C-237/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NICOLAS EMILIOU

prednesené 23. apríla 2026( 1 )

Vec C ‑ 237/24 P

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

3. Právnym základom priamych platieb pre poľnohospodárov v rámci SPP na obdobie rokov 2014 až 2022 bolo nariadenie (EÚ) č. 1307/2013( 8 ). Poskytovanie priamych platieb vykonáva Komisia a vnútroštátne orgány príslušných členských štátov prostredníctvom spoločného riadenia.( 9 ) V rámci tohto systému je úlohou vnútroštátnych orgánov spracovávať žiadosti o priame platby, vykonávať platby a pod dohľadom Komisie vykonávať určité kontroly.( 10 )

4. Poľnohospodári, ktorí chcú takéto priame platby získať, musia každoročne predkladať žiadosti a dodržiavať niekoľko pravidiel.( 11 ) Podľa nariadenia č. 1307/2013 sa od nich okrem iného vyžadovalo, aby ich bolo možné považovať za „aktívnych poľnohospodárov“ v zmysle jeho článku 9.

II. Právny rámec

7. Odôvodnenie 10 nariadenia č. 1307/2013 znie:

„Skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. Členské štáty by tiež mali mať možnosť neposkytnúť priame platby iným fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je okrajová. …“

8. Článok 4 toho istého nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia“, v odseku 1 písm. a) definuje pojem „poľnohospodár“ tak, že sa ním rozumie „fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako je vymedzená v článku 52 ZEÚ v spojení s článkami 349 a 355 ZFEÚ, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť“.

9. Článok 9 nariadenia č. 1307/2013 s názvom „Aktívny poľnohospodár“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a ktoré na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty vymedzili v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b).

III. Skutkový stav

10. Skutkový stav prejednávanej veci sa uvádza v bodoch 2 až 11 napadnutého rozsudku, pričom na účely týchto návrhov ho možno zhrnúť nižšie uvedeným spôsobom.

11. V roku 2018 Komisia začala vyšetrovanie s cieľom overiť, či Spojené kráľovstvo pri poskytovaní priamych platieb poľnohospodárom za rok 2017 dodržalo právne predpisy Únie.

12. Listom zo 14. júna 2018 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu výsledky príslušných kontrol na mieste. Komisia v tomto liste konštatovala, že kontrolný systém, ktorý Spojené kráľovstvo zaviedlo na overovanie poskytovania pomoci v rámci SPP financovanej z EPZF a EPFRV, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie. Okrem toho požiadala orgány Spojeného kráľovstva, aby poskytli podrobný opis zavedených nápravných opatrení.

13. Listom z 18. mája 2021 a po oznámení konečných záverov svojho vyšetrovania Komisia zaslala Spojenému kráľovstvu súhrnnú správu. Tvrdila v nej najmä, že Spojené kráľovstvo porušilo článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu, že nezohľadnilo subjekty prepojené s dotknutými žiadateľmi o pomoc ako súčasť skupiny (ďalej len „prepojené spoločnosti“( 13 )) pri overovaní toho, či je žiadateľ o pomoc aktívnym poľnohospodárom, a preto navrhla uplatniť finančnú opravu vo výške 2 686 358,72 eura.

14. Dňa 17. novembra 2021 prijala Komisia sporné rozhodnutie. Komisia okrem iného zistila, že Spojené kráľovstvo porušilo ustanovenia týkajúce sa postavenia aktívneho poľnohospodára za rok 2017, a rozhodla, že naň uplatní finančnú opravu vo výške 2 686 358,72 eura. Rozhodla preto, že z tohto dôvodu Európska únia neuhradí Spojenému kráľovstvu výdavky vynaložené vo forme priamych platieb poľnohospodárom v rámci SPP vo vyššie uvedenej výške.

V. Konanie na Súdnom dvore a návrh účastníkov konania

18. Dňa 28. marca 2024 Spojené kráľovstvo podalo proti rozsudku Všeobecného súdu odvolanie. Navrhuje, aby Súdny dvor: (i) zrušil výrok napadnutého rozsudku; (ii) zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Úniou určité výdavky, ktoré vznikli akreditovaným platobným agentúram Spojeného kráľovstva v rámci EPZF a EPFRV vo výške 2 686 358,72 eura, a (iii) uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

19. Komisia 13. júna 2024 predložila vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom sa vyjadrila, že Súdny dvor by mal odvolanie zamietnuť a uložiť Spojenému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

20. Česká republika, vedľajší účastník prvostupňového konania, podala 18. júna 2024 vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom navrhla, aby Súdny dvor odvolaniu vyhovel.

21. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 13. júna 2024 bolo Maďarsku povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu Spojeného kráľovstva, pričom Maďarsko podalo 30. augusta 2024 svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka.

VI. Posúdenie

26. Po druhé Spojené kráľovstvo sa na podporu uvedeného tvrdenia odvoláva na článok 4 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia, ktorý vymedzuje pojem „poľnohospodár“. Uvádza, že znenie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 sa odráža od znenia jeho článku 4 ods. 1 písm. a), v ktorom je pojem „poľnohospodár“ vymedzený odkazom na tie isté tri kategórie („fyzická osoba“, „právnická osoba“ a „skupina fyzických alebo právnických osôb“). Priame platby podľa nariadenia č. 1307/2013 sa vo všetkých prípadoch poskytujú „poľnohospodárovi“. Z toho vyplýva, že je to vždy poľnohospodár žiadajúci o platbu, ktorý – či už ako „fyzická alebo právnická osoba“ alebo ako „skupina fyzických alebo právnických osôb“ – nesmie vykonávať žiadnu z činností uvedených na zozname vylúčení. Inými slovami, posúdenie sa musí vykonať len so zreteľom na subjekt (či už „fyzickú osobu“, „právnickú osobu“ alebo „skupinu fyzických alebo právnických osôb“), ktorý je označený ako žiadateľ o pomoc.

27. Tretím tvrdením, ktoré sa opäť týka znenia tohto ustanovenia, Spojené kráľovstvo poukazuje na to, že výklad Komisie by spôsobil, že odkaz v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 na „skupin[u] fyzických… osôb“ by bol nadbytočný, pretože fyzická osoba nikdy nemôže byť vlastnená inou fyzickou alebo právnickou osobou, ani s nimi nemôže byť prepojená tak, ako môžu byť prepojené spoločnosti. Ak by bolo legislatívnym zámerom Únie prostredníctvom odkazu na „skupiny“ v danom ustanovení zahrnúť na účely posúdenia postavenia „aktívneho poľnohospodára“ prepojené spoločnosti žiadateľa o pomoc, stačilo by odkázať len na „skupiny právnických osôb“.

31. Vzhľadom na kontext článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 a odvolávanie sa Spojeného kráľovstva v tejto súvislosti na článok 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia Komisia uznáva, že v oboch ustanoveniach sa používa rovnaká formulácia, a to „fyzická alebo právnická osoba alebo [skupiny] fyzických alebo právnických osôb“. Podľa názoru Komisie to však neznamená, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 odkazuje len na „poľnohospodára“, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia. Aj keby sa odkaz na „fyzickú alebo právnickú osobu alebo skupinu fyzických alebo právnických osôb“ v týchto dvoch ustanoveniach chápal rovnako (ako odkaz na „poľnohospodára“), z nedávneho rozsudku Súdneho dvora vo veci Agrarmarkt Austria( 14 ) (na ktorý sa zameriam neskôr) vyplýva, že pri posudzovaní výkonu činností uvedených na zozname vylúčení sa musia zohľadniť aj činnosti vykonávané spoločnosťami, ktoré sú prepojené so žiadateľom.

32. Komisia, ktorá sa opiera o historický kontext nariadenia č. 1307/2013, a najmä o dôvody prijatia jeho článku 9 ods. 2, tvrdí, že cieľ lepšieho zacielenia podpory určenej poľnohospodárom prostredníctvom priamych platieb uvedený v jeho odôvodnení 10 si nevyhnutne vyžaduje, aby sa článok 9 ods. 2 vykladal extenzívne. Nezohľadnenie prepojených spoločností žiadateľa by znamenalo riziko, že z poskytnutej podpory v skutočnosti nebude mať prospech tento žiadateľ, ale prepojené spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosti uvedené na zozname vylúčení.

33. Okrem toho, ak by sa nezohľadňovali subjekty, ktoré sú so žiadateľom prepojené v rámci skupiny a ktoré vykonávajú nepoľnohospodárske činnosti, predstavovalo by to riziko obchádzania a riziko nerovnakého zaobchádzania s príslušnými žiadateľmi o pomoc. Dôvodom je to, že poľnohospodárske a nepoľnohospodárske činnosti by sa mohli rozdeliť medzi rôzne subjekty v rámci tej istej skupiny, aby sa predišlo uplatneniu domnienky vylučujúcej žiadateľov o pomoc z priamych platieb stanovenej v článku 9 ods. 2 prvom pododseku.

B. Analýza

37. Domnievam sa, že odvolanie Spojeného kráľovstva je prípustné a dôvodné. Vo svojej analýze najprv stručne preskúmam predmet odvolania a (ne)prípustnosť niektorých tvrdení (časť 1), a následne sa budem venovať významu odkazu na pojem „skupina“ v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013 (časť 2). Preskúmaním tohto pojmu ukážem, že má odkazovať na kategóriu žiadateľov o pomoc, ako tvrdí Spojené kráľovstvo, a nezahŕňa spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc, ktoré samy o priamu platbu nežiadajú. Nakoniec sa budem venovať tomu, či je na účely posúdenia toho, či jedna fyzická alebo právnická osoba žiadajúca o priame platby je aktívnym poľnohospodárom, napriek tomu opodstatnené, aby sa spoločnosti prepojené s týmto žiadateľom zohľadňovali (časť 3).

1. O p redmet e odvolania a ( ne )prípustnos ti niektorých tvrdení

38. Podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie na Súdny dvor obmedzuje na právne otázky. Články 168 a 169 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v tejto súvislosti spresňujú, že odvolanie musí okrem iného obsahovať právne dôvody a právne tvrdenia, na ktorých je odvolanie založené, a musia sa v ňom presne označiť časti odôvodnenia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú. Navyše podľa judikatúry tohto súdu musia byť ťažko zrozumiteľné a zmätočné tvrdenia odmietnuté ako zjavne neprípustné, pretože Súdnemu dvoru neumožňujú plniť jeho povinnosti a preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.( 16 )

39. V tomto konaní Spojené kráľovstvo uvádza jediný odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd pri výklade článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Samotný predmet odvolania – údajný nesprávny výklad článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 Všeobecným súdom – je preto ľahko identifikovateľný.

43. Na vysvetlenie rozsahu tohto pojmu Všeobecný súd ďalej uviedol, že „svojou povahou pojem ‚skupina‘ označuje skupinu subjektov, ktoré sú navzájom prepojené v rámci tej istej organizácie. Pojem ‚skupina‘ by sa preto mal vykladať podobne ako pojem ‚zoskupenie‘ a mal by sa vzťahovať na akýkoľvek súhrn fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú navzájom prepojené v rámci tej istej, viac alebo menej štruktúrovanej podnikovej organizácie. Z toho vyplýva, že skupina fyzických alebo právnických osôb zahŕňa aj prepojené spoločnosti“.

44. V tejto súvislosti by som chcel spresniť, že v prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo by mohlo vyplývať z napadnutého rozsudku a čo zrejme tvrdí Komisia, hlavnou otázkou nie je otázka týkajúca sa výkladu pojmu „skupina fyzických alebo právnických osôb“. Otázkou skôr je, čo odkaz na tento pojem zahŕňa, a teda koho možno označiť za „aktívneho poľnohospodára“ v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. V nasledujúcej časti stručne ukážem, že pojem „skupina fyzických alebo právnických osôb“ uvedený v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 odráža kategóriu žiadateľov, ktorá je oddelená od kategórií „fyzických osôb“ a „právnických osôb“, ako to zjavne vyplýva z jeho kontextu.

45. Komisia tvrdí, že z článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že odkaz na „skupiny fyzických alebo právnických osôb“ sa obmedzuje na žiadateľa o priame platby a nezahŕňa aj iné subjekty prepojené s týmto žiadateľom. Podľa názoru Komisie sa preto pojem „skupina“ neobmedzuje len na samotného žiadateľa vo forme „skupiny“, ale zahŕňa aj niekoľko prepojených spoločností. Toto tvrdenie však zrejme ignoruje jasnú súvislosť medzi týmto ustanovením a vymedzením pojmu „poľnohospodár“ uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013.

49. Nesúhlasím ani s tvrdením Komisie, že keďže článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 a jeho článok 9 ods. 2 sa týkajú rôznych otázok (vymedzenie pojmu „poľnohospodár“ na jednej strane a klasifikácia ako „aktívny poľnohospodár“ na strane druhej), treba rovnakým formuláciám použitým v týchto dvoch článkoch pripisovať odlišný význam. Je zrejmé, že článok 9 ods. 2 sa týka konkrétnejšieho určenia osôb, ktoré sa majú považovať za aktívnych poľnohospodárov. Tento dodatočný aspekt „aktívneho“ poľnohospodára sa rieši v zozname vylúčení, aby bolo jasné, ktoré kategórie poľnohospodárov nie sú oprávnené na priame platby.

50. Z toho vyplýva, že pojem „skupina fyzických alebo právnických osôb“ v článku 9 ods. 2 prvom pododseku odkazuje na tretiu kategóriu žiadateľov o pomoc. V dôsledku toho tento pojem nemal zahŕňať iné spoločnosti, ktoré sú so žiadateľom o pomoc prepojené, ale samy o priamu platbu nežiadajú. Okrem toho, ako to teraz vysvetlím, v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013 nie je nič, čo by umožňovalo dospieť k záveru, že spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc je možné alebo dokonca nutné zohľadniť pri posudzovaní toho, či je žiadateľ o pomoc „aktívnym poľnohospodárom“.

3. O z ohľadnen í „prepojených spoločností“ na účely posúdenia postavenia „aktívneho poľnohospodára“ podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013

51. Po výklade pojmu „skupina“ Všeobecný súd v druhom kroku svojho odôvodnenia dospel k záveru, že čo sa týka vylúčenia z priamej platby, „zo znenia článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vyplýva, že žiadateľ o pomoc, ktorým môže byť skupina fyzických alebo právnických osôb, môže vykonávať činnosti uvedené na zozname vylúčení priamo alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny žiadajúcej o pomoc“( 21 ). Pre prípad, že žiadateľ o pomoc je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je súčasťou skupiny, rozhodol, že „môže vykonávať činnosti uvedené na zozname vylúčení buď priamo, alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny“( 22 ), a preto môže byť z priamych platieb vylúčený.

56. Znenie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 vyžaduje priamu väzbu medzi žiadateľom o pomoc (fyzickou alebo právnickou osobou alebo skupinou fyzických alebo právnických osôb) a vykonávaním jednej z činností uvedených na zozname vylúčení. Naopak, toto znenie nepodporuje záver, že aby sa takéto činnosti stali relevantnými na účely preskúmania postavenia „aktívneho poľnohospodára“, môžu byť vykonávané nepriamo prostredníctvom prepojených spoločností. Ako poukázalo aj Spojené kráľovstvo, takýto výklad by fakticky znamenal prepísanie článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013. Ak by normotvorca Únie chcel, aby sa pri posudzovaní podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 zohľadňovali aj prepojené spoločnosti žiadateľa, ktoré o priame platby nežiadajú, pravdepodobne by sa to v tomto ustanovení výslovne uvádzalo.

57. Pokiaľ ide o kontext článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, Všeobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku uznal súvislosť medzi pojmom „aktívny poľnohospodár“, ako je vymedzený v uvedenom ustanovení, a pojmom „poľnohospodár“, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Vychádzal tak z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej, ako bolo vysvetlené vyššie, aby bolo možné považovať entitu za „aktívneho poľnohospodára“, musí byť najprv „poľnohospodárom“( 25 ). Všeobecný súd však uviedol, že z tohto prepojenia medzi týmito dvoma ustanoveniami nevyplýva, že vylúčenie z priamych platieb nastáva len vtedy, ak je to žiadateľ o pomoc, kto priamo vykonáva činnosti uvedené na zozname vylúčení. K takémuto vylúčeniu môžu viesť aj činnosti, ktoré vykonávajú spoločnosti prepojené so žiadateľom.( 26 )

60. V uvedenom rozsudku musel Súdny dvor posúdiť pojmy „podnik spravovaný“ poľnohospodárom v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1307/2013 a plocha, ktorú „má poľnohospodár k dispozícii“, v zmysle článku 33 ods. 1 uvedeného nariadenia na účely prijímania priamych platieb podľa uvedeného nariadenia. Týmito pojmami sa musel rozsudok zaoberať v súvislosti so situáciou, keď sú parcely, ktoré tvoria plochu vo vlastníctve danej poľnohospodárky, odovzdané užívateľom vybraným touto poľnohospodárkou, ktorí sú za stanovený poplatok zodpovední za údržbu týchto parciel a za úrodu, a keď táto poľnohospodárka vykonáva počiatočné obrobenie pôdy, pestovanie plodín a priebežné zavlažovanie týchto pozemkov, a dokonca tieto pozemky udržiava v prípade, že tak nerobia títo užívatelia.

61. Súdny dvor rozhodol, že tieto okolnosti nebránia tomu, aby sa predmetná poľnohospodárska plocha považovala za „podnik spravovaný“ poľnohospodárom a za plochu, ktorú má „k dispozícii“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013, a teda vychádzal z celkovej zodpovednosti, ktorú poľnohospodár stále nesie za príslušné parcely.( 29 )

62. Komisia z rozsudku Agrarmarkt Austria vyvodila záver, že žiadateľ o pomoc môže vykonávať poľnohospodársku činnosť prostredníctvom iných osôb (v konkrétnom prípade prostredníctvom užívateľov parciel) a byť klasifikovaný ako „poľnohospodár“. To isté sa preto musí vzťahovať aj na vykonávanie jednej z činností uvedených na zozname vylúčení v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013, ktoré sa tiež môžu vykonávať prostredníctvom iných osôb (spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc, ktoré o priame platby nežiadajú, ale sú súčasťou rovnakej skupiny ako žiadateľ o pomoc).

b) Teleologická analýza

66. Spojené kráľovstvo ďalej uvádza, že jeho stanovisko podporujú širšie teleologické úvahy.

67. Spojené kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že základným cieľom článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je „zabrániť riziku podvodného využívania rozpočtu Únie“. Podľa jeho názoru je jeho cieľom, ako sa uvádza v odôvodnení 10 tohto nariadenia, skôr zabezpečiť, aby sa platby neposkytovali osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je len okrajová. Ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nevysvetlil, prečo predstavuje problém, ak by podľa výkladu prijatého Spojeným kráľovstvom „žalobca mohol rozdeliť svoje činnosti medzi viacero prepojených právnických osôb s cieľom obísť obmedzenia, ktoré toto ustanovenie zavádza, na uznanie svojho postavenia aktívneho poľnohospodára“( 32 ), vzhľadom na to, že samotný žalobca by stále skutočne vykonával neokrajové poľnohospodárske činnosti.

68. Na úvod by som chcel poukázať na to, že Spojené kráľovstvo napadnutý rozsudok zrejme sčasti nesprávne pochopilo. V bode 104 napadnutého rozsudku, na ktorý Spojené kráľovstvo odkazuje, Všeobecný súd presne pokračoval vo vysvetľovaní, že účelom článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je tiež „obmedziť platby v rámci [SPP] len na tých poľnohospodárov, ktorí skutočne vykonávajú neokrajovú poľnohospodársku činnosť“( 33 ).

69. V každom prípade súhlasím so Spojeným kráľovstvom, že ani tieto dva ciele – ochrana predchádzania podvodom a zabezpečenie lepšieho zacielenia poskytnutých priamych platieb – neodôvodňujú zohľadňovanie činností spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc. Tieto dva ciele nie sú dostatočné na to, aby sa neprihliadalo na znenie a kontext článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, keďže ochrana cieľov je zabezpečená inak, ako vysvetľujem ďalej.

73. Tvrdenie Komisie týkajúce sa rizika podvodného využívania rozpočtu Únie je však založené na dvoch čisto hypotetických scenároch. Komisia sa po prvé obáva, že by žiadateľ mohol mať prospech z príjmov generovaných prepojenými spoločnosťami, ktoré vykonávajú činnosti uvedené na zozname vylúčení. (Nepriamy) pôvod jeho vlastných príjmov z týchto nepoľnohospodárskych činností by potom klasifikoval poľnohospodárske činnosti žiadateľa len ako okrajové.( 34 ) Po druhé príslušné činnosti by mohli byť rozdelené medzi viaceré prepojené právne subjekty s cieľom obísť článok 9 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1307/2013. Tieto potenciálne riziká sa však nemusia vo všetkých daných prípadoch skutočne prejaviť. Z môjho pohľadu ich existencia preto neodôvodňuje zohľadnenie všetkých spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc na účely posúdenia jeho postavenia „aktívneho poľnohospodára“ podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013.

76. To isté vyplýva z článku 9 ods. 2 posledného pododseku nariadenia č. 1307/2013, ako správne zdôraznilo Spojené kráľovstvo. V uvedenom pododseku sa v písmenách a) až c) stanovuje možnosť, aby žiadateľ o pomoc, ktorý vykonáva jednu z činností uvedených na zozname vylúčení, domnienku vyvrátil a preukázal, že poľnohospodársku činnosť nevykonáva len okrajovo. V tomto prípade sú zaujímavé najmä písmená b) a c), pretože žiadateľovi o pomoc umožňujú preukázať, „že [jeho] poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné“ alebo „že [jeho] hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti“. Uvedené ustanovenie teda opäť dokazuje, že samotné vykonávanie činnosti uvedenej na zozname vylúčení nemusí nevyhnutne brániť žiadateľovi o pomoc v získaní priamych platieb. Jediným aspektom, na ktorom v tejto súvislosti záleží, je, že jeho vlastná poľnohospodárska činnosť nie je len okrajová.

77. V tejto súvislosti sa zdá byť protirečivé, že samotné vykonávanie jednej z činností uvedených na zozname vylúčení prepojenou spoločnosťou vylučuje z platby samotného žiadateľa o pomoc. Skutočnosť, že prepojené spoločnosti potenciálne vykonávajú jednu z činností uvedených na zozname vylúčení, nemá vplyv na posúdenie poľnohospodárskej činnosti – podstatnej alebo okrajovej – žiadateľa o pomoc.

78. Okrem toho chcem zdôrazniť, že ciele, na ktoré sa Všeobecný súd odvoláva, nie sú jediné, ktoré sú relevantné na účely prijatia správneho výkladu ustanovení nariadenia č. 1307/2013. Podľa jeho odôvodnenia 2 „jedným z hlavných cieľov a jednou z kľúčových požiadaviek reformy SPP [ktorej súčasťou je predmetné nariadenie] je zníženie administratívneho zaťaženia“, ktoré by sa „malo… riadne zohľadniť pri tvorbe príslušných ustanovení režimu priamej podpory“. Zohľadnenie všetkých spoločností prepojených so žiadateľom o pomoc by podľa môjho názoru bolo v rozpore s týmto cieľom.

VII. O tom, že nie je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie

84. Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie má Súdny dvor rozhodnutie Všeobecného súdu zrušiť, ak je odvolanie dôvodné. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

85. Ako bolo vysvetlené vyššie, úspech odvolania sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013. Spojené kráľovstvo sa v prvostupňovom konaní domáhalo zrušenia sporného rozhodnutia práve z dôvodu tohto výkladu článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013 prijatého Komisiou a tvrdilo, že Komisia preto určité výdavky, ktoré vznikli jeho akreditačným platobným agentúram v rámci EPZF a EPFRV, nesprávne vylúčila z financovania Európskou úniou. Sporné rozhodnutie je preto tiež neplatné, keďže vychádza z rovnakého nesprávneho výkladu článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1307/2013, a musí byť zrušené. Preto nie je potrebné vrátiť vec Všeobecného súdu na ďalšie konanie.

VIII. O trovách

86. Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

87. Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na odvolacie konanie podľa článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 Rozsudok z 31. januára 2024, Spojené kráľovstvo/Komisia (T‑56/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:51).

3 Všeobecný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že Spojené kráľovstvo je aktívne legitimované na podanie žaloby na základe článku 90 druhého odseku písm. c) Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7) (ďalej len „Dohoda o vystúpení“).

4 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2019 zo 17. novembra 2021 (Ú. v. EÚ L 413, 2021, s. 3; ďalej len „predmetné rozhodnutie“). V tejto súvislosti poznamenávam, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku omylom použil nesprávne číslo rozhodnutia (2021/2020).

5 Pozri v tejto súvislosti články 38 až 44 ZFEÚ.

6 Pozri v tejto súvislosti oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území [KOM(2010) 672 v konečnom znení], s. 7; Informačné listy o Európskej únii – 2026, Priame platby, s. 1, dostupné na adrese https://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_3.2.7.pdf; a EURÓPSKA KOMISIA: Vysvetlenie podpory príjmu – Prehľad priamych platieb poľnohospodárom. Dostupné na adrese https://agriculture.ec.europa.eu/common‑agricultural‑policy/income‑support/income‑support‑explained_sk.

12 Pozri v tejto súvislosti článok 9 ods. 2 tretí pododsek nariadenia č. 1307/2013.

13 Komisia používa pojem „prepojené subjekty“. Aby som sa však vyhol nejasnostiam, budem používať pojem „prepojené spoločnosti“, ktorý použil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, čím odkazujem na to isté slovné spojenie.

14 Pozri rozsudok z 13. júna 2024, Agrarmarkt Austria (C‑731/22, EU:C:2024:503).

15 Na účely vymedzenia pojmu „podnik“ pozri článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1307/2013.

16 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. septembra 2020, Hamas/Rada (C‑122/19 P, EU:C:2020:690, bod 27).

17 V poslednej časti štvrtého tvrdenia Spojené kráľovstvo cituje Všeobecný súd v súvislosti s jeho tvrdením, že „žiadateľ by mohol rozdeliť svoje činnosti medzi viacero prepojených právnych subjektov s cieľom obísť obmedzenia, ktoré toto ustanovenie kladie na uznanie jeho štatútu aktívneho poľnohospodára“.

24 Aj v ostatných jazykových verziách sa používajú výrazy rovnocenné s výrazom „ktoré“, čím sa vyžaduje priama príčinná súvislosť medzi žiadateľom o pomoc a vykonávaním činností uvedených na zozname vylúčení (pozri najmä „přímé platby se neposkytnou fyzickým či právnickým osobám ani skupinám fyzických či právnických osob, které provozují…“ v českej jazykovej verzii, „natürlichen oder juristischen Personen oder Vereinigungen natürlicher oder juristischer Personen, die… betreiben sowie… erbringen, werden keine Direktzahlungen gewährt“ v nemeckej jazykovej verzii, „aucun paiement direct n’est octroyé à des personnes physiques ou morales ni à des groupements de personnes physiques ou morales qui exploitent…“ vo francúzskej jazykovej verzii a „Δεν χορηγούνται άμεσες ενισχύσεις σε φυσικά ή νομικά πρόσωπα, ή σε ομάδες φυσικών ή νομικών προσώπων, που διευθύνουν…“ v gréckej jazykovej verzii. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

25 Odkázal tak na rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos (C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 54).

26 Pozri napadnutý rozsudok (body 97 a 98).

27 Chcel by som zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí Česká republika, však nevidím problém v tom, že by žiadateľ o pomoc mohol byť napriek tomu, že sám poľnohospodársku činnosť nevykonáva, klasifikovaný ako „aktívny poľnohospodár“ len na základe toho, že jedna zo spoločností s ním prepojených takúto činnosť vykonáva. Podľa môjho chápania by sa táto situácia dala ľahko vyjadriť prostredníctvom domnienky uvedenej v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013, keďže tento žiadateľ o pomoc potom priamo vykonáva jednu z činností uvedených na zozname vylúčení.

34 Zdá sa, že táto argumentácia sa analogicky opiera o vysvetlenia uvedené v článku 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1), ktorý stanovuje kritériá na preukázanie toho, že poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné, a v tejto súvislosti odkazuje na „celkové príjmy z poľnohospodárskych činností“.

35 Pozri v tejto súvislosti body 107 až 111 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd ďalej v bode 108 napadnutého rozsudku tvrdí, že zo znenia článku 60 nariadenia č. 1306/2013 („fyzických alebo právnických osôb“) vyplýva, že tento článok sa nevzťahuje na scenár skupiny žiadajúcej o priamu platbu. Jeho článok 2 však odkazuje na vymedzenie pojmu „poľnohospodár“ v zmysle článku 4 nariadenia č. 1307/2013. Preto som dospel k záveru, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 vyjadruje všeobecnú myšlienku, že za okolností, aké sú opísané v tomto ustanovení, by sa nemala poskytovať žiadna výhoda, a preto sa toto ustanovenie vzťahuje aj na „skupiny“.

36 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos (C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 70 a citovaná judikatúra).

37 Pozri v tejto súvislosti napadnutý rozsudok (bod 109 a citovaná judikatúra).

38 Tamže.

39 Pripomínam, že podľa odôvodnenia 10 nariadenia č. 1307/2013 „skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. …“.