C-161/24
ECLI:EU:C:2025:417
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0161
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 5. júna 2025( 1 )
Vec C ‑ 161/24
OSA, z.s., predtým OSA – Ochranný svaz autorský pro práva k dílům hudebním, z.s.
proti
Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brně (Krajský súd v Brne, Česká republika)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Článok 102 ZFEÚ – Organizácia kolektívnej správy autorských práv – Poplatky za udeľovanie licencií na sprístupnenie autorských diel – Ubytovacie zariadenia – Metóda výpočtu – Nezohľadnenie obsadenosti izieb – Neprimerané obchodné podmienky – Neprimerané ceny “
I. Úvod
1. Organizácie kolektívnej správy autorských práv a s nimi súvisiacich práv majú vzhľadom na povahu svojej činnosti často de iure alebo de facto monopol na trhoch udeľovania povolení na používanie jednotlivých kategórií predmetov ochrany.( 2 ) Podľa Súdneho dvora táto situácia predstavuje dominantné postavenie v zmysle článku 102 ZFEÚ,( 3 ) čo pre tieto organizácie znamená najmä zákaz zneužívania tohto postavenia.
2. Je tiež potrebné, aby sa kontrola neexistencie takéhoto zneužívania vykonávala s prihliadnutím na osobitnú povahu činnosti týchto organizácií kolektívnej správy a najmä na osobitnú povahu práv, ktoré spravujú. Prejednávaná vec poskytne Súdnemu dvoru príležitosť rozvinúť a spresniť svoju judikatúru v tejto oblasti.
3. Súdny dvor tak bude musieť odpovedať na ústrednú otázku prejednávanej veci, a to, či pri stanovovaní výšky poplatkov vyberaných od hotelov výmenou za udelenie licencie na poskytovanie chránených diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov v izbách musí dominantná organizácia kolektívnej správy autorských práv zohľadniť skutočnú obsadenosť izieb týchto zariadení, lebo inak by išlo o vynucovanie neprimeranej ceny v rozpore s článkom 102 ZFEÚ.
II. Právny rámec
A. Právo EÚ
4. Článok 3 smernice 2001/29/ES,( 4 ) nazvaný „Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“
B. České právo
5. § 23 zákona č. 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon) (zákon č. 121/2000 o autorskom práve, o právach súvisiacich s autorským právom a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v znení účinnom v období od 19. mája 2008 do 6. novembra 2014 zaručoval autorom právo na odmenu za používanie ich diel sprístupnených osobám ubytovaným v súkromných izbách prostredníctvom technických zariadení spôsobilých na prijímanie rozhlasového alebo televízneho vysielania. Podľa tohto ustanovenia uvedený poplatok nesmel prekročiť celkovo 50 % sumy poplatku za zariadenie stanovenej osobitným zákonom.
6. § 11 zákona č. 143/2001 Sb., o ochraně hospodářské soutěže (zákon č. 143/2001 o ochrane hospodárskej súťaže), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„Zneužívanie dominantného postavenia na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov je zakázané. Zneužitím dominantného postavenia je najmä
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných podmienok v zmluvách s inými účastníkmi trhu, najmä vynucovanie plnenia, ktoré je v čase uzavretia zmluvy zjavne neprimerané poskytovanému protiplneniu,
…“
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
7. OSA z.s., predtým OSA – Ochranný svaz autorský pro práva k dílům hudebním, z.s., (Zväz na ochranu autorských práv k hudobným dielam, Česká republika, ďalej len „OSA“) je organizácia kolektívnej správy autorských práv v Českej republike.
8. Úřad pro ochranu hospodářské soutěže (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Česká republika) (ďalej len „český úrad pre hospodársku súťaž“) rozhodnutím z 18. decembra 2019 konštatoval, že v období od 19. mája 2008 do 6. novembra 2014 OSA uplatňoval v rámci licencií pre poskytovateľov hotelových ubytovacích služieb v Českej republike za predvádzanie hudobných, literárnych, dramatických, hudobno‑dramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych, výtvarných a architektonických diel, ako aj obrazovej zložky audiovizuálnych diel bez objektívneho odôvodnenia autorské poplatky, ktorých výška nezohľadňovala mieru obsadenosti dotknutých zariadení. Podľa tohto rozhodnutia OSA požadoval od týchto poskytovateľov úhradu poplatkov aj za neobsadené izby, v ktorých sa takéto diela nepoužívali.
9. Český úrad pre hospodársku súťaž konštatoval, že OSA si týmto konaním vynucoval nekalé obchodné podmienky na domácom trhu s licenciami na používanie autorských práv k takýmto dielam prostredníctvom zvukových a audiovizuálnych zariadení na príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania. Rozhodol, že sporná prax predstavuje zneužitie dominantného postavenia zakázané článkom 102 ZFEÚ a príslušnými ustanoveniami českého práva hospodárskej súťaže. Uložil OSA povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 10 676 000 českých korún (CZK) (približne 429 000 eur) a zakázal mu vytýkané konanie.
10. OSA podal na Krajský soud v Brně (Krajský súd v Brne, Česká republika), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu proti rozhodnutiu z 23. novembra 2020, ktorým predseda českého úradu pre hospodársku súťaž zamietol jeho rozklad proti rozhodnutiu z 18. decembra 2019.
11. Vnútroštátny súd uvádza, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že OSA má v Českej republike de facto monopol v oblasti kolektívnej správy autorských práv. Počas obdobia porušenia, o ktoré ide vo veci samej, OSA účtoval hotelom poplatky za možnosť používať televíziu a rozhlas v ich izbách bez ohľadu na to, či boli obsadené alebo nie. Účastníci konania sa naopak nezhodujú v otázke výkladu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „zneužitie dominantného postavenia“ a jej uplatnenia na skutkové okolnosti sporu vo veci samej.
12. Podľa OSA mal český úrad pre hospodársku súťaž preskúmať, či jeho cenovú prax možno považovať za uplatňovanie nekalých cien vzhľadom na kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku United Brands a United Brands Continentaal/Komisia( 5 ) a uplatnené v osobitnom kontexte organizácií kolektívnej správy v rozsudkoch Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība( 6 ) a SABAM.( 7 )
13. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že Súdny dvor sa ešte nevyjadril k otázke, či nezohľadnenie miery obsadenosti izieb hotelových zariadení pri stanovovaní poplatkov za autorské práva môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.
14. Po prvé tento súd v podstate spochybňuje tvrdenie OSA, podľa ktorého spor vo veci samej možno vyriešiť uplatnením zásad, ktoré Súdny dvor určil v rozsudku SABAM. Podľa vnútroštátneho súdu OSA zastáva názor, že vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Súdny dvor rozhodoval aj o metóde výpočtu, ktorá zahŕňala zaplatenie autorských poplatkov za diela, ktoré boli síce sprístupnené, ale v rámci festivalu sa nehrali. Podľa OSA je pravda, že môže byť neprimerané požadovať pri príležitosti festivalu zaplatenie licenčných poplatkov, ak na festivale nebolo verejnosti sprístupnené nijaké dielo z repertoáru organizácie kolektívnej správy. Naopak, bolo by primerané požadovať zaplatenie ročného poplatku za takéto poskytnutie v hoteloch bez ohľadu na mieru obsadenosti hotela s výnimkou izieb, ktoré neboli obsadené počas celého sledovaného roka.
15. Po druhé vnútroštátny súd tiež uvádza, že sa nezdá, že by Súdny dvor stanovil konkrétne kritériá na určenie, či sa nezohľadnenie miery obsadenosti izieb pri výpočte poplatku má posudzovať z hľadiska článku 102 ZFEÚ tak, že ide o vynucovanie neprimeraných cien, ako tvrdí OSA, alebo tak, že ide o vynucovanie „neprimeraných obchodných podmienok“ v zmysle tohto ustanovenia, ako tvrdí český úrad pre hospodársku súťaž.
16. Aj za predpokladu, že by bola správna táto druhá hypotéza, sa vnútroštátny súd domnieva, že je ešte potrebné určiť kritériá na preukázanie neprimeranosti obchodnej podmienky. V tejto súvislosti sa OSA domnieva, že musia byť splnené tri kumulatívne kritériá, a to že podmienka nesmie a) súvisieť s účelom zmluvy alebo byť potrebná na zabezpečenie jej očakávaného účinku, b) spôsobovať ujmu druhej zmluvnej strane a c) byť nevhodná alebo neprimeraná. Naopak, český úrad pre hospodársku súťaž zdôrazňuje, že ani Európska komisia, ani súdy Únie tieto kritériá neuplatnili a že v prejednávanej veci stačilo overiť, či je sporná obchodná podmienka odôvodnená a primeraná.
17. Rovnako, ak by sa mal prijať prvý predpoklad, vnútroštátny súd sa domnieva, že je ešte potrebné určiť, či cenovú prax OSA možno považovať za odporujúcu článku 102 ZFEÚ, keďže ide o vynucovanie neprimeraných cien. Výklad Súdneho dvora by objasnil, či a ako kritériá vyplývajúce z rozsudku United Brands možno uplatniť v kontexte prejednávanej veci.
18. Za týchto podmienok sa Krajský soud v Brně (Krajský súd v Brne) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Možno článok 102 [druhý odsek] písm. a) [ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že zneužitím dominantného postavenia v zmysle tohto článku je konanie organizácie kolektívnej správy, ktorá má v členskom štáte faktický monopol a uplatňuje voči prevádzkovateľom ubytovacích zariadení ceny za poskytovanie licencie na sprístupňovanie autorských diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov umiestnených v izbách určených na súkromné ubytovanie hostí, ktoré nezohľadňujú skutočnú obsadenosť jednotlivých izieb týchto ubytovacích zariadení?
2. Ak je odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku kladná, treba takúto praktiku posúdiť z hľadiska a) uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok alebo b) uplatňovania prehnane vysokých cien?
a) Ak je správnym štandardom uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok, podľa akého konkrétneho kritéria ho treba posúdiť?
b) Ak je správnym štandardom uplatňovanie prehnane vysokých cien, podľa akého konkrétneho kritéria ho treba posúdiť ‑ podľa všeobecného kritéria vyplývajúceho z rozsudku United Brands alebo podľa jeho určitej upravenej verzie?
3. Je pri preukazovaní porušenia článku 102 [druhého odseku] písm. a) [ZFEÚ] v súvislosti s konaním uvedeným v prvej položenej otázke potrebné preukázať skutočné alebo potenciálne negatívne účinky na súťaž (vrátane účinkov na blahobyt spotrebiteľov a vykorisťovateľských účinkov konania dominanta)?
4. Je pri preukazovaní porušenia článku 102 [druhého odseku] písm. a) [ZFEÚ] v súvislosti s konaním uvedeným v prvej položenej otázke potrebné preukázať podstatný vplyv tohto konania na obchod medzi členskými štátmi EÚ alebo postačuje dôvodný predpoklad, že by k takémuto účinku mohlo dôjsť, a nie je nutné skúmať jeho skutočnú mieru?“
19. Písomné pripomienky predložil OSA, český úrad pre hospodársku súťaž, španielska a francúzska vláda, ako aj Európska komisia.
20. Tí istí účastníci konania sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. marca 2025.
21. V súlade s návrhom Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu prvých dvoch otázok.
IV. Analýza
22. Svojimi prvými dvoma otázkami, ktoré treba podľa môjho názoru preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či sa má článok 102 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že nezohľadnenie skutočnej miery obsadenosti hotelových zariadení zo strany organizácie kolektívnej správy v dominantnom postavení na účely stanovenia výšky poplatkov účtovaných za udelenie licencie na sprístupnenie umeleckých diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov inštalovaných v izbách určených na súkromné ubytovanie zákazníkov znamená buď vynucovanie neprimeraných cien, alebo vynucovanie iných neprimeraných obchodných podmienok.
23. Pripomínam, že predmetom sporu vo veci samej je rozhodnutie českého úradu pre hospodársku súťaž, ktorým OSA ukladá pokutu z dôvodu, že OSA zneužil svoje dominantné postavenie tým, že na účely stanovenia výšky svojich poplatkov nezohľadnil skutočnú mieru obsadenosti hotelových zariadení. Konkrétnejšie sa tento orgán domnieval, že OSA tým požadoval zaplatenie poplatkov za službu, ktorá nebola poskytnutá, keďže v neobývaných izbách týchto hotelových zariadení nedošlo k verejnému prenosu diel chránených autorským právom.
24. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu „verejný prenos“ sa však domnievam, že takéto konštatovanie je nesprávne, a preto nemôže byť základom pre záver českého úradu pre hospodársku súťaž, podľa ktorého OSA zneužil svoje dominantné postavenie len tým, že pri stanovení výšky svojich poplatkov nezohľadnil skutočnú mieru obsadenosti hotelových zariadení (A).
25. Zostáva určiť, či toto nezohľadnenie môže byť napriek tomu relevantné, a ak áno, v akom rozsahu vzhľadom na analýzu praxe stanovovania výšky poplatkov vyberaných zo strany OSA od hotelových zariadení s ohľadom na článok 102 ZFEÚ, pričom o toto určenie sa pokúsim v druhej časti svojej analýzy (B).
A. Irelevantnosť obsadenia hotelovej izby na účely posúdenia verejného prenosu diela a jeho dôsledkov na kvalifikáciu „zneužitia dominantného postavenia“
26. Podľa českého úradu pre hospodársku súťaž OSA zneužil svoje dominantné postavenie tým, že vyberal licenčné poplatky bez protiplnenia, keďže v prípade neobsadených izieb hotelových zariadení nebolo verejnosti sprístupnené nijaké chránené dielo.
27. Ako však uvádza OSA a Komisia, takéto posúdenie nie je v súlade s pojmom „verejný prenos“ chránených diel v zmysle smernice 2001/29, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora.
28. V tejto súvislosti pripomínam, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 priznáva autorom – preventívne – právo povoliť alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel. Autori tak môžu okrem iného získavať príjmy z využívania svojich diel vo forme verejného prenosu.( 8 )
29. Ako zdôrazňuje Komisia, pojem „verejný prenos diela“ je autonómnym pojmom práva Únie. Hoci v ustanoveniach samotnej smernice 2001/29 nie je definovaný, jej odôvodnenie 23 uvádza, že pojem „verejný prenos“ sa vzťahuje na každý prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Právo verejného prenosu zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Odôvodnenie 27 tejto smernice ďalej uvádza, že samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos sa samo osebe nerovná prenosu.
30. Pojem „verejný prenos“ je navyše predmetom rozsiahlej judikatúry. Súdny dvor tak veľmi jasne rozhodol, že o verejný prenos ide, ak hotelové zariadenie umožní svojim hosťom prístup k chráneným predmetom umiestnením televíznych prijímačov do izieb a šírením televízneho signálu prijímaného centrálnou anténou prostredníctvom týchto prijímačov.( 9 ) Za týchto podmienok sa mi zdá nepochybné, že skutočnosť, že hotelové zariadenia vo veci samej inštalujú v izbách televízne alebo rozhlasové prijímače a šíria do nich signál, predstavuje verejný prenos. V tejto súvislosti je nepodstatné, či všetky izby v hoteli boli obsadené.
31. Český úrad pre hospodársku súťaž tvrdí, že dotknutou verejnosťou v skutočnosti nie sú hostia hotela ako celok, ale hostia každej izby individuálne. Keďže však pojem „verejný prenos“ nepredpokladá len prenos chráneného diela, ale aj verejnosť, ktorej je tento prenos určený,( 10 ) z toho vyplýva, že ak je izba v hoteli voľná, neexistuje nijaká verejnosť, ktorej by sa chránené dielo sprístupňovalo.
32. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí verejnosť, ktorej má byť prenos určený, tvoriť potenciálne neurčitý, ale pomerne veľký počet osôb, takže existuje minimálna prahová hodnota, ktorá z tohto pojmu vylučuje príliš malé, či dokonca zanedbateľné spoločenstvo dotknutých osôb.( 11 ) Súdny dvor tiež zdôraznil, že je potrebné zohľadniť kumulatívne účinky vyplývajúce zo sprístupňovania chránených diel príjemcom nielen súbežne, ale aj následne.( 12 )
33. Pokiaľ ide konkrétne o klientelu hotelových zariadení, Súdny dvor rozhodol, že je potrebné zvoliť globálny prístup, ktorý si vyžaduje na jednej strane zohľadnenie nielen klientov obývajúcich hotelové izby, ale rovnako klientov, ktorí sú prítomní vo všetkých ostatných priestoroch uvedeného zariadenia a majú vo svojom dosahu umiestnený televízny prijímač. Na druhej strane je tiež potrebné zohľadniť okolnosť, že sa obyčajne klienti v takomto zariadení rýchle striedajú. Všeobecne ide o dosť veľký počet osôb, takže ich treba považovať za verejnosť.( 13 )
34. Inými slovami, verejnosťou, ktorej je určený prenos spočívajúci v inštalácii televíznych a rozhlasových prijímačov do izieb hotelovými zariadeniami, nie sú hostia každej izby posudzovaní jednotlivo, ale zákazníci hotela ako celok.
35. Okrem toho, aj keby takéto roztrieštenie klientely hotelového zariadenia mohlo byť akceptované na účely určenia existencie alebo neexistencie verejnosti v zmysle pojmu „verejný prenos“, je potrebné zohľadniť, ako rozhodol Súdny dvor, kumulatívne účinky vyplývajúce zo sprístupnenia chránených diel po sebe idúcim príjemcom. Ako však zdôraznil Súdny dvor, pokiaľ ide o činnosť hotelových zariadení, hostia každej izby posudzovaní jednotlivo vo všeobecnosti nasledujú jeden za druhým v rýchlom slede, takže aj v takejto situácii je počet po sebe nasledujúcich zákazníkov dostatočne veľký na to, aby predstavoval verejnosť v zmysle pojmu „verejný prenos“.
36. Napokon z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely preukázania existencie „verejného prenosu“ chránených diel nie je rozhodujúce, že zákazníci, ktorí si nezapli televízny alebo rozhlasový prijímač, ako je to vo veci samej, v skutočnosti nemali prístup k týmto dielam.( 14 ) Rovnako teda na účely preukázania existencie takéhoto prenosu nie je rozhodujúce zabezpečiť, aby každá izba v predmetnom hotelovom zariadení bola skutočne obsadená. Inými slovami, verejnosťou, ktorej je prenos chránených diel určený, sú skutočne zákazníci hotelového zariadenia ako celok, pričom skutočné obsadenie izieb tohto zariadenia nemá v tomto ohľade nijaký vplyv.
37. Z toho na jednej strane vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí český úrad pre hospodársku súťaž, skutočnosť, že hotelové zariadenie inštaluje televízne a rozhlasové prijímače v izbách určených na ubytovanie hostí a šíri do nich signál, skutočne predstavuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 smernice 2001/29. Udelenie licencie zo strany OSA na tento verejný prenos predstavovalo službu poskytovanú touto organizáciou hotelovým zariadeniam. Nemožno teda hovoriť o poplatku za neexistujúcu službu.
38. Na druhej strane český úrad pre hospodársku súťaž nemohol založiť konštatovanie zneužitia dominantného postavenia zo strany OSA len na skutočnosti, že OSA požadoval zaplatenie poplatkov napriek neexistencii verejného prenosu chránených diel tým, že nezohľadnil skutočnú mieru obsadenosti hotelových zariadení, keďže k takémuto verejnému prenosu dochádza aj bez skutočného obsadenia izby posudzovanej jednotlivo.
39. Tento záver, podľa ktorého nezohľadnenie skutočnej miery obsadenosti hotelových zariadení na účely stanovenia výšky poplatkov zo strany OSA nemôže samo osebe predstavovať zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ, však neumožňuje určiť, či toto nezohľadnenie môže mať vplyv na všeobecnejšiu analýzu prípadného zneužitia dominantného postavenia, čo bude predmetom druhej časti mojej analýzy.
B. Irelevantnosť skutočnej miery obsadenosti hotelového zariadenia na účely konštatovania prípadného zneužitia dominantného postavenia pri stanovení výšky poplatkov organizáciou kolektívnej správy autorských práv
1. Postup patriaci do pôsobnosti zákazu neprimeraných cien
40. V článku 102 druhom odseku ZFEÚ sú vymenované rôzne postupy, ktoré môžu predstavovať zneužitie dominantného postavenia, vrátane vynucovania neprimeraných cien alebo obchodných podmienok. Český úrad pre hospodársku súťaž a OSA sa nezhodujú v otázke, či sa stanovenie výšky licenčných poplatkov organizáciou kolektívnej správy má považovať za vynucovanie neprimeraných cien alebo za vynucovanie iných neprimeraných obchodných podmienok, pričom posúdenie daného postupu sa v závislosti od tejto kvalifikácie líši.
41. Rovnako ako OSA, Komisia a francúzska vláda považujem za jasné, že sporná prax sa týka cien, ktoré OSA ako organizácia kolektívnej správy uplatňuje vo vzťahu k hotelovým zariadeniam výmenou za udelenie licencie na sprístupňovanie autorských diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov inštalovaných v izbách týchto zariadení.
42. Skutočnosť, na ktorú sa odvoláva český úrad pre hospodársku súťaž, že OSA v roku 2008 jednostranne zmenil metódu stanovenia výšky týchto licenčných poplatkov, nemôže toto konštatovanie zmeniť, keďže zmena obchodných podmienok sa stále týka cien uplatňovaných touto organizáciou.
43. Spornú prax je preto potrebné posúdiť z hľadiska judikatúry týkajúcej sa neprimeraných cien v osobitnom kontexte udeľovania licencií organizáciami kolektívnej správy.
2. Judikatúra týkajúca sa neprimeraných cien v rámci stanovovania výšky poplatkov organizáciami kolektívnej správy
44. Ako uvádza vnútroštátny súd, Súdny dvor vo svojom zásadnom rozsudku United Brands definoval ako „neprimeranú“ v zmysle článku 102 ZFEÚ cenu, ktorá „nie je v primeranom pomere k hospodárskej hodnote poskytnutého plnenia“.( 15 ) Na účely určenia existencie takejto nadmerne vysokej ceny Súdny dvor v tomto rozsudku stanovil dvojstupňové kritérium, podľa ktorého je potrebné na jednej strane posúdiť existenciu nadmerného nepomeru medzi skutočne vynaloženými nákladmi a skutočne uplatnenou cenou a v prípade existencie tohto nepomeru na druhej strane preskúmať, či je neprimeraná cena vynucovaná buď na absolútnej úrovni, alebo v porovnaní s konkurenčnými službami.( 16 )
45. Definícia pojmu „neprimeraná cena“, ktorá je od vydania rozsudku United Brands ustálená, sa vzťahuje aj na postupy organizácií kolektívnej správy pri určovaní výšky poplatkov.( 17 )
46. Ako totiž zdôraznil Súdny dvor, v takomto kontexte je potrebné overiť, či poplatky požadované organizáciou kolektívnej správy v dominantnom postavení sú v primeranom pomere k hospodárskej hodnote plnenia poskytnutého touto organizáciou, ktoré spočíva v sprístupňovaní súboru hudobných diel chránených autorskými právami, ktoré spravuje, používateľom.( 18 )
47. Súdny dvor však neobmedzuje možnosť preukázať existenciu neprimeranej ceny na splnenie tohto kritéria. Jednoznačne totiž pripúšťa, že aj iné metódy môžu umožniť určiť, či je cena neprimeraná.( 19 ) Pokiaľ ide konkrétne o poplatky požadované organizáciami kolektívnej správy práv, tieto metódy môžu najmä vykonávať porovnanie medzi cenou, ktorej primeranosť sa spochybňuje, a referenčnými ukazovateľmi, akými sú ceny, ktoré dominantný podnik uplatňoval za rovnaké služby na rovnakom relevantnom trhu v minulosti, ceny, ktoré taký podnik uplatňoval za iné služby, ako aj ceny, ktoré iné podniky uplatňovali za rovnaké alebo podobné služby alebo za podobné služby na iných vnútroštátnych trhoch, pričom takéto porovnanie sa musí uskutočniť na jednotnom základe.( 20 )
48. Inými slovami, neexistuje jediný spôsob určenia neprimeranej povahy poplatkov stanovených organizáciami kolektívnej správy, pričom voľba najvhodnejšej metódy analýzy a všeobecnejšie posúdenie existencie nadmerne vysokých cien závisí od každého jednotlivého prípadu.
49. Je teda nesporné, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol o prípadnej neprimeranosti poplatkov s ohľadom na konkrétny prípad, ktorý mu bol predložený, a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci.( 21 )
50. V rámci tohto preskúmania a s prihliadnutím na kontext, v ktorom sa vykonáva, Súdny dvor zdôrazňuje, že vnútroštátny súd musí zohľadniť osobitnú povahu autorských práv, ako aj hľadať primeranú rovnováhu medzi záujmom autorov diel chránených autorskými právami na získaní odmeny za používanie týchto diel a záujmom používateľov na možnosti používať uvedené diela za primeraných podmienok.( 22 )
51. Na účely overenia, či je úroveň sadzieb stanovených organizáciou kolektívnej správy práv spravodlivá tak z hľadiska práva autorov na primeranú odmenu, ako aj z hľadiska oprávnených záujmov používateľov, teda treba zohľadniť nielen hospodársku hodnotu služby poskytovanej kolektívnou správou práv ako takú, ale aj povahu a rozsah používania diel, ako aj hospodársku hodnotu vytvorenú týmto používaním.( 23 )
52. Podľa judikatúry Súdneho dvora táto hodnota závisí najmä od skutočného počtu osôb, ktoré používajú chránené diela, a od rozsahu použitia hudobných diel pre držiteľov licencie.( 24 )
53. Inými slovami, poplatok uplatňovaný organizáciou kolektívnej správy musí zohľadňovať množstvo skutočne používaných diel chránených autorským právom,( 25 ) pričom stanovenie výšky tohto poplatku, ktorá zohľadňuje množstvo skutočne použitých hudobných diel, môže mať napriek tomu nekalú povahu, ak existuje alternatívna metóda umožňujúca presnejšie identifikovať a kvantifikovať použitie týchto diel.( 26 )
54. Chcem však poukázať na to, že pokiaľ ide o požiadavku zohľadniť množstvo skutočne použitých diel na účely stanovenia výšky poplatku, Súdny dvor zaviedol určitý stupeň proporcionality, ktorý sa týka osobitnej povahy autorského práva a činnosti organizácií kolektívnej správy. Samotná existencia alternatívnej metódy umožňujúcej presnejšie kvantifikovať použité diela totiž sama osebe neznamená naznačuje neprimeranú povahu poplatku. Táto alternatívna metóda musí byť spôsobilá dosiahnuť ten istý legitímny cieľ spočívajúci v ochrane záujmov autorov bez toho, aby to viedlo k neprimeranému zvýšeniu výdavkov vyplývajúcich zo správy zmlúv a z dohľadu nad použitím hudobných diel chránených autorskými právami.( 27 )
55. Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné určiť, či nezohľadnenie skutočnej miery obsadenosti hotelových zariadení zo strany organizácie kolektívnej správy na účely stanovenia výšky poplatkov vyberaných za udelenie licencie na sprístupňovanie autorských diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov inštalovaných v izbách určených na súkromné ubytovanie zákazníkov predstavuje relevantnú skutočnosť na účely preukázania existencie zneužitia dominantného postavenia spočívajúceho vo vynucovaní neprimeraných cien.
56. Inými slovami, ako zdôrazňuje Komisia a francúzska vláda, je potrebné overiť, či metóda výpočtu výšky poplatkov, ktorá nezohľadňuje skutočnú mieru obsadenosti izieb, ale uprednostňuje paušálny prístup, môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia, keďže vedie k vynucovaniu neprimeraných cien.
57. V tejto súvislosti pripomínam, že takéto preskúmanie prináleží v konečnom dôsledku vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci.( 28 )
58. Ako zdôrazňuje Komisia a francúzska vláda, inštalácia televíznych a rozhlasových prijímačov v hotelových izbách a šírenie signálu umožňujúceho sprístupnenie chránených diel zákazníkom predstavuje poskytovanie dodatočných služieb vo vzťahu k hlavnej činnosti týchto zariadení, ktorou je súkromné ubytovanie zákazníkov. Ide o doplnkovú službu ponúkanú hotelovými zariadeniami, ktorá má vplyv na úroveň hotelov, a tým aj na cenu izieb.( 29 ) Prijímače sa teda inštalujú s cieľom dosiahnuť určitý zisk.
59. Zároveň nemožno spochybniť, že používanie chránených diel z repertoáru organizácie kolektívnej správy hotelovými zariadeniami vytvára určitú hospodársku hodnotu.
60. Okrem toho, ako som zdôraznil, z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, že hodnota tohto používania v rámci hospodárskej výmeny závisí najmä od množstva skutočne použitých diel chránených autorským právom.
61. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia a OSA, si však nemyslím, že určenie množstva skutočne použitých diel je presnejšie, ak sa zohľadní skutočná miera obsadenosti hotelových izieb, a dokonca podľa mňa nie je ani prípustné.
62. Ako som totiž zdôraznil v bode 36 týchto návrhov, chránené diela sa majú považovať za sprístupnené verejnosti, ak hotelové zariadenia inštalujú televízne a rozhlasové prijímače v izbách určených na ubytovanie hostí a šíria do nich signál, pričom v tejto súvislosti nie je podstatné, či hostia mali skutočný prístup k dielam.
63. Inými slovami, množstvo skutočne použitých diel, od ktorého závisí hospodárska hodnota ich použitia, nezávisí od množstva prezretých alebo vypočutých diel, ale od množstva vysielaných diel, t. j. prenášaných príslušnej verejnosti.
64. Zohľadnenie skutočnej miery obsadenosti hotelových zariadení pri stanovení výšky licenčných poplatkov tak neumožňuje presne vyčísliť a identifikovať používanie chránených diel.
65. Na ilustráciu však uvediem, že situácia je odlišná, pokiaľ ide o zohľadnenie počtu televíznych kanálov alebo rozhlasových frekvencií, ktoré hotelové zariadenia sprístupňujú zákazníkom, prípadne počtu izieb, v ktorých sú k dispozícii televízne alebo rozhlasové prijímače, pri stanovení výšky poplatkov. Zdá sa mi, že tieto dve skutočnosti môžu presne odrážať množstvo skutočne použitých chránených diel, v dôsledku čoho je možné upraviť výšku licenčných poplatkov. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby vzhľadom na konkrétnu vec, ktorú prejednáva, určil, či spôsob stanovenia výšky poplatkov OSA zahŕňa najmä takéto faktory.
66. Domnievam sa teda, že nezohľadnenie skutočnej miery obsadenosti hotelových zariadení organizáciou kolektívnej správy pri určovaní výšky poplatkov vyberaných za udelenie licencie na sprístupňovanie autorských diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov inštalovaných v izbách určených na súkromné ubytovanie zákazníkov vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci nemožno považovať za relevantnú skutočnosť na účely konštatovania zneužitia dominantného postavenia spočívajúceho vo vynucovaní neprimeraných cien v zmysle článku 102 ZFEÚ, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
V. Návrh
67. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, ktoré položil Krajský soud v Brně (Krajský súd v Brne, Česká republika), takto:
Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nezohľadnenie skutočnej miery obsadenosti hotelových zariadení organizáciou kolektívnej správy v dominantnom postavení na účely určenia výšky poplatkov vyberaných za udelenie licencie na sprístupnenie autorských diel prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov inštalovaných v izbách určených na súkromné ubytovanie zákazníkov samo osebe nepredstavuje zneužitie dominantného postavenia a nemožno ho považovať za relevantnú okolnosť na účely konštatovania zneužitia dominantného postavenia spočívajúceho vo vynucovaní neprimeraných cien.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci LEA (C‑10/22, EU:C:2023:437, body 4 a 5).
3 Pozri najmä rozsudok z 27. februára 2014, OSA (C‑351/12, EU:C:2014:110, bod 86).
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
5 Rozsudok zo 14. februára 1978 (27/76, EU:C:1978:22) (ďalej len „rozsudok United Brands“).
6 Rozsudok zo 14. septembra 2017 (C‑177/16, EU:C:2017:689).
7 Rozsudok z 25. novembra 2020 (C‑372/19, EU:C:2020:959) (ďalej len „rozsudok SABAM“).
8 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Stim a SAMI (C‑753/18, EU:C:2020:4, bod 16), a naposledy rozsudok z 20. júna 2024, GEMA (C‑135/23, EU:C:2024:526, bod 17).
9 Rozsudok zo 7. decembra 2006, SGAE (C‑306/05, EU:C:2006:764, bod 1 výroku) (ďalej len „rozsudok SGAE“).
10 Tento orgán odkazuje na bod 42 rozsudku SGAE.
11 Rozsudok zo 14. júna 2017, Stichting Brein (C‑610/15, EU:C:2017:456, bod 41).
12 Rozsudok zo 14. júna 2017, Stichting Brein (C‑610/15, EU:C:2017:456, bod 41).
13 Rozsudok SGAE (bod 38).
14 Rozsudok SGAE (bod 43).
15 Rozsudok United Brands (bod 250).
16 Rozsudok United Brands (bod 252).
17 Pokiaľ ide o vývoj judikatúry týkajúcej sa zneužitia dominantného postavenia spočívajúceho vo vynucovaní neprimeraných cien vo všeobecnosti a najmä v kontexte stanovovania poplatkov organizáciami kolektívnej správy, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība (C‑177/16, EU:C:2017:286), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci SABAM (C‑372/19, EU:C:2020:598).
18 Rozsudky z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 (C‑52/07, EU:C:2008:703, bod 29), a SABAM (bod 28).
19 Rozsudok zo 14. septembra 2017, Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība (C‑177/16, EU:C:2017:689, bod 37).
20 Rozsudok SABAM (bod 32).
21 Rozsudok SABAM (bod 29).
22 Rozsudky z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 (C‑52/07, EU:C:2008:703, body 30 a 31), a SABAM (bod 30).
23 Rozsudok SABAM (bod 30).
24 Rozsudok SABAM (bod 41).
25 Rozsudok SABAM (bod 50).
26 Rozsudok SABAM (bod 52).
27 Rozsudky z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 (C‑52/07, EU:C:2008:703, bod 40), a SABAM (bod 52).
28 Predovšetkým je pravda, že Súdnemu dvoru bola položená len otázka nezohľadnenia skutočnej miery obsadenosti dotknutých hotelových zariadení pri stanovovaní výšky poplatkov OSA. Nič to však nemení na tom, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že český úrad pre hospodársku súťaž vo svojom rozhodnutí z 18. decembra 2019 porovnal výšku poplatkov vyberaných zo strany OSA s výškou poplatkov stanovených organizáciami kolektívnej správy v iných členských štátoch. Ak toto porovnanie odhaľuje ceny, ktoré sú podstatne vyššie ako ceny uplatňované v iných členských štátoch, môže predstavovať dôkaz o zneužití dominantného postavenia, ako som zdôraznil v bode 47 týchto návrhov. Naopak, môže naznačovať aj neexistenciu takéhoto zneužitia. Vnútroštátny súd teda bude musieť vo svojej analýze zohľadniť aj tento aspekt.
29 Rozsudok SGAE (bod 44).