C-237/24
ECLI:EU:C:2026:343
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0237
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
NICOLAS EMILIOU
prednesené 23. apríla 2026( 1 )
Vec C ‑ 237/24 P
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
proti
Európskej komisii
„ Odvolanie – EPZF a EPFRV – Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 – Článok 9 ods. 2 – Výdavky vylúčené z financovania Európskou úniou – Výdavky vynaložené Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska – Pojem ‚aktívny poľnohospodár‘ “
I. Úvod
1. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu( 2 ), ktorým tento súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú Spojeným kráľovstvom( 3 ) proti rozhodnutiu Európskej komisie, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)( 4 ).
2. EPZF a EPFRV sú nástroje financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zriadené Zmluvou o FEÚ.( 5 ) V rámci SPP sa poľnohospodárom, ktorých príjmy sú v porovnaní so zvyškom hospodárstva Únie nižšie než priemerné príjmy a ktorých príjmy podliehajú neistotám, ako sú počasie a klíma, poskytujú priame platby predstavujúce podporu príjmu, ktorá slúži ako záchranná sieť.( 6 ) Okrem toho cieľom týchto priamych platieb je zaručiť potravinovú bezpečnosť v rámci Európskej únie a odmeniť poľnohospodárov za to, že sa prostredníctvom svojej poľnohospodárskej činnosti starajú o vidiek a životné prostredie.( 7 )
3. Právnym základom priamych platieb pre poľnohospodárov v rámci SPP na obdobie rokov 2014 až 2022 bolo nariadenie (EÚ) č. 1307/2013( 8 ). Poskytovanie priamych platieb vykonáva Komisia a vnútroštátne orgány príslušných členských štátov prostredníctvom spoločného riadenia.( 9 ) V rámci tohto systému je úlohou vnútroštátnych orgánov spracovávať žiadosti o priame platby, vykonávať platby a pod dohľadom Komisie vykonávať určité kontroly.( 10 )
4. Poľnohospodári, ktorí chcú takéto priame platby získať, musia každoročne predkladať žiadosti a dodržiavať niekoľko pravidiel.( 11 ) Podľa nariadenia č. 1307/2013 sa od nich okrem iného vyžadovalo, aby ich bolo možné považovať za „aktívnych poľnohospodárov“ v zmysle jeho článku 9.
5. Toto odvolanie sa týka výkladu článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, ktorý podal Všeobecný súd. V tomto ustanovení sa stanovuje domnienka, že žiadateľ o priamu platbu (ďalej len „žiadateľ o pomoc“), ktorý prevádzkuje letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy (ďalej len „zoznam vylúčení“), nie je oprávnený získať pomoc v rámci SPP. Z toho vyplýva, že na základe tejto domnienky sa takíto žiadatelia o pomoc nepovažujú za aktívnych poľnohospodárov v zmysle uvedeného nariadenia. Túto domnienku však môžu vyvrátiť predložením dôkazov, ktoré preukážu, že ich poľnohospodárska činnosť v skutočnosti nie je len okrajová, hoci vykonávajú jednu z činností uvedených na zozname vylúčení.( 12 ) V napadnutom rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že na účely určenia, či žiadateľ o pomoc (fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb) vykonáva činnosť uvedenú na zozname vylúčení, ktorá by viedla k uplatneniu domnienky, sa musia zohľadniť činnosti vykonávané akýmikoľvek „prepojenými spoločnosťami“ žiadateľa o pomoc, aj keď tieto „prepojené spoločnosti“ samy o priame platby nežiadajú. Všeobecný súd vychádzal pri výklade z odkazu v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013 na „skupiny fyzických alebo právnických osôb“, ktoré podľa jeho názoru zahŕňajú okrem skutočného žiadateľa o priamu platbu aj „prepojené spoločnosti“.
6. Spojené kráľovstvo výklad Všeobecného súdu spochybňuje a tvrdí, že podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 je potrebné posudzovať len činnosti vykonávané samotným žiadateľom o pomoc, a nie činnosti vykonávané akoukoľvek inou „prepojenou spoločnosťou“.
II. Právny rámec
7. Odôvodnenie 10 nariadenia č. 1307/2013 znie:
„Skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. Členské štáty by tiež mali mať možnosť neposkytnúť priame platby iným fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je okrajová. …“
8. Článok 4 toho istého nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia“, v odseku 1 písm. a) definuje pojem „poľnohospodár“ tak, že sa ním rozumie „fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako je vymedzená v článku 52 ZEÚ v spojení s článkami 349 a 355 ZFEÚ, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť“.
9. Článok 9 nariadenia č. 1307/2013 s názvom „Aktívny poľnohospodár“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a ktoré na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty vymedzili v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b).
2. Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.
Členské štáty môžu podľa potreby na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že doplnia zoznam uvedený v prvom pododseku o ďalšie podobné nepoľnohospodárske typy podnikania alebo činnosti, a následne sa môžu rozhodnúť ktorékoľvek z takýchto doplnení vypustiť.
Osoba alebo skupina osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvého alebo druhého pododseku, sa však považuje za aktívneho poľnohospodára, ak vo forme požadovanej členskými štátmi poskytne overiteľný dôkaz, ktorým preukáže ktorúkoľvek z týchto skutočností:
a) že ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii;
b) že jej poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné;
c) že jej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.“
III. Skutkový stav
10. Skutkový stav prejednávanej veci sa uvádza v bodoch 2 až 11 napadnutého rozsudku, pričom na účely týchto návrhov ho možno zhrnúť nižšie uvedeným spôsobom.
11. V roku 2018 Komisia začala vyšetrovanie s cieľom overiť, či Spojené kráľovstvo pri poskytovaní priamych platieb poľnohospodárom za rok 2017 dodržalo právne predpisy Únie.
12. Listom zo 14. júna 2018 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu výsledky príslušných kontrol na mieste. Komisia v tomto liste konštatovala, že kontrolný systém, ktorý Spojené kráľovstvo zaviedlo na overovanie poskytovania pomoci v rámci SPP financovanej z EPZF a EPFRV, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie. Okrem toho požiadala orgány Spojeného kráľovstva, aby poskytli podrobný opis zavedených nápravných opatrení.
13. Listom z 18. mája 2021 a po oznámení konečných záverov svojho vyšetrovania Komisia zaslala Spojenému kráľovstvu súhrnnú správu. Tvrdila v nej najmä, že Spojené kráľovstvo porušilo článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu, že nezohľadnilo subjekty prepojené s dotknutými žiadateľmi o pomoc ako súčasť skupiny (ďalej len „prepojené spoločnosti“( 13 )) pri overovaní toho, či je žiadateľ o pomoc aktívnym poľnohospodárom, a preto navrhla uplatniť finančnú opravu vo výške 2 686 358,72 eura.
14. Dňa 17. novembra 2021 prijala Komisia sporné rozhodnutie. Komisia okrem iného zistila, že Spojené kráľovstvo porušilo ustanovenia týkajúce sa postavenia aktívneho poľnohospodára za rok 2017, a rozhodla, že naň uplatní finančnú opravu vo výške 2 686 358,72 eura. Rozhodla preto, že z tohto dôvodu Európska únia neuhradí Spojenému kráľovstvu výdavky vynaložené vo forme priamych platieb poľnohospodárom v rámci SPP vo vyššie uvedenej výške.
IV. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
15. Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 26. januára 2022 Spojené kráľovstvo podalo návrh na zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky, ktoré vynaložilo v roku 2017, a to vo výške 2 686 358,72 eura.
16. V konaní na Všeobecnom súde Spojené kráľovstvo, podporované Českou republikou, vo svojom jedinom žalobnom dôvode v podstate tvrdilo, že Komisia nesprávne vyložila článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Spojené kráľovstvo tvrdilo, že toto ustanovenie zakazuje len vyplácanie priamych platieb žiadateľom o pomoc, ktorí sami vykonávajú jednu z činností uvedených na zozname vylúčení. Podľa Spojeného kráľovstva preto Komisia nesprávne vylúčila z financovania Úniou priame platby, ktoré poskytlo poľnohospodárom, na základe toho, že Spojené kráľovstvo dostatočne nezohľadnilo subjekty prepojené so žiadateľom o pomoc, ktoré by hypoteticky mohli vykonávať jednu z činností uvedených na zozname vylúčení. Na podporu svojej žaloby Spojené kráľovstvo uviedlo niekoľko tvrdení týkajúcich sa znenia, kontextu a účelu článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia.
17. Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd túto žalobu zamietol. V skratke povedané, rozhodol, že všeobecné chápanie pojmu „skupiny fyzických alebo právnických osôb“ v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013 zahŕňa „prepojené spoločnosti“. To ho následne viedlo k záveru, že žiadateľ o pomoc môže vykonávať jednu z činností uvedených na zozname vylúčených činností aj prostredníctvom jednej zo svojich prepojených spoločností, čo sa preto musí zohľadniť pri posudzovaní toho, či je žiadateľ o pomoc aktívnym poľnohospodárom. Podľa Všeobecného súdu by takejto úvahe nebránil kontext, v ktorom sa článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 nachádza. Okrem toho by bola podporená cieľmi, ktoré uvedené ustanovenie sleduje.
V. Konanie na Súdnom dvore a návrh účastníkov konania
18. Dňa 28. marca 2024 Spojené kráľovstvo podalo proti rozsudku Všeobecného súdu odvolanie. Navrhuje, aby Súdny dvor: (i) zrušil výrok napadnutého rozsudku; (ii) zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Úniou určité výdavky, ktoré vznikli akreditovaným platobným agentúram Spojeného kráľovstva v rámci EPZF a EPFRV vo výške 2 686 358,72 eura, a (iii) uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
19. Komisia 13. júna 2024 predložila vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom sa vyjadrila, že Súdny dvor by mal odvolanie zamietnuť a uložiť Spojenému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.
20. Česká republika, vedľajší účastník prvostupňového konania, podala 18. júna 2024 vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom navrhla, aby Súdny dvor odvolaniu vyhovel.
21. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 13. júna 2024 bolo Maďarsku povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu Spojeného kráľovstva, pričom Maďarsko podalo 30. augusta 2024 svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka.
VI. Posúdenie
22. Na podporu svojho odvolania Spojené kráľovstvo uvádza jediný odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Ako už bolo uvedené, prvý pododsek uvedeného ustanovenia stanovuje domnienku, že žiadateľ o pomoc, ktorý vykonáva činnosť uvedenú na zozname vylúčení, sa nepovažuje za aktívneho poľnohospodára, a preto nie je oprávnený na získanie priamych platieb.
A. Argumentácia účastníkov konania
23. Spojené kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že článok 9 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1307/2013 zakazuje poskytovanie priamych platieb poľnohospodárom, ktorí síce sami činnosti uvedené na zozname vylúčení nevykonávajú, ale sú súčasťou širšej skupiny subjektov, v ktorej jeden z týchto subjektov jednu z týchto činností vykonáva.
24. Spojené kráľovstvo tvrdí, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vylučuje len priame platby poľnohospodárom, ktorí priamo , teda sami, vykonávajú jednu z činností uvedených na zozname vylúčení. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že na určenie toho, či je daný žiadateľ o pomoc aktívnym poľnohospodárom, je nutné zohľadniť jeho prepojené spoločnosti. Na podporu svojho odvolacieho dôvodu Spojené kráľovstvo uvádza päť tvrdení. Možno ich rozdeliť do troch kategórií súvisiacich so znením, kontextom, resp. cieľom článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013.
25. Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, Spojené kráľovstvo tvrdí, že z bežného chápania tohto ustanovenia vyplýva, že zakazuje len priame platby trom rôznym kategóriám žiadateľov o pomoc: „fyzickým osobám“ alebo „právnickým osobám“, ktoré samy priamo vykonávajú činnosť uvedenú na zozname vylúčení, alebo „skupine fyzických alebo právnických osôb“, ktorá (posudzovaná ako celok) takúto činnosť priamo vykonáva. Ak teda jednotlivá spoločnosť požiada o platbu nezávisle od skupiny, do ktorej patrí, a sama nevykonáva žiadnu z činností uvedených na zozname vylúčení, samotná skutočnosť, že iná spoločnosť patriaca do tej istej skupiny takúto činnosť vykonáva, nie je relevantná.
26. Po druhé Spojené kráľovstvo sa na podporu uvedeného tvrdenia odvoláva na článok 4 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia, ktorý vymedzuje pojem „poľnohospodár“. Uvádza, že znenie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 sa odráža od znenia jeho článku 4 ods. 1 písm. a), v ktorom je pojem „poľnohospodár“ vymedzený odkazom na tie isté tri kategórie („fyzická osoba“, „právnická osoba“ a „skupina fyzických alebo právnických osôb“). Priame platby podľa nariadenia č. 1307/2013 sa vo všetkých prípadoch poskytujú „poľnohospodárovi“. Z toho vyplýva, že je to vždy poľnohospodár žiadajúci o platbu, ktorý – či už ako „fyzická alebo právnická osoba“ alebo ako „skupina fyzických alebo právnických osôb“ – nesmie vykonávať žiadnu z činností uvedených na zozname vylúčení. Inými slovami, posúdenie sa musí vykonať len so zreteľom na subjekt (či už „fyzickú osobu“, „právnickú osobu“ alebo „skupinu fyzických alebo právnických osôb“), ktorý je označený ako žiadateľ o pomoc.
27. Tretím tvrdením, ktoré sa opäť týka znenia tohto ustanovenia, Spojené kráľovstvo poukazuje na to, že výklad Komisie by spôsobil, že odkaz v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 na „skupin[u] fyzických… osôb“ by bol nadbytočný, pretože fyzická osoba nikdy nemôže byť vlastnená inou fyzickou alebo právnickou osobou, ani s nimi nemôže byť prepojená tak, ako môžu byť prepojené spoločnosti. Ak by bolo legislatívnym zámerom Únie prostredníctvom odkazu na „skupiny“ v danom ustanovení zahrnúť na účely posúdenia postavenia „aktívneho poľnohospodára“ prepojené spoločnosti žiadateľa o pomoc, stačilo by odkázať len na „skupiny právnických osôb“.
28. Vo štvrtom a piatom tvrdení Spojené kráľovstvo odkazuje na ciele nariadenia č. 1307/2013. Podľa tohto účastníka konania Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne uviedol, že základným cieľom článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je „zabrániť riziku podvodného využívania rozpočtu Únie“. Účelom tohto ustanovenia je však podľa Spojeného kráľovstva skôr zabezpečiť, aby sa platby neposkytovali osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je len okrajová, ako to vyplýva z odôvodnenia 10 nariadenia č. 1307/2013 a jeho článku 9 ods. 2 posledného pododseku (štvrté tvrdenie). Navyše cieľ zabrániť riziku podvodného využívania rozpočtu Únie by si v rozpore s tým, čo uviedol Všeobecný súd, nevyžadoval odmietnutie platieb spoločnosti, ktorá skutočne vykonáva poľnohospodársku činnosť, ktorá nie je okrajová, na základe toho, že je súčasťou širšej skupiny spoločností, z ktorých niektoré vykonávajú činnosti uvedené na zozname vylúčení (piate tvrdenie).
29. Komisia na úvod poznamenáva, že predmet odvolania je ťažké identifikovať, pretože tvrdenia, ktoré Spojené kráľovstvo uvádza na podporu svojho jediného odvolacieho dôvodu, nekritizujú napadnutý rozsudok, ale skôr predmetné rozhodnutie. Okrem toho podľa nej niektoré tvrdenia konkrétne neodkazujú na prípady nesprávneho právneho posúdenia, ktorých sa mal Všeobecný súd dopustiť, a preto sú neprípustné.
30. Pokiaľ ide o podstatu veci, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho výkladu článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Tento výklad podporuje samotné znenie článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013: po prvé bežný význam pojmu „skupina“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, zahŕňa viacero subjektov; po druhé nič nenaznačuje, že odkaz na „skupiny fyzických alebo právnických osôb“ v tom istom ustanovení sa obmedzuje na žiadateľa o priame platby a nepokrýva aj iné spoločnosti, s ktorými je tento žiadateľ prepojený.
31. Vzhľadom na kontext článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 a odvolávanie sa Spojeného kráľovstva v tejto súvislosti na článok 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia Komisia uznáva, že v oboch ustanoveniach sa používa rovnaká formulácia, a to „fyzická alebo právnická osoba alebo [skupiny] fyzických alebo právnických osôb“. Podľa názoru Komisie to však neznamená, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 odkazuje len na „poľnohospodára“, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia. Aj keby sa odkaz na „fyzickú alebo právnickú osobu alebo skupinu fyzických alebo právnických osôb“ v týchto dvoch ustanoveniach chápal rovnako (ako odkaz na „poľnohospodára“), z nedávneho rozsudku Súdneho dvora vo veci Agrarmarkt Austria( 14 ) (na ktorý sa zameriam neskôr) vyplýva, že pri posudzovaní výkonu činností uvedených na zozname vylúčení sa musia zohľadniť aj činnosti vykonávané spoločnosťami, ktoré sú prepojené so žiadateľom.
32. Komisia, ktorá sa opiera o historický kontext nariadenia č. 1307/2013, a najmä o dôvody prijatia jeho článku 9 ods. 2, tvrdí, že cieľ lepšieho zacielenia podpory určenej poľnohospodárom prostredníctvom priamych platieb uvedený v jeho odôvodnení 10 si nevyhnutne vyžaduje, aby sa článok 9 ods. 2 vykladal extenzívne. Nezohľadnenie prepojených spoločností žiadateľa by znamenalo riziko, že z poskytnutej podpory v skutočnosti nebude mať prospech tento žiadateľ, ale prepojené spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosti uvedené na zozname vylúčení.
33. Okrem toho, ak by sa nezohľadňovali subjekty, ktoré sú so žiadateľom prepojené v rámci skupiny a ktoré vykonávajú nepoľnohospodárske činnosti, predstavovalo by to riziko obchádzania a riziko nerovnakého zaobchádzania s príslušnými žiadateľmi o pomoc. Dôvodom je to, že poľnohospodárske a nepoľnohospodárske činnosti by sa mohli rozdeliť medzi rôzne subjekty v rámci tej istej skupiny, aby sa predišlo uplatneniu domnienky vylučujúcej žiadateľov o pomoc z priamych platieb stanovenej v článku 9 ods. 2 prvom pododseku.
34. Česká republika plne podporuje tvrdenia predložené Spojeným kráľovstvom. Poukazuje tiež na to, že výklad článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, ktorý prijal Všeobecný súd, by viedol k „absurdným praktickým dôsledkom“, pretože to, či je žalobca aktívnym poľnohospodárom, by sa stalo irelevantným. Namiesto toho by rozhodujúcim faktorom bolo to, či je žiadateľ členom skupiny, ktorá je prevažne poľnohospodárska. Česká republika ďalej tvrdí, že z napadnutého rozsudku nie je jasné, aká úroveň prepojenia musí existovať medzi žiadateľom o pomoc a jeho prepojenými spoločnosťami. Výklad prijatý Všeobecným súdom teda vedie k uloženiu povinnosti, ktorá – spočíva v tom, že pri posudzovaní postavenia „aktívneho poľnohospodára“ sa zohľadňuje nielen žiadateľ o pomoc, ale aj spoločnosti s ním prepojené, a ktorá nie je jednoznačná, presná a predvídateľná, čo je v rozpore so zásadou právnej istoty.
35. Maďarsko podporuje tvrdenia predložené Spojeným kráľovstvom a Českou republikou. Ďalej upozorňuje, že žiadateľom o pomoc podľa nariadenia č. 1307/2013 musí byť osoba, ktorá vykonáva práva k predmetnému podniku( 15 ), teda k jednotkám, ktoré sa používajú na poľnohospodárske činnosti a ktoré spravuje poľnohospodár. To nie je prípad prepojených spoločností poľnohospodára, ktoré by sa preto pri výklade článku 9 ods. 2 nemali brať do úvahy.
36. Napokon, pokiaľ ide o obavy vyjadrené Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku, že nezohľadnenie prepojených spoločností by mohlo viesť k zneužívaniu, ktorým by sa obchádzali uplatniteľné pravidlá, Maďarsko pripomína, že ak vykonávanie činnosti, ktorá je uvedená na zozname vylúčení, prepojenou spoločnosťou nie je výsledkom zámerného zneužitia, potom prepojenie medzi podnikmi neohrozí cieľ nariadenia.
B. Analýza
37. Domnievam sa, že odvolanie Spojeného kráľovstva je prípustné a dôvodné. Vo svojej analýze najprv stručne preskúmam predmet odvolania a (ne)prípustnosť niektorých tvrdení (časť 1), a následne sa budem venovať významu odkazu na pojem „skupina“ v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013 (časť 2). Preskúmaním tohto pojmu ukážem, že má odkazovať na kategóriu žiadateľov o pomoc, ako tvrdí Spojené kráľovstvo, a nezahŕňa spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc, ktoré samy o priamu platbu nežiadajú. Nakoniec sa budem venovať tomu, či je na účely posúdenia toho, či jedna fyzická alebo právnická osoba žiadajúca o priame platby je aktívnym poľnohospodárom, napriek tomu opodstatnené, aby sa spoločnosti prepojené s týmto žiadateľom zohľadňovali (časť 3).
1. O p redmet e odvolania a ( ne )prípustnos ti niektorých tvrdení
38. Podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie na Súdny dvor obmedzuje na právne otázky. Články 168 a 169 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v tejto súvislosti spresňujú, že odvolanie musí okrem iného obsahovať právne dôvody a právne tvrdenia, na ktorých je odvolanie založené, a musia sa v ňom presne označiť časti odôvodnenia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú. Navyše podľa judikatúry tohto súdu musia byť ťažko zrozumiteľné a zmätočné tvrdenia odmietnuté ako zjavne neprípustné, pretože Súdnemu dvoru neumožňujú plniť jeho povinnosti a preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.( 16 )
39. V tomto konaní Spojené kráľovstvo uvádza jediný odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd pri výklade článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Samotný predmet odvolania – údajný nesprávny výklad článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 Všeobecným súdom – je preto ľahko identifikovateľný.
40. Pokiaľ ide o prípustnosť niektorých tvrdení, súhlasím s Komisiou, že tretie a piate tvrdenie predložené Spojeným kráľovstvom jednoznačne neuvádzajú, ako súvisia s napadnutým rozsudkom, keďže neobsahujú žiadne odkazy na body napadnutého rozsudku. Z môjho pohľadu však chýbajúce uvedenie konkrétnych bodov napadnutého rozsudku nemá vplyv na pochopenie piateho tvrdenia a jeho prepojenia s napadnutým rozsudkom. Toto tvrdenie podporuje odôvodnenie poslednej časti štvrtého tvrdenia, ktoré síce výslovne neodkazuje na bod 105 napadnutého rozsudku, ale obsahuje jeho doslovnú citáciu.( 17 ) Domnievam sa, že Spojené kráľovstvo sa opiera o piate tvrdenie aj preto, aby zdôraznilo, že jediným účelom článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 je zabezpečiť, aby poľnohospodárske činnosti žiadateľa o pomoc neboli okrajové, ako sa uvádza aj vo štvrtom tvrdení. To však neplatí pre tretie tvrdenie, ktoré okrem toho, že neodkazuje na konkrétne body napadnutého rozsudku, nie je ani možné spojiť s ostatnými tvrdeniami odvolania, ktoré vyhovujú tejto požiadavke, a preto nie je zrozumiteľné. Súhlasím preto s Komisiou, že toto tvrdenie je zjavne neprípustné.
41. Odvolanie preto považujem za prípustné, ale z vyššie uvedených dôvodov vylúčim zo svojej analýzy tretie tvrdenie.
2. O o dkaz e na „skupinu fyzických alebo právnických osôb“ ako samostatnú kategóriu žiadateľov o pomoc
42. Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku správne uviedol, že v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 nie je odkaz na pojem „prepojené spoločnosti“. Tento článok odkazuje len na „fyzické alebo právnické osoby“ a „skupiny fyzických alebo právnických osôb“.
43. Na vysvetlenie rozsahu tohto pojmu Všeobecný súd ďalej uviedol, že „svojou povahou pojem ‚skupina‘ označuje skupinu subjektov, ktoré sú navzájom prepojené v rámci tej istej organizácie. Pojem ‚skupina‘ by sa preto mal vykladať podobne ako pojem ‚zoskupenie‘ a mal by sa vzťahovať na akýkoľvek súhrn fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú navzájom prepojené v rámci tej istej, viac alebo menej štruktúrovanej podnikovej organizácie. Z toho vyplýva, že skupina fyzických alebo právnických osôb zahŕňa aj prepojené spoločnosti“.
44. V tejto súvislosti by som chcel spresniť, že v prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo by mohlo vyplývať z napadnutého rozsudku a čo zrejme tvrdí Komisia, hlavnou otázkou nie je otázka týkajúca sa výkladu pojmu „skupina fyzických alebo právnických osôb“. Otázkou skôr je, čo odkaz na tento pojem zahŕňa, a teda koho možno označiť za „aktívneho poľnohospodára“ v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. V nasledujúcej časti stručne ukážem, že pojem „skupina fyzických alebo právnických osôb“ uvedený v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 odráža kategóriu žiadateľov, ktorá je oddelená od kategórií „fyzických osôb“ a „právnických osôb“, ako to zjavne vyplýva z jeho kontextu.
45. Komisia tvrdí, že z článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že odkaz na „skupiny fyzických alebo právnických osôb“ sa obmedzuje na žiadateľa o priame platby a nezahŕňa aj iné subjekty prepojené s týmto žiadateľom. Podľa názoru Komisie sa preto pojem „skupina“ neobmedzuje len na samotného žiadateľa vo forme „skupiny“, ale zahŕňa aj niekoľko prepojených spoločností. Toto tvrdenie však zrejme ignoruje jasnú súvislosť medzi týmto ustanovením a vymedzením pojmu „poľnohospodár“ uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013.
46. V článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 sa stanovujú tri rôzne kategórie poľnohospodárov, ktorými sú fyzické osoby, právnické osoby a skupiny fyzických alebo právnických osôb. Tie isté kategórie sú, ako poznamenali všetci účastníci konania, uvedené v článku 9 ods. 2 prvom pododseku toho istého nariadenia. Podľa nariadenia č. 1307/2013 sa priame platby môžu poskytovať len poľnohospodárom.( 18 ) Z toho prirodzene vyplýva, že toto ustanovenie odkazuje na tie isté tri kategórie poľnohospodárov, čiže žiadateľov o pomoc podľa nariadenia č. 1307/2013. Vzhľadom na to by priznanie osobitného významu pojmu „skupina fyzických alebo právnických osôb“ zahŕňajúcemu aj osoby, ktoré nie sú žiadateľmi, bolo nezlučiteľné s vyššie uvedeným kontextom, v ktorom sa článok 9 ods. 2 uplatňuje.
47. Súhlasím preto s tvrdením, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo, že pojem „skupina fyzických alebo právnických osôb“ sa má vykladať v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 a že okrem fyzickej alebo právnickej osoby predstavuje tretiu možnú kategóriu poľnohospodárov, a teda aj žiadateľov o pomoc.
48. Komisia tvrdí, že použitie rovnakej formulácie v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 a v článku 9 ods. 2 prvom pododseku toho istého nariadenia je nepodstatné. Ako však tento súd už rozhodol v súvislosti s článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013( 19 ), klasifikácia ako „poľnohospodár“ je nutným predpokladom toho, aby danú entitu bolo možné považovať za „aktívneho poľnohospodára“.( 20 ) Rovnaká argumentácia platí aj pre výklad článku 9 ods. 2 prvého pododseku, o ktorý ide v tomto konaní. Obe ustanovenia sa zaoberajú klasifikáciou danej entity ako „aktívneho poľnohospodára“ a v tomto ohľade odkazujú na „fyzick[é] alebo právnick[é] osob[y] alebo skupin[y] fyzických alebo právnických osôb“. Tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti uvádza Komisia, je preto pre mňa nepresvedčivé.
49. Nesúhlasím ani s tvrdením Komisie, že keďže článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 a jeho článok 9 ods. 2 sa týkajú rôznych otázok (vymedzenie pojmu „poľnohospodár“ na jednej strane a klasifikácia ako „aktívny poľnohospodár“ na strane druhej), treba rovnakým formuláciám použitým v týchto dvoch článkoch pripisovať odlišný význam. Je zrejmé, že článok 9 ods. 2 sa týka konkrétnejšieho určenia osôb, ktoré sa majú považovať za aktívnych poľnohospodárov. Tento dodatočný aspekt „aktívneho“ poľnohospodára sa rieši v zozname vylúčení, aby bolo jasné, ktoré kategórie poľnohospodárov nie sú oprávnené na priame platby.
50. Z toho vyplýva, že pojem „skupina fyzických alebo právnických osôb“ v článku 9 ods. 2 prvom pododseku odkazuje na tretiu kategóriu žiadateľov o pomoc. V dôsledku toho tento pojem nemal zahŕňať iné spoločnosti, ktoré sú so žiadateľom o pomoc prepojené, ale samy o priamu platbu nežiadajú. Okrem toho, ako to teraz vysvetlím, v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013 nie je nič, čo by umožňovalo dospieť k záveru, že spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc je možné alebo dokonca nutné zohľadniť pri posudzovaní toho, či je žiadateľ o pomoc „aktívnym poľnohospodárom“.
3. O z ohľadnen í „prepojených spoločností“ na účely posúdenia postavenia „aktívneho poľnohospodára“ podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013
51. Po výklade pojmu „skupina“ Všeobecný súd v druhom kroku svojho odôvodnenia dospel k záveru, že čo sa týka vylúčenia z priamej platby, „zo znenia článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vyplýva, že žiadateľ o pomoc, ktorým môže byť skupina fyzických alebo právnických osôb, môže vykonávať činnosti uvedené na zozname vylúčení priamo alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny žiadajúcej o pomoc“( 21 ). Pre prípad, že žiadateľ o pomoc je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je súčasťou skupiny, rozhodol, že „môže vykonávať činnosti uvedené na zozname vylúčení buď priamo, alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny“( 22 ), a preto môže byť z priamych platieb vylúčený.
52. Prvú časť tohto odôvodnenia týkajúcu sa situácie, v ktorej samotný žiadateľ pozostáva zo skupiny fyzických alebo právnických osôb vrátane prepojených spoločností, Spojené kráľovstvo nespochybňuje. Z vyššie uvedeného vysvetlenia skutočne vyplýva, že ak žiadateľ o pomoc pozostáva zo „skupiny fyzických alebo právnických osôb“, celá skupina nesmie vykonávať žiadnu z činností uvedených na zozname vylúčení.
53. Spojené kráľovstvo však tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o druhú časť jeho záveru, v ktorej rozšíril rovnaké odôvodnenie na situácie, keď žiadateľom o pomoc je jedna fyzická alebo právnická osoba a tá je súčasťou skupiny, a to tým, že vyslovil požiadavku, aby sa zohľadňovali činnosti vykonávané inými subjektmi v rámci skupiny (ktoré samy žiadateľmi o priame platby nie sú).
54. Z môjho pohľadu znenie ani kontext písmena a), ani ciele písmena b) článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 takýto záver neumožňujú.
a) Textová a kontextová analýza
55. Zo znenia článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 („Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy“( 23 )) vyplýva, že vykonávanie činností uvedených na zozname vylúčení je nutné posúdiť práve so zreteľom na príslušného žiadateľa o pomoc.( 24 )
56. Znenie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 vyžaduje priamu väzbu medzi žiadateľom o pomoc (fyzickou alebo právnickou osobou alebo skupinou fyzických alebo právnických osôb) a vykonávaním jednej z činností uvedených na zozname vylúčení. Naopak, toto znenie nepodporuje záver, že aby sa takéto činnosti stali relevantnými na účely preskúmania postavenia „aktívneho poľnohospodára“, môžu byť vykonávané nepriamo prostredníctvom prepojených spoločností. Ako poukázalo aj Spojené kráľovstvo, takýto výklad by fakticky znamenal prepísanie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013. Ak by normotvorca Únie chcel, aby sa pri posudzovaní podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 zohľadňovali aj prepojené spoločnosti žiadateľa, ktoré o priame platby nežiadajú, pravdepodobne by sa to v tomto ustanovení výslovne uvádzalo.
57. Pokiaľ ide o kontext článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, Všeobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku uznal súvislosť medzi pojmom „aktívny poľnohospodár“, ako je vymedzený v uvedenom ustanovení, a pojmom „poľnohospodár“, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Vychádzal tak z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej, ako bolo vysvetlené vyššie, aby bolo možné považovať entitu za „aktívneho poľnohospodára“, musí byť najprv „poľnohospodárom“( 25 ). Všeobecný súd však uviedol, že z tohto prepojenia medzi týmito dvoma ustanoveniami nevyplýva, že vylúčenie z priamych platieb nastáva len vtedy, ak je to žiadateľ o pomoc, kto priamo vykonáva činnosti uvedené na zozname vylúčení. K takémuto vylúčeniu môžu viesť aj činnosti, ktoré vykonávajú spoločnosti prepojené so žiadateľom.( 26 )
58. Domnievam sa, že toto odôvodnenie Všeobecného súdu je problematické, pretože z neho nevyplýva, že existuje požiadavka, aby jednu z činností uvedených na zozname vylúčení vykonával priamo žiadateľ (bez ohľadu na to, či ide o právnickú osobu, fyzickú osobu alebo skupinu fyzických alebo právnických osôb), a mohlo by viesť, ako tvrdí Česká republika, k výsledkom, ktoré by fungovanie predmetných pravidiel negatívne ovplyvnili. Znamenalo by to, že žiadateľ o pomoc, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť, by bol vylúčený z platby na základe toho, že patrí do skupiny, ktorej členovia vykonávajú prevažne činnosti uvedené na zozname vylúčení.( 27 ) Rozhodujúcim faktorom by teda bolo len zameranie podnikateľskej činnosti skupiny ako celku a nie podnikateľská činnosť samotného žiadateľa o pomoc. To je zjavne v rozpore s odôvodnením 10 nariadenia č. 1307/2013, v ktorom sa výslovne uvádza, že jedným z cieľov nariadenia je zabezpečiť, aby platby účinnejšie cielili na poľnohospodárov, ktorí vykonávajú viac než len okrajovú poľnohospodársku činnosť. Súhlasím preto s tvrdením, ktoré Spojené kráľovstvo uviedlo vo svojom odvolaní, že takýto výklad Všeobecného súdu treba odmietnuť.
59. Komisia sa ďalej odvoláva na rozsudok Súdneho dvora Agrarmarkt Austria( 28 ), aby odôvodnila tvrdenie, že prepojené spoločnosti, ktoré nežiadajú o priame platby, musia byť zohľadnené pri posudzovaní vykonávania jednej z činností uvedených na zozname vylúčení, a či daný žiadateľ môže byť preto vylúčený z postavenia „aktívneho poľnohospodára“.
60. V uvedenom rozsudku musel Súdny dvor posúdiť pojmy „podnik spravovaný“ poľnohospodárom v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1307/2013 a plocha, ktorú „má poľnohospodár k dispozícii“, v zmysle článku 33 ods. 1 uvedeného nariadenia na účely prijímania priamych platieb podľa uvedeného nariadenia. Týmito pojmami sa musel rozsudok zaoberať v súvislosti so situáciou, keď sú parcely, ktoré tvoria plochu vo vlastníctve danej poľnohospodárky, odovzdané užívateľom vybraným touto poľnohospodárkou, ktorí sú za stanovený poplatok zodpovední za údržbu týchto parciel a za úrodu, a keď táto poľnohospodárka vykonáva počiatočné obrobenie pôdy, pestovanie plodín a priebežné zavlažovanie týchto pozemkov, a dokonca tieto pozemky udržiava v prípade, že tak nerobia títo užívatelia.
61. Súdny dvor rozhodol, že tieto okolnosti nebránia tomu, aby sa predmetná poľnohospodárska plocha považovala za „podnik spravovaný“ poľnohospodárom a za plochu, ktorú má „k dispozícii“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013, a teda vychádzal z celkovej zodpovednosti, ktorú poľnohospodár stále nesie za príslušné parcely.( 29 )
62. Komisia z rozsudku Agrarmarkt Austria vyvodila záver, že žiadateľ o pomoc môže vykonávať poľnohospodársku činnosť prostredníctvom iných osôb (v konkrétnom prípade prostredníctvom užívateľov parciel) a byť klasifikovaný ako „poľnohospodár“. To isté sa preto musí vzťahovať aj na vykonávanie jednej z činností uvedených na zozname vylúčení v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013, ktoré sa tiež môžu vykonávať prostredníctvom iných osôb (spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc, ktoré o priame platby nežiadajú, ale sú súčasťou rovnakej skupiny ako žiadateľ o pomoc).
63. Tento záver je podľa môjho názoru nesprávny a vychádza z nesprávneho výkladu rozsudku Agrarmarkt Austria. Ako správne uvádza Česká republika, právne otázky uvedeného rozsudku sa od prejednávanej veci líšia. V uvedenej veci boli jadrom sporu pojmy „podnik spravovaný“ poľnohospodárkou a „k dispozícii“ tejto poľnohospodárky, ktorá bola sama žiadateľkou o priamu platbu, a nie otázka vykonávania jednej z činností uvedených na zozname vylúčení.( 30 )
64. Okrem toho sa skutkový stav v uvedenej veci podstatne líšil od prejednávanej veci. V uvedenej veci bolo z okolností zrejmé, že dotknutá poľnohospodárka si ponechala celkovú zodpovednosť za obrábanie pôdy a stále mala podstatné práva vo vzťahu ku svojmu podniku.( 31 ) Táto situácia nie je porovnateľná so scenárom prepojených spoločností žiadateľa, kde jedna z prepojených spoločností vykonáva činnosť uvedenú na zozname vylúčení.
65. Napokon súhlasím s tvrdením Českej republiky, že sa zdá, že rozsudok Agrarmarkt Austria skôr potvrdzuje výklad článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, ku ktorému sa prikláňa Spojené kráľovstvo. V uvedenom rozsudku Súdny dvor posudzoval žiadateľku o pomoc, poľnohospodárku, a to, či môže byť kvalifikovaná ako aktívna poľnohospodárka a ako taká môže dostávať priame platby. Konkrétne okolnosti veci viedli k záveru, že táto poľnohospodárka pôdu stále spravovala a mala v držbe, hoci bola na určitý čas odovzdaná užívateľom. Z uvedeného rozsudku teda vyplýva, že pri skúmaní toho, či poľnohospodára možno považovať za „aktívneho poľnohospodára“, je predmetom analýzy len žiadateľ o pomoc a nie iné prepojené subjekty.
b) Teleologická analýza
66. Spojené kráľovstvo ďalej uvádza, že jeho stanovisko podporujú širšie teleologické úvahy.
67. Spojené kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že základným cieľom článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je „zabrániť riziku podvodného využívania rozpočtu Únie“. Podľa jeho názoru je jeho cieľom, ako sa uvádza v odôvodnení 10 tohto nariadenia, skôr zabezpečiť, aby sa platby neposkytovali osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je len okrajová. Ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nevysvetlil, prečo predstavuje problém, ak by podľa výkladu prijatého Spojeným kráľovstvom „žalobca mohol rozdeliť svoje činnosti medzi viacero prepojených právnických osôb s cieľom obísť obmedzenia, ktoré toto ustanovenie zavádza, na uznanie svojho postavenia aktívneho poľnohospodára“( 32 ), vzhľadom na to, že samotný žalobca by stále skutočne vykonával neokrajové poľnohospodárske činnosti.
68. Na úvod by som chcel poukázať na to, že Spojené kráľovstvo napadnutý rozsudok zrejme sčasti nesprávne pochopilo. V bode 104 napadnutého rozsudku, na ktorý Spojené kráľovstvo odkazuje, Všeobecný súd presne pokračoval vo vysvetľovaní, že účelom článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je tiež „obmedziť platby v rámci [SPP] len na tých poľnohospodárov, ktorí skutočne vykonávajú neokrajovú poľnohospodársku činnosť“( 33 ).
69. V každom prípade súhlasím so Spojeným kráľovstvom, že ani tieto dva ciele – ochrana predchádzania podvodom a zabezpečenie lepšieho zacielenia poskytnutých priamych platieb – neodôvodňujú zohľadňovanie činností spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc. Tieto dva ciele nie sú dostatočné na to, aby sa neprihliadalo na znenie a kontext článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, keďže ochrana cieľov je zabezpečená inak, ako vysvetľujem ďalej.
70. Po prvé vyplýva to zo skutočnosti, že normotvorca Únie stanovil v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 osobitné pravidlo na riešenie obchádzania podmienok, ktoré treba splniť na získanie priamych platieb, a teda podvodných žiadostí. Po druhé nariadenie č. 1307/2013 samo osebe vykonávanie činností, ktoré sú uvedené na zozname vylúčení, žiadateľom o pomoc nezakazuje a nevylučuje ho za týchto okolností z priamych platieb, pokiaľ žiadateľ stále vykonáva neokrajovú poľnohospodársku činnosť. V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby sa v záujme cieľa lepšieho zacielenia podpory zohľadňovali aj činnosti, ktoré vykonávajú prepojené spoločnosti.
71. Pokiaľ ide o prvý z dvoch vyššie uvedených aspektov, konkrétne predchádzanie podvodom, v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 sa stanovuje, že „na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod umelo vytvorili“.
72. Toto ustanovenie ilustruje dva body: po prvé normotvorca Únie prihliadol na umelé vytváranie podmienok na získanie platieb podľa právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva a osobitne ho upravil v článku 60 nariadenia č. 1306/2013; a po druhé urobil tak pre prípady, keď sa takéto umelé vytváranie podmienok, a teda obchádzanie obmedzení stanovených uplatniteľnými ustanoveniami, zistilo . Samotné riziko takéhoto obchádzania preto podľa zámeru normotvorcu Únie nestačí.
73. Tvrdenie Komisie týkajúce sa rizika podvodného využívania rozpočtu Únie je však založené na dvoch čisto hypotetických scenároch. Komisia sa po prvé obáva, že by žiadateľ mohol mať prospech z príjmov generovaných prepojenými spoločnosťami, ktoré vykonávajú činnosti uvedené na zozname vylúčení. (Nepriamy) pôvod jeho vlastných príjmov z týchto nepoľnohospodárskych činností by potom klasifikoval poľnohospodárske činnosti žiadateľa len ako okrajové.( 34 ) Po druhé príslušné činnosti by mohli byť rozdelené medzi viaceré prepojené právne subjekty s cieľom obísť článok 9 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1307/2013. Tieto potenciálne riziká sa však nemusia vo všetkých daných prípadoch skutočne prejaviť. Z môjho pohľadu ich existencia preto neodôvodňuje zohľadnenie všetkých spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc na účely posúdenia jeho postavenia „aktívneho poľnohospodára“ podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013.
74. Súhlasím s Českou republikou a Maďarskom, že odôvodnenie Všeobecného súdu, podľa ktorého je článok 60 nariadenia č. 1306/2013 nedostatočný na to, aby sa zabránilo riziku podvodov s rozpočtom Únie,( 35 ) a pri posudzovaní podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je preto nutné zohľadňovať prepojené spoločnosti, nie je presvedčivé. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora( 36 ) by samotné rozdelenie činností medzi rôzne spoločnosti nemuselo nevyhnutne vytvárať situáciu, na ktorú sa vzťahuje článok 60 nariadenia č. 1306/2013. Uvedené ustanovenie okrem kombinácie objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie nebol cieľ tejto právnej úpravy dosiahnutý,( 37 ) vyžaduje aj subjektívny prvok spočívajúci v zámere získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie.( 38 ) Podľa môjho názoru však pôsobnosť článku 60 nariadenia č. 1306/2013, presnejšie požiadavka subjektívneho prvku, vyjadruje skôr zámer normotvorcu Únie, aby nie každé rozdelenie činností medzi rôzne spoločnosti bolo sankcionované a znamenalo vylúčenie žiadateľa z priamej platby. Úprava obchádzania podmienok na získanie priamych platieb v článku 60 nariadenia č. 1306/2013 preto nedáva priestor na extenzívny výklad článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013.
75. Pokiaľ ide o druhý aspekt, a to cieľ lepšieho zacielenia podpory, vzhľadom na odôvodnenie 10 nariadenia č. 1307/2013( 39 ) je jasné, že zámerom normotvorcu Únie nebolo zakázať vyplácanie akýchkoľvek priamych platieb poľnohospodárom, ktorí vykonávajú aj činnosti uvedené na zozname vylúčení. Chcel len zabezpečiť, aby tieto iné činnosti netvorili hlavnú časť činností vykonávaných žiadateľom o pomoc.
76. To isté vyplýva z článku 9 ods. 2 posledného pododseku nariadenia č. 1307/2013, ako správne zdôraznilo Spojené kráľovstvo. V uvedenom pododseku sa v písmenách a) až c) stanovuje možnosť, aby žiadateľ o pomoc, ktorý vykonáva jednu z činností uvedených na zozname vylúčení, domnienku vyvrátil a preukázal, že poľnohospodársku činnosť nevykonáva len okrajovo. V tomto prípade sú zaujímavé najmä písmená b) a c), pretože žiadateľovi o pomoc umožňujú preukázať, „že [jeho] poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné“ alebo „že [jeho] hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti“. Uvedené ustanovenie teda opäť dokazuje, že samotné vykonávanie činnosti uvedenej na zozname vylúčení nemusí nevyhnutne brániť žiadateľovi o pomoc v získaní priamych platieb. Jediným aspektom, na ktorom v tejto súvislosti záleží, je, že jeho vlastná poľnohospodárska činnosť nie je len okrajová.
77. V tejto súvislosti sa zdá byť protirečivé, že samotné vykonávanie jednej z činností uvedených na zozname vylúčení prepojenou spoločnosťou vylučuje z platby samotného žiadateľa o pomoc. Skutočnosť, že prepojené spoločnosti potenciálne vykonávajú jednu z činností uvedených na zozname vylúčení, nemá vplyv na posúdenie poľnohospodárskej činnosti – podstatnej alebo okrajovej – žiadateľa o pomoc.
78. Okrem toho chcem zdôrazniť, že ciele, na ktoré sa Všeobecný súd odvoláva, nie sú jediné, ktoré sú relevantné na účely prijatia správneho výkladu ustanovení nariadenia č. 1307/2013. Podľa jeho odôvodnenia 2 „jedným z hlavných cieľov a jednou z kľúčových požiadaviek reformy SPP [ktorej súčasťou je predmetné nariadenie] je zníženie administratívneho zaťaženia“, ktoré by sa „malo… riadne zohľadniť pri tvorbe príslušných ustanovení režimu priamej podpory“. Zohľadnenie všetkých spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc by podľa môjho názoru bolo v rozpore s týmto cieľom.
79. Napokon súhlasím s Českou republikou a Maďarskom, že opačný záver by vyvolal určité problémy v súvislosti so zásadou právnej istoty.
80. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zásada právnej istoty vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, aby tak dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať.( 40 ) To je osobitne dôležité v prípade rizika negatívnych finančných dôsledkov.( 41 )
81. Ako zdôraznila Česká republika, Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nešpecifikoval úroveň prepojenia, ktoré musí existovať medzi príslušnými spoločnosťami, štruktúru podnikovej organizácie, ktorá je potrebná na vytvorenie skupiny, ani to, či a ako majú byť regulované vzťahy medzi jednotlivými členmi.
82. Vzhľadom na to je vylúčenie z platieb uskutočňovaných z finančných prostriedkov Únie, ktoré zaviedli vnútroštátne orgány členských štátov na základe pomerne nejasného a vágneho výkladu ustanovenia práva Únie z môjho pohľadu ťažko zlučiteľné s uvedenou zásadou práva Únie.
83. Na záver sa domnievam, že znenie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, kontext tohto ustanovenia a ním sledované ciele bránia tomu, aby sa pri posudzovaní postavenia aktívneho poľnohospodára zohľadňovali spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc. Odvolaniu preto treba vyhovieť, lebo Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil článok 9 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1307/2013 v tom zmysle, že zakazuje priame platby poľnohospodárom, ktorí sami činnosť uvedenú na zozname vylúčení nevykonávajú, ale vykonávajú ju s nimi prepojené spoločnosti, čím sa stotožnil s výkladom toho istého ustanovenia, ktorý podala Komisia v spornom rozhodnutí. Napadnutý rozsudok by sa preto mal zrušiť.
VII. O tom, že nie je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie
84. Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie má Súdny dvor rozhodnutie Všeobecného súdu zrušiť, ak je odvolanie dôvodné. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.
85. Ako bolo vysvetlené vyššie, úspech odvolania sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013. Spojené kráľovstvo sa v prvostupňovom konaní domáhalo zrušenia sporného rozhodnutia práve z dôvodu tohto výkladu článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 prijatého Komisiou a tvrdilo, že Komisia preto určité výdavky, ktoré vznikli jeho akreditačným platobným agentúram v rámci EPZF a EPFRV, nesprávne vylúčila z financovania Európskou úniou. Sporné rozhodnutie je preto tiež neplatné, keďže vychádza z rovnakého nesprávneho výkladu článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, a musí byť zrušené. Preto nie je potrebné vrátiť vec Všeobecného súdu na ďalšie konanie.
VIII. O trovách
86. Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.
87. Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na odvolacie konanie podľa článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
88. V prejednávanej veci Spojené kráľovstvo o náhradu trov konania požiadalo. Vzhľadom na to, že odvolaniu by sa malo vyhovieť a žaloba by sa mala zamietnuť, mala by sa Komisii uložiť povinnosť nahradiť trovy tohto konania, a to tak prvostupňového, ako aj odvolacieho.
IX. Návrh
89. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor:
– zrušil rozsudok z 31. januára 2024, Spojené kráľovstvo/Komisia (T‑56/22, EU:T:2024:51),
– zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2019, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené Spojeným kráľovstvom v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), z uvedeného dôvodu nedostatkov vo vymedzení pojmu „aktívny poľnohospodár“,
– uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Rozsudok z 31. januára 2024, Spojené kráľovstvo/Komisia (T‑56/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:51).
3 Všeobecný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že Spojené kráľovstvo je aktívne legitimované na podanie žaloby na základe článku 90 druhého odseku písm. c) Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7) (ďalej len „Dohoda o vystúpení“).
4 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2019 zo 17. novembra 2021 (Ú. v. EÚ L 413, 2021, s. 3; ďalej len „predmetné rozhodnutie“). V tejto súvislosti poznamenávam, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku omylom použil nesprávne číslo rozhodnutia (2021/2020).
5 Pozri v tejto súvislosti články 38 až 44 ZFEÚ.
6 Pozri v tejto súvislosti oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území [KOM(2010) 672 v konečnom znení], s. 7; Informačné listy o Európskej únii – 2026, Priame platby, s. 1, dostupné na adrese https://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_3.2.7.pdf; a EURÓPSKA KOMISIA: Vysvetlenie podpory príjmu – Prehľad priamych platieb poľnohospodárom. Dostupné na adrese https://agriculture.ec.europa.eu/common‑agricultural‑policy/income‑support/income‑support‑explained_sk.
7 Tamže.
8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608). Uvedené nariadenie bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ, L 435, 2021, s. 1). V prejednávanej veci je však z hľadiska časovej pôsobnosti uplatniteľné stále nariadenie č. 1307/2013.
9 Pozri v tejto súvislosti článok 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).
10 Pozri v tejto súvislosti článok 58 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, článok 59 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a článok 67 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1306/2013.
11 Pozri v tejto súvislosti článok 72 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013.
12 Pozri v tejto súvislosti článok 9 ods. 2 tretí pododsek nariadenia č. 1307/2013.
13 Komisia používa pojem „prepojené subjekty“. Aby som sa však vyhol nejasnostiam, budem používať pojem „prepojené spoločnosti“, ktorý použil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, čím odkazujem na to isté slovné spojenie.
14 Pozri rozsudok z 13. júna 2024, Agrarmarkt Austria (C‑731/22, EU:C:2024:503).
15 Na účely vymedzenia pojmu „podnik“ pozri článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1307/2013.
16 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. septembra 2020, Hamas/Rada (C‑122/19 P, EU:C:2020:690, bod 27).
17 V poslednej časti štvrtého tvrdenia Spojené kráľovstvo cituje Všeobecný súd v súvislosti s jeho tvrdením, že „žiadateľ by mohol rozdeliť svoje činnosti medzi viacero prepojených právnych subjektov s cieľom obísť obmedzenia, ktoré toto ustanovenie kladie na uznanie jeho štatútu aktívneho poľnohospodára“.
18 Pozri v tejto súvislosti článok 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013.
19 Pripomínam, že podľa uvedeného ustanovenia sa „priame platby… neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a ktoré na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty vymedzili v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b)“.
20 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos (C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 54).
21 Pozri napadnutý rozsudok (bod 71).
22 Tamže.
23 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
24 Aj v ostatných jazykových verziách sa používajú výrazy rovnocenné s výrazom „ktoré“, čím sa vyžaduje priama príčinná súvislosť medzi žiadateľom o pomoc a vykonávaním činností uvedených na zozname vylúčení (pozri najmä „přímé platby se neposkytnou fyzickým či právnickým osobám ani skupinám fyzických či právnických osob, které provozují…“ v českej jazykovej verzii, „natürlichen oder juristischen Personen oder Vereinigungen natürlicher oder juristischer Personen, die… betreiben sowie… erbringen, werden keine Direktzahlungen gewährt“ v nemeckej jazykovej verzii, „aucun paiement direct n’est octroyé à des personnes physiques ou morales ni à des groupements de personnes physiques ou morales qui exploitent…“ vo francúzskej jazykovej verzii a „Δεν χορηγούνται άμεσες ενισχύσεις σε φυσικά ή νομικά πρόσωπα, ή σε ομάδες φυσικών ή νομικών προσώπων, που διευθύνουν…“ v gréckej jazykovej verzii. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
25 Odkázal tak na rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos (C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 54).
26 Pozri napadnutý rozsudok (body 97 a 98).
27 Chcel by som zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí Česká republika, však nevidím problém v tom, že by žiadateľ o pomoc mohol byť napriek tomu, že sám poľnohospodársku činnosť nevykonáva, klasifikovaný ako „aktívny poľnohospodár“ len na základe toho, že jedna zo spoločností s ním prepojených takúto činnosť vykonáva. Podľa môjho chápania by sa táto situácia dala ľahko vyjadriť prostredníctvom domnienky uvedenej v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013, keďže tento žiadateľ o pomoc potom priamo vykonáva jednu z činností uvedených na zozname vylúčení.
28 Rozsudok z 13. júna 2024 (C‑731/22, ďalej len „rozsudok Agrarmarkt Austria“, EU:C:2024:503).
29 Rozsudok Agrarmarkt Austria (body 34 a 36).
30 Rozsudok Agrarmarkt Austria (bod 23).
31 Rozsudok Agrarmarkt Austria (body 34 až 36).
32 Pozri napadnutý rozsudok (bod 105).
33 Pozri napadnutý rozsudok (bod 104).
34 Zdá sa, že táto argumentácia sa analogicky opiera o vysvetlenia uvedené v článku 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1), ktorý stanovuje kritériá na preukázanie toho, že poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné, a v tejto súvislosti odkazuje na „celkové príjmy z poľnohospodárskych činností“.
35 Pozri v tejto súvislosti body 107 až 111 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd ďalej v bode 108 napadnutého rozsudku tvrdí, že zo znenia článku 60 nariadenia č. 1306/2013 („fyzických alebo právnických osôb“) vyplýva, že tento článok sa nevzťahuje na scenár skupiny žiadajúcej o priamu platbu. Jeho článok 2 však odkazuje na vymedzenie pojmu „poľnohospodár“ v zmysle článku 4 nariadenia č. 1307/2013. Preto som dospel k záveru, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 vyjadruje všeobecnú myšlienku, že za okolností, aké sú opísané v tomto ustanovení, by sa nemala poskytovať žiadna výhoda, a preto sa toto ustanovenie vzťahuje aj na „skupiny“.
36 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos (C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 70 a citovaná judikatúra).
37 Pozri v tejto súvislosti napadnutý rozsudok (bod 109 a citovaná judikatúra).
38 Tamže.
39 Pripomínam, že podľa odôvodnenia 10 nariadenia č. 1307/2013 „skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. …“.
40 Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 5. mája 2015, Španielsko/Rada (C‑147/13, EU:C:2015:299, bod 79 a citovaná judikatúra), a zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms (C‑443/21, EU:C:2022:899, bod 46).
41 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. septembra 2018, Česká republika/Komisia (C‑4/17 P, EU:C:2018:678, bod 58).