C-206/24

Logística i Gestió Caves Andorranes i Vidal SA

proti

Ministre de l’Économie, des Finances et de la Relance,

Directeur général des douanes et droits indirects

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Vrátenie alebo odpustenie dovozného alebo vývozného cla – Nariadenie (EHS) č. 1430/79 – Colný kódex Únie – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Podmienky pre vrátenie z vlastného podnetu – Trojročná lehota odo dňa oznámenia colného dlhu – Znalosť zo strany colných orgánov totožnosti dotknutých subjektov a súm, ktoré sa majú vrátiť každému z nich, bez toho, aby museli vykonať dôkladné zisťovanie – Právo na riadnu správu vecí verejných“

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi YX a Logística i Gestió Caves Andorranes i Vidal SA, predtým Caves Andorranes SA (ďalej len „Caves Andorranes“), spoločnosťou podľa andorrského práva, a ministre de l’Économie, des Finances et de la Relance (minister hospodárstva, financií a obnovy, Francúzsko) a directeur général des douanes et droits indirects (generálny riaditeľ ciel a nepriamych daní, Francúzsko), ktorý sa týka vrátenia cla, ktoré bolo neoprávnene vybraté, z vlastného podnetu. V prejednávanej veci ide o clo, ktoré bolo uložené v dôsledku nesprávneho uplatnenia colných predpisov, avšak odhalené a odstránené bolo až po rokoch. Francúzske orgány v tejto súvislosti v podstate tvrdia, že neboli samy schopné identifikovať podniky, ktorých sa táto správna prax týkala, ani určiť sumy, ktoré sa majú vrátiť. Okrem toho sa podľa ich názoru na právo žiadať vrátenie cla vzťahujú lehoty stanovené colnými predpismi. Vo svojom odvolaní proti zamietnutiu vrátenia predmetného cla Caves Andorranes spochybňuje tieto tvrdenia.

3.

Účastníci sporu teda zastávajú odlišné stanoviská, pokiaľ ide o rozsah povinností colných orgánov viesť vyšetrovanie, ako aj trojročnú premlčaciu lehotu, ktorú právo Únie stanovuje na správne konanie o vrátení cla. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť rozhodnúť o potrebe opätovného nastolenia stavu, ktorý je v súlade s právom Únie, v prospech podniku, ktorému vznikla škoda, aj keď od správneho deliktu uplynulo značné časové obdobie. Súdny dvor bude musieť vo svojom rozsudku vysvetliť, ako možno tento cieľ zosúladiť so záujmami právnej istoty a riadneho fungovania colnej správy.

5.

Článok 1 tohto nariadenia stanovoval:

„1. Týmto nariadením sa určujú podmienky, za ktorých príslušné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo.

2. V zmysle tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

e) ‚zápis do účtovnej evidencie‘ je správny akt, ktorým sa náležite určí výška dovozných ciel alebo vývozných ciel, ktoré vyberú príslušné orgány;

2. Dovozné clo bude vrátené alebo odpustené z jedného z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote troch rokov odo dňa, keď orgán poverený výberom cla zapísal uvedené clo do účtovnej evidencie.

Túto lehotu nemožno nijako predĺžiť, pokiaľ dotknutá osoba nepredloží dôkaz, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

Príslušné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote samy zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1.“ [ neoficiálny preklad ]

7.

Článok 15 prvý odsek tohto nariadenia znel takto:

„Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené iba osobe, ktorá toto clo zaplatila alebo je povinná zaplatiť, respektíve osobám, ktoré prevzali jej práva a povinnosti.“ [ neoficiálny preklad ]

Colný kódex spoločenstva

10.

Článok 236 Colného kódexu spoločenstva stanovoval:

„1. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené, ak sa zistí, že v čase, keď bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220 ods. 2.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené, ak sa zistí, že v čase, keď toto clo bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220 ods. 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

Uvedený kódex bol zrušený článkom 186 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ, L 145, 2008, s. 1), ktorý bol zasa zrušený článkom 286 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ, L 269, 2013, s. 1) (ďalej len „Colný kódex Únie“).

C.

Colný kódex Únie

13.

Článok 116 Colného kódexu Únie stanovuje:

„1. Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

V článku 117 ods. 1 tohto kódexu uvádza:

„Suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 [druhým pododsekom] písm. c) alebo d).“

15.

Článok 121 uvedeného kódexu, nazvaný „Postup pri vrátení a odpustení“, v odseku 1 stanovuje:

„Žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 116 sa predkladajú colným orgánom v týchto lehotách:

a)

17.

V rokoch 1988 až 1991 andorrskí dovozcovia dovážali do Andorry prostredníctvom spoločnosti Ysal, colného sprostredkovateľa so sídlom vo Francúzsku, tovar pochádzajúci najmä z tretích krajín. Tento dovoz viedol k zaplateniu cla vo Francúzsku. V tom čase totiž francúzske colné orgány vyžadovali, aby bol tovar pochádzajúci z tretích krajín smerujúci do Andorry pri prechode cez územie Francúzska prepustený do voľného obehu.

18.

Dňa 23. januára 1991 Európska komisia uverejnila odôvodnené stanovisko KOM(90) 2042 v konečnom znení, v ktorom jednak konštatovala, že stanovením takejto požiadavky prepustenia do voľného obehu ( 5 ), Francúzska republika porušila svoje povinnosti podľa určitých ustanovení práva (v tom čase) Spoločenstva, a jednak vyzvala tento členský štát, aby do 30 dní vyhovel tomuto odôvodnenému stanovisku.

19.

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že 6. júna 1991 ministère de l’Économie, des Finances et du Budget (ministerstvo hospodárstva, financií a rozpočtu, Francúzsko) uverejnilo v Journal officiel de la République française [Úradný vestník Francúzskej republiky] oznam pre vývozcov, ktorým sa ruší táto požiadavka prepustenia do voľného obehu.

23.

Dňa 16. júla 2015 Caves Andorranes a YX podali na Tribunal de grande instance de Toulouse (Súd prvej inštancie Toulouse, Francúzsko) žalobu proti francúzskej colnej správe, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy zodpovedajúcej clu, ktoré tieto správne orgány neoprávnene vybrali. Tento súd rozsudkom zo 4. júla 2017 zamietol návrhy spoločnosti Caves Andorranes a YX.

24.

Rozsudkom z 10. februára 2020 Cour d’appel de Toulouse (Odvolací súd Toulouse, Francúzsko) potvrdil uvedený rozsudok. V tejto súvislosti rozhodol, že na to, aby colná správa z vlastného podnetu vrátila clo podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1430/79 a článku 236 ods. 2 tretieho pododseku Colného kódexu spoločenstva, musela mať informácie potrebné tak na určenie výšky cla, ktoré sa má vrátiť, ako aj totožnosti každého daňovníka, a to bez toho, aby musela vykonať neprimerané zisťovanie.

25.

Caves Andorranes a YX podali proti tomuto rozsudku na Cour de cassation (Kasačný súd), ktorý je vnútroštátnym súdom, kasačný opravný prostriedok, na podporu ktorého v podstate uvádzajú, že rozsudkom z 10. februára 2020 Cour d’appel de Toulouse (Odvolací súd Toulouse) porušil článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1430/79. Povinnosť vrátiť clo z vlastného podnetu stanovená týmto ustanovením je podmienená len dodržaním trojročnej lehoty odo dňa oznámenia cla dlžníkovi. Naproti tomu uvedené ustanovenie nestanovuje, že colné orgány musia mať k dispozícii tieto informácie o výške tohto cla a totožnosti každého daňovníka. Cour d’appel de Toulouse (Odvolací súd Toulouse) teda doplnil do spomenutého ustanovenia podmienku, ktorú neobsahovalo.

29.

Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 2 ods. 2 [nariadenia č. 1430/79], prevzatý do článku 236 ods. 2 [tretieho pododseku] [Colného kódexu spoločenstva], vykladať v tom zmysle, že vrátenie cla, ktoré colný orgán vybral, z vlastného podnetu podlieha lehote troch rokov odo dňa, keď orgán zodpovedný za výber cla toto clo zaúčtoval, alebo [v tom zmysle,] že colná správa musí byť schopná do troch rokov od skutočnosti, ktorá viedla ku vzniku cla, zistiť, že clo nebolo dlžné?

2.

Má sa článok 2 ods. 2 [nariadenia č. 1430/79], prevzatý do článku 236 ods. 2 [tretieho pododseku] [Colného kódexu spoločenstva], vykladať v tom zmysle, že vrátenie cla, ktoré colný orgán vybral, z vlastného podnetu je podmienené tým, že colný orgán pozná totožnosť dotknutých subjektov a sumy, ktoré sa majú každému z nich vrátiť, bez toho, aby musel vykonávať podrobné alebo neprimerané zisťovanie?“

Na generálnom zasadnutí 5. novembra 2024 Súdny dvor rozhodol, že vo veci nenariadi pojednávanie.

V. Právna analýza

A.

Úvodné poznámky

33.

Vytvorenie colnej únie na základe článku 28 ZFEÚ si okrem zavedenia Spoločného colného sadzobníka vyžaduje aj zjednotenie všeobecných colných predpisov a príslušných colných postupov na výber dovozného cla, jeho pozastavenie alebo oslobodenie od dovozného cla. Bez toho by rozdiely medzi vnútroštátnymi colnými predpismi mohli brániť pohybu tovaru v rámci jednotného trhu. Pôvodným cieľom bolo teda harmonizovať colné predpisy členských štátov. Harmonizácia colného práva prostredníctvom mnohých samostatných právnych prepisov, ktoré riešili rôzne otázky, však viedla k právnej fragmentácii. ( 6 ) Jednotné colné procesné právo sa na nadnárodnej úrovni začalo uplatňovať až od 1. januára 1994 vďaka Colnému kódexu spoločenstva. Colný kódex Únie, ktorý nadobudol účinnosť 9. októbra 2013, je uplatniteľný od 1. mája 2016. ( 7 ) Vnútroštátne právne predpisy zasa upravujú organizáciu colnej správy, ktorá zodpovedá za úradné uplatňovanie colného práva Únie.

Je potrebné poznamenať, že skutkové okolnosti vo veci samej nastali pred niečo viac ako 30 rokmi a že na francúzskych súdoch sa viedli viaceré konania. Práve z tohto dôvodu vnútroštátny súd vo svojich otázkach odkazuje tak na článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1430/79, ako aj na článok 236 ods. 2 tretí pododsek Colného kódexu spoločenstva. Tieto ustanovenia, ktoré sú v súčasnosti prevzaté v článku 116 ods. 4 v spojení s článkom 121 ods. 1 Colného kódexu Únie, boli uplatniteľné ratione temporis v obdobiach, ktoré vnútroštátny súd považuje za relevantné. V tejto súvislosti by som chcel poukázať na to, že spomenuté ustanovenia sa líšia len spôsobom formulácie, zatiaľ čo ich normatívny obsah zostal nezmenený . Z tohto dôvodu budem pre ľahšie pochopenie týchto návrhov odkazovať skôr na spoločné prvky právnych prepisov týkajúcich sa konania o vrátení cla . Takýto prístup sa mi zdá o to vhodnejší, že výklad, ktorý odporúčam, sa má uplatňovať aj na podobné prípady, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia v súčasnosti platného Colného kódexu Únie. ( 9 )

36.

Pre úplnosť by som chcel pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa procesné predpisy všeobecne vzťahujú na všetky spory prejednávané v čase nadobudnutia účinnosti týchto predpisov na rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa nevzťahujú na skutočnosti existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti. ( 10 ) Na účely tejto analýzy treba ustanovenie, ktorým sa určujú podmienky upravujúce základ a vznik práva na vrátenie cla , považovať za hmotnoprávny predpis, zatiaľ čo medzi procesné predpisy patria ustanovenia regulujúce podmienky výkonu tohto práva , a najmä lehotu na podanie žiadosti o vrátenie cla alebo lehotu, v ktorej majú orgány zistiť vznik niektorej z okolností odôvodňujúcich vrátenie cla.

39.

Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých presnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili. ( 11 )

40.

Otázky položené vnútroštátnym súdom nepovažujem za hypotetické, lebo výklad ustanovení týkajúcich sa povinností colných orgánov v konaní o vrátení cla môže byť podľa môjho názoru užitočný aj pre objasnenie toho, či má Caves Andorranes nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia práva Únie v súlade so zásadami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora. Niektoré indície naznačujú, že Caves Andorranes by minimálne subsidiárne mohla sledovať tento cieľ. ( 12 ) V dôsledku toho by prvky výkladu k akejkoľvek otázke týkajúcej sa vrátenia neoprávnene vybratého cla z vlastného podnetu , ktoré vyplynú z budúceho rozsudku Súdneho dvora, mohli byť užitočné na vyriešenie sporu v prípade, ak by sa žalobkyňa vo veci samej dovolávala vzniku zodpovednosti francúzskej colnej správy za prípadné porušenie práva Únie . ( 13 )

41.

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov je potrebné vychádzať z predpokladu, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

V prejednávanej veci ide o druhý spôsob . V tejto súvislosti je potrebné na úvod poznamenať, že colné predpisy stanovujú všeobecnú povinnosť vrátiť clo , ak sú splnené určité podmienky, ktorými sa budem zaoberať ďalej. Konkrétne tak z článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1430/79, ako aj z článku 236 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva vyplýva, že clo „bude vrátené“, kým článok 116 ods. 1 Colného kódexu Únie stanovuje, že suma dovozného cla „sa vráti“ z niektorého z dôvodov špecifikovaných v právnom predpise.

44.

Skutočnosť, že „nevznikol nijaký colný dlh“, uvedená v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1430/79, alebo že v čase, keď bolo zaplatené, „nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov“, v súlade s článkom 236 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva, patrí medzi podmienky, ktoré zakladajú nárok na vrátenie cla a ktoré môžu byť s výhradou posúdenia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, uplatniteľné na prejednávaný prípad. Článok 116 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie zasa stanovuje vrátenie cla v prípade „[účtovania] vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného… cla“. Napriek miernym rozdielom vo formulácii majú tieto ustanovenia spoločné to, že sa týkajú v prvom rade situácie, keď správny orgán vymeral clo bez právneho dôvodu . Keďže tieto ustanovenia stanovujú podmienky, ktoré upravujú základ a vznik práva na vrátenia cla, predstavujú hmotnoprávne predpisy .

45.

Tieto hmotnoprávne predpisy treba odlišovať od procesných predpisov , ktoré v prejednávanej veci zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Ide o ustanovenia uvedené v bode 35 vyššie, ktoré, ako som už uviedol, sa nezmenili, pokiaľ ide o ich normatívny obsah, keďže v podstate stanovujú, že „colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že [sú splnené podmienky na takýto podnet]“. Na účely výkladu tejto právnej úpravy musím uviesť niekoľko pripomienok. Využijem pri tom metódy výkladu, ktoré uznáva judikatúra Súdneho dvora. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého je vložené, ako aj ciele a účel, ktorý sleduje akt, ktorého je súčasťou. Takisto genéza ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad. ( 14 )

49.

Ak by bola teda takáto žiadosť podaná tesne pred uplynutím trojročnej lehoty, správny orgán by pokojne mohol vrátiť clo neskôr, teda po uplynutí tejto lehoty, bez toho, aby porušil colné predpisy Únie. Judikatúra Súdneho dvora podporuje tento výklad, lebo Súdny dvor v rozsudku C & J Clark International rozhodol, že z článku 236 Colného kódexu spoločenstva vyplýva, že „v zásade okrem nepredvídateľných okolností a vyššej moci clo, ktoré nebolo dlžné na základe právnych predpisov v čase, keď bolo zaplatené, možno vrátiť po uplynutí trojročnej lehoty od oznámenia sumy tohto cla dlžníkovi, len ak dlžník v tejto lehote o to právoplatne požiadal vnútroštátne colné orgány. ( 16 )

50.

Navyše Súdny dvor rozhodol už skôr v rozsudku CIVAD, ktorý sa týkal situácie, keď bola žiadosť o vrátenie cla podaná po uplynutí uvedenej lehoty, teda oneskorene, že „hospodársky subjekt už v zásade nemôže požadovať vrátenie antidumpingového cla , ktoré zaplatil… a pri ktorom uplynula trojročná lehota uvedená v článku 236 ods. 2 colného kódexu [spoločenstva]“ ( 17 ). Vo svetle tohto objasnenia sa ukazuje, že predmetná právna úprava predpokladá, že orgány musia v rámci tejto lehoty vziať na vedomie neexistenciu právneho základu na vyrubenie dovozného cla, čo platí tak pre vrátenie cla z vlastného podnetu, ako aj pre vrátenie na základe žiadosti. Opačný výklad, podľa ktorého by samotné vrátenie cla podliehalo trojročnej lehote, by viedol k zániku nároku na vrátenie cla v závislosti od toho, ako rýchlo správne orgány konajú, čo by bolo v rozpore s právnou istotou.

Súdny dvor konštatoval, že takáto premlčacia lehota je v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu, ako aj dotknutý správny orgán a nebráni výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie, zo strany dotknutej osoby. Súdny dvor napokon rozhodol, že hoci colné predpisy stanovujú určité výnimky z trojročnej lehoty, napríklad v prípade vyššej moci, pripomenul, že vrátenie zaplateného dovozného alebo vývozného cla možno priznať iba za určitých podmienok a v stanovených osobitných prípadoch. Keďže v dôsledku toho takéto vrátenie predstavuje výnimku z obvyklého režimu dovozov a vývozov, ustanovenia, ktoré ho upravujú, sa vykladajú zužujúco. ( 19 )

54.

Judikatúra citovaná v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov sa týka ustanovení upravujúcich vrátenie cla na základe žiadosti, ktorú podal hospodársky subjekt. Zdá sa mi však, že rovnakú argumentáciu založenú na právnej istote možno uplatniť na trojročnú lehotu v prípade postupu vrátenia cla z vlastného podnetu, v dôsledku čoho možno následne uplatniť všetky zásady výkladu vyplývajúce z uvedenej judikatúry.

3. Stupeň istoty, ktorý musia mať colné orgány, a postup, ktorý treba dodržať ma účely vrátenia cla

55.

Právne predpisy spomenuté v bode 35 vyššie upravujúce procesné aspekty vrátenia neoprávnene vymeraného cla stanovujú, že „colné orgány vrátia… clo z vlastného podnetu, ak… [samy] zistia, že nastala niektorá zo skutočností, [ktorá zakladá takýto nárok ]“ ( 20 ), čo vyvoláva otázku, čo presne znamená toto „zistenie“ a aký stupeň istoty sa vyžaduje, pokiaľ ide o existenciu nároku na vrátenie cla.

58.

Kľúčovou otázkou však je, ako majú colné orgány získavať informácie potrebné na tento účel, najmä či stačí, aby im ich oznamovali napríklad dotknuté podniky alebo či majú postupovať skôr proaktívne a vykonávať zisťovanie, aby získali lepší prehľad. Je zrejmé, že zistenie splnenia podmienok na vrátenie cla z vlastnej iniciatívy colných orgánov určite nie je vecou náhody a vždy si vyžaduje istú mieru aktívneho konania z ich strany. To, akým spôsobom majú colné orgány konať a do akej miery majú byť proaktívne, bude predmetom analýzy uvedenej ďalej v texte. V tomto štádiu možno s istotou povedať, že povinnosťou zabezpečiť, aby sa správny orgán dozvedel o neexistencii colného dlhu, nesmie byť viazaný iba dotknutý podnik, inak by to znamenalo, že podanie žiadosti o vrátenie cla sa od tohto podniku vyžaduje v každom prípade. Inými slovami, de facto by existoval iba jeden spôsob vrátenia neoprávnene vybratého cla, zatiaľ čo colné predpisy jasne stanovujú dva rôzne spôsoby .

59.

Aby teda právne predpisy o vrátení cla z vlastného podnetu nestratili zmysel, zdá sa mi primerané uložiť colným orgánom povinnosť, aby samy viedli vyšetrovanie s cieľom zistiť vyššie spomenuté základné údaje, aby bolo možné vrátiť clo. Tento výklad sa opiera aj o analýzu rôznych jazykových verzií slovného spojenia „ colné orgány…[samy] zistia “ ( 22 ) ktoré bolo použité v predmetnom právnom predpise a ktoré naznačuje iniciatívu zo strany správnych orgánov, konkrétne vyšetrovací úkon na získanie informácií . V španielskej a anglickej verzii je dokonca výslovne uvedené sloveso „zistiť“.

62.

Medzi faktory, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní primeranosti doplňujúceho zisťovania , ktoré má vykonať colná správa, by mohli patriť aj dôvody, ktoré viedli k účtovaniu vyššej ako skutočne dlžnej sumy. Napríklad skutočnosť, že colná správa prispela ku vzniku preplatku nesprávnym uplatnením colných predpisov, si spravidla vyžaduje, aby pri vrátení preplatku hospodárskemu subjektu zvolila skôr proaktívny než vyčkávací prístup, pri ktorom sa preplatok vráti len vtedy, ak tento subjekt v tomto smere sám vyvinie iniciatívu. Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo uvádza francúzska vláda, nevrátenie cla z vlastného podnetu nemôže byť vždy vyvážené možnosťou hospodárskeho subjektu uplatniť si svoj nárok na vrátenie. Hospodársky subjekt si totiž nemusí byť nevyhnutne vedomý okolností, ktoré zakladajú nárok na vrátenie cla, a nemusí byť vždy schopný oň požiadať.

63.

Vzhľadom na všetky tieto faktory a hoci bežná starostlivosť je v každodenných správnych činnostiach na mieste, takže správnemu orgánu nemožno vytýkať nesplnenie povinnosti náležitej starostlivosti, ak sa chyby pri uplatňovaní colného práva odhalia až v rámci pravidelných kontrol, ( 24 ) domnievam sa, že závažnejšie pochybenia si vyžadujú dodatočné opatrenia zo strany správneho orgánu na to, aby zistil presný rozsah povinnosti vrátenia cla. Inak povedané, opatrenia, ktoré musí colná správa prijať, musia byť primerané závažnosti situácie.

64.

Hoci posúdenie primeranosti opatrení prijatých in concreto prináleží vnútroštátnemu súdu, je zrejmé, že Súdny dvor mu môže poskytnúť usmernenia, ktoré mu pomôžu splniť túto úlohu. Pokiaľ ide o prejednávaný prípad, v rozpore s názorom zainteresovaných strán sa domnievam, že francúzske orgány neurobili všetko, čo bolo potrebné na správne uplatnenie colných predpisov. Podľa môjho názoru skutočnosť, že ich nesprávne uplatňovali niekoľko rokov po sebe ( 25 ), čo malo finančné dôsledky pre veľký počet podnikov , predstavuje okolnosť, ktorá mala donútiť francúzske orgány k prijatiu dodatočných opatrení s cieľom vrátiť z vlastného podnetu neoprávnene vybraté clo. Svoj názor vysvetlím podrobnejšie ďalej v texte.

67.

Z úradného oznamu francúzskych orgánov o zmene ich správnej praxe vyplýva, že si boli vedomé potreby chrániť záujmy dotknutých hospodárskych subjektov tým, že ich o tom výslovne informovali. Za týchto okolností je dôležité upozorniť, že colné orgány sú viazané povinnosťou poskytovať informácie, keďže podľa článku 14 ods. 2 Colného kódexu Únie „ udržiavajú pravidelnú komunikáciu s hospodárskymi subjektmi a inými orgánmi, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s tovarom“. V tomto ustanovení sa tiež uvádza, že colné orgány „ podporujú transparentnosť sprístupňovaním colných predpisov, všeobecných správnych rozhodnutí a voľne dostupných formulárov žiadostí , podľa možností bez poplatku a prostredníctvom internetu“ ( 27 ). Toto ustanovenie odráža požiadavky transparentnosti a uverejňovania , príznačné pre zabezpečenie dobrej správy vecí verejných. Je potrebné podotknúť, že tieto požiadavky platili v medzinárodnom hospodárskom práve už v čase skutkových okolností, o ktoré ide vo veci samej. ( 28 ) Možno teda tvrdiť, že colné orgány si týmto úradným oznamom splnili svoju minimálnu povinnosť poskytnúť informácie o uplatniteľnej právnej úprave.

68.

Takýto prístup však určite nepostačoval na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý pretrvával niekoľko rokov, teda na to, aby sa zaručilo, že podnikom, ktorých sa týkalo porušenie práva Únie zavinené francúzskymi orgánmi, bude clo vrátené. Je totiž potrebné poznamenať, že oznam, ktorý uverejnili francúzske orgány, informoval výlučne o zrušení požiadavky prepustenia do voľného obehu do budúcnosti , nič sa v ňom však nehovorí o riešení prípadných sťažností podnikov, ktoré utrpeli finančnú škodu v minulosti. ( 29 ) V tomto ozname tiež nie je ani zmienka o možnosti týchto podnikov priamo požiadať colné orgány o informácie o rozsahu porušenia, ktorého sa dopustili, o možnosti prispieť k objasneniu skutkových okolností súvisiacich s colnými transakciami, ktoré sa ich týkali, alebo o možnosti podať prípadne žiadosť o vrátenie cla.

Ako uviedol Súdny dvor vo svojej judikatúre, povinnosť odôvodnenia rozhodnutí prijímaných vnútroštátnymi orgánmi má mimoriadny význam, keďže ich adresátovi umožňuje brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť sa za plnej znalosti veci, či je užitočné podať opravný prostriedok proti takým rozhodnutiam . Povinnosť odôvodnenia je tiež potrebná, aby sa súdom umožnilo vykonávať preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí. ( 32 ) Podľa môjho názoru má táto povinnosť odôvodnenia význam aj v prípadoch, ako je tento prejednávaný prípad, keď rozhodnutie správneho orgánu zmeniť svoju správnu prax, ktorým tento správny orgán nepriamo pripúšťa porušenie práva Únie, vytvára priestor pre žiadosti o vrátenie neoprávnene vybratého cla . Splnenie tejto požiadavky odôvodnenia je o to dôležitejšie, že colné orgány sú povinné vrátiť takéto clo a že sa uplatňuje trojročná lehota. ( 33 )

72.

Nazdávam sa totiž, že ak samotný správny orgán, ktorý pozná všetky vecné a právne aspekty súvisiace s týmto porušením, nepredloží dostatočne presné a podrobné odôvodnenie, bude pre subjekt ťažké, ba až nemožné, vykonávať niektoré práva, ktoré mu priznáva právo Únie, ako je právo na vrátenie cla. V tomto kontexte je navyše potrebné pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou, ak právo Únie vytvára práva pre jednotlivcov, musí byť zabezpečené, aby oprávnení jednotlivci mali možnosť poznať všetky svoje práva a v prípade potreby ich uplatňovať pred vnútroštátnymi súdmi. ( 34 ) Táto požiadavka je mimoriadne dôležitá vo vzťahu medzi občanom a štátnym orgánom , o aký ide v prejednávanej veci. ( 35 ) Dosiahnutie tohto cieľa by bolo pritom vážne ohrozené, ak by správny orgán opomenul podstatné informácie, ako je napríklad vznik udalosti, zakladajúcej nárok na vrátenie cla.

5. Postavenie práva na vrátenie cla v právnom poriadku Únie

76.

Takáto požiadavka je o to naliehavejšia, ak sa vezme do úvahy postavenie práva na vrátenie cla v právnom poriadku Únie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že colné ustanovenia týkajúce sa vrátenia neoprávnene vybratého cla sú len vyjadrením zásady, ktorá je vlastná právu Únie , a to všeobecnej zásady vrátenia neoprávnene vybratých súm. ( 39 ) Podľa ustálenej judikatúry je totiž „nárok na vrátenie daní vybratých v členskom štáte v rozpore s pravidlami práva [Únie] následkom a súčasťou práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z ustanovení práva [Únie], tak ako ich vyložil Súdny dvor. Členský štát je teda v zásade povinný vrátiť dane vybraté v rozpore s právom [Únie]“ ( 40 ).

77.

Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „každý jednotlivec, ktorému vnútroštátny orgán uložil povinnosť zaplatiť poplatok, clo, daň alebo iný odvod v rozpore s právom Únie, má na základe tohto práva nárok na vrátenie zodpovedajúcej sumy od dotknutého členského štátu“. Podľa Súdneho dvora „takýto jednotlivec má tiež podľa práva Únie nielen nárok získať od tohto členského štátu vrátenie neoprávnene vybratej peňažnej sumy, ale aj zaplatenie úrokov, ktoré majú kompenzovať [jej] nedostupnosť“. Súdny dvor zároveň uvádza, že „predmetom takéhoto porušenia môže byť akékoľvek pravidlo práva Únie, či už ide o ustanovenie primárneho alebo sekundárneho práva, ako aj všeobecnú zásadu práva Únie“. Súdny dvor napokon rozhodol, že nárokov na vrátenie súm a zaplatenie úrokov sa možno dovolávať v prípade, keď povinnosť zaplatiť bola uložená „ nesprávnym uplatnením… aktu Únie “ ( 41 ).

6. Predbežný záver

81.

V týchto návrhoch som preskúmal viaceré právne aspekty súvisiace s nárokom na vrátenie cla podľa colného práva, pričom som zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu. Z tejto analýzy je potrebné vyvodiť niekoľko predbežných záverov s cieľom poskytnúť odpoveď vnútroštátnemu súdu.

82.

Po prvé bolo preukázané, že vrátenie neoprávnene vybratého cla vyžaduje, i) aby žiadosť bola podaná v trojročnej lehote stanovenej v colných prepisoch, alebo ii) aby orgány v tejto lehote samy zistili, že clo nebolo dlžné na základe právnych predpisov. Nie je však nevyhnutné, aby sa toto vrátenie uskutočnilo v uvedenej lehote. Ak je jedna z vyššie uvedených podmienok splnená včas, takéto clo sa môže vrátiť po uplynutí spomenutej lehoty. ( 44 )

83.

Článok 2 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1430/79 z 2. júla 1979 o vrátení alebo odpustení dovozného alebo vývozného cla [ neoficiálny preklad ], prevzatý do článku 236 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na to, aby colné orgány mohli z vlastného podnetu vrátiť neoprávnene vybraté clo, musia do troch rokov odo dňa zaúčtovania tohto cla zistiť, že uvedené clo nebolo dlžné na základe právnych predpisov. Na to, aby sa clo mohlo vrátiť, toto zistenie musí zahŕňať totožnosť dotknutých subjektov a sumy, ktoré sa majú vrátiť každému z nich. Zisťovanie uskutočnené na tieto účely musí byť primerané závažnosti situácie, ktorú má príslušný orgán napraviť.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ú. v. ES L 175, 1979, s. 1 .

( 3 ) Ú. v. ES L 286, 1986, s. 1 .

( 10 ) Pozri rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie ( C‑201/04 , EU:C:2006:136 , bod 31 a citovaná judikatúra).

( 11 ) Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio ( C‑210/06 , EU:C:2008:723 , bod 67 ).

( 12 ) Prvý generálny advokát obchodnej, finančnej a hospodárskej komory na Cour de cassation (Kasačný súd) uvádza túto možnosť vo svojom stanovisku, ktoré je založené do vnútroštátneho spisu.

( 13 ) Pozri rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia) ( C‑61/21 , EU:C:2022:1015 , bod 34 a nasl.).

( 14 ) Pozri rozsudok z 29. júla 2024, Asociažia Crescătorilor de Vaci Bălžată Românească Tip Simmental ( C‑286/23 , EU:C:2024:655 , bod 38 ).

( 15 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 22 ) Pozri verziu v anglickom („where the customs authorities themselves discover“), nemeckom („stellen die Zollbehörden selbst… fest“), španielskom („cuando las propias autoridades aduaneras descubran“), talianskom („se le autorità doganali constatano“), litovskom („Jeigu muitinė per šį laikotarpį pati nustato“), holandskom („de douaneautoriteiten… tot de vaststelling komen“), portugalskom („as próprias autoridades aduaneiras verifiquem“) a dánskom jazyku („toldmyndighederne… når de selv… konstaterer“).

( 23 ) ALBERT, J.‑L.: Le droit douanier de l’Union européenne . Section 4 („la gestion du risque et des fraudes“), Namur 2019, s. 542 a nasl., vysvetľuje, že colná kontrola sa vždy považovala za jednu z výsad colnej správy.

( 24 ) WITTE, P.: Zollkodex der Union (UZK) . München 2022, článok 116, body 46 – 48; NIESTEDT, M.: EU‑Außenwirtschafts‑ und Zollrecht . München 2024, článok 116, bod 13, vysvetľujú, že colné orgány nie sú povinné preskúmať každý jednotlivý prípad, aby zistili, či je možnosť vrátenia cla. Takáto všeobecná povinnosť kontroly by vzhľadom na veľký počet colných transakcií nadmerne zaťažila orgány. Naproti tomu sú colné orgány povinné vrátiť clo, ak počas colnej kontroly, externého auditu atď. zistia skutočnosti, ktoré takéto vrátenie cla odôvodňujú.

( 25 ) Hoci sa prejednávaná vec týka iba dovozu uskutočňovaného v rokoch 1988 až 1991, faktom ostáva, že francúzske colné orgány zjavne začali s praxou, o akú ide v prejednávanom prípade, už oveľa skôr. Aspoň tak to jednoznačne vyplýva z odôvodneného stanoviska Komisie, v ktorom sa uvádza, že tento postup vychádza z „oznamu vývozcom tovaru do údolí Andorry“, ktorý bol uverejnený v roku 1950 a zmenené v rokoch 1974, 1978 a 1983. Podľa tohto oznamu bol tranzit tovaru smerujúceho do Andorry, ktorý nebol prepustený do voľného obehu v Spoločenstve, podmienený predložením osobitného povolenia vydaného prefektúrou Pyrénées‑Orientales (prefektúra Východné Pyreneje).

( 32 ) Pozri rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services ( C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 40 ).

( 33 ) Pozri bod 50 vyššie.

( 34 ) Pozri rozsudky z 9. marca 2023, État belge a Promo 54 ( C‑239/22 , EU:C:2023:181 , bod 28 ), a z 15. mája 2014, Almos Agrárkülkereskedelmi ( C‑337/13 , EU:C:2014:328 , bod 21 ).

( 35 ) Pozri rozsudky zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras ( C‑927/19 , EU:C:2021:700 , bod 122 ), a z 8. mája 2019, PI ( C‑230/18 , EU:C:2019:383 , bod 57 ).

( 36 ) LENAERTS, K.: „In the Union we trust“: Trust‑enhancing principles of Community Law. Common Market Law Review , vol. 41, č. 2, 2004, s. 337 a nasl.

( 37 ) Pozri v tejto súvislosti Európsky parlament, Law of the Administrative Procedure of the European Union – European Added Value Assessment , Október 2012, s. 1‑12.

( 44 ) Pozri body 42 až 54 vyššie.

( ) Pozri body 55 až 75 vyššie.