C-133/24

Clube Desportivo Feirense – Futebol, SAD,

Liga Portuguesa de Futebol Profissional (CA/LPFP),

Académico de Viseu Futebol Clube, Futebol SAD,

Os Belenenses – Sociedade Desportiva de Futebol, SAD,

Boavista Futebol Clube, Futebol SAD,

Sporting Clube de Braga, Futebol, SAD,

Futebol Clube de Paços de Ferreira, SDUQ, Lda,

Futebol Clube de Penafiel, SA,

Portimonense Futebol, SAD,

Rio Ave Futebol Clube – Futebol SDUQ, Lda,

Santa Clara Açores – Futebol, SAD,

Varzim Sporting Club – Futebol, SDUQ, Lda,

Futebol Clube do Porto, Futebol, SAD,

Sporting Clube de Portugal – Futebol, SAD,

Sport Lisboa e Benfica, Futebol, SAD

proti

Autoridade da Concorrência

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko)]

3.

Do značnej miery podobných otázok sa týkajú aj ďalšie dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania – a to vo veciach C‑209/23, RRC Sports ( 7 ), a C‑428/23, ROGON a i. ( 8 ) –, v ktorých dnes prednesiem svoje návrhy. Tieto návrhy by sa preto mali vykladať v spojení s týmito ďalšími návrhmi. V záujme hospodárnosti súdneho konania a s cieľom pomôcť čitateľom sa pokúsim v týchto troch návrhoch vyhnúť zbytočnému opakovaniu a na tento účel uvediem medzi nimi niekoľko vzájomných odkazov.

II. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

4.

Liga Portuguesa de Futebol Profissional (profesionálna portugalská futbalová liga, ďalej len „LPFP“) je neziskové súkromnoprávne združenie, ktorého úlohou je zabezpečovať a regulovať činnosti profesionálneho futbalu v Portugalsku a ktorého riadnymi členmi sú športové kluby. LPFP organizuje profesionálne futbalové súťaže mužov vrátane Primeira Liga (prvá liga) a Segunda Liga (druhá liga).

5.

Dňa 21. marca 2020 LPFP a Sindicato de Jogadores Profissionais de Futebol (Únia profesionálnych futbalistov, ďalej len „SJPF“) zriadili monitorovací výbor COVID‑19 a začali rokovania s cieľom zabezpečiť udržateľnosť športovej činnosti zo športového aj z finančného hľadiska.

9.

Dňa 7. apríla 2020 LPFP aj SJPF vydali tlačové správy o stave svojich rokovaní. LPFP v tlačovej správe najprv uviedla, že dostala súhlas SJPF so súborom právnych opatrení, ktoré sa majú začleniť do kolektívnej pracovnej zmluvy uplatniteľnej na profesionálnych futbalistov (ďalej len „CCT“), vrátane predĺženia pracovných zmlúv a zmlúv o hosťovaní alebo prestupe hráčov do konca športovej sezóny 2019/2020, ktorým sa rozumie dátum, keď sa nakoniec odohrá posledný oficiálny zápas tejto sezóny. LPFP následne spresnila, že so SJPF nedošlo k dohode na finančných záležitostiach, o ktorých sa diskutovalo a ktoré zahŕňali možnosť dohodnúť sa na znížení platov. Toto neuzatvorenie dohody spomenula aj SJPF vo svojej tlačovej správe z toho istého dňa. LPFP napokon pripomenula, že v prípade neexistencie takejto dohody majú kluby okrem iného možnosť využiť zjednodušenú dočasnú nezamestnanosť alebo začať individuálne rokovania so svojimi hráčmi.

10.

V ten istý deň sa LPFP a kluby pôsobiace v prvej lige, zastúpené väčšinou svojimi prezidentmi, zúčastnili na videokonferencii, po ktorej LPFP vydala tlačovú správu s názvom „Prezidenti [prvoligových] klubov stanovujú pravidlo pre jednostranné ukončenia zmlúv“. V tejto tlačovej správe bolo oznámené, že „žiaden klub… nezamestná hráča, ktorý by jednostranne vypovedal pracovnú zmluvu s odvolaním sa na problémy vyplývajúce z pandémie COVID‑19 alebo na mimoriadne rozhodnutia prijaté v tejto súvislosti, najmä predĺženie športovej sezóny“. Nasledujúci deň niektoré kluby pôsobiace v druhej lige vydali tlačovú správu, v ktorej oznámili svoj zámer pristúpiť k pravidlu, na ktorom sa dohodli kluby prvej ligy.

14.

Dňa 4. mája 2020 LPFP, SJPF a Associação Nacional de Treinadores de Futebol (Národná asociácia futbalových trénerov) uzavreli dohodu o trvaní zmlúv a príslušných zmluvných vzťahov v oblasti športu. V tejto dohode sa okrem iného poukazovalo na „netypickú a výnimočnú“ situáciu spôsobenú pandémiou COVID‑19 a na potrebu zabezpečiť súťaže pri súčasnom dodržiavaní zásad integrity a športových zásluh. V memorande sa uvádza, že: (i) sezóna 2019/2020 sa skončí v deň nasledujúci po poslednom oficiálnom zápase súťaží; a (ii) športové zmluvy uzavreté medzi klubmi a hráčmi, ktorých platnosť sa končí počas aktuálnej sezóny, sa považujú za automaticky predĺžené do konca sezóny. Podmienky dohody boli neskôr začlenené do CCT.

15.

Dňa 26. mája 2020 uložil Autoridade da Concorrência (Úrad pre hospodársku súťaž, Portugalsko, ďalej len „AdC“) predbežné opatrenie, ktorým okamžite na obdobie 90 dní pozastavil platnosť dohody o nenaberaní a nezamestnávaní futbalistov z iných klubov prvej a druhej ligy, ktorí jednostranne vypovedali pracovnú zmluvu (ďalej len „predmetná dohoda“). Dňa 2. júna 2020 LPFP a dotknuté kluby uviedli, že súhlasili s predbežnými opatreniami.

16.

Dňa 28. apríla 2022 vydal AdC konečné rozhodnutie vo veci, v ktorom konštatoval, že predmetná dohoda je protisúťažnou dohodou v rozpore s článkom 9 („Dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov“) Lei n. o 19/2012, de 8 de maio, que aprova o novo regime jurídico da concorrência (zákon č. 19/2012 z 8. mája 2012, ktorým sa prijíma právny rámec upravujúci hospodársku súťaž) a s článkom 101 ZFEÚ, a uložil dotknutým podnikom pokuty.

3.

Bráni článok 101 ods. 1 ZFEÚ výkladu, podľa ktorého dohodu s charakteristikami, cieľmi a okolnosťami opísanými v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, [akou je predmetná dohoda,] možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž?“

18.

Písomné pripomienky v tomto konaní predložili LPFP, CD Tondela – Futebol, SAD, Académico de Viseu Futebol Clube – Futebol, SAD, Os Belenenses – Sociedade Desportiva de Futebol, SAD, Boavista Futebol Clube, Futebol SAD, Sporting Clube de Braga, Futebol, SAD, Sporting Clube da Covilhã – Futebol, SAD, Estoril Praia, Futebol, SAD, Gil Vicente Futebol Clube – Futebol, SDUQ, Lda., Leixões Sport Clube, Futebol, SAD, Clube Desportivo de Mafra – Futebol, SDUQ, Lda., União Desportiva Oliveirense – Futebol, SAD, Futebol Clube de Paços de Ferreira, SDUQ, Lda., Futebol Clube de Penafiel, SAD, Portimonense Futebol, SAD, Rio Ave Futebol Clube – Futebol, SDUQ, Lda., Santa Clara Azores – Futebol, SAD, Varzim Sporting Club – Futebol, SDUQ, Lda., União Desportiva Vilafranquense, Futebol, SAD, Futebol Clube de Famalicão – Futebol, SAD, Clube Desportivo Feirense – Futebol, SAD, Associação Académica de Coimbra – Organismo Autónomo de Futebol, SDUQ, Lda., Marítimo da Madeira, Vitória Sport Clube, Sporting Clube de Portugal, Sport Lisboa e Benfica, AdC, grécka, poľská a portugalská vláda a Európska komisia. Všetky vyššie uvedené futbalové kluby, Futebol Clube do Porto, portugalská vláda a Komisia predniesli aj ústnu argumentáciu na vypočutí, ktoré sa konalo 13. februára 2025.

Tretia otázka

21.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa má dohoda o nepreberaní pracovníkov, ktorú počas pandémie COVID‑19 uzavreli všetky (alebo takmer všetky) futbalové kluby pôsobiace v národnej lige po dohode s národným futbalovým zväzom a ktorá má charakteristiky uvedené v bode 19 vyššie, považovať za obmedzenie „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

22.

S cieľom odpovedať na túto otázku najprv objasním príslušný rámec analýzy (časť 1) a potom sa budem venovať osobitostiam formy dohody, o ktorú ide vo veci samej (časť 2).

1. Vyjasnil sa konečne dosť neuchopiteľný rámec analýzy?

a) Čo je to obmedzenie „z hľadiska cieľa“?

26.

V súčasnosti je už ustálené, že pojem protisúťažný „cieľ“ sa musí vykladať reštriktívne. ( 12 ) Odkazuje len na určité zosúladené postupy medzi podnikmi, ktoré vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné domnievať sa, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné. Niektoré formy koordinácie medzi podnikmi možno skutočne už z dôvodu ich samotnej povahy považovať za škodlivé pre riadne fungovanie bežnej hospodárskej súťaže. ( 13 )

27.

Výraz „dostatočný stupeň škodlivosti“ by sa však nemal chápať ako kvantitatívny prah. ( 14 ) Ako Súdny dvor vysvetlil v rozsudku Superleague, obmedzenia „z hľadiska cieľa“ zahŕňajú nielen formy zosúladeného správania, „ktoré obzvlášť poškodzujú hospodársku súťaž, akými sú horizontálne kartely vedúce k určovaniu cien, obmedzovaniu výrobnej kapacity alebo rozdeľovaniu zákazníkov“, ale aj iné druhy správania, ktoré síce „nemusia byť nevyhnutne rovnako škodlivé pre hospodársku súťaž“, ale „v niektorých prípadoch [ich možno] považovať… za správanie s protisúťažným cieľom“. ( 15 ) Platí to najmä pre určité typy horizontálnych dohôd iných ako kartely, ( 16 ) alebo určité typy vertikálnych dohôd. ( 17 )

28.

Tento výklad článku 101 ods. 1 ZFEÚ do určitej miery odráža – tak tomu aspoň rozumiem – pôvodnú voľbu tvorcov Zmluvy, ktorí mali v úmysle zakázať dohody, ktoré boli uzavreté so skutočným cieľom obmedziť hospodársku súťaž (obmedzenia „z hľadiska cieľa“), aj dohody, ktoré boli síce uzavreté z iného dôvodu , ale napriek tomu mali obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž (obmedzenia „z hľadiska účinku“). ( 23 ) Súčasný výklad teda vychádza z tohto pôvodného prístupu a zohľadňuje zrejmú skutočnosť, že dotknuté podniky sú zvyčajne právnické osoby, a preto nie je vždy reálne, a môže byť aj dosť ťažké, skúmať ich (subjektívne) zámery.

32.

Navyše hoci sankcie, ktoré môžu uložiť orgány verejnej moci, patria na účely Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach do „trestnej oblasti“, právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa líši od tvrdého jadra trestného práva. ( 24 ) Aby orgány verejnej moci mohli podniky považovať za zodpovedné za porušenia, nemusia preukázať psychický prvok protisúťažného správania, len ten materiálny.

b) Ako stanoviť obmedzenie „z hľadiska cieľa“ (I)?

33.

Súdny dvor objasnil, že aby bolo možné určiť, či určitá forma správania predstavuje obmedzenie „z hľadiska cieľa“, je nutné preskúmať tri aspekty: (i) obsah dohody, (ii) hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí, a (iii) jej ciele. ( 25 )

37.

Pokiaľ ide o ciele sledované predmetným správaním – posledný prvok analýzy, ktorý je v tomto kontexte z pochopiteľných dôvodov kľúčový –, je potrebné určiť bezprostredné a priame ciele, ktoré sa týmto konaním sledujú z hľadiska hospodárskej súťaže. ( 31 ) Inak povedané, orgány verejnej moci by sa mali pokúsiť identifikovať hlavné ekonomické dôvody spolupráce medzi predmetnými podnikmi. ( 32 )

38.

Ako sa navyše uvádza v bode 29 vyššie, subjektívny úmysel strán síce nie je nevyhnutným faktorom pri určovaní toho, či je dohoda reštriktívna z hľadiska cieľa, tento faktor je však v prípade potreby možné vziať do úvahy. Bolo by napríklad nerozumné nezohľadniť interné dokumenty a iné dôkazy, z ktorých vyplýva, že pracovníci strán si boli vedomí, že zákonnosť predmetného konania je veľmi pochybná, a poskytli veľmi zavádzajúce údaje s cieľom uviesť orgány verejnej moci do omylu. ( 33 )

39.

Po objasnení uvedených skutočností je ďalšou otázkou – praktickejšej povahy – to, ako by sa tieto tri súbory prvkov mali skutočne posúdiť, aby sa určilo, či vlastným cieľom daného konania je alebo nie je obmedzenie hospodárskej súťaže.

Ak sa preto pri skúmaní obsahu dohôd zistí, že dohoda prima facie predstavuje (čo sa často označuje ako) „prosté obmedzenie“ ( 35 ), potom skúmanie právneho a hospodárskeho kontextu , ako aj cieľov dohody nemusí byť vždy veľmi podrobné. ( 36 ) Na potvrdenie protisúťažnej povahy dohody musia orgány iba overiť, či neexistujú žiadne osobitné okolnosti, ktoré by mohli predpokladanú škodlivú povahu predmetnej dohody spochybniť. ( 37 ) Inými slovami, orgány verejnej moci by sa mali uistiť, že informácie zhromaždené v rámci ich vyšetrovania vrátane tých, na ktoré ich upozornili dotknuté podniky, potvrdzujú, že aj predmetná dohoda, rovnako ako väčšina dohôd rovnakej kategórie, je vo svojej podstate protisúťažná. ( 38 ) Tento typ analýzy poskytuje orgánom na ochranu hospodárskej súťaže jasný, spravovateľný a jednoznačný procesný rámec proti formám správania, ktoré sú zjavne škodlivé, čím sa týmto orgánom šetria administratívne náklady a zároveň sa minimalizuje riziko chýb. ( 39 )

43.

Druhý typ analýzy sa týka dohôd, v prípade ktorých nie je možné vykonať „bezpečné“ prima facie hodnotenie ich predmetu, pretože napríklad majú významné originálne prvky, alebo pretože sa zdajú patriť do kategórie dohôd, ktorá zvyčajne nie je problematická. V takýchto prípadoch budú orgány zvyčajne potrebovať hlbšiu analýzu obsahu, kontextu a cieľov príslušnej dohody, aby mohli určiť, či má protisúťažný cieľ. Z nedávnej judikatúry, ako napríklad v prípade tzv. ságy o platbe za oddialenie, ( 40 ) vyplýva, že protisúťažný cieľ nie je nevyhnutne vylúčený skutočnosťou, že v súvislosti s podobným správaním neexistuje predchádzajúca správna alebo súdna prax.

2. Dohody o nepreberaní pracovníkov a obmedzenia „z hľadiska cieľa“

47.

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré sa zakladá na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, sa úloha Súdneho dvora obmedzuje na výklad ustanovení práva Únie, v súvislosti s ktorými mu boli položené otázky v prejednávanej veci, v tomto prípade s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. V konečnom dôsledku teda posúdenie, či vzhľadom na všetky relevantné okolnosti charakterizujúce situáciu vo veci samej a hospodársky a právny kontext, do ktorého táto situácia patrí, je cieľom spornej dohody obmedzenie hospodárskej súťaže, neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor však pri rozhodovaní v prejudiciálnom konaní môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, poskytnúť objasnenia, ktoré majú vnútroštátny súd viesť pri jeho výklade, aby mohol rozhodnúť o spore. ( 43 )

48.

Vzhľadom na to sa pokúsim pomôcť Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia týkajúce sa dvoch hlavných záležitostí: po prvé či dohody o nepreberaní pracovníkov možno vo všeobecnosti považovať za dohody, ktoré sú vo svojej podstate protisúťažné, a po druhé či by pri posudzovaní mali mať význam osobitné okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej dohody.

a) Potenciálna kategória obmedzení „z hľadiska cieľa“

52.

To má nevyhnutne za následok také rozdelenie ľudských zdrojov, ktoré nie je vôbec optimálne, ďalej stratu efektívnosti a/alebo inovácie a celkom jednoznačne nižšie mzdy pracovníkov. Má to určite negatívny vplyv na trh vstupov (trh práce), a dôsledkom toho často môže byť podobný vplyv aj na trh výstupov (výrobky alebo služby ponúkané predmetnými podnikmi).

53.

Preto nemám problém dospieť k záveru – v súlade s tým, čo okrem iného tvrdia AdC, portugalská vláda a Komisia –, že ekonomické odôvodnenie väčšiny dohôd o nepreberaní pracovníkov medzi konkurentmi je protisúťažné.

54.

Z dôvodov vysvetlených vyššie však zistenie, že daná dohoda patrí do kategórie dohôd, ktoré typicky hospodársku súťaž obmedzujú, v žiadnom prípade neznamená koniec analýzy. Je potrebné zvážiť obsah, právny a hospodársky kontext a ciele konkrétnej predmetnej dohody, aby sa overilo, či existujú osobitné okolnosti, ktoré môžu spochybniť škodlivú povahu predmetnej dohody.

Zdá sa mi dosť zrejmé, že pri 10 zápasoch, ktoré sa ešte mali odohrať, by bez takej dohody, ako je dohoda vo veci samej, bolo pre niektoré tímy pomerne jednoduché narušiť riadny priebeh súťaže. Najmä najbohatšie kluby mohli najatím najlepších hráčov svojich najpriamejších konkurentov z radov tých, ktorým uplynula alebo bola jednostranne ukončená zmluva, posilniť svoje vlastné tímy a zároveň oslabiť týchto konkurentov. ( 48 ) Bolo by to o to pravdepodobnejšie, že pandémia zasiahla finančné prostriedky futbalových klubov dosť tvrdo, ( 49 ) a preto nie je vylúčené, že by to mohlo prehĺbiť rozdiely v bohatstve medzi jednotlivými klubmi, čo by malo vplyv na podpisovanie zmlúv s novými hráčmi.

58.

V tejto súvislosti by som chcel dodať, že ma nepresvedčilo tvrdenie AdC a Komisie o relatívnej podobnosti medzi pravidlami preskúmanými v rozsudku FIFA, ( 52 ) ktoré Súdny dvor skutočne označil za protisúťažné, a dohodou, ktorá je predmetom tohto konania. V rozsudku FIFA boli pravidlá predovšetkým formulované „veľmi všeobecne a nepresne, čo umožňuje uplatniť [ich] podľa vlastného uváženia, takže nepredvídateľne a ťažko kontrolovateľne“ ( 53 ), a zneužívajú sa ( 54 ). Akékoľvek porušenie týchto pravidiel by mohlo, prakticky automaticky a len na základe domnienok, viesť k uloženiu drakonických a/alebo trvalých trestov, ( 55 ) ktoré by hráča zbavili „[akejkoľvek možnosti] zapojiť sa do organizovaného futbalu“ ( 56 ) a ktoré by nový klub vystavili „riziku, že bude spoločne a nerozdielne zodpovedať za zaplatenie potenciálne veľmi vysokej náhrady škody“ ( 57 ). Tieto pravidlá ako také vytvorili „všeobecné a drastické obmedzenie cezhraničnej hospodárskej súťaže medzi klubmi [, ktoré sa] zo zemepisného hľadiska [vzťahovalo] na celé územie Únie a z časového hľadiska [bolo] trvalé“ ( 58 ).

60.

Nechápem, aké charakteristiky majú tieto dva súbory opatrení spoločné.

61.

Predmetná dohoda navyše nemala porovnateľný účinok s tým, ktorý malo opatrenie skúmané v rozsudku Royal Antwerp. V tej veci Súdny dvor opäť potvrdil, že dohody alebo rozhodnutia združení podnikov, ktorých cieľom je „oddelenie trhov podľa vnútroštátnych hraníc, smerujúce k obnoveniu oddeľovania vnútroštátnych trhov alebo k sťaženiu vzájomného prelínania vnútroštátnych trhov, môžu byť v rozpore s cieľom Zmlúv o EÚ a FEÚ, ktorým je dosiahnuť integráciu týchto trhov vytvorením vnútorného trhu, a že ich z tohto dôvodu treba v zásade pokladať za dohody, ktorých ‚ cieľom‘ je obmedzenie hospodárskej súťaže “ ( 59 ). V predmetnej veci nie je možné identifikovať žiadny takýto účinok, keďže cezhraničné prevody neboli dotknuté predmetnou dohodou v žiadnom smere.

65.

Keď bola Komisia v tomto smere na pojednávaní požiadaná, aby posúdila, či predmetná dohoda môže byť považovaná za dohodu s prosúťažným charakterom z dôvodov, ktoré som práve vysvetlil, obmedzila sa na obmedzujúce účinky, ktoré vo všeobecnosti vyvolávajú dohody o nepreberaní pracovníkov, a nevyjadrila sa k odôvodneniu tejto konkrétnej dohody a jej skutočnému kontextu. Komisia vo svojej záverečnej odpovedi na pojednávaní zašla až tak ďaleko, že v podstate uviedla, že nie je potrebné posudzovať kontext, pretože predmetná dohoda predstavuje obmedzenie „z hľadiska cieľa“.

66.

S tým nesúhlasím. Nielenže je judikatúra Súdneho dvora konzistentná v tom, že na kontexte záleží vždy , ( 62 ) ale niekoľko rozsudkov z posledných rokov jasne ukázalo, že – ako je vysvetlené v bode 40 vyššie – ak prípady nie sú jednoznačné, môže byť potrebná „ podrobná analýza“ kontextu (ako aj obsahu a cieľov). ( 63 ) Tak ako kontext môže niekedy spôsobiť, že dohoda, ktorá nepatrí do kategórie dohôd, ktoré sú typicky obmedzujúce, sa považuje za protisúťažnú „z hľadiska cieľa“, zohľadnenie kontextu môže mať aj opačný účinok.

67.

To tiež vysvetľuje, prečo som trochu zmätený opakovanými odkazmi v ústnych vyjadreniach AdC, portugalskej vlády a Komisie na pasáž rozsudku Toshiba, podľa ktorej „analýza hospodárskeho a právneho kontextu [sa môže] obmedzovať na to, čo sa zdá ako nevyhnutné minimum na účely záveru o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ ( 64 ). Zdá sa, že túto pasáž vykladajú tak, že za každých okolností umožňuje orgánom vykonať zbežnú (ak nie povrchnú) analýzu kontextu. To je zjavne nesprávny výklad rozsudku Toshiba. Tieto strany kladú dôraz na pojmy „obmedzovať“ a „nevyhnutné“, pričom prehliadajú pojem „minimum“ a ignorujú judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode.

70.

Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby nakoniec rozhodol o všetkých uvedených záležitostiach po dôkladnom preskúmaní obsahu, kontextu a cieľov predmetnej dohody.

71.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor na tretiu položenú otázku odpovedal tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dohodu o nepreberaní pracovníkov, ktorú počas pandémie COVID‑19 uzavreli profesionálne športové kluby po dohode so svojím národným športovým zväzom, nemožno kvalifikovať ako obmedzujúcu z hľadiska cieľa, ak jej skutočným dôvodom bolo zachovanie spravodlivosti a integrity športovej súťaže zasiahnutej pandémiou.

IV. O prvej a druhej otázke

72.

75.

Hneď na úvod musím zdôrazniť, že ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že predmetná dohoda – v rozpore s mojím predbežným posúdením – hospodársku súťaž z hľadiska cieľa obmedzuje, táto judikatúra by sa neuplatnila. Moja nasledujúca analýza teda vychádza z predpokladu, že konečné preskúmanie predmetnej dohody vnútroštátnym súdom potvrdí, že nesleduje protisúťažný cieľ.

76.

Ako vyplýva z bodu 70 vyššie, test navrhnutý Súdnym dvorom v judikatúre Meca‑Medina sa v podstate skladá z troch po sebe nasledujúcich krokov analýzy, ktorú opäť nemožno vykonať abstraktne, ale vždy by mala posudzovať predmetné správanie vo svetle jeho hospodárskeho a právneho kontextu. ( 69 )

77.

Vnútroštátny súd má predovšetkým overiť, či je predmetná dohoda odôvodnená sledovaním jedného alebo viacerých legitímnych cieľov vo verejnom záujme , ktoré samy osebe nie sú protisúťažné. Po určení, že dohoda, ako je dohoda vo veci samej, nemala protisúťažný cieľ, zostáva overiť tieto prvky: či bol sledovaný cieľ hoden ochrany podľa práva EÚ a či subjekty, ktoré prijali predmetnú dohodu, mohli konať legitímne. Môj predbežný názor je, že obe otázky by mali dostať kladnú odpoveď.

81.

V druhom rade má vnútroštátny súd overiť, či konkrétne prostriedky použité na dosiahnutie predmetného cieľa boli na tento účel skutočne nevyhnutné . Podľa môjho názoru si toto kritérium „nevyhnutnosti“ vyžaduje, aby vnútroštátny súd overil najmä tri aspekty, ktoré spolu úzko súvisia, a to či predmetná dohoda (i) bola uzavretá v reakcii na objektívnu potrebu sledovať predmetný cieľ; (ii) skutočne odrážala záujem zabezpečiť dosiahnutie tohto cieľa konzistentným spôsobom a (iii) bola vhodná na dosiahnutie tohto cieľa, to znamená, že sa zdala byť vhodná na to, aby významne prispela k jeho dosiahnutiu.

82.

Aj v tomto prípade musím povedať, že na základe informácií obsiahnutých v spise by sa aj na tieto tri otázky malo pravdepodobne odpovedať kladne. Výnimočný charakter pandémie COVID‑19 vytvoril vážne riziko, že kluby nebudú schopné dokončiť futbalovú sezónu 2019/2020 alebo, prinajmenšom, že nebude možné zabezpečiť integritu a spravodlivosť jej záverečnej časti. Zdá sa mi byť sotva sporné, že futbalové tímy a futbalové zväzy „museli niečo urobiť“, aby za takýchto neistých a bezprecedentných okolností „zachránili to, čo sa zachrániť dalo“.

83.

Ako je vysvetlené v bodoch 57, 58, 63 a 64 vyššie, predmetná dohoda sa zdá byť motivovaná skutočným želaním futbalových klubov a národnej asociácie zabezpečiť spravodlivý a riadny koniec sezóny tým, že sa zachová súťažná štruktúra súťaže.

86.

Vnútroštátny súd má nakoniec overiť, či účinky predmetnej dohody presahujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľa, najmä vylúčením akejkoľvek hospodárskej súťaže. Ako už bolo vysvetlené, predmetná dohoda sa týkala len jedného parametra, v ktorom si kluby konkurujú (podpisovanie zmlúv s novými hráčmi) – a teda v žiadnom inom ohľade nemala vplyv na súťaž medzi klubmi –, a to len pre niektorých hráčov na krátke obdobie. Domnievam sa, že to znamená, že táto dohoda nevylučuje z príslušného trhu (či trhov) všetku hospodársku súťaž.

87.

Zdá sa teda, že vnútroštátny súd by sa mal v tomto kontexte zamerať na jednu hlavnú otázku: či existovali iné opatrenia, ktoré by boli rovnako schopné dosiahnuť sledovaný cieľ a zároveň by menej obmedzovali hospodársku súťaž. Ide totiž o otázku, pri ktorej je jednoznačne najvhodnejšie, aby o nej rozhodoval vnútroštátny súd, keďže si vyžaduje zohľadnenie rôznych právnych a skutkových okolností. Zdá sa mi však, že niektoré špecifické črty predmetnej dohody alebo kontextu, v ktorom bola prijatá, majú osobitný význam.

88.

Po prvé predmetná dohoda mala obmedzenú geografickú a osobnú pôsobnosť: išlo o hráčov zamestnaných v portugalských futbalových kluboch prvej a druhej ligy, ktoré boli zmluvnými stranami dohody a ktorých zmluvy vypršali alebo boli jednostranne ukončené počas pandémie COVID‑19. Kluby mohli naďalej slobodne prijímať napríklad hráčov z klubov hrajúcich mimo Portugalska alebo z nižších portugalských líg. Dohoda mala tiež pomerne obmedzenú časovú pôsobnosť: uplatňovala sa len počas obdobia potrebného na dokončenie sezóny 2019/2020 a prestala byť účinná odo dňa nasledujúceho po poslednom zápase tejto sezóny.

92.

Hoci dohoda mohla hráčov priviesť k tomu, že prijali ponuky, ktoré boli nižšie, než by si želali, alternatíva, ktorú mali títo hráči k dispozícii (dočasný režim nezamestnanosti, ktorý prijala portugalská vláda počas pandémie), pre nich bola – ako tomu rozumiem – finančne oveľa menej výhodná.

93.

Preto sa predbežne domnievam, že predmetná dohoda bola koncipovaná tak, aby čo najviac obmedzila vplyv na hospodársku súťaž medzi zúčastnenými klubmi, a že je ťažké nájsť alternatívne opatrenia, ktoré by boli rovnako účinné a menej obmedzujúce. Aj vzhľadom na stanovisko Európskej siete pre hospodársku súťaž možno tvrdiť, že futbalové kluby a národný zväz mohli v tom čase odôvodnene považovať obmedzenie hospodárskej súťaže, ku ktorému došlo na základe predmetnej dohody, za nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa vo verejnom záujme a primerané tomuto cieľu.

94.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú a druhú položenú otázku tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda o nepreberaní pracovníkov, ako je dohoda vo veci samej, patrí do pôsobnosti judikatúry Meca‑Medina za predpokladu, že jej cieľom skutočne bolo zabezpečiť integritu a spravodlivosť športovej súťaže a že bola nevyhnutná a primeraná tomuto cieľu.

nemožno kvalifikovať ako obmedzujúcu na základe cieľa, ak jej odôvodnením bolo zachovanie spravodlivosti a integrity športovej súťaže zasiahnutej pandémiou, a

–

takáto dohoda patrí do pôsobnosti judikatúry Meca‑Medina, najmä ak sa skutočne usiluje o zabezpečenie integrity a spravodlivosti športovej súťaže a ak je pre tento cieľ nevyhnutná a primeraná.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Rozsudok z 21. decembra 2023, International Skating Union/Komisia ( C‑124/21 P , EU:C:2023:1012 ) (ďalej len „rozsudok ISU“).

( 3 ) Rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company ( C‑333/21 , EU:C:2023:1011 ) (ďalej len „rozsudok Superleague“).

( 10 ) Návrhy vo veci Budapest Bank a i. ( C‑228/18 , EU:C:2019:678 , bod 1 ) (ďalej len „návrhy vo veci Budapest Bank“).

( 11 ) Pozri napríklad KOVAR, J.‑P. a KOVAR, R.: L’objet anticoncurrentiel au sens de l’article 101, paragraphe 1, du TFUE: Un objet difficile à identifier. In: Concurrences , No 1‑2016, Art. No 77266, s. 48; a IDOT, L.: La distinction restriction de concurrence par objet / restriction de concurrence par effet et l’article 101 TFUE : Un sujet de disputatio. In: Concurrences , No°3‑2017, Art. No°93464, s. 1.

( 12 ) Pozri napríklad rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia ( C‑67/13 P , EU:C:2014:2204 , bod 58 ) (ďalej len „rozsudok CB“); z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. ( C‑228/18 , EU:C:2020:265 , bod 54 ) (ďalej len „rozsudok Budapest Bank“), a z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 67 ) (ďalej len „rozsudok Generics“).

( 13 ) Pozri rozsudok Superleague (body 161 a 162).

( 14 ) Podobne IBÁÑEZ COLOMO, P.: Restrictions by object under Article 101(1) TFEU: From dark art to administrable framework. In: Yearbook of European Law , 2024, 00, s. 1 – 37.

( 15 ) Pozri rozsudok Superleague (body 163 a 164).

( 22 ) Rozsudok z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers ( C‑209/07 , EU:C:2008:643 ) (ďalej len „rozsudok BIDS“).

( 23 ) Pozri okrem iného FRUMENTO, A.: Le regole di concorrenza fra imprese industriali nella Comunità economica europea. In: Rivista Internazionale di Scienze Economiche e Commerciali , 1958, No 1, s. 10; JOLIET, R.: La légalité des clauses de fidélité d’approvisionnement au regard de l’article 85 du Traité de Rome. In: Revue Critique de Jurisprudence Belge , 1968, s. 157, a najnovšie a s ďalšími odkazmi PETIT, N.: La rationalisation au long cours de la restriction de concurrence par „objet“ dans la jurisprudence de la Cour de Justice de l’Union européenne. In: AJCA , 2015, s. 422 a 423.

( 24 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokáta Sharpston vo veci KME Germany a i./Komisia ( C‑272/09 P , EU:C:2011:63 , bod 67 ) s odkazom na zásadnú vec Európskeho súdu pre ľudské práva – Jussila (rozsudok, 23. novembra 2006, Jussila v. Fínsko, CE:ECHR:2006:1123JUD007305301, bod 43).

( 25 ) Pozri rozsudok Superleague (bod 165).

( 26 ) Pozri napríklad rozsudok z 29. júla 2024, Banco BPN/BIC Português a i. ( C‑298/22 , EU:C:2024:638 , bod 45 a citovanú judikatúru) (ďalej len „rozsudok BPN“).

( 27 ) Pozri okrem iného rozsudok Superleague (bod 166).

( 34 ) Pozri najmä rozsudok Budapest Bank (body 76 a 79). Pozri tiež návrhy vo veci CB (bod 79) a vo veci Budapest Bank (body 65 až 72). K významu skúseností pozri v odbornej literatúre BAILEY, D.: Restrictions of competition by object under Article 101 TFEU. In: Common Market Law Review , Vol. 49, Issue 2, 2012, s. 562 – 566.

( 35 ) Týmto pojmom mám na mysli formy správania, ktoré pre dotknuté podniky nemajú iný hospodársky záujem než obmedzenie hospodárskej súťaže.

( 36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ( C‑373/14 P , EU:C:2016:26 , bod 29 ) (ďalej len „rozsudok Toshiba“). Tento rozsudok rozoberiem neskôr v bodoch 66 a 67 nižšie.

( 37 ) Pozri návrhy vo veci Budapest Bank (body 41 a 48), v ktorých generálny advokát Bobek hovorí o „analýze vo dvoch krokoch“. V odbornej literatúre PEEPERKORN, L.: Defining restrictions „by object“. In: Concurrences , No 3‑2015, Art No°74812, s. 43 a 50, mutatis mutandis odkazuje na „dvojúrovňovú analýzu“.

( 38 ) Pozri v tomto smere rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ( C‑403/08 a C‑429/08 , EU:C:2011:631 , bod 143 ).

( 39 ) Pozri v tomto zmysle návrhy vo veci CB (bod 53). V odbornej literatúre pozri napríklad JONES, A.: Left behind by modernisation? Restrictions by object under article 101(1). In: European Competition Journal , Vol. 6, Issue 3, 2010, s. 655.

( 46 ) Pozri okrem iného HOVENKAMP, H., AREEDA, P. E.: Antitrust Law: An Analysis of Antitrust Principles and Their Application , bod 352 (naposledy aktualizované v septembri 2024), Kluwer, 2024; POSNER, E. A.: Enforcement of U.S. antitrust law in labor markets. In: Journal of Antitrust Enforcement , Vol. 11 Issue 2, 2023, s. 259 (a práce ekonómov uvedené v poznámke pod čiarou č. 11 tejto publikácie); a STUTZ, R. M.: The evolving antitrust treatment of labor‑market restraints: From theory to practice. In: American Antitrust Institute , 31. júla 2018.

( 47 ) Bod 129 rozsudku FIFA s odkazom na body 107, 109 a 110 rozsudku Royal Antwerp.

( 48 ) Pozri napríklad rozsudok z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine ( C‑176/96 , EU:C:2000:201 , bod 55 ) (ďalej len „rozsudok Lehtonen“): „Tímy, ktoré sa zúčastňujú play‑off o titul alebo o vypadnutie, by mohli využiť neskoré prestupy na posilnenie svojich tímov na záverečnú fázu súťaže alebo dokonca na jeden rozhodujúci zápas.“

( 49 ) Pozri napríklad Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru, ECORYS a SportsEconAustria: Mapping study on measuring the economic impact of COVID‑19 on the sport sector in the EU – Final report . Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácii Európskej únie, 2020, oddiel 2.3.

( 50 ) Pozri body 143 a 144 tohto rozsudku.

( 51 ) Pozri opäť rozsudok Lehtonen (bod 54): „neskoré prestupy by mohli v priebehu súťaže podstatne zmeniť športovú silu toho či onoho tímu, čím by sa spochybnila porovnateľnosť výsledkov medzi tímami, ktoré sa súťaže zúčastňujú, a tým aj riadne fungovanie súťaže ako celku“.

( 58 ) Tamže (body 138 a 140).

( 59 ) Pozri rozsudok Royal Antwerp (body 95 a 96). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok FIFA (bod 107), a rozsudok Royal Antwerp (bod 107).

( 61 ) Podobne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz vo veci Bosman ( C‑415/93 , EU:C:1995:293 , body 227 a 270 ), a generálny advokát Rantos vo veci European Superleague Company ( C‑333/21 , EU:C:2022:993 , bod 166 ). V odbornej literatúre pozri napríklad SIEKMANN, R.: The specificity of sport: Sporting exceptions in EU law. In: The International Sports Law Journal , 2011, s. 697.

( 62 ) Pozri judikatúru uvedenú v bodoch 33 až 38 vyššie, ako aj judikatúru uvedenú v bodoch 23 a 27 mojich návrhov vo veci ROGON.

( 63 ) Pozri rozsudok Lundbeck (bod 131), a rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia ( C‑201/19 P , EU:C:2024:552 , body 87 , 144 , 277 a 292 ). Pozri v tomto zmysle aj rozsudok Generics (body 84 a 85), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Toshiba Corporation/Komisia ( C‑373/14 P , EU:C:2015:427 , bod 74 ).

( 70 ) V tejto záležitosti pozri moje návrhy vo veci RRC Sports (body 32, 33 a 71).

( 71 ) Pozri napríklad rozsudok Meca‑Medina (bod 43).

( 72 ) Pozri rozsudok Superleague (bod 144).

( 73 ) Body 100 a 102 rozsudku FIFA. Pozri aj návrhy vo veci FIFA (body 61 a 62 a citovaná judikatúra).

( 74 ) Pozri okrem iného Vyhlásenie Európskej rady o osobitej povahe športu a jeho sociálnej funkcii v Európe, ktoré by malo byť zohľadňované pri uskutočňovaní spoločných politík, z decembra 2000; Európska komisia: Biela kniha o športe, KOM(2007) 391 v konečnom znení, z 11. júla 2007; a Európsky parlament: uznesenie z 23. novembra 2021 o politike EÚ v oblasti športu: hodnotenie a ďalší možný postup [2021/2058(INI)] ( Ú. v. EÚ C 224, 2022, s. 2 ).

( 75 ) Pozri v tomto smere Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne Európskej únie pre šport (1. január 2021 – 30. jún 2024) (Ú. v. EÚ C 419, 2020, s. 1).