C-225/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 12. februára 2026( 1 )

Vec C ‑ 225/24

Európsky parlament

3. Súdny dvor má pred sebou žalobu podanú Európskym parlamentom, ktorý sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2023) 9014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),( 3 ) ktorým táto inštitúcia v decembri 2023 zrušila pozastavenie vyplácania finančných prostriedkov podľa NSU v prípade viacerých programov schválených na financovanie v Maďarsku.

4. Vec však otvára nové otázky, ktoré sa týkajú voľnej úvahy a povinností Komisie pri posudzovaní toho, či konkrétny členský štát splnil špecifické podmienky dohodnuté v súvislosti s vyplatením finančných prostriedkov – otázky, ktoré môžu byť relevantné aj pre iné finančné rámce.

II. Skutkové okolnosti prejednávanej veci

A. Podmienenosť v rámci rôznych finančných nástrojov Únie

5. Skôr než vysvetlím žalobné dôvody predložené Parlamentom v tejto žalobe a budem sa im venovať, v záujme lepšieho pochopenia kontextu tejto veci je nevyhnutné stručne predstaviť vzťah medzi rôznymi finančnými nástrojmi, ktoré v rámci rozpočtovej podmienky Únie požadujú v Maďarsku nezávislosť súdnictva.( 4 )

6. Ako som spomenula v úvode, platby z rozpočtu Únie dohodnuté vo VFR na roky 2021 až 2027 boli podmienené tým, že prijímajúci členský štát rešpektuje zásady právneho štátu. Uvedené sa ako všeobecné pravidlo zavádza v nariadení o podmienenosti( 5 ), ktorým sa „stanovujú pravidlá nevyhnutné na ochranu rozpočtu Únie v prípade porušení zásad právneho štátu v členských štátoch“( 6 ).

12. V súčasnosti ešte Maďarsku v rámci RRF neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky, pretože Komisia dospela k záveru, že neboli vykonané nevyhnutné reformy vyžadované supermíľnikmi.( 15 ) Toto pozastavenie zatiaľ nebolo zrušené.( 16 )

13. Podmienenosť právnym štátom sa napokon na Maďarsko uplatňovala aj na základe nariadenia o podmienenosti. Pozastavenie platieb alebo iné opatrenia podľa tohto nariadenia sú vedľajšie vo vzťahu k opatreniam, ktoré možno na ochranu rozpočtu prijať v súlade s inými právnymi predpismi vrátane NSU a RRF.( 17 )

14. Rada v súlade s nariadením o podmienenosti 12. decembra 2022 prijala rozhodnutie,( 18 ) ktorým stanovila opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušeniami zásad právneho štátu v Maďarsku. Komisia tieto opatrenia navrhla( 19 ) ako dôsledok závažných, systémových, rozšírených a vzájomne prepojených nezrovnalostí, nedostatkov a slabých miest v postupoch verejného obstarávania v Maďarsku a obmedzení trestného stíhania korupcie v danom členskom štáte.( 20 ) Rada týmto rozhodnutím pozastavila 55 % rozpočtových záväzkov( 21 ) pre tri programy politiky súdržnosti( 22 ) na obdobie 2021 až 2027.( 23 )

15. Hoci toto pozastavenie podľa nariadenia o podmienenosti ešte zrušené nebolo, pozastavenie platieb v prípade rovnakých troch programov podľa NSU bolo 13. decembra 2023 zrušené napadnutým rozhodnutím.

16. Komisia v ten istý deň na základe článku 7 ods. 2 nariadenia o podmienenosti bez písomného oznámenia Maďarska, ktorým by požadovalo zrušenie opatrení, z vlastnej iniciatívy prijala rozhodnutie, v ktorom opätovne posúdila situáciu v Maďarsku.( 24 ) Konštatovala, že Maďarsko situáciu, ktorá viedla k prijatiu rozpočtových opatrení podľa nariadenia o podmienenosti, nenapravilo. V dôsledku toho Rade zrušenie ani úpravu opatrení podľa tohto nariadenia nenavrhla.( 25 )

21. Príloha III k NSU obsahuje horizontálne základné podmienky, ktoré sú podľa jeho článku 15 ods. 1 uplatniteľné na všetky špecifické ciele. Tieto podmienky musia byť splnené predtým, ako sa zrealizuje akákoľvek platba z fondov. Jednou z horizontálnych základných podmienok stanovených v prílohe III k NSU je HZP týkajúca sa Charty, v súlade s ktorou sú prijímajúce členské štáty okrem iného povinné mať zavedené „opatrenia na zabezpečenie súladu programov podporovaných z fondov a ich vykonani[a] s príslušnými ustanoveniami charty“.

22. Keď Maďarsko 22. júla 2022 požiadalo o finančné prostriedky z fondov upravených v NSU, boli podľa neho splnené všetky horizontálne základné podmienky vrátane HZP týkajúcej sa Charty.( 29 )

23. Komisia 22. decembra 2022 prijala rozhodnutia o schválení týkajúce sa desiatich operačných programov financovaných z fondov upravených v NSU v Maďarsku na obdobie 2021 až 2027.( 30 )

24. Komisia však pri posudzovaní týchto programov v Maďarsku identifikovala štyri významné nedostatky v rámci HZP týkajúcej sa Charty, ktoré sa týkali (i) nezávislosti súdnictva, (ii) akademickej slobody, (iii) takzvaného zákona o ochrane detí a (iv) práva na azyl.

25. Pokiaľ ide o nedostatky Maďarska v rámci HZP týkajúcej sa Charty v oblasti nezávislosti súdnictva, v odôvodneniach rozhodnutí o schválení sa uznáva, že „v rámci európskeho semestra a mechanizmu právneho štátu boli opakovane vyjadrené obavy v súvislosti s nezávislosťou súdnictva v Maďarsku“( 31 ). Tieto odôvodnenia potom podrobnejšie opisujú dané obavy a uvádzajú postupy dohodnuté v rámci RRF, prostredníctvom ktorých sa Maďarsko zaviazalo vykonať niektoré reformy na dosiahnutie nezávislosti súdnictva.

c) legislatívne zmeny týkajúce sa:

(i) § 666 a nasl. maďarského Trestného poriadku s cieľom odstrániť možnosť Kúria [Najvyšší súd] preskúmať zákonnosť rozhodnutia sudcu podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie;

(ii) §490 maďarského Trestného poriadku, ktorý sa zaoberá prerušením konania, s cieľom odstrániť akúkoľvek prekážku podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania súdom v súlade s článkom 267 ZFEÚ;

d) legislatívne zmeny, ktorými sa odstráni možnosť orgánov verejnej moci napadnúť konečné súdne rozhodnutie na Ústavnom súde, ktorá bola zavedená v roku 2019 zmenou § 27 zákona č. CLI z roku 2011.“( 33 )

28. Článok 3 ods. 3 a 4 rozhodnutí o schválení potom vysvetľuje, čo konkrétne sa od Maďarska očakáva v súvislosti s reformami uvedenými v ich článku 3 ods. 2 písm. a) a b).( 34 )

29. Napokon článok 3 ods. 5 rozhodnutí o schválení stanovuje, že „keď Maďarsko informuje Komisiu, že opatrenia na odstránenie nedostatkov v oblasti nezávislosti súdnictva uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 sú zavedené a uplatňované , vykoná sa nové posúdenie“( 35 ).

35. Parlament vo svojej žalobe uvádza dve ďalšie legislatívne zmeny, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu a ktoré považuje za relevantné pre toto konanie.

36. Ustanovením § 3 zákona, ktorým sa mení zákon o univerzitách (zákon č. LXXXV z roku 2023) sa do zákona o Ústavnom súde (zákon č. CLI z roku 2011) vložil nový § 16/A, ktorým sa zavádza nová právomoc Alkotmánybíróság (Ústavný súd, Maďarsko), konkrétne právomoc predložiť Súdnemu dvoru svoje stanovisko k otázkam národnej suverenity v rámci prejudiciálneho konania.

37. Napokon 12. decembra 2023 Maďarsko prijalo zákon o ochrane národnej suverenity (zákon č. LXXXVIII z roku 2023)( 44 ).

3. Napadnuté rozhodnutie ( 45 )

38. Komisia 13. decembra 2023 prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že Maďarsko HZP týkajúcu sa Charty vo vzťahu k nezávislosti súdnictva splnilo. Zrušila preto pozastavenie vyplácania finančných prostriedkov pre programy, ktoré boli spojené iba s touto časťou HZP týkajúcej sa Charty. Maďarsko sa na základe toho stalo oprávneným na prijatie približne 10,2 miliardy eur z viacerých fondov Únie upravených v NSU.

39. Článok 1 napadnutého rozhodnutia uvádza, že Komisia schvaľuje list, ktorý je prílohou k tomuto rozhodnutiu a ktorý obsahuje jej (opätovné) posúdenie HZP týkajúcej sa Charty na základe článku 15 ods. 4 NSU, pokiaľ ide o nedostatky v oblasti nezávislosti súdnictva v Maďarsku.

III. Návrhy účastníkov konania

46. Parlament v žalobe z 25. marca 2024 navrhol, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

47. Komisia navrhla, aby Súdny dvor žalobu zamietol a uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

IV. Konanie na Súdnom dvore

48. Dňa 26. júla 2024 Predseda Súdneho dvora povolil Maďarsku vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

49. Pojednávanie, na ktorom Parlament, Komisia a maďarská vláda predniesli ústne pripomienky, sa konalo 14. októbra 2025.

54. Intenzita preskúmania Súdneho dvora bude v zásade záležať na miere rešpektu, ktorú by mal Súdny dvor priznať preskúmavanej inštitúcii EÚ vzhľadom na rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania. Tá bude zasa závisieť od toho, či a do akej miery uplatniteľná právna úprava ponecháva inštitúcii voľnú úvahu pri prijímaní tohto rozhodnutia. V podstate platí, že čím širšou mierou voľnej úvahy disponuje inštitúcia, tým obmedzenejšie by malo byť preskúmanie Súdnym dvorom, ktorý by v takom prípade mal preskúmať len hranice tejto voľnej úvahy.

55. V tejto súvislosti zrejme vo vzťahu ku kritériu právneho štátu ako súčasti rozpočtovej podmienenosti možno rozlišovať dva rôzne kroky.

56. V prvom kroku inštitúcie Únie (v rámci NSU Komisia sama a v rámci RRF a nariadenia o podmienenosti Rada na návrh Komisie) s cieľom chrániť finančné záujmy Únie určia špecifické požiadavky, ktoré musí splniť konkrétny členský štát, aby si zabezpečil platbu z rozpočtu.

57. Ako sa zhodli účastníci tohto konania, Komisia v tejto fáze disponuje voľnou úvahou, pokiaľ ide o posúdenie situácie v členskom štáte a rozhodnutie, ktoré podmienky sú potrebné a dostatočné na ochranu rozpočtových záujmov Európskej únie. Táto voľná úvaha je obmedzená v prvom rade účelom podmienenosti právnym štátom v rozpočtovom kontexte, ktorým je zabezpečiť riadne využívanie finančných prostriedkov Únie.( 51 ) Po druhé sa v kontexte NSU táto voľná úvaha riadi článkom 9 ods. 1 NSU, v ktorom sa vyžaduje, aby členské štáty aj Komisia zabezpečovali pri implementácii fondov dodržiavanie základných práv a súlad s Chartou, ako aj s článkom 15 NSU a prílohou III k tomuto nariadeniu, kde sa uvádzajú horizontálne základné podmienky vrátane HZP týkajúcej sa Charty. Tieto ustanovenia vyžadujú, aby Komisia zabezpečila dodržiavanie Charty, ale nestanovujú presný spôsob, ako to má urobiť.

64. To znamená, že súdne preskúmanie Súdneho dvora by sa malo zameriavať na to, či Komisia riadne vykonala posúdenie týkajúce sa toho, či členský štát splnil každú požiadavku. Ide tu o skutkové posúdenie, ktoré si v prejednávanej veci vyžaduje analýzu maďarských reforiem. Časť tvrdení Parlamentu [napríklad tvrdenie v súvislosti s novou legislatívou o bodovom systéme pri voľbe sudcov alebo jeho tvrdenie týkajúce sa nových pravidiel voľby predsedu Kúria (Najvyšší súd)] si vyžaduje také preskúmanie vhodnosti maďarských reforiem. Vzhľadom na to, že Komisia nemá v tomto ohľade žiadnu voľnú úvahu, samotné konštatovanie nesprávneho posúdenia by malo viesť k zrušeniu rozhodnutia. Inak povedané, Súdny dvor sa na účely zabezpečenia finančných záujmov Európskej únie musí presvedčiť o tom, že v zmenách zavedených v Maďarsku nedošlo k nesprávnemu posúdeniu , a nie iba o tom, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

65. Väčšina toho, čo Parlament v prejednávanej veci vytýka, však nemá takú povahu. Táto inštitúcia nenamieta – aspoň vo väčšej časti svojich tvrdení – proti skutkovým zisteniam Komisie, hoci ich vo svojich žalobných dôvodoch označuje za „nesprávne posúdenie“( 52 ). Nie je tu spor napríklad o tom, či niektoré právne predpisy maďarskej legislatívy boli účinné v čas prijatia napadnutého rozhodnutia alebo nie. Parlament svoje tvrdenia opiera skôr o otázku, či Komisia vôbec mala nejaký priestor na uvoľnenie finančných prostriedkov, aj keď stanovené požiadavky neboli úplne splnené.

69. Vzhľadom na uvedené Súdny dvor teda v prejednávanej veci musí posúdiť, či Komisia rozhodla o uvoľnení finančných prostriedkov napriek tomu, že konkrétne požiadavky podľa HZP týkajúcej sa Charty neboli splnené a či jej odôvodnenie pre odchýlenie sa od niektorých z týchto požiadaviek je dostatočné na to, aby Súdny dvor prijal záver, že už neexistujú žiadne riziká pre finančné záujmy Európskej únie.

70. Parlament vo svojom prvom žalobnom dôvode tvrdí, že (i) Komisia nevykonala dôkladné posúdenie legislatívnych reforiem v Maďarsku, ktoré sama vyžadovala v rozhodnutiach o schválení; (ii) v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Komisie ešte niektoré reformy neboli zrealizované a (iii) Komisia nevzala do úvahy iný relevantný vývoj, ktorému sa rozhodnutia o schválení nevenovali. Hlavné tvrdenie Parlamentu v druhom žalobnom dôvode sa zakladá na tom, že napadnutému rozhodnutiu chýba odôvodnenie.

71. Navrhujem, aby sa Súdny dvor pri posúdení týchto tvrdení riadil nasledujúcimi úvahami.

72. Po prvé sa mi zdá jasné, že Komisia je viazaná požiadavkami, ktoré Maďarsku sama stanovila v rozhodnutiach o schválení. Ako táto inštitúcia uviedla, každá zo špecifických požiadaviek, prostredníctvom ktorých sa má riešiť jeden alebo viaceré identifikované nedostatky, musí mať priamu väzbu na riadenie a implementáciu fondov. Treba teda predpokladať, že bez splnenia týchto požiadaviek by boli finančné záujmy Európskej únie naďalej ohrozené. Maďarsko v tejto súvislosti musí vykonať všetky reformy uvedené v daných rozhodnutiach a Komisia dovtedy v zásade nemôže platby uvoľniť.

76. So zreteľom na uvedené teraz preskúmam jednotlivé tvrdenia Parlamentu v poradí, v akom ich táto inštitúcia uviedla vo svojej žalobe podanej na Súdny dvor.

B. Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 9 ods. 1 a článku 15 NSU a prílohy III k tomuto nariadeniu a zjavne nesprávne posúdenie

77. Prvý žalobný dôvod Parlamentu sa delí na šesť častí, pričom tvrdí, že (i) niektoré zmeny v deň vydania napadnutého rozhodnutia neboli účinné; (ii) posúdenie reforiem týkajúcich sa NSR bolo chybné; (iii) posúdenie reforiem týkajúcich sa nezávislosti Kúria (Najvyšší súd) bolo chybné; (iv) posúdenie reforiem týkajúcich sa vymenovania sudcov bolo chybné; (v) posúdenie reforiem týkajúcich sa návrhov na začatie prejudiciálneho konania bolo chybné a (vi) Komisia nezohľadnila všetky prvky relevantné pre posúdenie.

1. Prvá časť prvého žalobného dôvodu: neúčinnosť niektor ých zm i en v deň vydania napadnutého rozhodnutia

a) Hlavné otázky a argumentácia účastníkov konania

78. Článok 3 ods. 2 rozhodnutí o schválení stanovuje, že HZP týkajúca sa Charty sa bude považovať za splnenú, keď budú v Maďarsku „zavedené a uplatňované [zmeny, ktoré sa v ňom uvádzajú]“.

b) Analýza

82. Článok 15 ods. 4 NSU vyžaduje, aby Komisia „čo najskôr a najneskôr do 3 mesiacov“ po prijatí relevantnej informácie vykonala posúdenie a informovala dotknutý členský štát, či súhlasí s jeho vlastným posúdením, pokiaľ ide o splnenie HZP. Keď však Komisia nemá dostatočné informácie na to, aby mohla dospieť ku kladnému alebo zápornému rozhodnutiu, nič jej nebráni v tom, aby požiadala o ďalšie informácie, čo v rámci tohto postupu v dvoch skorších prípadoch aj urobila (pozri bod 32 vyššie).

83. Článok 15 ods. 4 druhý, tretí a štvrtý pododsek NSU upravuje len postup v prípade záporného posúdenia Komisie. Toto ustanovenie a všeobecnejšie aj NSU však mlčia o možnosti Komisie požiadať o ďalšie objasnenie.

84. Možnosť Komisie požiadať predtým, ako dospeje ku kladnému alebo zápornému rozhodnutiu, o ďalšie objasnenie je podľa môjho názoru rovnako v záujme dotknutého členského štátu aj účinného a rýchleho vykonania postupu. Ak Komisia nemá dostatočné informácie, nemôže dospieť ku kladnému rozhodnutiu a v záujme riadneho plnenia rozpočtu Únie teda môže prijať jedine záporné. V takomto scenári by sa celý postup musel začať odznova, čo by Komisii zabezpečilo ďalšie tri mesiace na to, aby dospela k rozhodnutiu, po tom, čo ju dotknutý členský štát informoval o vykonaní požadovaných reforiem.

85. Žiadosť o objasnenie teda v tomto zmysle obdobie nevyhnutne nepredlžuje v neprospech členského štátu, ale skôr umožňuje Komisii prijať kladné rozhodnutie rýchlejšie. Z tohto dôvodu – a na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia – prerušenie postupu, kým sa čaká na objasnenie alebo nadobudnutie účinnosti nového právneho predpisu, neporušuje právo členského štátu dostať odôvodnené posúdenie čo najskôr.

90. Komisia v rozhodnutiach o schválení konštatovala, že vytvorenie NÚS, ktorý spravuje súdy a na jeho čele stojí predseda so širokými správnymi právomocami, predstavuje jasné riziko svojvoľných rozhodnutí v súvislosti s kariérou sudcov vrátane ich presunov a odstránenia zo skupiny sudcov prejednávajúcich správne veci.( 55 ) Článok 3 ods. 3 rozhodnutí o schválení z dôvodu tohto rizika vyžaduje legislatívne zmeny posilňujúce právomoci NSR, aby mohla účinne plniť svoju ústavnú úlohu dohľadu nad NÚS. Predovšetkým článok 3 ods. 3 piaty pododsek písm. b) rozhodnutí o schválení vyžaduje, aby mala NSR plnú právnu spôsobilosť a rozpočtovú autonómiu. Ich článok 3 ods. 3 piaty pododsek písm. d) vyžaduje, aby Maďarsko zmenilo pravidlá upravujúce voľbu sudcov do NSR, a článok 3 ods. 3 tretí pododsek písm. a) stanovuje, že NSR musí mať právomoc vydávať záväzné stanoviská k predpisom týkajúcim sa bodového systému posudzovania žiadostí o sudcovské miesta.

91. Maďarsko s cieľom splniť tieto požiadavky prijalo § 45 zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023), ktorým posilnilo administratívnu a finančnú nezávislosť NSR.( 56 ) V rámci tejto zmeny sa však stanovilo, že počas deviatich mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti bude rozpočtové úlohy NSR prechodne plniť NÚS (ďalej len „prechodné obdobie“). Toto obdobie sa skončilo 1. marca 2024, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia.

92. Parlament zastáva názor, že posúdenie týchto troch reforiem zo strany Komisie bolo chybné. V súvislosti s právnou spôsobilosťou a autonómiou NSR sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie bolo predčasné. Vo vzťahu k novým pravidlám voľby členov NSR, ktoré mali nadobudnúť účinnosť až v januári 2024, Parlament podobne zastáva názor, že Komisia napadnuté rozhodnutie nemohla prijať pred nadobudnutím účinnosti týchto pravidiel. Pokiaľ ide o záväzné stanovisko k bodovému systému, Parlament sa domnieva, že v zákone sa nestanovuje nahradenie existujúceho bodového systému v žiadnej konkrétnej lehote, čo znamená, že súčasný systém by sa mohol ponechať na neurčito.

96. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor druhej časti prvého žalobného dôvodu čiastočne vyhovel ako dôvodnej.

3. Tretia časť prvého žalobného dôvodu: chybné posúdenie reforiem týkajúcich sa nezávislosti Kúria (Najvyšší súd)

a) Hlavné otázky a argumentácia účastníkov konania

97. Komisia v rozhodnutiach o schválení konštatovala, že nezávislosť súdnictva bola obzvlášť ohrozená v dôsledku širokej miery voľnej úvahy priznanej predsedovi Kúria (Najvyšší súd) vo vzťahu k vymenúvaniu sudcov do riadiacich pozícií aj prideľovaniu vecí.( 57 ) V článku 3 ods. 4 rozhodnutí o schválení sa na tomto základe požadoval súbor zmien týkajúcich sa pravidiel voľby predsedu Kúria (Najvyšší súd)( 58 ) a systému prideľovania vecí tohto súdu.( 59 )

98. Pokiaľ ide o voľbu predsedu Kúria (Najvyšší súd), Parlament tvrdí, že Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia náležite neposúdila možnosť súčasného predsedu tohto súdu zotrvať vo funkcii na neurčito na základe rozhodnutia tretinovej menšiny Országgyűlés (Národného zhromaždenia).( 60 )

100. Komisia s podporou Maďarska tvrdí, že rozhodnutia o schválení požiadavku skoršieho odvolania predsedu Kúria (Najvyšší súd) neobsahujú a jeho funkčné obdobie v každom prípade uplynie v roku 2028. V súvislosti so systémom prideľovania vecí Komisia tvrdí, že Maďarsko splnilo všetky požiadavky stanovené v rozhodnutiach o schválení a absolútna absencia zásahu človeka nebola požiadavkou na prideľovanie vecí. V týchto rozhodnutiach sa namiesto toho vyžadovalo len to, aby sa bez zásahu človeka vykonávalo číslovanie elektronicky podaných vecí. Ďalej platí, že týždenné záznamy uverejňované na webovom sídle tohto súdu potvrdzujú, že elektronicky podaným veciam sa číslo spisu priraďuje v poradí podľa ich podania a že sa v rovnakom poradí prideľujú senátom. Keď sa navyše urobí konkrétna výnimka, účastníkom konania sa poskytnú informácie o uplatniteľných dôvodoch tejto výnimky. Pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa pracovného zaťaženia, Komisia uvádza, že v rozhodnutiach o schválení sa vyžadovala dostupnosť objektívnych údajov, teda požiadavka, ktorá bola zabezpečená, pretože NSR sa zverila právomoc vydávať záväzné stanoviská k prehľadom údajov a metódam posudzovania pracovného zaťaženia sudcov. Komisia okrem toho tvrdí, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nemohla vedieť o možnosti vytvárať nové senáty v systéme prideľovania vecí, ktorá vznikla až 1. januára 2024. Komisia napokon uznáva, že na súdoch nižšieho stupňa sú potrebné isté zlepšenia, ale túto požiadavku do rozhodnutí o schválení nezahrnula, pretože zastávala názor, že postačuje sústrediť sa na riadne fungovanie Kúria (Najvyšší súd), ktorý predstavuje najdôležitejší prvok na účely ochrany finančných záujmov Únie v kontexte predmetných programov.

104. Zastávam preto názor, že Súdny dvor by mal toto tvrdenie Parlamentu prijať ako dôvodné.

105. Pokiaľ ide o transparentnosť systému prideľovania vecí, Maďarsko ukončilo zmeny zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) prijatím vyhlášky č. 18/2023, ktorá sa v čase, keď Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ešte neuplatňovala (ako sa už podotýka v súvislosti s prvou časťou prvého žalobného dôvodu). Komisia preto nemohla opodstatnene dospieť k záveru, že požiadavky stanovené v rozhodnutiach o schválení sú splnené.

106. Parlament navyše uvádza, že 1. januára 2024 sa začali uplatňovať nové pravidlá týkajúce sa systému prideľovania vecí, ktoré nahradili pravidlá z decembra 2023 a ktorých súčasťou je vytváranie nových senátov na prejednávanie volebných vecí v kontexte parlamentných a komunálnych volieb. Komisia tvrdí, že o týchto zmenách nevedela, no z listov, ktoré si vymenila s Maďarskom, vyplýva, že o nich bola informovaná. Vedela aj o tom, že nový systém prideľovania nadobudne účinnosť až pri ďalšej zmene systému prideľovania vecí Kúria (Najvyšší súd), ktorá mala nadobudnúť účinnosť po prijatí napadnutého rozhodnutia. Objektívne teda všetko naznačuje tomu, že Komisia vedela, že systém prideľovania sa bude líšiť od systému, ktorý požadovala, no napriek tomu sa ponáhľala vydať kladné posúdenie bez toho, aby si potvrdila, že sa uplatňuje náležitý systém, alebo aspoň uviedla, prečo je takáto výnimka prijateľná.

107. Preto navrhujem, aby Súdny dvor tieto dve tvrdenia Parlamentu prijal.

108. Napokon vzhľadom na to, že Komisia nestanovila žiadne požiadavky, ktoré by sa týkali správy vecí na súdoch nižšieho stupňa, Maďarsko podľa NSU nebolo povinné takéto reformy vykonať.

113. Komisia s podporou Maďarska tvrdí, že jej posúdenie sa zameriavalo na proces vymenovania sudcov Kúria (Najvyšší súd) a nie na sudcov Alkotmánybíróság (Ústavný súd). Ďalej uvádza, že možnosť sudcov Alkotmánybíróság (Ústavný súd) bez predchádzajúcich sudcovských skúseností pokračovať v kariére na odvolacích súdoch bez toho, aby museli absolvovať riadny postup vymenovania sudcov, nemá takú povahu, aby mohla narušiť nezávislosť súdnictva v Maďarsku.

b) Analýza

114. Domnievam sa, že Maďarsko vykonalo reformu požadovanú Komisiou len čiastočne, pretože nové pravidlá sa vzťahujú iba na budúcich sudcov Alkotmánybíróság (Ústavný súd), ale nemajú vplyv na tých, ktorí už na tomto súde pôsobia. Komisia mala teda zabezpečiť, aby Maďarsko v plnej miere splnilo požiadavky, ktoré pre daný členský štát stanovila v rozhodnutiach o schválení a ktoré sa podľa môjho názoru majú vzťahovať rovnako na všetkých sudcov Alkotmánybíróság (Ústavný súd) pôsobiacich na danom súde pred nadobudnutím účinnosti príslušného ustanovenia zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) aj po ňom.

115. Zastávam teda názor, že Komisia nevykonala riadne posúdenie, a preto navrhujem, aby Súdny dvor štvrtému čiastkovému dôvodu vyhovel ako dôvodnému.

5. Piata časť prvého žalobného dôvodu: chybné posúdenie reforiem týkajúcich sa návrhov na začatie prejudiciálneho konania

a) Hlavné otázky a argumentácia účastníkov konania

117. Parlament tvrdí, že reformy vykonané prostredníctvom § 63( 68 ) a 64( 69 ) zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) výslovne nerušia precedentné rozhodnutie Kúria (Najvyšší súd) Bt.III.838/2019/11, ktoré podľa konštatovania Súdneho dvora porušuje právo Únie( 70 ) a ktoré by mohlo mať odstrašujúci účinok na sudcov, ktorí zvažujú podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. Parlament sa na podporu tohto tvrdenia odvoláva na § 3 zákona, ktorým sa mení zákon o univerzitách (zákon č. LXXXV z roku 2023), ktorým sa zaviedla možnosť Alkotmánybíróság (Ústavný súd) predložiť Súdnemu dvoru v rámci prejudiciálneho konania stanovisko k otázkam, ako je národná identita, bezpečnosť a suverenita. Podľa názoru Parlamentu by sa táto zmena v spojení so zákonom o suverenite (zákon č. LXXXVIII z roku 2023), ktorý bol prijatý na rovnakej schôdzi Országgyűlés (Národné zhromaždenie), dala chápať ako signál pre sudcov všeobecných súdov, že rozhodovanie o otázkach v týchto oblastiach prináleží Alkotmánybíróság (Ústavný súd), čo teda môže mať odstrašujúci účinok na sudcov, ktorí zvažujú podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa súvisiacich otázok. Parlament okrem toho tvrdí, že časti reformy, ktorými sa mali odstrániť prekážky podávania návrhov na začatie prejudiciálneho konania – najmä časť, ktorá sa týkala odstránenia slovného spojenia „uplatniteľným v trestnom konaní“ z § 490 ods. 1 Trestného poriadku –, v deň prijatia napadnutého rozhodnutia ešte neboli uplatniteľné, pretože boli zavedené až ustanovením § 35 zákona, ktorým sa mení zákon o univerzitách (zákon č. LXXXV z roku 2023), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2024.

b) Analýza

119. Ustanovenie § 63 zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) podľa môjho chápania neodstránilo prekážky týkajúce sa návrhov na začatie prejudiciálneho konania v plnom rozsahu a Maďarsko preto následne prijalo § 35 zákona, ktorým sa mení zákon o univerzitách (zákon č. LXXXV z roku 2023), ktorým odstránilo slovné spojenie „uplatniteľným v trestnom konaní“. Parlament preto správne uvádza, že potrebná legislatívna reforma ešte v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nebola zrealizovaná. Hoci vysvetlenie Komisie, že jej hlavné obavy spojené s prejudiciálnymi rozhodnutiami už boli rozptýlené prostredníctvom iných reforiem vykonaných Maďarskom a že prijatie § 35 – ktorý v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Komisiou ešte nebol účinný – bolo len dodatočnou opravou potenciálne zavádzajúceho znenia Trestného poriadku, by sa v zásade dalo akceptovať. Komisia však v napadnutom rozhodnutí neuviedla žiadne odôvodnenie toho, prečo pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepočkala na nadobudnutie účinnosti zákona, ktorým sa mení zákon o univerzitách (zákon č. LXXXV z roku 2023).

120. Tvrdenie Parlamentu preto považujem za dôvodné.

124. Parlament tvrdí, že Komisia obmedzila svoje posúdenie iba na zoznam podmienok stanovených v rozhodnutiach o schválení bez toho, aby zvážila iný významný vývoj, ku ktorému došlo medzi prijatím rozhodnutí o schválení a vydaním napadnutého rozhodnutia. Parlament predovšetkým uvádza, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Komisia posudzovala maďarský zákon o ochrane národnej suverenity (zákon č. LXXXVIII z roku 2023),( 72 ) ktorý podľa jeho názoru zasahuje do ústavných právomocí štátnych inštitúcií vrátane súdov, pretože vytvára Úrad na ochranu národnej suverenity (ďalej len „úrad“)( 73 ) so širokou právomocou na vyšetrovanie každej činnosti, v prípade ktorej usúdi, že je v rozpore s národnou suverenitou. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 tohto zákona vyšetrovanie úradu nemá správnu povahu, čo má za následok, že ho nemožno napadnúť na správnom súde. Okrem toho jeho závery ani správy nepodliehajú súdnemu preskúmaniu. Parlament preto tvrdí, že Komisia mala pred vydaním kladného posúdenia zabezpečiť nejaké záruky. Parlament okrem toho uvádza, že Komisia vo svojom posúdení nezohľadnila obavy vyjadrené po vydaní rozhodnutí o schválení v rámci európskeho semestra a mechanizmu právneho štátu za rok 2023. Parlament napokon tvrdí aj to, že toto posúdenie navyše ignorovalo skutočnosť, že súdne reformy sa vykonali bez primeraných konzultácií so zainteresovanými stranami.

125. Komisia s podporou Maďarska tvrdí, že otázky uvádzané Parlamentom nie sú relevantné, pretože nevedú k záveru, že prijaté zmeny neposkytujú potrebné záruky súladu s Chartou pri implementácii fondov Únie. Komisia navyše uvádza, že Parlament nepreukázal súvislosť medzi zákonom o ochrane národnej suverenity (zákon č. LXXXVIII z roku 2023) a nezávislosťou súdnictva v Maďarsku. Parlament okrem toho podľa názoru Komisie neidentifikoval nové nedostatky spomenuté v rámci európskeho semestra a mechanizmu právneho štátu za rok 2023 a nevysvetlil, prečo by sa mali považovať za systémové a dostatočne závažné na vyvodenie záveru, že HZP týkajúca sa Charty nie je splnená. Napokon skutočnosť, že súdne reformy sa vykonali bez primeranej konzultácie so zainteresovanými stranami, podľa Komisie nemohla zákonne odôvodniť posúdenie, že HZP týkajúca sa Charty nie je splnená.

129. Preto navrhujem, aby Súdny dvor tomuto tvrdeniu Parlamentu vyhovel.

130. Pokiaľ ide o tvrdenie Parlamentu, že Komisia pri svojom posúdení ignorovala problémy spomenuté v rámci európskeho semestra a mechanizmu právneho štátu za rok 2023, súhlasím s názorom Komisie, že Parlament presne neidentifikoval, ktoré body sa údajne ignorovali (obavami vyjadrenými v súvislosti s mechanizmom prideľovania vecí na súdoch nižšieho stupňa som sa už zaoberala v bode 97 vyššie).

131. Pokiaľ ide o konzultácie so zainteresovanými stranami, je pravda, že Komisia túto požiadavku do rozhodnutí o schválení nezahrnula.( 75 ) Maďarsko však zároveň vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania uvádza, že požadovanú konzultáciu so zainteresovanými stranami v súvislosti so zákonom o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) v súlade s plánom obnovy a odolnosti vykonalo. Komisia ani Parlament toto tvrdenie nespochybnili.

132. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor šiestej časti prvého žalobného dôvodu vyhovel čiastočne, a to iba v súvislosti so zákonom o ochrane národnej suverenity (zákon č. LXXXVIII z roku 2023).

C. Druhý žalobný dôvod: nesplnenie povinnosti odôvodnenia Komisiou

1. Hlavné otázky a argumentácia účastníkov konania

134. Komisia s podporou Maďarska tvrdí, že Parlament neuplatnil primeraný právny štandard a nevzal náležite do úvahy judikatúru týkajúcu sa povinnosti odôvodnenia. Podľa tejto judikatúry sa povinnosť odôvodnenia musí posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétnej veci, pričom z neho musia jasne a jednoznačne vyplývať dôvody prijatia napadnutého rozhodnutia alebo sporného opatrenia.( 76 ) Ak však bola dotknutá osoba úzko zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia, a teda pozná dôvody, pre ktoré ho inštitúcia prijala, rozsah povinnosti odôvodnenia je výrazne menší.( 77 ) Komisia v tejto súvislosti vysvetľuje, že napadnuté rozhodnutie predstavuje jej odpoveď Maďarsku, pokiaľ ide o odôvodnenia týkajúce sa legislatívnych reforiem uskutočnených na základe rozhodnutí o schválení. Keď teda rozhodnutiu predchádza rozsiahly dialóg s osobou, ktorá je ním právne dotknutá, postačuje, aby sa v tomto rozhodnutí stanovovali hlavné skutkové a právne okolnosti relevantné pre kladné posúdenie. Okrem toho platí, že Komisia je povinná uviesť svoje posúdenie v súlade s článkom 15 ods. 4 druhým pododsekom NSU iba v prípade, že s posúdením členského štátu, pokiaľ ide o súlad jeho prijatých opatrení so základnými podmienkami, nesúhlasí.

2. Analýza

135. Aké odôvodnenie je Komisia povinná poskytnúť v rozhodnutí, ktorým ruší pozastavenie platieb z rozpočtu, v súvislosti s ktorým predtým stanovila isté podmienky, a komu ho má adresovať?

136. Jednou z funkcií povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ je umožniť súdne preskúmanie. V ustálenej judikatúre Súdneho dvora sa objasňuje, že „odôvodnenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ, [má byť] prispôsobené povahe dotknutého aktu, pričom má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoje preskúmanie “( 78 ).

141. Parlament tvrdí, že hoci nemohol preskúmať korešpondenciu medzi Komisiou a Maďarskom, ktorú si vymenili od 11. do 13. decembra 2023, z dostupných indícií vyplýva, že keď Komisia posúdila HZP týkajúcu sa Charty kladne, zneužila svoje právomoci. Parlament uvádza, že toto priaznivé posúdenie sa vydalo výmenou za rozhodnutie maďarského predsedu vlády opustiť miestnosť a umožniť tak ostatným členom Európskej rady rozhodnúť o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou v dňoch 14. a 15. decembra 2023. Podporné dôkazy zahŕňajú skutočnosť, že predseda vlády opakovane spájal financovanie Ukrajiny s blokovaním finančných prostriedkov Únie pre Maďarsko, príspevky na sociálnych médiách, ktoré ho zachytávajú pri odchode počas hlasovania, vyhlásenia člena Komisie, vypracovanie rozhodnutia čisto v angličtine a vyplatenie prostriedkov Maďarsku 27. decembra 2023, čo bol deň, keď Komisia nepracovala. Parlament napokon tvrdí, že Komisia vôbec nebola povinná vydať svoje posúdenie do daného dátumu a že napadnuté rozhodnutie nevysvetľuje, prečo nepočkala na začatie uplatňovania požadovaných reforiem.

144. Skutočnosť, že finančné prostriedky boli uvoľnené, keď ešte neboli všetky podmienky splnené – teda predčasne – a že k tomu došlo bez vysvetlenia, môžu rozumnú osobu viesť k pochybnostiam o skutočných motívoch napadnutého rozhodnutia. Tieto predpoklady alebo „indície“, ako ich nazýva Parlament, že finančné prostriedky EÚ boli Maďarsku uvoľnené výmenou za politické láskavosti, sú však založené najmä na príspevkoch na sociálnych médiách, rozhovoroch a novinových správach. Na preukázanie toho, že Komisia prijala napadnuté rozhodnutie výlučne alebo prinajmenšom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť cieľ iný ako cieľ konštatovať, že Maďarsko vykonalo požadované legislatívne reformy týkajúce sa nezávislosti súdnictva, čo je podmienka, ktorej splnenie by ho oprávnilo na platbu z fondov upravených v NSU, sú podľa môjho názoru nedostatočné.

145. Vzhľadom na to, že Súdny dvor spája tvrdenia o zneužití právomocí s prísnymi požiadavkami na dôkazy,( 80 ) teda navrhujem, aby tretí žalobný dôvod zamietol ako nedôvodný.

VI. Trovy konania

146. Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

147. Keďže Parlament podal príslušný návrh a Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu.

148. V súlade s článkom 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku Maďarsko ako vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 2021, s. 159).

3 Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2023 o schválení a podpise posúdenia Komisie v súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/1060, týkajúceho sa splnenia horizontálnej základnej podmienky „3. Účinné uplatňovanie a implementácia Charty základných práv“, pokiaľ ide o nedostatky v oblasti nezávislosti súdnictva v Maďarsku, Brusel, 13. december 2023 (neuverejnené).

4 Pokiaľ ide o jasný prehľad a vysvetlenie jednotlivých nástrojov financovania Únie, pozri DE WITTE, B.: Integration through funding? The Union’s finances as policy instrument. In: WEBER, R. (ed.): The Financial Constitution of European Integration: Follow the Money? Oxford: Hart Publishing, 2023, s. 221 – 236.

5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 2020, s. 1; ďalej len „nariadenie o podmienenosti“).

6 Pozri článok 1 nariadenia o podmienenosti.

7 Pozri v tejto súvislosti článok 4 ods. 2 písm. d) a odôvodnenia 8, 9 a 10 nariadenia o podmienenosti. Pozri tiež rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada (C‑156/21, EU:C:2022:97), a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98).

12 Postup v rámci RRF vyžaduje, aby členský štát najprv vypracoval národný plán obnovy a odolnosti, ktorý je „v súlade s príslušnými výzvami a prioritami pre danú krajinu“ identifikovanými v rámci Európskeho semestra a iných mechanizmov (pozri článok 17 ods. 3 RRF). Komisia potom plán preskúma v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom a navrhne plán obnovy a odolnosti spolu s navrhnutými cieľmi a míľnikmi na schválenie Rade Európskej únie (pozri články 19 a 20 RRF). Komisia predložila návrh týkajúci sa Maďarska 30. novembra 2022 a Rada maďarský plán obnovy a odolnosti, ktorý obsahoval 111 míľnikov a cieľov, schválila 5. decembra 2022. Pozri vykonávacie rozhodnutie Rady o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Maďarska, 15447/22, prijaté 5. decembra 2022 (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie Rady o pláne obnovy a odolnosti Maďarska“), k dispozícii na: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑15447‑2022‑INIT/sk/pdf. Dňa 7. decembra 2023 Rada na návrh Komisie prijala zmeny tohto vykonávacieho rozhodnutia s cieľom zahrnúť doň žiadosť o dodatočné finančné prostriedky v rámci plánu REPowerEU, ktorý bol medzitým zavedený (k dispozícii na: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑15964‑2023‑REV‑1/en/pdf).

13 Pozri supermíľniky 213 až 216 v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Rady o pláne obnovy a odolnosti Maďarska.

14 Ako podrobnejšie vysvetlím ďalej (pozri body 16 až 28 nižšie), v súlade s NSU sa tieto požiadavky stali súčasťou rozhodnutí o schválení (pozri poznámku pod čiarou 31 nižšie), ktorými Komisia 22. decembra 2022 schválila desať programov navrhnutých Maďarskom a zároveň pozastavila platbu až do splnenia základných podmienok.

21 Toto pozastavenie sa týkalo približne 6,3 miliardy eur.

22 Týmito programami sú operačný program pre životné prostredie a energetickú efektívnosť plus, operačný program pre integrovanú dopravu plus a operačný program pre územný a sídelný rozvoj plus. Financujú sa z fondov, na ktoré sa vzťahuje NSU.

23 Rovnakým rozhodnutím Rada zakázala Komisii preberať nové právne záväzky vo vzťahu k trustom pôsobiacim vo verejnom záujme a nimi vlastneným subjektom na účely financovania z prostriedkov Únie implementovaného v rámci priameho alebo nepriameho riadenia. Tieto trusty pôsobiace vo verejnom záujme v Maďarsku kontrolujú 21 verejných inštitúcií. Ich správne rady majú právomoc určovať stratégiu, rozpočet, politiku v oblasti ľudských zdrojov, organizačnú štruktúru a inštitúcie a môžu vyberať výkonných pracovníkov, ako sú tí na vrcholových riadiacich pozíciách v akademickej a správnej oblasti.

24 Pozri rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2023 o opätovnom posúdení splnenia podmienok podľa článku 4 nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 z vlastnej iniciatívy v nadväznosti na vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2506 z 15. decembra 2022 týkajúce sa Maďarska [C(2023) 8999 final], k dispozícii na: https://commission.europa.eu/system/files/2023‑12/C_2023_8999_1_EN_ACT.pdf.

25 Za zmienku stojí, že Maďarsko medzitým oznámilo Komisii zmeny, ktoré uskutočnilo v súvislosti s nadáciami pre správu aktív vo verejnom záujme, ktoré vykonávajú verejné úlohy, a požiadalo Komisiu, aby Rade navrhla úpravu alebo zrušenie opatrení podľa nariadenia o podmienenosti, ale iba v súvislosti s trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme. Maďarsko v nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým skonštatovala nedostatočnosť predmetných reforiem, 26. februára 2025 podalo žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia, ktorú v súčasnosti prejednáva Všeobecný súd vo veci T‑138/25, Maďarsko/Komisia.

30 Týmito rozhodnutiami sú: rozhodnutie C(2022) 10004 o operačnom programe pre životné prostredie a energetickú efektívnosť plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Fondu pre spravodlivú transformáciu v rámci cieľa Investície do zamestnanosti a rastu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10007 o operačnom programe pre digitálnu obnovu plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu plus v rámci cieľa Investície do zamestnanosti a rastu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10008 o operačnom programe pre územný a sídelný rozvoj plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu plus v rámci cieľa Investície do zamestnanosti a rastu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10009 o operačnom programe pre hospodársky rozvoj a inovácie plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu plus v rámci cieľa Investície do zamestnanosti a rastu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10010 o operačnom programe pre rozvoj ľudských zdrojov plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu plus v rámci cieľa Investície do zamestnanosti a rastu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10011 o operačnom programe pre rozvoj integrovanej dopravy plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu v rámci cieľa Investície do zamestnanosti a rastu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10018 o programe pre maďarské rybárstvo plus, pokiaľ ide o pomoc z Európskeho námorného, rybárskeho a akvakultúrneho fondu v Maďarsku, rozhodnutie C(2022) 10019 o programe podpory z Fondu pre vnútornú bezpečnosť na roky 2021 – 2027, rozhodnutie C(2022) 10020 o programe podpory z Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku na roky 2021 – 2027 a rozhodnutie C(2022) 10022 o programe podpory z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na roky 2021 – 2027 (ďalej len „rozhodnutia o schválení“).

37 Az igazságügyi alkalmazottak szolgálati jogviszonyáról szóló 1997. évi LXVIII. Törvény [zákon č. LXVIII z roku 1997 o služobnom pomere zamestnancov súdu; (ďalej len „zákon o súdnych zamestnancoch (zákon č. LXVIII z roku 1997)“].

38 Az Alkotmánybíróságról szóló 2011. évi CLI. Törvény [zákon č. CLI z roku 2011 o Ústavnom súde; ďalej len „zákon o Ústavnom súde (zákon č. CLI z roku 2011)“].

39 A bíróságok szervezetésről és igazgatásáról szóló 2011. évi CLXI. törvény [zákon č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov; ďalej len „zákon o organizácii súdov (zákon č. CLXI z roku 2011)“].

40 A bírák jogállásáról és javadalmazásáról szóló 2011. évi CLXII. törvény [zákon č. CLXII z roku 2011 o postavení a odmeňovaní sudcov; ďalej len „zákon o postavení sudcov (zákon č. CLXII z roku 2011)“].

41 A büntetőeljárásról szóló 2017. évi XC. törvény [zákon č. XC z roku 2017 o Trestnom poriadku; ďalej len „zákon o Trestnom poriadku (zákon č. XC z roku 2017)“].

42 18/2023. (XII. 7.) IM rendelet a bírósági ügyvitel szabályairól szóló 14/2002. (VIII. 1) (vyhláška ministra spravodlivosti 18/2023 zo 7. decembra 2023, ktorou sa mení vyhláška o systéme prideľovania súdnych vecí; ďalej len „vyhláška č. 18/2023“).

48 Ide o program podpory z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí C(2022) 10022; operačný program pre rozvoj ľudských zdrojov plus, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí C(2022) 10010 opravenom vykonávacím rozhodnutím (2023) 1483 z 8. marca 2023; operačný program pre digitálnu obnovu plus, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí C(2022) 10007, a operačný program pre hospodársky rozvoj a inovácie plus, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí C(2022) 10009.

49 Pozri tlačovú správu Komisie s názvom Commission considers that Hungary's judicial reform addressed deficiencies in judicial independence, but maintains measures on budget conditionality , 13. decembra 2023, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/api/files/document/print/en/ip_23_6465/IP_23_6465_EN.pdf.

50 Hoci Parlament charakterizoval pochybenia Komisie ako zjavné, na pojednávaní vysvetlil, že tým chcel naznačiť len to, že chyby sú očividné, a nechcel tým povedať, že práve tento štandard by mal Súdny dvor použiť pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia.

51 Ako Súdny dvor vysvetlil v dvoch „rozsudkoch týkajúcich sa podmienenosti“, požiadavky v oblasti právneho štátu ako súčasť rozpočtovej podmienenosti inštitúciám Únie umožňujú posudzovať situácie v členských štátoch, len pokiaľ sú relevantné pre správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo pre ochranu finančných záujmov Únie. Pozri rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada (C‑156/21, EU:C:2022:97, body 144 a 145), a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98, body 162 a 163).

58 Uchádzači o túto pozíciu predovšetkým musia mať aspoň päťročné skúsenosti vo funkcii sudcu, predseda nemôže byť opätovne zvolený a NSR má vydať záväzné stanovisko k vhodnosti uchádzača na danú pozíciu.

59 Čísla spisu sa predovšetkým musia priraďovať bez zásahu človeka, veci by sa mali senátom prideľovať na základe vopred stanovených a objektívnych kritérií, senát prejednávajúci určitú vec musí byť zložený na základe vopred stanoveného algoritmu, účastníci konania by mali byť schopní na základe spisu overiť, či boli riadne uplatnené pravidlá prideľovania vecí, a súdna rada Kúria (Najvyšší súd) a Kollégium (oddelenie sudcov) by mali mať možnosť vydávať záväzné stanoviská k systému prideľovania vecí.

60 Ako sa uviedlo v správe Komisie 2023 Rule of law report – Country Chapter on the rule of law situation in Hungary , 2023, s. 7 (ďalej len „správa o právnom štáte z roku 2023“), „blokujúca menšina v parlamente môže zabrániť zvoleniu nového predsedu a ponechať tak aktuálneho predsedu vo funkcii na neurčito“.

61 Ktorý zmenil § 10 ods. 4 písm. c) zákona o organizácii a správe súdov (zákon č. CLXI z roku 2011).

62 Ustanovenie VI.4 systému prideľovania vecí stanovuje, že predseda správneho kolégia môže osobitným uznesením prideliť volebné veci trojčlenným senátom, VIII, IX, X a XI, ak je v priebehu troch kalendárnych dní Kúria (Najvyšší súd) predložených viac než 15 volebných vecí. Štyri senáty VIII, IX, X a XI sú nové senáty, ktoré boli vytvorené špeciálne pre volebné veci a mimo nich nefungujú, preto sa označujú za „fantómové senáty“. Bez týchto zmien by o volebných veciach rozhodovali tri existujúce senáty.

69 Ustanovenie § 64 zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) stanovuje, že „proti uzneseniu vydanému podľa § 490 nemožno podať odvolanie“.

70 Pozri rozsudok z 23. novembra 2021, IS (Nezákonnosť uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania) [C‑564/19, EU:C:2021:949, ďalej len „IS (Nezákonnosť uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania)“].

71 Dôvodová správa k § 63 zákona o súdnych reformách (zákon č. X z roku 2023) uvádza: „… nemožno prijať žiadne rozhodnutie, ktorého cieľom by bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie“, a „právo maďarských sudcov klásť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru… podľa Zmlúv Únie nie je obmedzené vnútroštátnymi nástrojmi“.

72 Tento zákon bol prijatý 12. decembra 2023 na rovnakej schôdzi Országgyűlés (Národné zhromaždenie) ako § 35 zákona, ktorým sa mení zákon o univerzitách (zákon č. LXXXV z roku 2023).

73 Szuverenitásvédelmi Hivatal (Úrad na ochranu národnej suverenity).

74 Do úvahy by sa malo vziať aj to, že Komisia začala vo vzťahu k zákonu o ochrane národnej suverenity konanie o nesplnení povinnosti na Súdnom dvore. Vec sa v súčasnosti prejednáva na Súdnom dvore. Pozri prejednávanú vec C‑829/24, Komisia/Maďarsko. Pozri aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci C‑829/24, Komisia/Maďarsko, v ten istý deň ako tieto moje návrhy.