C-199/24
ECLI:EU:C:2025:670
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0199
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 4. septembra 2025( 1 )
Vec C ‑ 199/24
ND
proti
Legal Newsdesk Sweden AB, predtým Garrapatica AB
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda, Švédsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana osobných údajov – Spracúvanie údajov súvisiacich s odsudzujúcimi trestnými rozsudkami – Sprístupňovanie informácií súvisiacich s odsudzujúcimi trestnými rozsudkami verejnosti na internete za odplatu – Vyvažovanie práva na ochranu osobných údajov na jednej strane a práva na slobodu prejavu a práva na informácie na strane druhej “
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda, Švédsko), dáva Súdnemu dvoru príležitosť objasniť rozsah pôsobnosti článku 85 nariadenia (EÚ) 2016/679( 2 ) v situácii, keď prevádzkovateľ databázy odmietne vyhovieť žiadosti osoby o vymazanie osobných údajov týkajúcich sa jej odsudzujúceho trestného rozsudku.
I. Právny rámec
A. Právo Európskej únie
2. Článok 85 nariadenia GDPR má názov „Spracúvanie a sloboda prejavu a právo na informácie“. Tento článok znie takto:
„1. Členské štáty právnymi prepismi zosúladia právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
2. Pokiaľ ide o spracúvanie vykonávané na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, členské štáty stanovia výnimky alebo odchýlky z kapitoly II (zásady), kapitoly III (práva dotknutej osoby), kapitoly IV (prevádzkovateľ a sprostredkovateľ), kapitoly V (prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám), kapitoly VI (nezávislé dozorné orgány), kapitoly VII (spolupráca a konzistentnosť) a kapitoly IX (osobitné situácie spracúvania údajov), ak sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov so slobodou prejavu a právom na informácie.
3. Každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijal podľa odseku 2, a bezodkladne oznámi aj všetky následné pozmeňujúce právne predpisy či zmeny, ktoré sa ich týkajú.“
B. Švédske právo
3. Yttrandefrihetsgrundlagen (1991:1469) [ústavný zákon o slobode prejavu (1991:1469); ďalej len „zákon o slobode prejavu“] je jedným z tzv. mediegrundlagar (ústavné mediálne zákony) vo Švédsku a obsahuje ustanovenia o ústavnej ochrane najmä rozhlasového a televízneho vysielania a niektorých webových sídiel. Jeho cieľom je zabezpečiť slobodu prejavu v tejto oblasti. Podľa kapitoly 1 § 4 zákona o slobode prejavu sa ústavné ustanovenia o vysielaní programov majú uplatňovať na určitý typ databáz, ak existuje osvedčenie o zverejňovaní pre túto činnosť. V prejednávanej veci bolo databáze Lexbase vydané osvedčenie o zverejňovaní, čo znamená, že na túto databázu sa vzťahuje ústavná ochrana.
4. V súlade s kapitolou 1 § 7 prvým odsekom lagen (2018:218) med kompletterande bestämmelser till EU:s dataskyddsförordning [zákon (2018: 218), ktorým sa stanovujú doplňujúce ustanovenia k všeobecnému nariadeniu EÚ o ochrane údajov; ďalej len „zákon o ochrane údajov“] sa GDPR nemá uplatňovať, ak by bolo v rozpore s tryckfrihetsförordningen (ústavný zákon o slobode tlače; ďalej len „zákon o slobode tlače“) alebo so zákonom o slobode prejavu. Podľa druhého odseku vyššie uvedeného ustanovenia sa niektoré články všeobecného nariadenia o ochrane údajov nemajú uplatňovať na spracúvanie osobných údajov vykonávané okrem iného na žurnalistické účely.
5. Z kapitoly 1 § 14 zákona o slobode prejavu vyplýva, že žiadny verejný orgán nesmie okrem prípadov uvedených v danom zákone podniknúť kroky proti osobe, ktorá v programe zneužila slobodu prejavu alebo k takémuto zneužitiu prispela, ani nesmie z takéhoto dôvodu podniknúť kroky proti programu. Ďalej z jeho kapitoly 1 § 11 vyplýva, že verejný orgán nesmie zakázať vysielanie, zverejňovanie alebo verejné šírenie programu alebo im brániť z dôvodu jeho obsahu, pokiaľ sa v danom zákone neposkytuje právny základ pre takéto opatrenie.
6. Náhrada škody za zneužitie slobody prejavu z dôvodu obsahu programu môže byť – podľa kapitoly 9 § 1 zákona o slobode prejavu – založená len na tom, že program, ktorý je predmetom nároku na náhradu škody, zahŕňa priestupky týkajúce sa porušenia slobody prejavu. Označenie niekoho za osobu, ktorá vedie životný štýl zahŕňajúci trestnú činnosť alebo ktorá je vinná, alebo iné poskytnutie informácií, ktoré môžu inú osobu vystaviť opovrhnutiu zo strany iných ľudí, predstavuje trestný čin ohovárania a je zásahom do slobody prejavu podľa kapitoly 5 § 1 zákona o slobode prejavu a kapitoly 7 § 3 tryckfrihetsförordningen (1949:105) [vyhláška (1949:105) o slobode tlače]. Takéto konanie však nie je trestné, ak vzhľadom na okolnosti bolo poskytnutie informácie o danej skutočnosti oprávnené a ak osoba, ktorá informáciu poskytla, môže preukázať, že informácia bola pravdivá alebo že mala primerané dôvody domnievať sa, že bola pravdivá.
II. Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky
7. Legal Newsdesk Sweden AB (ďalej len „spoločnosť Legal Newsdesk“), žalovaná vo veci samej, prevádzkuje databázu Lexbase a uverejňuje v nej osobné údaje osôb, ktoré boli zapojené do trestného konania. V tejto súvislosti spoločnosť Legal Newsdesk umožňuje vyhľadávanie osôb a spoločností, ktoré boli predmetom trestného konania alebo občianskoprávnej žaloby na švédskom súde. Myndigheten för press, radio och tv (Švédsky úrad pre tlač a vysielanie) [teraz Mediemyndigheten (Švédska mediálna agentúra)] vydal pre databázu Lexbase takzvaný utgivningsbevis (osvedčenie o neexistencii právnych prekážok zverejnenia, ktorým sa poskytuje ústavná ochrana; ďalej len „osvedčenie o zverejňovaní“).
8. ND, žalobca vo veci samej, bol 17. januára 2011 odsúdený za trestný čin a príslušné rozhodnutie o uložení trestu bolo v databáze Lexbase dostupné do februára 2024. Rozhodnutie o uložení trestu bolo z verejne dostupného trestného registra odstránené. Hoci žalobca vo veci samej požiadal Legal Newsdesk o vymazanie svojich osobných údajov, tieto údaje neboli vymazané okamžite, ale až po bežnej kontrole.
9. ND podal na Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda), ktorý je vnútroštátnym súdom, žalobu, ktorou sa domáha, aby súd nariadil spoločnosti Legal Newsdesk zaplatiť náhradu škody vo výške 300 000 SEK (približne 26 000 eur) a úroky. Spoločnosť Legal Newsdesk tento nárok spochybnila a tvrdí, že na obsah uverejnený v databáze Lexbase sa vzťahuje osvedčenie o zverejňovaní. Podľa vnútroštátneho práva sa však za týchto okolností GDPR ako také neuplatňuje, pretože právo na ochranu osobných údajov je zaručené ústavnými zákonmi o médiách, v ktorých sa stanovuje len možnosť vyvodiť voči osobe zodpovednej za porušenie tejto ochrany trestnú zodpovednosť za ohováranie a právo požadovať v tejto súvislosti náhradu škody.
10. V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomína, že v článku 85 ods. 2 GDPR sa členské štáty výslovne oprávňujú stanoviť výnimky a odchýlky v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na „žurnalistické účely“ a vo všeobecnosti s cieľom zaručiť slobodu prejavu a právo na informácie. Pokiaľ však ide o spracúvanie osobných údajov na „žurnalistické účely“, v GDPR sa nevymedzuje, čo sa pod takýmito účelmi rozumie. Okrem toho aj keby sa takéto účely vzťahovali na akékoľvek zverejňovanie informácií, názorov alebo myšlienok verejnosti, v judikatúre sa neobjasňuje účinok článku 85 GDPR na právne prostriedky nápravy, ktoré musia byť dotknutým osobám k dispozícii v súlade s jeho článkami 79 a 82.
11. Práve v tomto kontexte uznesením z 1. marca 2024, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 13. marca 2024, vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Umožňuje článok 85 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov členským štátom prijať legislatívne opatrenia nad rámec opatrení, ktoré musia prijať podľa článku 85 ods. 2 tohto nariadenia, týkajúce sa spracúvania osobných údajov na iné ako žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby?
2. V prípade kladnej odpovede na otázku č. 1: Dovoľuje článok 85 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov zosúladiť právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia so slobodou prejavu a právom na informácie, čo znamená, že jediným právnym prostriedkom nápravy, ktorý má osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú takým spôsobom, že na internete sa za odplatu sprístupňujú verejnosti údaje o odsudzujúcich trestných rozsudkoch týkajúcich sa tejto osoby, je začatie trestného konania za ohováranie alebo uplatnenie nároku na náhradu škody za ohováranie?
3. V prípade zápornej odpovede na otázku č. 1 alebo zápornej odpovede na otázku č. 2: Môže činnosť, ktorá spočíva v tom, že sa na internete za odplatu sprístupňujú verejnosti bez akéhokoľvek spracovania alebo úpravy verejné dokumenty v podobe odsudzujúcich trestných rozsudkov, predstavovať spracúvanie osobných údajov na účely uvedené v článku 85 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov?“
12. Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, bulharská, fínska a švédska vláda, ako aj Európska komisia. Účastníci konania vo veci samej, Švédsko kráľovstvo a Komisia sa zúčastnili na pojednávaní konanom 14. mája 2025.
III. Posúdenie
A. Otázky 1 a 2 – rozsah pôsobnosti článku 85 ods. 1 a 2 GDPR
13. Svojimi prvými dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či sa má článok 85 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že umožňuje vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej jediným právnym prostriedkom nápravy, ktorý má osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú sprístupnením verejnosti odsudzujúcich trestných rozsudkov týkajúcich sa tejto osoby na internete za odplatu, je začatie trestného konania za ohováranie alebo uplatnenie nároku na náhradu škody za ohováranie.
1. Štruktúra článku 8 5 GDPR
14. Najprv preskúmam štruktúru a pôvod článku 85 GDPR.
15. Podľa článku 85 ods. 1 GDPR členské štáty sú povinné právnymi prepismi zosúladiť právo na ochranu osobných údajov podľa GDPR s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
16. V tomto ustanovení sa odrážajú a majú zosúladiť – tento pojem pripomína formuláciu použitú v Dohovore Rady Európy č. 108( 3 ) – tri odlišné a potenciálne protichodné základné práva obsiahnuté v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“): ochrana osobných údajov( 4 ), sloboda prejavu a právo na informácie( 5 ) a sloboda umenia a vedeckého bádania( 6 ).
17. Keďže článok 85 ods. 1 GDPR obsahuje slovo „vrátane“, môžem z toho vyvodiť, že žurnalistická činnosť predstavuje jednu z viacerých podkategórií širšej kategórie práva na slobodu prejavu a práva na informácie.
18. Pokiaľ ide o túto konkrétnu podkategóriu spracúvania vykonávaného na žurnalistické účely( 7 ), v článku 85 ods. 2 GDPR sa uvádza, že členské štáty majú stanoviť výnimky alebo odchýlky z kapitoly II (zásady), kapitoly III (práva dotknutej osoby), kapitoly IV (prevádzkovateľ a sprostredkovateľ), kapitoly V (prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám), kapitoly VI (nezávislé dozorné orgány), kapitoly VII (spolupráca a konzistentnosť) a kapitoly IX (osobitné situácie spracúvania údajov), ak sú potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov so slobodou prejavu a s právom na informácie.
19. Pokiaľ ide o rozdiel a vzájomný vzťah medzi odsekmi 1 a 2 článku 85 GDPR, v prvom z nich sa stanovuje všeobecný regulačný mandát a zásady, pričom v druhom sa stanovuje vykonávací mechanizmus pre konkrétny zoznam oblastí tým, že sa členským štátom výslovne umožňuje stanoviť výnimky a odchýliť sa od určitých kapitol GDPR.
20. V tejto fáze je potrebné uviesť k danému ustanoveniu niekoľko poznámok.
21. Po prvé, ako vyplýva zo znenia článku 85 ods. 1 GDPR( 8 ), členské štáty majú povinnosť (a nie len diskrečnú právomoc) zosúladiť ochranu údajov so slobodou prejavu.
22. Po druhé osobitný mechanizmus na vykonávanie tejto povinnosti je stanovený len pre spracúvanie údajov na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby. V článku 85 GDPR sa nikde neuvádza, či sa tento mechanizmus môže použiť aj v súvislosti s inými oblasťami, ktoré patria do rozsahu slobody prejavu, ale nepredstavujú spracúvanie na uvedené účely.
23. Po tretie podľa článku 85 ods. 2 GDPR sú členské štáty povinné stanoviť výnimky a odchýlky z viacerých kapitol GDPR, čím sa obmedzuje skutočný rozsah pôsobnosti týchto kapitol, ak sú tieto výnimky a odchýlky potrebné na zosúladenie ochrany údajov so slobodou prejavu. To naznačuje, že existujú situácie, v ktorých sa ochrana údajov musí obmedziť, aby bola zlučiteľná so slobodou prejavu a aby ju s ňou bolo možné zosúladiť.
24. Po štvrté keď členské štáty plnia svoje povinnosti podľa článku 85 GDPR, konajú v rámci rozsahu pôsobnosti GDPR. Vykonávajú teda právo EÚ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, v dôsledku čoho sa na toto zosúladenie uplatňuje Charta.( 9 )
25. Po piate úloha skutočne vykonať zosúladenie je ponechaná členským štátom. Je na nich, aby tento vzťah upravili v súlade s vlastnými právnymi a ústavnými tradíciami. To nevyhnutne vedie k určitým rozdielom v úrovni ochrany v Európskej únii, a to tak v oblasti ochrany údajov, ako aj v oblasti slobody prejavu, keďže je potrebné zosúladiť dve potenciálne protichodné práva. Práve to však bolo zámerom zákonodarcu EÚ.
26. Článok 85 GDPR napokon v žiadnom prípade neposkytuje členským štátom právny základ na to, aby vyhlásili celé GDPR za neuplatniteľné v určitých situáciách. To platí pre odsek 1 aj pre odsek 2 daného ustanovenia. Hoci túto záležitosť musí overiť vnútroštátny súd, domnievam sa, že v článku 85 GDPR sa neposkytuje právny základ pre švédske právne predpisy, ktorými sa vyhlasuje GDPR za neuplatniteľné v rozsahu, v akom je v rozpore so švédskymi právnymi predpismi o slobode prejavu.
2. Vzťah medzi odsekmi 1 a 2 článku 8 5 GDPR
27. Ako bolo uvedené, článok 85 GDPR nehovorí o tom, či sa možno odvolať na odsek 2 daného ustanovenia v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do rozsahu slobody prejavu a ktoré nepredstavujú spracúvanie na žurnalistické účely( 10 ). Môže členský štát stanoviť výnimky a odchýlky z kapitol II až VII a IX, aj keď sa netýkajú spracúvania na žurnalistické účely?
28. Podľa môjho názoru členské štáty nemôžu stanoviť výnimky a odchýlky z celých kapitol GDPR.
29. Po prvé skutočnosť, že v článku 85 ods. 2 GDPR je presne uvedený určitý počet kapitol GDPR, ktoré sa majú obmedziť, naznačuje, že dané ustanovenie sa vzťahuje len na konkrétnu záležitosť, ktorej sa daný odsek týka, t. j. na spracúvania vykonávaného na žurnalistické účely.
30. Po druhé článok 85 ods. 3 GDPR, v ktorom sa ukladá každému členskému štátu povinnosť oznámiť Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijal podľa odseku 2, by nemal zmysel, ak by členské štáty mohli podľa článku 85 ods. 1 stanoviť aj výnimky a odchýlky z kapitol GDPR uvedených v článku 85 ods. 2. Cieľom článku 85 ods. 3 GDPR je postaviť Komisiu do pozície, ktorá jej umožní vykonávať starostlivú kontrolu v prípade, že sa členské štáty odchýlia od konkrétnych kapitol GDPR. Tento cieľ by bol zmarený, ak by členské štáty mohli podľa článku 85 ods. 1 GDPR stanoviť výnimky a odchýlky, ktoré oznamovacej povinnosti nepodliehajú.
31. Po tretie je poučný pohľad na legislatívny proces, ktorý viedol k prijatiu GDPR. Z neho vyplýva, že Komisia vo svojom pôvodnom návrhu (neskoršieho) článku 85 GDPR – podľa logiky predchodcu tohto ustanovenia v smernici 95/46/ES( 11 ) – zamýšľala obmedziť zosúladenie ochrany údajov a slobody prejavu na spracúvanie údajov vykonávané výlučne na žurnalistické účely. V tomto duchu navrhla, aby predmetné ustanovenie pozostávalo z dvoch odsekov, ktoré sa zhruba podobajú článku 85 ods. 2 a 3 GDPR.( 12 ) Európsky parlament sa snažil rozšíriť navrhovaný režim tak, aby zahŕňal slobodu prejavu vo všeobecnosti. Padol návrh, aby sa odkaz na „žurnalistické účely“ vypustil a nahradil slovami „vždy, keď je to potrebné“( 13 ). Tento návrh však napokon nebol prijatý.
32. Výsledkom je článok 85 GDPR v jeho súčasnej podobe. Ak by členský štát mohol prijať rovnaké opatrenia podľa článku 85 ods. 1 ako podľa článku 85 ods. 2 GDPR, v skutočnosti by prevládlo stanovisko Parlamentu, ktoré bolo v tejto predchádzajúcej fáze zamietnuté.
33. Členské štáty teda podľa článku 85 ods. 1 GDPR môžu nanajvýš obmedziť práva obsiahnuté v GDPR za určitých okolností. Presné podmienky, za ktorých je to možné, sú v tomto prípade hypotetické a presahujú rámec sporu pred vnútroštátnym súdom.
3. Žiadne výnimky alebo odchýlky z kapitoly VIII GDPR
34. V článku 85 ods. 1 GDPR a ani žiadnom inom ustanovení GDPR sa navyše neumožňuje členským štátom obmedziť práva priznané dotknutým osobám podľa kapitoly VIII (o prostriedkoch nápravy, zodpovednosti a sankciách), pretože by sa tým obišlo výslovné vynechanie tejto kapitoly z článku 85 ods. 2 GDPR.
35. Z informácií predložených vnútroštátnym súdom vyplýva, že právo na ochranu osobných údajov v rámci šírenia údajov týkajúcich sa trestných činov je zaručené len prostredníctvom trestnej zodpovednosti za ohováranie a možnosti domáhať sa v tejto súvislosti náhrady škody. Dôsledkom toho je, že v predmetnom vnútroštátnom práve sa priamo vylučujú viaceré prostriedky nápravy uvedené v kapitole VIII v prípade spracúvania osobných údajov chráneného slobodou prejavu podľa vnútroštátneho práva, ako je podanie sťažnosti podľa článku 77 GDPR, keďže dozorný orgán zrejme nemá právomoc uložiť trestné sankcie alebo priznať náhradu škody. Z rovnakých dôvodov sa zdá, že v predmetnom vnútroštátnom práve sa vylučuje možnosť získať voči prevádzkovateľovi súdny príkaz, v ktorom sa ukladá povinnosť zdržať sa určitého konania podľa článku 79 ods. 1 GDPR.
36. Na základe daného zistenia navrhujem odpovedať na prvé dve otázky tak, že článok 85 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej jediným právnym prostriedkom nápravy, ktorý má osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú sprístupnením verejnosti odsudzujúcich trestných rozsudkov týkajúcich sa tejto osoby na internete za odplatu, je začatie trestného konania za ohováranie alebo uplatnenie nároku na náhradu škody za ohováranie.
B. Otázka č. 3 – pojem „žurnalistické účely“ v článku 85 ods. 2 GDPR
37. Svojou treťou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či činnosť, ktorá spočíva v tom, že sa na internete za odplatu sprístupňujú verejnosti bez akéhokoľvek spracovania alebo úpravy verejné dokumenty v podobe odsudzujúcich trestných rozsudkov, predstavuje spracúvanie osobných údajov na žurnalistické účely v zmysle článku 85 ods. 2 GDPR( 14 ).
38. Na úvod je potrebné zdôrazniť, že vnútroštátny súd žiada len o usmernenie, či prejednávaná vec patrí do pôsobnosti článku 85 ods. 2 GDPR. Vnútroštátny súd sa naopak nepýta, či Švédske kráľovstvo – ak je článok 85 ods. 2 GDPR uplatniteľný – správne zosúladilo slobodu prejavu s ochranou údajov.
39. Otázkou teda je, či je databáza Legal Newsdesk databázou na žurnalistické účely.
40. Keďže neexistuje jednoznačné vymedzenie, východiskom pre výklad pojmu „žurnalistické účely“ musí byť jeho bežný význam. V tomto prípade štandardné slovníky ponúkajú pomerne úzke vymedzenie pojmu „žurnalistika“: „práca spojená so zhromažďovaním a písaním správ pre noviny, časopisy, rozhlas, televíziu alebo internetové spravodajské stránky; napísané správy“( 15 ); „práca spojená s písaním článkov pre noviny, časopisy, televíziu alebo rozhlas“( 16 ).
41. V tejto fáze sa môžeme do značnej miery opierať o judikatúru Súdneho dvora k článku 9 smernice 95/46, ktorá je predchodcom článku 85 GDPR. V danej judikatúre Súdny dvor rozhodol, že pojmy týkajúce sa práva na slobodu prejavu, ako je žurnalistika, sa majú vykladať široko (extenzívne),( 17 ) čím preukázal, že pre zosúladenie ochrany údajov so slobodou prejavu neplatí tradičný systém pravidiel a výnimiek. Navyše činnosti zahŕňajúce systematické zhromažďovanie a zverejňovanie komplexných zoznamov osobných daňových údajov, ktoré sú odvodené z verejných registrov a následne zverejnené, možno klasifikovať ako „žurnalistické činnosti“, ak je ich cieľom sprístupnenie informácií, názorov alebo myšlienok verejnosti bez ohľadu na médium, ktoré sa používa na ich prenos. Tieto činnosti nie sú vyhradené mediálnym podnikom a môžu sa realizovať s cieľom dosiahnuť zisk.( 18 )
42. Okrem toho, ako Komisia správne zdôraznila, žurnalistické účely nie sú nevyhnutne spojené s tradičnými médiami, ako sú noviny, rozhlas a televízia.( 19 ) Súdny dvor tak rozhodol, že výnimky a odchýlky stanovené v článku 9 smernice 95/46 sa vzťahujú nielen na mediálne podniky, ale aj na každú osobu vykonávajúcu žurnalistiku,( 20 ) čo znamená, že v zásade sa na článok 85 ods. 2 GDPR môžu odvolávať aj blogeri a jednotlivci.
43. Ani skutočnosť, že zverejnenie údajov vo verejnom priestore sa uskutočňuje na účely dosiahnutia zisku, prima facie nebráni tomu, aby sa takéto zverejnenie považovalo za činnosť vykonávanú „výlučne na žurnalistické účely“. Každý podnik sa snaží dosahovať zo svojej činnosti zisk. Určitý obchodný úspech dokonca môže predstavovať nevyhnutnú podmienku existencie profesionálnej žurnalistickej činnosti.( 21 )
44. Vo veci týkajúcej sa toho, či nahrávanie policajtov pri výkone služby na policajnej stanici a zverejňovanie tohto videozáznamu na verejnom webovom sídle patrí do pôsobnosti článku 9 smernice 95/46, však Súdny dvor rozhodol, že nemožno zastávať názor, že všetky informácie zverejnené na internete, ktoré obsahujú osobné údaje, patria pod pojem „žurnalistické činnosti“, a teda sa na ne vzťahujú výnimky alebo odchýlky stanovené v článku 9 smernice 95/46.( 22 )
45. Napokon Súdny dvor má tendenciu ponechať vnútroštátnym súdom značnú voľnosť pri určovaní, či v daných prípadoch ide o skutočné spracúvanie na žurnalistické účely. V tejto súvislosti kladie dôraz na to, či jediným účelom publikácie je „sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky“( 23 ).
46. Aj keď bude v konečnom dôsledku na vnútroštátnom súde, aby túto judikatúru uplatnil na spor, ktorý sa pred ním vedie, na základe informácií obsiahnutých v uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania si nemyslím, že účelom spracúvania údajov spoločnosťou Legal Newsdesk je sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky.( 24 ) Spoločnosť len prevádzkuje databázu, ktorá poskytuje prístup výlučne k rozhodnutiam trestných súdov, bez akéhokoľvek ďalšieho spracúvania alebo úpravy týchto údajov. Pochybujem, že informácie o odsudzujúcich trestných rozsudkoch sa zverejňujú s cieľom upozorniť spoločnosť na určitý problém. Skôr vzniká dojem, ako presvedčivo tvrdila aj Komisia, že spoločnosť Legal Newsdesk sprístupňuje takéto informácie len tým, ktorí za ne platia, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by spoločnosť mala všeobecnejší cieľ upozorniť na tieto informácie verejnosť.
47. Vzhľadom na uvedené úvahy sotva môžem navrhnúť, aby sa takáto činnosť považovala za činnosť vykonávanú na žurnalistické účely.
48. Moja navrhovaná odpoveď na tretiu otázku preto znie, že článok 85 ods. 2 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť, ktorá spočíva v tom, že sa na internete za odplatu sprístupňujú verejnosti bez akéhokoľvek spracovania alebo úpravy verejné dokumenty v podobe odsudzujúcich rozsudkov v trestných veciach, nepredstavuje spracúvanie osobných údajov na žurnalistické účely.
IV. Návrh
49. Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Attunda tingsrätt (Súd prvej inštancie Attunda, Švédsko), takto:
1. Článok 85 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),
sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej jediným právnym prostriedkom nápravy, ktorý má osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú sprístupnením verejnosti odsudzujúcich trestných rozsudkov týkajúcich sa tejto osoby na internete za odplatu, je začatie trestného konania za ohováranie alebo uplatnenie nároku na náhradu škody za ohováranie.
2. Článok 85 ods. 2 nariadenia 2016/679
sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť, ktorá spočíva v tom, že sa na internete za odplatu sprístupňujú verejnosti bez akéhokoľvek spracovania alebo úpravy verejné dokumenty v podobe odsudzujúcich rozsudkov v trestných veciach, nepredstavuje spracúvanie osobných údajov na žurnalistické účely.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).
3 Pozri preambulu pôvodného Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z roku 1981, ktorá je k dispozícii na adrese: https://rm.coe.int/1680078b37. Tento dohovor bol v roku 2018 komplexne aktualizovaný Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov (CETS č. 223 – k dispozícii na adrese https://www.coe.int/en/web/conventions/full‑list?module=treaty‑detail&treatynum=223). Tým sa zaviedli nové požiadavky na oznamovanie porušenia ochrany údajov, rozšírili sa práva fyzických osôb a zlepšili sa mechanizmy cezhraničných tokov údajov. Okrem toho sa v článku 11 ods. 1 písm. b) revidovaného dohovoru teraz expressis verbis uvádza sloboda prejavu ako dôvod na obmedzenie ochrany údajov. Protokol zatiaľ nenadobudol platnosť, pretože na to je potrebná ratifikácia najmenej 38 zmluvnými stranami dohovoru, pričom v súčasnosti protokol ratifikovalo len 33 z nich (pozri: https://www.coe.int/en/web/conventions/full‑list?module=treaty‑detail&treatynum=223). Konsolidované znenie je k dispozícii na adrese: https://rm.coe.int/convention‑108‑convention‑for‑the‑protection‑of‑individuals‑with‑regar/16808b36f1.
4 Článok 8 Charty.
5 Článok 11 Charty.
6 Článok 13 Charty.
7 Ako aj na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby, čo však pre prejednávanú vec nie je podstatné.
8 „Členské štáty… zosúladia…“.
9 Pozri v tomto zmysle aj SCHIEDERMAIR, S., in EHMANN, E. a SELMAYR, M. (eds): Datenschutz ‑ Grundverordnung , Kommentar . 3. vydanie, C.H. Beck, Mníchov, 2022, čl. 85, bod 4.
10 Pre jednoduchosť nebudem odteraz pri odkazovaní na článok 85 ods. 2 GDPR odkazovať na „akademickú, umeleckú alebo literárnu tvorbu“, keďže prejednávaná vec sa týmito záležitosťami nezaoberá.
11 Pozri článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).
12 Pozri článok 80 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), COM/2012/011 final – 2012/0011 (COD), prijatý 25. januára 2012, postúpený Európskemu parlamentu a Rade 27. januára 2012.
13 Pozri článok 80 pozície Európskeho parlamentu prijatej v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), prijatej legislatívnym uznesením Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) [COM(2012)0011 – C7‑0025/2012 – 2012/0011(COD)].
14 Hoci v znení otázky sa pojem „žurnalistické“ nevyskytuje, v súlade s návrhom Komisie navrhujem otázku v tomto zmysle mierne preformulovať, keďže je zrejmé, že vnútroštátny súd žiada o usmernenie len k pojmu „žurnalistické účely“, a nie (aj) k pojmu „účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby“.
15 Pozri vymedzenie uvedené v slovníku Oxford Advanced Learner’s Dictionary, k dispozícii na adrese: https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/journalism?q=journalism.
16 Pozri vymedzenie v slovníku Cambridge Learner’s Dictionary, k dispozícii na adrese: https://dictionary.cambridge.org/dictionary/learner‑english/journalism.
17 Pozri rozsudky zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 56), a zo 14. februára 2019, Buivids (C‑345/17, EU:C:2019:122, bod 51).
18 Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 61).
19 To sa odráža aj v odôvodnení 153 GDPR, ktoré je opisným ekvivalentom článku 85 GDPR a v ktorom sa výslovne uvádza „audiovizuálna oblasť“.
20 Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 58). Pozri aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:266, bod 65).
21 Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 59).
22 Pozri rozsudok zo 14. februára 2019, Buivids (C‑345/17, EU:C:2019:122, bod 58). Pozri aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Buivids (C‑345/17, EU:C:2018:780, bod 55).
23 Pozri rozsudky zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 62), a zo 14. februára 2019, Buivids (C‑345/17, EU:C:2019:122, bod 59).
24 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že po vynesení rozsudku zo 16. decembra 2008 vo veci Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727) dospel vnútroštátny súd v uvedenej veci k záveru, že v danom prípade o spracúvanie na žurnalistické účely nešlo. Pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 21. júna 2017, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy v. Fínsko (CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, bod 22).