C-117/24

62024CC0117

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

RIMVYDAS NORKUS

prednesené 22. mája 2025 ( 1 )

Vec C‑117/24

JYSK Kereskedelmi Kft.

I. Právny rámec

A.

Nariadenie (EÚ) č. 995/2010

2.

Článok 1 nariadenia (EÚ) č. 995/2010 s názvom „Predmet úpravy“ stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh prvýkrát, ako aj povinnosti obchodníkov.“

c)

‚hospodársky subjekt‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh;

…“

4.

Podľa článku 4 uvedeného nariadenia, nazvaného „Povinnosti hospodárskych subjektov“:

„1. Uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, je zakázané.

opatrenia a postupy zabezpečujúce prístup k informáciám o dodávke dreva alebo výrobkov z dreva, ktoré hospodársky subjekt uviedol na trh:

–

opis vrátane obchodného mena a druhu výrobku, ako aj bežného názvu druhu dreviny a prípadne jej plného vedeckého názvu,

–

krajinu ťažby a prípadne:

i)

meno/názov a adresa dodávateľa hospodárskeho subjektu,

–

meno/názov a adresa obchodníka, ktorému bolo dodané drevo a výrobky z dreva,

–

doklady alebo iné informácie, ktoré preukazujú súlad takého dreva a výrobkov z dreva s uplatniteľnými právnymi predpismi;

b)

–

rozšírenosti nelegálnej ťažby dreva alebo nelegálnych postupov v krajine ťažby a/alebo v regióne v rámci krajiny, kde sa drevo vyťažilo vrátane zváženia rozšírenosti ozbrojeného konfliktu,

–

sankcií uložených Bezpečnostnou radou OSN alebo Radou Európskej únie týkajúcich sa dovozu a vývozu dreva,

–

zložitosti dodávateľského reťazca dreva a výrobkov z dreva;

…“

7.

V článku 8 tohto nariadenia s názvom „Monitorovacie organizácie“ sa uvádza:

„1. Monitorovacia organizácia:

a)

udržiava a pravidelne vyhodnocuje systém náležitej starostlivosti, ako je uvedené v článku 6, a udeľuje hospodárskym subjektom právo používať ho;

Článok 10 nariadenia, nazvaný „Kontroly hospodárskych subjektov“, stanovuje:

„1. Príslušné orgány vykonávajú kontroly s cieľom overiť, či hospodárske subjekty spĺňajú požiadavky ustanovené v článkoch 4 a 6.

2. Kontroly uvedené v odseku 1 sa vykonávajú v súlade s pravidelne prehodnocovaným plánom na základe prístupu založeného na posúdení rizika. Okrem toho sa kontroly môžu vykonávať, ak má príslušný orgán informácie, vrátane oprávnených obáv tretích strán, týkajúce sa dodržiavania tohto nariadenia zo strany hospodárskeho subjektu.

3. Kontroly uvedené v odseku 1 môžu okrem iného zahŕňať:

a)

previerku systému náležitej starostlivosti vrátane hodnotenia rizika a postupov na zmierňovanie rizika;

Vykonávacie nariadenie č. 607/2012

9.

Článok 5 vykonávacieho nariadenia č. 607/2012 ( 3 ), s názvom „Vedenie záznamov zo strany hospodárskych subjektov“, stanovuje:

„1. Informácie o dodávkach hospodárskych subjektov stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 995/2010] a uplatňovanie postupov na zmierňovanie rizika sa dokumentujú pomocou primeraných záznamov, ktoré sa uchovávajú počas 5 rokov a sprístupňujú príslušným orgánom na kontrolu.

2. V rámci uplatňovania vlastného systému náležitej starostlivosti musia byť hospodárske subjekty schopné preukázať, ako získané informácie skontrolovali podľa kritérií stanovených v článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia [č. 995/2010], ako sa dospelo k rozhodnutiu o prijatí opatrení na zmiernenie rizika a ako hospodársky subjekt určil stupeň rizika.“

II. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

13.

JYSK Maďarsko spochybňuje toto rozhodnutie na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), vnútroštátnom súde, ktorý v prejednávanej veci podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdí, že SNS, ktorý udržiava jej materská spoločnosť, možno považovať za jej vlastný systém. Nariadenie č. 995/2010 ukladá len povinnosť používať SNS, a nie povinnosť vytvoriť ho.

14.

Národný úrad sa naopak domnieva, že hospodársky subjekt v zmysle nariadenia č. 995/2010 je povinný udržiavať SNS samostatne. Keďže materská spoločnosť zveruje svojim dcérskym spoločnostiam samostatné úlohy v oblasti dovozu, čo je prípad spoločnosti JYSK Maďarsko, ktorá sama priamo uskutočňuje dovoz do Európskej únie, toto nariadenie ukladá dcérskym spoločnostiam, a teda spoločnosti JYSK Maďarsko, konkrétne povinnosť udržiavať svoj vlastný SNS.

15.

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta na rozsah povinnosti, ktorú má hospodársky subjekt v rámci SNS stanoveného nariadením č. 995/2010, a najmä či na splnenie tejto povinnosti stačí, aby hospodársky subjekt používal SNS na získavanie údajov, hodnotenie a zmiernenie rizika, pokiaľ ide o drevo a výrobky z dreva, ktoré uvádza na vnútorný trh prvýkrát, alebo či naopak takýto hospodársky subjekt musí mať SNS, ktorý zriadil vo vlastnom mene a ktorý je osobitne vytvorený pre činnosť, ktorú vykonáva.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania z 1. februára 2024 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 14. februára 2024. Písomné pripomienky predložili národný úrad, žalovaný vo veci samej, maďarská a španielska vláda, ako aj Európska komisia. Tieto dotknuté osoby, ako aj žalobkyňa a žalovaná vo veci samej, sa zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. februára 2025.

III. Analýza

19.

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či prax dcérskej spoločnosti, ktorá spočíva v prístupe k prvkom SNS stanoveným v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 995/2010, ktorý udržiava a vyhodnocuje jej materská spoločnosť alebo ktorý bol zriadený monitorovacou organizáciou uvedenou v článku 8 a používaný touto materskou spoločnosťou, je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto nariadenia. Pýta sa teda na rozsah povinností, ktoré majú hospodárske subjekty a ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia. Konkrétne sa pýta, či tento článok 4 ods. 2 a 3, ako aj článok 6 ods. 1 toho istého nariadenia ukladajú hospodárskym subjektom povinnosť mať SNS vo vlastnom mene a vytvorený osobitne pre činnosť, ktorú vykonávajú.

20.

Treba poznamenať, že pojem SNS, z ktorého vychádza otázka položená vnútroštátnym súdom Súdnemu dvoru v prejednávanej veci, nie je v práve Únie definovaný. V tejto súvislosti článok 4 ods. 2 nariadenia č. 995/2010 stanovuje, že ide o rámec postupov a opatrení, ktorých kritériá sú vymenované v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia. Zo spoločného výkladu týchto článkov teda možno vyvodiť, že ide o viacúrovňový prístup, prostredníctvom ktorého môžu hospodárske subjekty identifikovať a zmierniť riziko uvedenia nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z takéhoto dreva na trh. Komisia vo svojom usmerňovacom dokumente k nariadeniu EÚ o dreve ( 4 ) dodáva, že tento viacúrovňový, zdokumentovaný a overený prístup zahŕňa kontroly a jeho cieľom je dosiahnuť v rámci podnikového procesu výsledok, ktorý je v súlade so zamýšľanými cieľmi.

23.

Pokiaľ ide o znenie predmetných ustanovení, článok 4 ods. 2 nariadenia č. 995/2010 stanovuje, že na účely uplatňovania náležitej starostlivosti pri uvádzaní dreva alebo výrobkov z dreva na trh „používajú“ hospodárske subjekty SNS. Tento článok v odseku 3 stanovuje, že každý hospodársky subjekt „udržiava a pravidelne vyhodnocuje SNS, ktorý používa, s výnimkou prípadov, keď používa SNS vytvorený monitorovacou organizáciou uvedenou v článku 8“.

24.

Na úvod treba poznamenať, že zo znenia tohto článku 4 ods. 2 a 3 vyplýva, že hospodárskym subjektom, ktoré uvádzajú drevo a výrobky z tohto dreva na trh prvýkrát, sa ukladajú dva druhy povinností: na jednej strane povinnosť používať SNS, na druhej strane povinnosť udržiavať a vyhodnocovať ho. ( 6 )

25.

Prvá povinnosť používať SNS je spresnená v uvedenom článku 4 ods. 2, ktorý výslovne odkazuje na článok 6 nariadenia č. 995/2010 a uvádza prvky, ktoré musí tento SNS obsahovať. Zo spoločného výkladu týchto článkov vyplýva, že povinnosť používať SNS je neoddeliteľná od prijatia vhodných opatrení, ktoré sú založené na všetkých prvkoch tvoriacich SNS. V tejto súvislosti musia tieto opatrenia i) umožniť hospodárskemu subjektu prístup k informáciám týkajúcim sa dreva a výrobkov z dreva, ktoré uvádza na trh, ii) umožniť mu na základe týchto informácií vykonať analýzu a hodnotenie rizika, že nelegálne vyťažené drevo alebo výrobky pochádzajúce z tohto dreva nebudú uvedené na trh, a iii) umožniť mu, aby zmiernil takéto riziko, ak toto riziko nie je zanedbateľné. ( 7 )

29.

Komisia najmä zdôrazňuje rozdiel medzi udržiavaním SNS, ktoré spočíva v zabezpečení dostupnosti opatrení a postupov stanovených v článku 6 nariadenia č. 995/2010, čo je povinnosťou hospodárskych subjektov, a zriadením tohto systému, ktoré nepatrí do ich pôsobnosti. ( 10 ) Národný úrad zase rozlišuje na jednej strane medzi zriadením, uplatňovaním a pravidelným dohľadom nad vlastným SNS a na druhej strane medzi používaním SNS vypracovaného monitorovacou organizáciou osobitne pre danú činnosť na trhu, ktorého správne používanie uvedená organizácia pravidelne kontroluje. Ako navyše vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, spoločnosti JYSK Maďarsko bolo okrem iného vytýkané, že nemá SNS zriadený vo vlastnom mene a osobitne vytvorený pre činnosť, ktorú vykonáva. ( 11 )

30.

V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že povinnosť zriadiť SNS nie je ani stanovená, ani definovaná nariadením č. 995/2010, ktoré výslovne obmedzuje povinnosti hospodárskych subjektov v rámci SNS na jeho používanie, udržiavanie a vyhodnocovanie. ( 12 ) Z výrazov „používať“, „udržiavať“ a „vyhodnocovať“ nevyplýva, že zahŕňajú zriadenie SNS hospodárskym subjektom. Naopak, použitie výrazu „[SNS], ktorý používa [hospodársky subjekt]“, na rozdiel od výrazu „[SNS] zriadený monitorovacou organizáciou“ v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 995/2010, umožňuje zdôrazniť rozdiel, ktorý existuje medzi príslušnými povinnosťami týchto subjektov.

31.

V druhom rade činnosti týkajúce sa používania, udržiavania a vyhodnocovania podľa znenia tohto článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 995/2010 prislúchajú hospodárskym subjektom. Pokiaľ ide konkrétne o povinnosť používať SNS, formulácia použitá v článku 4 ods. 2 podľa môjho chápania ukladá túto povinnosť ( 13 ) bezpodmienečne iba hospodárskemu subjektu. Inak povedané, znenie tohto článku nepriznáva hospodárskemu subjektu žiadnu možnosť oslobodiť sa od tejto povinnosti jej prenesením na inú fyzickú alebo právnickú osobu. ( 14 )

Pokiaľ ide na druhej strane o prvky SNS, ktoré sa v podstate týkajú „postupov hodnotenia rizika“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 995/2010, treba poznamenať, že tento článok 6 ods. 1 v písmene b) druhom pododseku prvej zarážke stanovuje, že jedno z kritérií relevantných pre hodnotenie rizík, a to zabezpečenie dodržiavania uplatniteľných právnych predpisov, môže zahŕňať certifikáciu alebo iné systémy overenia treťou stranou. Pokiaľ ide o „postupy na zmiernenie rizika“ v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, tento článok stanovuje, že môžu zahŕňať požiadavku overenia treťou stranou. Formulácia tohto ustanovenia písm. b) druhého pododseku prvej zarážky a ustanovenia písm. c), najmä s použitím výrazov „súčasťou môže byť“ a „môžu zahŕňať požiadavku na dodatočné informácie…a/alebo požiadavku na overenie treťou stranou“, naznačuje, že ide o možnosti ponechané na úvahu hospodárskych subjektov, ktoré sa môžu rozhodnúť, že pri uplatňovaní určitých prvkov SNS budú využívať tretie strany. ( 15 )

34.

37.

Pokiaľ ide navyše o prípad, keď dcérska spoločnosť používa SNS zriadený monitorovacou organizáciou, zatiaľ čo právo na jeho používanie je priznané jej materskej spoločnosti, treba poznamenať, že táto situácia zahŕňa viac účastníkov, než nariadenie č. 995/2010 výslovne povoľuje. Takáto situácia nie je výslovne upravená ani v článku 4 ods. 2 a 3, ani v článku 6 tohto nariadenia.

38.

Podľa môjho názoru preto zo znenia článku 4 ods. 2 a 3, ako aj článku 6 ods. 1 nariadenia č. 995/2010 výslovne vyplýva rozsah povinností hospodárskych subjektov, konkrétne používanie SNS v tom zmysle, že hospodársky subjekt na jednej strane zodpovedá za prijatie vhodných opatrení v súlade s týmto SNS a na druhej strane za udržiavanie a vyhodnocovanie SNS, ktorých vykonávanie môže byť namiesto hospodárskeho subjektu zverené monitorovacej organizácii. Z toho tiež vyplýva, že tieto činnosti týkajúce sa používania, udržiavania a vyhodnocovania musia logicky súvisieť s hospodárskou činnosťou hospodárskeho subjektu.

B.

Kontextuálny výklad

42.

Ak by sa po preskúmaní vnútroštátnym súdom malo konštatovať – ako vysvetlila JYSK Maďarsko na pojednávaní –, že SNS je prispôsobený jej obchodnej činnosti v tom zmysle, že informácie, ktoré materská spoločnosť zhromažďuje pre svoju dcérsku spoločnosť, sa skutočne týkajú výrobkov nadobúdaných touto dcérskou spoločnosťou a že posúdenie, ako aj zmierňovanie rizík sa vykonáva na základe týchto informácií, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že SNS v zmysle článku 4 ods. 2 v spojení s článkom 6 ods. 1 tohto nariadenia nepoužíva hospodársky subjekt v zmysle samotného nariadenia č. 995/2010, teda dcérska spoločnosť, ale jej materská spoločnosť. Opatrenia na základe všetkých týchto prvkov SNS totiž prijíma materská spoločnosť, pričom dcérska spoločnosť má k týmto prvkom len prístup.

43.

Ako však vyplýva z bodov 40 a 41 vyššie, kontext, do ktorého patrí článok 4 ods. 2 a 3, ako aj článok 6 ods. 1, podľa môjho názoru neumožňuje hospodárskemu subjektu oslobodiť sa od tejto povinnosti tým, že jej plnenie v plnom rozsahu prenesie na akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu. S výhradou určitej pružnosti pri uplatňovaní určitých prvkov SNS ( 18 ) je totiž hospodársky subjekt naďalej viazaný povinnosťou používať SNS, ako je opísané v bodoch 25, 26 a 34 vyššie, čo predpokladá jeho aktívne konanie.

44.

V prejednávanej veci dcérska spoločnosť, ktorá samostatne vykonáva obchodnú činnosť, nemôže v súlade so systémom zavedeným nariadením č. 995/2010 preniesť rozhodovanie a vo všeobecnosti aktívne konanie, ako je posúdenie rizika a prijatie opatrení na jeho zmiernenie, na svoju materskú spoločnosť, ktorá tiež vykonáva samostatnú obchodnú činnosť. Tento systém totiž stanovuje hospodárskemu subjektu – v tomto prípade tejto dcérskej spoločnosti – povinnosť prispôsobiť svoje správanie tak, aby zabránil prvému uvedeniu nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z takéhoto dreva na vnútorný trh.

Článok 8 nariadenia č. 995/2010, ako sa uvádza v jeho názve, upravuje monitorovacie organizácie a stanovuje, že tieto organizácie môžu byť poverené udržiavaním a vyhodnocovaním svojho SNS poskytnutého hospodárskemu subjektu. Tento článok v odseku 2 stanovuje osobitné podmienky pre organizáciu na to, aby sa mohla uchádzať o uznanie za monitorovaciu organizáciu. ( 21 ) Prísne vymedzenie funkcií udržiavania a vyhodnocovania SNS zo strany iného subjektu než samotného hospodárskeho subjektu totiž vyplýva zo zodpovednosti spojenej s touto úlohou, a to zo zodpovednosti zabezpečiť, aby použitá metóda zabránila uvedeniu dreva alebo výrobkov vyrobených z dreva na vnútorný trh prvýkrát. Tento prístup je odôvodnený dôležitosťou ochrany pred nelegálnou ťažbou. Uvedený článok 8 ods. 1 navyše stanovuje organizáciám povinnosť overiť, či hospodárske subjekty používajú ich SNS správne, a prijať opatrenia v prípade jeho nesprávneho používania.

47.

V tejto súvislosti si možno položiť otázku, či v prejednávanej veci možno preukázať analógiu medzi monitorovacou organizáciou a materskou spoločnosťou, ktorá udržiava a vyhodnocuje SNS používaný jej dcérskou spoločnosťou. ( 22 ) Je pravda, že z praktického hľadiska nemožno vylúčiť, že každý subjekt v rámci skupiny spoločností môže vzhľadom na finančné záujmy tejto skupiny zriadiť SNS a udeliť právo na jeho používanie inému subjektu tej istej skupiny, pričom zabezpečí jeho udržiavanie a vyhodnocovanie, ako by to robila monitorovacia organizácia. Je však dôležité, aby požiadavky uložené tomuto prvému subjektu neboli menej prísne ako požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 nariadenia č. 995/2010 pre organizácie, ktoré chcú byť uznané za monitorovacie organizácie.

50.

Pokiaľ ide o teleologický výklad, je potrebné pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 995/2010 je boj proti nelegálnej ťažbe dreva a obchodu s ním. ( 24 ) Ako akt, ktorý patrí do oblasti ochrany životného prostredia, toto nariadenie sleduje teda vo všeobecnosti iné ciele ako spoločnosti.

51.

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci je v obchodnom styku dôležité mať možnosť vykonávať cezhraničné činnosti, prispôsobovať sa podmienkam na trhu a nachádzať obchodné príležitosti, z čoho vyplýva záujem o vytvorenie skupiny spoločností, ktorá sa z hospodárskeho hľadiska na tento účel ukazuje ako výhodná, takéto úvahy sú v oblasti ochrany životného prostredia, o ktorú ide v prejednávanej veci, podľa môjho názoru málo relevantné.

52.

Je síce pravda, že vzťah medzi ochranou životného prostredia a rozvojom spoločností je potrebné vnímať tak, aby sa zbytočne neobmedzoval ich rast na vnútornom trhu. Napríklad by sa malo zabrániť tomu, aby sa hospodárskym subjektom ukladali zbytočné administratívne náklady na zavedenie nových SNS, ak už používajú systémy, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia č. 995/2010. ( 25 ) Je tiež nevyhnutné poskytovať technickú pomoc malým a stredným podnikom a uľahčiť výmenu informácií, aby mohli plniť povinnosti v oblasti ochrany životného prostredia vyplývajúce z tohto nariadenia. ( 26 ) Zohľadnenie záujmov spoločností, najmä finančných výhod, ktoré im plynú z používania rovnakého SNS, však v žiadnom prípade nesmie prevažovať nad záujmami ochrany životného prostredia ani oslobodiť hospodárske subjekty od povinnosti vykonávať náležitú starostlivosť v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedenom nariadení.

56.

Tento záver podporuje okolnosť, že porušenie zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z neho na vnútorný trh podlieha sankciám stanoveným členskými štátmi. ( 30 ) Sankcie sa však týkajú hospodárskych subjektov v zmysle nariadenia č. 995/2010, keďže práve na ne sa vzťahujú povinnosti stanovené týmto nariadením.

57.

Komisia však vysvetľuje, že história vzniku nariadenia č. 995/2010 svedčí o vôli ponechať hospodárskym subjektom určitú flexibilitu, pokiaľ ide o výber SNS. Z návrhu tohto nariadenia totiž vyplýva, že hoci európsky normotvorca zamýšľal na prvý pohľad uložiť hospodárskym subjektom prísnejšiu povinnosť, a to zriadenie SNS, ( 31 ) od tohto úmyslu sa v priebehu legislatívneho procesu upustilo, pričom hospodárskym subjektom bola ponechaná možnosť vybrať si medzi svojím vlastným systémom, SNS poskytovaným monitorovacou organizáciou alebo systémom poskytovaným treťou osobou. ( 32 )

58.

60.

Na doplnenie tiež poznamenávam, že je pravda, že vnútroštátny súd odkazuje na situáciu, ktorá sa týka materskej spoločnosti na jednej strane a jej dcérskej spoločnosti na strane druhej. Považujem však za dôležité, ako som už viackrát uviedol vo vyššie uvedených úvahách, aby sa závery, ktoré treba vyvodiť z prejednávanej veci, neobmedzovali len na toto hospodárske prepojenie spájajúce tieto dva subjekty. Vo všeobecnosti sa musia uplatňovať na všetky väzby a usporiadania existujúce v rámci skupín spoločností. Nariadenie č. 995/2010 totiž nedefinuje pojem „materská spoločnosť“ (ani pojem „dcérska spoločnosť“), ale pojem „hospodársky subjekt“ v závislosti od obchodnej činnosti, ktorú vykonáva, a nie v závislosti od hospodárskych väzieb, ktoré má s inými subjektmi. Z právneho hľadiska sa mi pri riešení predmetnej situácie teda zdá odôvodnenejšie prijať prístup, ktorý sa neobmedzuje výlučne na vzťah „materská – dcérska spoločnosť“, najmä z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti. ( 36 )

61.

Napokon skutočnosti, ktoré som uviedol vyššie, považujem za dostatočné na zodpovedanie otázky, ktorú Súdnemu dvoru položil vnútroštátny súd. Nie je teda potrebné skúmať tvrdenia účastníkov konania, pokiaľ ide o otázku, či vnútroštátne predpisy týkajúce sa náležitej starostlivosti predstavujú posilnené ochranné opatrenia v zmysle článku 193 ZFEÚ. Táto analýza sa mi zdá o to menej nevyhnutná, že národný úrad, ako potvrdil na pojednávaní, vytýka spoločnosti JYSK Maďarsko porušenie povinnosti, ktorá jej ako hospodárskemu subjektu vyplýva z článku 4 ods. 2 v spojení s článkom 6 ods. 1 nariadenia č. 995/2010.

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

sú nezlučiteľné so skutočnosťou, že hospodársky subjekt, ktorý je spoločnosťou patriacou do skupiny spoločností, má prístup k prvkom systému náležitej starostlivosti, uvedeným v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý udržiava a vyhodnocuje iná spoločnosť tej istej skupiny, alebo ktorý zriadila monitorovacia organizácia uvedená v článku 8 tohto nariadenia a používa ho táto iná spoločnosť.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva ( Ú. v. EÚ L 295, 2010, s. 23 ).

( 3 ) Vykonávacie nariadenie Komisie zo 6. júla 2012 o podrobných pravidlách v súvislosti so systémom náležitej starostlivosti a pravidelnosťou a povahou kontrol monitorovacích organizácií v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva ( Ú. v. EÚ L 177, 2012, s. 16 ).

( 4 ) Oznámenie Komisie – Usmerňovací dokument k nariadeniu EÚ o dreve, C(2016) 755 final z 12. februára 2016. Tento dokument, ktorý možno označiť ako „soft law“ alebo ako právne nezáväzné normy, však predstavuje užitočný odkaz na účely vykonávania a uplatňovania nariadenia č. 995/2010.

( 9 ) Chápem to tak, že cieľom povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 995/2010 je zabrániť každému osobitnému riziku, že jednotlivá zásielka dreva a výrobkov z dreva bude prvýkrát uvedená na trh ako nelegálne vyťažená. Naopak, cieľom povinnosti stanovenej v tomto článku 4 ods. 3 je všeobecnejšie zabezpečiť, aby tento SNS, uplatňovaný hospodárskym subjektom na celú jeho obchodnú činnosť, bol vhodným prostriedkom na prevenciu vzniku takýchto rizík, a najmä na odhaľovanie nedostatkov v takejto prevencii. Zjednodušene povedané, domnievam sa, že povinnosť stanovenú v článku 4 ods. 2 možno kvalifikovať ako osobitné opatrenie, ktoré sa uplatňuje na každý výrobok, ktorý je súčasťou obchodnej činnosti hospodárskeho subjektu, a ktoré je z časového hľadiska podmienené uvedením týchto výrobkov na trh. Má teda jednorazovú povahu, keďže sa musí vykonať pri každom uvedení na trh. Naopak, článok 4 ods. 3 sa týka opatrenia so všeobecnou pôsobnosťou, ktoré sa nevzťahuje na výrobok, ale na samotnú metódu. Má teda pravidelnú povahu.

( 10 ) Právny dosah tohto rozlíšenia naznačuje, že hospodársky subjekt môže splniť povinnosti vyplývajúce z nariadenia č. 995/2010, ak používa, udržiava a vyhodnocuje SNS, aj keď je zriadený treťou osobou. Naproti tomu tieto povinnosti nespĺňa, ak práve samotný hospodársky subjekt zriadil SNS bez toho, aby ho používal, udržiaval alebo vyhodnocoval, ako to vyžaduje toto nariadenie.

( 11 ) Pozri bod 12 vyššie.

( 12 ) V kontexte prejednávanej veci, a najmä vzhľadom na skutkový rámec sporu vo veci samej chápem zriadenie SNS v tom zmysle, že ho vypracúva samotný hospodársky subjekt (nevylučujem však možnosť, že ho vypracovala tretia osoba, ktorá ho pripravila v mene a/alebo na účet tohto hospodárskeho subjektu).

( 19 ) Článok 4 ods. 3 nariadenia č. 995/2010.

( 20 ) Ako totiž stanovuje článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 995/2010, monitorovacia organizácia „udržiava a pravidelne vyhodnocuje [SNS], ako je uvedené v článku 6, a udeľuje hospodárskym subjektom právo používať ho“.

( 21 ) Ide v podstate o podmienky týkajúce sa právnej subjektivity a zákonného usadenia v Únii, právomocí a spôsobilosti vykonávať osobitné funkcie, ako aj neexistencie akéhokoľvek konfliktu záujmov pri výkone jej funkcií.

( 22 ) S výhradou preukázania tohto používania v zmysle opísanom v bodoch 25, 26 a 34 vyššie.

( 23 ) V súlade s povinnosťami monitorovacích organizácií podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 995/2010.

( 24 ) Odôvodnenie 31 nariadenia č. 995/2010.

( 31 ) Pozri článok 3 ods. 2 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na trh, KOM(2008) 644 v konečnom znení zo 17. októbra 2008.

( 32 ) Odôvodnené stanovisko Rady k jej pozícii v prvom čítaní, medziinštitucionálny spis: 2008/0198 (COD), 5885/4/10 REV 4 ADD 1.

( 33 ) Pozri body 24 až 38 a body 40 až 49 vyššie.

( 34 ) Článok 4 ods. 3 druhá veta nariadenia č. 995/2010.

( 35 ) Povinnosti týkajúce sa uplatňovania náležitej starostlivosti boli ešte posilnené prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 ( Ú. v. EÚ L 150, 2023, s. 206 ), ktoré v súčasnosti okrem iného vo svojom článku 12 stanovuje povinnosť „zriadenia“ systémov náležitej starostlivosti hospodárskymi subjektmi. Ako potvrdila Komisia na pojednávaní, hospodárske subjekty podľa tohto nového nariadenia podliehajú prísnejším povinnostiam náležitej starostlivosti. Táto zmena bola v podstate podmienená konštatovaním obmedzenej účinnosti pravidiel stanovených nariadením č. 995/2010 vo vzťahu tak k hospodárskym subjektom, ako aj k monitorovacím organizáciám.

( ) Tento prístup nie je v rozpore so zásadou one case at a time , ale jeho cieľom je jednoducho identifikovať prvky, ktoré majú skutočný právny význam pre odpoveď na prejudiciálnu otázku položenú Súdnemu dvoru v prejednávanej veci.