C-111/24
ECLI:EU:C:2025:413
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0111
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 5. júna 2025( 1 )
Vec C ‑ 111/24 P
German Chan
proti
Rade Európskej únie
„ Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zaradenie mena odvolateľa do zoznamov dotknutých osôb, subjektov a orgánov – Článok 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Výklad – Pojem ‚popredný podnikateľ‘ – Konkrétne osobné konanie z hľadiska vplyvu na vládu Ruskej federácie – Preskúmanie opodstatnenosti žalobných dôvodov spochybňujúcich všetky kritériá zaradenia do zoznamu Všeobecným súdom – Súdna hospodárnosť – Účinná súdna ochrana – Právo na dobrú povesť – Neúčinnosť “
I. Úvod
1. Tieto návrhy sa týkajú odvolania, ktoré podal German Chan( 2 ) a ktorým sa domáha zrušenia rozsudku z 29. novembra 2023, Chan/Rada (T‑333/22, EU:T:2023:758)( 3 ). Týmto rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľa, podanú na základe článku 263 ZFEÚ proti:
– rozhodnutiu Rady (SZBP) 2022/429 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I, 2022, s. 44), a vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2022/427 z 15. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I, 2022, s. 1)( 4 ), a
– rozhodnutiu Rady (SZBP) 2022/1530 zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149), a vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2022/1529 zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1)( 5 ),
v rozsahu, v akom bolo meno odvolateľa na základe týchto aktov zaradené do zoznamov, ktoré sú k nim pripojené. Na základe uvedených aktov Rada Európskej únie zabránila odvolateľovi vo vstupe na územie členských štátov alebo v prechode cez toto územie a zmrazila všetky jeho finančné prostriedky a hospodárske zdroje na tomto území.
2. Prejednávaná vec sa týka jedného z prvých odvolaní podaných na Súdny dvor v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami, ktoré Rada prijala v roku 2022 v nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu.( 6 ) Súdnemu dvoru, ktorý zasadá vo veľkej komore, poskytuje najmä možnosť stanoviť výklad kritéria stanoveného v článku 1 ods. 1 písm. e) a článku 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP( 7 ), zmeneného rozhodnutím (SZBP) 2022/329( 8 ), a v článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 269/2014( 9 ), zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2022/330( 10 ). Toto kritérium, bežne označované ako „kritérium g)“, sa týka zaradenia popredných podnikateľov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, do zoznamu.
3. Odvolateľ okrem iného tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145( 11 ) tým, že v podstate dospel k záveru, že splnenie kritéria, ktoré sa v ňom nachádza, nevyžaduje, aby Rada preukázala akékoľvek konkrétne konanie alebo prínos osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala prepojenie s režimom tejto krajiny. Ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne odmietol preskúmať žalobné dôvody uplatnené v prvostupňovom konaní, ktoré spochybňujú jeho zaradenie do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
4. Táto vec súvisí s konaním vo veci C‑696/23 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Dmitrij Alexandrovič Pumpjanskij, s konaním vo veci C‑704/23 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Tigran Chudaverdjan, s konaním vo veci C‑711/23 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Viktor Filippovič Rašnikov a s konaním vo veci C‑35/24 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Dmitrij Arkadievič Mazepin, proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktorými sa potvrdilo zaradenie mien uvedených osôb do zoznamov osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Návrhy v týchto veciach sa takisto prednášajú dnes, pričom sa v nich zameriavam na konkrétne otázky, ktoré ma Súdny dvor požiadal preskúmať okrem iného v súvislosti s výkladom kritéria zaradenia do zoznamu uvedeného v dotknutom ustanovení, a to najmä vo svetle hlavných spoločných argumentov predložených odvolateľmi.
II. Skutkové okolnosti a konanie
A. Okolnosti predchádzajúce sporu
5. Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 18 napadnutého rozsudku. Na účely týchto návrhov možno tieto skutočnosti zhrnúť odkazom na tieto nesporné skutočnosti.
6. Odvolateľ je podnikateľ ruskej a izraelskej štátnej príslušnosti.
7. Dňa 17. marca 2014 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145. V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie č. 269/2014. Obidva akty sa týkali reštriktívnych opatrení vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
8. Dňa 25. februára 2022 prijala Rada rozhodnutie 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145, a nariadenie 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014, pričom predmetnými aktmi sa okrem iného zmenili kritériá, podľa ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.
9. Článok 1 ods. 1 písm. b) a e) rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329( 12 ), bráni fyzickým osobám spĺňajúcim určité kritériá, ktoré sú v podstate rovnaké ako kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) uvedeného rozhodnutia, vo vstupe na územie členských štátov alebo v prechode cez toto územie. Článok 2 ods. 1 písm. g) následne stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov okrem iného od fyzických osôb spĺňajúcich tieto kritériá.
10. Konkrétne článok 2 ods. 1 písm. d) a g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 stanovujú:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:
…
d) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;
…
g) popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené [právnických osôb, subjektov alebo orgánov zapojených – neoficiálny preklad ] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,
…“
11. Nariadenie č. 269/2014, zmenené nariadením 2022/330( 13 ), vyžaduje prijatie opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov a stanovuje podrobné podmienky tohto zmrazenia finančných prostriedkov, ktoré sú v podstate rovnaké ako pravidlá stanovené v zmenenom rozhodnutí 2014/145. Článok 3 ods. 1 písm. d) a g) zmeneného nariadenia č. 269/2014 v podstate preberá znenie článku 2 ods. 1 písm. d) a g) uvedeného rozhodnutia.
12. Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 15. marca 2022 pôvodné akty. Meno odvolateľa bolo doplnené do zoznamu uvedeného v prílohe k zmenenému rozhodnutiu 2014/145 a do zoznamu uvedeného v prílohe 1 k zmenenému nariadeniu č. 269/2014 z týchto dôvodov:
„[Odvolateľ] je významným akcionárom konglomerátu Alfa Group, ktorého súčasťou je Alfa Bank, jeden z najväčších ruských daňovníkov. Je považovaný za jednu z najvplyvnejších osôb v Rusku. Podobne ako ostatní vlastníci banky Alfa Bank (Michail Fridman a Petr Aven) udržiava úzke vzťahy s Vladimírom Putinom a naďalej si navzájom poskytujú významné protislužby. Vlastníci skupiny Alfa Group z tohto vzťahu získavajú obchodné a právne výhody. Najstaršia dcéra Vladimíra Putina, Maria, viedla charitatívny projekt Alfa‑Endo, ktorý financovala banka Alfa Bank. Vladimír Putin odmenil skupinu Alfa Group za jej lojalitu voči ruským orgánom tým, že jej poskytol politickú pomoc s jej plánmi v oblasti zahraničných investícií.
Aktívne teda materiálne alebo finančne podporuje ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny a má z toho prospech. Je takisto jedným z popredných ruských podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“
13. Dňa 16. marca 2022 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 121I, 2022, s. 1) oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v pôvodných aktoch.
14. Dňa 21. marca 2022 odvolateľ požiadal Radu, aby mu umožnila prístup k dokumentom, na základe ktorých boli prijaté reštriktívne opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Rada tejto žiadosti vyhovela 29. marca 2022.
15. Dňa 1. júna 2022 odvolateľ podal Rade žiadosť o preskúmanie.
16. Dňa 14. septembra 2022 Rada prijala ponechávajúce akty, ktorými predĺžila platnosť opatrení prijatých voči odvolateľovi do 15. marca 2023, pričom nezmenila dôvody zaradenia jeho mena do sporných zoznamov.
B. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
17. Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júna 2022 podal odvolateľ žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia pôvodných aktov. Následne odvolateľ podal návrh na úpravu žaloby s cieľom zmeniť žalobné návrhy svojej žaloby tak, že zahŕňali návrh na zrušenie ponechávajúcich aktov.
18. Na podporu svojej žaloby odvolateľ uviedol tri žalobné dôvody, ktoré v podstate vychádzali, po prvé z neexistencie právneho základu pre prijatie kritéria uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, po druhé z nedodržania zásady proporcionality a po tretie zo zjavne nesprávneho posúdenia. Odvolateľ na pojednávaní uviedol, že prvými dvoma uvedenými žalobnými dôvodmi sa vlastne snažil uplatniť námietku nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ proti článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Okrem toho odvolateľ vo svojom návrhu na zmenu žaloby uviedol štvrtý žalobný dôvod smerujúci proti ponechávajúcim aktom, ktorý vychádza z porušenia podstatnej procesnej požiadavky, a najmä z porušenia povinnosti uskutočňovať pravidelné preskúmanie a povinnosti odôvodnenia.
19. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu odvolateľa zamietol, pričom okrem iného uviedol tieto dôvody.
20. Po prvé Všeobecný súd zamietol námietku odvolateľa, že kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 je nezákonné z dôvodu absencie právneho základu. Všeobecný súd v tejto súvislosti pripomenul, že sporné akty vychádzali zo Zmlúv, a to najmä z článku 29 ZEÚ, pokiaľ ide o rozhodnutia 2022/429 a 2022/1530, a z článku 215 ZFEÚ, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenia 2022/427 a 2022/1529. Tieto akty preto mali relevantný právny základ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.( 14 ) Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že článok 215 ods. 2 ZFEÚ umožňuje Rade prijať reštriktívne opatrenia len pod podmienkou, že rozhodnutie prijaté v súlade s hlavou V kapitolou 2 Zmluvy o EÚ takéto opatrenia stanovuje. Podľa Všeobecného súdu platí, že ak je táto podmienka splnená, článok 215 ods. 2 ZFEÚ slúži ako správny právny základ pre prijatie aktov, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia, a to aj voči adresátom, ktorí nemajú žiadnu väzbu na vládnuci režim tretej krajiny.( 15 )
21. Po druhé, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady proporcionality, Všeobecný súd usúdil, že zákonnosť opatrenia prijatého v oblastiach, ktoré zahŕňajú politické rozhodnutia, môže byť dotknutá len vtedy, keď je opatrenie zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý chce príslušná inštitúcia sledovať. Podľa Všeobecného súdu existuje racionálny vzťah medzi (i) zameraním sa na popredných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré prinášajú značné príjmy vláde, a to vzhľadom na ich význam pre ruské hospodárstvo, a (ii) cieľom reštriktívnych opatrení v prejednávanej veci, ktorým je zvýšiť tlak na Ruskú federáciu a náklady na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že prístup zameraný na tieto osoby treba považovať za v súlade s týmto cieľom a nemožno ho považovať za zjavne neprimeraný vzhľadom na tento cieľ.( 16 )
22. Po tretie, pokiaľ ide o údajne nesprávne posúdenie pri uplatňovaní článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 na odvolateľa, Všeobecný súd dospel k záveru, že kritérium, ktoré je v ňom uvedené, zahŕňa pojem vplyvu v súvislosti s výkonom činnosti v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, bez akejkoľvek ďalšej podmienky týkajúcej sa prepojenia s režimom tejto vlády. Podľa Všeobecného súdu sa Rada týmto kritériom snažila využiť vplyv, ktorý môže mať dotknutá kategória osôb na ruský režim, a to tým, že bude tieto osoby podnecovať k vyvíjaniu tlaku na tento ruský režim, aby došlo k zmene jeho politiky. Pojem „poprední podnikatelia“ teda treba chápať tak, že sa týka dôležitosti uvedených osôb najmä vzhľadom na ich profesijné postavenie, význam ich hospodárskych činností, rozsah ich kapitálovej účasti alebo ich funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonávajú.( 17 ) Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Všeobecný súd uviedol, že Rada predložila dostatočne konkrétny, presný a konzistentný súbor dôkazov, ktoré môžu preukázať, že odvolateľ je zapojený do hospodárskeho odvetvia, konkrétne do odvetvia bankovníctva, ktoré predstavuje významný zdroj príjmov vlády Ruskej federácie.( 18 )
23. Vzhľadom na uvedené úvahy Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedenie mena odvolateľa v pôvodných aktoch v súlade s kritériom uvedeným v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 bolo odôvodnené dostatočne. V tejto súvislosti Všeobecný súd ďalej uviedol, že nie je potrebné preskúmať odvolateľom predložený žalobný dôvod, podľa ktorého neexistujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie uplatnenia kritéria uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.( 19 )
III. Návrhy a konanie na Súdnom dvore
24. Odvolateľ svojím odvolaním doručeným Súdnemu dvoru 8. februára 2024 navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné akty,
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
25. Rada vo svojom vyjadrení k odvolaniu predloženom 15. mája 2024 navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.
26. Dňa 11. februára 2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odvolateľ a Rada odpovedali na ústne otázky položené Súdnym dvorom, najmä pokiaľ ide o výklad výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, a pokiaľ ide o otázku, či mal Všeobecný súd preskúmať opodstatnenosť spochybnenia všetkých kritérií zaradenia do zoznamu, ktoré Rada voči odvolateľovi uplatnila v sporných aktoch, vo svetle rozsudku z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada (C‑248/17 P, EU:C:2018:967).
IV. Posúdenie
27. Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza v podstate sedem odvolacích dôvodov, pričom tvrdí, že:
– po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmal, či uplatnenie článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 na odvolateľa bolo opodstatnené,
– po druhé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145,
– po tretie Všeobecný súd porušil článok 215 ods. 2 ZFEÚ,
– po štvrté výklad výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý podal Všeobecný súd, porušuje zásadu právnej istoty, vlastnícke právo a slobodu podnikania,
– po piate Všeobecný súd skreslil význam uvádzaných dôkazov v neprospech odvolateľa a porušil povinnosť odôvodnenia,
– po šieste Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že bankovníctvo predstavuje odvetvie, ktoré poskytuje významný zdroj príjmov vláde, v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145,
– po siedme Všeobecný súd porušil právo na spravodlivý proces a zásadu rovnosti zbraní.
28. Súdny dvor požiadal o preskúmanie konkrétnych tvrdení týkajúcich sa výkladu výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktoré sa v podstate týkajú druhého a štvrtého odvolacieho dôvodu. Okrem toho Súdny dvor požiadal o analýzu tvrdení odvolateľa týkajúcich sa toho, či sa Všeobecný súd dopustil pochybenia tým, že nepreskúmal opodstatnenosť uplatnenia článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 na odvolateľa. Tieto tvrdenia sa nachádzajú v prvom odvolacom dôvode. Moje posúdenie sa zameria práve na tieto hlavné otázky, na ktoré sa sústredili účastníci konania vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaní, ako o to požiadal Súdny dvor.
A. Druhý a štvrtý odvolací dôvod
29. Druhým a štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil kritérium uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Odvolateľ Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že konštatoval, že výraz „poprední podnikatelia“ v tomto ustanovení nevyžaduje, aby Rada preukázala akékoľvek konkrétne konanie osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala akékoľvek prepojenie s režimom tejto krajiny. Tvrdí, že z niektorých jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 – ako napríklad z francúzskej jazykovej verzie, ktorá používa výraz „femmes et hommes d’affaires influents“ – vyplýva, že na uplatnenie tohto ustanovenia sa vyžaduje existencia vykonávania vplyvu na uvedenú vládu alebo existencia prepojenia s ňou na účely výkonu tohto vplyvu.
30. Rada tieto argumenty spochybňuje.
31. Ako vyplýva z bodu 10 vyššie, v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa stanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria „popredný[m] podnikateľo[m]… zapojen[ým] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny“, alebo ktoré sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou.
32. Podľa ustálenej judikatúry platí, že pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou. To platí najmä v prípade, keď znenie dotknutého ustanovenia práva Únie neobsahuje výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho význam a obsah, čo platí aj v prejednávanej veci, pokiaľ ide o článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.( 20 )
33. Po prvé, pokiaľ ide o doslovný výklad výrazu „poprední podnikatelia“, je všeobecne známe, že slovo „podnikateľ“ odkazuje na osobu, ktorá pracuje v oblasti podnikania, zvyčajne na výkonnej úrovni v spoločnosti. Okrem toho slovo „podnikanie“ odkazuje na vykonávanie hospodárskej alebo obchodnej činnosti. Pojem „podnikatelia“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa preto vzťahuje na osoby vykonávajúce hospodársku alebo obchodnú činnosť v rámci spoločnosti, pričom tieto osoby sú vlastníkmi takejto spoločnosti alebo v nej majú dôležité postavenie.( 21 )
34. Slovo „popredný“ je prídavné meno, ktorého význam v angličtine („leading“) je „veľmi dôležitý alebo najdôležitejší“( 22 ). Keďže za výrazom „poprední podnikatelia“ nasleduje v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 výraz „zapojen[í] do hospodárskych odvetví“, pojem „poprední“ treba chápať tak, že odkazuje na dôležitosť dotknutého podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, a vplyv, ktorý táto osoba môže v danom odvetví vykonávať, čo je v podstate záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 91 napadnutého rozsudku. Okrem toho, ako sa uvádza v tom istom bode, postavenie osoby ako „popredného“ podnikateľa je možné preukázať okrem iného na základe jeho profesijného postavenia, významu jeho či jej hospodárskych činností, rozsahu jeho kapitálových účastí alebo jeho funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonáva. Tento záver odvolateľ vo svojom odvolaní výslovne nespochybňuje.
35. Z toho vyplýva, že z hľadiska doslovného výkladu sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bodoch 88 až 90 napadnutého rozsudku v podstate usúdil, že všetko, čo je Rada povinná preukázať na účely určenia, že osoba je „popredným podnikateľom“ na účely článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, je to, že daná osoba vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je v súlade s prvkami opísanými v bode 91 napadnutého rozsudku považovaná za veľmi dôležitého alebo najdôležitejšieho podnikateľa v hospodárskom odvetví, v ktorom pôsobí, takže je schopná vykonávať v rámci tohto odvetvia vplyv.
36. Je pravda, že v niektorých jazykových verziách článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa podstatné meno „podnikatelia“ (businesspersons) konkretizuje slovom, ktoré je v angličtine ekvivalentom slova „vplyvní“ („influential“), a nie slova „poprední“ („leading“). Odvolateľ sa na túto skutočnosť odvoláva a tvrdí, že podnikatelia, ktorých sa toto ustanovenie týka, musia byť schopní vykonávať vplyv nielen v rámci hospodárskeho odvetvia, v ktorom pôsobia, ale konkrétne na samotnú vládu Ruskej federácie.
37. V tejto súvislosti však pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie.( 23 )
38. V prejednávanej veci v súlade s vysvetleniami, ktoré Rada poskytla na pojednávaní, konštatujem, že 12 jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 v podstate konkretizuje podstatné meno „podnikatelia“ („businesspersons“) pomocou slova, ktoré je v angličtine ekvivalentom slova „poprední“ („leading“).( 24 ) Okrem týchto verzií sa v niektorých ďalších verziách používa slovo, ktoré možno do angličtiny preložiť ako „prominentní“ („prominent“) alebo „hlavní“ („principal“), čo zo sémantického hľadiska sú synonymá výrazu „poprední“ („leading“).( 25 ) Úvahy uvedené v bode 34 vyššie, týkajúce sa výkladu výrazu „poprední podnikatelia“ („leading businesspersons“) v angličtine, sú preto plne uplatniteľné na všetky uvedené verzie.
39. Naproti tomu len francúzska, lotyšská a litovská jazyková verzia konkretizujú podstatné meno „podnikatelia“ uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 prídavným menom, ktoré by sa do angličtiny preložilo ako „vplyvný“ („influential“). Aj v týchto jazykoch je však jedným z hlavných významov slova „vplyvný“ „dôležitosť“ subjektu.( 26 ) V dôsledku toho, aby sa zabezpečil jednotný výklad a uplatňovanie článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 37 vyššie, francúzska, lotyšská a litovská jazyková verzia výrazu „poprední podnikatelia“ by sa mala vykladať rovnako ako väčšina jazykových verzií tohto ustanovenia, a to tak, že odkazuje na dôležitosť dotknutého podnikateľa v hospodárskom odvetví, v ktorom pôsobí a v rámci ktorého môže mať vplyv. Všeobecný súd sa teda v bode 92 napadnutého rozsudku, v ktorom dospel k rovnakému záveru, nedopustil žiadneho pochybenia.
40. Z uvedených úvah vyplýva, že z doslovného hľadiska tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého výraz „poprední podnikatelia“, ako je uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, vyžaduje, aby Rada preukázala konkrétne konanie osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala prepojenie s režimom tejto krajiny, nie je dôvodné.
41. Po druhé, pokiaľ ide o kontextuálny výklad, chcela by som na úvod pripomenúť, že kritérium zaradenia do zoznamu týkajúce sa „popredných podnikateľov“, ako je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, bolo prvýkrát zavedené rozhodnutím 2022/329. Toto posledné uvedené rozhodnutie bolo prijaté 25. februára 2022, teda deň potom, ako prezident Ruskej federácie oznámil vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali útok na túto krajinu.( 27 )
42. Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 už pred zmenou vykonanou rozhodnutím 2022/329 obsahoval kritérium zaradenia do zoznamu, ktoré v podstate umožňovalo zameranie na osoby, ktoré môžu mať individuálny vplyv na vládu Ruskej federácie. To bol najmä prípad článku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia 2014/145, ktorý sa v podstate týkal fyzických osôb, ktoré aktívne materiálne alebo finančne podporujú ruské rozhodovacie orgány zodpovedné za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny alebo ktoré z nich majú prospech. Ako už bolo uvedené vyššie,( 28 ) toto kritérium zostalo zachované aj v zmenenom rozhodnutí 2014/145, z čoho vyvodzujem, že výklad jeho článku 2 ods. 1 písm. g), podľa ktorého sa vyžaduje preukázanie vplyvného konania voči vláde Ruskej federácie a prepojenie s režimom, ktorý v tejto krajine vládne, ako tvrdí odvolateľ, by bol jednoducho nadbytočný, a teda z hľadiska kontextuálneho výkladu nekonzistentný.
43. Preto sa domnievam, že kontextuálny výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 nepodporuje tvrdenie odvolateľa.
44. Po tretie, pokiaľ ide o teleologický výklad, článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 je súčasťou právneho rámca, ktorým bol prijatý bezprecedentný súbor reštriktívnych opatrení zameraných, ako správne pripomenul Všeobecný súd v bodoch 52 a 88 napadnutého rozsudku( 29 ), na vyvíjanie maximálneho tlaku na Ruskú federáciu zvýšením nákladov na jej konanie narúšajúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
45. To sú totiž ciele reštriktívnych opatrení prijatých voči Rusku, ako sú v podstate formulované v rozsudku z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada (C‑729/18 P, EU:C:2020:499, bod 59)( 30 ), ktorý odkazuje aj na rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 123)( 31 ). Obidva rozsudky sa týkali výkladu odvetvových reštriktívnych opatrení prijatých vzhľadom na opatrenia destabilizujúce situáciu na Ukrajine, ktoré predchádzali útoku ruských ozbrojených síl na túto krajinu z 24. februára 2022.( 32 ) Na rozdiel od tvrdení odvolateľa však ciele, ktoré Súdny dvor v týchto rozsudkoch identifikoval, zostávajú platné pre výklad individuálnych reštriktívnych opatrení, o ktoré v prejednávanej veci ide, pričom treba pripomenúť, že sektorové aj individuálne reštriktívne opatrenia boli prijaté v rámci spoločnej reakcie na situáciu, ktorá sa od ruského útoku ešte viac zhoršila, ako sa výslovne uvádza v odôvodneniach 10 a 11 rozhodnutia 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145.( 33 )
46. V tejto súvislosti v súlade so závermi Všeobecného súdu uvedenými v bodoch 52 a 53 napadnutého rozsudku zastávam názor, že od prijatia reštriktívnych opatrení vo vzťahu k popredným podnikateľom, na ktorých sa zameriava článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, možno odôvodnene očakávať, že dôjde k maximalizácii tlaku na vládu Ruskej federácie, aby upustila od vojenskej agresie na území Ukrajiny. Títo poprední podnikatelia totiž zohrávajú ústrednú úlohu pri zabezpečovaní ziskovosti hospodárskych odvetví, do ktorých sú zapojení a ktoré v konečnom dôsledku posilňujú finančné zdroje, ktoré má vláda Ruskej federácie k dispozícii na realizáciu svojich činností a politík. V dôsledku toho je pravdepodobné, že reštriktívne opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci, tým, že zasahujú do činnosti dotknutých popredných podnikateľov, obmedzia príjmy, ktoré vláda Ruskej federácie získava z príslušných odvetví svojho hospodárstva, čím sa zvýšia náklady na jej vojenské akcie a obmedzí jej schopnosť narúšať územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
47. Z toho vyplýva, ako uviedol Všeobecný súd v bodoch 54 a 89 napadnutého rozsudku, že existuje racionálny vzťah medzi zameraním sa na popredných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, na jednej strane a cieľom reštriktívnych opatrení v prejednávanej veci na strane druhej. V rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľ, tento vzťah existuje aj v prípade neexistencie konkrétneho konania osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo v prípade neexistencie prepojenia medzi touto osobou a režimom vládnucim v tejto krajine.
48. Teleologický výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 si preto nevyžaduje prehodnotenie jazykového a kontextuálneho výkladu tohto ustanovenia, ako je uvedený v bodoch 40 a 43 vyššie. V skutočnosti podporuje názor, že výraz „poprední podnikatelia“ uvedený v tomto ustanovení vyžaduje, aby Rada preukázala len to, že dotknutá osoba vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je považovaná prinajmenšom za veľmi významného podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, a teda je schopná v tomto odvetví vykonávať vplyv.
49. Pokiaľ ide o zvyšné tvrdenia, keďže odvolateľ uvádza, že je ťažké určiť, akým spôsobom by mali konať osoby zapísané do zoznamu, aby neboli do zoznamu zaradené alebo aby z neho boli vyradené, je dôležité zdôrazniť, že poprední podnikatelia môžu byť zo zoznamu vyradení, ak môžu preukázať, že odišli z pozície, ktorá bola základom ich zápisu do zoznamu. Aj keď totiž táto pozícia môže odôvodniť prvotné zaradenie do zoznamu, nemôže viesť k tomu, že situácia dotknutej osoby bude nemenná v čase a pravidelné vykonávanie preskúmania nebude mať žiadny potrebný účinok, pokiaľ Rada nepreukáže pretrvávajúcu existenciu rizika obchádzania, čo je otázka, ktorá v tomto prípade nebola osobitne nastolená.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy žiadna z výkladových metód vymedzených judikatúrou Súdneho dvora na určenie významu ustanovenia práva Únie nevyžaduje, ako tvrdí odvolateľ, existenciu konania dotknutej osoby spočívajúceho v ovplyvňovaní vlády Ruskej federácie alebo existenciu prepojenia na túto vládu, aby mohla byť určitá osoba kvalifikovaná ako „popredný podnikateľ“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
51. Podľa môjho názoru sa teda nemožno domnievať, že by sa Všeobecný súd pri výklade výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo že by pri ňom porušil zásadu právnej istoty.
52. Druhý a štvrtý odvolací dôvod preto treba zamietnuť.
B. Prvý odvolací dôvod
53. Prvým odvolacím dôvodom odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že odmietol preskúmať žalobné dôvody uplatnené v prvostupňovom konaní, ktoré spochybňujú jeho zaradenie do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Tvrdí, že ak by aj Všeobecný súd správne dospel k záveru, že toto zaradenie do zoznamu je dôvodné podľa článku 2 ods. 1 písm. g) tohto zmeneného rozhodnutia, tým, že Všeobecný súd nepreskúmal jeho tvrdenia týkajúce sa článku 2 ods. 1 písm. d) tohto rozhodnutia, došlo k porušeniu jeho práva na účinnú súdnu ochranu a jeho práva na dobrú povesť. Konkrétne odvolateľ tvrdí, že ak má napadnutý akt rôzne právne základy, Všeobecný súd sa nemôže obmedziť na preskúmanie platnosti len jedného z týchto právnych základov. To platí ešte viac v prejednávanej veci, kde sa kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 zameriavajú na úplne odlišné situácie.
54. Rada tieto tvrdenia spochybňuje. Uvádza, že prístup, ktorý zvolil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, bol riadne podporený ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. Rada okrem toho namieta proti tomu, ako odvolateľ rozlišuje kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Tvrdí, že obidve kritériá sú neutrálne, pretože ani jedno z nich nehodnotí konanie dotknutej osoby ani z nich nevyplýva, že by Rada konanie tejto osoby mala akokoľvek odsudzovať.
55. Na úvod pripomínam, že v sporných aktoch( 34 ) Rada založila zaradenie odvolateľa do zoznamu nielen na kritériu uvedenom v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ale aj na kritériu uvedenom v článku 2 ods. 1 písm. d) tohto rozhodnutia. Rada v podstate usúdila, že odvolateľ aktívne, materiálne alebo finančne podporoval ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo destabilizáciu Ukrajiny a že z nich mal aj on prospech. Ako vyplýva z odôvodnenia poskytnutého Radou( 35 ), medzi dôvody, o ktoré sa toto zaradenie opiera, patrí blízky vzťah odvolateľa s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a významné výhody, ktoré si medzi sebou vymieňajú. Rada sa v tejto súvislosti spoliehala aj na politickú pomoc, ktorú pán Putin poskytol skupine Alfa Group, ktorej hlavným akcionárom bol odvolateľ, s cieľom rozvíjať jej plány zahraničných investícií ako odmenu za lojalitu tejto skupiny.
56. Je dôležité poznamenať, že v bodoch 133 až 135 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že dôvod na zaradenie odvolateľa do sporných zoznamov, založený na jeho postavení popredného podnikateľa pôsobiaceho v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, zodpovedajúci článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, je dostatočne podložený. V tejto súvislosti Všeobecný súd usúdil, že nie je potrebné preskúmať opodstatnenosť ostatných námietok odvolateľa, ktorými chcel spochybniť posúdenie Rady týkajúce sa zaradenia odvolateľa do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
57. Podľa judikatúry Súdneho dvora, na ktorú Všeobecný súd odkazuje v bode 134 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení a so zreteľom na ich preventívnu povahu, ak sa súd Únie domnieva, že aspoň jeden z uvedených dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodňovať zrušenie uvedeného rozhodnutia.
58. Toto tvrdenie bolo pôvodne formulované v rozsudku z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518)( 36 ), v ktorom Súdny dvor výslovne odkázal na dôvody, na ktorých sa zakladá uplatnenie kritéria pre zaradenia do zoznamu na dotknutú osobu. Ak je aspoň jeden z týchto dôvodov podložený a dostatočný, potom skutočnosť, že ostatné dôvody podložené a dostatočné nie sú, neznamená, že toto kritérium bolo uplatnené nesprávne, a teda že rozhodnutie Rady je nezákonné.( 37 ) Vo svojej následnej judikatúre, konkrétne v rozsudku z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada (C‑248/17 P, EU:C:2018:967)( 38 ), Súdny dvor analogicky použil rovnakú argumentáciu na situáciu, keď sa v rámci odvolania považuje za dôvodné jedno z kritérií pre zaradenie do zoznamu – a nie iba dôvody odôvodňujúce uplatnenie tohto kritéria. Podľa Súdneho dvora sa za týchto okolností odvolací dôvod týkajúci sa akéhokoľvek ďalšieho kritéria zaradenia do zoznamu stáva v podstate neúčinným, pretože výrok napadnutého rozsudku treba považovať za dôvodný.( 39 )
59. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, chcela by som predovšetkým poznamenať, že prax Všeobecného súdu v oblasti reštriktívnych opatrení sa nezdá byť jednotná, ako to dokazujú prebiehajúce veci, v ktorých som nedávno predniesla návrhy (Timčenko/Rada, C‑702/23 P, EU:C:2025:273, a Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:274). V odvolaním napadnutých rozsudkoch v uvedených veciach sa Všeobecný súd neopieral o judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu napríklad z rozsudku Bank Tejarat. Skúmal zákonnosť sporných rozhodnutí Rady jednak z hľadiska článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako aj z hľadiska jeho článku 2 ods. 1 písm. d). To znamená, že prístup, ktorý Súdny dvor zaujme v prejednávanej veci, môže mať významné dôsledky pre rozhodovaciu prax Všeobecného súdu.
60. Je pritom dôležité pripomenúť, že v rámci žaloby o neplatnosť sa neúčinnosť uplatneného žalobného dôvodu týka jeho nespôsobilosti viesť k zrušeniu, ktorého sa žalobca domáha, v prípade jeho dôvodnosti.( 40 ) Zvyčajne je neúčinným žalobným dôvodom taký žalobný dôvod, ktorý napáda určitý aspekt opatrenia v prípadoch, keď sa opatrenie môže podľa práva zakladať výlučne na iných dôvodoch alebo úvahách.( 41 ) Za týchto okolností zásada procesnej hospodárnosti umožňuje Všeobecnému súdu takýto žalobný dôvod nepreskúmať, keďže by v každom prípade nemal vplyv na zákonnosť sporného aktu.( 42 )
61. V prejednávanej veci platí, že aj keby Všeobecný súd konštatoval, že Rada na žalobcu nesprávne uplatnila článok 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, výrok rozhodnutia Rady – ktorý mu v podstate zakazuje vstup na územia členských štátov a zmrazuje všetky jeho finančné prostriedky na týchto územiach – by nebol dotknutý a sporné akty by aj tak museli byť vyhlásené za zákonné. Na presne takúto situáciu sa odkazuje v rozsudku Bank Tejarat, ktorý vychádza z ustálenej premisy, že zrušenie aktu sa týka len výrokovej časti aktu, ktorá podlieha súdnemu preskúmaniu, a nie dôvodov, na ktorých dotknutá inštitúcia svoje rozhodnutie založila.
62. Navyše aj keď akty inštitúcií Únie požívajú domnienku zákonnosti, ako odvolateľ tvrdí, táto domnienka sa vzťahuje len na výrokovú časť predmetného aktu, nie na dôvody, na ktorých je táto výroková časť založená. To znamená, že ak Všeobecný súd z dôvodu procesnej hospodárnosti odmietne preskúmať opodstatnenosť jedného z kritérií zaradenia do zoznamu uplatnených na osobu, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ako sa stalo v prejednávanej veci, nemožno uplatniť domnienku, že posúdenie alternatívneho kritéria Radou bolo rozsudkom Všeobecného súdu potvrdené. V tejto súvislosti sa domnievam, že odvolateľ sa mýli, keď tvrdí, že nepreskúmanie jeho zaradenia do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 Všeobecným súdom môže mať vplyv na jeho právo na účinnú súdnu ochranu.
63. Okrem toho je pravda, že na rozdiel od rozsudku Bank Tejarat sa obidve kritériá zaradenia do zoznamu uplatnené v prejednávanej veci nielenže zameriavajú na odlišné situácie, ale majú aj výrazne odlišnú povahu. Ako vyplýva z prvej časti týchto návrhov, článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 v konečnom dôsledku umožňuje zaradenie osoby do zoznamu z dôvodu, že je ako popredný podnikateľ zapojená do hospodárskeho odvetvia, ktoré je pre vládu Ruskej federácie ziskové. Naopak, podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa osobe uvedenej v zozname pripisuje konanie spočívajúce v materiálnej alebo finančnej podpore ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo v získaní prospechu z nich.
64. Rozdielna povaha kritérií zaradenia do zoznamu, ktoré boli uplatnené na odvolateľa v sporných aktoch, však nemôže spochybniť koncepčné úvahy uvedené v bodoch 60 a 61 vyššie. Táto odlišná povaha navyše ani nespôsobuje, že by sa tieto kritériá zaradenia do zoznamu zmenili na samostatné prvky, ktoré by bolo možné oddeliť od zvyšku rozhodnutia Rady, čo by v súlade s judikatúrou Súdneho dvora( 43 ) umožnilo čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia.
65. Súdny dvor napokon rozhodol, že osoba, ktorej meno bolo zaradené do zoznamu osôb, ktorých majetok sa zmrazuje, má naďalej prinajmenšom morálny záujem na dosiahnutí zrušenia tohto zaradenia, a teda na tom, aby súd Únie uznal, že do takéhoto zoznamu nemala byť nikdy zaradená, a to vzhľadom na dôsledky pre jej povesť, a to aj po tom, čo jej meno bolo z uvedeného zoznamu vymazané.( 44 ) Súdny dvor v uvedenom rozsudku potvrdil, že osoba má na základe svojho práva na dobrú povesť záujem domáhať sa zrušenia rozhodnutia Rady o zaradení do zoznamu aj vtedy, keď táto inštitúcia po pravidelnom preskúmaní rozhodne o jej vyradení zo zoznamu. Opäť však konštatujem, že v prejednávanej veci je situácia odlišná, keďže preskúmanie alternatívneho kritéria zaradenia Všeobecným súdom by v žiadnom prípade nemohlo viesť k zrušeniu sporných aktov. Z tohto dôvodu a v súlade s diskusiami, ktoré sa uskutočnili počas pojednávania, je prostriedkom nápravy, ktorý má odvolateľ k dispozícii na ochranu svojej povesti, žaloba o náhradu škody podľa článku 340 ZFEÚ( 45 ).
66. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že Všeobecný súd mohol dospieť k záveru, že ak sa zistí opodstatnenosť jedného z kritérií odôvodňujúcich zaradenie osoby do zoznamu, nie je potrebné ďalej skúmať dôvody, o ktoré sa opiera alternatívne kritérium zaradenia, na ktoré sa Rada odvoláva ako na základ toho istého rozhodnutia. V dôsledku toho, a keďže Všeobecný súd nemusel preskúmať opodstatnenosť zaradenia do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, sa odvolateľ mýli, keď tvrdí, že sa tento súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
67. Prvý odvolací dôvod treba preto zamietnuť.
V. Návrh
68. Vzhľadom na analýzu uvedenú v týchto návrhoch navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, pokiaľ ide o druhý a štvrtý odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Okrem toho navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod.
69. Nevyjadrujem sa k ostatným odvolacím dôvodom, ktoré predložil odvolateľ, ani k tomu, ktorému účastníkovi konania sa má uložiť povinnosť nahradiť trovy konania podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Ďalej len „odvolateľ“.
3 Ďalej len „napadnutý rozsudok“.
4 Ďalej spoločne len „pôvodné akty“.
5 Ďalej spoločne len „ponechávajúce akty“ a spolu s pôvodnými aktmi len „sporné akty“.
6 Pozri tiež rozsudok z 13. marca 2025, Šuvalov/Rada (C‑271/24 P, EU:C:2025:180), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:273) a vo veci Timčenko/Rada (C‑703/23 P, EU:C:2025:274).
7 Rozhodnutie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16).
8 Rozhodnutie Rady z 25. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1).
9 Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).
10 Nariadenie Rady z 25. februára 2022, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1).
11 V záujme stručnosti by sa odkazy na kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 mali chápať aj ako odkazy na kritérium stanovené v článku 1 ods. 1 písm. e) uvedeného rozhodnutia a v článku 3 ods. 1 písm. g) zmeneného nariadenia č. 269/2014. Pozri body 9 a 11 nižšie.
12 Ďalej len „zmenené rozhodnutie 2014/145“.
13 Ďalej len „zmenené nariadenie č. 269/2014“.
14 Napadnutý rozsudok (body 31 a 32).
15 Napadnutý rozsudok (body 37 až 39).
16 Napadnutý rozsudok (body 51 až 56).
17 Napadnutý rozsudok (body 88 až 91).
18 Napadnutý rozsudok (bod 111).
19 Napadnutý rozsudok (body 133 a 134).
20 Rozsudok z 20. marca 2025, DL (C‑61/24, EU:C:2025:197, bod 38 a citovaná judikatúra).
21 V tejto súvislosti pozri vymedzenie uvedené v Cambridge Dictionary , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/businessperson.
22 Pozri okrem iného vymedzenie uvedené v Cambridge Dictionary , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/learnerenglish/leading.
23 Pozri rozsudok z 28. novembra 2024, Másdi (C‑169/23, EU:C:2024:988, bod 42 a citovaná judikatúra).
24 Pozri bulharskú, českú, nemeckú, estónsku, chorvátsku, taliansku, maďarskú, poľskú, slovenskú, slovinskú, fínsku a švédsku jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
25 Pozri holandskú, portugalskú, španielsku, írsku a rumunskú jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
26 Pozri okrem iného vymedzenie v slovníku LeRobert , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionnaire.lerobert.com/definition/influent.
27 Pozri odôvodnenie 9 rozhodnutia 2022/329.
28 Pozri bod 10 vyššie.
29 V krátkosti pripomínam, že závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 52 až 54 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o ciele sledované reštriktívnymi opatreniami, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú súčasťou posúdenia vykonaného uvedeným súdom v súvislosti s námietkou nezákonnosti vznesenou odvolateľom v prvostupňovom konaní podľa článku 277 ZFEÚ vo svetle zásady proporcionality. Sú však v súlade so záverom, ktorý Všeobecný súd uviedol v bode 88 napadnutého rozsudku v rámci posúdenia výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktoré umožňuje všetky tieto závery posudzovať spoločne.
30 Pozri tiež rozsudok zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada (C‑732/18 P, EU:C:2020:727, bod 85).
31 Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Timčenko/Rada (C‑703/23 P, EU:C:2025:274, bod 52).
32 Pozri rozhodnutie Rady 2014/512/SZBP z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13), ktoré bolo zmenené, a nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1).
33 Upozorňujem Súdny dvor aj na odôvodnenia 2 a 4 rozhodnutia 2022/329, v ktorých sa uvádza, že Európska únia „naďalej neochvejne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“, a poukazuje na potrebu prijať ďalšie reštriktívne opatrenia, ktoré by pre Rusko mali ďalekosiahle a závažné dôsledky za jeho vojenskú agresiu. Okrem toho sa v odôvodnení 10 rozhodnutia 2022/329 uvádza, že reakcia Európskej únie „bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia“ ako reakciu na „nevyprovokovanú inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu“. Z tohto tvrdenia je zrejmé, že tieto dva typy opatrení sú vzájomne prepojené prvky, ktoré sledujú rovnaký cieľ.
34 Pozri bod 13 vyššie.
35 Pozri bod 12 vyššie.
36 Ďalej len „rozsudok Kadi II“.
37 Rozsudok Kadi II (bod 130).
38 Ďalej len „rozsudok Bank Tejarat“.
39 Rozsudok Bank Tejarat (body 60 a 61). Pojmy, ktoré Súdny dvor v týchto bodoch použil, sa zdajú byť nejednoznačné, keďže namiesto „kritérií“ odkazuje na „dôvody“. Z bodu 57 však jednoznačne vyplýva, že Súdny dvor v tomto prípade odkazuje na príslušné kritériá zaradenia do zoznamu, a nie na dôvody, na základe ktorých boli tieto kritériá uplatnené.
40 Pozri rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada (C‑46/98 P, EU:C:2000:474, bod 38).
41 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Evropaïki Dynamiki/ECB (C‑401/09 P, EU:C:2011:31, bod 88).
42 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola vo veci EFMA/Rada (C‑46/98 P, EU:C:1999:547, bod 10).
43 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rada (C‑425/13, EU:C:2015:483, bod 94 a citovaná judikatúra).
44 Pozri rozsudok z 31. januára 2019, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada (C‑225/17 P, EU:C:2019:82, bod 31 a citovaná judikatúra).
45 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada (C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 49).