C-111/24

proti

Rade Európskej únie

„ Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zaradenie mena odvolateľa do zoznamov dotknutých osôb, subjektov a orgánov – Článok 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Výklad – Pojem ‚popredný podnikateľ‘ – Konkrétne osobné konanie z hľadiska vplyvu na vládu Ruskej federácie – Preskúmanie opodstatnenosti žalobných dôvodov spochybňujúcich všetky kritériá zaradenia do zoznamu Všeobecným súdom – Súdna hospodárnosť – Účinná súdna ochrana – Právo na dobrú povesť – Neúčinnosť “

I. Úvod

1. Tieto návrhy sa týkajú odvolania, ktoré podal German Chan( 2 ) a ktorým sa domáha zrušenia rozsudku z 29. novembra 2023, Chan/Rada (T‑333/22, EU:T:2023:758)( 3 ). Týmto rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľa, podanú na základe článku 263 ZFEÚ proti:

– rozhodnutiu Rady (SZBP) 2022/429 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I, 2022, s. 44), a vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2022/427 z 15. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I, 2022, s. 1)( 4 ), a

3. Odvolateľ okrem iného tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145( 11 ) tým, že v podstate dospel k záveru, že splnenie kritéria, ktoré sa v ňom nachádza, nevyžaduje, aby Rada preukázala akékoľvek konkrétne konanie alebo prínos osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala prepojenie s režimom tejto krajiny. Ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne odmietol preskúmať žalobné dôvody uplatnené v prvostupňovom konaní, ktoré spochybňujú jeho zaradenie do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

8. Dňa 25. februára 2022 prijala Rada rozhodnutie 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145, a nariadenie 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014, pričom predmetnými aktmi sa okrem iného zmenili kritériá, podľa ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.

9. Článok 1 ods. 1 písm. b) a e) rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329( 12 ), bráni fyzickým osobám spĺňajúcim určité kritériá, ktoré sú v podstate rovnaké ako kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) uvedeného rozhodnutia, vo vstupe na územie členských štátov alebo v prechode cez toto územie. Článok 2 ods. 1 písm. g) následne stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov okrem iného od fyzických osôb spĺňajúcich tieto kritériá.

10. Konkrétne článok 2 ods. 1 písm. d) a g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 stanovujú:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

…

d) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;

Aktívne teda materiálne alebo finančne podporuje ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny a má z toho prospech. Je takisto jedným z popredných ruských podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

13. Dňa 16. marca 2022 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 121I, 2022, s. 1) oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v pôvodných aktoch.

14. Dňa 21. marca 2022 odvolateľ požiadal Radu, aby mu umožnila prístup k dokumentom, na základe ktorých boli prijaté reštriktívne opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Rada tejto žiadosti vyhovela 29. marca 2022.

15. Dňa 1. júna 2022 odvolateľ podal Rade žiadosť o preskúmanie.

16. Dňa 14. septembra 2022 Rada prijala ponechávajúce akty, ktorými predĺžila platnosť opatrení prijatých voči odvolateľovi do 15. marca 2023, pričom nezmenila dôvody zaradenia jeho mena do sporných zoznamov.

B. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

20. Po prvé Všeobecný súd zamietol námietku odvolateľa, že kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 je nezákonné z dôvodu absencie právneho základu. Všeobecný súd v tejto súvislosti pripomenul, že sporné akty vychádzali zo Zmlúv, a to najmä z článku 29 ZEÚ, pokiaľ ide o rozhodnutia 2022/429 a 2022/1530, a z článku 215 ZFEÚ, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenia 2022/427 a 2022/1529. Tieto akty preto mali relevantný právny základ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.( 14 ) Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že článok 215 ods. 2 ZFEÚ umožňuje Rade prijať reštriktívne opatrenia len pod podmienkou, že rozhodnutie prijaté v súlade s hlavou V kapitolou 2 Zmluvy o EÚ takéto opatrenia stanovuje. Podľa Všeobecného súdu platí, že ak je táto podmienka splnená, článok 215 ods. 2 ZFEÚ slúži ako správny právny základ pre prijatie aktov, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia, a to aj voči adresátom, ktorí nemajú žiadnu väzbu na vládnuci režim tretej krajiny.( 15 )

22. Po tretie, pokiaľ ide o údajne nesprávne posúdenie pri uplatňovaní článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 na odvolateľa, Všeobecný súd dospel k záveru, že kritérium, ktoré je v ňom uvedené, zahŕňa pojem vplyvu v súvislosti s výkonom činnosti v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, bez akejkoľvek ďalšej podmienky týkajúcej sa prepojenia s režimom tejto vlády. Podľa Všeobecného súdu sa Rada týmto kritériom snažila využiť vplyv, ktorý môže mať dotknutá kategória osôb na ruský režim, a to tým, že bude tieto osoby podnecovať k vyvíjaniu tlaku na tento ruský režim, aby došlo k zmene jeho politiky. Pojem „poprední podnikatelia“ teda treba chápať tak, že sa týka dôležitosti uvedených osôb najmä vzhľadom na ich profesijné postavenie, význam ich hospodárskych činností, rozsah ich kapitálovej účasti alebo ich funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonávajú.( 17 ) Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Všeobecný súd uviedol, že Rada predložila dostatočne konkrétny, presný a konzistentný súbor dôkazov, ktoré môžu preukázať, že odvolateľ je zapojený do hospodárskeho odvetvia, konkrétne do odvetvia bankovníctva, ktoré predstavuje významný zdroj príjmov vlády Ruskej federácie.( 18 )

23. Vzhľadom na uvedené úvahy Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedenie mena odvolateľa v pôvodných aktoch v súlade s kritériom uvedeným v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 bolo odôvodnené dostatočne. V tejto súvislosti Všeobecný súd ďalej uviedol, že nie je potrebné preskúmať odvolateľom predložený žalobný dôvod, podľa ktorého neexistujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie uplatnenia kritéria uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.( 19 )

25. Rada vo svojom vyjadrení k odvolaniu predloženom 15. mája 2024 navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

26. Dňa 11. februára 2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odvolateľ a Rada odpovedali na ústne otázky položené Súdnym dvorom, najmä pokiaľ ide o výklad výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, a pokiaľ ide o otázku, či mal Všeobecný súd preskúmať opodstatnenosť spochybnenia všetkých kritérií zaradenia do zoznamu, ktoré Rada voči odvolateľovi uplatnila v sporných aktoch, vo svetle rozsudku z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada (C‑248/17 P, EU:C:2018:967).

IV. Posúdenie

27. Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza v podstate sedem odvolacích dôvodov, pričom tvrdí, že:

– po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmal, či uplatnenie článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 na odvolateľa bolo opodstatnené,

– po druhé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145,

A. Druhý a štvrtý odvolací dôvod

29. Druhým a štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil kritérium uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Odvolateľ Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že konštatoval, že výraz „poprední podnikatelia“ v tomto ustanovení nevyžaduje, aby Rada preukázala akékoľvek konkrétne konanie osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala akékoľvek prepojenie s režimom tejto krajiny. Tvrdí, že z niektorých jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 – ako napríklad z francúzskej jazykovej verzie, ktorá používa výraz „femmes et hommes d’affaires influents“ – vyplýva, že na uplatnenie tohto ustanovenia sa vyžaduje existencia vykonávania vplyvu na uvedenú vládu alebo existencia prepojenia s ňou na účely výkonu tohto vplyvu.

30. Rada tieto argumenty spochybňuje.

31. Ako vyplýva z bodu 10 vyššie, v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa stanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria „popredný[m] podnikateľo[m]… zapojen[ým] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny“, alebo ktoré sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou.

32. Podľa ustálenej judikatúry platí, že pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou. To platí najmä v prípade, keď znenie dotknutého ustanovenia práva Únie neobsahuje výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho význam a obsah, čo platí aj v prejednávanej veci, pokiaľ ide o článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.( 20 )

34. Slovo „popredný“ je prídavné meno, ktorého význam v angličtine („leading“) je „veľmi dôležitý alebo najdôležitejší“( 22 ). Keďže za výrazom „poprední podnikatelia“ nasleduje v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 výraz „zapojen[í] do hospodárskych odvetví“, pojem „poprední“ treba chápať tak, že odkazuje na dôležitosť dotknutého podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, a vplyv, ktorý táto osoba môže v danom odvetví vykonávať, čo je v podstate záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 91 napadnutého rozsudku. Okrem toho, ako sa uvádza v tom istom bode, postavenie osoby ako „popredného“ podnikateľa je možné preukázať okrem iného na základe jeho profesijného postavenia, významu jeho či jej hospodárskych činností, rozsahu jeho kapitálových účastí alebo jeho funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonáva. Tento záver odvolateľ vo svojom odvolaní výslovne nespochybňuje.

35. Z toho vyplýva, že z hľadiska doslovného výkladu sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bodoch 88 až 90 napadnutého rozsudku v podstate usúdil, že všetko, čo je Rada povinná preukázať na účely určenia, že osoba je „popredným podnikateľom“ na účely článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, je to, že daná osoba vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je v súlade s prvkami opísanými v bode 91 napadnutého rozsudku považovaná za veľmi dôležitého alebo najdôležitejšieho podnikateľa v hospodárskom odvetví, v ktorom pôsobí, takže je schopná vykonávať v rámci tohto odvetvia vplyv.

39. Naproti tomu len francúzska, lotyšská a litovská jazyková verzia konkretizujú podstatné meno „podnikatelia“ uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 prídavným menom, ktoré by sa do angličtiny preložilo ako „vplyvný“ („influential“). Aj v týchto jazykoch je však jedným z hlavných významov slova „vplyvný“ „dôležitosť“ subjektu.( 26 ) V dôsledku toho, aby sa zabezpečil jednotný výklad a uplatňovanie článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 37 vyššie, francúzska, lotyšská a litovská jazyková verzia výrazu „poprední podnikatelia“ by sa mala vykladať rovnako ako väčšina jazykových verzií tohto ustanovenia, a to tak, že odkazuje na dôležitosť dotknutého podnikateľa v hospodárskom odvetví, v ktorom pôsobí a v rámci ktorého môže mať vplyv. Všeobecný súd sa teda v bode 92 napadnutého rozsudku, v ktorom dospel k rovnakému záveru, nedopustil žiadneho pochybenia.

40. Z uvedených úvah vyplýva, že z doslovného hľadiska tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého výraz „poprední podnikatelia“, ako je uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, vyžaduje, aby Rada preukázala konkrétne konanie osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala prepojenie s režimom tejto krajiny, nie je dôvodné.

41. Po druhé, pokiaľ ide o kontextuálny výklad, chcela by som na úvod pripomenúť, že kritérium zaradenia do zoznamu týkajúce sa „popredných podnikateľov“, ako je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, bolo prvýkrát zavedené rozhodnutím 2022/329. Toto posledné uvedené rozhodnutie bolo prijaté 25. februára 2022, teda deň potom, ako prezident Ruskej federácie oznámil vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali útok na túto krajinu.( 27 )

45. To sú totiž ciele reštriktívnych opatrení prijatých voči Rusku, ako sú v podstate formulované v rozsudku z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada (C‑729/18 P, EU:C:2020:499, bod 59)( 30 ), ktorý odkazuje aj na rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 123)( 31 ). Obidva rozsudky sa týkali výkladu odvetvových reštriktívnych opatrení prijatých vzhľadom na opatrenia destabilizujúce situáciu na Ukrajine, ktoré predchádzali útoku ruských ozbrojených síl na túto krajinu z 24. februára 2022.( 32 ) Na rozdiel od tvrdení odvolateľa však ciele, ktoré Súdny dvor v týchto rozsudkoch identifikoval, zostávajú platné pre výklad individuálnych reštriktívnych opatrení, o ktoré v prejednávanej veci ide, pričom treba pripomenúť, že sektorové aj individuálne reštriktívne opatrenia boli prijaté v rámci spoločnej reakcie na situáciu, ktorá sa od ruského útoku ešte viac zhoršila, ako sa výslovne uvádza v odôvodneniach 10 a 11 rozhodnutia 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145.( 33 )

48. Teleologický výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 si preto nevyžaduje prehodnotenie jazykového a kontextuálneho výkladu tohto ustanovenia, ako je uvedený v bodoch 40 a 43 vyššie. V skutočnosti podporuje názor, že výraz „poprední podnikatelia“ uvedený v tomto ustanovení vyžaduje, aby Rada preukázala len to, že dotknutá osoba vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je považovaná prinajmenšom za veľmi významného podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, a teda je schopná v tomto odvetví vykonávať vplyv.

49. Pokiaľ ide o zvyšné tvrdenia, keďže odvolateľ uvádza, že je ťažké určiť, akým spôsobom by mali konať osoby zapísané do zoznamu, aby neboli do zoznamu zaradené alebo aby z neho boli vyradené, je dôležité zdôrazniť, že poprední podnikatelia môžu byť zo zoznamu vyradení, ak môžu preukázať, že odišli z pozície, ktorá bola základom ich zápisu do zoznamu. Aj keď totiž táto pozícia môže odôvodniť prvotné zaradenie do zoznamu, nemôže viesť k tomu, že situácia dotknutej osoby bude nemenná v čase a pravidelné vykonávanie preskúmania nebude mať žiadny potrebný účinok, pokiaľ Rada nepreukáže pretrvávajúcu existenciu rizika obchádzania, čo je otázka, ktorá v tomto prípade nebola osobitne nastolená.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy žiadna z výkladových metód vymedzených judikatúrou Súdneho dvora na určenie významu ustanovenia práva Únie nevyžaduje, ako tvrdí odvolateľ, existenciu konania dotknutej osoby spočívajúceho v ovplyvňovaní vlády Ruskej federácie alebo existenciu prepojenia na túto vládu, aby mohla byť určitá osoba kvalifikovaná ako „popredný podnikateľ“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

55. Na úvod pripomínam, že v sporných aktoch( 34 ) Rada založila zaradenie odvolateľa do zoznamu nielen na kritériu uvedenom v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ale aj na kritériu uvedenom v článku 2 ods. 1 písm. d) tohto rozhodnutia. Rada v podstate usúdila, že odvolateľ aktívne, materiálne alebo finančne podporoval ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo destabilizáciu Ukrajiny a že z nich mal aj on prospech. Ako vyplýva z odôvodnenia poskytnutého Radou( 35 ), medzi dôvody, o ktoré sa toto zaradenie opiera, patrí blízky vzťah odvolateľa s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a významné výhody, ktoré si medzi sebou vymieňajú. Rada sa v tejto súvislosti spoliehala aj na politickú pomoc, ktorú pán Putin poskytol skupine Alfa Group, ktorej hlavným akcionárom bol odvolateľ, s cieľom rozvíjať jej plány zahraničných investícií ako odmenu za lojalitu tejto skupiny.

56. Je dôležité poznamenať, že v bodoch 133 až 135 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že dôvod na zaradenie odvolateľa do sporných zoznamov, založený na jeho postavení popredného podnikateľa pôsobiaceho v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, zodpovedajúci článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, je dostatočne podložený. V tejto súvislosti Všeobecný súd usúdil, že nie je potrebné preskúmať opodstatnenosť ostatných námietok odvolateľa, ktorými chcel spochybniť posúdenie Rady týkajúce sa zaradenia odvolateľa do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

58. Toto tvrdenie bolo pôvodne formulované v rozsudku z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518)( 36 ), v ktorom Súdny dvor výslovne odkázal na dôvody, na ktorých sa zakladá uplatnenie kritéria pre zaradenia do zoznamu na dotknutú osobu. Ak je aspoň jeden z týchto dôvodov podložený a dostatočný, potom skutočnosť, že ostatné dôvody podložené a dostatočné nie sú, neznamená, že toto kritérium bolo uplatnené nesprávne, a teda že rozhodnutie Rady je nezákonné.( 37 ) Vo svojej následnej judikatúre, konkrétne v rozsudku z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada (C‑248/17 P, EU:C:2018:967)( 38 ), Súdny dvor analogicky použil rovnakú argumentáciu na situáciu, keď sa v rámci odvolania považuje za dôvodné jedno z kritérií pre zaradenie do zoznamu – a nie iba dôvody odôvodňujúce uplatnenie tohto kritéria. Podľa Súdneho dvora sa za týchto okolností odvolací dôvod týkajúci sa akéhokoľvek ďalšieho kritéria zaradenia do zoznamu stáva v podstate neúčinným, pretože výrok napadnutého rozsudku treba považovať za dôvodný.( 39 )

59. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, chcela by som predovšetkým poznamenať, že prax Všeobecného súdu v oblasti reštriktívnych opatrení sa nezdá byť jednotná, ako to dokazujú prebiehajúce veci, v ktorých som nedávno predniesla návrhy (Timčenko/Rada, C‑702/23 P, EU:C:2025:273, a Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:274). V odvolaním napadnutých rozsudkoch v uvedených veciach sa Všeobecný súd neopieral o judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu napríklad z rozsudku Bank Tejarat. Skúmal zákonnosť sporných rozhodnutí Rady jednak z hľadiska článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako aj z hľadiska jeho článku 2 ods. 1 písm. d). To znamená, že prístup, ktorý Súdny dvor zaujme v prejednávanej veci, môže mať významné dôsledky pre rozhodovaciu prax Všeobecného súdu.

63. Okrem toho je pravda, že na rozdiel od rozsudku Bank Tejarat sa obidve kritériá zaradenia do zoznamu uplatnené v prejednávanej veci nielenže zameriavajú na odlišné situácie, ale majú aj výrazne odlišnú povahu. Ako vyplýva z prvej časti týchto návrhov, článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 v konečnom dôsledku umožňuje zaradenie osoby do zoznamu z dôvodu, že je ako popredný podnikateľ zapojená do hospodárskeho odvetvia, ktoré je pre vládu Ruskej federácie ziskové. Naopak, podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa osobe uvedenej v zozname pripisuje konanie spočívajúce v materiálnej alebo finančnej podpore ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo v získaní prospechu z nich.

64. Rozdielna povaha kritérií zaradenia do zoznamu, ktoré boli uplatnené na odvolateľa v sporných aktoch, však nemôže spochybniť koncepčné úvahy uvedené v bodoch 60 a 61 vyššie. Táto odlišná povaha navyše ani nespôsobuje, že by sa tieto kritériá zaradenia do zoznamu zmenili na samostatné prvky, ktoré by bolo možné oddeliť od zvyšku rozhodnutia Rady, čo by v súlade s judikatúrou Súdneho dvora( 43 ) umožnilo čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia.

67. Prvý odvolací dôvod treba preto zamietnuť.

V. Návrh

68. Vzhľadom na analýzu uvedenú v týchto návrhoch navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, pokiaľ ide o druhý a štvrtý odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Okrem toho navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod.

69. Nevyjadrujem sa k ostatným odvolacím dôvodom, ktoré predložil odvolateľ, ani k tomu, ktorému účastníkovi konania sa má uložiť povinnosť nahradiť trovy konania podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 Ďalej len „odvolateľ“.

9 Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).

10 Nariadenie Rady z 25. februára 2022, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1).

11 V záujme stručnosti by sa odkazy na kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 mali chápať aj ako odkazy na kritérium stanovené v článku 1 ods. 1 písm. e) uvedeného rozhodnutia a v článku 3 ods. 1 písm. g) zmeneného nariadenia č. 269/2014. Pozri body 9 a 11 nižšie.

12 Ďalej len „zmenené rozhodnutie 2014/145“.

13 Ďalej len „zmenené nariadenie č. 269/2014“.

14 Napadnutý rozsudok (body 31 a 32).

21 V tejto súvislosti pozri vymedzenie uvedené v Cambridge Dictionary , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/businessperson.

22 Pozri okrem iného vymedzenie uvedené v Cambridge Dictionary , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/learnerenglish/leading.

23 Pozri rozsudok z 28. novembra 2024, Másdi (C‑169/23, EU:C:2024:988, bod 42 a citovaná judikatúra).

24 Pozri bulharskú, českú, nemeckú, estónsku, chorvátsku, taliansku, maďarskú, poľskú, slovenskú, slovinskú, fínsku a švédsku jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

25 Pozri holandskú, portugalskú, španielsku, írsku a rumunskú jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

26 Pozri okrem iného vymedzenie v slovníku LeRobert , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionnaire.lerobert.com/definition/influent.

33 Upozorňujem Súdny dvor aj na odôvodnenia 2 a 4 rozhodnutia 2022/329, v ktorých sa uvádza, že Európska únia „naďalej neochvejne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“, a poukazuje na potrebu prijať ďalšie reštriktívne opatrenia, ktoré by pre Rusko mali ďalekosiahle a závažné dôsledky za jeho vojenskú agresiu. Okrem toho sa v odôvodnení 10 rozhodnutia 2022/329 uvádza, že reakcia Európskej únie „bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia“ ako reakciu na „nevyprovokovanú inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu“. Z tohto tvrdenia je zrejmé, že tieto dva typy opatrení sú vzájomne prepojené prvky, ktoré sledujú rovnaký cieľ.

34 Pozri bod 13 vyššie.

35 Pozri bod 12 vyššie.

36 Ďalej len „rozsudok Kadi II“.

37 Rozsudok Kadi II (bod 130).

38 Ďalej len „rozsudok Bank Tejarat“.

45 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada (C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 49).