C-229/24

62024CC0229

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 10. júla 2025 ( 1 )

Vec C‑229/24 [Brännelius] ( i )

TK,

1.

Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) má rozhodnúť o kasačných opravných prostriedkoch dvoch osôb odsúdených v prvostupňovom a odvolacom konaní za to, že na švédskej burze predali finančné nástroje, v súvislosti s ktorými boli obvinené z disponovania dôvernými informáciami.

2.

Tieto informácie sa týkajú rozhodnutia komunálneho verejného obstarávateľa nezadať verejnú zákazku spoločnosti kótovanej na burze. Krátko predtým, ako táto spoločnosť vydala tlačovú správu v tejto súvislosti, sa uvedené dve osoby dozvedeli o tejto skutočnosti prostredníctvom e‑mailu zaslaného verejným obstarávateľom a predali svoje akcie, aby zabránili stratám na burze. Spor vo veci samej sa týka otázky, či informáciu, ktorú tieto dve osoby využili vo svoj prospech, možno kvalifikovať ako dôvernú, keďže v čase predaja akcií už rozhodnutie o nezadaní zákazky bolo oznámené obmedzenému okruhu adresátov.

3.

V tomto kontexte vnútroštátny súd predkladá Súdnemu dvoru dve otázky s cieľom, aby Súdny dvor poskytol výklad pojmu „dôverná informácia“, a najmä kritéria, podľa ktorého táto informácia nesmela byť „sprístupnen[á] verejnosti“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 596/2014 ( 2 ). Súdny dvor už rozhodol o viacerých prvkoch tvoriacich tento pojem ( 3 ). Nerozhodoval však ešte o neexistencii zverejnenia dotknutej informácie ako podmienke, na základe ktorej sa táto informácia považuje za dôvernú, čo je podmienka, ktorej rozsah pôsobnosti je predmetom intenzívnej diskusie v právnej vede ( 4 ). Ide najmä o otázku, akému okruhu osôb musela byť táto informácia zverejnená alebo v akej miere a za akých podmienok musí byť prístupná, aby stratila svoj dôverný charakter.

„(14)

Uvážliví investori vychádzajú pri svojich investičných rozhodnutiach z informácií, ktoré už majú k dispozícii, a to z informácií dostupných ex ante. Preto by sa otázka, či je pravdepodobné, že by uvážlivý investor pri investičnom rozhodnutí zobral do úvahy konkrétnu časť informácie, mala posudzovať na základe informácie dostupnej ex ante. Takéto posudzovanie má brať do úvahy očakávaný vplyv informácie vzhľadom na činnosť príslušného emitenta v jej celosti, spoľahlivosť zdroja informácií a akékoľvek iné trhové premenné, ktoré pravdepodobne za daných okolností ovplyvnia finančné nástroje…

…

(23)

Základnou charakteristikou obchodovania s využitím dôverných informácií je získanie nespravodlivej výhody na úkor tretích strán na základe dôvernej informácie, o ktorej nevedia, a v dôsledku toho narušenie integrity finančných trhov a dôvery investorov. Preto by mal zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií uplatňovať vtedy, keď osoba, ktorá disponuje takouto informáciou, využije neoprávnenú výhodu, ktorú jej táto informácia poskytuje, tak, že v súlade s ňou uskutoční transakciu na trhu, a to nadobudnutie či predaj, pokus o nadobudnutie či predaj, alebo zrušenie či zmenu, alebo pokus o zrušenie či zmenu pokynu na nadobudnutie či predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo. …

(24)

5.

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Dôverné informácie“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1. Na účely tohto nariadenia medzi dôverné informácie patria tieto typy informácií:

a)

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

…

4. Tento článok sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:

a)

je členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta…;

b)

má podiel na kapitále emitenta…;

c)

8.

Článok 17 ods. 1 toho istého nariadenia, nazvaný „Sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti“, okrem iného stanovuje:

„Emitent čo najskôr informuje verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa ho priamo týkajú.

Emitent zabezpečí také sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, ktoré umožní rýchly prístup a úplné, správne a včasné posúdenie informácií zo strany verejnosti a v náležitých prípadoch v rámci úradne určeného mechanizmu uvedeného v článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES [z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES ( Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38 )]. Emitent nesmie spájať sprístupnenie dôverných informácií verejnosti so trhovým zviditeľňovaním svojich činností. Emitent uverejní a uchová na svojej webovej stránke najmenej päť rokov všetky dôverné informácie, ktoré je povinný sprístupniť verejnosti.

Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte…“.

9.

Podľa článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1055 ( 5 ), ktorý má názov „Prostriedky na zverejňovanie dôverných informácií“, najmä:

„Emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami zverejňujú dôverné informácie pomocou technických prostriedkov, ktoré zabezpečia tieto skutočnosti:

a)

Dôverné informácie sú šírené:

i)

pre čo najširšiu verejnosť na nediskriminačnom základe;

Švédske právo

1. TF

11.

§ 1 kapitoly 2 tryckfrihetsförordningen (1949:105) (ústavný zákon č. 105 z roku 1949 o slobode tlače) z 5. apríla 1949 (ďalej len „TF“) stanovuje:

„V záujme podpory slobody prejavu, slobodného a pluralitného informovania a slobodnej umeleckej tvorby má každý právo na prístup k verejným dokumentom.“

12.

2. Zákon o zverejňovaní a dôvernosti

15.

Podrobnejšie ustanovenia o postupe vnútroštátnych orgánov pri zverejňovaní verejných dokumentov a o obmedzeniach práva na prístup k takýmto dokumentom sú uvedené v offentlighets‑ och sekretesslagen (2009:400) (zákon č. 400 z roku 2009 o zverejňovaní a dôvernosti verejných dokumentov) (ďalej len „zákon o zverejňovaní a dôvernosti“).

16.

§ 3 kapitoly 2 toho zákona stanovuje:

„Ustanovenia [TF] týkajúce sa práva na prístup k verejným dokumentom orgánov sa v rozsahu, v akom je to relevantné, vzťahujú aj na dokumenty akciových spoločností, verejných obchodných spoločností, hospodárskych združení a nadácií, v ktorých majú obce alebo regióny de iure rozhodujúci vplyv. Na účely tohto zákona sa uvedené spoločnosti, združenia a nadácie považujú za orgány.“

Podľa § 16 kapitoly 31 toho istého zákona sa režim dôvernosti vzťahuje na informácie týkajúce sa obchodnej alebo prevádzkovej situácie jednotlivca, pokiaľ je tento jednotlivec v obchodnom vzťahu s orgánom verejnej moci, ak možno z osobitných dôvodov predpokladať, že tomuto jednotlivcovi by v dôsledku zverejnenia informácie vznikla ujma.

3. Zákon č. 1145 z roku 2016 o verejnom obstarávaní

20.

Podľa § 12 prvého odseku prvej vety kapitoly 12 lagen (2016:1145) om offentlig upphandling (zákon č. 1145 z roku 2016 o verejnom obstarávaní) verejný obstarávateľ čo najskôr písomne oznámi záujemcom a uchádzačom rozhodnutia prijaté v súvislosti so zadaním zákazky alebo s uzavretím rámcovej dohody.

21.

Podľa § 7 prvého odseku kapitoly 19 tohto zákona verejný obstarávateľ, ktorý zadal zákazku alebo uzavrel rámcovú dohodu, najneskôr do 30 dní od uzavretia zmluvy alebo rámcovej dohody uverejní oznámenie o výsledku verejného obstarávania.

24.

Na jar 2018 vyhlásil Umeå kommunföretag AB (ďalej len „obecný podnik“), akciová spoločnosť podľa švédskeho práva, vo vzťahu ku ktorej vykonáva zákonnú riadiacu právomoc Umeå kommun (Obec Umeå, Švédsko), verejné obstarávanie na nákup elektrických autobusov a nabíjacích staníc.

25.

Ponuky predložili dve spoločnosti, pričom jednou z nich bola akciová spoločnosť podľa švédskeho práva Hybricon Bus Systems AB (ďalej len „Hybricon“). O účasť na dotknutom verejnom obstarávaní prejavili záujem ďalšie tri spoločnosti, neboli však oprávnené predložiť ponuky.

26.

Rozhodnutím obecného podniku zo 14. mája 2018 bola zákazka zadaná nie spoločnosti Hybricon, ale druhej spoločnosti uchádzajúcej sa o zákazku. Obecný podnik e‑mailom zaslaným v ten istý deň o 14.34 hod. informoval päť dotknutých spoločností o výsledku verejného obstarávania ( 7 ).

30.

Na základe týchto transakcií boli OP a TK trestne stíhaní za obchodovanie s využitím dôverných informácií, ktoré je zakázané zákonom č. 1307 z roku 2016 o sankciách za zneužívanie trhu na trhu s cennými papiermi, a tingsrätt (súd prvej inštancie, Švédsko) im za prečin obchodovania s využitím dôverných informácií uložil podmienečný trest odňatia slobody, ako aj trest verejnoprospešných prác. Z majetku OP a TK boli z titulu príjmov z trestnej činnosti skonfiškované sumy vo výške 51508 švédskych korún ( 8 ) (SEK) a 146536 SEK ( 9 ). Podľa tingsrätten (súd prvej inštancie) informácia o tom, že Hybricon nebola vo verejnom obstarávaní úspešná, bola vzhľadom na jej presnosť dôvernou informáciou, ktorá sa týkala priamo tejto spoločnosti, a bolo pravdepodobné, že bude mať vplyv na cenu jej akcií. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že túto informáciu nemožno považovať za informáciu, ktorá bola sprístupnená verejnosti predtým, ako bola uverejnená tlačová správa spoločnosti Hybricon.

31.

Hovrätt (odvolací súd, Švédsko) dospel v rámci konania o odvolaní k rovnakému záveru ako tingsrätt (súd prvej inštancie) a zmenil len trest stanovený týmto súdom, a to tak, že namiesto trestu verejnoprospešných prác uložil OP a TK podmienečný trest odňatia slobody v spojení s pokutou vo výške 150 denných sadzieb.

32.

OP a TK podali proti rozsudku hovrätt (odvolací súd) vydanému v odvolacom konaní kasačný opravný prostriedok na Högsta domstolen (Najvyšší súd). Svojím opravným prostriedkom sa domáhajú toho, aby ich súd oslobodil, pričom tvrdia, že informácia týkajúca sa nezadania dotknutej zákazky spoločnosti Hybricon prestala byť dôvernou informáciou z dôvodu, že autor rozhodnutia o zadaní zákazky, v prejednávanej veci obecný podnik, zaslal toto rozhodnutie dotknutým adresátom. V dôsledku toho sa toto rozhodnutie stalo verejným dokumentom, ktorý nepodlieha režimu dôvernosti najmä z toho dôvodu, že podľa švédskeho práva bol verejne prístupný na žiadosť ktorejkoľvek dotknutej osoby.

36.

V tomto kontexte Högsta domstolen (Najvyšší súd) dospel k záveru, že jeho rozhodnutie závisí od výkladu ustanovení článku 7 ods. 1 písm. a) a článku 17 nariadenia č. 596/2014, a rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré boli zapísané do registra kancelárie Súdneho dvora 26. marca 2024:

„1.

Je na to, aby sa informácia považovala za sprístupnenú verejnosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 596/2014] nutné, aby sa zverejnenie uskutočnilo spôsobom stanoveným v článku 17 tohto nariadenia?

2.

Ak môže k zverejneniu dôjsť iným spôsobom, aké okolnosti sa majú zohľadniť pri posúdení, či sa informácia má považovať za sprístupnenú verejnosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) [uvedeného nariadenia]?“

O prvej otázke

39.

Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či na to, aby sa informácie mohli považovať za „sprístupnené verejnosti“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014, museli byť zverejnené v zmysle článku 17 tohto nariadenia.

40.

Je preto potrebné preskúmať vzťah medzi článkom 7 ods. 1 písm. a) a článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, a najmä rozsah pojmu „zverejnenie“, na ktorom sú tieto ustanovenia založené ( 11 ).

41.

Na druhej strane podmienka, aby išlo o informácie, „ktoré neboli sprístupnené verejnosti“, predstavuje druhú zo štyroch podmienok uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa tieto informácie kvalifikovali ako „dôverné“. Na tento účel musia byť uvedené informácie tiež „presné“, súvisieť „priamo alebo nepriamo… s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi“ a „v prípade ich sprístupnenia verejnosti“ mať „pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov“. Takéto dôverné informácie môžu byť predmetom „obchodovania s využitím dôverných informácií“ v zmysle článku 8 tohto nariadenia, ktoré je zakázané článkom 14 písm. a) uvedeného nariadenia a podlieha správnej sankcii podľa článku 30 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, či dokonca trestnej sankcii podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica 2014/57.

43.

Ako uznávajú všetci účastníci konania, pojem informácie „sprístupnené verejnosti“ neodkazuje na právo členských štátov. Predstavuje teda autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch ( 12 ).

44.

V článku 7 ods. 1 písm. a) sa ani neodkazuje na článok 17 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, ani nespresňuje spôsob, akým môžu byť informácie „sprístupnené verejnosti“, aby stratili svoj dôverný charakter. To samo osebe naznačuje, že osobitný spôsob sprístupnenia dôverných informácií verejnosti emitentom finančných nástrojov, ako je stanovený v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, nie je jediným spôsobom zverejňovania dotknutých informácií.

48.

Formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie však nemôže slúžiť ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, ani sa jej nemôže priznať prednostná povaha vo vzťahu k iným jazykovým verziám. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ustanovenia práva Únie sa majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe verzií vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou ( 15 ).

49.

V druhom rade, ako sa uvádza v jeho odôvodneniach 23 a 24, cieľom nariadenia č. 596/2014 je ochrana integrity finančných trhov a posilnenie dôvery investorov , ktorá sa zakladá na uistení uvedených investorov, že sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu „dôverných informácií“ ( 16 ).

50.

Nariadenie č. 596/2014 v podstate stanovuje na tento účel dva doplnkové nástroje. Na jednej strane podľa jeho represívneho aspektu zakotveného v jeho druhej kapitole, ktorej predmetom sú „Dôverné informácie, obchodovanie s využitím dôverných informácií, neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií a manipulácia s trhom“ a ktorej súčasťou je jeho článok 7 ods. 1 písm. a), určité protiprávne postupy kvalifikované ako „zneužívanie trhu“ podliehajú administratívnej alebo trestnej sankcii. Na druhej strane preventívny aspekt tohto nariadenia uvedený v jeho tretej kapitole, ktorej predmetom sú „Požiadavky na zverejnenie informácií“, stanovuje najmä povinnosti zverejňovania a poskytovania informácií, ktoré má predovšetkým emitent cenných papierov, vrátane povinnosti uvedenej v jeho článku 17 ods. 1, s cieľom zabezpečiť najmä „rýchly [a úplný]“ prístup „verejnosti“ k „dôvern[ým] informáci[ám]“.

54.

V treťom rade vzhľadom na represívny účel článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014 zastávam názor, že pojem „sprístupnené verejnosti“, ktorý zbavuje dotknuté informácie ich dôverného charakteru, sa musí vykladať reštriktívne s prihliadnutím na ciele sledované týmto nariadením a najmä jeho represívnym aspektom.

55.

V tejto súvislosti pripomínam, že tak formálne trestná sankcia, akou je sankcia uložená v prejednávanej veci ( 20 ), ako aj správna sankcia represívnej povahy, ktorej maximálna výška má určitý stupeň prísnosti, sa majú kvalifikovať ako trestné sankcie v zmysle článkov 48 až 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Maximálna výška správnej sankcie, ktorá sa má uložiť fyzickým alebo právnickým osobám za porušenie zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií podľa článku 14 písm. a) nariadenia č. 596/2014, ako aj požiadavka, podľa ktorej uvedená výška musí zodpovedať „aspoň trojnásobku výšky ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť“ ( 21 ), postačujú na to, aby sa takéto sankcie kvalifikovali ako trestné ( 22 ). Ich cieľom teda nie je iba náhrada škody, ale aj represia určitého správania ( 23 ). Preto sa tiež uplatňuje zásada zákonnosti trestných činov a trestov zakotvená v článku 49 ods. 1 prvej vete Charty. Táto zásada vyžaduje, aby právny predpis jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania a opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť ( 24 ).

Cieľ osobitnej ochrany dôvery investorov má oporu najmä v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 596/2014, ktorý spresňuje štvrté kritérium tvoriace pojem „dôverná informácia“, a to kritérium pravdepodobnosti, že by mala „vplyv na ceny finančných nástrojov“. Takáto pravdepodobnosť totiž existuje len vtedy, keď „by obozretný investor pravdepodobne použil [takúto informáciu] ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia“ ( 25 ). V odôvodnení 14 tohto nariadenia sa v tejto súvislosti najmä spresňuje, že „ uvážliví investori vychádzajú pri svojich investičných rozhodnutiach z informácií, ktoré už majú k dispozícii, a to z informácií dostupných ex ante“ ( 26 ). Okrem toho podľa toho istého odôvodnenia sa obozretnosť takéhoto investičného rozhodnutia posudzuje s ohľadom na „očakávaný vplyv informácie vzhľadom na činnosť príslušného emitenta v jej celosti, spoľahlivosť zdroja informácií a akékoľvek iné trhové premenné, ktoré pravdepodobne za daných okolností ovplyvnia finančné nástroje“.

58.

V dôsledku toho, ak kvalifikovanie dôverných informácií závisí od obozretného hypotetického investičného rozhodnutia, ktoré možno prijať na ich základe, možno z toho vyvodiť, že verejnosťou, ktorú chráni represívny aspekt nariadenia č. 596/2014, sú obozretní investori.

59.

Cieľom článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014 je teda bojovať proti asymetrickému prístupu jednotlivých obozretných investorov k informáciám ( 27 ). Týmto cieľom naopak nie je chrániť neobozretných investorov, teda tých, ktorí sa nesprávajú ani sa neinformujú tak starostlivo, ako by to robil obozretný investor, s ohľadom na kritériá uvedené v bode 56 vyššie.

63.

To ma privádza k odpovedi na druhú otázku.

B.

O druhej otázke

1. Úvodné poznámky

64.

Na druhej strane je potrebné spresniť s ohľadom na skutkové okolnosti, ktoré viedli k sporu vo veci samej, za akých podmienok možno toto zverejnenie alebo prístupnosť vyvodiť z okolností prejednávanej veci (pozri časť 3).

2. O miere zverejnenia alebo prístupnosti, ktorá sa vyžaduje z pohľadu investorov, aby sa informácie považovali za „sprístupnené verejnosti“

68.

Na účely určenia požadovanej miery zverejnenia alebo prístupnosti z pohľadu dotknutých adresátov považujem za potrebné znovu zohľadniť najmä ciele sledované normotvorcom Únie a relevantný regulačný kontext.

69.

V prvom rade pripomínam úvahy uvedené v bode 50 a nasl. vyššie, podľa ktorých sa informácie, ktoré obozretný investor môže poznať alebo zistiť, majú považovať za „sprístupnené verejnosti“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014. Otázka, či potenciálny investor skutočne môže mať prístup k dotknutej informácii, totiž závisí od presnejšej charakteristiky jeho vlastností, ako sú opísané v bodoch 56 až 58 vyššie. V tejto súvislosti investori, ktorí nemajú tieto vlastnosti a ani nepreukážu požadovanú mieru náležitej starostlivosti, si podľa môjho názoru nezaslúžia ochranu, a to vzhľadom na cieľ spočívajúci v rovnakom prístupe k informáciám, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi investormi na finančných trhoch ( 29 ).

Normotvorca Únie tak zastáva názor, že na jednej strane informácie, ktoré možno zistiť vyhľadávaním vo verejne dostupných databázach, sa v zásade nemajú kvalifikovať ako dôverné informácie, a na druhej strane účastníci trhu majú posúdiť – s náležitou starostlivosťou – rozsah týchto informácií, ako aj ich prípadný vplyv na obchodované finančné nástroje. Z toho vyplýva, že naopak samotná skutočnosť, že informácia je prístupná len na základe určitého úsilia alebo vyhľadávania zo strany dotknutej osoby, nemôže vylúčiť „verejnú“ povahu informácie v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014. Naopak to, či je táto informácia verejná alebo nie, podľa môjho názoru závisí od otázky, či a za akých podmienok má k nej dotknutá osoba ako obozretný a primerane starostlivý účastník trhu skutočne prístup, aby sa prekonala možná asymetria informovanosti potenciálnych investorov, ktorej sa nariadenie č. 596/2014 usiluje zabrániť.

72.

V treťom a poslednom rade myšlienku, že pojem investor, ktorý si zaslúži ochranu, v zmysle nariadenia č. 596/2014 a najmä jeho represívneho aspektu, označuje obozretného a primerane starostlivého investora, a nie verejnosť v širšom zmysle, nepriamo potvrdzuje pôsobnosť ratione personae článku 8 ods. 4 nariadenia č. 596/2014. Toto ustanovenie rozlišuje medzi rôznymi osobami, ktoré majú dôverné informácie, t. j. osobami disponujúcimi dôvernými informáciami, ktoré môžu byť predmetom obchodovania s využitím dôverných informácií v zmysle jeho odseku 1.

73.

76.

V tejto súvislosti zastávam v rozpore s tým, čo tvrdia TK a OP, názor, že samotná možnosť každého investora získať informácie, ktoré vnútroštátne právne predpisy v oblasti slobodného prístupu k informáciám, ako je TF alebo zákon o zverejňovaní a dôvernosti, formálne kvalifikujú ako „verejné“ na tom základe, že sú uchovávané orgánmi verejnej moci a prístupné na žiadosť, nepostačuje na uznanie „verejnej“ povahy takýchto informácií v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014. Podobne ako v prípade práva na prístup k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 ( 33 ) totiž na jednej strane výkon tohto práva na prístup vyžaduje podľa § 4 kapitoly 6 TF výslovnú žiadosť podanú týmto orgánom a na druhej strane táto žiadosť môže naraziť na výnimky, akými sú obmedzenia a kritériá týkajúce sa režimu dôvernosti stanovené v § 2 kapitoly 2 TF ako aj v § 3 druhom odseku kapitoly 19 a v § 16 kapitoly 31 zákona o zverejňovaní a dôvernosti. Tieto obmedzenia a kritériá pritom podľa môjho názoru môžu byť v rozpore tak s pojmom zverejnenie podľa článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ako aj s cieľom jeho represívneho aspektu, ktorý smeruje k ochrane dôvery investorov.

77.

Okrem toho treba zohľadniť osobitosti kontextu, v ktorom môže dôjsť k zverejneniu relevantnej informácie, akým je v prejednávanej veci kontext prijatia a uverejnenia rozhodnutia o zadaní verejnej zákazky podľa zákona č. 1145 z roku 2016 o verejnom obstarávaní. V takej situácii všetci účastníci verejného obstarávania a osoby, ktoré prejavili alebo sa chystajú prejaviť záujem o oboznámenie sa s jeho výsledkom, predstavujú obmedzenú relevantnú verejnosť, o ktorej možno predpokladať, že je tvorená potenciálnymi obozretnými investormi konajúcimi s náležitou starostlivosťou. Je totiž obzvlášť pravdepodobné, že títo účastníci alebo tieto osoby budú investovať v závislosti od výsledku takéhoto obstarávania.

Podľa môjho názoru pritom obmedzené zverejnenie, aké je stanovené v § 12 prvom odseku prvej vete kapitoly 12 zákona č. 1145 z roku 2016 o verejnom obstarávaní, vo vzťahu k záujemcom, uchádzačom a prípadne iným osobám, ktoré prejavili záujem o sledovanie verejného obstarávania, v zásade nepostačuje na „sprístupnenie verejnosti“ dotknutej informácie v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014. Ako vyplýva z § 7 prvého odseku kapitoly 19 tohto zákona, samotný švédsky zákonodarca zrejme zastáva názor, že existujú aj iné dotknuté osoby vrátane tých, ktoré sledujú oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Za takýchto podmienok by sa okruh osôb, ktorým bolo rozhodnutie o zadaní zákazky bezprostredne oznámené ešte pred uverejnením takéhoto oznámenia, mohol dokonca kvalifikovať ako „sekundárny“ okruh osôb s dôvernými informáciami podľa článku 8 ods. 4 druhého pododseku tohto nariadenia, ktorý sa môže (pokúsiť) zapojiť do zakázaného obchodovania s využitím dôverných informácií alebo neoprávnene zverejniť dôverné informácie v zmysle článku 14 písm. a) alebo c) uvedeného nariadenia. Aj za predpokladu, že rozhodnutie o zadaní zákazky bolo súbežne s jeho odoslaním piatim spoločnostiam uchádzajúcim sa o zákazku oznámené ďalším 22 osobám, ktoré prejavili záujem o sledovanie verejného obstarávania, čo podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom a účastníkmi konania nie je preukázané, pojem „zverejnenie“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia nie je nevyhnutne naplnený.

80.

Naproti tomu uverejnenie výsledku verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia podľa § 7 prvého odseku kapitoly 19 zákona č. 1145 z roku 2016 je podľa môjho názoru viac než postačujúce na informovanie každého obozretného a primerane starostlivého potenciálneho investora. Od takéhoto zainteresovaného investora totiž možno očakávať, že pravidelne sleduje takéto oznámenia, ktoré môžu mať vplyv na jeho investičné rozhodnutia. Takýto prístup sa mi zdá byť zlučiteľný s právom na obhajobu a prezumpciou neviny, ktoré sú zakotvené v článku 48 Charty, keďže umožňuje tak orgánom a súdom, ako aj dotknutým osobám potenciálne vystaveným prípadnému trestnému stíhaniu ( 34 ) určiť, či predmetný akt sprístupnenia verejnosti dosiahol požadovanú mieru zverejnenia.

Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Högsta domtolen (Najvyšší súd, Švédsko), takto:

Článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES sa má vykladať v tom zmysle, že:

1.

Na to, aby sa informácia považovala za „sprístupnenú verejnosti“, nie je nutné, aby bola zverejnená v súlade s článkom 17 tohto nariadenia.

2.

Informácia sa považuje za „sprístupnenú verejnosti“, ak je známa alebo prístupná obozretnému a primerane starostlivému investorovi so zreteľom na okolnosti danej veci a relevantné pravidlá, ktorými sa riadi jej zverejnenie, ako sú pravidlá uplatniteľné v oblasti verejného obstarávania. Okolnosti, za ktorých sa v konkrétnom prípade musí uznať existencia takejto znalosti alebo prístupnosti, patria do posúdenia vnútroštátnych orgánov a súdov.

( 4 ) Pozri najmä HANSEN, J. L.: MAD in a Hurry: The Swift and Promising Adoption of the EU Market Abuse Directive. In: European Business Law Review . 2004, s. 183 a nasl.; GILOTTA, S.: The Regulation of Outsider Trading in the EU and the US. In: European Company and Financial Law Review . 2016, s, 631 a nasl.; KLŐHN, L.: Wann ist eine Information öffentlich bekannt i.S.v. Art. 7 MAR? In: Zeitschrift für das gesamte Handels‑und Wirtschaftsrecht . 2016, s 707 a nasl.; JUAN y MATEU, F.: La difusión pública de información privilegiada en los mercados de valores. In: Revista de Derecho Mercantil . 2017, č. 304, s. 113 a nasl.; HŐSSL‑NEUMANN, M.: Informationsregulierung durch Insiderrecht . 2020, s. 53 a nasl.; HŐSSL‑NEUMANN, M., TORGGLER, U.: Inside Information. In: KALLS, S., OPPITZ, M., TORGGLER, U., WINNER, M. (ed.): EU Market Abuse Regulation . Cheltenham: Elgar, 2021, s. 55 a nasl., ako aj VEIL, R.: Insider Dealing. In: VEIL, R. (ed.): European Capital Markets Law . Oxford: Hart Publishing, 3. vyd., 2022, § 14, s. 189 a nasl.

( 5 ) Vykonávacie nariadenie Komisie z 29. júna 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o technické prostriedky na vhodné sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti a odklad zverejnenia dôverných informácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 ( Ú. v. EÚ L 173, 2016, s. 47 ).

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 179 ).

( 7 ) Z písomných pripomienok navrhovateľov vo veci samej vyplýva, že rozhodnutie o zadaní zákazky bolo zaslané nielen týmto piatim spoločnostiam, ale aj na 22 e‑mailových adries osôb, ktoré prejavili záujem o sledovanie verejného obstarávania bez toho, aby sa na ňom zúčastnili. Totožnosť týchto osôb a ich úloha v rámci uvedeného obstarávania však zostáva neznáma. Podľa vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom totiž nie je preukázané, že dotknuté informácie boli uvedeným osobám skutočne oznámené. Okrem toho na pojednávaní žiadny z účastníkov konania nevedel potvrdiť súbežné zaslanie rozhodnutia o zadaní zákazky ďalším 22 adresátom.

( 14 ) Vo švédskej verzii sa tak najmä uvádza „Information… som inte har offentliggjorts“ a „“informera allmänheten“. To isté platí najmä o nemeckej („nicht öffentlich bekannte Informationen“ a „gibt der Öffentlichkeit… unverzüglich bekannt“), anglickej („information… which has not been made public“ a „inform the public“), talianskej („che non è stata resa pubblica“ a „comunica al pubblico“) a portugalskej („não tenha sido tornada pública“ a „informa o público“) jazykovej verzii.

( 15 ) Pozri rozsudky z 1. marca 2016, Alo a Osso ( C‑443/14 a C‑444/14 , EU:C:2016:127 , bod 27 ), a z 21. júla 2016, EUIPO/Grau Ferrer ( C‑597/14 P , EU:C:2016:579 , bod 24 a citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ( C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 46 a citovaná judikatúra), podľa ktorého „… každé ustanovenie práva Únie musí byť zasadené do svojho kontextu a vykladané vo svetle ustanovení tohto práva ako celku, jeho cieľov a stavu jeho vývoja ku dňu, keď sa má dané ustanovenie uplatniť…“.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci Autorité des marchés financiers ( C‑302/20 , EU:C:2021:747 , bod 1 ).

( 17 ) Pozri článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) vykonávacieho nariadenia 2016/1055; pozri tiež KLŐHN (poznámka pod čiarou 4 vyššie), s. 707.

( 18 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 19 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci Autorité des marchés financiers ( C‑302/20 , EU:C:2021:747 , bod 1 ). Pozri tiež, pokiaľ ide o právnu úpravu predchádzajúcu nariadeniu č. 596/2014, rozsudky z 10. mája 2007, Georgakis ( C‑391/04 , EU:C:2007:272 , bod 38 ), a z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck ( C‑45/08 , EU:C:2009:806 , body 47 a 48 ).

( 26 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 27 ) Pozri v tejto súvislosti tiež HANSEN (poznámka pod čiarou 4 vyššie), s. 195.

( 28 ) Pozri v tomto zmysle tiež ESMA, Questions and Answers on the Market Abuse Regulation , verzia 17, aktualizované 15. novembra 2022, s. 21, A5.10.

( 29 ) Pozri v tejto súvislosti tiež HANSEN (poznámka pod čiarou 4 vyššie), s. 195.

( 30 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 31 ) Konkrétne akákoľvek osoba, ktorá je „členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta“, má „podiel na kapitále emitenta“, má „prístup k [uvedeným] informáciám v súvislosti s vykonávaním zamestnania, povolania alebo povinností“ alebo je zapojená „do trestnej činnosti“.