C-142/24

62024CC0142

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 13. marca 2025 ( 1 )

Vec C‑142/24

Familienstiftung

2.

S rodinnou nadáciou, ktorú založil v zahraničí nemecký rezident, sa z daňového hľadiska zaobchádza menej priaznivo než s rodinnou nadáciou založenou v Nemecku. Tento rozdiel je podľa nemeckých orgánov založený na tom, že rodinné nadácie tohto členského štátu musia každých 30 rokov zaplatiť „náhradnú daň z dedičstva“, k čomu v prípade rodinných nadácií založených v zahraničí nedochádza.

3.

Vnútroštátny súd má rozhodnúť spor medzi rodinnou nadáciou, ktorú v Lichtenštajnsku založil nemecký rezident, a nemeckými daňovými orgánmi. Na účely rozhodnutia tohto sporu sa pýta, či daňové predpisy tohto členského štátu, pokiaľ ide o daň z darovania, rešpektujú voľný pohyb kapitálu uznaný v článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( 2 ).

I. Právny rámec

A.

B.

Právo Únie. Smernica 88/361

6.

Podľa článku 1:

„1. Bez toho, aby tým boli dotknuté nasledujúce ustanovenia, musia členské štáty odstrániť obmedzenia pohybu kapitálu platné pre tuzemcov členských štátov. Aby sa zjednodušilo vykonávanie tejto smernice, pohyb kapitálu sa klasifikuje v súlade s nomenklatúrou v prílohe I.

…“

9.

ErbStG sa v súlade s jeho § 1 ods. 1 bodom 4 uplatňuje aj na majetok nadácie, pokiaľ je založená v zásade v záujme rodiny alebo určitých rodín, v tridsaťročných intervaloch.

10.

Podľa § 2 („Osobná daňová povinnosť“) daňová povinnosť vzniká:

–

v prípadoch uvedených v § 1 ods. 1 bodoch 1 až 3 vo vzťahu k celému majetku, ktorý je predmetom prevodu, ak má darca v čase, keď uskutočňuje darovanie, postavenie rezidenta („Inländer“). Za rezidentov sa považujú okrem iného fyzické osoby, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt v tuzemsku;

13.

Ustanovenie § 15 („Daňové triedy“) ods. 1 konkretizuje kritériá na určenie nasledujúcich daňových tried na základe osobného vzťahu nadobúdateľa k poručiteľovi alebo darcovi:

–

daňová trieda I: patrí do nej manžel a registrovaný partner, deti a nevlastné deti, potomkovia detí a nevlastných detí a rodičia a prarodičia na účely dedenia,

–

daňová trieda II: patria do nej rodičia a prarodičia, pokiaľ nie sú súčasťou daňovej triedy I, súrodenci, potomkovia súrodencov prvého stupňa, nevlastní rodičia, zaťovia a nevesty, svokrovia a svokry, rozvedený manžel a registrovaný partner zo zaniknutého registrovaného partnerstva,

(1)

manžela a partnera do výšky 500000 eur,

(2)

detí v zmysle daňovej triedy I bodu 2 a detí zosnulých detí v zmysle daňovej triedy I bodu 2 do výšky 400000 eur;

(3)

potomkov detí v zmysle daňovej triedy I bodu 2 do výšky 200000 eur;

ostatných osôb patriacich do daňovej triedy III do výšky 20000 eur.

16.

Ustanovenie § 19 („Sadzby dane“) upravuje sadzby dane podľa daňových tried a hodnoty prevodu podliehajúceho dani. Pre triedu I sú stanovené sadzby od 7 % do 30 %, pre triedu II od 15 % do 43 % a pre triedu III od 30 % do 50 %.

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

17.

V roku 2014 pani Y (ďalej len „zakladateľka“), ktorá mala bydlisko v Nemecku, založila rodinnú nadáciu v Lichtenštajnsku v súlade s lichtenštajnskými predpismi.

21.

Keďže bola založená v podstate v záujme rodiny zakladateľky, nadácia tvrdila, že pri výpočte splatnej dane z darovania treba zohľadniť príbuzenský vzťah najvzdialenejšieho nadobúdateľa k zakladateľke podľa nadačnej listiny. Na základe uvedeného kritéria sa mali uplatniť nezdaniteľné sumy a sadzba dane, ktoré zodpovedajú príbuzným v daňovej triede I (takzvaná „výhoda daňových tried“).

22.

Dňa 22. novembra 2018 daňový úrad odmietol uvedený prístup. Uviedol, že

–

výhoda daňových tried pre rodinné nadácie vyžaduje, aby bola nadácia založená v Nemecku. V opačnom prípade právna úprava vyžaduje uplatniť kritériá zodpovedajúce daňovej triede III, čo znamená nižšiu nezdaniteľnú sumu a vyššiu sadzbu dane;

25.

Za týchto okolností Finanzgericht Köln (Finančný súd Kolín) predkladá Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 40 [Dohody o EHP] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave členského štátu týkajúcej sa vyrubenia dane z dedičstva a darovania, podľa ktorej sa pri zdanení prevodu majetku na základe úkonu žijúcich osôb týkajúceho sa prevodu majetku na zahraničnú nadáciu použije najvyššia daňová trieda III aj vtedy, ak nadácia bola v zásade založená v záujme rodiny alebo určitých rodín (rodinná nadácia), zatiaľ čo v porovnateľnom prípade pri tuzemskej rodinnej nadácii sa daňová trieda riadi príbuzenským vzťahom najvzdialenejšieho nadobúdateľa k darcovi (zakladateľovi nadácie) podľa nadačnej listiny, čo v prípade tuzemskej rodinnej nadácie vedie k uplatneniu výhodnejšej daňovej triedy I alebo II?“

III. Konanie na Súdnom dvore

26.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 23. februára 2024.

Budem postupovať spôsobom, ktorým Súdny dvor viackrát skúmal prejudiciálne otázky položené vo veciach podobných prejednávanej veci. Jeho postup, ktorý sa skladá z fáz alebo etáp, spočíva v tom, že sa najprv určí sloboda, ktorá sa uplatní, a prípadne obmedzenie tejto slobody, ku ktorému došlo. Následne Súdny dvor porovná predmetné situácie s cieľom objasniť, či sa s nimi zaobchádzalo rozdielne, čo si vyžaduje podrobné preskúmanie vnútroštátnych predpisov upravujúcich toto zaobchádzanie. Napokon preskúma prípadné odôvodnenia, založené na naliehavých dôvodoch všeobecného záujmu, a proporcionalitu vnútroštátneho opatrenia, ktoré obmedzuje spornú slobodu.

A.

Uplatniteľná sloboda

30.

Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby objasnil, či sú sporné vnútroštátne ustanovenia zlučiteľné s článkom 40 Dohody o EHP, ktorý sa týka voľného pohybu kapitálu. Nemecká vláda naopak tvrdí, že táto otázka by sa mala preskúmať z hľadiska slobody usadiť sa.

31.

v prípade rodinnej nadácie sa rodinný majetok vložený do nadácie stane právne nezávislým s cieľom získať príjmy, ktorých nadobúdateľmi budú členovia rodiny. Založenie rodinnej nadácie preto nemožno považovať len za pohyb kapitálu, ale skôr za vytvorenie „usadeného rodinného subjektu“. Z tohto dôvodu sa treba domnievať, táto transakcia patrí do pôsobnosti slobody usadiť sa (článok 31 Dohody o EHP), a nie voľného pohybu kapitálu.

32.

Nemecká vláda však tvrdí, že napriek svojim pochybnostiam „bude vychádzať z toho, že na spor sa uplatní voľný pohyb kapitálu“ a že jej neskoršie úvahy možno v každom prípade uplatniť aj na slobodu usadiť sa. ( 5 )

33.

Súdny dvor opakovane konštatoval, že „… na určenie, či vnútroštátna judikatúra patrí do pôsobnosti predpisov týkajúcich sa práva usadiť sa alebo predpisov, ktoré sa týkajú voľného pohybu kapitálu, je potrebné vziať do úvahy predmet dotknutej právnej úpravy“. ( 6 )

34.

„obmedzenia voľného pohybu kapitálu medzi štátnymi príslušníkmi zmluvných štátov Dohody EHP sa majú posudzovať z hľadiska článku 40 a prílohy XII uvedenej dohody, lebo tieto ustanovenia majú rovnaký právny dosah ako v podstate totožné ustanovenia článku 56 ES…“; ( 7 )

–

„[článok 63 ods. 1 ZFEÚ] zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Zmluva o [FEÚ] síce pojem pohyb kapitálu nedefinuje, je však nesporné, že smernica 88/361 má spolu s nomenklatúrou, ktorá tvorí jej prílohu, indikatívnu hodnotu pri definovaní tohto pojmu…. Dary a dotácie sa pritom objavujú v oddiele XI prílohy I smernice 88/361, ktorý má názov ‚Pohyby kapitálu osobnej povahy‘“; ( 8 )

–

„rovnako ako pri dani z dedičstva, pri ktorom prechádza majetok poručiteľa na jednu alebo niekoľko osôb a ktoré patrí do tejto časti uvedenej prílohy I…, sa… na daňové zaobchádzanie s darmi, či už sú to peniaze, hnuteľné alebo nehnuteľné veci, vzťahujú ustanovenia Zmluvy týkajúce sa pohybu kapitálu s výnimkou prípadov, keď podstatné prvky týchto transakcií sú obmedzené na jediný členský štát“. ( 9 )

37.

Rodinné nadácie založené v zahraničí sú však zaradené do daňovej triedy III, čo znamená, že sa na ne uplatňujú menšie nezdaniteľné sumy a že daň sa určuje podľa vyšších sadzieb dane.

40.

V súvislosti s daňou z dedičstva, ktorá sa – tak ako daň z darovania ( 10 ) – vyberá z bezodplatného prevodu majetku, Súdny dvor už rozhodol, že právna úprava členského štátu podobná právnej úprave, o ktorú ide v prejednávanej veci, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu ( 11 ).

41.

Nemecká vláda uznáva, že nemecké daňové predpisy obsahujú v tomto bode obmedzenie voľného pohybu kapitálu. Svoju argumentáciu uvádza v štyroch krokoch: ( 12 )

–

zníženie hodnoty daru, ktoré vyplýva z uplatnenia nemeckého predpisu, predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu.

42.

Vzhľadom na toto výslovné uznanie nemeckej vlády, v ktorom nemecká vláda súhlasí s Komisiou a s nadáciou, ktorá je žalobkyňou, považujem za zbytočné uvádzať ďalšie úvahy.

43.

Možno teda považovať za nesporné, že nemecká právna úprava spôsobuje, že výška dane z darovania závisí od miesta, v ktorom sa nachádza miesto obchodného riadenia alebo sídlo rodinnej nadácie. V dôsledku toho darovanie na účely založenia rodinnej nadácie so sídlom v Nemecku podlieha nižšej dani z darovania, než je daň z darovania, ktorá sa vyberá zo založenia rodinnej nadácie so sídlom v Lichtenštajnsku, čo má za následok zníženie hodnoty daru v tomto poslednom uvedenom prípade.

44.

Totiž „na to, aby sa mohla vnútroštátna daňová právna úprava, o akú ide vo veci samej, považovať za zlučiteľnú s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu, je potrebné, aby sa rozdiel v zaobchádzaní týkal situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo aby bol odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu“ ( 14 ).

1. Porovnateľnosť situácií

47.

Je nesporné, že založenie nemeckej rodinnej nadácie podlieha dani z darovania, ktorej podlieha aj založenie zahraničnej rodinnej nadácie nemeckým rezidentom. V tomto poslednom uvedenom prípade sa daň z darovania uplatní na základe viacerých ustanovení ErbStG:

–

v súlade s § 1 ods. 1 bodom 2 a § 7 ods. 1 bodom 8: i) darovanie medzi žijúcimi osobami podlieha dani a ii) prevod majetku na účely založenia nadácie medzi žijúcimi osobami sa považuje za darovanie medzi žijúcimi osobami; ( 15 )

49.

Tá istá skutočnosť (prevod majetku nemeckým rezidentom na účely založenia či už nemeckej, alebo zahraničnej nadácie) teda spôsobuje v oboch prípadoch vznik povinnosti zaplatiť nemeckú daň z darovania. Situácie sú teda v zásade porovnateľné.

50.

Nemecká vláda však tvrdí, že situácia, v ktorej sa nachádza tuzemská rodinná nadácia, nie je objektívne porovnateľná so situáciou, v ktorej sa nachádza zahraničná rodinná nadácia. Podľa jej názoru nemecký zákonodarca mohol stanoviť daňovú výhodu pre tuzemské rodinné nadácie s cieľom kompenzovať nevýhodu vyplývajúcu z náhradnej dane z dedičstva, ktorá sa pravidelne vyberá len od tuzemských rodinných nadácií.

51.

Nesúhlasím s týmto stanoviskom, ktoré by vylúčilo možnosť preskúmať, či rozdielne zaobchádzanie spôsobuje porušenie niektorej základnej slobody: akceptovanie názoru nemeckej vlády by znamenalo uznať, že rozdielne zaobchádzanie by sa samo osebe považovalo za faktor, ktorý spôsobuje, že situácie nie sú porovnateľné. Súdny dvor už odmietol podobnú argumentáciu, akú uvádza táto vláda, keď rozhodoval o inom spore súvisiacom s uplatňovaním ErbStG. ( 17 )

55.

Vnútroštátny súd potvrdzuje, že v prejednávanom prípade ide o porovnateľné situácie: „zdaniteľnosť prevodu majetku v dôsledku transakcie týkajúcej sa nadácie podľa § 7 ods. 1 bodu 8 ErbStG zahŕňa tak tuzemské nadácie, ako aj založenie nadácie v Lichtenštajnsku, ku ktorému došlo v prejednávanom prípade. Skutkové okolnosti sú teda objektívne porovnateľné“. ( 18 )

56.

Prejudiciálna otázka sa nevzťahuje aj na posúdenie porovnateľnosti situácií, čo je predpoklad, ktorý vnútroštátny súd bez výhrad akceptuje. Jediné, o čom má tento súd pochybnosti – a výslovne to konštatuje –, je, „či existujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú obmedzenie voľného pohybu kapitálu na základe § 15 ods. 2 prvej vety ErbStG“. ( 19 )

2. Rozdielne zaobchádzanie s porovnateľnými situáciami

57.

Konečným výsledkom je, že zahraničná rodinná nadácia musí zaplatiť vyššiu daň, čo spôsobujú dva faktory:

–

pri výpočte základu dane má nárok len na uplatnenie nezdaniteľných súm stanovených pre subjekty patriace do triedy III, ktoré sú podstatne nižšie než nezdaniteľné sumy stanovené v triede I, ( 20 )

–

pokiaľ ide o sadzbu dane, ktorá sa uplatní na tento základ, pre daňovníkov zaradených do triedy III platí vyššia percentuálna sadzba než pre daňovníkov, ktorí patria do triedy I. ( 21 )

61.

–

„vychádzal z toho, že výhody, ktoré sú poskytnuté výhodou daňových tried, sú kompenzované nevýhodami náhradnej dane z dedičstva. Zákonodarca zavedením náhradnej dane z dedičstva sledoval cieľ zrovnoprávniť nadácie v súvislosti s daňou z dedičstva s prirodzenou dedičskou postupnosťou prostredníctvom pravidelného zdanenia“;

–

„to však mohol upraviť len pre tuzemské rodinné nadácie. V súvislosti so zahraničnými rodinnými nadáciami však nemecký zákonodarca nemal a nemá možnosť uložiť náhradnú daň z dedičstva“. ( 26 )

64.

Daňová výhoda poskytovaná tuzemským rodinným nadáciám (výhoda daňových tried) by teda kompenzovala daňovú nevýhodu spočívajúcu v povinnosti zaplatiť náhradnú daň z dedičstva každých 30 rokov. Výhoda a nevýhoda sa týkajú daňových povinností vzniknutých v rámci rodiny a v súvislosti s tým istým typom dane (v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec daň z darovania).

–

„… nevyhnutnosť zabezpečiť koherenciu daňového systému môže odôvodniť obmedzenie slobôd pohybu, ktoré sú zaručené Zmluvou“; ( 27 )

–

„aby [však] tvrdenie založené na takomto odôvodnení mohlo obstáť, je potrebné, aby existovala priama spojitosť medzi predmetnou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody prostredníctvom určitého daňového odvodu…, pričom priama povaha tejto spojitosti musí byť posudzovaná vzhľadom na cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou“. ( 28 )

68.

Podľa vnútroštátneho súdu je sporné, či cieľ deklarovaný nemeckým zákonodarcom „… postačuje, aby sa potvrdila priama, osobná a vecná spojitosť medzi výhodou daňových tried a náhradnou daňou z dedičstva, ako to vyžaduje Súdny dvor na konštatovanie, že existuje koherencia“. ( 29 ) Argumentom v neprospech tohto záveru by podľa jeho názoru „mohlo byť, že z dôvodu pomerne dlhého časového obdobia 30 rokov nemusí každá tuzemská rodinná nadácia po tomto období existovať a že majetok nadácie sa v rámci tohto obdobia môže nepredvídateľne zmeniť“. ( 30 )

72.

Nadácia, ktorá je žalobkyňou:

–

poukazuje na neexistenciu priamej súvislosti medzi daňovou výhodou a nevýhodou ako takej a so zreteľom na konečnú výšku dane,

–

zdôrazňuje narušenie daňovej koherencie po reforme nemeckých predpisov týkajúcich sa nadácií,

–

odkazuje na „neexistenciu kompenzácie v závislosti od štátu“.

–

poukazuje na „neexistenciu koherencie vzhľadom na systematiku ErbStG“.

73.

Pri svojom rozbore týchto tvrdení ( 32 ) sa nebudem zaoberať odkazmi na judikatúru Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko), ktoré sa v nich nachádzajú, lebo predmetom tohto konania je súlad ErbStG s právom Únie, a nie s vnútroštátnym právnym poriadkom.

77.

Tento časový odstup by prípadne mohol narušiť priamu súvislosť medzi výhodou daňovej triedy a výberom náhradnej dane z dedičstva, ak by išlo o daňovníkov, ktorí nemajú znaky rodinnej nadácie a ktorí by museli zaplatiť daň „vzdialenej a náhodnej povahy“. ( 37 ) Naopak, ak sa založia rodinné nadácie, ako je rodinná nadácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, ktorá má existovať počas viacerých generácií, ( 38 ) domnievam sa, že priama súvislosť je zachovaná, pričom splatnosť náhradnej dane z dedičstva, ku ktorej dochádza každých 30 rokov, je prispôsobená generačnej výmene. ( 39 )

78.

Okrem toho pri posudzovaní existencie uvedenej spojitosti medzi výhodou a nevýhodou Súdny dvor už pripustil určitú mieru časovej flexibility napríklad v prípade odpočítania poistného (výhody), ktoré je kompenzované zdanením (nevýhoda) dôchodkov, rent alebo kapitálových výnosov vyplácaných poisťovateľmi. ( 40 ) V podobnom zmysle uznal priamu súvislosť medzi znížením dane z dedičstva upravenej v ErbStG a predchádzajúcim výberom tej istej dane. ( 41 )

79.

Čo sa týka narušenia daňovej koherencie po reforme nemeckých predpisov týkajúcich sa nadácií , nadácia, ktorá je žalobkyňou, tvrdí ( 42 ), že od 1. júla 2023 nemecké právne predpisy ( 43 ) dovoľujú zakladať rodinné nadácie s existenciou kratšou ako 30 rokov. Z tejto skutočnosti (tieto nadácie nemusia platiť náhradnú daň z dedičstva) vyvodzuje, že došlo k zrušeniu súvislosti medzi daňovou výhodou a náhradnou daňou z dedičstva, ktorá je splatná každých 30 rokov.

83.

Nadácia, ktorá je žalobkyňou, tiež tvrdí, že neexistuje nevyhnutná kompenzácia medzi poskytnutím výhody a daňou, ktorá by sa týkala toho istého daňovníka a súvisela by s tou istou daňovou kategóriou . ( 47 )

84.

Pokiaľ sa v nej neopakujú vyššie uvedené tvrdenia, ( 48 ) táto kritika ErbStG je založená na tom, že neexistuje „presná“ kompenzácia medzi daňou z darovania zaplatenou v čase založenia nadácie a náhradnou daňou z dedičstva, pričom základy týchto daní sa môžu v období medzi okamihmi ich splatnosti meniť.

85.

Je pravda, že ťažko môže existovať matematická rovnosť („presná suma“). Pokiaľ sú však rodinné nadácie spôsobilé vykonávať ekonomickú činnosť ( 49 ) a dosahovať zisk tak, aby budúce generácie nadobúdateľov požívali aspoň rovnakú úroveň bohatstva, ( 50 ) zákonodarca môže dôvodne predpokladať, že základ dane z darovania bude aspoň rovný základu, z ktorého sa bude vychádzať pri výpočte budúcej náhradnej dane z dedičstva.

89.

Nadácia, ktorá je žalobkyňou, sa tiež odvoláva na neexistenciu kompenzácie v závislosti od štátu ( 52 ) s cieľom poukázať na to, že taká kompenzácia (medzi výhodou daňových tried a náhradnou daňou z dedičstva) sa musí preskúmať z hľadiska jedného štátu, a nie „nadnárodných úvah“. Podľa jej názoru Nemecko „nepriamo prenáša“ daň na iné štáty, v ktorých majú sídlo rodinné nadácie.

90.

Podľa môjho názoru však nič nenasvedčuje tomu, že sporný systém ErbStG má za následok nepriame prenesenie dane na iné štáty než Nemecko.

91.

Napokon nadácia, ktorá je žalobkyňou, poukazuje na neexistenciu koherencie vzhľadom na systematiku ErbStG . ( 53 ) Pri podrobnejšom opise tohto tvrdenia vysvetľuje, že vedúcou myšlienkou ErbStG je dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie s daňovými výhodami a daňami bez ohľadu na miesto, kde má daňovník daňové sídlo alebo bydlisko. Vychádzajúc z tohto predpokladu, na poskytnutie daňovej výhody len nemeckým rodinným nadáciám by sa vyžadoval naliehavý dôvod tak z hľadiska vnútroštátneho práva, ako aj z hľadiska práva Únie. Podľa jej názoru taký naliehavý dôvod neexistuje, pričom ho nemožno vyvodiť ani z článku 65 ZFEÚ.

Podľa nadácie, ktorá je žalobkyňou, aj keby sa pripustilo, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu (z dôvodu rozdielneho daňového zaobchádzania s týmito dvoma kategóriami nadácií) je odôvodnené, takéto rozdielne zaobchádzanie by nebolo primerané.

95.

V tejto súvislosti postupne uvádza, že sporný predpis nie je spôsobilý dosiahnuť svoj cieľ ( 55 ) a že je možné prijať menej obmedzujúce opatrenia s rovnakým cieľom ( 56 ).

96.

Čo sa týka vhodnosti mechanizmu zavedeného prostredníctvom ErbStG na zaručenie jeho cieľov, podľa nadácie, ktorá je žalobkyňou, „existujú dôvody pochybovať, či rozdielne zdanenie prispieva k predmetnému cieľu“. Pri podrobnejšom opise tohto názoru však táto nadácia jednoducho len uvádza, že uvedená nevhodnosť vyplýva z toho, že „vnútroštátna právna úprava nezaručuje tento cieľ koherentne a systematicky“ ( 57 ), čím opäť vznáša tú istú námietku, ktorá už bola rozobratá.

97.

100.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Finanzgericht Köln (Finančný súd Kolín, Nemecko), takto:

Článok 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni právnej úprave členského štátu Európskej únie, ktorá v rámci úpravy dane z darovania uplatniteľnej na založenie nadácie so sídlom v štáte, ktorý patrí k Európskemu hospodárskemu priestoru, osobou, ktorá je rezidentom tohto členského štátu, v záujme zachovania daňovej koherencie takej právnej úpravy ukladá menej priaznivé daňové podmienky, než sú daňové podmienky uplatniteľné na založenie nadácie v uvedenom členskom štáte, ako symetrickú protiváhu neuplatnenia náhradnej dane z dedičstva na nadáciu so sídlom v zahraničí, pričom táto daň sa naopak uplatňuje na nadácie so sídlom v uvedenom členskom štáte.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 8 ) Rozsudok zo 16. júna 2011, Komisia/Rakúsko ( C‑10/10 , EU:C:2011:399 , bod 24 ).

( 9 ) Rozsudok z 22. apríla 2010, Mattner ( C‑510/08 , EU:C:2010:216 , bod 20 ).

( 10 ) Súdny dvor konštatoval túto súvislosť v rozsudku z 22. apríla 2010, Mattner ( C‑510/08 , EU:C:2010:216 , bod 20 ).

( 11 ) Rozsudok z 30. júna 2016, Feilen ( C‑123/15 , EU:C:2016:496 , bod 19 ).

( 12 ) Body 47 až 50 jej písomných pripomienok.

( 13 ) Rozsudok z 12. októbra 2023, BA (Dedičstvá – Sociálna politika bývania v Únii) ( C‑670/21 , EU:C:2023:763 , bod 56 ).

( 20 ) Ustanovenie § 10 ErbStG zohľadňuje nezdaniteľné sumy (nezdaniteľné minimá) stanovené v § 16 pri výpočte základu dane. Keďže nie sú k dispozícii presnejšie údaje, zdá sa, že v tejto veci by sa od základu dane odpočítala nezdaniteľná suma do výšky 20000 eur (trieda III) namiesto 200000 eur (trieda I týkajúca sa potomkov detí).

( 21 ) Podľa § 19 ErbStG by sadzba dane uplatniteľná na triedu III bola v prípade hodnoty do 75000 eur 30 % namiesto 7 % v prípade triedy I.

( 22 ) Body 37 až 47 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 23 ) Dohovor zo 17. novembra 2011 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Lichtenštajnským kniežactvom o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku (BGBl. 2012 II, s. 1462).

( 24 ) Body 46 a 47 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 25 ) Vnútroštátny súd podrobne rozoberá vývoj a parlamentné diskusie týkajúce sa tak výhody daňových tried (§ 15 ods. 2 prvá veta ErbStG), ako aj náhradnej dane z dedičstva (§ 1 ods. 1 bod 4 tohto zákona), ktoré boli zavedené súčasne v roku 1974.

( 32 ) Nadácia, ktorá je žalobkyňou, v opise týchto tvrdení – možno nevyhnutne – v určitých oddieloch opakuje tvrdenia, ktoré už uviedla v iných oddieloch.

( 33 ) Body 7 až 9 písomných pripomienok nadácie, ktorá je žalobkyňou.

( 34 ) Body 67 až 69 písomných pripomienok nemeckej vlády.

( 35 ) Bod 46 písomných pripomienok Komisie.

( 36 ) Ako uvádza Komisia, požiadavku, aby išlo o toho istého daňovníka, zmierňuje rozsudok z 30. júna 2016, Feilen ( C‑123/15 , EU:C:2016:496 , bod 37 ): „cieľom sledovaným § 27 ErbStG je… do istej miery znížiť daňové zaťaženie v prípade, že súčasťou pozostalosti je majetok, ktorý je predmetom prevodu medzi blízkymi príbuznými a z ktorého už bola zaplatená daň z dedičstva, čím sa čiastočne zamedzí dvojitému zdaneniu tohto majetku v Nemecku v krátkom časovom slede. … so zreteľom na tento cieľ existuje priama súvislosť medzi znížením dane z dedičstva, ktoré toto ustanovenie stanovuje, a predchádzajúcou platbou dane z dedičstva, pričom táto daňová výhoda a táto predchádzajúca platba sa týkajú tej istej dane, toho istého majetku a blízkych príbuzných tej istej rodiny“.

( 37 ) Rozsudok zo 6. októbra 2015, Finanzamt Linz ( C‑66/14 , EU:C:2015:661 , bod 48 ). V uvedenej veci však nešlo o osobitné právne predpisy týkajúce sa dedičstva alebo darovania.

( 44 ) Ak by nemecké právne predpisy prípadne od reformy právnej úpravy nadácií v roku 2021 neboli koherentné, neznamená to, že neboli koherentné v roku 2014, ktorého sa týkajú skutkové okolnosti.

( 45 ) Body 12 až 14 jej písomných pripomienok.

( 46 ) Bod 76 rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorý je citovaný v bode 63 vyššie.

( 47 ) Body 15 až 21 jej písomných pripomienok.

( 48 ) To sa týka určenia daňovníka, ktoré som už preskúmal v predchádzajúcich bodoch.

( 49 ) Nemecká vláda uznáva, že rodinné nadácie majú za cieľ získavať príjmy, z ktorých budú mať prospech členovia rodiny (bod 45 jej písomných pripomienok). Podnikateľský charakter rodinných nadácií potvrdzuje skutočnosť, že ich príjmy podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Pozri MEINECKE, P.: The German and the Liechtenstein family foundation after the German foundation law reform. In: Trust and Trustees , Vol. 29, č. 6. Oxford: Oxford University Press, 2023, s. 540 až 552.

( 56 ) Body 35 a 36 jej písomných pripomienok.

( 57 ) Bod 34 jej písomných pripomienok.

( 58 ) Bod 36 jej písomných pripomienok.

( ) Bod 47 jej písomných pripomienok.