siete v danej oblasti…;

…

6.

‚prevádzkovateľ distribučnej siete‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva distribúciu a je zodpovedná za prevádzku, zabezpečenie údržby a v prípade potreby rozvoj distribučnej siete v danej oblasti, prípadne jej prepojenie s inými sieťami…;

…

Článok 39 tej istej smernice s názvom „Určenie a nezávislosť regulačných orgánov“ v odseku 4 stanovuje:

„Členské štáty zaručia nezávislosť regulačného orgánu a zabezpečia, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby bol regulačný orgán pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice a súvisiacich právnych predpisov:

a)

právne oddelený a funkčne nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu;

b)

aby jeho personál a osoby zodpovedné za jeho riadenie

„Regulačný orgán pri plnení regulačných úloh uvedených v tejto smernici prijíma v rámci svojich povinností a právomocí ustanovených v článku 41 a v prípade potreby aj s konzultáciami s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vrátane orgánov pre hospodársku súťaž a bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci, všetky primerané opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov:

…

f)

zabezpečiť, aby sa prevádzkovateľom siete a užívateľom siete poskytli vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti výkonu siete a podporu integrácie trhu;

…“

9.

monitorovať a skúmať podmienky prístupu do zásobníkov, k akumulácii plynu a iným podporným službám v zmysle článku 33. V prípade, že je režim prístupu do zásobníkov vymedzený podľa článku 33 ods. 3, táto úloha nezahŕňa preskúmanie taríf;

…

6. Regulačné orgány sú zodpovedné minimálne za ustanovenie alebo schválenie metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok, a to v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako nadobudnú účinnosť, pre:

a)

pripojenie a prístup do národných sietí vrátane prepravných a distribučných taríf a podmienky a tarify súvisiace s prístupom do zariadení LNG. Týmito tarifami alebo metodikami sa musia umožniť investície do sietí a zariadení LNG potrebné na zabezpečenie životaschopnosti sietí a zariadení LNG;

…

Odôvodnenia 7 a 8 nariadenia č. 715/2009 uvádzajú:

„(7)

Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou dobre fungujúceho vnútorného trhu a aby sa plne zohľadnila potreba integrity siete a skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, vrátane primeranej návratnosti investícií a aby sa podľa vhodnosti zohľadňovali aj výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi.

(8)

Pri výpočte taríf za prístup do sietí je dôležité zohľadniť skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete, a sú transparentné, ako aj potrebu zabezpečiť primeranú návratnosť investícií a stimuly na výstavbu novej infraštruktúry vrátane špeciálneho regulačného prístupu k novým investíciám v súlade so smernicou 2009/73…“

11.

…

Ciele uvedené v prvom pododseku tohto článku zahŕňajú stanovenie harmonizovaných zásad pre tarify za prístup do siete, ale nie k zásobníkom, alebo metód ich výpočtu…

…“

12.

Článok 13 uvedeného nariadenia, nazvaný „Tarify za prístup do sietí“, v odseku 1 stanovuje:

„Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet, uplatňované prevádzkovateľmi prepravných sietí a schválené regulačnými orgánmi podľa článku 41 ods. 6 smernice 2009/73…, ako aj tarify uverejnené podľa článku 32 ods. 1 [tejto] smernice musia byť transparentné a zohľadňovať potrebu integrity siete a jej zlepšovania a odrážať skutočne vynaložené náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, za súčasného zabezpečenia vhodnej návratnosti investícií, a kde je to vhodné, za súčasného zohľadnenia výsledkov porovnávania taríf regulačnými orgánmi. Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

Článok 30 uvedeného nariadenia s názvom „Informácie, ktoré sa majú uverejniť pred tarifným obdobím“ v odseku 1 stanovuje:

„Národný regulačný orgán alebo prevádzkovateľ(‑lia) prepravnej siete – podľa rozhodnutia národného regulačného orgánu – uverejní… tieto informácie:

…

b) tieto informácie:

…

iii) tieto parametre:

B.

Lotyšské právo

1. Zákon o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme

15.

Podľa § 7 ods. 2 likums „Par sabiedrisko pakalpojumu regulatoriem“ (zákon o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme) z 19. októbra 2000 ( 5 ) je lotyšský regulačný orgán verejnoprávnym subjektom, ktorý je inštitucionálne a funkčne nezávislý, ako aj autonómny pri plnení svojho rozpočtu schváleného zákonom. Jednou z jeho úloh je regulovať poskytovanie služieb vo verejnom záujme v oblasti dodávok zemného plynu.

16.

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

19.

Dňa 20. augusta 2020 prijal lotyšský regulačný orgán na základe rozhodnutia o metodike sporné rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že prevádzkovatelia prepravnej siete, distribučnej siete a zásobníkov zemného plynu majú na rok 2021 uplatňovať váženú priemernú mieru návratnosti kapitálu v reálnom vyjadrení. Toto rozhodnutie tak stanovilo, že v prípade subjektu, ktorý na základe údajov poslednej dostupnej výročnej správy patrí do kategórie stredných podnikov alebo veľkých podnikov, je miera návratnosti kapitálu 2,65 %. ( 7 )

20.

Podľa tohto orgánu miera návratnosti kapitálu stanovená pre podniky patriace do kategórie stredných alebo veľkých podnikov bola v súlade so situáciou na finančných trhoch a primerane zhodnotila riziká spojené so získavaním finančných prostriedkov, čím zaručila prevádzkovateľom prepravnej siete, distribučnej siete a zásobníkov zemného plynu možnosť financovať pôžičky, investovať do obnovy a rozvoja siete zemného plynu a dosiahnuť primeranú návratnosť, pričom užívateľom zabezpečila možnosť využívať nepretržité, spoľahlivé a kvalitné služby vo verejnom záujme, ktorých tarify zodpovedali ekonomicky odôvodneným nákladom.

21.

V druhom rade konštatuje, že hoci je pravda, že z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že členské štáty musia zahrnúť „vhodnú návratnosť investícií“ do výpočtu taríf za prístup do prepravnej siete zemného plynu, tento súd nemá jasné usmernenia na posúdenie zlučiteľnosti metodiky, ktorú lotyšský regulačný orgán použil pri určovaní miery návratnosti kapitálu uplatňovanej vo veci samej, s právom Únie.

25.

V treťom rade tento súd uvádza, že hoci obsah ustanovení smernice 2009/73 nie je dostatočne jasný, zákon o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme stanovuje právny rámec, ktorý neobsahuje ustanovenia zodpovedajúce ustanoveniam tejto smernice, najmä jej článku 40, ktorý vymedzuje ciele regulačného orgánu, a jej článku 41, ktorý určuje povinnosti a právomoci tohto orgánu. V tejto súvislosti spresňuje, že § 20 ods. 1 tohto zákona, na základe ktorého lotyšský regulačný orgán prijal sporné rozhodnutie, s najväčšou pravdepodobnosťou nepokrýva všetky ciele sledované vyššie uvedenými ustanoveniami. Vzniká teda otázka týkajúca sa správneho prebratia ustanovení uvedenej smernice do lotyšského práva.

26.

Vo štvrtom a v poslednom rade uvedený súd vyjadruje vzhľadom na ustanovenia smernice 2009/73 a nariadenia č. 715/2009 pochybnosti, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 13 ods. 1 tohto nariadenia na tarifu za prístup do zásobníkov zemného plynu, ktorej správa v prejednávanej veci prináleží spoločnosti Conexus Baltic Grid. Podľa vnútroštátneho súdu sa totiž článok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia – ktorý stanovuje podmienky, ktoré musia spĺňať tarify uplatňované prevádzkovateľmi prepravnej siete a schválené regulačnými orgánmi v súlade s článkom 41 ods. 6 smernice 2009/73, ako aj tarify uverejnené podľa článku 32 ods. 1 tejto smernice – vzťahuje len na tarify za služby prepravnej siete zemného plynu a nie na stanovenie taríf týkajúcich sa zásobníkov plynu.

3.

Je v súlade s cieľmi vymedzenými v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 taká vnútroštátna právna úprava, ktorá pri stanovovaní ‚vhodných krátkodobých a dlhodobých stimulov‘ a stimulov ‚na posilňovanie integrácie trhu, bezpečnosti dodávok a výskumných činností‘ neuvádza, aby sa na určenie váženej priemernej miery návratnosti kapitálu vzali do úvahy zásady prijaté vo finančnej oblasti, ktoré zohľadňujú porovnateľné podniky pôsobiace na voľnom trhu?

4.

Má sa regulačný orgán pri výklade pojmov ‚vhodná návratnosť investícií‘ v zmysle článku 13 nariadenia [č. 715/2009] a ‚stimuly na investície‘ na účely článku 41 smernice 2009/73 riadiť pojmom ‚priemerná miera návratnosti kapitálu‘ [vážené priemerné náklady na kapitál (WACC)], prijatým vo finančnej oblasti, a metodikou použitou na jeho určenie?

5.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, môže sa regulačný orgán legitímne odchýliť od metodiky používanej vo finančnej oblasti na určenie priemernej miery návratnosti kapitálu a upraviť túto mieru podľa vlastného uváženia?

9.

Je postup stanovenia taríf, v ktorom je priemerná miera návratnosti kapitálu určená regulačným orgánom a v ktorom prevádzkovateľ prepravnej siete alebo zásobníka zemného plynu nie je oprávnený upraviť tento výpočet na základe individuálnych ukazovateľov podniku prevádzkovateľa siete, v rozpore s cieľmi vymedzenými v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73?

10.

Má sa článok 1 [prvý odsek] písm. b) nariadenia [č. 715/2009] v spojení s druhým odsekom tohto článku vykladať v tom zmysle, že odôvodnenia 7 a 8, ako aj článok 13 ods. 1 tohto nariadenia sa uplatňujú na zásobníky zemného plynu a na tarify stanovené regulačným orgánom, ak je prístup k zásobníkom skvapalneného zemného plynu regulovaný?“

28.

Písomné pripomienky predložili Gaso, Conexus Baltic Grid, lotyšský regulačný orgán, ako aj Európska komisia. Títo účastníci konania boli vypočutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. januára 2025.

Po prvé podľa tohto orgánu je prvá prejudiciálna otázka hypotetická a netýka sa výkladu práva Únie, ale skôr vnútroštátneho práva. Táto otázka totiž vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého je uvedený orgán oslobodený od povinnosti odôvodniť tak metodiku výpočtu miery návratnosti kapitálu, ako aj samotné miery návratnosti. Tento orgán však tvrdí, že to nie je prípad prejednávanej veci, keďže vnútroštátne právo mu ukladá povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia. ( 8 )

31.

Po druhé, pokiaľ ide o druhú až šiestu prejudiciálnu otázku, lotyšský regulačný orgán sa domnieva, že sú formulované príliš všeobecne a že sa netýkajú výkladu práva Únie, ale jeho uplatňovania. Okrem toho tvrdí, že tak článok 41 ods. 8 smernice 2009/73, ako aj článok 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009 určujú regulačným orgánom len cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, pričom im ponechávajú voľbu prostriedkov alebo metód na dosiahnutie tohto cieľa. Táto voľba, ktorá vyvoláva pochybnosti vnútroštátneho súdu, pritom nie je podľa tohto orgánu otázkou výkladu práva Únie, ale skôr jeho uplatňovania, ktorá nepatrí do právomoci Súdneho dvora, ale do právomoci vnútroštátnych súdov.

32.

Po tretie uvedený orgán tvrdí, že rovnako ako v prípade prvej prejudiciálnej otázky sa druhá, ôsma a deviata otázka netýkajú výkladu práva Únie, ale skôr výkladu vnútroštátneho práva.

33.

35.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba preto zamietnuť námietky neprípustnosti vznesené lotyšským regulačným orgánom a pristúpiť k analýze veci samej.

B.

O veci samej

36.

Svojimi desiatimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta po prvé na vecnú pôsobnosť tarifných pravidiel v plynárenstve ( siedma, deviata a desiata otázka ), po druhé na výklad pojmov „vhodné stimuly“ v zmysle článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a „vhodná návratnosť investícií“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 715/2009 ( prvá a druhá otázka ) a po tretie na spôsob, akým má vnútroštátny regulačný orgán pre trh so zemným plynom pri výpočte a stanovení taríf za prístup do prepravnej siete, distribučnej siete a zásobníkov zemného plynu zabezpečiť, aby prevádzkovatelia týchto sietí a zásobníkov získali takéto stimuly a/alebo dosiahli takúto vhodnú návratnosť investícií ( tretia až deviata otázka ).

Na úvod chcem poznamenať, že sporné rozhodnutie stanovilo rovnakú mieru návratnosti kapitálu pre spoločnosť Gaso ako prevádzkovateľa distribučnej siete zemného plynu v Lotyšsku a pre spoločnosť Conexus Baltic Grid ako prevádzkovateľa prepravnej siete a zásobníkov zemného plynu. Vzniká teda otázka, či lotyšský regulačný orgán správne uplatnil na zásobníky zemného plynu rovnakú metodiku, aká bola použitá na výpočet tarify uplatniteľnej na prevádzkovateľov siete.

40.

V tejto súvislosti chcem uviesť, že aj keď činnosti prepravy, distribúcie a dodávky zemného plynu na jednej strane a činnosti uskladňovania na druhej strane patria tak do pôsobnosti smernice 2009/73, ( 12 ) ako aj do pôsobnosti nariadenia č. 715/2009, právo Únie v určitých prípadoch rozlišuje medzi „sieťami“ a „zásobníkmi“, v dôsledku čoho všetky ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov distribučnej a prepravnej siete zemného plynu, sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na prevádzkovateľov zásobníkov zemného plynu. ( 13 )

41.

Tak je to najmä v prípade pravidiel týkajúcich sa taríf prevádzkovateľov sietí.

42.

To však neznamená, že zásady stanovenia sieťových taríf sa nemôžu ukázať ako relevantné na účely stanovenia taríf za uskladňovanie. Hoci totiž tieto zásady nie sú priamo uplatniteľné na zásobníky, treba konštatovať, že ustanovenia smernice 2009/73 a nariadenia č. 715/2009 nezakazujú vnútroštátnym regulačným orgánom použiť na zásobníky tarifné zásady uplatniteľné na „siete“. ( 15 )

46.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na siedmu, deviatu a desiatu otázku tak, že článok 41 ods. 8 smernice 2009/73 a článok 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa v zásade nevzťahujú na zásobníky zemného plynu, pričom však vnútroštátne regulačné orgány môžu uplatniť všeobecné zásady stanovené v týchto ustanoveniach analogicky na kontrolu taríf za prístup do zásobníka.

2. O výklade pojmu „vhodné stimuly“ v zmysle článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a pojmu „vhodná návratnosť investícií“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 715/2009 (prvá a druhá otázka)

47.

Svojimi prvými dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 41 ods. 8 smernice 2009/73 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sú „vhodné stimuly“ v zmysle tohto ustanovenia zaručené tým, že tarify platené užívateľmi pokrývajú len ekonomicky odôvodnené náklady na verejnú službu a zabezpečujú návratnosť aspoň v minimálnej výške, pričom vnútroštátny regulačný orgán nemá nijakú povinnosť odôvodniť spôsob, akým tieto „vhodné stimuly“ poskytne. ( 16 )

51.

Po prvé chcem podobne ako Komisia uviesť, že okolnosť, že táto právna úprava nepreberá totožne pojmy uvedené v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 alebo že používa iný pojem, sama osebe nespochybňuje zákonnosť uvedenej právnej úpravy ani správnosť prebratia tejto smernice. Nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž nenaznačuje, že by tá istá právna úprava zakazovala príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnúť „vhodné stimuly“ uvedené v článku 41 ods. 8 uvedenej smernice alebo že by tento orgán v rámci svojich právomocí nezohľadnil požiadavky vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia.

52.

Po tomto spresnení by skutočnosť, že formulácia použitá vo vnútroštátnej právnej úprave nie je totožná s formuláciou článku 41 ods. 8 smernice 2009/73, nemala byť vykladaná zo strany lotyšského regulačného orgánu (alebo vnútroštátnych súdov) tak, že obmedzuje mieru voľnej úvahy, ktorou tento orgán disponuje podľa tejto smernice pri výpočte a stanovení taríf za prístup do prepravnej a distribučnej siete zemného plynu.

53.

Po druhé, pokiaľ ide o sporné rozhodnutie, chcem poznamenať, že sa týka výlučne váženej priemernej miery návratnosti kapitálu, ktorá je len jedným z faktorov zohľadnených pri stanovení výšky taríf. Zo smernice 2009/73 pritom nevyplýva, že dosiahnutie cieľov stanovených v jej článku 41 ods. 8 by sa malo posudzovať len na základe miery návratnosti kapitálu. Skôr sa zdá, že dosiahnutie týchto cieľov musí byť zabezpečené prostredníctvom taríf a metodiky použitej na účely ich stanovenia ako celku.

56.

Po tretie chcem dodať, že svojimi prvými dvoma otázkami chce vnútroštátny súd získať aj usmernenia, pokiaľ ide o výklad pojmu „vhodné stimuly“ uvedeného v článku 41 ods. 8 smernice 2009/73. Tento súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania odkazuje v tejto súvislosti na pojem „vhodná návratnosť investícií“ uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 715/2009, ktorý by sa podľa uvedeného súdu tiež mohol ukázať ako relevantný v rámci sporu, o ktorom má rozhodnúť.

57.

Hoci je pravda, že tieto dva pojmy môžu mať v rámci prejednávanej veci osobitný význam, chcem napriek tomu spresniť, že pojem „vhodná návratnosť investícií“ sa týka nákladov na investíciu alebo kapitál a jeho cieľom je zabezpečiť, aby prevádzkovatelia siete získali dostatočnú návratnosť kapitálu alebo uskutočnenej investície, zatiaľ čo pojem „vhodné stimuly“ má širšiu pôsobnosť a smeruje k zabezpečeniu dosiahnutia cieľov uvedených v tomto ustanovení, a to zvyšovania efektívnosti, posilňovania integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj podpory súvisiacich výskumných činností.

58.

Keďže však smernica 2009/73 a nariadenie č. 715/2009 sledujú spoločný cieľ, a to dosiahnutie otvoreného a konkurencieschopného vnútorného trhu so zemným plynom v rámci Únie, vyššie uvedené pojmy sa musia vykladať doplnkovo v tom zmysle, že tarifa, ktorú napokon schválil lotyšský regulačný orgán, a teda metodika použitá na jej stanovenie, musia nielen zaručiť pokrytie skutočných nákladov, ale aj umožniť prevádzkovateľovi siete uskutočniť krátkodobé a dlhodobé investície potrebné na zabezpečenie efektívnosti, bezpečnosti a rozvoja infraštruktúry siete.

Svojou treťou až deviatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta na rozsah miery voľnej úvahy, ktorou disponujú vnútroštátne regulačné orgány v súvislosti s výberom metód uplatniteľných na výpočet miery návratnosti kapitálu a s parametrami obsiahnutými v tomto výpočte pri stanovení taríf za prístup do prepravnej a distribučnej siete zemného plynu. ( 19 ) V tejto súvislosti sa tento súd pýta, či má byť táto miera voľnej úvahy regulovaná, či dokonca obmedzená – a ak áno, za akých podmienok – požiadavkou zaručiť prevádzkovateľom sietí „vhodné stimuly“ v zmysle článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 a/alebo „vhodnú návratnosť investícií“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 715/2009.

62.

V prvom rade chcem uviesť, že vyššie uvedené ustanovenia práva Únie nestanovujú osobitnú a záväznú metodiku, ktorú by bol vnútroštátny regulačný orgán povinný dodržiavať pri stanovení taríf za prístup do prepravnej a distribučnej siete zemného plynu alebo pri výpočte miery návratnosti kapitálu siete. Okrem toho žiadne z týchto ustanovení nespresňuje, akú mieru návratnosti možno považovať za „vhodnú“. Treba tiež konštatovať, že takáto miera už svojou povahou nemôže byť vopred určená abstraktne.

63.

Konkrétne, hoci článok 41 smernice 2009/73 zveruje vnútroštátnym regulačným orgánom úlohu stanovovať alebo schvaľovať tarify za prístup do prepravnej a distribučnej siete zemného plynu pri dodržaní podmienok transparentnosti a zákazu diskriminácie, toto ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie spresnenie v súvislosti so stanovením týchto taríf a a fortiori neposkytuje žiadnu informáciu o metodike ani pravidlách výpočtu miery návratnosti kapitálu. To isté platí aj v súvislosti s článkom 13 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 715/2009, ktorý len stanovuje, že tieto tarify, ako aj ich metodiky výpočtu musia spĺňať súbor kritérií a podmienok stanovených v tomto poslednom uvedenom ustanovení. ( 20 )

67.

Zdá sa mi tiež dôležité pripomenúť, že hoci má Súdny dvor právomoc vykladať ustanovenia práva Únie, neprináleží mu vyjadrovať sa k výške miery návratnosti kapitálu stanovenej lotyšským regulačným orgánom ani identifikovať mieru návratnosti, ktorá by sa mohla považovať za „vhodnú“. Výpočet a stanovenie tejto miery totiž závisí od súboru skutkových okolností a technických parametrov, ktorými Súdny dvor nedisponuje a ktoré je v každom prípade príslušný posúdiť len vnútroštátny súd. Z toho vyplýva, že Súdnemu dvoru neprináleží určiť konkrétnu metodiku, ktorú by bol tento orgán povinný uplatniť na účely výpočtu miery návratnosti kapitálu, ani rozhodnúť o vhodnosti alternatívnych ekonomických modelov, ktoré mohli byť použité v prejednávanej veci.

68.

Z uvedeného vyplýva, že posúdenie rôznych parametrov výpočtu taríf, ktoré vykonávajú vnútroštátne regulačné orgány, nemôže byť v prípade spochybnenia zo strany subjektov, na ktoré sa tieto tarify vzťahujú, predmetom zásahu tretej osoby, akou je napríklad znalecká spoločnosť. ( 26 ) V tomto zmysle chcem pripomenúť, že článok 39 ods. 4 smernice 2009/73 v spojení s jej odôvodnením 30 stanovuje, že tieto orgány musia vykonávať svoje právomoci nezávisle od akéhokoľvek verejného alebo súkromného subjektu tým, že zabezpečia, že svoje rozhodnutia budú prijímať samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, a bez toho, aby podliehali vonkajším pokynom od iných verejných alebo súkromných orgánov. ( 27 ) Okrem toho výkon tejto právomoci zo strany uvedených orgánov nemá vplyv na prípadnú možnosť dotknutých spoločností opierať sa o znalecké posudky tretích osôb na podporu svojich žiadostí predložených regulačnému orgánu alebo príslušným súdom, pokiaľ to povoľuje vnútroštátne právo.

71.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na tretiu až deviatu otázku tak, že smernica 2009/73 a nariadenie č. 715/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že keďže nestanovujú osobitnú a záväznú metodiku na účely výpočtu a stanovenia taríf týkajúcich sa prepravnej a distribučnej siete zemného plynu, ako aj zásobníkov zemného plynu, prináleží vnútroštátnemu regulačnému orgánu, aby pod dohľadom vnútroštátnych súdov určil na základe relevantných skutočností primeranosť metodiky použitej na účely tohto výpočtu pri dodržaní všeobecných zásad stanovovania taríf uvedených v práve Únie.

sa v zásade nevzťahujú na zásobníky zemného plynu, pričom však vnútroštátne regulačné orgány môžu analogicky uplatniť všeobecné zásady stanovené v týchto ustanoveniach analogicky na kontrolu taríf za prístup do zásobníka.

2.

Článok 41 ods. 8 smernice 2009/73

sa má vykladať v tom zmysle, že:

že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá výslovne nestanovuje, aby príslušný regulačný orgán pri výpočte taríf alebo určení metodík na ich stanovenie zahrnul do svojho odôvodnenia aj spôsob, akým poskytne prevádzkovateľom prepravnej a distribučnej siete zemného plynu vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností.

3.

( 4 ) Nariadenie Komisie zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o harmonizovaných štruktúrach taríf za prepravu plynu ( Ú. v. EÚ L 72, 2017, s. 29 ).

( 5 ) Latvijas Vēstnesis , 2000, č. 394.

( 6 ) Latvijas Vēstnesis , 2018, č. 161.

( 7 ) Okrem toho v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa spresňuje, že v prípade subjektu, ktorý podľa údajov poslednej dostupnej výročnej správy patril do kategórie mikropodnikov alebo malých podnikov, bola miera návratnosti kapitálu 4,37 %.

( 8 ) Podľa lotyšského regulačného orgánu táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 2 Administratīvā procesa likums (Správny poriadok).

( 9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė ( C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 37 a citovaná judikatúra).

( 16 ) Ako som uviedol v bode 25 vyššie, tieto otázky vychádzajú zo všeobecnejších pochybností, ktoré má vnútroštátny súd v súvislosti so správnym prebratím článku 41 ods. 8 smernice 2009/73 do lotyšského právneho poriadku. Tento súd sa totiž domnieva, že ciele v rámci stanovenia taríf uvedené v článku 41 ods. 8 tejto smernice sú širšie než ciele stanovené v lotyšskom práve, a najmä v § 20 ods. 1 zákona o orgánoch na reguláciu služieb vo verejnom záujme.

( 17 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 18 ) Zdá sa mi totiž, že v rámci svojej právomoci posudzovať a stanovovať tarify musia príslušné orgány zohľadniť množstvo faktických prvkov, ako aj ekonomických a technických parametrov (ktorých môže byť obzvlášť veľa), pričom nie je možné posúdiť, zmerať alebo kvantifikovať každý z týchto prvkov (posudzovaných jednotlivo) vo vzťahu ku kritériu „vhodných stimulov“.

( 19 ) Konkrétne sa vnútroštátny súd svojou treťou až deviatou otázkou v podstate pýta, či právo Únie uplatniteľné v oblasti stanovenia taríf vyžaduje, aby vnútroštátne regulačné orgány používali osobitné metódy výpočtu taríf, akými sú „vážené priemerné náklady na kapitál“ alebo „WACC“ uplatňované vo finančnom sektore ( tretia a štvrtá otázka ), alebo či je možné odchýliť sa od týchto metód ( piata otázka ), porovnať náklady na kapitál s takýmito nákladmi iných neregulovaných spoločností ( šiesta otázka ), vykonať úpravy s ohľadom na infláciu ( siedma otázka ), a zohľadniť individuálnu výkonnosť prevádzkovateľov siete ( deviata otázka ). Tento súd sa tiež pýta, v akom rozsahu je možné, aby nezávislá tretia osoba zasahovala do stanovenia priemernej miery návratnosti kapitálu v prípade, že prevádzkovateľ siete spochybní výšku miery navrhnutej vnútroštátnym regulačným orgánom ( ôsma otázka ).

( 21 ) Pozri analogicky iné oblasti práva Únie, ako je napríklad právo hospodárskej súťaže, v rámci ktorého disponuje Komisia podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora významnou mierou voľnej úvahy v ekonomickej oblasti, najmä keď vykonáva výhľadové ekonomické analýzy napríklad v rámci výkonu kontroly koncentrácií medzi podnikmi podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40) alebo v rámci uplatňovania článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ( C‑441/07 P , EU:C:2010:377 , bod 94 ), a z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments ( C‑376/20 P , EU:C:2023:561 , bod 82 ), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Orlen/Komisia ( C‑255/22 P , EU:C:2024:466 , bod 39 a citovaná judikatúra).

( 22 ) WACC konkrétne predstavuje hodnotu kompenzácie, ktorú musí investor získať za svoju investíciu, teda vhodnú návratnosť investície. Zodpovedá váženému priemeru nákladov na dva finančné zdroje spoločnosti, t. j. na dlh a vlastný kapitál. Môže sa vypočítať pred zdanením alebo po ňom. V plynárenstve však neexistuje žiadne podobné usmernenie. Pozri v sektore elektronických komunikácií oznámenie Komisie o výpočte nákladov na kapitál na zastaranú infraštruktúru v kontexte jej preskúmania vnútroštátnych oznámení v sektore elektronických komunikácií EÚ ( Ú. v. EÚ C 375, 2019, s. 1 ).

( ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73) ( C‑718/18 , EU:C:2021:662 , bod 109 a citovaná judikatúra).