C-131/24
ECLI:EU:C:2025:714
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0131
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0131
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
z 18. septembra 2025 ( 1 )
Vec C‑131/24
Environmentálna organizácia VIRUS – Verein Projektwerkstatt für Umwelt und Soziales a i.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Zákaz úmyselného rušenia vtákov – Plán výstavby štátnej cesty, ktorý môže viesť k rušeniu jednotlivých jedincov určitých druhov – Opatrenia na zlepšenie biotopov – Dôkaz účinnosti – Stanovisko odborníka“
I. Úvod
1.
Článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva ( 2 ) zakazuje úmyselné rušenie vtákov, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice. Z judikatúry vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na rušenie, ktoré predstavuje iba možnosť. ( 3 ) Podlieha však rušenie uvedenému zákazu aj vtedy, ak sa nepriaznivé vplyvy rušenia na biotop vtákov kompenzujú zlepšením biotopu dotknutých druhov na iných miestach? A ako by sa mala posudzovať účinnosť tohto zlepšujúceho opatrenia pred jeho vykonaním? Tieto otázky predkladá Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) Súdnemu dvoru.
II. Právny rámec
A.
Smernica o ochrane vtáctva
2.
V odôvodneniach 3, 5, 7 a 8 smernice o ochrane vtáctva sa vysvetľujú jej ciele:
„(3)
Veľký počet druhov voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa prirodzene vyskytuje na európskom území členských štátov, klesá, v niektorých prípadoch veľmi rýchlo. Tento pokles predstavuje vážne ohrozenie zachovania prírodného prostredia predovšetkým tým, že ohrozuje biologickú rovnováhu.
(4) …
(5)
Ochrana druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov Spoločenstva týkajúcich sa zlepšenia životných podmienok a trvalo udržateľného rozvoja.
(6) …
(7)
Cieľom ochrany je dlhodobá ochrana a manažment prírodných zdrojov ako neoddeliteľnej súčasti dedičstva národov Európy. To umožňuje kontrolovať prírodné zdroje, a pokiaľ je to možné, riadiť ich využitie na základe opatrení nevyhnutných na udržanie a zlepšenie prirodzenej rovnováhy medzi druhmi, pokiaľ je to možné.
(8)
Ochrana, udržiavanie alebo obnova dostatočnej rozmanitosti a rozlohy biotopov je základom pre ochranu všetkých druhov vtákov. Určité druhy vtákov by mali byť predmetom zvláštnych opatrení na ochranu ich biotopov s cieľom ich prežitia a reprodukcie v areáli ich rozšírenia. Takéto opatrenia musia tiež zohľadňovať sťahovavé druhy a musia byť koordinované so zámerom vytvorenia súvislej siete.“
3.
Odôvodnenie
10 smernice o ochrane vtáctva vyžaduje okrem iného udržanie určitých druhov vtákov na „uspokojivej úrovni“:
„V Spoločenstve ako celku môžu byť určité druhy lovené vzhľadom na vysokú početnosť svojich populácií, geografické rozšírenie a rýchlosť rozmnožovania, čo predstavuje ich prijateľné využívanie; takýto lov musí byť zlučiteľný s udržaním populácie týchto druhov na uspokojivej úrovni.“
4.
Článok 1 smernice o ochrane vtáctva upravuje pôsobnosť:
„Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.“
5.
Článok 2 smernice o ochrane vtáctva obsahuje základnú povinnosť členských štátov v súvislosti so zachovaním druhov vtákov:
„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“
6.
Článok 3 smernice o ochrane vtáctva stanovuje všeobecné povinnosti na vykonanie článku 2:
„1. V zmysle požiadaviek uvedených v článku 2 členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na ochranu, zachovanie a obnovu dostatočnej rôznorodosti a rozlohy biotopov pre všetky druhy vtákov uvedené v článku 1.
2. Ochrana, zachovanie a obnova biotopov a biotopov druhov zahŕňa najmä nasledujúce opatrenia:
a)
vytváranie chránených území;
b)
udržiavanie a starostlivosť v súlade s ekologickými potrebami biotopov vnútri aj mimo chránených území;
c)
obnovu zničených biotopov;
d)
vytváranie biotopov.“
7.
Článok 5 smernice o ochrane vtáctva obsahuje zákazy nezávislé od územia:
„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:
…
d)
úmyselné rušenie týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice.“
8.
Článok 9 ods. 1 smernice o ochrane vtáctva povoľuje výnimky zo zákazov uvedených v článku 5:
„1. Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:
a)
–
v záujme verejného zdravia a bezpečnosti,
–
v záujme leteckej bezpečnosti,
–
aby sa zabránilo závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve,
–
na ochranu rastlinstva a živočíšstva;
b)
s cieľom výskumu a vzdelávania, obnovy populácie, navrátenia druhov do ich biotopov a na držbu a chov nevyhnutný na tieto účely;
c)
aby sa za prísne kontrolovaných podmienok a na základe výberu povolil odchyt, držba, chov alebo iné rozumné využívanie určitých vtákov v malom rozsahu.“
B.
Smernica o biotopoch
9.
Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch ( 4 ) upravuje takzvaný odhad dosahov [posúdenie vplyvov – neoficiálny preklad ] na životné prostredie:
„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [posúdeniu jeho vplyvov – neoficiálny preklad ] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“
10.
Článok 12 ods. 1 smernice o biotopoch obsahuje základné zákazy týkajúce sa ochrany druhov:
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
a)
všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode;
b)
úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;
c)
úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;
d)
poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.“
11.
Článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch obsahuje výnimky z článku 12:
„Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):
a)
v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;
b)
pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
c)
v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie;
d)
na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín;
e)
aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.“
III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania
12.
Niederösterreichische Landesregierung (vláda spolkovej krajiny Dolné Rakúsko, Rakúsko) povolila predmetný plán výstavby cesty po posúdení vplyvov na životné prostredie 12. novembra 2019. Environmentálna organizácia VIRUS – Verein Projektwerkstatt für Umwelt und Soziales [združenie Projektová dielňa pre životné prostredie a sociálne veci] a ďalší občania a environmentálne združenia podali na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) žalobu proti tomuto povoleniu, pričom tvrdia najmä to, že boli porušené ustanovenia o ochrane druhov podľa smernice o ochrane vtáctva. Rôzne druhy vtáctva, najmä lesné vtáctvo, ako je ďateľ prostredný ( Dendrocopos medius resp. Leiopicus medius) , využívajú územia, ktoré by boli okrem iného nepriaznivo ovplyvnené hlukom, ktorý by bol dôsledkom novej cesty.
13.
Podľa posudku znalca v oblasti ochrany prírody, ktorého súd pribral do konania, sa však dá očakávať, že na prospech dotknutých druhov vtáctva by mohlo byť obmedzenie stavebných prác na určité mesiace, s ktorým sa v projekte ráta, a opatrenia na zlepšenie biotopu na plochách mimo oblasti ovplyvnenej imisiami, ktoré sa dajú formulovať ako podmienky.
14.
V konaní je sporná predovšetkým účinnosť opatrení na zlepšenie lesov a ochranu starých stromov, ktoré navrhuje predkladateľka projektu, vo vzdialenosti minimálne 300 m od cesty s celkovou plochou 6,6 ha v regionálnej oblasti opatrení v prospech ďatľa prostredného a iných druhov lesného vtáctva.
15.
Pri uskutočnení týchto navrhovaných opatrení podľa posudkov oboch znalcov pribratých do konania nedochádza k žiadnemu rušeniu dotknutých druhov, ktoré by vzhľadom na ciele tejto smernice bolo značné. Nie je však možné, aby tieto opatrenia znížili rušenie jednotlivých jedincov v lese, ktorý je konkrétne dotknutý plánom. Podľa posúdenia znalcov navrhované opatrenia zaisťujú biotop a podmienky pre výskyt druhov ako hniezdiacich vtákov.
16.
Znalec pred vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, uviedol, že mu nie sú známe žiadne odborné publikácie, ktoré by vhodnosť navrhovaných opatrení na ochranu ďatľa prostredného spochybňovali. Chýbajú aj príslušné poznatky z oblasti ekológie druhu. Neexistuje teda žiadna dostatočne odôvodnená pochybnosť o účinnosti týchto opatrení. Jediné, čo ešte treba zabezpečiť, je komplexné a odborné monitorovanie, ktoré by nielen odstránilo všetky pochybnosti, ale mohlo by aj preukázať účinnosť opatrení. Na otázku súdu, či existuje jediný spoľahlivo zdokumentovaný prípad, v ktorom plánované opatrenia spočívajúce v tom, že sa stromy označia za stromy nepodliehajúce ťažbe dreva v lese, viedli k tomu, že sa zabránilo rušeniu ďatľa prostredného v dôsledku projektu, alebo sa dokonca zlepšil stav zachovania druhu v oblasti projektu, znalec odpovedal, že napriek intenzívnej rešerši a výmene poznatkov s kolegami nenašiel žiadnu takúto jednoznačnú štúdiu.
17.
Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) preto predkladá Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:
„1.
Má sa článok 5 smernice o ochrane vtáctva vykladať v tom zmysle, že skutková podstata úmyselného rušenia v písmene d) tohto článku nie je naplnená, ak síce môže dôjsť k rušeniu jednotlivých jedincov určitého druhu, avšak opatreniami, ktoré boli včas a v primeranej podobe účinne prijaté, sa zabráni akémukoľvek vplyvu na cieľ článku 2 tejto smernice?
2.
Ak je odpoveď na prvú otázku kladná: Musí byť vylúčená akákoľvek vedecká pochybnosť o účinnosti týchto opatrení v tom zmysle, že postačuje dobre odôvodnené odborné posúdenie odborníka ustanoveného súdom alebo naopak musí existovať objektívna vedecká dokumentácia úspešných praktických skúseností s týmito opatreniami?“
18.
K environmentálnej organizácii VIRUS – Verein Projektwerkstatt für Umwelt und Soziales sa pripojila občianska iniciatíva „Nein zur Spange Wörth“; písomne sa vyjadrili aj vláda Dolného Rakúska, akciová spoločnosť Autobahnen‑ und Schnellstraßen‑Finanzierungs‑Aktiengesellschaft (ASFINAG), mesto Sankt Pölten, Rakúska republika, Česká republika, Švédske kráľovstvo a Európska komisia.
19.
Súdny dvor podľa článku 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku upustil od konania ústneho pojednávania, pretože sa domnieva, že má dostatočné informácie na rozhodnutie vo veci.
20.
Súdny dvor však 19. novembra 2024 prerušil konanie, aby počkal na vydanie rozsudku z 1. augusta 2025 vo veci Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:609 ).
IV. Právne posúdenie
21.
Obe otázky vychádzajú zo skutočnosti, že výstavba aj prevádzka sporného úseku cesty by rušili najmä ďatľa prostredného, ale aj iné druhy lesného vtáctva. Vnútroštátny súd by preto chcel vyjasniť, či zákaz rušenia podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva bráni projektu.
22.
Podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva musia členské štáty zakázať úmyselné rušenie európskych druhov vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice.
23.
Tento zákaz dopĺňa ďalšie zákazy uvedené v článku 5 písm. a) až c) smernice o ochrane vtáctva, ktoré sa týkajú najmä úmyselného usmrcovania alebo odchytu týchto druhov, ako aj úmyselného ničenia alebo poškodzovania ich hniezd a vajec. Súdny dvor nedávno rozhodol, že tieto zákazy sa nevzťahujú len na tie ľudské činnosti, ktorých účelom je nepriaznivý vplyv na vtáctvo, ale aj na činnosti, pri ktorých sa ráta s možnosťou takéhoto nepriaznivého vplyvu, hoci zrejme nemajú takýto cieľ. ( 5 )
24.
Aby sa zabránilo uplatňovaniu zákazu rušenia, majú sa vo vzdialenosti najmenej 300 m od cesty s celkovou rozlohou 6,6 ha v regionálnej oblasti opatrení realizovať opatrenia v prospech ďatľa prostredného a iných druhov lesného vtáctva. Okrem iného sa majú zachovať určité staré stromy, ktoré by inak mohli byť vyrúbané.
25.
Existuje veľký záujem na tom, aby sa prostredníctvom takýchto opatrení zabránilo uplatňovaniu zákazov uvedených v článku 5 smernice o ochrane vtáctva. Ako som nedávno vysvetlila, dôsledné uplatňovanie týchto zákazov by výrazne obmedzilo ľudské činnosti. ( 6 ) Je preto otázne, či je zlučiteľné s ochranou vlastníctva a slobodou podnikania podľa článkov 16 a 17 Charty základných práv. ( 7 ) Ak by sa však uplatňovaniu zákazov mohlo zabrániť prostredníctvom opatrení na zlepšenie biotopov na iných miestach, ako sa to v súčasnosti výslovne stanovuje pre určité projekty využívania obnoviteľných zdrojov energie, ( 8 ) tento konflikt by sa zmiernil.
26.
Ako vysvetľujem nižšie, zohľadnenie týchto opatrení je však možné len preto, lebo článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva vyžaduje, aby rušenie bolo značné vzhľadom na ciele smernice o ochrane vtáctva (časť A). Ostatné zákazy takúto podmienku neobsahujú. Následne sa budem zaoberať odpoveďou na druhú otázku, ako treba posudzovať účinnosť takýchto opatrení (časť B).
A.
Prvá otázka – Zákaz rušenia a kompenzačné opatrenia
27.
Prvou otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, či je možné zabrániť uplatneniu zákazu rušenia uvedeného v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva prostredníctvom opatrení na zlepšenie biotopu dotknutých druhov vtáctva na iných miestach.
28.
Vnútroštátny súd sa pýta najmä na to, či rozsudok People over Wind ( 9 ) bráni zohľadneniu týchto opatrení (časť 1). Tento rozsudok sa týka skríningu potreby formálneho posúdenia nepriaznivého vplyvu na chránené územia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Kompenzačné opatrenia sa však musia zaradiť do regulačnej štruktúry článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva (časť 2).
1. Rozsudok People over Wind
29.
Rozsudok
People over Wind sa síce týkal zohľadnenia opatrení na zabránenie nepriaznivým vplyvom alebo zmiernenie nepriaznivých vplyvov na ochranu prírody, ale pri bližšom skúmaní nemá žiadny význam pre výklad zákazu rušenia.
30.
V danom prípade išlo o skríning, či je potrebné vykonať formálne posúdenie vplyvov projektu na dotknuté chránené územie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. Podľa tohto ustanovenia akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému posúdeniu jeho vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality.
31.
Pri skríningu, či je takéto posúdenie vôbec potrebné, sa podľa rozsudku People over Wind nemajú zohľadňovať opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť nepriaznivým vplyvom alebo zmierniť nepriaznivé vplyvy tohto plánu alebo projektu na dotknutú oblasť. ( 10 ) Miera účinnosti takýchto opatrení sa musí posúdiť v rámci formálneho posúdenia, ktoré má inú kvalitu ako skríning a obsahuje ďalekosiahlejšie záruky. ( 11 )
32.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania a jednotliví účastníci konania správne zdôrazňujú, že táto argumentácia sa nedá uplatniť v predmetnom prípade už len z toho dôvodu, že zákaz rušenia podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva na rozdiel od článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch nestanovuje pre ochranu území ani skríning, ani formálne preskúmanie, v rámci ktorého by sa museli posúdiť vplyvy rušenia.
2. Zaradenie do regulačnej štruktúry zákazu rušenia
33.
Zohľadnenie opatrení na zlepšenie biotopu dotknutých druhov na iných miestach je skôr potrebné zaradiť do regulačnej štruktúry zákazu rušenia podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva, ktorý bráni rušeniu, ktoré by bolo vzhľadom na ciele tejto smernice značné. V tejto súvislosti je potrebné najskôr sa zaoberať opatreniami na zmiernenie rušenia alebo zabránenie rušeniu [časť a)], následne významom kompenzačných opatrení na zachovanie dostatočných populácií vtáctva [časť b)] a nakoniec osobitnou situáciou, keď z dôvodu kompenzačných opatrení nedochádza k tomu, že by rušenie bránilo obnove dostatočnej populácie druhu [časť c)].
a) Opatrenia na zmiernenie rušenia alebo zabránenie rušeniu
34.
Ak opatrenia zabraňujú tomu, aby projekt rušil vtáctvo, zákaz rušenia uvedený v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva sa neuplatňuje, pretože k rušeniu nedochádza. A ak tieto opatrenia síce rušeniu nezabraňujú, ale aspoň ho znižujú, je možné, že rušenie nebude vzhľadom na ciele tejto smernice o ochrane vtáctva značné. Pri posudzovaní toho, či zákaz rušenia bráni realizácii projektu, je preto potrebné zohľadniť takéto opatrenia. ( 12 )
35.
Rovnaká myšlienková línia je prítomná aj pri zohľadňovaní opatrení na zabránenie škodám alebo zmenšenie rozsahu škôd v rámci už spomínaného formálneho posúdenia podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. Toto posúdenie má ukázať, či projekt nepriaznivo ovplyvňuje chránené územie ako také. Ak sú s projektom spojené ochranné opatrenia, ktoré majú za cieľ vyhnúť sa negatívnym vplyvom na dotknutú chránenú oblasť alebo ich znížiť, tieto opatrenia sa musia pri posúdení samozrejme zohľadniť. ( 13 )
36.
Hoci sú predstaviteľné opatrenia, ktorými by sa vo veci samej mohlo rušeniu zabrániť ho znížiť, podľa dostupných informácií zohrávajú len malú úlohu. V tejto súvislosti sa navrhujú iba obmedzenia stavebného obdobia, ktoré majú zabrániť tomu, aby boli vtáky počas obzvlášť citlivých období rušené stavebnými činnosťami.
37.
Okrem toho by sa mohli zvážiť napríklad ochranné steny, ktoré by zmiernili hluk alebo vizuálne rušenie spôsobené používaním cesty, ako aj riziko zrážky vtákov s vozidlami. Možné sú aj obmedzenia používania, napríklad zákaz vjazdu alebo aspoň obmedzenie rýchlosti počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat uvedeného v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva. Návrh na začatie prejudiciálneho konania však neobsahuje žiadne informácie o takýchto ďalších opatreniach na zabránenie rušeniu alebo zníženie rušenia.
b) Kompenzačné opatrenia
38.
Opatrenia, ktoré zlepšujú biotop dotknutých druhov na iných miestach, naproti tomu nie sú opatreniami na zabránenie rušeniu alebo zníženie rušenia. ( 14 ) Je zrejmé, že nemôžu zabrániť rušeniu určitých vtákov ani znížiť jeho vplyv na tieto vtáky, čo uznáva aj vnútroštátny súd.
39.
Takéto opatrenia sú skôr pokusom kompenzovať vplyv rušenia. Akceptuje sa, že hluk robí časť biotopu dotknutých druhov menej atraktívnou alebo ich dokonca úplne vyháňa z týchto oblastí. Na druhej strane sa však zlepšujú iné oblasti, takže v ideálnom prípade sa v konečnom dôsledku pridá aspoň rovnako veľký priestor rovnako vhodného biotopu, ktorý dotknuté druhy – hoci možno nie príslušné exempláre – primerane využívajú.
40.
Keďže kompenzačné opatrenia nemajú vplyv na rušenie, uplatneniu zákazu rušenia môžu zabrániť len vtedy, ak rušenie v dôsledku opatrení nie je vzhľadom na ciele tejto smernice značné v zmysle článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva.
41.
Uvedené ciele predstavuje podľa odôvodnení 3, 5, 7 a 8 a článku 2 v spojení s odôvodnením 10 smernice o ochrane vtáctva cieľ zachovať populácie všetkých európskych druhov vtákov na uspokojivej úrovni alebo ich prispôsobiť tejto úrovni. ( 15 )
42.
Podľa článku 2 smernice o ochrane vtáctva musí táto úroveň zodpovedať najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky. Členské štáty však nemôžu tieto faktory voľne zvažovať na to, aby určili dostatočnú úroveň populácie. Hlavným cieľom smernice podľa článku 1 je skôr ochrana všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov. Preto je podobne ako v prípade stavu ochrany druhov – čo je kľúčový pojem smernice o biotopoch ( 16 ) – dôležité to, či sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent. Na tento účel sú rozhodujúce ekologické a vedecké požiadavky na príslušný druh. Predovšetkým musí byť trvalo k dispozícii dostatočne veľký biotop a územie výskytu by malo zostať aspoň stabilné. Kultúrne, hospodárske a rekreačné požiadavky môžu byť naproti tomu zohľadnené až po tom, čo – a do tej miery, v akej – je zabezpečená dlhodobá ochrana druhu.
43.
Vzhľadom na záväzok dosahovať tento cieľ sa preto zákaz rušenia týka takého rušenia, ktoré by tak výrazne znížilo populáciu druhu vtákov tak, že by už nebola dostatočná, alebo by ďalej znižovalo nedostatočnú populáciu.
44.
Ak sa dá očakávať takéto rušenie, článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva neumožňuje zohľadnenie kompenzačných opatrení. ( 17 ) Aj keby kompenzačné opatrenie zvýšilo populáciu druhu, rušením by stále dochádzalo k jej znižovaniu. Daná norma neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by sa tieto dva účinky mohli vzájomne kompenzovať.
45.
Okrem toho je účinnosť kompenzačných opatrení v oblasti ochrany druhov spojená s výraznou neistotou. Ilustruje to druhá prejudiciálna otázka. Vzhľadom na takéto pochybnosti o účinnosti kompenzačných opatrení Súdny dvor pravidelne odmieta ich zohľadnenie pri posudzovaní nepriaznivých vplyvov na chránené územia. ( 18 )
46.
Ďalší argument, ktorý zohráva úlohu v diskusii o kompenzačných opatreniach pri územnej ochrane, naopak na prvý pohľad nemožno uplatniť aj v prípade zákazu rušenia.
47.
V prípade územnej ochrany sú kompenzačné opatrenia upravené ako podmienka výnimiek z ochrany území podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, a to vo forme opatrení na zabezpečenie koherencie siete chránených území (Natura 2000). Normotvorca ich však kombinoval s ďalšími požiadavkami, najmä s posúdením alternatív a konštatovaním naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu. Tieto ďalšie požiadavky by v prípade zohľadnenia kompenzačných opatrení v rámci článku 6 ods. 3 boli obídené. ( 19 )
48.
Podľa článku 9 smernice o ochrane vtáctva naopak výnimky zo zákazu rušenia nevyžadujú žiadne kompenzačné opatrenia. Nebolo by teda potrebné obávať sa obchádzania výnimky.
49.
Pri bližšom pohľade by však zohľadnenie kompenzačných opatrení v rámci zákazu rušenia mohlo viesť k ešte výraznejšiemu obchádzaniu.
50.
Podľa článku 3 smernice o ochrane vtáctva sú členské štáty totiž nezávisle od rušenia povinné nielen chrániť a zachovávať dostatočnú rôznorodosť a dostatočnú rozlohu biotopov všetkých vtákov. Musia takéto biotopy tiež obnovovať alebo vytvárať nové , ak sú nedostatočné. ( 20 ) Nariadenie o obnove prírody ( 21 ) síce konkretizuje tieto povinnosti a poskytuje veľkorysé lehoty na opatrenia požadované nariadením. Nič to však nemení na základnej povinnosti podľa článku 3 smernice o ochrane vtáctva, ktorá platí už viac ako štyridsať rokov a v prípade Rakúska od jeho pristúpenia. ( 22 )
51.
Ak dostatočná populácia príslušného druhu skutočne závisí od svojich biotopov – a len v takomto prípade by opatrenia na zlepšenie biotopov mohli mať pozitívny vplyv na nedostatočnú populáciu –, členské štáty by podľa článku 3 smernice o ochrane vtáctva museli v každom prípade obnovovať alebo vytvárať nové biotopy potrebné pre tento druh.
52.
Členské štáty preto nemôžu povoliť ďalšie zhoršenie nedostatočnej populácie len preto, že so zhoršením sú spojené opatrenia na zlepšenie, ktoré by napriek tomu nestačili na dosiahnutie dostatočnej populácie.
53.
Navyše platí, že pri posudzovaní rušenia sa účinok kompenzačných opatrení môže v zásade zohľadniť len vtedy, ak zaručuje, že populácie dotknutého druhu majú napriek rušeniu dostatočný stav. Či sa tento výsledok zakladá na kompenzačných opatreniach alebo na opatreniach podľa článku 3 smernice o ochrane vtáctva, je tak irelevantné.
c) Potenciál obnovy
54.
Tento výsledok však, rovnako ako v prípade podobne koncipovaných zákazov na ochranu druhov podľa smernice o biotopoch, vyžaduje rozlišovanie v tom zmysle, že rušenie môže byť výnimočne povolené aj v prípade nedostatočnej populácie, pokiaľ nebráni obnoveniu dostatočnej populácie.
55.
V prípade ochrany druhov podľa smernice o biotopoch je zachovanie priaznivého stavu ochrany populácií príslušných živočíšnych druhov v ich prirodzenom mieste výskytu podmienkou pre povolenie výnimiek, ktoré sú stanovené v článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch, zo zákazov uvedených v článku 12 tejto smernice. ( 23 ) Táto podmienka sa má chápať ako požiadavka zabezpečiť dostatočnú populáciu rušených druhov vtáctva, ktorou sa na tomto mieste zaoberám.
56.
Z uvedeného by sa dal vyvodiť záver, že výnimky podľa článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch sú prípustné len v prípade priaznivého stavu ochrany. Súdny dvor však výnimočne povoľuje výnimky aj v prípade nepriaznivého stavu ochrany, ak nebránia obnoveniu priaznivého stavu ochrany. ( 24 )
57.
Toto konštatovanie sa týkalo situácie, v ktorej bola populácia príslušného druhu síce príliš malá na to, aby sa dal predpokladať priaznivý stav ochrany, ale v predchádzajúcich rokoch výrazne narástla. ( 25 ) Preto sa zdala byť pravdepodobná prognóza, že nepriaznivý stav ochrany druhu sa napriek usmrcovaniu jednotlivých jedincov bude naďalej zlepšovať, a teda by mohlo dôjsť k obnove priaznivého stavu ochrany. Pri takejto priaznivej prognóze nie je pre cieľ smernice o biotopoch, ktorým je dosiahnuť priaznivý stav ochrany, potrebné, aby členský štát napriek inak vyšším záujmom čakal s povolením nepriaznivého vplyvu dovtedy, kým sa dosiahne priaznivý stav ochrany. Súdny dvor preto uznal, že výnimka pre daný druh môže byť neutrálna, hoci by aj mala za následok stratu jednotlivých jedincov.
58.
Ak je ale možnosť obnovy priaznivého stavu ochrany pri výnimke zo zákazu usmrcovania podľa článku 12 ods. 1 písm. a) smernice o biotopoch dostatočná, musí to tým viac stačiť vo vzťahu k cieľom smernice o ochrane vtáctva pri zákaze rušenia vtákov podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva, ak rušenie nebude brániť obnove dostatočnej populácie.
59.
Rušenie má totiž výrazne menej nepriaznivých účinkov ako usmrcovanie. Zároveň je rušenie svojou povahou výrazne častejšie ako usmrcovanie. Okrem toho sa zákazy stanovené v smernici o ochrane vtáctva vzťahujú na všetky vtáky, a teda majú výrazne širšiu pôsobnosť ako zákazy stanovené v smernici o biotopoch, ktoré sa vzťahujú len na niekoľko vzácnych druhov. Zákaz rušenia podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva môže preto výrazne viac obmedzovať ľudské činnosti ako zákaz usmrcovania podľa článku 12 ods. 1 písm. a) smernice o biotopoch.
60.
Pri posudzovaní zákazu rušenia môžu preto kompenzačné opatrenia na zlepšenie biotopu dotknutých druhov na iných miestach podporovať tú prognózu, že rušenie nebude brániť ochrane a zachovaniu, alebo prinajmenšom obnove dostatočnej populácie. Keďže však ide o prognózu, v tejto súvislosti sa môžu zohľadniť tak už vykonané kompenzačné opatrenia, ako aj opatrenia, ktoré sa ešte len majú vykonať. Platí pritom, že kompenzačné opatrenia síce vzhľadom na ich povahu nemožno uskutočniť bezprostredne na mieste rušenia, keďže tam má rušenie nepriaznivý vplyv na kvalitu biotopov. V každom prípade však k nim musí dôjsť v úzkej súvislosti s rušením z územného hľadiska, pretože inak by sa dalo očakávať, že ochrana a zachovanie, resp. obnova populácie dotknutých druhov – prinajmenšom lokálne – nie je možná.
3. Odpoveď na prvú otázku
61.
Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že rušenie vtákov, ktoré vedie k zníženiu populácie rušených druhov vtáctva, je zlučiteľné s článkom 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva len vtedy, ak táto populácia napriek rušeniu zostáva na dostatočnej úrovni alebo ak možno predpokladať, že rušenie nebude brániť obnove dostatočnej populácie. Pri posudzovaní tejto otázky môžu členské štáty zohľadniť vplyv opatrení na zlepšenie biotopov daného druhu na inom mieste.
B.
Druhá otázka – Posúdenie účinnosti kompenzačných opatrení
62.
Druhou otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, či vo vzťahu k účinnosti opatrení na zlepšenie biotopu dotknutých druhov na iných miestach treba vylúčiť akékoľvek vedecké pochybnosti v tom zmysle, že postačuje odôvodnené odborné posúdenie zo strany súdom pribratého znalca, alebo či musí existovať objektívna vedecká dokumentácia úspešných praktických skúseností s týmito opatreniami.
63.
Objektívna vedecká dokumentácia by pri podrobnejšom posudzovaní vyžadovala dve nákladné štúdie. Na jednej strane by bolo potrebné identifikovať nepriaznivé vplyvy rušenia na populáciu dotknutých druhov. Na druhej strane by bolo potrebné zistiť priaznivé vplyvy kompenzačných opatrení na túto populáciu. Obe štúdie by si práve v lesných biotopoch vyžadovali dlhodobé porovnanie situácie pred a po príslušnom opatrení. Predovšetkým účinok zachovania starého a mŕtveho dreva tak závisí prirodzene od času. Aj rušivý vplyv projektu sa bude v priebehu času meniť. Okrem toho je potrebné izolovať vývoj oboch predmetov skúmania od iných faktorov, akými sú počasie, dostupnosť potravy alebo choroby.
64.
Aj keby takéto štúdie pre podobné situácie existovali, bolo by stále sporné, do akej miery by sa ich výsledky dali skutočne uplatniť v danom prípade – ako zdôrazňujú vláda Dolného Rakúska, mesto Sankt Pölten a ASFINAG.
65.
Preto nie je prekvapivé, že znalec nenašiel žiadnu štúdiu, ktorá by jednoznačne objasnila účinnosť kompenzačných opatrení, ktoré sú predmetom sporu. Existujú len štúdie, ktoré majú určitú indikačnú hodnotu. ( 26 )
66.
V ďalšom texte je teda potrebné objasniť, ako posudzovať účinnosť kompenzačných opatrení. V tejto súvislosti je najskôr potrebné sa zaoberať premisou vnútroštátneho súdu, že akékoľvek vedecké pochybnosti o účinnosti kompenzačných opatrení musia byť vylúčené (časť 1), a následne sa treba venovať všeobecným kritériám práva Únie na účely posudzovania zložitých vedeckých otázok (časť 2).
1. Vylúčenie vedeckých pochybností?
67.
Vnútroštátny súd vyvodzuje z judikatúry Súdneho dvora záver, že akékoľvek rozumné vedecké pochybnosti, resp. akékoľvek z vedeckého hľadiska rozumné pochybnosti, pokiaľ ide o účinnosť kompenzačných opatrení, musia byť vylúčené.
68.
Na uplatniteľnosť tohto kritéria na zákaz rušenia síce nie je výslovný odkaz ani v článku 5 písm. d), ani v iných ustanoveniach smernice o ochrane vtáctva, ani v judikatúre. Súdny dvor však s poukazom na osobitne prísny výklad zásady predchádzania škodám zakotvenej v článku 191 ods. 2 ZFEÚ vykladá rôzne iné ustanovenia v zmysle tohto kritéria. ( 27 ) Preto je potrebné podrobnejšie preskúmať, či sa toto reštriktívne kritérium uplatňuje aj na posudzovanie kompenzačných opatrení v súvislosti so zákazom rušenia.
69.
Ukážem však, že ani judikatúru týkajúcu sa výnimky podľa článku 16 smernice o biotopoch [časť a)], ani judikatúru týkajúcu sa povolenia projektov podľa článku 6 ods. 3 druhej vety tejto smernice [časť b)], ani judikatúru týkajúcu sa článku 14 tejto smernice [časť c)] nemožno uplatniť na článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva.
a) Judikatúra týkajúca sa článku 16 smernice o biotopoch
70.
Najskôr by sa dalo uvažovať o uplatnení judikatúry týkajúcej sa článku 16 smernice o biotopoch. Podľa tohto ustanovenia je udržanie alebo obnova priaznivého stavu ochrany dotknutého druhu podmienkou pre výnimku zo zákazov na ochranu druhov, stanovených v článku 12 tejto smernice. ( 28 ) Členský štát by sa mal zdržať takejto výnimky, ak po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota o otázke, či napriek tejto výnimke možno zabezpečiť udržanie alebo obnovu priaznivého stavu ochrany populácií druhu ohrozeného vyhynutím. ( 29 )
71.
Platí to však aj pre uplatňovanie zákazu rušenia podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva? Bráni tento zákaz realizácii projektu, ak po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov napriek kompenzačným opatreniam pretrváva neistota, či je možné udržať alebo obnoviť dostatočný stav dotknutých druhov vtáctva?
72.
Podmienka udržania alebo obnovy priaznivého stavu pri uplatňovaní článku 16 smernice o biotopoch má podobnú funkciu ako podmienka uvedená v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva, spočívajúca v tom, aby populácia dotknutých vtákov zostala napriek rušeniu na dostatočnej úrovni alebo aby sa dalo predpokladať, že rušenie nebude brániť budúcej obnove dostatočnej populácie. Pokiaľ je táto podmienka splnená, a to prípadne na základe kompenzačných opatrení, zákaz rušenia sa podľa tu zastávaného názoru neuplatňuje.
73.
Článok 16 smernice o biotopoch je však výnimkou zo zákazov uvedených v článku 12, a preto sa má vykladať reštriktívne. ( 30 ) To všeobecne vyžaduje Súdny dvor v prípade výnimiek, pretože inak sa obáva oslabenia pravidiel, z ktorých sa výnimky povoľujú. ( 31 ) Táto myšlienka zodpovedá reštriktívnemu kritériu posudzovania, ktoré vyžaduje vylúčiť akúkoľvek neistotu pred uplatnením výnimky.
74.
Naopak nepriaznivý vplyv na populáciu dotknutých druhov vtákov alebo potenciálu jej obnovy je podmienkou uplatnenia zákazu rušenia uvedeného v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva. Judikatúra týkajúca sa článku 16 preto na daný prípad nie je bezprostredne uplatniteľná.
b) Judikatúra týkajúca sa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch
75.
Súdny dvor však nevykladá výnimky len s poukazom na striktný výklad zásady predchádzania škodám. Zdrojom tohto výkladu je skôr výklad článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch, na ktorý sa odvoláva aj vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Podľa tohto ustanovenia príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušného chráneného územia Natura 2000.
76.
V súvislosti s týmto ustanovením Súdny dvor rozhodol, že plány a projekty, ktoré by mohli ovplyvniť chránenú oblasť, sa môžu schváliť len vtedy, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna rozumná pochybnosť o tom, že nebudú mať nepriaznivý vplyv na integritu predmetnej lokality. ( 32 )
77.
Na rozdiel od článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch však zákaz rušenia uvedený v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva nie je formulovaný tak, že na povolenie rušenia je potrebné vylúčiť značný vplyv na ciele smernice. Naopak platí, že na uplatnenie zákazu rušenia je potrebné pozitívne zistenie takéhoto vplyvu. ( 33 ) Preto nemožno bezprostredne uplatniť ani judikatúru týkajúca sa článku 6 ods. 3 druhej vety.
c) Judikatúra týkajúca sa článku 14 smernice o biotopoch
78.
Judikatúra týkajúca sa článku 14 ods. 1 smernice o biotopoch sa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva približuje najviac. Podľa článku 14 ods. 1 členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, že odoberanie vzoriek druhov divokej fauny a flóry európskeho významu z prírody, ako aj ich využitie je zlučiteľné s ich zachovávaním v priaznivom stave ochrany.
79.
Súdny dvor vyložil toto ustanovenie tak, že príslušný členský štát nesmie povoliť odber alebo využívanie druhu, ak po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota, či je toto využívanie zlučiteľné so zachovaním druhu v priaznivom stave ochrany. ( 34 )
80.
Článok 14 ods. 1 smernice o biotopoch a článok 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva sú formulované podobne, keďže obe ustanovenia vyžadujú pozitívne zistenie, či odber alebo využívanie na jednej strane alebo rušenie na strane druhej sú zlučiteľné s priaznivým stavom ochrany alebo dostatočnou populáciou príslušného druhu.
81.
Jednotlivé chránené druhy sa však výrazne líšia. Článok 14 ods. 1 smernice o biotopoch chráni druhy európskeho významu, ktoré je podľa definície uvedenej v článku 1 písm. g) tejto smernice osobitne potrebné chrániť. Naopak zákaz rušenia podľa článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva sa vzťahuje na všetky vtáky, úplne nezávisle od ich ohrozenia a potreby ich ochrany.
82.
Okrem toho zákaz čo i len možného ( 35 ) rušenia vtákov má svojou povahou oveľa širší dosah ako obmedzenia odberu alebo využívania druhov, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu. Rušenie vtákov sa akceptuje veľmi často, zatiaľ čo odoberanie alebo využívanie druhov, ktoré si vyžadujú ochranu, a preto sú spravidla vzácne, sa vyskytuje oveľa menej často a je založené na vedomom rozhodnutí.
83.
Tieto rozdiely odôvodňujú to, aby sa článku 14 smernice o biotopoch pripisoval široká pôsobnosť, no článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva nie.
d) Predbežný záver
84.
Z uvedeného vyvodzujem záver, že zákaz rušenia uvedený v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva sa neuplatňuje už vtedy, keď po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota alebo rozumná pochybnosť o tom, či je možné udržať alebo obnoviť dostatočnú populáciu dotknutých druhov vtáctva. Na to, aby sa zákaz mohol uplatniť, je navyše potrebné jednoznačne konštatovať, že rušenie nepriaznivo ovplyvňuje dostatočnú populáciu dotknutých druhov vtáctva alebo bráni jej obnove.
2. Kritériá práva Únie pre vykonávanie komplexných vedeckých posúdení
85.
Komplexné vedecké posúdenia, ktoré sú v zmysle uvedeného potrebné na uplatňovanie zákazu rušenia uvedeného v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva, by sa mali vykonávať na základe bežných kritérií.
86.
Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny právny predpis Únie týkajúci sa posudzovania zákazu rušenia, je v prvom rade potrebné uviesť zásadu procesnej autonómie členských štátov, ako uvádza mesto Sankt Pölten. Keďže táto zásada platí aj pre otázky dokazovania, ( 36 ) je uplatniteľná na posudzovanie účinnosti kompenzačných opatrení. Spôsob posudzovania týchto opatrení musia v zásade regulovať členské štáty.
87.
Predpisy členských štátov však musia vyhovovať dvojitej podmienke spočívajúcej v tom, že nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve (zásada ekvivalencie), a nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých právom Únie (zásada efektivity). ( 37 )
88.
Zásada efektivity v súvislosti so zákazom rušenia znamená predovšetkým to, že preukázanie značného vplyvu na ciele smernice o ochrane vtáctva nesmie byť neprimerane sťažené.
89.
Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, viacerí účastníci konania zdôrazňujú, že rakúske súdy pravidelne využívajú vedecky podložené stanoviská súdnych znalcov pribratých do konania.
90.
Okrem toho je potrebné dodržiavať ďalšie zásady práva Únie, napríklad zásadu riadnej správy vecí verejných a už spomínanú zásadu predchádzania škodám.
91.
Členské štáty musia pri uplatňovaní práva Únie dodržiavať zásadu riadnej správy vecí verejných, a to nie na základe článku 41 Charty, ( 38 ) ale ako všeobecnú právnu zásadu práva Únie. ( 39 ) Táto zásada od správneho orgánu vyžaduje, aby vykonal náležité a nestranné preskúmanie všetkých relevantných aspektov tak, aby pri prijímaní svojho rozhodnutia disponoval čo najúplnejšími a najspoľahlivejšími dôkazmi. ( 40 )
92.
Okrem toho opatrenia založené na zásade predchádzania škodám – t. j. najmä uplatňovanie ustanovení environmentálneho práva Únie – spravidla vyžadujú celkové posúdenie príslušných rizík založené na najspoľahlivejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu. ( 41 ) Súdny dvor to oprávnene vyžaduje pravidelne aj v oblasti ochrany prírody, ( 42 ) a to najmä na preukázanie podmienok pre odchýlenie sa od režimu ochrany smernice o ochrane vtáctva, ( 43 ) pričom sa však na tieto zásady výslovne neodvoláva.
93.
Nakoniec platí, že príslušné zistenia musia byť primerane odôvodnené. To vyplýva aj z práva na riadnu správu vecí verejných ( 44 ) a je to okrem toho stanovené v článku 6 Aarhuského dohovoru ( 45 ) pre rozhodnutia v oblasti životného prostredia, ktoré podľa článku 6 ods. 9 dohovoru vyžadujú účasť verejnosti. Ale aj účinné súdne preskúmanie rozhodnutí a účinná ochrana práv predpokladajú, že súd, ktorý koná, a osoby, ktoré sa domáhajú ochrany práv, majú prístup buď k rozhodnutiu, alebo aspoň na požiadanie k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. ( 46 )
94.
Na druhú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že komplexné posúdenia potrebné pri uplatňovaní zákazu rušenia stanoveného v článku 5 písm. d) smernice o ochrane vtáctva môžu byť v súdnom konaní založené na odôvodnených stanoviskách znalcov, ktoré musia vychádzať z najspoľahlivejších dostupných vedeckých údajov a najnovších výsledkov medzinárodného výskumu.
V. Návrh
95.
Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:
1.
Rušenie vtákov, ktoré vedie k zníženiu populácie rušených druhov vtáctva, je zlučiteľné s článkom 5 písm. d) smernice 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva len vtedy, ak táto populácia napriek rušeniu zostáva na dostatočnej úrovni alebo ak možno predpokladať, že rušenie nebude brániť obnove dostatočnej úrovne. Pri posudzovaní tejto otázky môžu členské štáty zohľadniť vplyv opatrení na zlepšenie biotopov daného druhu na inom mieste.
2.
Komplexné posúdenia potrebné pri uplatňovaní zákazu rušenia stanoveného v článku 5 písm. d) smernice 2009/147 môžu byť v súdnom konaní založené na odôvodnených stanoviskách znalcov, ktoré musia vychádzať z najspoľahlivejších dostupných vedeckých údajov a najnovších výsledkov medzinárodného výskumu.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7 ).
( 3 ) Rozsudok z 1. augusta 2025, Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:609 , bod 49 ).
( 4 ) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenená smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193 ).
( 5 ) Rozsudok z 1. augusta 2025, Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:609 , bod 49 ).
( 6 ) Návrhy, ktoré som predniesla vo veci Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:67 , body 39 , 40 a 47 ).
( 7 ) Návrhy, ktoré som predniesla vo veci Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:67 , body 92 až 101 ).
( 8 ) Najskôr článok 6 nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov ( Ú. v. EÚ L 335, 2022, s. 36 ), zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2024/223 z 22. decembra 2023 (Ú. v. EÚ L, 2024/223), neskôr článok 15c ods. 1, článok 15e ods. 2 a 4 a článok 16a ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov ( Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413).
( 9 ) Rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman ( C‑323/17 , EU:C:2018:244 ).
( 10 ) Rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman ( C‑323/17 , EU:C:2018:244 , bod 40 ).
( 11 ) Rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman ( C‑323/17 , EU:C:2018:244 , body 37 až 39 ).
( 12 ) Tak chápem rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , body 255 a 259 ).
( 13 ) Rozsudky z 15. mája 2014, Briels a i. ( C‑521/12 , EU:C:2014:330 , bod 28 ), a z 25. júla 2018, Grace a Sweetman ( C‑164/17 , EU:C:2018:593 , bod 51 ).
( 14 ) Napríklad v oblasti územnej ochrany rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , bod 125 ). Predchádzajúci rozsudok z 26. apríla 2017, Komisia/Nemecko (Moorburg) ( C‑142/16 , EU:C:2017:301 , bod 38 ), je však v tomto ohľade nejednoznačný.
( 15 ) Rozsudok z 1. augusta 2025, Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:609 , bod 51 ).
( 16 ) Pozri článok 1 písm. i) smernice o biotopoch a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Eesti Suurkiskjad ( C‑629/23 , EU:C:2024:1029 , najmä body 43 až 46 ).
( 17 ) Podobne v prípade územnej ochrany podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch rozsudok z 21. júla 2016, Orleans a i. ( C‑387/15 a C‑388/15 , EU:C:2016:583 , bod 57 ).
( 18 ) Rozsudky z 15. mája 2014, Briels a i. ( C‑521/12 , EU:C:2014:330 , bod 32 ); z 21. júla 2016, Orleans a i. ( C‑387/15 a C‑388/15 , EU:C:2016:583 , bod 55 ); z 26. apríla 2017, Komisia/Nemecko (Moorburg) ( C‑142/16 , EU:C:2017:301 , body 37 a 38 ); z 25. júla 2018, Grace a Sweetman ( C‑164/17 , EU:C:2018:593 , body 51 až 53 ), ako aj zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. ( C‑293/17 a C‑294/17 , EU:C:2018:882 , bod 126 ).
( 19 ) Rozsudky z 15. mája 2014, Briels a i. ( C‑521/12 , EU:C:2014:330 , body 33 až 38 ), a z 21. júla 2016, Orleans a i. ( C‑387/15 a C‑388/15 , EU:C:2016:583 , body 60 až 63 ).
( 20 ) Pozri rozsudok z 13. júna 2002, Komisia/Írsko (Snehuľa kapcavá) ( C‑117/00 , EU:C:2002:366 , body 15 až 21 ).
( 21 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1991 z 24. júna 2024 o obnove prírody a o zmene nariadenia (EÚ) 2022/869 (Ú. v. EÚ L, 2024/1991).
( 22 ) V tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Komisia/Rakúsko ( C‑209/04 , EU:C:2006:195 , bod 43 ).
( 23 ) Rozsudok z 10. mája 2007, Komisia/Rakúsko (Transpozícia smernice o biotopoch v spolkových krajinách) ( C‑508/04 , EU:C:2007:274 , bod 115 ).
( 24 ) Rozsudky zo 14. júna 2007, Komisia/Fínsko (Lov vlkov) ( C‑342/05 , EU:C:2007:341 , bod 29 ), a z 10. októbra 2019, Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola ( C‑674/17 , EU:C:2019:851 , bod 68 ).
( 25 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2007, Komisia/Fínsko (Lov vlkov) ( C‑342/05 , EU:C:2007:341 , bod 26 ), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Komisia/Fínsko (Lov vlkov) ( C‑342/05 , EU:C:2006:752 , bod 44 ).
( 26 ) Pozri napríklad Michalek, K. G., Auer, J. A., Großberger, H., Schmalzer, A., Winkler, H. (2001): Die Einflüsse von Lebensraum, Witterung und Waldbewirtschaftung auf die Brutdichte von Bunt‑und Mittelspecht ( Picoides major a P. medius ) im Wienerwald. In: Abhandlungen und Berichte aus dem Museum Heineanum . 5, s. 31 – 58, alebo Mollet, P., Zbinden, N., Schmid, H. (2009): Steigende Bestandszahlen bei Spechten und anderen Vogelarten dank Zunahme von Totholz?| An increase in the population of woodpeckers and other bird species thanks to an increase in the quantities of deadwood? In: Schweizerische Zeitschrift für Forstwesen . 160 (11), s. 334 – 340.
( 27 ) Pozri okrem rozsudkov týkajúcich sa smernice o biotopoch, ktoré sú uvedené nižšie, aj rozsudok z 24. októbra 2019 týkajúci sa práva o odpadoch, Prato Nevoso Termo Energy ( C‑212/18 , EU:C:2019:898 , bod 58 ) a pokiaľ ide o smernicu 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách ( Ú. v. ES L 334, 2010, s. 17 ), rozsudok z 9. marca 2023, Sdruženie Za Zemjata – dostap do pravosadie a i. ( C‑375/21 , EU:C:2023:173 , bod 53 ). Pozri tiež Sobotta, C. (2020): Recent applications of the precautionary principle in the jurisprudence of the CJEU – a new yardstick in EU environmental decision making?. In: ERA Forum . Vol. 21, s. 723.
( 28 ) Pozri body 55 až 57 vyššie.
( 29 ) Rozsudok z 10. októbra 2019, Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola ( C‑674/17 , EU:C:2019:851 , body 66 , 68 a 69 ).
( 30 ) Rozsudky z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo (Prebratie smernice o biotopoch) ( C‑6/04 , EU:C:2005:626 , bod 111 ), a z 10. októbra 2019, Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola ( C‑674/17 , EU:C:2019:851 , bod 30 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci ASCEL ( C‑436/22 , EU:C:2024:83 , bod 66 ).
( 31 ) Rozsudky z 12. júla 1962, Acciaierie Ferriere e Fonderie di Modena/Vysoký úrad [ 16/61 , EU:C:1962:29 , s. 610 (s. 575 francúzskeho znenia)]; zo 14. decembra 1962, Komisia/Luxembursko a Belgicko [ 2/62 a 3/62 , EU:C:1962:45 , s. 884 (s. 830 francúzskeho znenia)], a z 30. apríla 2024, Procura della Repubblica presso il Tribunale di Bolzano ( C‑178/22 , EU:C:2024:371 , bod 48 ).
( 32 ) Rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , body 58 a 59 ); zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 117 ), a z 15. júna 2023, Eco Advocacy ( C‑721/21 , EU:C:2023:477 , bod 38 ).
( 33 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci ASCEL ( C‑436/22 , EU:C:2024:83 , bod 67 ) a vo veci PAN Europe/Komisia ( C‑316/24 P , EU:C:2025:422 , body 117 a 128 ).
( 34 ) Rozsudky z 29. júla 2024, ASCEL ( C‑436/22 , EU:C:2024:656 , bod 72 ), a z 12. júna 2025, Eesti Suurkiskjad ( C‑629/23 , EU:C:2025:429 , bod 42 ).
( 35 ) Rozsudok z 1. augusta 2025, Voore Mets a Lemeks Põlva ( C‑784/23 , EU:C:2025:609 , bod 49 ).
( 36 ) Rozsudky z 21. júna 2017, W a i. ( C‑621/15 , EU:C:2017:484 , bod 25 ), a zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i. ( C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18 , EU:C:2020:791 , body 222 a 223 ).
( 37 ) Rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral ( 33/76 , EU:C:1976:188 , bod 5 ); z 15. apríla 2008, Impact ( C‑268/06 , EU:C:2008:223 , body 44 a 46 ), a z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 33 ).
( 38 ) Rozsudky zo 17. júla 2014, YS a i. ( C‑141/12 a C‑372/12 , EU:C:2014:2081 , bod 67 ), a zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses ( C‑419/14 , EU:C:2015:832 , bod 83 ).
( 39 ) Rozsudky z 8. mája 2014, N. ( C‑604/12 , EU:C:2014:302 , bod 49 a 50 ); zo 14. mája 2020, Agrobet CZ ( C‑446/18 , EU:C:2020:369 , bod 43 ), a z 22. septembra 2022, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a. i. ( C‑159/21 , EU:C:2022:708 , bod 35 ).
( 40 ) Rozsudky zo 14. mája 2020, Agrobet CZ ( C‑446/18 , EU:C:2020:369 , bod 44 ), a z 21. októbra 2021, CHEP Equipment Pooling ( C‑396/20 , EU:C:2021:867 , bod 48 ).
( 41 ) V tomto zmysle rozsudky z 28. januára 2010, Komisia/Francúzsko ( C‑333/08 , EU:C:2010:44 , bod 92 ); z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 46 , pozri aj body 93 a 94), ako aj z 9. novembra 2023, Global Silicones Council a i./Komisia ( C‑558/21 P , EU:C:2023:839 , bod 66 ).
( 42 ) Pozri napríklad rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging ( C‑127/02 , EU:C:2004:482 , bod 54 ), a z 12. júna 2025, Eesti Suurkiskjad ( C‑629/23 , EU:C:2025:429 , bod 42 ).
( 43 ) Rozsudky z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samca kajky morskej) ( C‑217/19 , EU:C:2020:291 , bod 70 ), a zo 17. marca 2021, One Voice a Ligue pour la protection des oiseaux ( C‑900/19 , EU:C:2021:211 , bod 30 ).
( 44 ) Rozsudky z 8. mája 2019, PI ( C‑230/18 , EU:C:2019:383 , bod 57 ); z 24. novembra 2020, Minister van Buitenlandse Zaken ( C‑225/19 a C‑226/19 , EU:C:2020:951 , bod 34 ), a z 24. februára 2022, SC Cridar Cons ( C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 54 ).
( 45 ) Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z roku 1998 ( Ú. v. ES L 124, 2005, s. 4 ), prijatý rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 ( Ú. v. ES L 124, 2005, s. 1 ).
( ) V tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1987, Heylens a i. ( 222/86 , EU:C:1987:442 , bod 15 ), a z 30. apríla 2009, Mellor ( C‑75/08 , EU:C:2009:279 , bod 59 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Holohan a i. ( C‑461/17 , EU:C:2018:649 , bod 65 ).