C-221/24
ECLI:EU:C:2025:375
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0221
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0221
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 22. mája 2025 ( 1 )
Spojené veci C‑221/24 a C‑222/24
Naturvårdsverket
proti
UQ (C‑221/24)
IC (C‑222/24)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt, Mark‑ och miljööverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea, Odvolací súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie Štokholm, Švédsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Odpad – Nariadenie (ES) č. 1013/2006 – Článok 24 ods. 2 – Nezákonná preprava odpadu – Povinnosť spätného prevzatia – Spätné prevzatie príslušným orgánom krajiny odoslania – Zhodnotenie a zneškodnenie uvedeného odpadu proti vôli osôb, ktoré uskutočnili prepravu – Platnosť – Vlastnícke právo“
I. Úvod
1.
„Odpad jedného človeka je poklad pre iného človeka.“
2.
Ak sa však toto staré príslovie chápe doslovne, môže slúžiť ako zámienka pre „odpadkový imperializmus“ ( 2 ). Váš starý mobilný telefón? Otrávi chlapcov v chudobných štvrtiach v Ghane, ktorí ho spália. ( 3 ) Vaše staré auto? Znečisťuje ovzdušie v Nigérii. ( 4 )
3.
Práve s cieľom zabrániť tomuto novému typu kolonializmu sa nariadením (ES) č. 1013/2006 ( 5 ) (ďalej len „nariadenie o preprave odpadu“) zakazuje vývoz odpadu a nebezpečného odpadu okrem iného na africký kontinent. Napriek tomu, ako vyplýva z predložených návrhov na začatie prejudiciálneho konania, problém nezákonného obchodu s odpadom pretrváva.
4.
V prejednávanej veci ide o prepravu kontajnerov zo Švédska do Kamerunu (cez Belgicko) a do Konžskej demokratickej republiky (cez Nemecko). Kontroly vykonané príslušnými orgánmi v Antverpách (Belgicko) a Hamburgu (Nemecko) ukázali, že predmetné kontajnery boli naložené okrem iného vozidlami, elektronickými výrobkami, pneumatikami, nábytkom, oblečením a bielou technikou. Väčšinu týchto vecí príslušné orgány klasifikovali ako „odpad“ alebo „nebezpečný odpad“, a preto bol ich vývoz z Únie zakázaný. ( 6 )
5.
Príslušný orgán krajiny vývozu, Naturvårdsverket (Agentúra na ochranu životného prostredia, Švédsko), prevzal späť predmetné kontajnery. Proti vôli žalobcov v prvostupňovom konaní tento orgán tiež zneškodnil a zhodnotil obsah týchto kontajnerov. V rámci odvolacieho konania sa teraz žiada od Súdneho dvora, aby vyložil rozsah „povinnosti spätného prevzatia“, ako vyplýva z nariadenia o preprave odpadu, a aby posúdil jej zlučiteľnosť s vlastníckym právom.
II. Okolnosti veci a prejudiciálne otázky
6.
Európska únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Bazilejského dohovoru ( 7 ). Cieľom tohto dohovoru je vytvoriť globálny rámec na kontrolu pohybu nebezpečných odpadov alebo iných odpadov, počnúc minimalizáciou vzniku takýchto odpadov a podporou environmentálne vhodného nakladania s nimi, najmä ak sa uvedený odpad prepravuje cez hranice.
7.
V roku 1995 prijala konferencia zmluvných strán Bazilejského dohovoru „dodatok o zákaze“ ( 8 ). Tento dodatok o zákaze, ktorý iniciovala koalícia rozvojových krajín, ( 9 ) zakazuje všetky cezhraničné pohyby nebezpečných odpadov „z priemyselných krajín do rozvojových krajín“ ( 10 ).
8.
Bazilejský dohovor a jeho dodatok o zákaze sú súčasťou práva Únie prostredníctvom nariadenia o preprave odpadu. ( 11 )
9.
Cieľom tohto nariadenia je zaviesť postupy a kontrolné režimy uplatniteľné na prepravu odpadu. ( 12 ) Toto nariadenie organizuje a reguluje dozor a riadenie prepravy odpadu prísnym spôsobom, ktorý zohľadňuje potrebu zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, ( 13 ) má za cieľ zníženie prepravy nebezpečných odpadov na najnižšiu mieru zodpovedajúcu nakladaniu s takými odpadmi spôsobom prijateľným a efektívnym z hľadiska životného prostredia, ( 14 ) okrem iného v súlade so zásadou blízkosti miesta pri nakladaní s odpadom. ( 15 )
10.
Články 34 a 36 nariadenia o preprave odpadu zakazujú vývoz odpadu na zneškodnenie alebo zhodnotenie z Únie do určitých tretích krajín. ( 16 )
11.
Kamerun a Konžská demokratická republika patria do skupiny krajín, do ktorých je uvedený vývoz zakázaný. ( 17 )
12.
Preprava odpadu, ktorá je v rozpore s týmto zákazom, sa považuje za „nezákonnú“ prepravu. ( 18 )
13.
Podľa článku 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu je to v zásade oznamovateľ ( de facto alebo de iure ), prípadne príslušný orgán krajiny odoslania, ktorý musí prevziať späť nezákonne prepravený odpad.
14.
Práve táto povinnosť spätného prevzatia a jej dôsledky sú predmetom týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania.
15.
Žalobcami v prvostupňovom konaní sú UQ (vo veci C‑221/24) a IC (vo veci C‑222/24), ktorí chceli prepraviť kontajnery zo Švédska do Kamerunu (cez Belgicko) a do Konžskej demokratickej republiky (cez Nemecko).
16.
Príslušné belgické a nemecké orgány označili predmety v týchto kontajneroch za odpad a nebezpečný odpad. ( 19 )
17.
Na základe týchto informácií a názoru, že neexistujú dostatočné dôkazy o opaku, Naturvårdsverket rozhodla, že UQ a IC uskutočnili nezákonnú prepravu odpadu do tretích krajín. To viedlo k povinnosti spätného prevzatia.
18.
Naturvårdsverket položila UQ a IC otázky, či majú v úmysle vrátiť kontajnery sami, alebo či ich má sama spätne prevziať a naložiť s odpadom na ich náklady. UQ a IC požiadali, aby Naturvårdsverket prevzala zodpovednosť za proces vrátenia odpadu do Švédska, ale žiadali, aby im bol obsah kontajnerov vrátený. Naturvårdsverket zamietla žiadosť o vrátenie obsahu kontajnerov, pretože sa domnievala, že UQ a IC nepredložili dostatočné dôkazy o tom, že by boli schopní zhodnotiť alebo zneškodniť odpad prijateľným spôsobom z hľadiska životného prostredia.
19.
V súlade s uvedeným Naturvårdsverket rozhodla, že odpad a nebezpečný odpad zneškodní (vo veci C‑221/24) alebo zhodnotí (vo veci C‑222/24) sama. Na tento účel vypracovala Naturvårdsverket oznámenie o preprave odpadu, v ktorom sa uviedla ako oznamovateľ a osoba zodpovedná za prepravu. Belgické a nemecké orgány toto oznámenie schválili.
20.
Predmetné kontajnery boli prevezené späť do Švédska, uskladnené v prijímacom zariadení a skontrolované príslušným dozorným orgánom, Länsstyrelsen i Norrbottens län (Okresná správna rada Norrbotten, Švédsko). Tento orgán usúdil, že obsah kontajnerov tvoril zmiešaný odpad, z ktorého časť predstavovala nebezpečný odpad. Súhlasil tiež s príslušnými posúdeniami belgických a nemeckých orgánov, že tieto dve veci sa týkali nezákonnej prepravy odpadu a že odpad by mal byť zneškodnený spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia (vo veci C‑221/24) alebo zhodnotený (vo veci C‑222/24).
21.
UQ a IC začali konanie proti rozhodnutiam Naturvårdsverket na Nacka tingsrätt, Mark‑ och miljödomstolen (Okresný súd Nacka, Súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie, Švédsko) (ďalej len „Súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie“). V oboch veciach tento súd potvrdil rozhodnutia Naturvårdsverket v rozsahu, v akom sa týkajú právomoci tohto orgánu prevziať späť obsah kontajnerov do Švédska. Tento súd však zrušil rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú právomoci tohto orgánu zneškodniť alebo zhodnotiť obsah dotknutých kontajnerov. Podľa Súdu pre nehnuteľnosti a životné prostredie takýto postup obmedzuje vlastnícke právo bez právneho základu.
22.
Naturvårdsverket proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie na Svea hovrätt, Mark‑ och miljööverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea, Odvolací súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie, Štokholm) (ďalej len „Odvolací súd pre región Svea“). Domnieva sa, že nie je jasné, ako môže fungovať systém cezhraničného pohybu odpadu a zhodnocovania nezákonnej cezhraničnej prepravy odpadu, ak príslušný orgán, ktorý tento odpad prevezme späť – v tejto veci Naturvårdsverket – nemá právo zabezpečiť jeho zhodnotenie a zneškodnenie.
23.
UQ a IC s odvolaním sa na svoje vlastnícke právo, tvrdia, že iba požiadali Naturvårdsverket, aby v ich mene vrátila kontajnery do Švédska, ale že tejto agentúre nedali žiadne povolenie na zneškodnenie alebo zhodnotenie obsahu kontajnerov. Podľa ich názoru neexistuje žiadny právny základ na to, aby sa Naturvårdsverket stala vlastníkom obsahu kontajnerov bez ich súhlasu. Tieto strany tiež spochybňujú tvrdenie, že sporný obsah kontajnerov bol odpadom, keďže sa naďalej mohol používať v Afrike.
24.
Vnútroštátny súd sa domnieva, že nie je jasné, ako sa má vykladať povinnosť spätného prevzatia podľa nariadenia o preprave odpadu. Konštatuje, že predmetná preprava patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, a preto by bolo potrebné oznámiť jej spätné prevzatie do Švédska. Uvedený súd však vyjadril neistotu v otázke, do akej miery možno usudzovať, že dôsledkom vzniku povinnosti spätného prevzatia podľa článku 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu je skutočnosť, že príslušný orgán sa stáva držiteľom odpadu, a teda tento orgán môže – alebo musí – odpad aj zhodnotiť alebo zneškodniť, a to napriek nesúhlasu pôvodného odosielateľa. Okrem toho, ak by to bol správny výklad nariadenia o preprave odpadu, vnútroštátny súd položil aj otázku zlučiteľnosti tohto účinku s vlastníckym právom.
25.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti Odvolací súd pre región Svea rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Zahŕňa spätné prevzatie podľa článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu požiadavku alebo možnosť, aby orgán miesta odoslania po spätnom prevzatí odpad zhodnotil alebo zneškodnil, ak bolo pre spätné prevzatie vypracované oznámenie a doklad o pohybe, v ktorých sa uvádza, ako sa má s odpadom zaobchádzať v krajine určenia?
2.
Za akých okolností môže orgán miesta odoslania uplatniť článok 24 ods. 2 písm. d) na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu z nezákonnej prepravy odpadu v krajine odoslania? Ako súvisí písmeno d) s písmenom c), napríklad: môže sa spätné prevzatie a zhodnotenie/zneškodnenie uskutočniť podľa písmen c) a d) spoločne alebo si uplatnenie jedného písmena vyžaduje, aby postup podľa bezprostredne predchádzajúceho písmena nebol možný?
3.
Ak možno článok 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu vykladať v tom zmysle, že po spätnom prevzatí má orgán miesta odoslania konečnú právomoc nakladať s odpadom, a to aj v prípade, že pôvodný odosielateľ chce odpad získať späť, je takýto výklad zlučiteľný s ochranou vlastníctva podľa článku 17 Charty základných práv Európskej únie [ďalej len ‚Charta‘] a článku 1 dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru [o ochrane ľudských práv]?“
26.
Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Naturvårdsverket a uvedené strany predniesli svoje tvrdenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. februára 2025.
III. Analýza
A.
O otázkach výkladu
27.
Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta na podmienky a dôsledky uplatnenia článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu a na vzťah tohto ustanovenia k písmenám d) a e) toho istého ustanovenia.
28.
Článok 24 ods. 2 prvý pododsek nariadenia o preprave odpadu stanovuje:
„Ak je za nezákonnú prepravu zodpovedný oznamovateľ, príslušný orgán miesta odoslania zabezpečí, aby tento odpad:
a)
prevzal späť oznamovateľ de facto alebo, ak sa oznámenie nepodalo,
b)
prevzal späť oznamovateľ de iure alebo, ak to nie je možné,
c)
prevzal späť príslušný orgán miesta odoslania sám alebo fyzická alebo právnická osoba v jeho mene alebo, ak to nie je možné,
d)
bol alternatívne vhodným spôsobom zhodnotený alebo zneškodnený v krajine určenia alebo v krajine odoslania; toto uskutoční príslušný orgán miesta odoslania sám alebo fyzická alebo právnická osoba v jeho mene alebo, ak to nie je možné,
e)
bol alternatívne vhodným spôsobom zhodnotený alebo zneškodnený v inej krajine; toto uskutoční príslušný orgán miesta odoslania sám alebo fyzická alebo právnická osoba v jeho mene, ak s tým všetky príslušné dotknuté orgány súhlasia.“
29.
Komisia ako jediná strana, ktorá predložila písomné pripomienky k týmto otázkam, sa domnieva, že uvedené ustanovenia článku 24 ods. 2 majú presné poradie, v dôsledku čoho len v prípade, ak opatrenia stanovené v jednom písmene nie je možné vykonať, je možné použiť ďalšie písmeno. Komisia uvádza, že aj keď je pravda, že článok 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu výslovne nepriznáva príslušnému orgánu „spätného prevzatia“ právo na zhodnotenie alebo zneškodnenie predmetného majetku, táto právomoc by sa mohla dať vyvodiť teleologickým výkladom cieľa nariadenia o preprave odpadu. To isté by vyplynulo aj z výkladu, ktorý by bol konformný s Bazilejským dohovorom.
30.
Parlament a Rada, ktoré Súdny dvor požiadal o zaujatie stanoviska k prvej a druhej otázke, na pojednávaní súhlasili s vysvetlením Komisie. Tieto inštitúcie sa domnievajú, že samotný doslovný výklad článku 24 ods. 2, konkrétne jeho písmena c), by nezohľadnil cieľ, ktorý má povinnosť spätného prevzatia zabezpečiť. Tieto strany preto vysvetlili, že ak sa tento článok vykladá v kontexte cieľa nakladania s odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, spätné prevzatie nezákonne prepravovaného odpadu príslušným orgánom podľa článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu znamená aj povinnosť a právo tohto orgánu zhodnotiť a zneškodniť tento odpad.
31.
S týmto názorom súhlasím.
32.
V súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vyplývajúcimi z Bazilejského dohovoru normotvorca Únie zaujal stanovisko, že existuje riziko, že nie je možné zabezpečiť nakladanie s odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, ak sa takýto odpad vyváža do niektorých tretích krajín. ( 20 )
33.
Povinnosť spätného prevzatia uvedená v článku 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu je priamym dôsledkom tohto štandardného postoja.
34.
Podľa odôvodnenia 25 tohto nariadenia táto povinnosť „je povinná pre osobu, ktorej konanie je príčinou nezákonnej prepravy, aby prevzala späť príslušný odpad alebo uskutočnila alternatívne opatrenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie. Ak by tak neučinila, mali by zakročiť samotné príslušné orgány miesta odoslania alebo určenia“.
35.
Ako Naturvårdsverket, Parlament, Rada a Komisia v podstate vysvetlili na pojednávaní, táto myšlienka sa odráža v štruktúre článku 24 ods. 2 takto.
36.
Na jednej strane sa písmená a), b) a c) týkajú vrátenia odpadu späť do krajiny odoslania . Táto časť článku 24 ods. 2 preto upravuje situácie, v ktorých predmetný odpad opustil územnú pôsobnosť príslušného orgánu miesta odoslania. ( 21 ) V týchto písmenách je presne stanovené hierarchické poradie, v ktorom sa táto povinnosť vykonáva – pričom príslušný orgán miesta odoslania pôsobí ako „medzistupeň“ na zabezpečenie vrátenia uvedeného odpadu do krajiny odoslania. ( 22 )
37.
Na druhej strane článok 24 ods. 2 písm. d) a e) upravuje situácie, v ktorých predmetný odpad nikdy neopustil krajinu odoslania, už dorazil do krajiny určenia alebo sa nachádza v tretej krajine . Aby sa okrem iného predišlo ďalšiemu zbytočnému pohybu týchto prepráv, a tým sa pravdepodobne zdôraznil cieľ znížiť na minimum akúkoľvek prepravu odpadu, musí sa predmetný odpad zhodnotiť alebo zneškodniť v krajine odoslania, v krajine určenia alebo v tretej krajine. ( 23 )
38.
V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, keď preprava odpadu opustila krajinu odoslania a nachádza sa v tranzite v členskom štáte, sa teda uplatňujú výlučne písmená a), b) a c) článku 24 ods. 2.
39.
Písmená d) a e) sa preto na skutkové okolnosti prejednávanej veci neuplatňujú.
40.
V zásade je to teda oznamovateľ ( de facto alebo de iure ), ktorý je zodpovedný za spätné prevzatie predmetného odpadu v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. a) a b).
41.
Ak by sa UQ a IC rozhodli prevziať späť svoju nezákonnú prepravu, uplatnil by sa článok 24 ods. 2 písm. b).
42.
Ako však vyplýva z vysvetlenia vnútroštátneho súdu a vnútroštátneho spisu, UQ a IC výslovne požiadali Naturvårdsverket o vrátenie odpadu do Švédska, keďže nemali dostatok vedomostí a/alebo prostriedkov, aby tak urobili sami.
43.
UQ a IC pritom odmietli konať ako oznamovatelia podľa článku 24 ods. 2 písm. b). ( 24 )
44.
V takejto situácii, ako poznamenali všetci účastníci konania, je to Naturvårdsverket ako príslušný orgán, ktorý má na základe článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu povinnosť vrátiť tento odpad. ( 25 )
45.
Po rozhodnutí prevziať povinnosť spätného prevzatia a v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 24 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia o preprave odpadu preto Naturvårdsverket predložila belgickým a nemeckým orgánom oznámenie o cezhraničnej preprave odpadu alebo nebezpečného odpadu, ktorý patrí do pôsobnosti nariadenia o preprave odpadu.
46.
Aký je dôsledok prevzatia povinnosti spätného prevzatia týmto orgánom?
47.
V prvostupňovom konaní Súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie usúdil, že povinnosť spätného prevzatia podľa článku 24 ods. 2 písm. c) nezahŕňa možnosť alebo povinnosť príslušného orgánu zhodnotiť alebo zneškodniť odpad pochádzajúci z nezákonnej prepravy, keďže chýba výslovný odkaz na takúto možnosť alebo povinnosť.
48.
Je určite pravda, že v článku 24 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia o preprave odpadu sa nehovorí o následku vyplývajúcom z povinnosti spätného prevzatia. Iba v písmenách d) a e) sa výslovne uvádza, že nezákonná preprava odpadu sa „alternatívne vhodným spôsobom zhodnocuje alebo zneškodňuje“.
49.
Prinajmenšom v anglickej jazykovej verzii sa však toto znenie môže vykladať dvoma spôsobmi. Na jednej strane odkaz na „alternatívne vhodným spôsobom zhodnotený alebo zneškodnený“ môže naznačovať, že zhodnotenie a zneškodnenie vyjadruje alternatívu k spätnému prevzatiu takéhoto odpadu. Na druhej strane sa táto formulácia môže chápať tak, že zhodnotenie a zneškodnenie sa musí uskutočniť vždy po spätnom prevzatí, ale môže sa „alternatívne“ uskutočniť bez spätného prevzatia tých druhov prepravy, pri ktorých spätné prevzatie nie je potrebné alebo z iných dôvodov nie je možné.
50.
Vzhľadom na vysvetlenia uvedené na pojednávaní sa domnievam, že Súdny dvor by mal potvrdiť správnosť druhého výkladu.
51.
Po prvé konštatujem, ako vysvetlili Parlament, Rada a Komisia, že cieľom článku 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu je premietnuť do práva Únie článok 9 ods. 2 Bazilejského dohovoru. V predmetnom ustanovení Bazilejského dohovoru sa stanovuje, že odpad, ktorý je súčasťou „nezákonnej prepravy“ a ktorý vývozca, pôvodca alebo štát vývozu nemôže prevziať späť, musí byť „zneškodnený inak v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru“ ( 26 ). Použitie slov „zneškodnený inak“, najmä ak sa vykladá podľa španielskej jazykovej verzie („eliminados de otro modo“) a francúzskej jazykovej verzie („éliminés d'une autre manière“) tohto ustanovenia, naznačuje, že povinnosť spätného prevzatia už zahŕňa povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť predmetný odpad a že len v prípade, ak sa toto prvotné spätné prevzatie nemôže uskutočniť, odpad môže „inak“ zneškodniť iná osoba alebo orgán.
52.
Po druhé z článku 3 nariadenia o preprave odpadu, ktorý patrí do rovnakej hlavy ako článok 24 tohto nariadenia, vyplýva, že odpad sa prepravuje len na účely zneškodnenia alebo zhodnotenia. ( 27 ) Inými slovami, ak oznamovateľ prevezme nezákonnú prepravu späť, predpokladá sa, že táto osoba zabezpečí jej zhodnotenie a zneškodnenie. ( 28 ) Žiadne iné účely nie sú v tejto hlave stanovené. ( 29 ) Cieľom povinnosti spätného prevzatia je teda napraviť nezákonnú povahu tejto prepravy tým, že ju vtiahne späť do rámca práva Únie určeného na zabezpečenie jej zhodnotenia a zneškodnenia. ( 30 )
53.
Z uvedeného vyplýva, že absencia výslovného odkazu v článku 24 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia o preprave odpadu na potrebu zariadiť, aby bol takto spätne prevzatý odpad zhodnotený alebo zneškodnený zodpovedajúcim spôsobom, neznamená, že oznamovateľ alebo príslušný orgán nemajú takúto povinnosť.
54.
Práve naopak: povinnosť zhodnotenia a zneškodnenia vzniká vo všetkých scenároch predpokladaných v článku 24 ods. 2 písm. a), b) a c) a vyplýva z rámca stanoveného nariadením o preprave odpadu ako celku. ( 31 )
55.
Na účely prejednávanej veci to znamená, že tým, že poverili Naturvårdsverket spätným prevzatím predmetnej prepravy, ( 32 ) UQ a IC stratili možnosť zhodnotiť a zneškodniť tento odpad v zariadení na spracovanie odpadu podľa vlastného výberu.
56.
Ako vysvetlil Parlament, opačný postup by neprimerane motivoval hospodárske subjekty k pokusom o nezákonnú prepravu odpadu, čakaniu na jeho vrátenie príslušným orgánom, spätnému získaniu odpadu a opätovnému pokusu o jeho vývoz, čo je v priamom rozpore s účelom Bazilejského dohovoru a nariadenia o preprave odpadu. ( 33 )
57.
Na základe dôvodov uvedených vyššie navrhujem, aby Súdny dvor na prvú a druhú otázku vnútroštátneho súdu odpovedal, že článok 24 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1013/2006 sa má vykladať ako stanovenie povinnosti príslušného orgánu krajiny odoslania prevziať späť nezákonnú prepravu a zhodnotiť a zneškodniť odpad, ktorý sa v nej nachádza.
B.
O otázke platnosti
58.
Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta – v prípade kladnej odpovede na prvú otázku – či právomoc priznaná príslušnému orgánu zhodnotiť alebo zneškodniť odpad pochádzajúci z nezákonnej prepravy po jeho spätnom prevzatí, ako je vyjadrená v článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu, je zlučiteľná s ochranou vlastníctva podľa článku 17 Charty. ( 34 )
59.
Parlament, Rada a Komisia sa domnievajú, že vlastnícke právo, ktoré môže byť obmedzené vo verejnom záujme, nebráni obmedzeniam, ktoré sledujú cieľ ochrany životného prostredia, ak ide o nezákonnú prepravu odpadu. Tieto inštitúcie sa okrem toho domnievajú, že nariadenie o preprave odpadu zabezpečuje primeranú rovnováhu medzi vlastníckym právom na jednej strane a ochranou životného prostredia na strane druhej. Táto rovnováha by sa prejavila v článku 24 ods. 2 tohto nariadenia tým, že by sa právo a zodpovednosť za zhodnotenie a zneškodnenie tohto odpadu v prvom rade pripisovali držiteľovi odpadu, a až následne príslušným orgánom členských štátov.
60.
Na pojednávaní Naturvårdsverket súhlasila s týmto stanoviskom.
61.
Po prvé si nemyslím, že povinnosť príslušného orgánu prevziať späť nezákonné prepravy a zhodnotiť alebo zneškodniť odpad, ktorý bol prevzatý späť, zahŕňa prevod vlastníckeho práva z vlastníka odpadu na príslušný orgán.
62.
Článok 24 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o preprave odpadu predovšetkým poveruje oznamovateľa predmetnej nezákonnej prepravy úlohou prevziať späť uvedený odpad a zhodnotiť a zneškodniť obsah nezákonnej prepravy. Organizátor nezákonnej prepravy môže, ale tiež nemusí byť vlastníkom odpadu.
63.
V prípade, ak táto osoba túto povinnosť spätného prevzatia nesplní alebo sa nepovažuje za schopnú ju splniť, článok 24 ods. 2 písm. c) túto povinnosť zhodnotenia a zneškodnenia prevádza na príslušný orgán miesta odoslania.
64.
Prevod povinnosti zhodnotenia a zneškodnenia na príslušný orgán miesta odoslania nevedie k prevodu vlastníckeho práva.
65.
Akékoľvek vlastnícke práva k predmetnému odpadu teda zostávajú jeho vlastníkovi, ktorým nemusí byť nevyhnutne organizátor nezákonnej prepravy.
66.
Po druhé článok 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu neukladá žiadne povinnosti nad rámec tých, ktoré už boli uložené oznamovateľovi podľa článku 24 ods. 2 písm. a) a b) tohto nariadenia.
67.
Preto uvedený prevod nemá za následok žiadne ďalšie obmedzenia vlastníckeho práva nad rámec tých, ktoré v každom prípade vyplývajú z rámca stanoveného nariadením o preprave odpadu.
68.
Na účely tejto veci uvedené závery znamenajú, že vlastnícke práva UQ a IC k obsahu prepravy, ak existovali, neboli dotknuté prevodom povinnosti zhodnotenia a zneškodnenia z týchto osôb na Naturvårdsverket. ( 35 )
69.
Avšak aj za predpokladu, že by bolo možné tvrdiť, že vlastnícke právo vlastníka odpadu bolo obmedzené, pretože táto osoba sa nemôže slobodne rozhodnúť, ako s uvedeným odpadom naloží – a namiesto toho ho môže len zneškodniť alebo zhodnotiť – toto obmedzenie nevyplýva z prevodu povinnosti spätného prevzatia na príslušný orgán podľa článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia o preprave odpadu: vyplýva zo všeobecnejšej právnej úpravy odpadu v Európskej únii. ( 36 )
70.
Toto obmedzenie vlastníckeho práva má teda právny základ a je primerané cieľu ochrany životného prostredia. Táto otázka však ide nad rámec toho, čo sa od Súdneho dvora vyžaduje v prejednávanej veci.
71.
Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor na tretiu prejudiciálnu otázku odpovedal tak, že preskúmanie tretej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1013/2006 z hľadiska článku 17 Charty.
IV. Návrh
72.
Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Svea hovrätt, Mark‑ och miljööverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea, Odvolací súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie Štokholm, Švédsko), takto:
1.
Článok 24 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu
sa má vykladať tak, že:
stanovuje príslušnému orgánu krajiny odoslania povinnosť prevziať späť nezákonnú prepravu a zhodnotiť a zneškodniť odpad, ktorý obsahuje.
2.
Preskúmanie tretej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 24 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1013/2006 z hľadiska článku 17 Charty základných práv Európskej únie.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Ak použijem výraz pripisovaný bývalému kenskému prezidentovi Danielovi arap Moiovi; pozri CLAPP, A.: The story you’ve told about recycling is a lie, The New York Times, 14. február 2025, dostupné na: https://www.nytimes.com/2025/02/14/opinion/trash‑recycling‑global‑waste‑trade.html.
( 3 ) Tzv. „burner boy“ je pomenovanie pre mladých chlapcov a mužov, ktorí sa prehrabávali v hromadách elektronického odpadu v Agbogbloshie, obrovskej skládke neďaleko centra hlavného mesta Ghany, Akkry, a hľadali obvodové dosky a káble na spálenie. Pozri KWAN, J.: Your old electronics are poisoning people at this topic dump in Ghana, Wired, 26. november 2020, dostupné na: https://www.wired.com/story/ghana‑ewaste‑dump‑electronics/. Pozri tiež Univerzita OSN a Koordinačné centrum Bazilejského dohovoru pre africký región: Person in the port project – Assessing import of used electrical and electronic equipment into Nigeria, 2017, dostupné na: https://collections.unu.edu/eserv/UNU:6349/PiP_Report.pdf.
( 4 ) Pozri Holandský inšpektorát pre ľudské prostredie a dopravu: Used vehicles exported to Africa – A study on the quality of used export vehicles, október 2020, dostupné na: https://www.ilent.nl/binaries/ilt/documenten/leefomgeving‑en‑wonen/stoffen‑en‑producten/chemische‑stoffen‑en‑mengsels/rapporten/used‑vehicles‑exported‑to‑africa/Used+vehicles+exported+to+Africa.pdf (kde sa vysvetľuje, že „vozidlá v súčasnosti vyvážané do Afriky sa podobajú vozidlám demontovaným v Holandsku. Sú staré a zvyčajne majú neplatné osvedčenie o pravidelnej technickej kontrole. Často sa vyskytujú problémy s emisným systémom… a vozidlá nespĺňajú emisnú normu Euro 4/IV. To vedie k vysokým emisiám pevných častíc… a k ohrozeniu zdravia a životného prostredia v dôsledku nekontrolovaného zaobchádzania s vozidlami po ich likvidácii“). Pozri tiež Program OSN pre životné prostredie: Used vehicles and the environment – A global overview of used light duty vehicles: Flow, scale and regulation, 2020, dostupné na: https://www.unep.org/resources/report/global‑trade‑used‑vehicles‑report (v ktorom sa zdôrazňuje, že väčšina vývozu ojazdených vozidiel z Európskej únie smeruje do Nigérie alebo končí v Nigérii).
( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2006 o preprave odpadu ( Ú. v. EÚ L 190, 2006, s. 1 ).
( 6 ) Pozri článok 36 nariadenia o preprave odpadu.
( 7 ) Pozri rozhodnutie Rady č. 93/98/EHS z 1. februára 1993 o uzavretí Dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor) v mene spoločenstva ( Ú. v. ES L 39, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 11/018, s. 301). Pozri tiež rozsudok z 21. januára 2025, Conti 11. Container Schiffahrt II ( C‑188/23 , EU:C:2025:26 , bod 45 a citovaná judikatúra).
( 8 ) Pozri Program OSN pre životné prostredie, rozhodnutie prijaté na treťom zasadnutí konferencie zmluvných strán Bazilejského dohovoru, rozhodnutie III/1, zmena a doplnenie Bazilejského dohovoru (UNEP/CHW.3/35, 28 november 1995) (ďalej len „dodatok o zákaze“).
( 9 ) Pozri rozhodnutie II/12 v správe z druhého zasadnutia konferencie zmluvných strán Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (UNEP/CHW.2/30, 25. marec 1994), s. 1 („pripomínajúc požiadavku skupiny 77 krajín na prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán Bazilejského dohovoru… na úplný zákaz všetkých vývozov nebezpečných odpadov z krajín OECD do krajín mimo OECD“).
( 10 ) Pozri dodatok o zákaze, s. 1.
( 11 ) Pozri odôvodnenia 3 a 4 nariadenia o preprave odpadu. Pozri tiež rozsudok z 21. januára 2025, Conti 11. Container Schiffahrt II ( C‑188/23 , EU:C:2025:26 , bod 46 ) (v ktorom sa vysvetľuje, že pri prijímaní nariadenia o preprave odpadu normotvorca Únie sledoval cieľ súladu práva Únie s Bazilejským dohovorom).
( 12 ) Pozri článok 1 nariadenia o preprave odpadu.
( 13 ) Pozri odôvodnenie 7 nariadenia o preprave odpadu.
( 14 ) Pozri odôvodnenie 8 nariadenia o preprave odpadu.
( 15 ) Pozri odôvodnenie 20 nariadenia o preprave odpadu.
( 16 ) V článku 34 nariadenia o preprave odpadu sa stanovuje, že „všetok vývoz odpadu určeného na zneškodnenie z Únie je zakázaný“, zatiaľ čo v článku 36 tohto nariadenia sa zakazuje vývoz určitých odpadov „určených na zhodnotenie z Únie do krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD“.
( 17 ) Podľa odôvodnenia 5 nariadenia o preprave odpadu je príslušným rozhodnutím OECD rozhodnutie Rady OECD K(2001)107/konečné znenie, ktoré sa týka revízie rozhodnutia OECD K(92)39/konečné znenie, o riadení pohybov odpadov určených na činnosti zhodnotenia cez hranice štátov. Je nesporné, že Kamerun a Konžská demokratická republika patria medzi krajiny, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje.
( 18 ) Pozri článok 2 bod 35 písm. f) nariadenia o preprave odpadu, ktorý okrem iného klasifikuje ako „nezákonnú prepravu“ akúkoľvek prepravu odpadu uskutočnenú „v rozpore s“ článkami 34 a 36 tohto nariadenia. V prejednávanej veci sa mi zdá jasné, že existujú aj iné dôvody, pre ktoré by sa predmetná preprava mala považovať za nezákonnú v zmysle článku 2 bodu 35 písm. f) nariadenia o preprave odpadu. Podľa článku 2 bod 35 písm. a) a b) sa tak za nezákonnú prepravu považuje akákoľvek preprava „odpadu“ uskutočnená bez „oznámenia“ všetkým príslušným dotknutým orgánom [písm. a)] alebo bez „súhlasu“ príslušných dotknutých orgánov [písm. b)]. Zo spisu vyplýva, že v prejednávanej veci žalobcovia v prvostupňovom konaní nesplnili ani jednu z týchto požiadaviek.
( 19 ) Aj keď UQ a IC spochybňujú tvrdenie, že obsah kontajnerov predstavuje „odpad“ v zmysle nariadenia o preprave odpadu, táto otázka nie je predmetom konania pred Súdnym dvorom a v každom prípade o nej musí rozhodnúť vnútroštátny súd. Mala by som však zdôrazniť, že otázka, ako rozlišovať medzi „odpadom“ alebo „nebezpečným odpadom“ a výrobkami, ktoré „nie sú odpadom“, sa objavila aj počas prípravy Bazilejského dohovoru, keďže niektoré krajiny vôbec nemali zadefinované, čo predstavuje „odpad“ na účely vecnej pôsobnosti tohto dohovoru (pozri Program OSN pre životné prostredie, Ad hoc pracovná skupina právnych a technických expertov s mandátom pripraviť globálny dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez štátne hranice, organizačné zasadnutie (1987), prvý návrh Dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez štátne hranice, UNEP/WG.180/2, s. 4). Práve s cieľom stanoviť minimálny štandard, avšak bez toho, aby sa obmedzili ostatní signatári v možnosti ísť nad rámec tohto štandardu, sa v konečnom znení tohto dohovoru stanovuje rámec, ktorý klasifikuje „odpad“ alebo „nebezpečný odpad“ buď podľa ich špecifických vlastností, alebo podľa vnútroštátneho práva [pozri článok 1 ods. 1 písm. a) a b) a článok 2 Bazilejského dohovoru]. V súlade s uvedeným skutočnosť, či predmety, o ktoré ide vo veci samej, majú pre niektorých hodnotu, ale pre iných nie, a môžu tak byť opätovne použité, funkčne opravené alebo inak obchodované v Kamerune a Konžskej demokratickej republike, nie je relevantná na účel klasifikácie predmetných predmetov ako „odpadu“ alebo „nebezpečného odpadu“ v zmysle nariadenia o preprave odpadu podľa práva Únie.
( 20 ) Pozri v tomto zmysle prílohu k rozhodnutiu Rady 97/640/ES z 22. septembra 1997 o schválení zmien a doplnení Dohovoru o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor) v mene spoločenstva, ako je stanovené v rozhodnutí III/1 konferencie zmluvných strán ( Ú. v. ES L 272, 1997, s. 45 ; Mim. vyd. 11/026, s. 308), v ktorej sa cituje odsek 7a preambuly Bazilejského dohovoru, v ktorom sa „uznáva, že pohyb nebezpečných odpadov cez štátne hranice, najmä do rozvojových krajín, predstavuje vysoké riziko, že nebude predstavovať nakladanie s odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, ako to vyžaduje tento dohovor“.
( 21 ) Písmená a), b) a c) článku 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadov preto v rámci práva Únie odrážajú povinnosť uvedenú v článku 9 ods. 2 písm. a) Bazilejského dohovoru, ktorý vyžaduje, aby štát vývozu zabezpečil, aby takéto odpady „vrátil do štátu vývozu vývozca, pôvodca alebo v prípade potreby sám štát“.
( 22 ) Preto je podľa môjho názoru zrejmé, že procesná otázka, či je „neuskutočniteľné“ v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu, aby určitá osoba alebo orgán vrátili odpad, ktorý patrí do pôsobnosti tejto povinnosti, je úplne druhoradá vo vzťahu k hmotnoprávnej povinnosti uloženej týmto nariadením, a to zabezpečiť takým či onakým spôsobom vrátenie tohto odpadu do krajiny odoslania.
( 23 ) Aj preto sa v článku 24 ods. 2 treťom pododseku nariadenia o preprave odpadu vyžaduje vydanie nového oznámenia len v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú písmená a) až c) tohto článku 24 ods. 2.
( 24 ) Pre úplnosť by som mala dodať, že článok 24 ods. 2 písm. a) nariadenia o preprave odpadu sa v tomto prípade neuplatňuje, pretože UQ a IC nikdy nepodali oznámenie o predmetnej nezákonnej preprave.
( 25 ) V súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia o preprave odpadu môže tento orgán účtovať oznamovateľovi náklady spojené s týmto spätným prevzatím. Ako však na pojednávaní vysvetlila Naturvårdsverket, vzhľadom na náklady spojené s uskutočnením takéhoto spätného prevzatia a neschopnosť fyzických osôb ich uhradiť, vo väčšine prípadov tieto náklady v konečnom dôsledku znáša výlučne príslušný orgán miesta odoslania.
( 26 ) Pozri článok 9 ods. 2 písm. b) Bazilejského dohovoru.
( 27 ) Pozri článok 3 ods. 1 a 2 nariadenia o preprave odpadu.
( 28 ) V článku 24 ods. 3 písm. b) nariadenia o preprave odpadu sa stanovuje, že povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť nezákonnú prepravu má v prípade prepravy, za ktorú zodpovedá príjemca, predovšetkým príjemca, a len subsidiárne príslušný orgán sám alebo fyzická alebo právnická osoba v jeho mene.
( 29 ) To je dôvod prečo sa v súlade s článkom 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu musí v každom oznámení o spätnom prevzatí vo forme uvedenej v prílohe IA k nariadeniu o preprave odpadu uviesť, ako sa predmetný odpad spracuje a v ktorom zariadení sa uskutoční jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie.
( 30 ) Pozri aj článok 22 ods. 8 nariadenia o preprave odpadu, ktorý sa zaoberá otázkou, kedy sa končí povinnosť spätného prevzatia alebo zariadenie zhodnotenia a zneškodnenia, a ktorý stanovuje, že „povinnosť oznamovateľa a vedľajšia povinnosť krajiny odoslania prevziať odpad späť alebo zariadiť alternatívne zhodnotenie alebo zneškodnenie sa končí, keď zariadenie vydá osvedčenie o inom než predbežnom zhodnotení alebo zneškodnení“.
( 31 ) Ako vysvetľujú Parlament, Rada a Komisia, aj z tohto dôvodu sa v článku 25 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1157 z 11. apríla 2024 o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 2024/1157), teraz jasne stanovuje, že k spätnému prevzatiu nezákonnej prepravy dochádza výlučne „s cieľom zariadiť jeho zneškodnenie alebo zhodnotenie“.
( 32 ) Aby to bolo jasné, aj keby UQ a IC nepoverili Naturvårdsverket spätným prevzatím predmetného odpadu a za predpokladu, že by sa potvrdilo, že tieto osoby nemajú požadované povolenia na zabezpečenie zhodnotenia a zneškodnenia odpadu spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, Naturvårdsverket by bola v každom prípade povinná prevziať a zhodnotiť a zneškodniť predmetný odpad.
( 33 ) Takýto výklad by tiež v praxi zaväzoval príslušný orgán, aby skladoval spätne prevzatú nezákonnú prepravu s rizikom značného poškodenia životného prostredia. Pozri analogicky rozsudok z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro ( C‑175/98 a C‑177/98 , EU:C:1999:486 , bod 53 ).
( 34 ) Aj keď sa otázka vnútroštátneho súdu kladie aj s odkazom na článok 1 prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako správne poznamenávajú inštitúcie, tento nástroj nepredstavuje, pokiaľ k nemu Európska únia nepristúpila, právny nástroj, ktorý by bol formálne začlenený do práva Únie. Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, že výklad práva Únie a preskúmanie zákonnosti právnych predpisov Únie sa musí uskutočniť s ohľadom na základné práva zaručené Chartou [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Facebook Ireland a Schrems ( C‑311/18 , EU:C:2020:559 , body 98 a 99 a citovaná judikatúra)].
( 35 ) V každom prípade platí, že vzhľadom na to, že článok 24 ods. 2 nariadenia o preprave odpadu úplne mlčí o tom, či si vlastník predmetnej prepravy odpadu môže nárokovať akúkoľvek kladnú hodnotu, ktorá môže zostať po jej zhodnotení a zneškodnení, a teda nevylučuje túto možnosť, UQ a IC si vyhradili právo požadovať vrátenie všetkých častí predmetnej nezákonnej prepravy, ktorá sa „nebude považovať za odpad“, a teda to, čo zostalo v ich vlastníctve po zhodnotení a zneškodnení.
( ) Pozri článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 ), podľa ktorého je odpad v konečnom dôsledku určený buď na zhodnotenie, alebo na zneškodnenie. Ako sa uvádza v odôvodnení 31 tejto smernice, „hierarchia odpadového hospodárstva vo všeobecnosti ustanovuje poradie priorít toho, čo predstavuje v právnych predpisoch o odpadoch a politike odpadového hospodárstva z celkového hľadiska najlepšiu environmentálnu voľbu“.