C-198/24

proti

Mr Green Limited

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajinský civilný súd Viedeň, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach – Cezhraničné vymáhanie pohľadávok – Konanie týkajúce sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov – Nariadenie (EÚ) č. 655/2014 – Ex parte povaha konania o vydanie príkazu na zablokovanie – Článok 11 – Dôsledky návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného v priebehu tohto konania – Podmienky vydania príkazu na zablokovanie – Článok 7 – Periculum in mora – Reálne nebezpečenstvo, že bez príkazu na zablokovanie bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené – Skutočnosti, ktoré možno zohľadniť pri posudzovaní tejto podmienky“

I. Úvod

1.

V týchto cieľových členských štátoch sa na takýchto online hazardných hrách zúčastňuje veľmi veľký počet spotrebiteľov a mnohí z nich prehrávajú značné peňažné sumy. V posledných rokoch sa títo hráči snažia získať náhradu za svoje straty tak, že podávajú na maltské hazardné spoločnosti občianskoprávne žaloby na svojich miestnych súdoch ( 3 ). Zvyčajne tvrdia, že (i) spotrebiteľ uzavrel a prehral stávky v rámci hazardných hier na základe zmluvy o hazardných hrách uzavretej s jednou z týchto spoločností; (ii) vzhľadom na to, že dotknutá spoločnosť nemala licenciu od orgánov cieľového členského štátu, ponúkané hazardné hry boli ilegálne, a preto je daná zmluva podľa miestneho zmluvného práva neplatná; (iii) dotknutá spoločnosť je teda povinná tieto stávky vrátiť v zmysle právnej úpravy v oblasti bezdôvodného obohatenia. V Rakúsku a Nemecku sa zjavne prejednávali alebo sa v súčasnosti stále prejednávajú tisícky takýchto žalôb. Takisto sa zdá, že súdy v týchto členských štátoch zatiaľ vo väčšine prípadov týmto žalobám vyhoveli.

3.

Nie je žiadnym prekvapením, že maltské spoločnosti pôsobiace v oblasti hazardných hier s týmito nárokmi na vrátenie nesúhlasia. Zrejme tiež odmietajú vyhovieť rozsudkom, ktoré proti nim vydali miestne súdy spotrebiteľov, keďže tieto rozhodnutia považujú za zjavne nesprávne. Tieto spoločnosti tvrdia, že vzhľadom na to, že ich služby sú poskytované na základe maltských licencií, ktoré často umožňujú ponúkanie hazardných hier tak na Malte, ako aj z Malty, majú právo ponúkať takéto služby v rámci celej Európskej únie v súlade so slobodou zakotvenou v článku 56 ZFEÚ.

Maltským prevádzkovateľom hazardných hier bola v tejto súvislosti poskytnutá podpora zo strany maltského zákonodarcu. Zákonodarca, ktorý dospel k názoru, že cieľové členské štáty bránia týmto spoločnostiam vo voľnom poskytovaní služieb podľa článku 56 ZFEÚ a že „dlhodobá verejná politika Malty [spočívajúca v tom, že sa] podpor[uje] zakladanie spoločností prevádzkujúcich hazardné hry na Malte, ktoré ponúkajú miestne a cezhraničné poskytovanie svojich služieb spôsobom, ktorý je v súlade s miestnymi právnymi predpismi, a to s cieľom podporovať súkromné podniky v súlade s článkom 18 maltskej Ústavy“ ( 4 ), prijal 12. júna 2023 návrh zákona č. 55, ktorým sa do maltského zákona o hazardných hrách vložil nový článok 56A. ( 5 ) V tomto článku sa v podstate uvádza, že akúkoľvek žalobu spochybňujúcu zákonnosť služieb, ktoré sú poskytované maltskými spoločnosťami na základe maltskej licencie na hazardné hry, majú maltské súdy považovať za neprípustnú. Okrem toho tento článok stanovuje, že akékoľvek cudzie rozhodnutie, ktorým sa takejto žalobe vyhovelo, sa na Malte neuzná ani nevykoná.

6.

V tomto kontexte sa prejednávaný návrh týka osobitnej otázky, či hráč, ktorý si uplatňuje takýto nárok na vrátenie voči maltskej spoločnosti prevádzkujúcej hazardné hry, môže dosiahnuť budúci výkon priznaného nároku na základe európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len„príkaz na zablokovanie“ alebo „príkaz“) podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014 ( 6 ). Cieľom tohto predbežného opatrenia je zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré má spoločnosť údajne na bankových účtoch vo viacerých členských štátoch.

Príkaz na zablokovanie je ochranným opatrením spočívajúcim v „zmrazení“. Konkrétne podľa článkov 2 a 5 nariadenia č. 655/2014 môže o vydanie takéhoto opatrenia žiadať v „cezhraničných prípadoch“ osoba (v nariadení č. 655/2014 označená ako „veriteľ“), ktorá si uplatňuje „peňažnú pohľadávku“ v „občianskych a obchodných veciach“ voči inej osobe (v danom nariadení označená ako „dlžník“), a to buď pred podaním návrhu na začatie konania vo veci samej, v priebehu tohto konania, alebo po dosiahnutí vydania rozsudku (alebo súdneho zmieru alebo verejnej listiny), ktorými sa od dlžníka vyžaduje zaplatiť pohľadávku. Príkaz môže vydať súd, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej, alebo súd, ktorý vydal rozsudok v merite veci. ( 7 ) Príkaz po jeho vydaní ukladá jednej alebo viacerým dotknutým finančným inštitúciám záväznú povinnosť „zablokovať“ finančné prostriedky vedené na jednom alebo viacerých bankových účtoch nachádzajúcich sa na území iného členského štátu, čím sa dlžníkovi, resp. akémukoľvek jeho splnomocnencovi zakazuje nakladať s týmito aktívami, prevádzať ich alebo inak ich zaťažovať, s cieľom zabezpečiť, aby boli k dispozícii na účely vymáhania príslušnej pohľadávky zo strany veriteľa v neskoršom štádiu. ( 8 ) S cieľom zabezpečiť rýchle vykonanie príkazu na zablokovanie je tento príkaz automaticky (a bez výnimky) vykonateľný v členskom štáte, v ktorom je cieľový účet (resp. cieľové účty) vedený. ( 9 ) Tento nástroj práva Únie poskytujúci právnu ochranu je koncipovaný tak, aby zlepšil účinnosť cezhraničného výkonu rozsudkov, čím sa tak podporuje fungovanie vnútorného trhu a veriteľom sa zaručuje „účinný prístup k spravodlivosti“ v Európskej únii. ( 10 )

V období od 3. januára 2017 do 25. apríla 2019 sa TQ, spotrebiteľ s obvyklým pobytom vo Viedni (Rakúsko), zúčastňoval na hazardných hrách na internetovom sídle spoločnosti Mr Green. Počas tohto obdobia vložil do hry, a napokon aj prehral celkovú sumu 62878 eur.

12.

TQ následne podal proti spoločnosti Mr Green žalobu o vrátenie finančných prostriedkov na Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajinský civilný súd Viedeň). TQ tvrdil, že vzhľadom na to, že Mr Green nie je držiteľom licencie podľa zákona o hazardných hrách, príslušná zmluva o hazardných hrách je neplatná, z čoho vyplýva povinnosť tejto spoločnosti vrátiť prehraté stávky.

13.

Rozsudkom z 2. decembra 2021 rakúsky súd tejto žalobe vyhovel, a teda uložil spoločnosti Mr Green povinnosť vrátiť sumu 62878 eur, ako aj zaplatiť úroky z omeškania a nahradiť trovy konania. Rozsudkom z 21. februára 2022 Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) zamietol odvolanie podané touto spoločnosťou. Obidva rozsudky sa stali právoplatnými a vykonateľnými 13. apríla 2022.

14.

Uznesením z 15. februára 2024 Bezirksgericht Innere Stadt Wien (Okresný súd Viedeň-Centrum) návrh TQ zamietol z dôvodu, že nesplnenia podmienky periculum in mora , stanovenej v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014. Konkrétne sa tento súd domnieval, že neexistuje „naliehavá potreba“ takéhoto opatrenia, keďže TQ čakal s podaním svojho návrhu až dva roky odo dňa, keď sa rozsudky, vo vzťahu ku ktorým navrhuje vydať príkaz na zablokovanie, stali vykonateľnými; v každom prípade (i) kroky uskutočnené spoločnosťou Mr Green v roku 2021 nepostačovali na preukázanie existencie „reálneho nebezpečenstva“, že bez takéhoto príkazu bude vymoženie pohľadávky TQ v roku 2024 „zmarené alebo podstatne sťažené“, a (ii) hoci Prim’Awla tal‑Qorti Ċivili (Prvý senát civilného súdu, Malta) odmietol výkon rakúskych rozsudkov na základe § 56A maltského zákona o hazardných hrách, nie je jasné, či súdy vyššieho stupňa na Malte rozhodli, resp. by rozhodli rovnako.

17.

TQ proti tomuto uzneseniu podal odvolanie na Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajinský civilný súd Viedeň). Tento súd, ktorý konštatoval, že výsledok tohto odvolania závisí od správneho výkladu článku 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa ustanovenie článku 7 ods. 1 [nariadenia č. 655/2014] vykladať v tom zmysle, že konanie dlžníka staršie ako tri alebo viac rokov a/alebo prekážky výkonu rozhodnutia v členskom štáte dlžníka sa nemajú zohľadniť?“

18.

Písomné pripomienky predložili TQ, Mr Green, belgická a maltská vláda, ako aj Európska komisia. Tí istí účastníci konania boli zastúpení na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. júna 2025.

O zosúladení prejudiciálneho konania s konaním podľa nariadenia č. 655/2014

21.

Na to, aby boli opatrenia spočívajúce v „zmrazení“ účinné, musia zahŕňať prvok prekvapenia. Finančné prostriedky vedené na bankových účtoch sú vysoko nestálymi aktívami. Nespolupracujúci dlžník by v prípade, že by bol vopred informovaný o tom, že sa na jeho účet vzťahuje takéto opatrenie, mohol predmetné finančné prostriedky rýchlo odstrániť z účtu prostredníctvom jednoduchej elektronickej bankovej operácie ešte predtým, ako by mohlo dôjsť k výkonu tohto opatrenia.

22.

25.

Konkrétne pripomínam, že podľa článku 23 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Štatút“), ak vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania, kancelária Súdneho dvora oznámi rozhodnutie, ktorým bol tento návrh podaný, „účastníkom konania vo veci samej“. Okrem toho podľa článku 23 druhého odseku Štatútu a článku 96 ods. 1 písm. a) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora majú tí istí „účastníci konania“ právo predložiť Súdnemu dvoru pripomienky. Pokiaľ ide o vnútroštátne konania týkajúce sa príkazu na zablokovanie podľa nariadenia č. 655/2014, pojem „účastníci konania vo veci samej“ jednoznačne zahŕňa dlžníka.

26.

V tejto súvislosti som si vedomý toho, že pokiaľ ide o konania na vnútroštátnej úrovni, vo všeobecnosti sa identifikácia „účastníkov konania vo veci samej“ určuje podľa uplatniteľných vnútroštátnych procesných pravidiel a logicky (keďže ide o otázku vnútroštátneho práva) tak robí vnútroštátny súd (ako to stanovuje článok 97 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora). ( 15 ) Konanie týkajúce sa príkazu na zablokovanie sa však vyznačuje tou osobitosťou, že sa predovšetkým riadi jednotnými procesnými pravidlami stanovenými právom Únie v nariadení č. 655/2014. Identifikácia týchto „účastníkov konania“ sa preto musí určiť v súlade s týmito pravidlami. Vzhľadom na to, že tieto pravidlá sú súčasťou práva Únie, je povinnosťou Súdneho dvora poskytnúť jednotný výklad, s cieľom zabezpečiť konzistenciu v rámci členských štátov. ( 16 )

27.

Zo systematického výkladu predmetných pravidiel vyplýva, že dlžník je v takomto konaní jednoducho žalovaným , pretože podľa definície uvedenej v článku 4 ods. 7 nariadenia č. 655/2014 je osobou, „proti ktor[ej]“ sa veriteľ usiluje o vydanie príkazu na zablokovanie. Nič na tom nemení skutočnosť, že dlžník nemá byť oboznámený so štádiom vydania (či vypočutý v jeho priebehu), alebo že sa bude môže brániť až v štádiu preskúmania. Tieto dve štádiá totiž treba vnímať ako neoddeliteľnú súčasť jediného procesného rámca, to znamená konania podľa nariadenia č. 655/2014, ktoré v zásade zahŕňa kontradiktórny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom týkajúcim sa vydania ochranného opatrenia. ( 17 )

Podľa môjho názoru tým dochádza k nešťastnej situácii, pretože sa tým znova zavádza presne to isté nebezpečenstvo, ktoré chcel normotvorca zmierniť na základe článku 11 nariadenia č. 655/2014, t. j. nebezpečenstvo, že dlžník svoj majetok, ktorého sa návrh na zablokovanie týka, stroví alebo skryje skôr, než dôjde k výkonu príkazu na zablokovanie. Veriteľovi, ktorý návrh na zablokovanie podal, by v dôsledku toho mohla vzniknúť nenapraviteľná škoda, čo by bolo v rozpore s jeho právom na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Taktiež je ohrozený potrebný účinok systému zavedeného článkom 267 ZFEÚ. ( 18 ) Rozsudok vydaný Súdnym dvorom v prejudiciálnom konaní totiž môže mať pre vnútroštátny súd v dotknutej veci v konečnom dôsledku len obmedzený význam, predovšetkým ak sa vydanie príkazu na zablokovanie považuje vzhľadom na tento rozsudok za legitímne, ale dlžník medzičasom svoj majetok skryl alebo strovil, na základe čoho sa návrh na zablokovanie stal neúčinným.

30.

K takejto situácii by v budúcich veciach nemalo dochádzať. Je potrebné nájsť pragmatické riešenie, ktoré (i) zaručí právo vnútroštátnych súdov predkladať návrhy na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o požiadavky stanovené v nariadení č. 655/2014 (čo je tiež nevyhnutné na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto nástroja v celej Európskej únii), a zároveň (ii) zachová potrebný účinok nariadenia č. 655/2014 a záujmy veriteľa.

31.

Možným riešením by mohlo byť to, že Súdny dvor poskytne (nový) výklad článku 23 Štatútu a článku 96 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku v tom zmysle, že ak vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa nariadenia č. 655/2014 vo fáze vydania, dlžník – napriek tomu, že formálne je „účastníkom konania vo veci samej“ – by nemal byť o tomto návrhu ani informovaný a a fortiori by nemal mať ani právo predložiť Súdnemu dvoru pripomienky. Tento prístup má „symetrickú“ logiku, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť lákavá: „účastníci konania“ (akým je aj dlžník) by sa na prejudiciálnom konaní mohli zúčastniť v prípade a rozsahu , v akom sa môžu zúčastniť na konaní vo veci samej. Nemyslím si však, že takéto riešenie je uskutočniteľné alebo vhodné.

35.

Ak však vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania v štádiu vydania a dlžník o tomto návrhu nie je ani informovaný, ani nie je oprávnený predložiť pripomienky Súdnemu dvoru, Súdny dvor poskytne záväzný výklad nariadenia č. 655/2014, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou raz a navždy rozhodne o zákonnosti navrhovaného príkazu na zablokovanie bez toho, aby mal dlžník možnosť vyjadriť svoje stanovisko k tejto veci. Tento výklad bude pre vnútroštátny súd záväzný po celý zvyšok konania podľa nariadenia č. 655/2014. Ak bude takýto výklad poškodzovať záujmy dlžníka, dlžník nebude mať skutočnú možnosť uviesť pred vnútroštátnym súdom alebo Súdnym dvorom svoje tvrdenia – v štádiu výkonu – s cieľom dosiahnuť iný výklad (s výnimkou málo pravdepodobného prípadu, keď dlžník presvedčí vnútroštátny súd, aby v tomto štádiu podal nový návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa tej istej otázky alebo otázok práva Únie). V tejto súvislosti dôjde k odopreniu práva dlžníka byť vypočutý.

36.

Podľa môjho názoru by bol vhodnejší ten prístup, že by vnútroštátne súdy nepodávali návrhy na začatie prejudiciálneho konania v štádiu vydania, ale aby ich v prípade potreby podávali až po prípadnom vykonaní príkazu na zablokovanie. ( 20 )

37.

39.

Jedným z protiargumentov by mohlo byť to, že štádium preskúmania príkazu na zablokovanie nie je automatické, ale uskutočňuje sa len vtedy, ak dlžník podá návrh na zrušenie tohto opatrenia podľa článku 33 nariadenia č. 655/2014. Vnútroštátny súd – konkrétne súd patriaci do pôsobnosti článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, a teda povinný položiť v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania otázky týkajúce sa práva Únie – môže mať legitímne obavy spočívajúce v tom, že ak nepredloží návrh na začatie prejudiciálneho konania v štádiu vydania, hrozí, že následne nebude mať možnosť tak urobiť, a to pokiaľ dlžník proti príkazu na zablokovanie nepodá opravný prostriedok.

40.

Po prvé však treba poznamenať, že pravdepodobnosť, že dlžník proti príkazu nepodá opravný prostriedok, je pomerne nízka. Zmrazenie bankového účtu spravidla nie je opatrením, ktoré by dlžníci mali tendenciu ignorovať. Okrem toho v prípade, že dôjde k vydaniu príkazu na zablokovanie, v rozhodnutí oznámenom dlžníkovi je dlžník výslovne upozornený na to, že môže podať návrh na zrušenie. Navyše tento nástroj dlžníkovi umožňuje, aby tak urobil obzvlášť jednoduchým spôsobom. Návrh na zrušenie možno podať kedykoľvek prostredníctvom jednoduchého tlačiva . ( 22 )

41.

B.

O článku 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014

43.

Článok 7 nariadenia č. 655/2014 obsahuje hmotnoprávne podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie. Tieto podmienky sa líšia v závislosti od toho, či už veriteľ v čase podania svojho návrhu mal vydaný vykonateľný titul obsahujúci povinnosť dlžníka zaplatiť danú pohľadávku.

44.

Pokiaľ – tak ako v prípade TQ – už veriteľ takýto titul vydaný má, uplatňuje sa len článok 7 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia konajúci súd „vydá“ príkaz na zablokovanie vtedy, ak „veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať [takéto] ochranné opatrenie…, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené“.

Podľa môjho názoru by Súdny dvor nemal ani tak poskytnúť odpoveď napasovanú na takýto konkrétny súbor skutkových okolností, ale skôr by sa mal touto otázkou zaoberať všeobecnejšie, a to predovšetkým vzhľadom na to, že doposiaľ neposkytol výklad článku 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014. V súlade s tým, ako sa uvádza v nasledujúcich častiach, sa domnievam, že Súdny dvor by mal poskytnúť všeobecné vysvetlenia týkajúce sa (časť 1) významu podmienky uvedenej v tomto ustanovení a (časť 2) druhov dôkazov, ktoré môže veriteľ predložiť na preukázanie splnenia tejto podmienky. V tejto súvislosti by tiež bolo potrebné sa zaoberať potenciálnou relevantnosťou okolností uvedených vnútroštátnym súdom v jeho otázke. Poskytnutie takejto odpovede nielenže bude užitočné pre vnútroštátny súd, ale zároveň zníži pravdepodobnosť toho, že v budúcich veciach budú iné súdy podávať návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa článku 7 ods. 1.

1. „Naliehavá potreba“ príkazu na zablokovanie

47.

Začnem tým, čo je samozrejmé. Keďže článok 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014 neodkazuje na vnútroštátne právne predpisy členských štátov, toto ustanovenie sa musí vykladať autonómne , aby sa zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie v rámci celej Európskej únie.

48.

Po tomto objasnení musím uviesť, že vzhľadom na vysvetlenia poskytnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a diskusiu na Súdnom dvore je podľa môjho názoru vo vzťahu k výkladu článku 7 ods. 1 tohto nástroja potrebné sa zaoberať dvomi vzájomne prepojenými otázkami, ktoré sú kľúčové pre účinné fungovanie systému zavedeného nariadením č. 655/2014.

52.

Odôvodnenie

14 nariadenia č. 655/2014 však objasňuje, že užší výklad uvedený v bode 50 vyššie odráža zámer normotvorcu. Konkrétne sa v treťom odseku tohto odôvodnenia uvádza, že príkaz na zablokovanie sa vydá len vtedy, ak by v prípade neprijatia takéhoto opatrenia mohlo byť následné vymoženie veriteľovej pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené, „pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu“. Štvrtý odsek tento prístup posilňuje, keď sa v ňom jasne uvádza, že „samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa“, či „samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje“, samy osebe nepredstavujú dostatočný dôvod na vydanie príkazu na zablokovanie.

53.

54.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že článok 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014 stanovuje jedinú podmienku, ktorá zodpovedá tradičnému pojmu periculum in mora . V spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia treba toto ustanovenie chápať v tom zmysle, že predmetná podmienka je splnená, ak veriteľ poskytol dostatočné dôkazy na to, aby presvedčil konajúci súd o naliehavej potrebe takéhoto opatrenia, keďže existuje reálne nebezpečenstvo, že ak sa takéto opatrenie neprijme, môže dôjsť k tomu, že v čase, keď bude mať veriteľ možnosť vykonať existujúci alebo budúci rozsudok, dlžník už strovil, skryl alebo zničil svoj majetok, alebo ho previedol za nižšiu ako skutočnú hodnotu, čím zabránil alebo podstatne sťažil vymoženie veriteľovej pohľadávky.

2. Čím možno takúto „naliehavú potrebu“ preukázať?

55.

Ako je zdôraznené v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, veriteľ nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o predloženie „dostatočných dôkazov“ na preukázanie toho, že v danom prípade existuje „reálne nebezpečenstvo“, že ak sa navrhovaný príkaz na zablokovanie nevydá, môže dôjsť k tomu, že v čase, keď bude mať veriteľ možnosť vykonať existujúci alebo budúci rozsudok, dlžník už strovil, skryl alebo zničil svoj majetok, alebo ho previedol za nižšiu ako skutočnú hodnotu.

56.

Vo štvrtom odseku odôvodnenia 14 nariadenia č. 655/2014 sa uvádza zoznam okolností, ktoré môžu takéto indície predstavovať. V tomto zozname sa logicky uvádzajú predovšetkým úkony dlžníka týkajúce sa jeho majetku, ktoré sa zdajú byť „neobvyklé“, t. j. ktoré nie sú z ekonomického alebo obchodného hľadiska odôvodnené – napríklad „výbery z účtov a prípady výdavkov“ dlžníka, ktoré sa nejavia ako nevyhnutné „na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky“. Takéto konanie môže vyvolať dôvodné podozrenie, že dlžník v skutočnosti uskutočňuje kroky na skrytie alebo strovenie svojho majetku. Tento zoznam bude podrobne preskúmaný nižšie. Na tomto mieste stačí poznamenať, že ako naznačuje výraz „napríklad“ použitý v tomto odseku, daný zoznam nie je taxatívny, ale len demonštratívny. Ako správne poznamenáva Komisia, relevantný dôkaz môže predstavovať akákoľvek skutočnosť, ktorá – či už posudzovaná jednotlivo alebo v spojení s ostatnými – je spôsobilá naznačovať existenciu „reálneho nebezpečenstva“, že sa dlžník môže pokúsiť vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky. Ako sa ďalej konkretizuje v tom istom odseku daného odôvodnenia, vnútroštátne súdy sú povinné v každom jednotlivom prípade vykonať „celkové posúdenie“ všetkých okolností, na ktoré sa veritelia v tejto súvislosti odvolávajú v tejto súvislosti.

58.

Neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, aby vykonal takéto „celkové posúdenie“ v konaní vo veci samej, a to na základe dôkazov, ktoré predložil TQ na podporu svojho návrhu. Keďže je však prejednávaná vec prvou vecou, ktorá sa týka článku 7 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, je potrebné poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu práva Únie, ktoré by mohli byť užitočné na účely tohto posúdenia.

Vo všeobecnosti platí, že len samotná tá skutočnosť, že dlžník má majetok v inom členskom štáte, ako je členský štát súdu, ktorý vydal rozhodnutie predstavujúce právny titul veriteľa, alebo že dlžník previedol – alebo práve prevádza – svoj majetok z jedného členského štátu do druhého, sama osebe nestačí na preukázanie existencie „reálneho nebezpečenstva“ hroziaceho vymoženiu veriteľovej pohľadávky. Bez ohľadu na úmysly dlžníka v tejto súvislosti sa totiž dlžník zvyčajne nemôže vyhnúť splateniu svojich dlhov týmto spôsobom. Veriteľ totiž v zásade môže tento právny titul vykonať v tomto inom členskom štáte, a to takmer tak ľahko, ako by ho mohol vykonať v členskom štáte pôvodu, na základe mechanizmov zakotvených nariadením Brusel Ia. ( 26 ) Podľa pravidiel stanovených v uvedenom nariadení a v súlade so zásadou vzájomnej dôvery, na ktorej sú tieto pravidlá založené, sú rozhodnutie alebo verejná listina vydané v členskom štáte v zásade automaticky vykonateľné vo všetkých ostatných členských štátoch.

61.

Ako však tvrdí belgická vláda a Komisia, situácia je iná v prípade, ak členský štát prijme legislatívny akt (v danom prípade článok 56A maltského zákona o hazardných hrách), ktorý vnútroštátnym súdom ukladá povinnosť odoprieť vykonateľnosť cudzích rozhodnutí, akým je aj rozhodnutie, ktorým sa potvrdila pohľadávka veriteľa, na svojom území.

62.

Otázka, či je článok 56A maltského zákona o hazardných hrách zlučiteľný s nariadením Brusel Ia – čo je otázka, ktorá viedla k rozsiahlej diskusii pred Súdnym dvorom – na účely tejto analýzy nie je relevantná. ( 27 ) Relevantným je to, že v súčasnosti sa zdá, že Prim’Awla tal‑Qorti Ċivili (Prvý senát civilného súdu) sa týmto ustanovením riadi. Podľa mojich informácií prebiehajú na Qorti tal‑Appell (Odvolací súd, Malta) konania o odvolaniach, pričom je možné, že v čase rozhodnutia o nich zaujme tento súd odlišné stanovisko. Nič to však nemení na skutočnosti, že na základe tohto zákona existuje prinajmenšom rozumne dôvodná pravdepodobnosť toho, že vymoženie pohľadávky TQ sa na Malte ukáže ako nemožné.

V rozpore s tým, čo tvrdí Mr Green a maltská vláda, zohľadnenie takejto skutočnosti nespochybňuje „primeranú rovnováhu“ medzi záujmami veriteľa a záujmami dlžníka, ktorú sa zákonodarca snažil dosiahnuť. Napriek tomu, ako už bolo uvedené, že cieľom nariadenia č. 655/2014 je chrániť veriteľa nielen pred akýmkoľvek nebezpečenstvom hroziacim vymoženiu jeho pohľadávky, ale aj pred nebezpečenstvom toho, že sa dlžník vyhne zaplateniu pohľadávky, nevyplýva z toho, že by pri posudzovaní tohto nebezpečenstva bolo možné zohľadniť len minulé alebo súčasné úkony dlžníka. Hoci sú skutočnosti uvedené vo štvrtom odseku odôvodnenia 14 nariadenia č. 655/2014 z väčšej časti ( 28 ) logicky založené na správaní dlžníka, ich výpočet je len demonštratívny, ako už bolo uvedené vyššie. Na to, aby príkaz na zablokovanie splnil svoj účel, sa nebezpečenstvo toho, že by sa dlžník mohol vyhnúť zaplateniu pohľadávky, musí posúdiť realisticky. Preto by sa mali zohľadniť akékoľvek indície, ktorými sa takéto nebezpečenstvo dá preukázať. ( 29 )

65.

67.

Po druhé, ako sa uvádza vo štvrtom odseku tohto odôvodnenia, relevantnými sú aj „povah[a] majetku dlžníka“ a „aké[k]oľvek nedávn[e] konani[e] dlžníka vo vzťahu k jeho majetku“. Spoločnosti, ktoré napríklad vlastnia nehnuteľný majetok vo viacerých členských štátoch, by nevyhnutne nemuseli byť schopné ľahko sa ho zbaviť, a teda úplne „skryť“ svoj majetok v členskom štáte, v ktorom majú sídlo. Naopak je oveľa pravdepodobnejšie, že sa tak stane v takých prípadoch, kde sa pohľadávka veriteľa týka spoločnosti, ktorá svoju činnosť prevádzkuje online, z predmetného členského štátu, a inde má len málo majetku alebo nemá žiaden majetok. V tejto súvislosti platí, že kroky uskutočnené touto spoločnosťou vo vzťahu k takémuto potenciálnemu majetku, ako sú napríklad prevod finančných prostriedkov z bankových účtov, ktoré táto spoločnosť môže mať v iných členských štátoch, alebo zrušenie takýchto bankových účtov, môžu byť indíciami takéhoto nebezpečenstva „skrytia“, pokiaľ sa takéto úkony zdajú byť „neobvyklé“, to znamená, že nie sú z ekonomického alebo obchodného hľadiska odôvodnené.

68.

70.

Nič v nariadení č. 655/2014 však veriteľovi neukladá povinnosť podať návrh presne v okamihu, keď vznikne „reálne nebezpečenstvo“ vymoženia jeho pohľadávky. Jediným relevantným aspektom je to, či toto „nebezpečenstvo“ v okamihu, keď veriteľ podá návrh, stále pretrváva. To, či svoj návrh mohol podať skôr, nie je samo osebe podstatné. Je pravda, ako už bolo uvedené vyššie, že to, že k niektorým skutočnostiam došlo pred viacerými rokmi, môže v závislosti od okolností naznačovať, že relevantné riziko už neexistuje, a to buď preto, že nič nenasvedčuje tomu, že dlžník bude naďalej uskutočňovať opatrenia s cieľom vyhnúť sa vymoženiu pohľadávky, alebo preto, že dlžník už takéto opatrenia uskutočnil a teraz je už príliš neskoro na to, aby bol príkaz na zablokovanie účinný. V prejednávanej veci by mal túto otázku posúdiť vnútroštátny súd.

V. Návrh

71.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajinský civilný súd Viedeň, Rakúsko), takto:

Článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach

( 5 ) Pozri L‑Att tal‑2023 li jemenda l‑Att dwar il‑Logħob [zákon o hazardných hrách (novela) z roku 2023] (dodatok k Úradnému vestníku Malty č. 21,071 zo 16. júna 2023 – oddiel A, s. 473). L‑Att dwar il‑Logħob (zákon o hazardných hrách) (dodatok k Úradnému vestníku Malty č. 19991 z 15. mája 2018 – oddiel A, s. 509) (ďalej len „maltský zákon o hazardných hrách“).

( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 59 ) (ďalej len „nariadenie č. 655/2014“).

( 7 ) Pozri článok 6 nariadenia č. 655/2014.

( 8 ) Pozri odôvodnenia 4, 5, 7 a 47 a článok 1 ods. 1 nariadenia č. 655/2014.

( 9 ) Pozri článok 22 nariadenia č. 655/2014.

( 10 ) Pozri odôvodnenie 5 nariadenia č. 655/2014.

( 17 ) Viaceré ustanovenia nariadenia č. 655/2014 označujú „veriteľa“ aj „dlžníka“ ako „účastníkov“ konania podľa nariadenia č. 655/2014 (pozri článok 36 ods. 2 a 3 a článok 37). Je zaujímavé, že pojmy „navrhovateľ“ a „žalovaný“ boli spolu s pojmami „veriteľ“ a „dlžník“ použité v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov [KOM(2011) 445 v konečnom znení, ďalej len „návrh nariadenia č. 655/2014“]. V Rade Európskej únie vznikla preferencia ponechať iba jeden druh pojmov a pojmy „veriteľ“ a „dlžník“ boli uprednostnené jednoducho len preto, že sa zdajú byť širšími; pozri okrem iného „pracovná skupina pre občianskoprávne veci (príkaz na zablokovanie účtov)“, dokument 16427/11, 7. novembra 2011, s. 4. Pozri tiež CUNIBERTI, G.: MIGLIORINI, S.: The European Account Preservation Order Regulation: A Commentary . Cambridge – New York: Cambridge University Press, 2018, s. 32 a 278.

( 18 ) Pozri rozsudok z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest (C‑143/88 a C‑92/89, ďalej len „rozsudok Zuckerfabrik, EU:C:1991:65 , body 17 až 19 ).

( 19 ) A skutočne platí, že vždy, keď je Súdnemu dvoru predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania v kontexte skráteného vnútroštátneho konania ex parte (napríklad o návrhoch na vydanie platobných rozkazov), odporcovi je umožnené zúčastniť sa na prejudiciálnom konaní (pozri napríklad rozsudky zo 14. decembra 1971, Politi, 43/71 , EU:C:1971:122 , s. 1042 a 1043; z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, C‑266/96 , EU:C:1998:306 , bod 17 , a z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 53 a 54 ).

( 23 ) Pozri rozsudok zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov) ( C‑555/18 , EU:C:2019:937 , bod 40 ), a SILVERSTRI, E.: Article 7: Conditions for issuing a Preservation Order. In: GASCÓN INCHAUSTI, F., D’ALESSANDRO, E. (eds.): The European Account Preservation Order – A Commentary on Regulation (EU) No 655/2014 . Edward Elgar Publishing, 2022, s. 81 a 82, §§ 7.05 a 7.06. Pozri analogicky rozsudok vo veci Zuckerfabrik (bod 28). Je pravda, že odôvodnenie 14 nariadenia č. 655/2014 stanovuje, že veriteľ by mal preukázať, že „jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Podľa môjho názoru to však len odráža prípad nepresnej formulácie zo strany normotvorcu (porovnaj s bodmi 28 a 33 rozsudku Zuckerfabrik). Okrem toho pripomínam, že odôvodnenia nástroja Únie síce môžu poskytnúť objasnenie, pokiaľ ide o nejednoznačné časti jeho konkrétnych ustanovení (pozri napríklad bod 52 nižšie), nemajú záväznú právnu silu a nemožno sa na ne platne odvolávať ako na právny základ na účely výkladu týchto ustanovení v zmysle, ktorý je v rozpore s ich znením [pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Tyson Parketthandel ( C‑134/08 , EU:C:2009:229 , bod 16 a citovaná judikatúra)].

( 24 ) Pozri Rada Európskej únie, delegácia Spojeného kráľovstva v pracovnej skupine pre občianskoprávne veci (príkaz na zablokovanie účtov), dokument 13140/12, 13. augusta 2012, s. 5 a 6; delegácia Švédska v pracovnej skupine pre občianskoprávne veci (príkaz na zablokovanie účtov), dokument 13140/12, 27. augusta 2012, s. 2; delegácia Nemecka v pracovnej skupine pre občianskoprávne veci (príkaz na zablokovanie účtov), dokument 13140/12, 28. augusta 2012, s. 8; delegácia Írska v pracovnej skupine pre občianskoprávne veci (príkaz na zablokovanie účtov), dokument 13140/12, 5. septembra 2012, s. 4; delegácia Fínska v pracovnej skupine pre občianskoprávne veci (príkaz na zablokovanie účtov), dokument 13140/12, ADD 11, 7. septembra 2012.