C-251/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 25. júna 2026( 1 )

Veci C ‑ 251/24 a C ‑ 392/24

Axpo Energy Romania SA

PPC Renewables Romania SRL

proti

Agenția Națională de Administrare Fiscală,

Direcția Generală de Administrare a Marilor Contribuabili,

Guvernul României,

Ministerul Finanțelor

2. V súlade so žiadosťou Súdneho dvora budú tieto návrhy zamerané na analýzu otázky, či zavedenie takéhoto stropu na jednej strane predstavuje zásah do voľnej tvorby cien na veľkoobchodnom trhu, ktorý by mohol byť v rozpore so zásadami zakotvenými v nariadení 2019/943 a smernici 2019/944, pričom tento zásah nemožno kvalifikovať ako „vnútroštátne krízové opatrenie“ v zmysle nariadenia 2022/1854, a na druhej strane, či vedie k diskriminačnému zdaneniu transakcií uskutočnených na vnútroštátnom trhu v porovnaní s transakciami určenými na vývoz.

3. Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré patria do série nedávnych vecí predložených Súdnemu dvoru( 6 ) v dôsledku energetickej krízy, ktorá zasiahla európske trhy s energiou, poskytujú Súdnemu dvoru príležitosť ďalej spresniť svoju judikatúru týkajúcu sa výkladu nariadenia 2022/1854, ktoré je koncipované ako výnimočný a dočasný nástroj určený na riešenie situácie bezprecedentného narušenia týchto trhov.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie 2019/943

4. Článok 3 nariadenia 2019/943, nazvaný „Zásady týkajúce sa fungovania trhov s elektrinou“, znie:

p) trhové pravidlá musia uľahčovať obchodovanie s výrobkami v celej Únii a regulačné zmeny musia zohľadňovať vplyvy na krátkodobé aj dlhodobé trhy a produkty s forwardmi a futuritami;

…“

5. Článok 10 tohto nariadenia, nazvaný „Technické ponukové limity“, v odsekoch 1, 4 a 5 uvádza:

„1. Nesmie existovať ani maximálny ani minimálny limit veľkoobchodnej ceny elektriny. Toto ustanovenie sa uplatňuje okrem iného na ponuky a zúčtovania vo všetkých časových rámcoch a vzťahuje sa aj na ceny regulačnej energie a ceny odchýlok bez toho, aby boli dotknuté technické cenové limity, ktoré sa môžu uplatňovať v časovom rámci vyrovnávania a v dennom a vnútrodennom časovom rámci, v súlade s odsekom 2.

…

4. Regulačné orgány alebo v prípade, ak členský štát určí iný príslušný orgán na uvedený účel, takéto určené orgány identifikujú politiky a opatrenia uplatňované na svojom území, ktoré by mohli prispievať k nepriamemu obmedzeniu tvorby veľkoobchodných cien vrátane obmedzení ponúk týkajúcich sa aktivácie regulačnej energie, kapacitných mechanizmov, opatrení prevádzkovateľov prenosových sústav, opatrení určených na spochybnenie fungovania trhu alebo zamedzenie zneužívania dominantného postavenia alebo neefektívneho vymedzenia ponukových oblastí.

4. Členské štáty zabezpečia rovnaké podmienky pri uplatňovaní transparentných, primeraných a nediskriminačných pravidiel a poplatkov na elektroenergetické podniky a pri zaobchádzaní s nimi, najmä v oblasti zodpovednosti za zabezpečovanie rovnováhy, ich prístupu na veľkoobchodné trhy, prístupu k údajom, postupov zmeny dodávateľa a režimov vyúčtovania a podľa potreby udeľovania povolení.“

7. Článok 5 tejto smernice s názvom „Trhové ceny dodávky“ v odsekoch 1 až 4 stanovuje:

„1. Dodávatelia majú voľnosť v určovaní ceny, za ktorú dodávajú elektrinu odberateľom. Členské štáty prijmú primerané kroky na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi.

2. Členské štáty zabezpečia ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti v zmysle článkov 28 a 29 prostredníctvom sociálnej politiky alebo inak než verejnými zásahmi do stanovovania cien dodávok elektriny.

3. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.

4. Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny:

8. Článok 8 nariadenia 2022/1854, nazvaný „Vnútroštátne krízové opatrenia“, stanovoval:

„1. Členské štáty môžu:

a) zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami, ako aj trhové príjmy iných účastníkov trhu vrátane tých, ktorí pôsobia v oblasti obchodovania s elektrinou;

b) stanoviť vyšší strop trhových príjmov pre výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, za predpokladu, že ich investície a prevádzkové náklady presahujú maximálnu sumu stanovenú v článku 6 ods. 1;

…

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením:

9. Článok 15 OUG č. 27/2022( 7 ), v znení zákona č. 206/2022( 8 ) a OUG č. 119/2022( 9 ), znie:

„1. S účinnosťou od 1. septembra 2022 počas obdobia uplatňovania ustanovení tohto mimoriadneho nariadenia platia výrobcovia elektrickej energie, agregátori výroby elektriny, obchodníci, dodávatelia vykonávajúci obchodnú činnosť a agregátori obchodujúci s množstvami elektriny a/alebo zemného plynu na veľkoobchodnom trhu príspevok do fondu na energetickú transformáciu, ktorý sa určuje v súlade s metódami stanovenými v prílohe č. 6 a prílohe č. 6.1.

2. Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na výrobné kapacity, ktoré boli uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tohto mimoriadneho nariadenia, ako aj na podniky poskytujúce verejné teplárenské služby, ktoré vyrábajú elektrinu z kombinovanej výroby elektriny a tepla.

…

13. Pri každej transakcii predaja elektrickej energie na vývoz alebo dodávku v rámci Spoločenstva z Rumunska osobami uvedenými v odseku 1 sa príspevok do fondu na energetickú transformáciu (‚C‘) určuje takto:…C = (Pmt – Pa) Qt 100 %, kde: Qt = množstvo energie obchodovanej na vývoz alebo dodávku; Pmt = priemerná obchodná cena energie na dennom trhu v deň predchádzajúci transakcii; Pa = kúpna cena.“( 10 )

10. Výpočet na určenie príspevku do fondu na energetickú transformáciu, ktorý sú povinní platiť výrobcovia elektriny, bol stanovený v prílohe č. 6 k OUG č. 27/2022 (v znení prílohy č. 2 k OUG č. 119/2022),( 11 ) zatiaľ čo výpočet na určenie príspevku do fondu na energetickú transformáciu, ktorý sú povinné platiť subjekty vykonávajúce obchodnú činnosť, bol stanovený v prílohe č. 6.1 k OUG č. 27/2022 (v znení prílohy č. 3 k OUG č. 119/2022).( 12 )

14. Na druhej strane príspevok uplatňovaný na výrobcov elektrickej energie (vec C‑392/24) sa vypočítal podľa metodiky stanovenej v prílohe 6 k uvedenému opatreniu ako súčin rozdielu medzi mesačnou predajnou cenou a sumou 450 RON (približne 90 eur) za MWh a mesačného množstva fyzicky dodaného z vlastnej výroby alebo prevedeného z výrobného portfólia do portfólia dodávok.

15. V rozsahu, v akom je to relevantné na účely týchto návrhov, sa predkladajúci vnútroštátny súd na jednej strane pýta, či sporné opatrenie porušuje určité ustanovenia nariadenia 2019/943 a smernice 2019/944 tým, že predstavuje zásah do voľnej tvorby cien na veľkoobchodnom trhu, pričom nemôže spadať pod výnimku stanovenú v článku 8 nariadenia 2022/1854.( 14 ) Na druhej strane sa pýta, či toto opatrenie porušuje články 28, 30 a 35 ZFEÚ, ako aj určité ustanovenia nariadenia 2019/943 a smernice 2019/944 tým, že zavádza rozdielne zdaňovanie transakcií uskutočnených na vnútroštátnom trhu v porovnaní s transakciami určenými na vývoz.( 15 )

16. Za týchto podmienok Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie( 16 ) a položiť Súdnemu dvoru vo veci C‑251/24 šesť prejudiciálnych otázok, z ktorých len štvrtá a piata otázka sú predmetom týchto cielených návrhov:

„4. Majú sa ustanovenia článku 3 písm. a), b), h) a p) a článku 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia 2019/943 v spojení s odôvodneniami 22 a 23… tohto nariadenia, článku 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 2019/944, ako aj článku 8 nariadenia 2022/1854, ktoré upravujú zásady týkajúce sa tvorby cien na veľkoobchodnom trhu s energiou, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát zriadil dodatočnú daňovú povinnosť, akú predstavuje príspevok za obchodnú činnosť, ktorý sa riadi OUG č. 27/2022? Možno v rámci výkladu uvedených ustanovení považovať predmetný príspevok za primeraný v kontexte toho, že nezohľadňuje prevádzkové náklady účastníkov trhu vykonávajúcich obchodnú činnosť? Možno v rámci výkladu uvedených ustanovení považovať predmetný príspevok za nediskriminačný v kontexte toho, že sa vzťahuje len na časť účastníkov veľkoobchodného trhu vykonávajúcich činnosť nákupu a ďalšieho predaja energie?

Analýza

19. Na žiadosť Súdneho dvora budú tieto návrhy zamerané jednak na štvrtú prejudiciálnu otázku vo veci C‑251/24, ako aj na piatu prejudiciálnu otázku vo veci C‑392/24, ktorými sa budem zaoberať spoločne, a jednak na piatu prejudiciálnu otázku vo veci C‑251/24.

O štvrtej otázke vo veci C ‑ 251/24 a piatej otázke vo veci C ‑ 392/24, ktoré sa týkajú zásady voľnej tvorby cien

20. Štvrtou otázkou vo veci C‑251/24 a piatou otázkou vo veci C‑392/24, ktoré sú v podstate totožné, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či určité ustanovenia práva Únie týkajúce sa fungovania trhov s elektrinou, najmä pokiaľ ide o voľné určovanie cien,( 19 ) a vnútroštátnych krízových opatrení,( 20 ) ako aj zásada proporcionality (vo veciach C‑251/24 a C‑392/24) a zásada zákazu diskriminácie (vo veci C‑251/24) bránia spornému opatreniu v rozsahu, v akom sa týka príjmov z obchodnej činnosti (vec C‑251/24) alebo príjmov z výroby elektriny (vec C‑392/24).

21. V podstate tento súd podobne ako žalobkyne vo veciach samých vyjadruje obavu, že sporné opatrenie môže v prvom rade predstavovať zásah do voľnej tvorby cien na veľkoobchodnom trhu v rozpore s nariadením 2019/943,( 21 ) ďalej že môže byť kvalifikované ako opatrenie rovnocenné stanoveniu predajnej ceny, ktoré nie je nevyhnutné a ktoré by navyše malo diskriminačnú a neprimeranú povahu, čo je v rozpore so smernicou 2019/944,( 22 ) a napokon že môže predstavovať „nekoordinované vnútroštátne opatrenie“, ktoré by mohlo ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s energiou v zmysle nariadenia 2022/1854.

25. Je pravda, že nemožno vylúčiť, že uvedené opatrenie, ako zdôrazňuje Komisia v odpovedi na otázky na písomné zodpovedanie položené Súdnym dvorom, spĺňa kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora na účely kvalifikácie poplatku alebo dane.( 28 ) Oba predmetné príspevky sú totiž stanovené zákonom na základe sadzieb a podmienok stanovených a priori , ktoré sú povinné a splatné všetkými dotknutými podnikmi. Keďže však to isté opatrenie výslovne sleduje cieľ regulácie trhu s elektrinou, domnievam sa, že sa musí preskúmať z hľadiska smernice 2019/944 a nariadenia 2019/943 v rozsahu, v akom patrí do ich pôsobnosti.

26. V tejto súvislosti na jednej strane, pokiaľ ide o výklad smernice 2019/944, môžem len zopakovať posúdenie uvedené v mojich návrhoch prednesených vo veci Secab,( 29 ) v rámci ktorého som uviedol, že článok 5 tejto smernice sa zaoberá zásahmi členských štátov na maloobchodnom trhu s elektrinou a týka sa cien, za ktorú dodávatelia elektriny predávajú elektrinu koncovým odberateľom. V dôsledku toho táto smernica nemá žiadnu súvislosť s takým opatrením, o aké ide vo veciach samých, ktoré sa podobne ako vnútroštátna právna úprava skúmaná vo vyššie uvedenej veci týka regulácie príjmov dosiahnutých výrobcami elektriny na veľkoobchodnom trhu alebo obchodníkmi.( 30 )

27. Na druhej strane, pokiaľ ide o výklad nariadenia 2019/943, konštatujem, že príspevok uplatňovaný na obchodníkov nemá priamy vplyv na nákupnú ani predajnú cenu elektriny alebo zemného plynu na obchodných trhoch. Tento príspevok sa totiž týka rozdielu medzi týmito cenami, a teda marže hospodárskych subjektov, a nie ceny, za ktorú sa elektrina a zemný plyn predávajú.( 31 ) Rovnako príspevok uplatňovaný na výrobcov elektrickej energie nemá priamy vplyv na veľkoobchodnú cenu elektriny, ale tiež sa týka marže hospodárskych subjektov, keďže zodpovedá rozdielu medzi mesačnou predajnou cenou elektriny a stropom 450 RON (približne 90 eur) za MWh. Okrem toho, ako tvrdí Komisia, návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijakú zmienku o kritériách, ktoré viedli k stanoveniu tohto stropu rumunským zákonodarcom.

31. V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o otázku, či sporné opatrenie predstavuje vnútroštátne opatrenie v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia 2022/1854, domnievam sa, že toto núdzové opatrenie prijaté s cieľom zmierniť účinky vysokých cien energie predstavuje na prvý pohľad „vnútroštátne krízové opatrenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Je však dôležité overiť, či je jeho predmetom stanovenie stropov „trhových príjmov“ v súlade s uvedeným ustanovením.

32. Pripomínam, že podľa článku 2 bodu 5 nariadenia 2022/1854 je pojem „trhový príjem“ vymedzený ako „realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii“( 38 ). V dôsledku toho sa príjmový strop zavedený členskými štátmi na základe tohto nariadenia v zásade nemôže uplatňovať na čisto teoretické príjmy, ktoré nezodpovedajú realite trhu, ale musia odzrkadľovať skutočné zisky, ktoré dosiahli dotknutí výrobcovia.( 39 ) Príslušné orgány členských štátov by zároveň mali mať podľa odôvodnenia 37 uvedeného nariadenia možnosť použiť „primerané odhady“ na výpočet stropu trhových príjmov, pričom sa v tomto ohľade nevyžadujú dodatočné vysvetlenia. Ako rozhodol Súdny dvor, takéto odhady môžu mať aj formu domnienok, pokiaľ tieto domnienky umožňujú dospieť k primeraným odhadom týchto príjmov, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.( 40 )

33. Nariadenie 2022/1854 však neposkytuje ďalšie usmernenia a ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o jeho vykonanie.( 41 ) V každom prípade vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek záväznej metódy stanovenej v tomto nariadení, ktorou by sa mali členské štáty riadiť pri stanovení stropu podľa článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, musia byť splnené podmienky uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia.( 42 )

36. V prvom rade, pokiaľ ide o požiadavku primeranosti opatrení stanovenú v článku 8 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, na jednej strane poznamenávam, že príspevok uplatňovaný na obchodníkov zavádza odvod vo výške 98 % z rozdielu medzi predajnými a nákupnými cenami na trhoch obchodovania s elektrinou, ktorý sa zvyšuje na 100 % v prípade vývozu alebo dodania v rámci Spoločenstva z Rumunska. Tento príspevok, vypočítaný na základe fiktívnej ceny, sa priamo neviaže na príjmy z predaja alebo dodávky elektriny. Okrem toho ide o obzvlášť vysoký odvod, keďže absorbuje takmer celý rozdiel medzi predajnými a nákupnými cenami elektriny alebo zemného plynu,( 45 ) pričom ponecháva iba 2 % ziskové rozpätie pre domáce transakcie a žiadnu maržu pre vývozy alebo dodávky v rámci Spoločenstva. Predkladajúci vnútroštátny súd by mal preto najmä overiť, či uvedený príspevok zohľadňuje náklady znášané dotknutými podnikmi (ktoré môžu presiahnuť ziskové rozpätie vo výške 2 %)( 46 ) a či, ako uvádza Komisia, môže viesť k výraznému zníženiu obchodovaných objemov, ako aj počtu subjektov pôsobiacich na obchodných trhoch s rizikom narušení na veľkoobchodnom trhu. Na druhej strane príspevok uplatňovaný na výrobcov elektriny , hoci je vypočítaný na základe príjmov skutočne dosiahnutých dotknutými podnikmi, vychádza z paušálneho stropu 450 RON (približne 90 eur) za MWh, pričom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by vnútroštátny zákonodarca spresnil spôsoby jeho stanovenia.

37. Ďalej, pokiaľ ide o požiadavku zákazu diskriminácie stanovenú v článku 8 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, chcem uviesť, že sporné opatrenie sa neuplatňuje na určité kategórie výrobcov, konkrétne na prevádzkovateľov nových výrobných kapacít a verejných poskytovateľov teplárenských služieb, ktoré vyrábajú elektrinu z kombinovanej výroby elektriny a tepla, čo by v prípade neexistencie objektívneho odôvodnenia mohlo tomuto opatreniu dodávať diskriminačný charakter. Okrem toho, pokiaľ ide konkrétnejšie o príspevok uplatňovaný na obchodníkov , rozdielne zaobchádzanie s domácimi transakciami na jednej strane a vývozmi a dodávkami v rámci Spoločenstva na druhej strane, ktoré je predmetom piatej prejudiciálnej otázky vo veci C‑251/24, môže tiež dodávať tomuto príspevku diskriminačný charakter.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na štvrtú otázku vo veci C‑251/24 a piatu otázku vo veci C‑392/24 tak, že článok 3 písm. a), b), h) a p), ako aj článok 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia 2019/943 v spojení s jeho odôvodneniami 22 a 23, článok 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 2019/944 a článok 8 nariadenia 2022/1854, ako aj zásady proporcionality a zákazu diskriminácie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza jednak príspevok uplatňovaný na obchodníkov a jednak príspevok uplatňovaný na výrobcov elektriny, ak neexistujú dôkazy o tom, že tieto príspevky ovplyvňujú veľkoobchodné ceny elektriny, pokiaľ však tieto príspevky spĺňajú podmienky uvedené v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia.

O piatej otázke vo veci C ‑ 251/24 týkajúcej sa prekážok cezhraničného obchodu

42. Piatou otázkou vo veci C‑251/24 sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia práva Únie, ktoré zakazujú legislatívne prekážky súvisiace s cezhraničným obchodovaním s elektrinou medzi členskými štátmi,( 51 ) bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza príspevok uplatňovaný na obchodníkov. Tento súd sa konkrétne pýta, či tento príspevok možno kvalifikovať ako „opatrenie zavádzajúce priame obmedzenia alebo opatrenie s rovnocenným účinkom na cezhraničný obchod medzi členskými štátmi“, keďže ovplyvňuje skôr vývoz elektriny než domáci predaj.( 52 )

43. Na jednej strane, pokiaľ ide o ustanovenia práva Únie, na ktoré sa odvoláva predkladajúci vnútroštátny súd, poznamenávam, že článok 28 ods. 1 a články 30 a 35 ZFEÚ zakotvujú ako základnú zásadu práva Únie zákaz akéhokoľvek opatrenia, ktoré má za následok obmedzenie vývozu tovaru medzi členskými štátmi, zatiaľ čo cieľom článku 3 nariadenia 2019/943, ako aj článku 3 ods. 1 a článku 58 smernice 2019/944 je v podstate odstrániť prekážky cezhraničného obchodovania s elektrinou.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na piatu otázku vo veci C‑251/24 tak, že článok 35 ZFEÚ, článok 3 nariadenia 2019/943 a článok 3 smernice 2019/944 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje vývozné transakcie prísnejšiemu vzorcu výpočtu, než je vzorec uplatňovaný na domáce transakcie a dovoz, pričom tento rozdiel navyše nie je odôvodnený žiadnym z dôvodov uvedených v článku 36 ZFEÚ alebo naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, a nie je ani primeraný sledovanému cieľu.

Návrh

48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú a piatu prejudiciálnu otázku vo veci C‑251/24 a piatu prejudiciálnu otázku vo veci C‑392/24, ktoré položil Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko), takto:

1. Článok 3 písm. a), b), h) a p), ako aj článok 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou v spojení s jeho odôvodneniami 22 a 23, článok 5 ods. 1, 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, a článok 8 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie, ako aj zásady proporcionality a zákazu diskriminácie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

2 Konkrétne rumunskými správnymi orgánmi žalovanými vo veciach samých sú vo veci C‑251/24 rumunská vláda a Agenžia Nažională de Administrare Fiscală (Národná agentúra pre správu daní, Rumunsko), a vo veci C‑392/24 rumunská vláda, Ministerul Finanțelor (Ministerstvo financií, Rumunsko), Národná agentúra pre správu daní a Direcția generală de administrare a marilor contribuabili (Generálne riaditeľstvo pre správu veľkých daňovníkov, Rumunsko), Ministerul Energiei (Ministerstvo energetiky, Rumunsko), ktoré je vedľajším účastníkom konania v oboch sporoch vo veciach samých.

3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54).

4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).

5 Nariadenie Rady zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261 I, 2022, s. 1).

6 Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 18. decembra 2025, Electrabel a i. (C‑633/23, ďalej len „rozsudok Electrabel a i.“, EU:C:2025:991), ako aj z 22. januára 2026, Secab (C‑423/23, ďalej len „rozsudok Secab“, EU:C:2026:32), čo sú veci, v ktorých som vypracoval návrhy. Pozri tiež prebiehajúce veci 2Valorise Ham a i. (C‑467/24), v ktorej budú moje návrhy prednesené 16. júla 2026, ako aj Varo Energy Belgium a i. (C‑358/24), Vermilion Energy Ireland a i. (C‑533/24) a Acea Produzione a i. (C‑153/25), v ktorých budú moje návrhy prednesené 22. októbra 2026. Pre úplnosť pozri napokon veci ENV Bulgaria Renewables (C‑187/25), VETS Svoge (C‑327/25), ARERA (C‑878/25), ARERA‑II (C‑879/25), ARERA‑III (C‑880/25) a GSE (C‑881/25), ktoré sú v čase týchto návrhov ešte v písomnej časti konania.

9 Ordonanța de urgență nr. 119/2022 pentru modificarea și completarea Ordonanței de urgență a Guvernului n o 27/2022 privind măsurile aplicabile clienților finali din piața de energie electrică și gaze naturale în perioada 1 aprilie 2022-31 martie 2023, precum și pentru modificarea și completarea unor acte normative din domeniul energiei (mimoriadne nariadenie vlády č. 119/2022, ktorým sa mení a dopĺňa mimoriadne nariadenie vlády č. 27/2022 o opatreniach vzťahujúcich sa na koncových odberateľov na trhu s elektrinou a zemným plynom v období od 1. apríla 2022 do 31. marca 2023 a o zmene a doplnení niektorých právnych aktov v oblasti energetiky) ( Monitorul Oficial al României , Partea I, č. 864 z 1. septembra 2022) (ďalej len „OUG č. 119/2022“). OUG č. 119/2022 bolo schválené Legea n o 357/2022 privind aprobarea Ordonanței de urgență a Guvernului nr. 119/2022 pentru modificarea și completarea Ordonanței de urgență a Guvernului nr. 27/2022 privind măsurile aplicabile clienților finali din piața de energie electrică și gaze naturale în perioada 1 aprilie 2022-31 martie 2023, precum și pentru modificarea și completarea unor acte normative din domeniul energiei (zákon č. 357/2022, ktorým sa schvaľuje mimoriadne nariadenie vlády č. 119/2022, ktorým sa mení a dopĺňa mimoriadne nariadenie vlády č. 27/2022 o opatreniach vzťahujúcich sa na koncových odberateľov na trhu s elektrinou a zemným plynom v období od 1. apríla 2022 do 31. marca 2023 a o zmene a doplnení niektorých právnych aktov v oblasti energetiky) ( Monitorul Oficial al României , Partea I, č. 1198 z 13. decembra 2022) (ďalej len „zákon č. 357/2022“).

16 Predkladajúci vnútroštátny súd sa tiež obrátil na Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko), aby sa vyjadril k ústavnosti tých istých relevantných ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy.

17 Piata prejudiciálna otázka vo veci C‑392/24 je v podstate identická so štvrtou prejudiciálnou otázkou vo veci C‑251/24. Pre informáciu pripomínam, že ostatné prejudiciálne otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom v týchto veciach sa v podstate týkajú uplatnenia iných ustanovení nariadenia 2019/943 a smernice 2019/944, článkov 49 a 56, článku 63 ods. 1, článkov 101 a 102, článku 107 ods. 1, článku 108 a článku 191 ods. 2 ZFEÚ, ako aj určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 2021, s. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82), ako aj smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. l).

18 Títo účastníci konania tiež odpovedali na otázky na písomné zodpovedanie položené Súdnym dvorom podľa článku 61 jeho rokovacieho poriadku.

19 Ide najmä o článok 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 2019/944, ako aj článok 3 písm. a), b), h) a p) a článok 10 ods. 1, 4 a 5 nariadenia 2019/943 v spojení s jeho odôvodneniami 22 a 23.

23 Pozri najmä články 1 a 3 smernice 2019/944, ako aj článok 1 nariadenia 2019/943.

24 Odôvodnenie 22 nariadenia 2019/943 predovšetkým spresňuje, že v základných trhových zásadách by sa malo stanoviť, že ceny elektriny musia byť určované dopytom a ponukou.

25 Súdny dvor napríklad rozhodol, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na vnútroštátnu právnu úpravu zavádzajúcu osobitnú daň uplatniteľnú na výrobcov elektriny, ktorá sleduje aj cieľ zvýšenia príjmov v prospech štátneho rozpočtu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Slovenské elektrárne, C‑376/18, EU:C:2019:1068, body 37 až 43 a citovanú judikatúru). Podobne Súdny dvor konštatoval, že daň z príjmov výrobcov elektriny vypočítaná na základe rozdielu medzi priemernou mesačnou predajnou cenou elektriny a cenou 450 RON (približne 90 eur) za MWh, ktorá aspoň sčasti sleduje rozpočtový cieľ a nie je zameraná na reguláciu dodávok elektriny, ani na zabezpečovanie ochrany spotrebiteľov či zachovanie slobodnej hospodárskej súťaže, nemôže predstavovať opatrenie rovnocenné „opatreniu stanovenia predajnej ceny“ elektriny alebo obmedzeniu slobody výrobcov elektriny stanoviť svoje predajné ceny (pozri rozsudok zo 16. októbra 2025, Braila Winds, C‑391/23, EU:C:2025:799, body 52 a 53).

26 Pripomínam, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora kvalifikovať zdanenie, daň, clo alebo platbu z hľadiska práva Únie prislúcha Súdnemu dvoru na základe objektívnych vlastností zdanenia nezávisle od kvalifikácie, ktorú dáva vnútroštátne právo (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2021, Promociones Oliva Park, C‑220/19, EU:C:2021:163, bod 45 a citovaná judikatúra).

32 Na rozdiel od smernice 2019/944 a nariadenia 2019/943, ktoré boli prijaté na základe článku 194 ZFEÚ týkajúceho sa energetickej politiky Únie a ktorých cieľom je stanoviť všeobecný rámec upravujúci celkové fungovanie trhu s elektrinou, cieľom nariadenia 2022/1854, prijatého na základe článku 122 ZFEÚ, nie je zaviesť trvalé opatrenia na trhu, ale stanoviť výnimočné, cielené a časovo obmedzené opatrenia určené na riešenie konkrétnej konjunkturálnej situácie na trhoch s energiou.

33 Článok 8 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia 2022/1854 v podstate vyžaduje, aby tieto opatrenia boli primerané a nediskriminačné, aby neohrozovali investičné signály, pokrývali investičné a prevádzkové náklady, nenarúšali fungovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou a boli v súlade s právom Únie.

34 Článok 10 ods. 1 nariadenia 2022/1854 v podstate stanovuje, že nadmerné príjmy vyplývajúce z uplatňovania tohto opatrenia sa použijú na cielené financovanie opatrení na podporu koncových odberateľov elektriny, ktorých cieľom je zmierniť vplyv vysokých cien elektriny.

35 Sporné opatrenie bolo zavedené OUG č. 119/2022 s účinnosťou od 1. septembra 2022.

36 Chcel by som spresniť, že hoci nariadenie 2022/1854 nadobudlo účinnosť 8. októbra 2022 v súlade s jeho článkom 22 ods. 1, články 6, 7 a 8 tohto nariadenia sa uplatňujú len v období od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023, ako to stanovuje jeho článok 22 ods. 2 písm. c).

37 Hoci článok 8 nariadenia 2022/1854 umožňuje členským štátom nielen zaviesť, ale aj „zachovať“ vnútroštátne krízové opatrenia prijaté pred týmto nariadením, žiadne z jeho ustanovení neupravuje platnosť týchto opatrení na obdobie pred 1. decembrom 2022. Pokiaľ teda ide o toto obdobie, sporné opatrenie patrí do výlučnej právomoci členských štátov. Ako spresnil Súdny dvor, ustanovenia tohto nariadenia nemôžu ako také brániť vnútroštátnej právnej úprave, pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého sa neuplatňovalo (pozri rozsudok Secab, bod 38, a v tom istom zmysle rozsudok Electrabel a i., bod 58).

44 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Secab (C‑423/23, EU:C:2025:63, body 49 až 51). Treba tiež pripomenúť, že tieto opatrenia stanovenia stropov sledujú v súlade s nariadením 2022/1854 cieľ ochrany koncových odberateľov elektriny (pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Electrabel a i., bod 51).

45 Vzhľadom jednak na rozdiel medzi mesačnými váženými priemernými (predajnými a nákupnými) cenami v referenčnom mesiaci a jednak, pokiaľ ide o predaj elektrickej energie na vývoz a dodávky v rámci Spoločenstva z Rumunska, vzhľadom na rozdiel medzi obchodnými cenami energie (predajnými a nákupnými) na dennom trhu v deň predchádzajúci transakcii.

46 Súdny dvor napríklad v rozsudku Electrabel a i. (bod 53) spresnil, že v tejto súvislosti je relevantné overiť, či existuje nápravný mechanizmus umožňujúci v prípade potreby subjektom alebo príslušným vnútroštátnym orgánom zohľadniť skutočné príjmy s cieľom opraviť výsledok týchto domnienok, ak nevedú k primeraným odhadom, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

47 Posledná podmienka stanovená v článku 8 ods. 2 písm. e) nariadenia 2022/1854 sa veľmi všeobecne týka zlučiteľnosti predmetného opatrenia s právom Únie, pričom táto zlučiteľnosť sa týka najmä príslušných odvetvových právnych predpisov (ako je smernica 2019/944 a nariadenie 2019/943, ktoré boli preskúmané v prvej časti mojej analýzy), ako aj všeobecnejšie dodržiavania základných práv a všeobecných zásad práva Únie.

48 Chcem však pripomenúť, že odôvodnenia 27 až 29 nariadenia 2022/1854 poskytujú relevantné usmernenia, keďže okrem iného spresňujú, že referenčné ceny musia byť stanovené na úrovni presahujúcej očakávania racionálneho investora, že úroveň príjmových stropov musí ponechať maržu na cenách, ktoré investori môžu odôvodnene očakávať, že by sa nemali stanovovať na úrovni priemerných cien, ale na úrovni zodpovedajúcej najvyšším cenám, a že príslušné vnútroštátne orgány sa môžu odvolávať na „priemerné náklady na výrobu energie (LCOE)“ pre dotknutú technológiu.

54 Dovoz elektriny už totiž nepodliehal predmetnému príspevku, zatiaľ čo tento príspevok sa naďalej uplatňoval na vývoz elektriny v akejkoľvek sume presahujúcej 2 % kúpnej ceny.

55 Navyše hoci tento aspekt nie je predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑251/24, sporný príspevok by mohol, ako uvádza Komisia, predstavovať aj opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu v zmysle článku 34 ZFEÚ, keďže sa síce uplatňuje bez rozdielu na domáce transakcie a dovozy, nezohľadňuje však náklady spojené s dovozom.

56 Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 14. decembra 2004, Radlberger Getränkegesellschaft a S. Spitz (C‑309/02, EU:C:2004:799, bod 53 a citovaná judikatúra).