C-215/24

za účasti:

Ministério Público

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Judicial da Comarca do Porto – Juízo Local Criminal de Vila Nova de Gaia (Okresný súd Porto – Miestny trestný súd Vila Nova de Gaia, Portugalsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Zásada vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody – Európsky zatykač – Postupy odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Podmienečné odloženie trestu odňatia slobody súdnymi orgánmi podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu“

I. Úvod

1.

Portugalský súd sa pýta, či je takáto zmena podľa rámcového rozhodnutia 2008/909 prípustná.

5.

Podstatou sporu medzi účastníkmi konania je otázka, či rozhodnutie o podmienečnom odklade trestu možno považovať za súčasť vykonania rozsudku, ako to tvrdí španielska vláda, alebo či takýmto rozhodnutím dochádza k zmene povahy tohto rozsudku, čo tvrdia portugalská vláda a Európska komisia.

II. Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

6.

Dňa 9. októbra 2018 bol YX v Portugalsku odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov za spáchanie trestného činu daňového podvodu, ktorý bol kvalifikovaný a sankcionovaný podľa Decreto‑Lei n. o 20‑A/90 (zákonný dekrét č. 20 A/90) z 15. januára 1990. Tento trest bol nahradený peňažným trestom vo výške 180 denných sadzieb. ( 4 )

10.

V článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 sa stanovuje fakultatívny dôvod odmietnutia výkonu EZ, ak má požadovaná osoba legálny pobyt vo vykonávajúcom štáte a táto osoba si želá vykonať trest v tomto štáte. Opierajúc sa o tento dôvod, španielske orgány odmietli vykonať EZ a prevzali povinnosť uznať rozsudok portugalského súdu a vykonať ho v Španielsku.

11.

Dňa 11. októbra 2023 španielsky súd v súlade s článkom 80 španielskeho Código Penal (španielsky Trestný zákonník) ( 8 ) podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov, ktorý bol YX uložený za spáchanie predmetného trestného činu, na obdobie dvoch rokov a informoval o tomto rozhodnutí portugalské orgány.

12.

Ministério Público (portugalský prokurátor) nemohol súhlasiť s rozhodnutím španielskeho súdu o odklade výkonu trestu. Vec bola preto predložená Tribunal Judicial da Comarca do Porto – Juízo Local Criminal de Vila Nova de Gaia (Okresný súd Porto – Miestny trestný súd Vila Nova de Gaia, Portugalsko), ktorý je v prejednávanej veci vnútroštátnym súdom. V rámci tohto konania portugalský prokurátor požiadal, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania.

„1.

Môže sa vykonávajúci štát po odmietnutí výkonu [EZ] podľa článku 4 bodu 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 z dôvodu miesta pobytu odsúdenej osoby a po uznaní odsudzujúceho rozsudku odvolávať na uplatnenie svojho vnútroštátneho práva a svojej právomoci ako vykonávajúceho štátu na účely odkladu skutočného výkonu trestu odňatia slobody uloženého štátom pôvodu, hoci sa už začalo konanie o výkone tohto rozsudku?

2.

Môže justičný orgán vykonávajúceho štátu zmeniť rozhodnutie justičného orgánu vydávajúceho štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, v iných prípadoch, ako sú uvedené v článku 8 a článku 17 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia 2008/909?

3.

Má sa článok 17 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909 vykladať v tom zmysle, že vykonávajúcemu štátu umožňuje, pri uplatnení podmienok jeho vnútroštátneho práva, odložiť výkon skutočného trestu odňatia slobody, ak to príslušné orgány vydávajúceho štátu neurobili v súlade so svojím právom?

Dňa 19. marca 2025 sa konalo pojednávanie, na ktorom tieto strany predložili ústne vyjadrenia.

III. Analýza

A.

Uvedenie do problematiky

18.

Členský štát môže odmietnuť vykonať EZ, pokiaľ ide o výkon trestu odňatia slobody, len vtedy, ak sa zaviaže vykonať trest tak, ako ho vydal súd štátu pôvodu.

22.

Z tohto dôvodu sa Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Ogňanov, domnieval, že článok 8 rámcového rozhodnutia 2008/909 sa má vykladať prísne a že ponecháva vykonávajúcemu štátu len obmedzené možnosti zmeniť povahu alebo dĺžku trestu, ktorý vyhlásil súd štátu pôvodu. ( 12 )

23.

Zatiaľ čo odsúdenie (t. j. určenie viny a rozhodnutie o primeranom treste) je vecou štátu pôvodu, výkon trestu je, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909, vecou vykonávajúceho štátu.

24.

Zásada vzájomného uznávania, ako je vyjadrená v rámcovom rozhodnutí 2008/909, sa preto uplatňuje dvoma spôsobmi: vykonávajúci štát je v zásade povinný uznať rozsudky súdov štátu pôvodu, zatiaľ čo štát pôvodu je v zásade povinný uznať pravidlá výkonu trestov, ktoré existujú vo vykonávajúcom štáte.

28.

Predtým, ako pristúpim k tejto analýze, sa budem v krátkosti zaoberať námietkou neprípustnosti, ktorú vznieslo Španielske kráľovstvo (časť B).

29.

Štvrtá otázka je podmienená kladnou odpoveďou na prvé tri otázky. Keďže navrhujem, aby Súdny dvor na tieto otázky odpovedal záporne, nie je potrebné odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku.

B.

O prípustnosti

33.

V konaní upravenom rámcovým rozhodnutím 2008/909 musia orgány štátu pôvodu vyjadriť súhlas s výkonom trestu odňatia slobody vykonávajúcim štátom vydaním osvedčenia. ( 15 ) Takéto osvedčenie môže byť zrušené, kým sa výkon trestu vo vykonávajúcom štáte nezačal. ( 16 )

34.

Aj keď teda vnútroštátny súd bohužiaľ v prejednávanej veci vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuviedol, aký je presne predmet konania, ktoré pred ním zahájil portugalský prokurátor, domnienka prípustnosti nebola vyvrátená. Odpoveď Súdneho dvora by mohla pomôcť vnútroštátnemu súdu rozhodnúť, či sa má osvedčenie vydať, alebo zrušiť (ak už bolo vydané). ( 17 )

35.

Nie je teda zrejmé, že odpovede na prejudiciálne otázky nie sú potrebné na to, aby mohol vnútroštátny súd rozhodnúť v prejednávanej veci. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky odpovedal.

38.

Rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody teda nie je vecou výkonu trestu, ale predstavuje zmenu povahy takéhoto trestu. Z tohto dôvodu nespadá do pôsobnosti článku 17 rámcového rozhodnutia 2008/909. Článok 8 tohto rámcového rozhodnutia teda bráni tomu, aby Španielske kráľovstvo odložilo výkon trestu odňatia slobody, ktorý uložil portugalský súd.

39.

Svoj názor zdôvodním analýzou znenia príslušných ustanovení rámcového rozhodnutia 2008/909, ako aj ich kontextu a účelu, pričom zároveň odpoviem na argumenty účastníkov tohto konania.

1. Argumenty založené na článku 8 rámcového rozhodnutia 2008/909

40.

V prejednávanej veci španielske orgány podľa článku 12 rámcového rozhodnutia 2008/909 neinformovali portugalské orgány, keďže sa nedomnievali, že došlo k zmene povahy uznaného trestu v zmysle článku 8 uvedeného rámcového rozhodnutia. Napriek tomu informovali portugalské orgány o tom, že výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený.

44.

Rozlišovanie medzi opatrením, ktoré predstavuje samotný trest, a opatrením týkajúcim sa výkonu trestu, nie je vždy jednoznačné. ( 18 )

45.

V prejednávanej veci španielska vláda uvádza, že podmienečný odklad výkonu trestu nezmenil „povahu“ tohto trestu. Naďalej ide o trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov, a to aj napriek tomu, že jeho výkon bol odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov.

46.

2. Argumenty vyplývajúce z článku 17 rámcového rozhodnutia 2008/909

49.

Článok 17 rámcového rozhodnutia 2008/909 sa týka výkonu trestu, ktorý sa v zásade riadi právom vykonávajúceho štátu. Odseky 3 a 4 tohto ustanovenia sa zaoberajú otázkou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

50.

V tejto súvislosti španielska vláda tvrdila, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody je podobný ako predčasné alebo podmienečné prepustenie z väzenia. V oboch prípadoch sa výkon trestu odňatia slobody buď nevykoná vôbec, alebo len čiastočne. Takisto v oboch prípadoch je rozhodnutie o podmienečnom odklade alebo predčasnom prepustení úzko späté s osobnou situáciou a správaním odsúdenej osoby a možno ho vnímať ako prostriedok, ktorý prispieva k lepšej sociálnej náprave tejto osoby.

51.

Dôvod, prečo toto rozhodnutie upravuje otázku predčasného prepustenia z väzenia, je pravdepodobne ten, že normotvorca si uvedomil výrazné rozdiely medzi pravidlami o predčasnom prepustení, ktoré existujú v jednotlivých členských štátoch. Zároveň predčasné prepustenie nevyhnutne nastáva až po začatí výkonu trestu odňatia slobody, a preto ho len ťažko možno považovať za niečo iné než za spôsob výkonu trestu. S cieľom reagovať na možné problémy, ktoré z toho môžu vyplynúť, článok 17 ods. 3 stanovuje povinnosť vykonávajúceho štátu informovať štát pôvodu o svojich pravidlách týkajúcich sa predčasného alebo podmienečného prepustenia a oprávňuje štát pôvodu na vzatie osvedčenia späť, ak nesúhlasí s politikou vykonávajúceho štátu v oblasti predčasného prepustenia. ( 20 ) Podľa článku 13 rámcového rozhodnutia 2008/909 takéto vzatie osvedčenia späť už nie je možné po tom, ako sa výkon trestu vo vykonávajúcom štáte začal. Bolo preto potrebné stanoviť legislatívne riešenie, ktoré by členskému štátu pôvodu umožnilo odmietnuť politiku predčasného prepustenia vykonávajúceho členského štátu pred začatím výkonu trestu v tomto štáte.

54.

Normotvorca Únie nestanovil takúto možnosť v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.

55.

Podľa môjho názoru – a na rozdiel od tvrdenia španielskej vlády – legislatívne rozhodnutie riešiť v článku 17 problémy vyplývajúce z rozdielov v pravidlách o predčasnom prepustení, ale nie otázku podmienečného odkladu výkonu trestov odňatia slobody, predstavuje (jazykový) argument v prospech odmietnutia názoru, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody predstavuje spôsob výkonu trestu. Toto skôr poukazuje na záver, že normotvorca Únie nepovažoval podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za spôsob výkonu trestu, ale za odlišný trest.

Ako uviedla Komisia, tieto dve rámcové rozhodnutia majú odlišný rozsah pôsobnosti a navzájom sa vylučujú. Ak justičná spolupráca zahŕňa uznanie a výkon trestu odňatia slobody, uplatniteľné pravidlá sa nachádzajú v rámcovom rozhodnutí 2008/909. Ak justičná spolupráca zahŕňa uznanie a výkon podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, tieto pravidlá sa nachádzajú v rámcovom rozhodnutí 2008/947.

59.

Tento legislatívny prístup naznačuje, že normotvorca Únie považuje podmienečné a nepodmienečné výkony trestov odňatia slobody za dva odlišné druhy trestov.

60.

V prejednávanej veci vykonávajúce orgány a orgány štátu pôvodu konali na základe rámcového rozhodnutia 2008/909.

4. Argumenty vychádzajúce z účelu rámcového rozhodnutia 2008/909

64.

V dôsledku uvedeného by zásada vzájomného uznávania, ako je zakotvená v rámcovom rozhodnutí 2008/909, mala v praxi viesť k automatickej spolupráci pri presadzovaní práva medzi členskými štátmi. Malo by to znamenať povinnosť vykonávajúceho štátu vykonať cudzí rozsudok bez toho, aby sa skúmalo, či by takýto rozsudok bol vydaný, ak by sa proces uskutočnil v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu. ( 23 )

65.

Posudzovanie zo strany vykonávajúceho štátu, či trest uložený v štáte pôvodu zodpovedá trestu, ktorý by bol uložený za ten istý trestný čin vo vykonávajúcom štáte, by sa preto malo považovať za odporujúce cieľom a duchu rámcového rozhodnutia 2008/909. ( 24 )

66.

Ako vysvetlila španielska vláda, hoci k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody v Španielsku môže dôjsť v dvoch krokoch: i) vyhlásenie trestu odňatia slobody; ii) jeho podmienečný odklad – druhý krok zasahuje do posúdenia viny a primeranosti trestu, ktoré prináleží súdu štátu pôvodu.

Súdny dvor v týchto rozsudkoch konštatoval, že rozhodnutie o zrušení podmienečného odkladu výkonu skôr uloženého trestu odňatia slobody nemá vplyv na povahu alebo dĺžku trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom o právoplatnom odsúdení dotknutej osoby. ( 27 )

70.

Portugalská vláda a Komisia sa domnievali, že tieto veci nie sú pre prejednávaný prípad relevantné, keďže sa týkali inej otázky. S takýmto názorom nemôžem súhlasiť. Aj keď sa v uvedených veciach od Súdneho dvora požadovalo, aby vyložil pojem „konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia“ podľa článku 4 písm. a) rámcového rozhodnutia 2002/584, tieto dva prípady sa týkali rovnakej dilemy – či zrušenie podmienečného odkladu predstavuje súčasť odsúdenia, alebo skôr len výkon už stanoveného trestu. Na základe uvedeného považujem tieto veci za relevantné pre prejednávaný prípad.

71.

Napriek tomu sa domnievam, ako uviedla Komisia, že rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, o ktoré ide v prejednávanom prípade, a zrušenie podmienečného odkladu, o ktoré išlo vo vyššie uvedených veciach, majú odlišnú povahu. Zatiaľ čo rozhodovanie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody je súčasťou trestného konania, ktoré zahŕňa rozhodovanie o vine a primeranom treste, zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody predstavuje výkon podmienečného trestu odňatia slobody, ktorého podmienky boli určené už vo fáze odsúdenia.

72.

75.

Po tom, ako vykonávajúci štát odmietol vykonať EZ podľa článku 4 bodu 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 z dôvodu miesta pobytu odsúdenej osoby a po uznaní odsudzujúceho rozsudku, sa však tento vykonávajúci štát nemôže odvolávať na uplatnenie svojej vnútroštátnej právnej úpravy, aby odložil skutočný výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vydávajúcim štátom.

76.

Tým, že španielsky súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, ktorý portugalský súd určil ako primeraný za daňový trestný čin, ktorý spáchal YX, španielsky súd nezačal výkon trestu, ale trest zmenil v rozpore s článkom 8 rámcového rozhodnutia 2008/909. Keďže výkon trestu sa ešte nezačal, portugalské orgány môžu rozhodnúť o tom, že osvedčenie vezmú späť.

IV. Návrh

77.

2.

Článok 17 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909

sa má vykladať v tom zmysle, že vykonávajúcemu štátu neumožňuje odložiť výkon skutočného trestu odňatia slobody tým, že uplatní podmienky svojho vnútroštátneho práva, ak to v súlade so svojím právom neurobili príslušné orgány vydávajúceho štátu.

3.

Vzhľadom na odpovede poskytnuté na predchádzajúce otázky nie je potrebné odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 7 ) Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi ( Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 1) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“).

( 8 ) Toto ustanovenie umožňuje súdom uložiť podmienečný odklad od dvoch do piatich rokov v prípade trestu odňatia slobody kratšieho ako dva roky.

( 9 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2017, Popławski ( C-579/15 , EU:C:2017:503 , body 22 až 24 ).

( 10 ) Pokiaľ by teda bola nezlučiteľnosť spôsobená dĺžkou trvania trestu, upravený trest nesmie ísť pod maximálnu sadzbu stanovenú pre podobné trestné činy podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu (článok 8 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909). Pokiaľ nezlučiteľnosť existuje z dôvodu povahy trestu, upravený trest alebo takéto opatrenie musia čo najviac zodpovedať trestu uloženému štátom pôvodu, a preto sa trest nesmie zmeniť na peňažný trest (článok 8 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/909).

( 11 ) Súdny dvor vysvetlil pojem súdne konanie, ktoré vedie k vydaniu rozhodnutia na účely článku 4 písm. a) rámcového rozhodnutia 2002/584, a rozhodol, že pojem „rozhodnutie“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na súdne rozhodnutie, ktorým bolo po skutkovom a právnom preskúmaní veci právoplatne rozhodnuté o vine dotknutej osoby a prípadne o treste odňatia slobody, ktorý jej je uložený. Pozri rozsudok z 22. decembra 2017, Ardic ( C‑571/17 PPU , EU:C:2017:1026 , bod 67 ).

( 12 ) Pozri rozsudok z 8. novembra 2016 ( C‑554/14 , EU:C:2016:835 , bod 36 ). Súdny dvor potvrdil takýto záver vo veci, ktorá vznikla v podobnom kontexte v súvislosti s uplatnením článku 5 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, a nie jeho článku 4 ods. 1, v rozsudku z 11. marca 2020, SF (Európsky zatykač – Záruka vrátenia do vykonávajúceho štátu) ( C‑314/18 , EU:C:2020:191 ; bod 65). Pozri tiež rozsudok z 15. apríla 2021, AV (Súhrnný trest) ( C 221/19 , EU:C:2021:278 , bod 35 ).

( 19 ) Napriek tomu sa zdá, že po opätovnom uložení trestu odňatia slobody namiesto alternatívne uloženého peňažného trestu, ktorý nebol zaplatený, bol portugalský súd podľa práva zbavený možnosti rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu pôvodného trestu odňatia slobody (pozri bod 7 a poznámku pod čiarou 6 vyššie).

( 20 ) To znamená, že normotvorca Únie uznal, že štát pôvodu môže odmietnuť výkon trestu vyhláseného jeho súdom v inom členskom štáte, ak by to malo za následok predčasné prepustenie z väzenia, než aké stanovuje rozsudok a právne predpisy upravujúce predčasné prepustenie v štáte pôvodu.

( 21 ) Rámcové rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami ( Ú. v. EÚ L 337, 2008, s. 102 ) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2008/947“).

( 22 ) Komisia takúto požiadavku označila ako zásadu nepretržitého výkonu.

( 23 ) Pozri v tejto súvislosti MITSILEGAS, V.: EU Criminal Law after Lisbon – Rights, Trust and the Transformation of Justice in Europe . Hart Publishing Ltd, 2016, s. 128; SCHIFF BERMAN, P.: Global Legal Pluralism . A Jurisprudence of Law Beyond Borders . Cambridge University Press, 2012, s. 16.

( 24 ) V tejto súvislosti pozri Správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o implementácii rámcových rozhodnutí 2008/909/SVV, 2008/947/SVV a 2009/829/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na probačné rozhodnutia a alternatívne sankcie a na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby v členských štátoch [COM(2014) 57 final, s. 8].