C-163/24

proti

Statul Român – Ministerul Finanželor Publice,

Curtea de Apel Bucureşti

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Článok 20 ods. 1 – Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov – Účinnosť postupov riadenia a kontroly – Ustanovenie, ktorého cieľom (nie je) priznať práva jednotlivcom – Nariadenie (ES) č. 796/2004 – Článok 68 – Povinnosť poľnohospodára nahlásiť presnú plochu a identifikáciu obhospodarovaného poľnohospodárskeho pozemku a jeho hranice – Zníženia a vylúčenia uplatniteľné v prípade deklarovaní nadmernej výmery plochy – Výnimky – Pojem ‚fakticky správne informácie‘ – Zodpovednosť štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie – Porušenie pripísateľné súdu, ktorý rozhoduje na poslednom stupni – Rovnocennosť série jednoduchých porušení práva Únie a zjavného porušenia “

I. Úvod

II. Právny rámec

A. Právo Únie

1. Nariadenie č. 1782/2003

4. Podľa odôvodnení 1, 2, 11 až 14, 16 a 21 nariadenia č. 1782/2003:

„(1) Je potrebné stanoviť spoločné podmienky pre priame platby v rámci rôznych režimov podpory príjmov, na ktoré sa vzťahuje [SPP].

(2) Je potrebné spojiť plnú výšku platby priamej podpory s dodržovaním pravidiel, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárskej produkcie a činnosti. Uvedené pravidlá sa musia týkať začlenenia základných štandardov z oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrého zaobchádzania so zvieratami a dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu do spoločných organizácií trhov. Pokiaľ sa nebudú tieto základné štandardy dodržiavať, členské štáty by mali priamou podporu čiastočne alebo úplne pozastaviť na základe podmienok, ktoré sú primerané, objektívne a odstupňované. Je potrebné, aby uvedené pozastavenie neovplyvnilo sankcie stanovené v súčasnosti alebo neskôr podľa akýchkoľvek iných ustanovení právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

(16) Identifikácia poľnohospodárskych pozemkov je kľúčovým prvkom správneho používania režimu viazaného na plochu. Doterajšie skúsenosti ukázali niektoré nedostatky súčasných metód. Preto je potrebné vytvoriť systém identifikácie zriadený prípadne s pomocou diaľkového snímania údajov.

…

(21) Režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje [SPP], poskytujú priamu podporu príjmov, najmä s cieľom zaistiť poľnohospodárskemu obyvateľstvu primeranú životnú úroveň. Tento cieľ je úzko spojený so zachovávaním vidieckych oblastí. Aby sa zabránilo nesprávnemu prideleniu zdrojov spoločenstva, je nutné, aby sa neuskutočnila žiadna platba podpory v prospech poľnohospodárov, ktorí umele vytvorili podmienky vyžadované na vyplatenie takých podpôr.“

5. Článok 17 nariadenia č. 1782/2003, nazvaný „Oblasť pôsobnosti“, v prvom odseku stanovoval:

„Každý členský štát vytvorí integrovaný administratívny a kontrolný systém (ďalej len ‚integrovaný systém‘).“

6. Článok 18 uvedeného nariadenia, nazvaný „Prvky integrovaného systému“, v odseku 1 stanovoval:

f) jednotný systém identifikácie každého poľnohospodára predkladajúceho žiadosť o podporu.“

7. Článok 19 toho istého nariadenia, nazvaný „Počítačová databáza“, v odseku 1 spresňoval:

„Do počítačovej databázy sa zaznamenávajú pre každý poľnohospodársky podnik údaje získané so žiadosťou o podporu.

Táto databáza prostredníctvom príslušného orgánu určitého členského štátu umožní najmä oboznámiť sa s údajmi týkajúcimi sa určitého kalendárneho roka a/alebo sezóny, počnúc rokom 2000 a v prípade pomoci, ktorá sa udeľuje podľa kapitoly 10b hlavy IV počnúc 1. májom 1998.“

8. Článok 20 nariadenia č. 1782/2003, nazvaný „Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov“, v odseku 1 stanovoval:

„Identifikačný systém poľnohospodárskych parciel sa vytvorí podľa máp alebo dokumentov pozemkového registra alebo iných kartografických dokumentov. Použijú sa techniky automatizovaného geografického systému, v optimálnom prípade vrátane leteckého alebo vesmírneho ortometrického zobrazovania homogénnej úrovne, zaručujúcej aspoň presnosť kartografického zobrazenia v mierke 1:10 000.“

…

2. Členský štát sa môže rozhodnúť, že postačí, ak žiadosť o pomoc obsahuje len zmeny v porovnaní so žiadosťou o pomoc, ktorá sa predložila v predchádzajúcom roku. Členský štát zabezpečí distribúciu vopred vytlačených formulárov, v ktorých sa vychádza z plôch určených v predchádzajúcom roku a poskytne grafické dokumenty uvádzajúce polohu týchto plôch, prípadne rozmiestnenie olív európskych.

…“

2. Nariadenie č. 796/2004

11. Podľa odôvodnení 11, 13, 17, 36, 55 až 58 a 67 nariadenia č. 796/2004:

„(11) S cieľom prispieť k ochrane finančných záujmov spoločenstva treba predpokladať, že platby na základe [nariadenia č. 1782/2003] je možné vykonať iba vtedy, keď sa dokončia kontroly splnenia podmienok oprávnenosti.

…

(55) Na ochranu finančných záujmov spoločenstva je potrebné pri[j]ať primerane účinné opatrenia na boj proti nedostatkom a podvodom. V prípadoch zistených nedostatkov s ohľadom na podmienky posúdenia vhodnosti rôznych režimov podpory je potrebné urobiť samostatné ustanovenia.

(56) Systém obmedzení a výnimiek predpokladaných v [nariadení č. 1782/2003] s ohľadom na povinnosti krížového plnenia sleduje odlišný cieľ, menovite podnietiť poľnohospodárov dodržiavať už existujúcu legislatívu v iných oblastiach krížového plnenia.

(57) Zníženia a vylúčenia by sa mali stanoviť s ohľadom na princíp proporcionality a v prípade podmienok určovania vhodnosti, zvláštne problémy, spojené s prípadmi vyššej moci, ako aj výnimočnými a prirodzenými okolnosťami. V prípade krížových plnení povinnosti zníženia a vylúčenia by sa mali uplatňovať len v prípade keď poľnohospodár koná úmyselne alebo z nedbanlivosti. Zníženia alebo vylúčenia by sa mali stupňovať podľa závažnosti zisteného nedostatku a mali by viesť až k celkovému vylúčeniu z jedného alebo niekoľkých režimov podpory na určité obdobie. Mali by, s ohľadom na podmienky vhodnosti, vziať do úvahy zvláštnosti rôznych režimov podpory.

(58) Vo vzťahu k žiadostiam o podporu na plochu, nedostatky normálne ovplyvňujú časti plôch. Nadmerné vyhlásenia ohľadom ohľadom na plochy môžu byť započítané voči nižším vyhláseniam iných plôch tej istej skupiny plodín. V rámci určitej tolerancie možno predpokladať, že žiadosti o podporu sa vzťahujú na už určenú plochu a redukcie sa začnú uplatňovať až po prekročení tejto tolerancie.

…

25) ‚geografický informačný systém‘ (ďalej len ‚GIS‘): predstavuje automatizovaný geografický informačný systém uvedený v článku 20 nariadenia [č. 1782/2003];

…

27) ‚grafický materiál‘: predstavuje mapy alebo iné dokumenty používané na odosielanie obsahu GIS medzi žiadateľmi o podporu a členskými štátmi;

…“

13. Článok 6 nariadenia č. 796/2004, nazvaný „Identifikácia poľnohospodárskych pozemkov“, v odseku 1 stanovoval:

…

3. Na účel identifikácie všetkých poľnohospodárskych parciel v hospodárstve, uvedených v odseku 1 písm. d) v predtlačených formulároch, ktoré sa rozdávajú poľnohospodárom v súlade s článkom 22 ods. 2 nariadenia [č. 1782/2003], sa uvedie maximálna plocha spôsobilá na referenčnú parcelu na účely programu jednorazovej platby. Okrem toho grafický materiál dodaný poľnohospodárovi v súlade s týmto ustanovením uvedie hranice referenčných parciel a ich nespochybniteľnú totožnosť a poľnohospodár vyznačí umiestnenie každej poľnohospodárskej parcely.

…

4. Pri predkladaní žiadosti musí poľnohospodár opraviť predtlačený formulár v odsekoch 2 a 3, ak došlo k nejakým zmenám a doplneniam v konkrétnych presunoch nárokov na platbu v súlade s článkom 46 nariadenia [č. 1782/2003] alebo ak je niektorá informácia na predtlačených formulároch nesprávna.

Ak súvisí oprava s veľkosťou plochy, farmár uvedie skutočnú veľkosť dotknutej plochy. …“

15. Článok 15 nariadenia č. 796/2004, nazvaný „Zmeny a doplnenia jednotnej žiadosti“, v odseku 3 stanovoval:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 11 a 18, môže byť žiadosť o podporu kedykoľvek upravená po jej predložení v prípadoch zrejmých chýb zistených príslušným orgánom.“

18. Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Stiahnutie žiadostí o poskytnutie podpory“, stanovoval:

„1. Žiadosť o poskytnutie podpory sa môže kedykoľvek písomne úplne alebo čiastočne stiahnuť.

…

2. Stiahnutia v súlade s odsekom 1 uvedú žiadateľa do pozície, v ktorej bol predtým, než predložil žiadosť o podporu alebo príslušnú časť žiadosti o podporu.“

19. Článok 24 uvedeného nariadenia s názvom „Krížové kontroly“ v odseku 1 písm. c) znel takto:

4. Vhodnosť poľnohospodárskych pozemkov sa overí akýmikoľvek primeranými prostriedkami. Pokiaľ je to potrebné, požaduje sa dodatočný dôkaz.“

21. Článok 51 tohto nariadenia, nazvaný „Zníženia a nevyplatenia podpory v prípadoch nadmerného vyhlásenia“, v odseku 1 stanovoval:

„Ak plocha nahlásená v súvislosti so skupinou plodín na účely akéhokoľvek programu pomoci, ktorý sa týka plochy, s výnimkou zemiakov na škrob, osivo a tabak, ako to ustanovujú kapitoly 6, 9 a 10c v uvedenom poradí hlavy IV nariadenia [č. 1782/2003], prekročí plochu určenú v súlade s článkom 50 ods. 3, 4 a 5 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe plochy určenej dvojnásobkom zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel vyšší buď ako 3 %, alebo ako dva hektáre, ale najviac o 20 % určenej plochy.

Ak je rozdiel viac, než 20 % stanovenej plochy, žiadna podpora súvisiaca s plochou sa nevyplatí pre príslušnú skupinu plodín.“

22. Článok 68 nariadenia č. 796/2003, nazvaný „Výnimky z uplatňovania znížení a vylúčení“, v odsekoch 1 a 2 druhom pododseku stanovoval:

„1. Zníženia a vylúčenia stanovené v kapitole I sa neuplatnia tam, kde poľnohospodár predložil fakticky správne informácie alebo tam, kde preukázal inak svoju nevinu.

…“

B. Rumunské právo

24. Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 125/2006 pentru aprobarea schemelor de plăți directe și plăți naționale directe complementare, care se acordă în agricultură începând cu anul 2007, și pentru modificarea articolului 2 din Legea nr. 36/1991 privind societățile agricole și alte forme de asociere în agricultură (mimoriadne nariadenie vlády č. 125/2006, ktorým sa schvaľujú schémy priamych platieb a doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, poskytovaných v odvetví poľnohospodárstva od roku 2007, a ktorým sa mení článok 2 zákona č. 36/1991 o poľnohospodárskych podnikoch a iných formách združovania v poľnohospodárstve) z 21. decembra 2006 (ďalej len „OUG č. 125/2006“)( 8 ), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v článku 3 ods. 1 písm. g) stanovovalo:

„Na účely tohto mimoriadneho nariadenia sú nasledujúce pojmy definované takto:

…

g) Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov – súčasť integrovaného administratívneho a kontrolného systému vrátane počítačových aplikácií založených na ortofotografiách, mapách, katastrálnych dokumentoch alebo iných kartografických materiáloch. Použité techniky musia byť založené na automatizovanom geografickom informačnom systéme, ktorý zabezpečuje jedinečnú identifikáciu každého fyzického bloku, ktorý podľa možnosti zahŕňa letecké alebo satelitné ortosnímky, s jednotnými pravidlami, ktoré zaručujú aspoň presnosť kartografického zobrazenia v mierke 1:10 000 a ktoré umožňujú identifikáciu poľnohospodárskych pozemkov v rámci fyzických blokov žiadostí o podporu. Plochy zaznamenané v systéme identifikácie pozemkov predstavujú referenciu pre proces kontroly a realizáciu platieb.“

26. BX, rumunský poľnohospodár, podal 14. mája 2007 na APIA – Centrul Județean Argeș (APIA – Krajské stredisko Argeș, Rumunsko), (ďalej len „APIA Argeș“) žiadosť na rok 2007 v rámci režimov jednotnej platby na plochu a znevýhodnených poľnohospodárskych oblastí. Táto žiadosť uvádzala celkovú poľnohospodársku plochu 264,71 hektára (ha), ktorá pozostávala z viacerých pozemkov, z ktorých BX určil a identifikoval príslušné plochy prostredníctvom topografických máp, ktoré poskytla APIA Argeș. Medzi týmito pozemkami sa nachádzala plocha 129,09 ha v oblasti Rucăr (Rumunsko).

27. APIA Argeș po tom, čo na základe správnej kontroly zistila, že na niektoré plochy deklarované BX sa prihlásili aj iné osoby, požiadala 20. októbra 2007 v tejto súvislosti o objasnenie.

28. BX a zástupcovia týchto ďalších dotknutých osôb vymedzili 28. novembra 2007 plochy obhospodarované každým z poľnohospodárov, a najmä spresnili, že vo vzťahu k oblasti Rucăr BX využíval len 45 ha z 129,09 ha, ktoré deklaroval vo svojej pôvodnej žiadosti.

29. V ten istý deň BX podal na APIA Argeș formulár M.1.1 s názvom „Zmena deklarovanej plochy“ (ďalej len „formulár M.1.1“) s cieľom opraviť plochu deklarovanú v jeho pôvodnej žiadosti, pričom v súvislosti s oblasťou Rucăr deklaroval plochu s rozlohou 45 ha namiesto 129,09 ha. Predložil tiež rukou napísané vyhlásenie, v ktorom vysvetlil, že rozdiel medzi jeho pôvodným a zmeneným vyhlásením vyplýva jednak z nesprávneho vymedzenia horských hraníc Găinațu Mic v masíve Iezer‑Păpușa (Rumunsko) z dôvodu neexistencie referenčných hodnôt na topografických mapách, ktoré mu poskytla APIA Argeș, a jednak z rozdielu medzi plochou uvedenou v nájomnej zmluve (t. j. 210 ha), ktorá bola menšia ako skutočne využívaná plocha, a súčtom plôch oboch fyzických blokov tvoriacich toto pohorie.( 9 )

33. BX podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Odvolací súd Bukurešť, ktorý rozhoduje na poslednom stupni. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v rámci tohto odvolania BX podal návrh, aby sa vec predložila Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ na účely vydania prejudiciálneho rozhodnutia v súvislosti s výkladom článku 68 ods. 1 a 2 nariadenia č. 796/2004. Na pojednávaní BX spresnil, že uvedené odvolanie obsahuje aj návrh na predloženie veci Súdnemu dvoru na účely vydania prejudiciálneho rozhodnutia týkajúceho sa výkladu článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003.

34. Uznesením z 2. apríla 2012 Odvolací súd Bukurešť najprv zamietol tento návrh z dôvodu, že skutočnosti, ktoré uviedol, „nevyžadujú“ podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ.

35. Rozhodnutím z 9. apríla 2012 uvedený súd následne zamietol odvolanie BX ako nedôvodné. Domnieval sa totiž, že rozhodnutie z 28. mája 2008 bolo odôvodnené s ohľadom na článok 138 ods. 1 nariadenia č. 1973/2004, keďže BX deklaroval nadmernú výmeru plochy, ktorú využíval, a to o 30 %. Podaním formulára M.1.1, keď BX opravil svoje pôvodné vyhlásenie, priznal, že chyba bola v jeho pôvodnom vyhlásení, a nie vo vyhlásení zástupcu, od ktorého si žiadateľ prenajal pozemok. Okrem toho tak pôvodné vyhlásenie, ako aj vyhlásenie, ktorým sa mení plocha, boli vykonané na základe rovnakých máp APIA Argeș, v dôsledku čoho odôvodnenie deklarovania nadmernej výmery plochy na základe chýb v týchto mapách nebolo dôvodné.

36. Ten istý súd sa tiež domnieval, že tomu kto hospodári na pozemku, prináleží, aby v žiadosti o priame platby na plochu uviedol jej skutočnú plochu bez toho, aby sa spoliehal na plochu uvedenú na liste vlastníctva k tomuto pozemku. Nepresnosť topografických máp APIA Argeș teda nemôže odôvodniť nadhodnotenie plôch zo strany BX, ktoré používal, najmä vzhľadom na povinnosť stanovenú v článku 7 ods. 1 písm. c) OUG č. 125/2006 zapísať pod hrozbou trestných sankcií pravdivé, úplné a plne platné údaje vo formulári žiadosti o priame platby na plochu.

40. Keďže sa uvedený súd domnieval, že zamietnutie návrhu BX na náhradu škody nevyplývalo z nemožnosti preukázať vzniknutú majetkovú ujmu, ale zo zamietnutia hlavnej žaloby, nepovažoval za potrebné získať svedecké výpovede. Rovnako vzhľadom na to, že Vyšší súd Bukurešť konštatoval deklarovanie nadmernej výmery plochy na základe vyňatia plôch BX, nejaví sa ako užitočný ani topografický súpis.

41. BX podal 8. apríla 2013 na tento súd žalobu, ktorou sa tentokrát domáhal určenia zodpovednosti rumunského štátu za majetkovú a nemajetkovú ujmu spôsobenú porušením práva Únie, ktorého sa dopustil Odvolací súd Bukurešť vo svojom rozhodnutí z 9. apríla 2012. Vytýkal mu totiž na jednej strane to, že neuplatnil najmä článok 20 nariadenia č. 1782/2003, ako aj článok 68 nariadenia č. 796/2004, a na druhej strane to, že porušil článok 267 tretí odsek ZFEÚ tým, že porušil svoju povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor a že neodôvodnil svoje odmietnutie podať tento návrh.

42. Rozsudkom z 1. júla 2016 Vyšší súd Bukurešť zamietol žalobu BX ako nedôvodnú.

43. Tento súd dospel k záveru, že článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 nepriznáva jednotlivcom práva, ktorých porušenie by mohlo viesť k vzniku zodpovednosti štátu, keďže upravuje spôsob identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, ako aj vlastnosti, ktoré musia mať mapy a katastrálne dokumenty použité v tejto súvislosti na účely zabezpečenia spoločných podmienok pre priame platby v rámci rôznych režimov podpory, na ktoré sa vzťahuje SPP. V tejto súvislosti právo na informácie, na ktoré poukazuje BX, chápané ako právo na prístup k informáciám potrebným na získanie požadovanej podpory a na správnu identifikáciu predmetného pozemku, je všeobecným právom, ktoré môže byť uznané väčšinou ustanovení stanovujúcich podmienky fungovania osobitného mechanizmu.

48. V treťom rade, pokiaľ ide o „stanovisko inštitúcie Únie“, Vyšší súd Bukurešť uviedol, že je pravda, že Komisia viackrát tvrdila, že rumunská právna úprava nezaručuje účinnosť krížových správnych kontrol. Konkrétne v rámci svojho vyšetrovania č. AA/2008/24( 11 ) zdôraznila, že nesprávny kartografický systém vedie k často nesprávnej lokalizácii poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodármi, v dôsledku čoho boli poľnohospodári sankcionovaní, alebo nedostali podporu. Takéto stanoviská však nemôžu stačiť na vyvodenie záveru, že inštitúcia Únie preukázala zjavnú povahu porušenia práva Únie. Na preukázanie takejto zjavnej povahy sa totiž prijaté stanovisko musí vzťahovať na uplatnenie porušeného pravidla. V prejednávanej veci sa však stanovisko Komisie netýkalo uplatnenia článku 68 nariadenia č. 796/2004, ale spôsobu, akým APIA Argeș uplatňovala systém lokalizácie poľnohospodárskych pozemkov.

49. Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o „úmyselnú povahu porušenia“, Odvolací súd Bukurešť úmyselne alebo zjavne neporušil právo Únie. Hoci Súdny dvor ešte nemal príležitosť vykladať článok 68 nariadenia č. 796/2004, tento odvolací súd uviedol dôvody, pre ktoré sa na jednej strane domnieval, že nie je potrebné pripustiť dodatočné dôkazy požadované BX, a na druhej strane, že tento článok 68 sa nemá uplatniť na spor vo veci samej.

50. V piatom a poslednom rade Vyšší súd Bukurešť uviedol, že nedodržanie článku 267 tretieho odseku ZFEÚ nemôže samo osebe viesť k vzniku zodpovednosti štátu, pretože toto ustanovenie nepriznáva práva jednotlivcom. V každom prípade sa Odvolací súd Bukurešť vo svojom uznesení z 2. apríla 2012 nepochybne obmedzil na odôvodnenie svojho odmietnutia položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu uvedeného článku 68, keď konštatoval, že skutočnosti uvedené BX „nevyžadujú“ výklad Súdneho dvora, bez toho, aby podrobnejšie vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k takémuto záveru. Vyšší súd Bukurešť sa však domnieva, že použitie výrazu „nevyžaduje“ predpokladá, že Odvolací súd Bukurešť sa domnieval, že výklad a uplatnenie ustanovení tohto článku 68 bude samozrejmé, v dôsledku čoho si nevyžadujú analýzu Súdnym dvorom.

53. V rámci tohto odvolania BX v prvom rade tvrdí, že na rozdiel od toho, ako Vyšší súd Bukurešť rozhodol, článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 priznáva práva jednotlivcom, čo vyplýva tak z judikatúry Súdneho dvora,( 13 ) ako aj z vyšetrovania Komisie č. AA/2008/24 uvedeného v bode 48 vyššie. Porušenie tohto ustanovenia preto môže viesť k vzniku zodpovednosti inštitúcie a k vyvodeniu jej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu v súlade s článkom 41 ods. 3 v spojení s článkom 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). BX ďalej tvrdí, že Odvolací súd Bukurešť porušil jeho právo na spravodlivý proces s ohľadom na články 47 až 52 Charty tým, že nezohľadnil zjavný zmysel článku 68 nariadenia č. 796/2004 a povinnosti uložené týmto ustanovením. Porušenie jeho práva na účinný prostriedok nápravy preukazuje úmyselnú povahu porušenia. Odmietnutie podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, hoci o takýto návrh požiadal, tento záver podporuje, keďže odôvodnenie tohto odmietnutia bolo úmyselne nejednoznačné, aby sa zabránilo súdu preskúmať dôvodnosť a zákonnosť tohto odôvodnenia. BX sa napokon domnieva, že konštatovanie zjavného porušenia povinnosti stanovenej v článku 267 treťom odseku ZFEÚ nemožno vyhradiť pre prípad, že by súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, nezohľadnil rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní týkajúci sa výkladu. V prípade neexistencie takéhoto rozsudku Súdneho dvora nie je potrebné skúmať kritériá uvedené v bode 55 rozsudku Köbler.

56. Rumunská vláda a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Títo účastníci konania, ako aj BX predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. mája 2025.

IV. Analýza

A. Úvodné pripomienky

57. Na úvod pripomínam, že prejednávaná vec sa týka situácie, keď BX, poľnohospodár, ktorý žiada o podporu na plochu, nadhodnotil poľnohospodársku plochu, vo vzťahu ku ktorej požiadal o podporu, zatiaľ čo topografické mapy poskytnuté príslušným vnútroštátnym orgánom, na základe ktorých identifikoval predmetnú poľnohospodársku plochu, neboli dostatočne presné na to, aby umožnili identifikáciu hraníc využívaného pozemku. Za týchto podmienok tento poľnohospodár, ktorý bol po deklarovaní nadmernej výmery plochy na základe rozhodnutia tohto orgánu vylúčený z vyplatenia podpory, tvrdil, že nejde o „deklarovanie nadmernej výmery plochy“ vykonané úmyselne, ale o nesprávne určenie hraníc pozemku použitého z dôvodu nepresností obsiahnutých v týchto mapách, ktoré neboli v súlade s podmienkami stanovenými v článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003, a že preto jeho žiadosť o podporu obsahovala „fakticky správne informácie“, prinajmenšom nebol „vinný“, čo podľa článku 68 nariadenia č. 796/2004 znamená, že by sa nemali uplatniť vylúčenia z nároku na podporu.

61. Na pripomenutie, Vyšší súd Bukurešť v rámci sporu vo veci samej konštatoval, že porušenie článku 20 ods. 1 tohto nariadenia nemôže viesť k vzniku zodpovednosti rumunského štátu, keďže toto ustanovenie nepriznáva práva jednotlivcom.( 14 ) BX spochybňuje tento záver s odvolaním sa na rozhodnutia Komisie vydané v rokoch 2010 a 2011.( 15 ) Konkrétnejšie, uvedený záver je v rozpore s vyšetrovaním Komisie č. AA/2008/24, ktoré údajne ukázalo, že nesprávny kartografický systém nespĺňa svoju úlohu spočívajúcu v zabezpečení účinnosti krížových správnych kontrol (verejný záujem), ale vedie často aj k nesprávnej lokalizácii poľnohospodárskych pozemkov v systéme identifikácie poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodármi, ktorí sú tak nakoniec sankcionovaní, alebo nedostávajú podporu alebo kompenzáciu za svoje výdavky, „čo ohrozuje aj osobitný záujem každého poľnohospodára“. V takomto kontexte má teda článok 20 uvedeného nariadenia inštitucionálny rozmer, a to zabezpečiť účinnosť riadiacich a kontrolných postupov v rámci SPP. To však automaticky nevylučuje možnosť, že toto ustanovenie priznáva práva jednotlivcom, a najmä právo byť informovaný prostredníctvom presných topografických máp, pričom nedodržanie tejto podmienky spojenej s presnosťou máp môže poľnohospodára pripraviť o informácie užitočné v procese získavania podpory a mať priamy vplyv na možnosť získať finančnú podporu.

62. V tejto súvislosti na úvod pripomínam, že pokiaľ ide o podmienky umožňujúce vyvodiť zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré mu možno pripísať, Súdny dvor opakovane rozhodol, že jednotlivci, ktorí utrpeli ujmu, majú právo na náhradu tejto škody, ak sú splnené tri podmienky, a to po prvé, že porušený právny predpis má za cieľ priznať práva jednotlivcom, po druhé, že porušenie tohto predpisu je dostatočne závažné, a po tretie, že existuje priama príčinná súvislosť medzi týmto porušením povinnosti, ktorá prináleží členskému štátu, a ujmou, ktorá týmto jednotlivcom vznikla.( 16 )

65. Z nasledujúcich dôvodov sa domnievam, že toto ustanovenie nemožno považovať za ustanovenie, ktoré priznáva osobitné práva žiadateľom o podporu, alebo prinajmenšom za ustanovenie, ktorého cieľom je vytvoriť právnu situáciu uplatniteľnú, či už výslovne, alebo implicitne, na týchto žiadateľov.

66. V prvom rade totiž poznamenávam, že zo znenia článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 nevyplýva, že jeho cieľom je priznať práva žiadateľom o pomoc. Toto ustanovenie, ktoré patrí do hlavy II uvedeného nariadenia s názvom „Všeobecné ustanovenia“, presnejšie do jeho kapitoly 4, nazvanej „Integrovaný administratívny a kontrolný systém“, má totiž čisto technickú povahu v rozsahu, v akom stanovuje, že tento systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov sa „vytvorí na základe máp alebo katastrálnych dokumentov alebo iných kartografických zdrojov“. Uvedené ustanovenie definuje techniky použité na zavedenie tohto systému, pričom spresňuje, že „použité techniky sú založené na počítačovom systéme zemepisných informácií zahrňujúce najlepšie letecké alebo družicové snímky s rovnakými normami, ktoré zaručujú presnosť rovnajúcu sa aspoň presnosti kartografie v mierke 1:10 000“.

67. Z uvedeného na jednej strane vyplýva, že znenie článku 20 ods. 1 tohto nariadenia nijako neodkazuje na jednotlivcov, a už vôbec nie na žiadateľov o podporu, takže „výslovne nepriznáva“ práva v zmysle judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 66 vyššie. Na druhej strane táto ustanovenie ukladá príslušným orgánom členských štátov zodpovedným za správu a kontrolu priamych platieb poľnohospodárom „pozitívnu povinnosť“ používať systémy identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, a to najmä pomocou topografických máp s minimálnou úrovňou presnosti. Zo znenia uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že by táto „pozitívna povinnosť“ zakladala práva v prospech jednotlivcov v zmysle tejto judikatúry Súdneho dvora. Toto ustanovenie totiž neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by používanie topografických máp malo byť prínosom pre jednotlivcov, a najmä pre poľnohospodárov, ktorí žiadajú o podporu.

70. V tomto kontexte podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 v spojení s jeho odôvodnením 13 integrovaný administratívny systém zahŕňa celý rad zložiek, ktoré sú zamerané na „zlepšenie účinnosti administratívnych a kontrolných postupov“. Medzi týmito zložkami sa v písmene b) nachádza „systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov“ (ďalej len „SIPP“), ktorý je uvedený v článku 20 nariadenia č. 1782/2003. SIPP je teda len jednou zo zložiek integrovaného systému a nemožno ho analyzovať samostatne bez zohľadnenia všeobecnejších cieľov sledovaných zavedením integrovaného systému. V súlade s odôvodnením 14 tohto nariadenia totiž SIPP prispieva, podobne ako ostatné prvky integrovaného systému – konkrétne počítačová databáza, žiadosti poľnohospodárov o podporu, integrovaný kontrolný systém a, čo sa týka režimu jednotnej platby, systém identifikácie a evidencie platobných nárokov – zlepšenie účinnosti administratívnych a kontrolných postupov vzhľadom na zložitosť systému a na veľký počet žiadostí o podporu, ktoré sa majú spracovať. Konkrétne podľa odôvodnenia 16 uvedeného nariadenia identifikácia poľnohospodárskych pozemkov v prípade potreby pomocou techniky diaľkového snímania „je kľúčovým prvkom správneho používania režimu viazaného na plochu“, keďže „doterajšie skúsenosti ukázali niektoré nedostatky súčasných [identifikačných] metód“.

71. Z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie, rovnako ako ostatné zložky tvoriace „integrovaný systém“ zavedené nariadením č. 1782/2003( 22 ), má za cieľ výlučne zlepšiť účinnosť kontroly tým, že dbá na to, aby príslušné orgány členských štátov mohli účinne overovať súlad žiadostí o podporu s požiadavkami práva Únie. Účel účinného riadenia a kontroly priamych platieb spočíva práve v ochrane finančných záujmov Únie.( 23 ) Z tohto hľadiska môžu topografické mapy, pokiaľ nie sú dostatočne presné, ohroziť účinnosť kontroly, čím vytvárajú riziko, že členské štáty neodhalia neoprávnené platby, čo predstavuje pre rozpočet Únie finančné riziko.

74. V treťom a poslednom rade sa čisto objektívna a technická povaha článku 20 nariadenia č. 1782/2003 zdá byť ešte zjavnejšia vzhľadom na genézu tohto ustanovenia. V tejto súvislosti uvádzam, že „integrovaný systém spravovania a kontroly“ bol zavedený nariadením č. 3508/92, a to najmä s cieľom posilniť účinnosť a nákladovú efektívnosť riadiacich a kontrolných mechanizmov (odôvodnenie 3 tohto nariadenia) použitím vhodných technických prostriedkov a metód riadenia a kontroly vzhľadom na zložitosť takéhoto systému, ako aj na veľký počet žiadostí o podporu, ktoré sa majú vybaviť (odôvodnenie 5 uvedeného nariadenia), tak aby na úrovni každého členského štátu zahŕňal „počítačovú databázu, alfanumerický identifikačný systém poľnohospodárskych parciel, žiadosti o pomoc pre poľnohospodárov, harmonizovaný systém kontroly a v oblasti živočíšnej výroby systém identifikácie a záznamov o zvieratách“( 27 ). Okrem toho pre každý prípad konštatujem, že rovnaká koncepcia a účel SIPP boli prevzaté nariadením (ES) č. 73/2009( 28 ), ktoré zrušilo a nahradilo nariadenie č. 1782/2003, ako aj všetkými nariadeniami, ktoré boli prijaté neskôr.( 29 )

75. Vzhľadom na jeho znenie, kontext, účel a genézu je cieľom článku 20 nariadenia č. 1782/2003 upraviť spôsob identifikácie poľnohospodárskych pozemkov ako súčasti integrovaného systému riadenia a kontroly zákonnosti využívania finančných prostriedkov Únie, čím prispieva k ochrane finančných záujmov Únie, a nie je koncipovaný ako ustanovenie práva Únie, ktoré priznáva práva jednotlivcom. Jeho ustanovenia, ktoré sa týkajú zavedenia systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, kľúčových zložiek integrovaného systému riadenia a kontroly, majú za cieľ zabezpečiť jeho riadne fungovanie, čím sa príslušným orgánom členských štátov umožňuje plniť ich povinnosti v oblasti účinného riadenia a kontroly žiadostí o podporu.

80. Na úvod pripomínam, že článok 68 tohto nariadenia, ktorý stanovuje ustanovenia týkajúce sa výnimiek z uplatňovania znížení a vylúčení z vyplácania podpory, na ktoré sa vzťahuje najmä kapitola I tohto nariadenia týkajúca sa zistení vzťahujúcich sa na kritériá oprávnenosti, v odseku 1 stanovuje, že zníženia a vylúčenia z nároku na platby sa neuplatnia, ak poľnohospodár predložil príslušnému orgánu „ fakticky správne informácie , alebo tam, kde preukázal inak svoju nevinu“( 31 ). Podľa odôvodnenia 67 uvedeného nariadenia „zníženia a vylúčenia výplaty podpory s ohľadom na podmienky oprávnenosti by sa, vo všeobecnosti, nemali uplatňovať tam, kde poľnohospodár predložil fakticky správne informácie, alebo kde môže inak preukázať, že nie je vinný.“

81. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 68 ods. 1 toho istého nariadenia v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa kritérií oprávnenosti, treba toto ustanovenie vykladať v spojení s článkom 12 uvedeného nariadenia, ktorý upravuje obsah „jednotnej žiadosti“ podanej poľnohospodárom,( 32 ) v ktorej poľnohospodár uvádza nielen plochu, ktorú využíva na poľnohospodárske účely, ale aj svoje platobné nároky.( 33 ) Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 „jednotná žiadosť musí obsahovať všetky informácie, potrebné na stanovenie oprávnenosti podpory, najmä: „… podrobnosti umožňujúce identifikáciu všetkých poľnohospodárskych pozemkov podniku, ich plochu vyjadrenú v hektároch na dve desatinné miesta, ich umiestnenie, pokiaľ je to vhodné, ich využitie a či je poľnohospodársky pozemok zavlažovaný“( 34 ).

84. V tejto súvislosti táto otázka súvisiaca s pripísateľnosťou porušenia závisí od osobitostí každého jednotlivého prípadu. Okolnosť, že orgán, akým je APIA, poskytol žiadateľovi o podporu nepresné alebo nedostatočne presné dokumenty, ktoré mu neumožnili presne lokalizovať a vymedziť pozemky, ktoré chce obhospodarovať, by mohla vylúčiť akékoľvek „zavinenie“ tohto poľnohospodára, ak preukáže, že nemal k dispozícii žiadne iné dostupné dôkazy na základe ďalších katastrálnych máp alebo dokumentov alebo iných kartografických podkladov, ktoré by mu umožnili tieto pozemky identifikovať alebo lokalizovať. Vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem dať na prvú prejudiciálnu otázku, však z ustanovení týkajúcich sa „integrovaného systému“ nariadenia č. 1782/2003 nevyplýva, že by priznávali tomuto poľnohospodárovi akýkoľvek nárok, ktorý by mu umožňoval preukázať umiestnenie a plochu svojich pozemkov prostredníctvom dokumentov, ktoré má v držbe príslušný vnútroštátny orgán.

86. V prejednávanej veci na jednej strane z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že plocha, ktorú si BX prenajal od vlastníka pozemku, bola menšia ako plocha, ktorú deklaroval. Ak by však BX vedel, že skutočne obhospodarovaná plocha je väčšia ako tá, ktorú má na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku, musel by to preukázať pred APIA Argeș. Poznamenávam, že BX vo svojich vyhláseniach neuviedol skutočnosť, ktorá sa však javí ako podstatná, a to správnu plochu, pričom mal a mohol predpokladať, že niektoré z deklarovaných plôch využíva vlastník alebo iné osoby. Okrem toho konštatujem, že v danom prípade sa deklarovanie nadmernej výmery plochy netýkalo malého rozdielu, ktorý by mohol byť prípadne tolerovaný alebo ospravedlnený, ale týkalo sa rozdielu presahujúceho 80 hektárov, čo je v prípade poľnohospodárskych pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho podniku jediného poľnohospodára, ktorý je povinný zabezpečiť ich obhospodarovanie v rámci svojej profesionálnej činnosti, ťažko predstaviteľné. Na druhej strane, ak sa BX odvoláva na chyby v topografických mapách, ktoré mu poskytla APIA Argeș, zo spisu v tejto veci vyplýva, že tak pôvodné vyhlásenie, ako aj zmenené vyhlásenie o ploche mali byť urobené na základe rovnakých máp APIA.

87. V dôsledku uvedeného navrhujem odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 v spojení s jeho článkom 12 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „fakticky správne informácie“ uvedený v prvom z týchto ustanovení, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti na získanie podpory, sa vzťahuje na všetky informácie potrebné na rozhodnutie o takejto spôsobilosti a obsahuje najmä správne deklarovanie plôch poľnohospodárom, ako aj jeho správnu identifikáciu obhospodarovaného pozemku a jeho hraníc.

91. Pokiaľ ide najmä o druhú z týchto podmienok, na ktorú sa odvoláva tretia prejudiciálna otázka a ktorá vyžaduje, aby porušenie pravidla práva Únie bolo dostatočne závažné, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že zodpovednosť štátu za súdnu činnosť môže vzniknúť iba vo výnimočnom prípade, keď vnútroštátny súd rozhodujúci na poslednom stupni porušil zjavným spôsobom uplatniteľné právne predpisy. Pri určení, či je porušenie práva Únie dostatočne závažné, je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti charakterizujúce situáciu, ktorá je vnútroštátnemu súdu predložená. Podľa judikatúry Súdneho dvora ku skutočnostiam, ktoré možno v tejto súvislosti zohľadniť, patrí najmä stupeň jasnosti a presnosti porušeného pravidla, rozsah voľnej úvahy, ktorý porušené pravidlo prenecháva vnútroštátnym orgánom, úmyselná alebo neúmyselná povaha nesplnenia povinnosti alebo spôsobenej škody, ospravedlniteľnosť alebo neospravedlniteľnosť prípadného právneho pochybenia, skutočnosť, že postoj zaujatý inštitúciou Únie mohol prispieť k prijatiu alebo zachovaniu opatrení alebo vnútroštátnej praxe, ktoré sú v rozpore s právom Únie, ako aj nesplnenie povinnosti daného súdu predložiť návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ.( 41 )

92. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o túto povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, na ktorú sa výslovne odvoláva tretia prejudiciálna otázka, poznamenávam, že podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, ak vznikne prejudiciálna otázka v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.( 42 )

95. V tejto súvislosti Súdny dvor vo svojom rozsudku CIM konštatoval, že v tejto súvislosti zo systému zavedeného článkom 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty vyplýva, že pokiaľ sa vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, nachádza v jednej z troch situácií uvedených v predchádzajúcom bode, je oslobodený od povinnosti predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí buď vyplývať, že vzniknutá otázka týkajúca sa práva Únie nie je relevantná pre rozhodnutie v spore, alebo že výklad dotknutého ustanovenia práva Únie sa zakladá na judikatúre Súdneho dvora, alebo v prípade neexistencie tejto judikatúry, že výklad práva Únie je vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu na poslednom stupni taký jasný, že tu nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti.( 45 ) Je však potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti sa takéto rozhodnutie vnútroštátneho súdu musí posudzovať na základe právnych a skutkových okolností existujúcich v čase jeho prijatia.( 46 ) Hoci je vnútroštátny súd povinný odôvodniť svoje rozhodnutia, povinnosť výslovného odôvodnenia v zmysle rozsudku CIM bola výslovne stanovená až 6. októbra 2021, podľa môjho názoru sa táto povinnosť môže uplatňovať voči vnútroštátnym súdom až od tohto dátumu.( 47 )

96. Vzhľadom na tieto zásady stanovené Súdnym dvorom je potrebné preskúmať, či v danom prípade Odvolací súd Bukurešť ako súd rozhodujúci na poslednom stupni zjavne porušil právo Únie, na jednej strane, keď sa rozhodol nepredložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, a na druhej strane, keď nesplnil svoju povinnosť odôvodniť toto rozhodnutie.

98. V prvom rade, pokiaľ ide o povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 , zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Odvolací súd Bukurešť sa vo svojom uznesení z 2. apríla 2012 obmedzil na zamietnutie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keď konštatoval, že skutočnosti, ktoré BX uviedol, „nevyžadovali“ začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku, bez uvedenia dôvodov, prečo zastával tento procesný postoj.( 49 ) Zdá sa teda, že tento súd implicitne usúdil, že tento výklad nie je relevantný , pravdepodobne z dôvodu, že článok 20 ods. 1 tohto nariadenia nemôže viesť k vzniku zodpovednosti rumunského štátu, keďže nepriznáva práva jednotlivcom.( 50 ) V tejto súvislosti konštatujem, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie ešte nebolo predmetom výkladu Súdneho dvora a že Odvolací súd Bukurešť teda v zásade nebol oslobodený od svojej povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania,( 51 ) mal by uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieval, že je oslobodený od povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, a to na základe výnimiek uznaných v rozsudku Cilfit . Ako však bolo uvedené vyššie, neexistencia „nevyhnutnosti“ mala byť chápaná v danom prípade ako nedostatok „relevantnosti“. Posúdenie kritéria „relevantnosti“, na rozdiel od posúdenia dvoch ďalších kritérií týkajúcich sa teórie „acte clair“ alebo „acte éclairé“, však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu.( 52 ) Preto prináleží tomuto súdu, aby preskúmal, či dôvody uznesenia z 2. apríla 2012 v spojení s rozsudkom tohto súdu z 9. apríla 2012 dostatočne jasne uvádzajú dôvody, pre ktoré výklad článku 20 ods. 1 tohto nariadenia neboli „nevyhnutné“ na účely žaloby o náhradu škody, a na druhej strane, či neexistencia „nevyhnutnosti“ výkladu článku 20 ods. 1 tohto nariadenia bola odôvodnená, najmä vzhľadom na to, že argument, ktorý BX chcel z tohto ustanovenia vyvodiť, bol v podstate neúčinný, a preto v danom prípade irelevantný.

101. Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu, rozsudok Köbler a neskoršiu judikatúru Súdneho dvora( 54 ) tento nedostatok odôvodnenia však podľa môjho názoru nemôže predstavovať zjavné porušenie práva Únie alebo dostatočne závažné porušenie práva Únie na vznik zodpovednosti rumunského štátu. Po prvé sa BX odvoláva na článok 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, pričom vychádza z predpokladu, že došlo k porušeniu článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003. Vzhľadom na to, že Odvolací súd Bukurešť v danom prípade takéto porušenie nezistil, na prvý pohľad sa mi javí ako logické považovať výklad článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 za „nepotrebný“ a určite nepredstavuje „zjavný rozpor s uplatniteľným právom“, a to s nariadeniami č. 796/2004 a 1782/2003, alebo judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa týchto nariadení,( 55 ) keďže v danom prípade neexistoval žiadny rozsudok Súdneho dvora, ktorý by vykladal príslušné ustanovenia práva Únie. Po druhé zo spisových materiálov vyplýva, že Odvolací súd Bukurešť sa domnieval, že v danom prípade boli správny výklad a uplatnenie článku 68 tohto nariadenia natoľko zrejmé, že neposkytovali priestor na „žiadnu odôvodnenú pochybnosť“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 94 vyššie. Podľa vnútroštátneho súdu situácia BX nespadá medzi prípady uvedené v článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, keďže pôvodne deklaroval určitú plochu, a následne z nej vyňal 84,09 ha, hoci sa situácia na mieste nezmenila, ale aj preto, že mohol a mal poznať presnú plochu, ktorú využíval, a správne ju deklarovať. V dôsledku toho sa nezdá, že by vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje na poslednom stupni, zjavne porušil právo Únie, keď sa v rámci svojej voľnej úvahy domnieval, že sa nachádza v situácii, ktorá mu umožňuje nepredložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 68 nariadenia č. 796/2004, keďže odpoveď je podľa neho jednoznačná.

2. Článok 68 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadeniach Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 381/2007 zo 4. apríla 2007, v spojení s článkom 12 tohto nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „fakticky správne informácie“ uvedený v prvom z týchto ustanovení sa týka tak správneho deklarovania plôch poľnohospodárom, ako aj správnej identifikácie využívaného pozemku a jeho hraníc zo strany poľnohospodára.

3. Článok 267 ZFEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

skutočnosť, že za okolností sporu vo veci samej vnútroštátny súd nepoložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 68 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, zmeneného nariadením č. 381/2007, s výhradou konečného posúdenia týmto súdom, zrejme nepredstavuje zjavné porušenie práva Únie, ktoré by mohlo viesť k vzniku zodpovednosti dotknutého členského štátu.

6 Nariadenie Rady z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v spoločenstve (Ú. v. ES L 355, 1992, s. 1; Mim. vyd. 3/013, s. 223).

7 Nariadenie Komisie z 29. októbra 2004, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania [nariadenia č. 1782/2003] o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín (Ú. v. EÚ L 345, 2004, s. 1; Mim. vyd. 03/044, s. 345).

8 Monitorul Oficial al României, časť I, č. 1043 z 29. decembra 2006.

9 Tieto dva dôvody viedli k deklarovaniu nadmernej výmery plochy 52 ha a 33 ha v porovnaní s pôvodne deklarovanou plochou týkajúcou sa oblasti Rucăr.

10 Tento súd v podstate zastával názor, že došlo k deklarovaniu nadmernej výmery plochy, pretože BX s ohľadom na nájomnú zmluvu a zmluvu o predaji bol informovaný, že plocha pozemku uvedená v týchto úkonoch bola 211,06 ha, a nie 264,71 ha, ako to pôvodne deklaroval.

11 Pozri v tejto súvislosti prešetrovanie vo veci č. 44537/3/2008.

17 Pozri rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia) (C‑61/21, ďalej len „rozsudok Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia“, EU:C:2022:1015, bod 46, ako aj citovaná judikatúra). Pozri tiež v tomto zmysle judikatúru týkajúcu sa mimozmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ (pozri rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol (C‑755/21 P, EU:C:2024:202, body 118 až 120 a citovanú judikatúru).

18 Pozri rozsudky Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia (bod 47 a citovaná judikatúra), ako aj Kantarev (bod 97 a citovaná judikatúra).

19 Pozri, pokiaľ ide o ďalšie príklady, v ktorých Súdny dvor posudzoval, či porušená právna norma mala za cieľ priznať práva jednotlivcom, pozri rozsudky 12 októbra 2004, Paul a i. (C‑222/02, EU:C:2004:606, bod 50); z 25. marca 2021, Bălgarska Narodna Banka (C‑501/18, EU:C:2021:249, bod 115); z 10. marca 2022, Grossmania EU:C:2022:175, point 70); a Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia (body 45 až 57).

20 Konkrétne režim jednotnej platby (stanovený v hlave III nariadenia č. 1782/2003) a iné režimy podpory (stanovené v hlave IV tohto nariadenia), ako aj zjednodušené režimy podpory na kalendárne roky 2002 až 2005 [na základe článku 2a nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 zo 17. mája 1999, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci [SPP] (Ú. v. ES L 160, 1999, s. 113; Mim. vyd. 03/025, s. 339)].

21 Konkrétne v kapitolách 1 až 3 hlavy II s názvom „Všeobecné ustanovenia“ nariadenia č. 1782/2003.

28 Nariadenie Rady z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci [SPP] a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16) (pozri články 15 a 17, ako aj odôvodnenie 21 tohto nariadenia).

29 Pozri články 68 a 70, ako aj odôvodnenia 44 a 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní [SPP] a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1200/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549), ale aj články 66 a 68, ako aj odôvodnenia 58 až 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní [SPP] a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 187). Napriek tomu poznamenávam, že článok 17 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69), rovnako zaviedol povinnosť príslušného orgánu poskytnúť príjemcovi geopriestorový formulár žiadosti o pomoc s cieľom identifikovať všetky poľnohospodárske pozemky.

36 Pozri rozsudok Landkreis Bad Dürkheim (bod 58).

37 Pozri rozsudok Landkreis Bad Dürkheim (bod 62).

38 Pozri rozsudok Landkreis Bad Dürkheim (bod 66).

39 Konštatujem, že svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd zrejme zameriava výlučne na dôvod založený na porušení článku 267 tretieho odseku ZFEÚ. Nasledujúca analýza sa teda nedotýka preskúmania ostatných dôvodov, ktoré uviedol BX a ktoré sa týkajú nesprávneho uplatnenia článku 20 nariadenia č. 1782/2003 a článku 68 nariadenia č. 796/2004 (pozri bod 41 vyššie). V tejto súvislosti pre úplnosť konštatujem, že podľa Vyššieho súdu Bukurešť porušil Odvolací súd Bukurešť článok 68 nariadenia č. 796/2004 v niekoľkých ohľadoch, a to: (i) tým, že neurčil význam pojmu „fakticky správne informácie“; (ii) tým, že dospel k záveru, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na BX, a to výlučne na základe dokumentov, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie APIA v Argeș, a tým, že ignoroval ostatné dokumenty predložené BX, a (iii) tým, že mu neposkytol možnosť akýmkoľvek spôsobom preukázať, že nedeklaroval nadmernú výmeru plochy (pozri bod 44 vyššie). V takomto prípade nemožno vylúčiť, že existencia viacerých „jednoduchých“ pochybení, ktorých sa (údajne) dopustil štát v rámci toho istého opravného prostriedku, by mohla v prípade potreby odôvodňovať prekvalifikovanie tohto pochybenia na jedno „závažné“ pochybenie, ktoré by mohlo zakladať nárok na náhradu škody.

40 Pozri rozsudky Köbler (bod 52), Tomášová (bod 23) a Hochtief (bod 36).

43 Pozri rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi (C‑561/19, ďalej len „rozsudok CIM“, EU:C:2021:799, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).

44 Pozri rozsudok CIM, body 32 až 33, ako aj citovanú judikatúru.

45 Pozri rozsudky CIM (bod 51 a citovaná judikatúra); z 29. júla 2024, Breian (C‑318/24 PPU, EU:C:2024:658, bod 68), a z 15. októbra 2024, KUBERA (C‑144/23, EU:C:2024:881, body 62 až 65).

46 Pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada (C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 39), týkajúci sa žalôb o náhradu škody z dôvodu protiprávnosti aktu alebo správania, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie.

47 Táto povinnosť odôvodnenia, ktorá sa vzťahuje na vnútroštátne súdy rozhodujúce na poslednom stupni, mohla byť implicitne odvodená z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora, a to z rozsudkov Cilfit a Köbler, ale aj z článku 47 Charty [pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Ferreira da Silva e Brito a i. (C‑160/14, EU:C:2015:390, body 90 a 94), a generálny advokát Bobek vo veci CIM (C‑561/19, EU:C:2021:291, bod 171)], hoci iba v rozsudku CIM to Súdny dvor potvrdil tým, že výslovne nadviazal na tri kritériá vyplývajúce z rozsudku Cilfit [pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Ćapeta vo veci Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (C‑767/23, EU:C:2025:486, bod 37)].

48 Pozri bod 33 vyššie.

55 Pozri v tomto zmysle rozsudky Köbler (bod 52) a Tomášová (bod 23).