C-144/24

62024CC0144

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 30. apríla 2025 ( 1 )

Vec C‑144/24

Európska komisia

2.

Konkrétnejšie Komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že prijatím na jednej strane ustanovení týkajúcich sa platenia dodatočného poplatku za ťažbu a minimálneho objemu ťažby určitých nerastných surovín v nariadení vlády č. 404/2021 o dodatočnom poplatku za ťažbu, ktorý sa má platiť s cieľom oživiť hospodárstvo (ďalej len „nariadenie č. 404/2021“) ( 3 ), a v nariadení vlády č. 405/2021, ktorým sa stanovuje odchýlka od zákona č. XLVIII z roku 1993 o ťažbe (ďalej len „nariadenie č. 405/2021“, spolu „dve sporné nariadenia“) ( 4 ), a na druhej strane zákona č. CXXXVI z roku 2021 o zmene určitých zákonov týkajúcich sa energetiky, dopravy a súvisiacich záležitostí (ďalej len „zákon č. CXXXVI z roku 2021“) ( 5 ), ktorým sa do zákona o ťažbe č. XLVIII z roku 1993 vložili § 27/A, 27/B a 27/C (ďalej spolu len „dve sporné nariadenia“), si Maďarsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ, ktorý zakotvuje slobodu usadiť sa, z dôvodu, že táto právna úprava obmedzuje možnosť osôb a podnikov usadených v inom členskom štáte začať alebo pokračovať v Maďarsku v činnosti, na ktorú sa vzťahujú tieto pravidlá, a z článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535 v rozsahu, v akom tento členský štát neoznámil návrhy zákonov Komisii, ako požaduje toto ustanovenie.

II. Právny rámec

A. Právo EÚ

3.

Článok 1 ods. 1 smernice 2015/1535 stanovuje:

…

d)

‚iné požiadavky‘ sú požiadavky iné ako technická špecifikácia, ktoré sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt;

…

f)

‚technický predpis‘ sú technické špecifikácie a ďalšie požiadavky alebo pravidlá o službách vrátane príslušných správnych opatrení, dodržiavanie ktorých je v prípade predaja, poskytovania služieb, zriadenia poskytovateľa služby alebo používania služby v členskom štáte alebo na väčšej časti jeho územia de jure alebo de facto povinné…

4.

Článok 5 ods. 1 tejto smernice znie takto:

„1. Členské štáty okamžite oznámia Komisii… všetky návrhy technických predpisov okrem tých prípadov, keď ide len o prevzatie úplného textu medzinárodnej alebo európskej normy, pričom v takomto prípade postačí informácia o príslušnej norme; členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je prijatie takéhoto technického predpisu potrebné, keď tieto dôvody nebudú zjavné už z návrhu technického predpisu.

…“

B. Maďarské právo

1.

2. Ak mesačná hodnota indexu cien v odvetví základných stavebných materiálov… vykazuje zvýšenie cien v odvetví stavebných materiálov najmenej o 5 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka – najmenej dvakrát v priebehu dvanástich mesiacov –, predseda úradu môže vyhláškou vyhlásiť situáciu odôvodňujúcu opatrenie dohľadu nad trhom.

…

4. Vo vyhláške uvedenej v odseku 2 sa stanoví trvanie situácie odôvodňujúcej opatrenie dohľadu nad trhom, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok.“

7.

Ustanovenie § 27/B tohto zákona stanovuje:

„1. Predseda úradu vyhláškou určí pre ťažobné lokality zriadené na účely ťažby surovín a základných stavebných materiálov, ktoré obsahujú najmenej 5000000 m 3 ťažiteľných nerastných surovín,

a)

schváli nový technický prevádzkový plán ťažby alebo úpravu platného technického prevádzkového plánu ťažby v prípadoch, keď prevádzkový plán ťažby prevádzkovateľa ťažby spĺňa požiadavky stanovené vo vyhláške uvedenej v odseku 1,

b)

overí ex offo platný technický prevádzkový plán ťažby v súvislosti s ťažobnými lokalitami s nerastnými surovinami, ktorých sa týka situácia, ktorá odôvodňuje opatrenie dohľadu nad trhom…

…“

8.

ktorý vykonáva ako hlavnú činnosť

ba)

v oblasti ťažby surovín a základných stavebných materiálov, ako aj

bb)

v oblasti výroby výrobkov používaných ako základné stavebné materiály

hospodársku činnosť vymedzenú predsedom úradu vo vyhláške, a ktorý

10.

Ustanovenie § 1 nariadenia č. 404/2021 stanovuje:

„1. … Dodatočný poplatok za ťažbu musí zaplatiť podnik, ktorý

a)

je povinný platiť poplatok za ťažbu v súlade s § 20 ods. 2 písm. a) a b) [zákona o ťažbe] a

b)

výrobu cementu (NACE 2351), alebo

bd)

výrobu vápna a sadry (NACE 2352);

be)

výrobu tehál, škridly a stavebných výrobkov z pálenej hliny (NACE 2332);

bf)

triedený piesok, ktorý predáva za viac ako 700 HUF/tonu;

b)

triedený štrk, ktorý predáva za viac ako 900 HUF/tonu;

c)

triedený štrkopiesok, ktorý predáva za viac ako 700 HUF/tonu;

d)

…

3. Ak predávajúci pri predaji výrobkov uvedených v odseku 2 nie je povinný zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu, usiluje sa o primerané ziskové rozpätie s prihliadnutím na hodnoty stanovené v odsekoch 2 a 2a).

…

6. Dodatočný poplatok za ťažbu sa musí použiť na financovanie verejnej výstavby na účely verejného zdravia.

…“

3.

b)

ktorý získa technický prevádzkový plán na spustenie prevádzkovania ťažby po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, aby do jedného roka spustil prevádzkovú ťažbu 100 % maximálneho objemu ťažby povoleného v prvom technickom prevádzkovom pláne ťažby pred zmenou.

…

2. Prevádzkovateľ ťažby, ktorý vykonáva prevádzkovú ťažbu surovín a základných stavebných materiálov, môže so súhlasom Úradu pre dohľad nad ťažbou znížiť objem ťažby. Prevádzkovateľ ťažby môže podať žiadosť o zníženie objemu ťažby najneskôr do 20. dňa mesiaca nasledujúceho po poslednom dni jednoročného obdobia ťažby stanoveného v § 1 ods. 1.

2a) Zníženie objemu ťažby sa môže povoliť, ak:

a)

12.

V nadväznosti na sťažnosť Komisia 6. apríla 2022 zaslala Maďarsku formálnu výzvu, v ktorej spochybnila zlučiteľnosť sporných ustanovení okrem iného s ( 7 ) článkom 49 ZFEÚ a článkom 5 ods. 1 smernice 2015/1535.

13.

Podľa Komisie tieto dve sporné nariadenia na jednej strane stanovujú oficiálne ceny nižšie ako trhové ceny určitých základných stavebných materiálov a na druhej strane ukladajú najväčším podnikom ťažiacim alebo vyrábajúcim tieto materiály, z ktorých takmer všetky sú kontrolované spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch, povinnosť zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu zodpovedajúci 90 % rozdielu medzi oficiálnou a predajnou cenou, ktorá je vyššia. Zároveň sa od podnikov, na ktoré sa tieto nariadenia vzťahujú, vyžaduje, aby udržiavali minimálnu úroveň ťažby stanovenú vládou; v opačnom príde prídu o povolenie na ťažbu. Zákon o ťažbe zas bol zmenený tak, aby predsedu Úradu pre dohľad nad ťažbou získal oprávnenie prijímať podobné opatrenia.

14.

17.

Komisia s touto odpoveďou nebola spokojná a návrhom z 23. februára 2024 podala túto žalobu pre nesplnenie povinnosti.

18.

Maďarsko predložilo vyjadrenie k žalobe 14. mája 2024.

19.

Komisia predložila repliku 25. júna 2024 a Maďarsko predložilo dupliku 6. augusta 2024.

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza dve výhrady založené na porušení článku 49 ZFEÚ a článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535.

A. O prvej výhrade založenej na porušení článku 49 ZFEÚ

23.

Svojou prvou výhradou Komisia tvrdí, že tieto dve sporné nariadenia a § 27/A až 27/C zákona o ťažbe predstavujú samostatne i v spojení obmedzenie slobody usadiť sa, keďže bránia podnikom usadeným v iných členských štátoch vo výkone činností, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 404/2021, alebo ho pre tieto podniky robia menej príťažlivým (časť 1), a že takéto obmedzenie nemožno odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, na ktoré sa odvoláva Maďarsko (časť 2).

1.

O existencii obmedzenia slobody usadiť sa

Po prvé Komisia v žalobe vysvetľuje svoje chápanie obsahu vyššie uvedených ustanovení. V prvom rade, pokiaľ ide o nariadenie č. 404/2021 , poukazuje na to, že jeho § 1 ods. 2 stanovuje oficiálne ceny piatich základných stavebných materiálov (konkrétne triedeného piesku, triedeného štrku, triedeného štrkopiesku, prírodného štrkopiesku a cementu) a stanovuje, že v prípade predaja za vyššiu než oficiálnu cenu by mal dotknutý podnik ako dodatočný poplatok za ťažbu zaplatiť 90 % rozdielu medzi svojím skutočným obratom a obratom stanoveným na základe predaného množstva a oficiálnej ceny. Pokiaľ ide o nariadenie č. 405/2021 , Komisia poukazuje na to, že podľa jeho § 1 ods. 1, 2 a 2a) Úrad pre dohľad nad ťažbou ukladá prevádzkovateľom ťažby povinnosť začať prevádzkovať ťažbu do jedného roka a vo výške najmenej 50 % maximálneho objemu ťažby povoleného v technickom prevádzkovom pláne (v prípade plánov získaných pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia) alebo 100 % tohto objemu ťažby (v prípade plánov získaných po nadobudnutí účinnosti nariadenia). Platný minimálny objem ťažby môže byť znížený na základe povolenia udeleného týmto úradom len vtedy, ak u prevádzkovateľa ťažby nastala udalosť vyššej moci alebo ak existuje iný naliehavý vonkajší dôvod. Prevádzkovateľovi, ktorý nedodrží tento minimálny objem ťažby, je odňaté právo na ťažbu, ktoré je pridelené spoločnosti Magyar Nemzeti Vagyonkezelő Zrt. (správa maďarského národného majetku), aby mohla vykonávať majetkové právo v mene maďarského štátu. Napokon, pokiaľ ide o zákon o ťažbe , § 27/A až 27/C tohto zákona oprávňujú predsedu Úradu pre dohľad nad ťažbou v prípade situácie odôvodňujúcej opatrenie dohľadu nad trhom prijať opatrenia podobné tým, ktoré sú stanovené v dvoch sporných nariadeniach, a to aj po skončení krízového stavu a uplynutí platnosti týchto nariadení. Skutočnosť, že predseda tohto úradu neprijal takéto opatrenia, hoci boli splnené podmienky na ich uplatnenie vzhľadom na úroveň inflácie v Maďarsku, možno vysvetliť tým, že maďarský zákonodarca predĺžil lehotu uplatňovania týchto nariadení, ktorá bola pôvodne obmedzená na pandémiu ochorenia COVID‑19, s cieľom zosúladiť ju s dĺžkou trvania vojny na Ukrajine, takže nebolo potrebné použiť súbežné konanie stanovené v zákone o ťažbe.

27.

Po prvé, pokiaľ ide o podniky , ktoré plánujú vstúpiť na maďarský trh , so sídlom v inom členskom štáte ako v Maďarsku, táto právna úprava predstavuje vážnu prekážku výkonu ich slobody usadiť sa a pôsobiť. Táto právna úprava im totiž sťažuje prístup na tento trh, keďže tieto podniky sú povinné dosiahnuť úroveň výroby stanovenú nariadením č. 405/2021 v priebehu jedného roka, zatiaľ čo nariadenie č. 404/2021 veľmi sťažuje alebo dokonca vylučuje dosahovanie zisku.

28.

Po druhé, pokiaľ ide o podniky, ktoré už pôsobia na maďarskom trhu , zavedenie nových podmienok týkajúcich sa výkonu hospodárskej činnosti znižuje príťažlivosť výkonu ich slobody usadiť sa alebo ho dokonca znemožňuje, lebo ich zisky sú značne obmedzené a je možné, že by museli podnikať so stratou, čo by sťažilo alebo dokonca vylúčilo uskutočňovanie investícií.

29.

Po tretie podľa judikatúry Súdneho dvora výkon slobody usadiť sa v zásade zahŕňa tiež slobodu určiť povahu a rozsah hospodárskej činnosti , ktorú bude hospodársky subjekt vykonávať v hostiteľskom členskom štáte, ako aj slobodu následne obmedziť objem tejto činnosti. ( 10 ) Pravidlo týkajúce sa minimálnej úrovne výroby však neumožňuje výkon tohto aspektu slobody usadiť sa.

Po prvé Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe na úvod spochybňuje prístup Komisie spočívajúci v analýze sporných ustanovení ako celku a preskúmaní ich kombinovaných účinkov. Domnieva sa, že na účely určenia, či tieto ustanovenia predstavujú obmedzenie slobody usadiť sa, je potrebné preskúmať ich oddelene, lebo sa nemôžu uplatňovať spoločne ani vyvolávať kumulatívne účinky. Na jednej strane sa totiž nariadenie č. 405/2021 týka len prevádzkovateľov ťažby, ktorí ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ešte nespustili prevádzkovú ťažbu, a nie prevádzkovateľov, ktorí už vykonávajú ťažobnú činnosť a sú povinní platiť dodatočný poplatok za ťažbu podľa tohto nariadenia. Na druhej strane zákon o ťažbe a dve sporné nariadenia neobsahujú súbežné postupy, keďže tieto nariadenia obsahujú ustanovenia priamo uplatniteľné na prevádzkovateľov ťažby, zatiaľ čo § 27/A až 27/C zákona stanovujú len možnosť prijať mimoriadne a dočasné pravidlá, ktoré nemožno posúdiť z vecného hľadiska, keďže ešte neboli prijaté. Poukazuje tiež na to, že tieto ustanovenia boli prijaté s cieľom nahradiť pravidlá obsiahnuté v uvedených nariadeniach. Ak nadobudnutie účinnosti uvedených ustanovení neviedlo k zrušeniu nariadení, bolo to preto, že núdzový stav pretrváva.

33.

Po druhé Maďarsko odmieta všetky tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá existenciu obmedzenia slobody usadiť sa, pričom sporné ustanovenia posudzuje samostatne.

34.

Na jednej strane, pokiaľ ide o dodatočný poplatok za ťažbu stanovený nariadením č. 404/2021, tento členský štát spochybňuje všetky dôvody uvedené Komisiou.

38.

Na druhej strane, pokiaľ ide o pravidlá vyplývajúce z nariadenia č. 405/2021, ktoré stanovujú minimálnu úroveň produkcie, tento členský štát pripomína, že vnútroštátna právna úprava už predtým obsahovala ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť uspokojenie potrieb štátu v oblasti surovín, a že požiadavky týkajúce sa minimálneho objemu nerastných surovín, ktoré sa majú vyťažiť, a súvisiaceho harmonogramu ťažby predstavujú objektívne pravidlá, ktoré sa uplatňujú bez rozdielu na všetky podniky, ktoré ešte nespustili prevádzkovú ťažbu v ťažobnej lokalite alebo ktoré majú aspoň 5000000 m 3 ťažiteľných nerastných surovín. Aj keď je pravda, že tieto pravidlá sa zdajú byť sprísnením v porovnaní s predtým platnými pravidlami, faktom zostáva, že sa vzťahujú na všetky spoločnosti rovnakým spôsobom. Pokiaľ ide o slobodu hospodárskych subjektov určiť alebo dokonca znížiť objem činnosti vykonávanej v hostiteľskom členskom štáte, rozsudok AGET Iraklis, na ktorý sa odvoláva Komisia, bol vydaný v inom kontexte ako prejednávaná vec, takže z neho nemožno vyvodiť všeobecný záver, podľa ktorého členské štáty nemôžu v medziach svojich právomocí prijať opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť objem hospodárskej činnosti podnikov. V opačnom prípade by mohlo byť spochybnené akékoľvek daňové opatrenie členského štátu.

39.

Pokiaľ ide o kumulatívny účinok dvoch sporných nariadení, Maďarsko vo svojej duplike na jednej strane tvrdí, že výklad § 1 ods. 2 a 2a) zo strany Komisie je nesprávny v rozsahu, v akom sa toto ustanovenie uplatňuje na prevádzkovateľov ťažby, ktorí začínajú s prevádzkovou ťažbou. Uznáva, že vzhľadom na znenie týchto nariadení v zásade nemožno vylúčiť, že tieto nariadenia sa budú vzťahovať na prevádzkovateľa ťažby, ktorý je už prítomný na trhu a ktorý spúšťa ťažbu v novej ťažobnej lokalite. Tento členský štát však tvrdí, že to za podmienok maďarského trhu nie je reálne, keďže prevádzkovatelia, ktorí platia dodatočný poplatok za ťažbu, v súčasnosti nemajú nijakú ťažobnú lokalitu, na ktorú by sa uplatnilo nariadenie č. 405/2021. Okrem toho aj za predpokladu, že by prevádzkovateľ ťažby, ktorý platí tento poplatok, požiadal o zriadenie novej ťažobnej lokality, požiadavka minimálneho objemu ťažby by preňho platila len vo vzťahu k tejto novej lokalite.

41.

Na druhej strane Maďarsko uvádza, že dodatočný poplatok za ťažbu predstavuje variabilnú daň podľa pásiem, keďže z dôvodu prahovej hodnoty obratu sa niektoré podniky považujú za zdaniteľné osoby a iné nie. Za predpokladu, že tento poplatok nemá progresívnu povahu, niektoré závery vyvodené z rozsudkov Vodafone Magyarország a Tesco‑Global Áruházak možno uplatniť na prejednávanú vec, najmä skutočnosť, že obrat je relevantný ukazovateľ zdanenia podľa výkonnosti daňovníkov. Keďže nijaké súdne rozhodnutie nevylučuje uplatniteľnosť tohto ukazovateľa v prípade variabilnej dane podľa pásiem, ukazovateľ môže predstavovať základ dane pre takúto daň. Nakoniec daň podobná dodatočnému poplatku za ťažbu je stanovená v smernici (EÚ) 2022/2523 ( 13 ), ktorá sa týka subjektov, ktorých obrat vypočítaný na základe štyroch zdaňovacích období predchádzajúcich príslušnému zdaňovaciemu obdobiu presahuje určitú ročnú úroveň.

44.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa za „obmedzenia slobody usadiť sa“ v zmysle článku 49 ZFEÚ majú považovať všetky opatrenia, ktoré výkon tejto slobody zakazujú, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým. ( 14 ) Okrem toho sloboda usadiť sa zahŕňa povinnosť rovnosti zaobchádzania, ktorá zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu na základe sídla spoločností, ale aj všetky skryté formy diskriminácie, ktoré uplatnením iných rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku. ( 15 )

45.

Práve s ohľadom na tieto zásady treba preskúmať, či tieto dve sporné nariadenia na jednej strane a § 27/A až 27/C zákona o ťažbe na druhej strane predstavujú obmedzenie slobody usadiť sa.

1) O dvoch sporných nariadeniach

46.

49.

Ďalej sa domnievam, že toto konštatovanie nemožno vyvrátiť tvrdením Komisie, podľa ktorého § 1 ods. 2 a 2a) nariadenia č. 405/2021, ktorý stanovuje podmienky zníženia objemu ťažby, sa týka „prevádzkovateľ[a] ťažby, ktorý vykonáva prevádzkovú ťažbu“, a teda nielen podnikov, ktoré spúšťajú ťažobnú činnosť. Ako totiž tvrdí Maďarsko, takýto výklad by bol v rozpore s inými ustanoveniami, a to na jednej strane s § 1 ods. 2 druhou vetou tohto nariadenia, ktorá stanovuje, že „prevádzkovateľ ťažby môže podať žiadosť o zníženie objemu ťažby“ v lehote stanovenej v § 1 ods. 1 nariadenia, ktorý sa týka „spustenia“ novej prevádzkovej ťažby, a na druhej strane s § 1 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý sa tiež vzťahuje len na prevádzkovateľov ťažby, ktorí s ťažbou začínajú.

50.

V takomto kontexte sa domnievam, že Komisia, ktorá nesie bremeno preukázania existencie vytýkaného nesplnenia povinnosti, a teda musí poskytnúť Súdnemu dvoru dôkazy potrebné na to, aby mohol preveriť existenciu tohto nesplnenia povinnosti, ( 17 ) si nesplnila dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o možnosť kumulatívneho uplatnenia dvoch sporných nariadení. ( 18 ) Nariadenia preto treba na účely tejto žaloby pre nesplnenie povinnosti preskúmať samostatne.

i) O povinnosti platiť dodatočný poplatok za ťažbu podľa nariadenia č. 404/2021

51.

54.

V tejto súvislosti pripomínam, že daň, o ktorú išlo vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, bola progresívnou daňou založenou na obrate. ( 19 ) Ako však uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, dodatočný poplatok za ťažbu nemá progresívnu povahu a predovšetkým nie je stanovený na základe obratu, ktorý sa nepoužíva na určenie základu tohto poplatku, ale len na určenie podnikov, ktoré sú povinné platiť ho. Okrem toho tento poplatok zavedený v roku 2021 na obdobie, ktoré je v zásade obmedzené, a to počas trvania pandémie ochorenia COVID‑19, je založený na „zmrazenom“ obrate, v tomto prípade na obrate dosiahnutom v roku 2019, hoci podniky povinné platiť tento poplatok ho museli naďalej platiť prinajmenšom do dátumu podania tejto žaloby pre nesplnenie povinnosti, t. j. do 23. februára 2024.

55.

Rovnaký dodatočný poplatok za ťažbu sa teda uplatňuje a bude sa uplatňovať vždy, pokiaľ budú jeho účinky predĺžené, na tie isté štyri podniky, z ktorých tri sú kontrolované spoločnosťami s pôvodom v iných členských štátoch, a to aj v prípade, že by ich obraty už nedosahovali prahovú hodnotu tri miliardy HUF (približne 9,2 milióna EUR). Naopak, podniky, ktorých obrat dosiahol túto hranicu po roku 2019, nie sú povinné platiť rovnaký poplatok. Komisia však tvrdí, pričom Maďarsko to nespochybňuje, že podniky, ktoré poplatok neplatia, sú prevažne vo vlastníctve maďarských fyzických alebo právnických osôb.

56.

V tomto zmysle sa domnievam, že dodatočný poplatok za ťažbu treba vzhľadom na vlastnosti uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch vyššie považovať za nepriamu diskrimináciu zakázanú článkom 49 ZFEÚ. Súdny dvor totiž rozhodol, že povinný poplatok, ktorý stanovuje zdanlivo objektívne rozlišovacie kritérium, ale ktorý vo väčšine prípadov vzhľadom na svoje charakteristiky znevýhodňuje spoločnosti, ktoré majú sídlo v inom členskom štáte a ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou spoločností so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje takúto diskrimináciu. ( 20 )

Po druhé, pokiaľ ide o povinnosť minimálnej ťažby stanovenú v nariadení č. 405/2021 , je potrebné preskúmať, či takúto povinnosť možno samostatne, teda bez zohľadnenia kumulatívnych účinkov s dodatočným poplatkom za ťažbu, považovať za obmedzenie slobody usadiť sa.

60.

Podľa môjho názoru to tak v prejednávanej veci nie je.

61.

V prvom rade totiž, pokiaľ ide o podniky, ktoré už pôsobia na maďarskom trhu , Komisia viackrát opisuje účinky tohto nariadenia, pričom zdôrazňuje, že z neho vyplýva, že spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje, sú povinné zachovať minimálny objem ťažby, hoci musia podnikať so stratou , čo predpokladá, že sú povinné platiť dodatočný poplatok za ťažbu. Keďže však nebolo preukázané, že tieto dve povinnosti má súčasne ten istý podnik, posledná uvedená okolnosť sa nezdá byť preukázaná.

62.

Nakoniec sa Komisia odvoláva na rozsudok AGET Iraklis, ktorý sa v rozsahu, v akom odkazuje na slobodu znížiť objem činnosti vykonávanej spoločnosťou v hostiteľskom členskom štáte, podľa môjho názoru týka najmä podnikov, ktoré už pôsobia na trhu takého členského štátu. Okrem toho tento rozsudok patrí do osobitného kontextu, keďže sa týka vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá priznáva správnemu orgánu právomoc namietať voči hromadnému prepúšťaniu v rámci gréckeho podniku kontrolovaného francúzskou nadnárodnou skupinou po posúdení podmienok na trhu práce, situácie podniku a záujmov národného hospodárstva. Nemožno však ignorovať skutočnosť, že nariadenie č. 405/2021 patrí do úplne iného regulačného kontextu, keďže sa ním len mení zákon, ktorý už obsahoval ustanovenia určené na zabezpečenie uspokojenia potrieb Maďarska v oblasti surovín. V opačnom prípade by akékoľvek daňové opatrenie, ktoré patrí do výlučnej právomoci členského štátu, akou je správa nerastných surovín, ktoré nie sú vo svojich prírodných ložiskách neobmedzené a sú vo výlučnom vlastníctve štátu, mohlo byť potenciálne spochybnené, lebo by mohlo znížiť príťažlivosť výkonu slobody usadiť sa.

64.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že Komisia nepreukázala, v čom by povinnosť minimálnej ťažby nerastných surovín predstavovala obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ.

2) O § 27/A až 27/C zákona o ťažbe

65.

Po tretie a nakoniec, pokiaľ ide o § 27/A až 27/C zákona o ťažbe, chcem poukázať na to, že Komisia sa obmedzuje na tvrdenie, že obsahujú „opatrenia podobné“ opatreniam obsiahnutým v týchto dvoch sporných nariadeniach.

69.

Ako pripomína Komisia, je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že aj keď orgány členského štátu v praxi neuplatňujú vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Únie, právna istota si napriek tomu vyžaduje zmenu tohto ustanovenia. ( 22 ) Podľa tejto judikatúry však musí byť nesporné, že toto ustanovenie je v rozpore s právom Únie, čo nie je prípad § 27/A až 27/C.

70.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem konštatovať, že existenciu obmedzenia slobody usadiť sa Komisia preukázala len v súvislosti s povinnosťou dodatočného poplatku za ťažbu podľa nariadenia č. 404/2021. Zároveň je potrebné preskúmať, či toto obmedzenie môže byť napriek tomu odôvodnené.

2.

O možnom odôvodnení obmedzenia slobody usadiť sa

73.

Po druhé, pokiaľ ide o tri ciele, ktorými sú zachovanie a zabezpečenie programu bytovej výstavby, potreba bojovať proti dysfunkciám trhu a potláčanie nekalých cenových praktík, podľa Komisie tieto ciele obsahujú nejasné pojmy, ktoré je ťažké oddeliť od vyššie uvedených hospodárskych cieľov. Pokiaľ ide o tieto ciele, Maďarsko sa totiž obmedzilo na všeobecné poukázanie na nepriaznivý vývoj trhu vyplývajúci z pandémie ochorenia COVID‑19 a na existenciu nedostatku základných stavebných materiálov na maďarskom trhu. ( 24 )

74.

Po tretie a nakoniec Komisia uznáva, že teoreticky tak bezpečnosť dodávok na jednej strane, ako aj ochrana spotrebiteľov a príjemcov služieb na druhej strane sú naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu uznanými právom Únie. Vzhľadom na tieto dva ciele teda navrhuje overiť, či je dodatočný poplatok za ťažbu stanovený nariadením č. 404/2021 spôsobilý na dosiahnutie týchto cieľov a či ho možno považovať za primeraný.

75.

Po prvé, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok , Komisia poukazuje na to, že Súdny dvor síce rozhodol, že na takýto cieľ sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti, zároveň však uviedol, že nemožno vychádzať z toho, že cieľ zaručiť bezpečnosť dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o určité základné suroviny, a to štrk, piesok a íl, ktoré sú výsledkom ťažby, patrí k „základným záujmom spoločnosti“. ( 25 )

Okrem toho Maďarsko vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko na jednej strane uviedlo, že táto právna úprava viedla k stabilizácii cenovej úrovne surovín a základných stavebných materiálov alebo dokonca k zníženiu týchto cien o približne 10 % až do jesene 2021. Maďarské orgány však toto tvrdenie nielenže nepodložili, ale podľa údajov, ktoré má k dispozícii Ústredný štatistický úrad, cenové indexy dotknutých výrobkov vykazujú pomerne konštantný nárast až do roku 2023. Okrem toho podľa Komisie nie je možné preukázať vplyv nariadenia č. 404/2021 na cenovú úroveň základných stavebných materiálov, lebo toto nariadenie sa vzťahuje len na 25 % trhu s dotknutými výrobkami. Na druhej strane Maďarsko tvrdilo, že ťažba týchto surovín a materiálov sa v prvom polroku 2020 výrazne znížila a že v druhej polovici roka 2021 sa obnovilo zvýšenie výroby, čo je účinok vyplývajúci z tejto právnej úpravy. Podľa Komisie však vzhľadom na údaje predložené Ústredným štatistickým úradom nie je preukázané, že prijatie predmetnej maďarskej právnej úpravy viedlo k zvýšeniu výroby v odvetví stavebníctva alebo k zvýšeniu ťažby týchto materiálov.

79.

Nakoniec, pokiaľ ide o primeranosť, Maďarsko nevysvetlilo, prečo by bezpečnosť dodávok nemohla byť zaistená opatreniami, ktoré menej obmedzujú slobodu usadiť sa, napríklad monitorovaním situácie na trhu alebo vytvorením rezerv na úrovni štátu alebo jednotlivých podnikov.

80.

Po druhé, pokiaľ ide o ochranu príjemcov služieb , Komisia v žalobe uvádza, že Maďarsko tvrdilo, že trhová sila podnikov, ktorých sa týka dodatočný poplatok za ťažbu, bola relevantným faktorom pri posudzovaní vhodnosti a primeranosti predmetných opatrení a že podmienky uplatniteľnosti tohto poplatku, akou je prahová hodnota čistých tržieb, sú zamerané na spoločnosti s dostatočnou trhovou silou na obmedzenie výroby a udržanie umelo vysokých predajných cien.

84.

Maďarsko síce spochybňuje, že z nariadenia č. 404/2021 vyplýva obmedzenie slobody usadiť sa, ďalej však uvádza, že aj keby takéto obmedzenie existovalo, je odôvodnené legitímnymi cieľmi všeobecného záujmu. Konkrétne vo svojom vyjadrení k žalobe spochybňuje posúdenie Komisie, podľa ktorého uvádzané dôvody slúžia čisto hospodárskemu cieľu, a preto nepredstavujú naliehavý dôvod všeobecného záujmu. Naopak, ich cieľom je práve slúžiť záujmom obyvateľstva, spotrebiteľov a používateľov služieb tým, že na jednej strane zabezpečujú dostupnosť dostatočného množstva surovín pre stavebníctvo a na druhej strane primerané ceny prostredníctvom spravodlivých a nezneužívajúcich cenových praktík.

85.

Negatívne hospodárske účinky pandémie ochorenia COVID‑19 v rokoch 2020 a 2021 údajne zhoršila obchodná politika niektorých účastníkov trhu. Cena ťažobných produktov sa za posledných päť rokov zvýšila v priemere o 20 %. V rovnakom období najväčšie subjekty v odvetví ťažby štrkopiesku nielen výrazne zvýšili svoj obrat, ale aj zisk po zdanení. Dosiahli teda dodatočné zisky tým, že využili extrémny nárast dopytu zo strany iných aktérov v stavebnom reťazci.

86.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o nariadenie č. 404/2021, Maďarsko tvrdí, že voľba kritéria obratu znamená, že dodatočný poplatok za ťažbu musia platiť podniky, ktoré majú dostatočnú trhovú silu na udržanie ceny predávaných výrobkov na umelo vysokej úrovni. Táto právna úprava sleduje najmä dva ciele, ktoré sa týkajú najmä bezpečnosti dodávok a ochrany príjemcov poskytovaných služieb.

Po druhé, pokiaľ ide o ochranu príjemcov služieb , Maďarsko zdôrazňuje, že čo sa týka trhových cien, regulačným nástrojom je pre veľké podniky povinnosť platiť dodatočný poplatok za ťažbu a pre malé podniky povinnosť dosahovať primerané ziskové rozpätie. Všetky subjekty sú teda povinné uplatňovať spravodlivé cenové postupy, ale regulácia sa líši v závislosti od trhovej sily podnikov. Tento poplatok je odôvodnený daňovou autonómiou členských štátov, ktorú uznáva aj Súdny dvor. ( 28 ) Okrem toho primeranosť by bola ohrozená práve vtedy, ak by sa povinnosť platiť dodatočný poplatok za ťažbu vzťahovala na všetky subjekty, nielen na tie, ktorým hospodárska sila umožňuje znášať bremeno tejto povinnosti. Maďarsko napokon odpovedá, že konania v oblasti hospodárskej súťaže umožňujú riešiť porušenia práva hospodárskej súťaže, ku ktorým už došlo, ale majú obmedzený význam na predchádzanie takým porušeniam. Aj keby právo hospodárskej súťaže mohlo priniesť riešenie nekalých cenových praktík, nezabezpečilo by však dostupnosť dostatočného množstva základných stavebných materiálov.

b)

Posúdenie

90.

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o existenciu naliehavého dôvodu všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie slobody usadiť sa vyplývajúce z nariadenia č. 404/2021, treba po prvé uviesť, že z pripomienok Maďarska vyplýva, že táto právna úprava bola zameraná najmä na ochranu alebo oživenie hospodárstva, pričom tento cieľ sa okrem iného nachádza v samotnom názve nariadenia, konkrétne „o dodatočnom poplatku za ťažbu, ktorý sa má platiť s cieľom oživiť hospodárstvo“. Konkrétnejšie bolo nariadenie prijaté z dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok a ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti základných stavebných materiálov v dostatočných množstvách a za primerané ceny. Tieto dôvody sa v konečnom dôsledku zakladajú na údajných kombinovaných účinkoch nepriaznivého vývoja trhu v dôsledku pandémie ochorenia COVID‑19 a nedostatku týchto materiálov, ktorý bol aspoň čiastočne spôsobený alebo využívaný najväčšími spoločnosťami tohto odvetvia, ktoré tak dosiahli mimoriadne zisky.

92.

V tejto súvislosti článok 52 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že obmedzenie slobody usadiť sa môže byť odôvodnené dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že čisto hospodárske dôvody súvisiace s podporou národného hospodárstva alebo s jeho riadnym fungovaním nemôžu odôvodniť obmedzenia niektorej zo základných slobôd zaručených Zmluvami. ( 34 ) Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci rôzne pomerne abstraktné ciele, na ktoré sa odvoláva Maďarsko a sú vysvetlené v bode 71 vyššie, majú čisto hospodársku povahu a nemôžu predstavovať dôvody, ktoré by mohli odôvodniť predmetné obmedzenie slobody usadiť sa.

Pokiaľ ide teda na jednej strane konkrétne o cieľ spojený s bezpečnosťou dodávok, Súdny dvor rozhodol, že na takýto cieľ sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti. ( 36 ) Pokiaľ ide o podniky, ktoré vykonávajú činnosti a poskytujú služby vo verejnom záujme v odvetviach ropy, telekomunikácií a energetiky, Súdny dvor rozhodol, že cieľ zaistiť bezpečnosť dodávok týchto výrobkov alebo poskytovanie takýchto služieb v prípade krízy na území dotknutého členského štátu môže predstavovať dôvod verejnej bezpečnosti, a teda prípadne odôvodniť zásah do základnej slobody. Podľa Súdneho dvora však nemožno vychádzať z toho, že opatrenie, ktoré „smeruje k zabezpečeniu záruky dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o určité základné suroviny, a to štrk, piesok a íl, ktoré sú výsledkom ťažby, patrí, podobne ako cieľ súvisiaci s bezpečnosťou zásobovania v ropnom, telekomunikačnom a energetickom odvetví, k ‚základným záujmom spoločnosti‘“. ( 37 ) Je však potrebné konštatovať, že závery vyvodené z rozsudku Xella Magyarország, ktorý sa týkal práve maďarského odvetvia stavebníctva, možno v prejednávanej veci ľahko uplatniť.

96.

98.

Okrem toho, ako uvádza Komisia, povinnosť zaplatiť dodatočný poplatok za ťažbu by mohla podnietiť dotknuté podniky k tomu, aby tieto dodatočné výdavky preniesli na spotrebiteľov, čo by v konečnom dôsledku malo za následok zvýšenie cien platených spotrebiteľmi.

99.

Aj keby sa pripustilo, že tento poplatok môže priniesť riešenie, pokiaľ ide o údajne neoprávnené ceny, neumožňuje zaručiť dostupnosť dostatočného množstva týchto materiálov.

100.

Nakoniec sa rovnako ako Komisia domnievam, že Maďarsko nepredložilo konkrétne tvrdenia týkajúce sa toho, ako zachovanie určitej minimálnej úrovne ťažby základných stavebných materiálov slúži na zabezpečenie dosiahnutia cieľa ochrany životného prostredia.

Svojou druhou výhradou Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535, tým, že jej v štádiu návrhu neoznámilo nariadenie č. 404/2021 a § 27/A až 27/C zákona o ťažbe.

1.

Argumentácia účastníkov konania

104.

Komisia v žalobe tvrdí, že tak nariadenie č. 404/2021, ako aj § 27/A až 27/C zákona o ťažbe patria do pôsobnosti smernice 2015/1535, a preto jej mali byť oznámené v štádiu návrhu podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice. Komisia sa predovšetkým domnieva, že vyššie uvedené vnútroštátne predpisy predstavujú „technické predpisy“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) tejto smernice a najmä že zodpovedajú pojmu „iné požiadavky“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) tejto smernice. Domnieva sa totiž, že nariadenie a vyššie uvedené legislatívne ustanovenia majú záväznú právnu formu a ovplyvňujú odbyt surovín a základných materiálov určených pre stavebníctvo na jednej strane tým, že stanovujú oficiálne ceny týchto výrobkov, a na druhej strane tým, že ukladajú podnikom uvádzajúcim tieto výrobky na trh povinnosť platiť dodatočný poplatok za ťažbu, ak ich predávajú za vyššiu cenu, než je oficiálna cena. Tento poplatok teda má významný vplyv na tie isté výrobky, ako aj na ich predaj.

105.

Maďarsko v prvom rade opakuje stanovisko, ktoré zaujalo vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko, podľa ktorej ustanovenia nariadenia č. 404/2021 nepatria pod pojem „iné požiadavky“ v zmysle smernice 2015/1535, lebo sa na jednej strane netýkajú životnosti výrobku po jeho uvedení na trh a na druhej strane neobsahujú vo vzťahu k tomuto výrobku požiadavky týkajúce sa fázy jeho používania. Povinnosť platiť dodatočný poplatok za ťažbu totiž predstavuje požiadavku daňovej povahy, ktorá nepatrí pod pojem „technický predpis“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) bodu iii) druhého pododseku a článku 5 ods. 1 posledného pododseku tejto smernice. V tejto súvislosti pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora a najmä rozsudku Admiral Sportwetten daňovú právnu úpravu, ktorá nie je sprevádzaná žiadnou technickou špecifikáciou ani žiadnou inou požiadavkou, nemožno kvalifikovať ako „ de facto technický predpis“. ( 42 )

108.

Pokiaľ ide ďalej o § 27/A až 27/C zákona o ťažbe, Maďarsko sa domnieva, že predstavujú len právny rámec pre opatrenia, ktoré môžu byť prijaté len v prípade, že nastane situácia, ktorá môže odôvodniť opatrenie dohľadu nad trhom. Tieto ustanovenia totiž nemožno uplatňovať samostatne, lebo ich vykonanie si vyžaduje prijatie ďalších vykonávacích aktov. Keďže tieto ustanovenia nemajú osobitný technický obsah, členský štát nemôže mať povinnosť oznámiť ich.

109.

Nakoniec Maďarsko spochybňuje záver Komisie týkajúci sa stanovenia oficiálnych cien spornou vnútroštátnou právnou úpravou, ktorý je uvedený v žalobe. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že predajné ceny stanovené v § 1 nariadenia č. 404/2021 nepredstavujú oficiálne ceny. Naopak, ide o referenčný bod na účely určenia povinnosti platiť poplatok.

2.

Posúdenie

113.

Svojou druhou výhradou Komisia tvrdí, že nariadenie č. 404/2021 a § 27/A až 27/C zákona o ťažbe jej mali byť oznámené v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2015/1535.

114.

Je teda potrebné preskúmať dôvodnosť argumentácie tejto inštitúcie s cieľom posúdiť, či toto nariadenie a tieto legislatívne ustanovenia skutočne patria pod pojem „iné požiadavky“ v zmysle tejto smernice. Na tento účel sa vzhľadom na rozdiely v obsahu týchto pravidiel domnievam, že je potrebné analyzovať ich oddelene.

117.

Tento pojem „iné požiadavky“ je definovaný v článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 2015/1535 ako „požiadavky iné ako technická špecifikácia, ktoré sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt“.

118.

Tento článok stanovuje sériu piatich kumulatívnych podmienok, konkrétne že požiadavky sú kladené ( prvá podmienka ) na výrobok ( druhá podmienka ) najmä s cieľom ochrany spotrebiteľov alebo životného prostredia ( tretia podmienka ), s cieľom podmienok spojených so životnosťou tohto výrobku po jeho uvedení na trh ( štvrtá podmienka ) v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na odbyt dotknutého výrobku ( piata podmienka ).

119.

Je teda potrebné overiť, či sú tieto podmienky v prejednávanej veci splnené.

123.

Domnievam sa však, že v tomto konkrétnom prípade a výnimočne je potrebné prijať širší výklad tejto požiadavky, aby sa zohľadnil aj vplyv vnútroštátnej právnej úpravy na dotknuté výrobky. Rovnako ako tvrdí Komisia, aj ja si myslím, že referenčné predajné ceny základných stavebných materiálov stanovené v § 1 ods. 2 tohto nariadenia sú ako také de facto záväzné, aj keď technicky nejde o oficiálne ceny. Dodatočný poplatok za ťažbu, ktorý by podniky uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia boli povinné zaplatiť, ak by sa rozhodli predávať svoje výrobky za ceny vyššie, než sú ceny stanovené týmto nariadením, predstavuje de facto určitú formu sankcie. Vzhľadom na to, že tento poplatok zodpovedá povinnosti zaplatiť percentuálny podiel vo výške 90 % rozdielu medzi skutočným obratom týchto podnikov a obratom stanoveným na základe predaného množstva a referenčnej ceny, tieto podniky majú prakticky len malý záujem na uplatňovaní vlastných cien. Práve naopak, sú povzbudzované k uplatňovaniu referenčných cien, aby neboli „penalizované“, takže tieto referenčné ceny sú v skutočnosti rovnocenné s oficiálnymi cenami. Z toho vyplýva, že hoci zo znenia nariadenia č. 404/2021 nevyplýva, že tieto ceny sú oficiálne, vzhľadom na to, že v skutočnosti sú uložené pre predaj vyššie uvedených výrobkov, treba ich považovať za „podmienky kladené“ na základné stavebné materiály v zmysle smernice 2015/1535.

124.

126.

Po štvrté, pokiaľ ide o štvrtú podmienku, zo znenia článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 2015/1535 vyplýva, že „iné požiadavky“ musia ovplyvňovať životnosť dotknutého výrobku po jeho uvedení na trh. Ako príklad sú uvedené najmä podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania tohto výrobku.

127.

V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že Maďarsko sa domnieva, že sporné ustanovenia neovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh ani neobsahujú požiadavku, ktorá by sa týkala fázy používania výrobku. Komisia sa touto otázkou nezaoberá. Nespomína ju totiž ani v žalobe, ani vo formálnej výzve, ani v odôvodnenom stanovisku.

128.

V tejto súvislosti pripomínam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ prináleží Komisii, aby predložila dôkaz o údajnom porušení povinnosti. Práve táto inštitúcia musí poskytnúť Súdnemu dvoru dôkazy potrebné na to, aby mohol overiť existenciu nesplnenia povinnosti, pričom sa nemôže odvolávať na akúkoľvek domnienku. ( 46 ) Žaloba Komisie musí najmä obsahovať ucelené a podrobné vysvetlenie dôvodov, ktoré ju viedli k presvedčeniu, že predmetný členský štát si nesplnil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. ( 47 )

131.

Po piate, ak Súdny dvor posúdi, že Komisia po právnej stránke preukázala, že štvrtá podmienka je splnená, subsidiárne poznamenávam, že pokiaľ ide o piatu podmienku, zo znenia článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 2015/1535 vyplýva, že „iné požiadavky“ musia ukladať podmienky, ktoré majú „významný vplyv… na odbyt“ predmetného výrobku. V tejto súvislosti sa prikláňam k záveru, že v prejednávanej veci majú podmienky uložené nariadením č. 404/2021 skutočne vplyv na odbyt základných stavebných materiálov, ktorý je navyše dostatočne priamy a významný. ( 49 ) Niet totiž pochýb o tom, že cena výrobku a jeho odbyt sú neoddeliteľne prepojené pojmy. Konkrétne ustanovenia prijaté Maďarskom, a to stanovenie referenčných cien a uloženie dodatočného poplatku za ťažbu v prípade ich nedodržania, značne obmedzujú schopnosť podnikov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prispôsobiť svoje náklady a ziskové rozpätia, aby si zachovali ziskovosť. Okrem toho spôsob stanovovania cien výrobku má priamy vplyv na dynamiku trhu tým, že ovplyvňuje najmä správanie potenciálnych kupujúcich, ktorých dopyt sa zvyšuje alebo naopak znižuje v súlade s cenovými výkyvmi. Z toho vyplýva, že zjavne existuje veľmi úzka súvislosť medzi opatreniami v oblasti stanovovania cien výrobkov, o aké ide v prejednávanej veci, a odbytom týchto výrobkov.

b)

O oznamovacej povinnosti podľa § 27/A až 27/C zákona o ťažbe

132.

Komisia tvrdí, že § 27/A až 27/C zákona o ťažbe predstavujú „iné požiadavky“ v zmysle smernice 2015/1535, a preto jej mali byť oznámené. Okrem toho, že skutočnosť, že tento zákon nestanovuje referenčnú cenu, má tendenciu ešte viac oslabiť tvrdenie Komisie, Komisia sa opäť obmedzuje na všeobecné, pomerne rýchle a nepodložené úvahy a nevysvetľuje, prečo sa domnieva, že tieto ustanovenia patria pod pojem „iné požiadavky“ v zmysle tejto smernice.

V súlade s článkom 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V súlade s článkom 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. V prejednávanej veci Komisia a Maďarsko navrhli, aby bol druhý účastník konania zaviazaný na náhradu trov konania. V rámci môjho návrhu má Komisia čiastočne úspech v prvej výhrade a Maďarsku v rámci druhej výhrady. Preto sa zdá byť odôvodnené rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

VII. Návrh

136.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

–

určil, že Maďarsko si tým, že prijalo nariadenie vlády č. 404/2021 o dodatočnom poplatku za ťažbu, ktorý sa má platiť s cieľom oživiť hospodárstvo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ,

( 3 ) A gazdaság újraindítása érdekében fizetendő kiegészítő bányajáradékról szóló 404/2021. (VII. 8.) Korm. rendelet.

( 4 ) A bányászatról szóló 1993. évi XLVIII. törvény eltérő alkalmazásáról szóló 405/2021. (VII. 8.) Korm. rendelet.

( 5 ) Az egyes energetikai és közlekedési tárgyú, valamint kapcsolódó törvények módosításáról 2021. évi CXXXVI. törvény.

( 6 ) Zákonom č. CXXXVI z roku 2021 sa s účinnosťou od 18. decembra 2021 vložili do zákona o ťažbe § 27/A až 27/C, konkrétne ustanovenia uvedené v tejto žalobe pre nesplnenie povinnosti.

( 7 ) Komisia vo formálnej výzve uviedla, že Maďarsko si nesplnilo ani povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 15 ods. 2 písm. a) a g), ako aj z článku 15 ods. 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ).

( 8 ) Konkrétne: oživiť hospodárstvo, chrániť národné hospodárstvo a jeho hlavné odvetvia, zaručiť bezpečnosť dodávok, zachovať a zabezpečiť program bytovej výstavby, bojovať proti dysfunkciám trhu, zaručiť spravodlivé obchodné transakcie, zakročiť proti nekalým cenovým praktikám a chrániť príjemcov služieb po otrasoch na trhu so surovinami a základnými materiálmi pre stavebníctvo spôsobených pandémiou ochorenia COVID‑19.

( 15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. februára 2014, Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2014:47 , bod 30 a citovaná judikatúra); z 11. júna 2015, Berlington Hungary a i. ( C‑98/14 , EU:C:2015:386 , bod 38 a citovaná judikatúra); z 22. novembra 2018, Vorarlberger Landes‑ und Hypothekenbank ( C‑625/17 , EU:C:2018:939 , body 39 a 42 a citovaná judikatúra); Vodafone Magyarország (body 42 a 43 a citovaná judikatúra); z 2. februára 2023, Freikirche der Siebenten‑Tags‑Adventisten in Deutschland ( C‑372/21 , EU:C:2023:59 , bod 29 a citovaná judikatúra), ako aj Xella Magyarország (body 62 a 63).

( 16 ) Pozri v tejto súvislosti body 25, 27 a 28 vyššie.

( 17 ) Pozri rozsudok z 21. decembra 2023, Komisia/Dánsko (Maximálna doba parkovania) ( C‑167/22 , EU:C:2023:1020 , bod 47 a citovaná judikatúra).

( 24 ) V tejto súvislosti Komisia tiež upozorňuje na tlačový rozhovor s maďarským ministrom národného hospodárstva, v ktorom vysvetlil, že cieľom vlády bolo v podstate dosiahnuť, aby boli strategické odvetvia viac v maďarských rukách, čo svedčí o tom, že táto vláda skutočne sledovala hospodárske ciele a usilovala sa zaobchádzať so zahraničnými spoločnosťami menej priaznivo.

( 25 ) Pozri rozsudok Xella Magyarország (body 67 až 69).

( 26 ) Napríklad dovoz cementu sa v rokoch 2021 až 2023 zvýšil zo 40 % na 60 %, zatiaľ čo dovoz piesku a štrku sa výrazne nezmenil.

( 27 ) V tejto súvislosti Maďarsko odkazuje na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Ćapeta vo veci Xella Magyarország ( C‑106/22 , EU:C:2023:267 , bod 82 ).

( 28 ) Pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Brussels Securities ( C‑389/18 , EU:C:2019:1132 , bod 48 a citovaná judikatúra).

( 29 ) Pozri rozsudok Xella Magyarország (bod 60 a citovaná judikatúra).

( 36 ) Pozri rozsudok Xella Magyarország (body 67 a 68).

( 37 ) Pozri rozsudok Xella Magyarország (bod 69 a citovaná judikatúra).

( 38 ) Pozri rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba) ( C‑66/18 , EU:C:2020:792 , body 178 a 179 a citovaná judikatúra).

( 39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Transparentnosť združení (bod 77 a citovaná judikatúra).

( 40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Transparentnosť združení (bod 91 a citovaná judikatúra).

( 41 ) Príručka k postupu pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (s .15), dostupná na internetových stránkach Komisie na tejto adrese: https://technical‑regulation‑information‑system.ec.europa.eu/sk/the‑20151535‑and‑you/being‑informed/guidances/vademecum.

( 46 ) Pozri rozsudky zo 6. októbra 2021, Komisia/Taliansko (Systém zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd) ( C‑668/19 , EU:C:2021:815 , bod 27 a citovaná judikatúra), ako aj z 29. júla 2024, Komisia/Portugalsko (Civilní inžinieri) ( C‑768/22 , EU:C:2024:643 , bod 79 a citovaná judikatúra).

( 47 ) Pozri rozsudok z 19. novembra 2024, Komisia/Poľsko (Zvoliteľnosť a členstvo v politickej strane) ( C‑814/21 , EU:C:2024:963 , body 61 a 62 ).

( 48 ) Pozri príručku, s. 15.

( ) Pozri rozsudok z 19. júla 2012, Fortuna a i. ( C‑213/11, C‑214/11 a C‑217/11 , EU:C:2012:495 , bod 35 ).