C-266/24

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ANDREA BIONDI

prednesené 26. marca 2026( 1 )

Spojené veci C ‑ 266/24 P, C ‑ 269/24 P a C ‑ 289/24 P

Európska komisia

Európskej komisii (C ‑ 269/24 P)

a

Société Air France,

Air France ‑ KLM

proti

Ryanair DAC,

4. Prejednávané odvolania si však vyžadujú, aby sa Súdny dvor zameral výlučne na správne uplatňovanie niektorých základných pojmov právnej úpravy štátnej pomoci. Predovšetkým nastoľujú otázku kritérií, ktoré sa majú uplatňovať pri určovaní príjemcu opatrenia štátnej pomoci v kontexte skupiny spoločností. Európska komisia (vec C‑266/24 P), Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV (ďalej len „KLM“) (vec C‑269/24 P) a Air France‑KLM S.A. (ďalej len „Air‑France‑KLM“) a Société Air France S.A. (ďalej len „Air France“) (vec C‑289/24 P) sa domáhajú zrušenia rozsudku vo veci T‑146/22 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2021) 5437 final zo 16. júla 2021( 4 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktorým boli povolené podporné opatrenia v prospech leteckého dopravcu KLM. Tieto odvolania sú súčasťou série siedmich odvolaní, ktoré sa všetky týkajú opatrení v prospech spoločností skupiny Air France‑KLM.( 5 )

II. Kontext sporu, sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok

5. KLM je súčasťou skupiny Air France‑KLM, v čele ktorej je Air France‑KLM.( 6 ) Air France, ktorá je celá vo vlastníctve spoločnosti Air France‑KLM, je ďalšia dcérska spoločnosť skupiny a sesterská spoločnosť spoločnosti KLM.( 7 )

6. Dňa 26. júna 2020 Holandské kráľovstvo oznámilo Komisii pomoc v prospech spoločnosti KLM, ktorá spočívala jednak v štátnej záruke na úver, ktorý tejto spoločnosti poskytlo konzorcium bánk, a jednak v štátnom úvere (ďalej len „dotknuté opatrenie“). Celkový rozpočet pomoci predstavoval 3,4 miliardy eur. Cieľom dotknutého opatrenia bolo dočasne poskytnúť spoločnosti KLM likviditu, ktorú potrebovala na to, aby čelila negatívnym dôsledkom pandémie COVID‑19. Holandské kráľovstvo sa domnievalo, že vzhľadom na význam spoločnosti KLM pre jeho hospodárstvo a leteckú dopravu by konkurz tejto spoločnosti ešte viac zhoršil vážne narušenie fungovania jeho hospodárstva, ktoré bolo spôsobené touto pandémiou.( 8 )

III. Návrhy účastníkov konania

11. Komisia, KLM, Air France‑KLM a Air France – vo svojich troch príslušných odvolaniach – navrhujú, aby Súdny dvor predovšetkým zrušil napadnutý rozsudok, vydal konečný rozsudok a uložil spoločnosti Ryanair povinnosť nahradiť trovy konania, alebo, subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

12. Francúzska republika aj Holandské kráľovstvo navrhujú, aby Súdny dvor odvolaniam vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil. Holandské kráľovstvo okrem toho navrhuje, aby Súdny dvor uložil spoločnosti Ryanair povinnosť nahradiť trovy konania.

13. Ryanair navrhuje, aby Súdny dvor odvolania zamietol a uložil Komisii a spoločnostiam KLM, Air France‑KLM a Air France povinnosť nahradiť trovy konania.

IV. Odvolania

14. Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody. Vo svojom prvom odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že použil nesprávne kritérium na vymedzenie príjemcu pomoci v rámci skupiny podnikov. Vo svojom druhom odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením bez toho, aby dostatočne preukázal, že odôvodnenie Komisie bolo poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

18. Podľa ustáleného testu, ktorý vypracoval Súdny dvor, pojem „podnik“ odkazuje na subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právne postavenie a spôsob ich financovania( 17 ), a musí sa chápať ako označenie hospodárskej jednotky, aj keď podľa práva táto hospodárska jednotka pozostáva z viacerých fyzických alebo právnických osôb.( 18 )

19. Koncepcia podniku ako hospodárskej jednotky, ktorú Súdny dvor vypracoval začiatkom 70. rokov 20. storočia v kontexte dnešného článku 101 ZFEÚ, bola prenesená do ďalších úzko prepojených oblastí práva EÚ, ako je štátna pomoc( 19 ) – a to oprávnene. Ak by som parafrázoval slová, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs, z dôvodu zrozumiteľnosti a jednotnosti by vo všeobecnosti mali mať rovnaké pojmy v úzko súvisiacich oblastiach práva Únie, ktoré sledujú rovnaké ciele, rovnaký význam, pokiaľ to nie je odôvodnené inak.( 20 )

20. Niekoľko právne nezávislých subjektov tak možno považovať za súčasť jedného podniku na účely určenia rozsahu príjemcu štátnej pomoci, ak ich možno považovať za hospodársku jednotku, ktorá má prospech z daného opatrenia.( 21 )

21. Je zrejmé, že to neznamená, že vždy, keď je príjemca štátnej pomoci súčasťou skupiny podnikov, musí sa za skutočného príjemcu automaticky považovať celá skupina. Na vymedzenie rozsahu podniku – chápaného ako hospodárska jednotka –, ktorý má prospech z opatrenia pomoci v rámci takejto skupiny podnikov, sa musí zohľadniť množstvo faktorov, ktoré umožňujú v každom prípade určiť predpokladané hospodárske účinky tohto opatrenia a výhody, ktoré poskytuje. Ide teda o výhľadovú úlohu.

24. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd najprv preskúmal kapitálové, organizačné, funkčné a hospodárske prepojenia medzi spoločnosťami Air France‑KLM, Air France a KLM a ich dcérskymi spoločnosťami a dospel k záveru, že všetky tieto faktory svedčia o tom, že tieto subjekty tvoria na účely uplatnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci jednu hospodársku jednotku.( 27 ) Všeobecný súd najmä konštatoval, že (i) Air France‑KLM vykonávala kontrolu tým, že priamo alebo nepriamo zasahovala do riadenia spoločností Air France a KLM( 28 ); (ii) záver Komisie, že spoločnosti Air France a KLM mali funkčnú autonómiu, bol nepodložený( 29 ), a (iii) medzi spoločnosťou Air France‑KLM a jej dcérskymi spoločnosťami existoval určitý stupeň vzájomnej hospodárskej a finančnej závislosti a medzi spoločnosťami Air France a KLM existoval určitý stupeň hospodárskej integrácie a spolupráce.( 30 ) Po druhé Všeobecný súd preskúmal dohody, na základe ktorých bolo dotknuté opatrenie poskytnuté, a dospel k záveru, že zmluvné mechanizmy stanovené v týchto dohodách nepodporujú záver, že jediným príjemcom dotknutého opatrenia pomoci bola KLM( 31 ) (bod 132). Navyše Všeobecný súd preskúmal druh poskytnutého opatrenia a kontext, v ktorom bolo poskytnuté, pričom zistil, že Komisia v rámci tohto kontextu nezohľadnila rozhodnutie Air France‑KLM a Air France.( 32 )

25. Musím sa priznať, že kritiku odvolateliek voči odôvodneniu Všeobecného súdu považujem za príliš formalistickú a v rozpore s celkovým prístupom založeným na funkčnosti, ktorému právo štátnej pomoci podlieha. Prostou angličtinou povedané (a dúfam, že aj vo všetkých ostatných úradných jazykoch Únie) jednoducho nedokážem postrehnúť žiadne skutočné rozdiely medzi rekonštrukciou, ktorú navrhla Komisia v spornom rozhodnutí, a odôvodnením Všeobecného súdu.

30. Odvolateľky tiež tvrdia, že Všeobecný súd nezohľadnil judikatúru, podľa ktorej sa príjemca štátnej pomoci môže obmedziť na jednu zo spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny, s vylúčením ostatných, a že sa preto opieral o nesprávny alebo neúplný právny rámec. Odvolávajú sa najmä na rozsudok Verlipack, v ktorom Súdny dvor spresnil, že Komisia je oprávnená zohľadniť znenie doložiek o vyčlenení v prípade verejného úveru a dospieť k záveru, že príjemcom pomoci nie je dlžník, ale iný subjekt, ktorému je tento povinný požičané prostriedky poskytnúť. V podstate tvrdia, že z uvedeného rozsudku vyplýva, že poskytnutie pomoci subjektu v rámci skupiny spoločností môže podliehať obmedzeniam v oblasti prístupu k finančným prostriedkom alebo v oblasti účelu, na ktorý sa pomoc môže použiť, takže v závislosti od okolností každého prípadu možno tento subjekt považovať na účely určenia príjemcu pomoci za samostatnú jednotku.

31. V tejto súvislosti predovšetkým konštatujem, že samotná skutočnosť, že Všeobecný súd na rozdiel od Komisie v spornom rozhodnutí( 35 ) na rozsudok Verlipack neodkázal, keď v bodoch 54 až 61 napadnutého rozsudku uviedol judikatúru, ktorú považoval za relevantnú, a načrtol kritériá, ktoré by uplatnil, neznamená, že vylúčil možnosť, že rozsah príjemcu štátnej pomoci v rámci skupiny spoločností môže byť obmedzený na jeden subjekt.

32. Takúto možnosť možno skutočne určiť až po posúdení, v ktorom sa zohľadnia všetky relevantné faktory uvedené vyššie a ktoré závisí od špecifických rysov každého prípadu. Odôvodnenie Všeobecného súdu preto nemožno napadnúť len na základe vytýkaného opomenutia, ak sa javí, že takéto posúdenie skutočne vykonal. Navyše Všeobecný súd nezohľadnil rozsudok Verlipack ani rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia( 36 ), a z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia( 37 ), na ktoré odvolateľky tiež odkazujú. Usúdil však, že veci, ktoré viedli k týmto rozsudkom, nie sú porovnateľné s vecami, ktoré riešil, a dospel k záveru, že na rozdiel od týchto rozsudkov nemožno príjemcu dotknutého opatrenia pomoci považovať za obmedzeného na jednu spoločnosť v rámci skupiny, do ktorej patrí.( 38 )

36. Odvolateľky tiež, s prekrývajúcou sa argumentáciou, tvrdia, že Všeobecný súd vylúčil možnosť členského štátu použiť zmluvné záruky na obmedzenie prínosu pomoci pre určité subjekty v rámci skupiny podnikov. Toto tvrdenie je podľa môjho názoru neopodstatnené.

37. Všeobecný súd nielen výslovne uznal, že „zmluvy, na základe ktorých bolo predmetné opatrenie poskytnuté“, sú jedným z viacerých faktorov, ktoré je nutné zohľadniť v rámci celkového posúdenia na určenie toho, či samostatné právne subjekty možno na účely uplatnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci považovať za tvoriace jednu hospodársku jednotku( 41 ), ale dôkladne preskúmal aj obsah zmluvných mechanizmov zavedených dohodami, na základe ktorých bolo predmetné opatrenie pomoci poskytnuté, a dospel k záveru, že Komisia nepreukázala, že tieto mechanizmy boli dostatočné na zabránenie tomu, aby finančné prostriedky poskytnuté spoločnosti KLM prúdili, priamo či nepriamo, k iným členom skupiny.

38. V tomto smere je podľa môjho názoru nesporné, ako to Všeobecný súd spresnil v bode 134 napadnutého rozsudku, že vhodnosť zmluvných mechanizmov tohto druhu na to, aby sa zameriavali na jediný subjekt v rámci skupiny podnikov, závisí od ich skutočného obsahu, ako aj od osobitostí veci. Iný záver, ktorý samotné odvolateľky nezastávajú, by znamenal, že určenie skutočného príjemcu opatrenia pomoci by v kontextoch ako v týchto spojených veciach bolo čisto formalistické.

39. Rozsudok Verlipack takýto kazuistický prístup ani zďaleka nevyvracia, naopak ho potvrdzuje. V uvedenom rozsudku Súdny dvor pripustil, že bolo len „možné“, že analýza predmetných ustanovení o pridelení viedla k záveru, že príjemca predmetných úverov bol iný subjekt než dlžník. Širšie povedané, hoci rozsudok Verlipack možno určite chápať tak, že sa v ňom uznáva relevantnosť podmienok, za ktorých členský štát pomoc poskytuje, na účely identifikácie podniku, ktorý ju skutočne využíva, jeho rozsah by sa podľa môjho názoru nemal preceňovať.( 42 ) Nemožno ho najmä vykladať tak, že sa ním bezpodmienečne uprednostňujú zmluvné dojednania pred hospodárskou realitou a účinnosťou kontroly štátnej pomoci.

43. Odvolateľky, podporované Francúzskou republikou a Holandským kráľovstvom, tvrdia, že Všeobecný súd pri overovaní analýzy príjemcu dotknutého opatrenia v spornom rozhodnutí prekročil hranice svojho marginálneho preskúmania v hospodárskych záležitostiach a nahradil posúdenie skutkových okolností a dôkazov Komisiou svojím vlastným bez toho, aby dostatočne preukázal zjavne nesprávne posúdenie v jej odôvodnení. Predovšetkým tvrdia, že Všeobecný súd dospel k opačnému záveru než Komisia v spornom rozhodnutí, pričom však nekonštatoval zjavne nesprávne posúdenie v žiadnej z fáz analýzy Komisie. Takéto tvrdenie – ktoré je, v rozpore s tvrdením spoločnosti Ryanair, celkovo prípustné – sa delí na štyri hlavné tvrdenia, ktoré budem posudzovať samostatne. Než pristúpim ku svojej analýze, môže byť užitočné stručne pripomenúť zásady, ktorými sa riadi štandard súdneho preskúmania uplatniteľný v okolnostiach prejednávaných spojených vecí.

44. Súdny dvor už uznal, že Komisia má širokú diskrečnú právomoc pri určovaní, či samostatné subjekty tvoria na účely vymedzovania príjemcu štátnej pomoci hospodársku jednotku.( 44 ) Určenie príjemcu štátnej pomoci v kontexte skupiny podnikov môže skutočne zahŕňať komplexné hospodárske posúdenie a podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je preskúmanie takéhoto posúdenia obmedzené. Je konkrétne obmedzené na preskúmanie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel týkajúcich sa povinnosti odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho skutkového posúdenia alebo zneužitia právomoci. Súdom Únie neprináleží nahrádzať hospodárske posúdenie Komisie svojím vlastným.

47. Odvolateľky v podstate tvrdia, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa kapitálových, organických a funkčných prepojení nie sú v rozpore so závermi, ktoré vyvodila Komisia v spornom rozhodnutí, a že v napadnutom rozsudku nebolo zistené zjavne nesprávne posúdenie týchto prepojení Komisiou.

48. Toto tvrdenie – ktoré zahŕňa viacero námietok, z ktorých niektoré sú neprípustné, ako uvediem nižšie – podľa môjho názoru nie je podložené pozorným čítaním uvedeného rozsudku.

49. V rozpore s tvrdením odvolateliek z odôvodnenia bodov 63 až 107 napadnutého rozsudku( 48 ) vyplýva, že Všeobecný súd neprijal záver Komisie, že napriek „určitým funkčným, hospodárskym a organickým prepojeniam medzi Air France, KLM a [Air France‑KLM]“ (odôvodnenie 112 sporného rozhodnutia) „KLM a Air France de facto požívali značnú funkčnú, hospodársku a organickú autonómiu, a to voči sebe navzájom aj voči svojej materskej spoločnosti“ (odôvodnenie 113 sporného rozhodnutia). Všeobecný súd naopak dospel k záveru, že tieto prepojenia, či už skúmané samostatne alebo spoločne, predstavujú faktory, ktoré naznačujú, že tieto tri subjekty nemožno považovať na účely dotknutého opatrenia pomoci za nezávislé.( 49 )

50. Odvolateľky sa tiež mýlia, keď tvrdia, že Všeobecný súd nezistil žiadne zjavne nesprávne posúdenie v odôvodnení Komisie alebo v jej záveroch. Všeobecný súd preskúmal odôvodnenia 112 a 113 sporného rozhodnutia a vzhľadom na informácie obsiahnuté v tomto rozhodnutí, ako aj na vyslovené tvrdenia a dôkazy, ktoré mu boli predložené – ktoré boli Komisii k dispozícii v čase prijatia predmetného rozhodnutia a boli relevantné, čo odvolateľky nespochybnili –( 50 ), usúdil, že zistenia Komisie týkajúce sa intenzity funkčných, hospodárskych a organických prepojení medzi spoločnosťami Air France a KLM navzájom a s ich materskou spoločnosťou neboli dostatočne podložené. Zostal tak v medziach svojho súdneho preskúmania komplexných hospodárskych posúdení Komisie v oblasti štátnej pomoci, ako sa to uvádza v judikatúre pripomenutej v bode 45 vyššie.

54. Konkrétne v rozpore s tvrdeniami spoločností Air France‑KLM a Air France Všeobecný súd nenahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, pokiaľ ide o spoluprácu medzi spoločnosťami Transavia France a Transavia Netherlands uvedenú v bode 82 napadnutého rozsudku. Keď Všeobecný súd dospel k záveru, že medzi týmito spoločnosťami existovala určitá funkčná a obchodná spolupráca napriek tomu, že každá z nich mala vlastné licencie, osvedčenia, prevádzkové práva, prevádzkové intervaly, aktíva, zamestnancov a manažment, neopieral sa výlučne o skutočnosť, že obe mali spoločnú značku a webové sídlo. Zdôraznil skutočnosť, že „Transavia“ sa na trhu, ako aj v dokumentoch skupiny Air France‑KLM, najmä v univerzálnych registračných dokumentoch za roky 2019 a 2020, objavuje ako jeden prevádzkovateľ, ktorý predstavuje „nízkonákladový“ segment obchodnej činnosti tejto skupiny.( 52 ) V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že jednota trhového správania je to, čo zvyčajne charakterizuje niekoľko právne nezávislých subjektov ako jednu „hospodársku jednotku“.( 53 )

55. Ostatné tvrdenia odvolateliek sú podľa môjho názoru buď neopodstatnené, alebo neprípustné, pretože smerujú k tomu, aby Súdny dvor nanovo posúdil skutkový stav alebo dôkazy preskúmané Všeobecným súdom, čo v prípade neexistencie dôkazu o skreslení nepatrí do jeho právomoci.( 54 )

56. Po prvé je pravda, ako zdôrazňuje KLM, že Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal z odôvodnenia 41 sporného rozhodnutia, v ktorom sa podrobne uvádza vysvetlenie funkčných prepojení v rámci skupiny Air France‑KLM poskytnuté Holandským kráľovstvom a ktoré nie je súčasťou posúdenia Komisie. Tvrdenie Holandského kráľovstva, že spoločnosti KLM a Air France boli „funkčne autonómne“, však podporuje Komisia( 55 ), ktorá sa vo svojom posúdení na tieto vysvetlenia rozsiahlo odvoláva.( 56 )

59. Po štvrté v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku nekonštatoval, že okolnosť, že obchodné vzťahy medzi spoločnosťami Air France a KLM, ako aj medzi týmito dcérskymi spoločnosťami a ich materskou spoločnosťou, sa viedli za „normálnych trhových podmienok“, je relevantná len na daňové účely. Skôr usúdil, že takáto okolnosť na preukázanie hospodárskej nezávislosti týchto subjektov v rámci skupiny Air France‑KLM nestačí, a to vzhľadom na faktory, ktoré predtým uviedol v bodoch 100 až 103 uvedeného rozsudku.( 57 ) Okrem toho, ako vyplýva z bodu 105 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd usúdil, že dotknuté opatrenie malo za následok posilnenie finančnej pozície skupiny Air France‑KLM ako celku prostredníctvom poskytnutia značných objemov likvidity, ktoré neboli k dispozícii za bežných trhových podmienok, a zabránenie úpadku spoločnosti KLM. Takáto výhoda bola preto spojená skôr s priaznivými účinkami, ktoré by obnovenie likvidity a životaschopnosti spoločnosti KLM malo na spoločnosti Air France‑KLM a Air France, než s rizikom, že by sa pomoc prenášala prostredníctvom transakcií medzi týmito spoločnosťami za netrhových podmienok. Preto skutočnosť, že tieto transakcie sa uskutočnili za normálnych trhových podmienok, nebola pre odôvodnenie Všeobecného súdu podstatná.

63. Ako sa uvádza vyššie, existencia doložiek o vyčlenení alebo zmluvných dohôd spojených s poskytnutím štátnej pomoci subjektu skupiny spoločností môže Komisii umožniť obmedziť rozsah príjemcu na tento jediný subjekt, ktorý je na účely tejto pomoci vyčlenený ako samostatný podnik. Je však dôležité mať na pamäti, ako som už uviedol vyššie, že tento výsledok závisí od skutočného obsahu takýchto doložiek alebo zmluvných dojednaní a od celkových okolností danej veci.

64. Po prvé odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 112 až 118 napadnutého rozsudku nesprávne zameral na úlohu a výsady spoločnosti Air France‑KLM vyplývajúce z rámcovej dohody a nesprávne vyložil povahu tejto účasti. Zdôrazňujú, že spoločnosť Air France‑KLM bola zmluvnou stranou tejto dohody len ako akcionár spoločnosti KLM a na účely zabezpečenia toho, aby KLM dodržiavala svoje povinnosti podľa opatrenia pomoci. Toto tvrdenie je podľa môjho názoru založené na nesprávnom chápaní odôvodnenia Všeobecného súdu.( 62 )

65. V rozpore s tým, čo zrejme naznačujú odvolateľky, sa Všeobecný súd v bodoch 112 až 118 napadnutého rozsudku nesnažil preukázať, že postavenie spoločnosti Air France‑KLM ako zmluvnej strany rámcovej dohody jej umožňovalo priamo využívať predmetnú pomoc, čím by zmarila úsilie holandských orgánov smerovať túto pomoc výlučne v prospech spoločnosti KLM. Skôr usúdil, že zapojenie spoločnosti Air France‑KLM do poskytnutia a vykonávania dotknutého opatrenia svedčí o tom, že táto spoločnosť nemala len úlohu sprostredkovateľa, ale aktívnej zmluvnej strany.( 63 )

69. Po druhé Komisia tvrdí, že Všeobecný súd tieto zmluvné mechanizmy odmietol len z toho dôvodu, že nemohli zabrániť tomu, aby spoločnosti Air‑France‑KLM a Air France mali prospech z nepriamych výhod, ktoré nepredstavujú nepriamu pomoc, ale nanajvýš sekundárne hospodárske účinky. Podobne KLM tvrdí, že Všeobecný súd nešpecifikoval povahu týchto nepriamych výhod ani nezdôvodnil, prečo Komisia mala vo svojom ex ante posúdení považovať za pravdepodobné alebo dostatočne možné, že sa tieto výhody prejavia, a tak sa spoliehať na hypotetické scenáre. Tieto námietky budú bližšie preskúmané v rámci analýzy tretieho odvolacieho dôvodu vo veciach C‑269/24 P a C‑289/24 P.

70. Po tretie Komisia tvrdí, že Všeobecný súd neposúdil kombinované účinky uvedených zmluvných mechanizmov vzhľadom na podnikovú a riadiacu štruktúru skupiny Air France‑KLM. Komisia odkazuje na odôvodnenie 116 sporného rozhodnutia, v ktorom vysvetlila, že takáto štruktúra zabraňuje riziku, že pomoc, ktorú dostala KLM, môže byť prevedená na spoločnosť Air France prostredníctvom dohôd o finančnej alebo obchodnej spolupráci za výhodných podmienok. Ako sa však uvádza v bode 59 vyššie, podľa Všeobecného súdu účinky dotknutého opatrenia na spoločnosti Air France‑KLM a KLM nezáviseli od možnosti prenosu pomoci prostredníctvom transakcií za netrhových podmienok. Preto sa aj takáto námietka musí zamietnuť.

71. Po štvrté Air France‑KLM a Air France tvrdia, že Všeobecný súd prehliadol diskrečné komplexné hospodárske posúdenie vykonané Komisiou v oddiele 2.5.3 sporného rozhodnutia, ktoré poukazuje na význam zmluvných záruk. V tomto smere poznamenávam, že na jednej strane odôvodnenia 48 až 53 uvedeného rozhodnutia, ktoré sú súčasťou uvedeného oddielu, obsahujú len vysvetlenia poskytnuté holandskými orgánmi v súvislosti s týmito zárukami a neobsahujú žiadne posúdenie Komisiou.( 66 ) Na druhej strane, ako je vysvetlené v bode 68 vyššie, Všeobecný súd zohľadnil zmluvné mechanizmy, na ktoré sa v spornom rozhodnutí odkazuje, a zistil, že nepostačujú na podporu záverov Komisie o rozsahu príjemcu dotknutého opatrenia.

77. Po druhé odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vytkol Komisii, že sa nezaoberala rozhodnutím Air France‑KLM a Air France, ktoré bolo prijaté po pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené rozsudkom z 19. mája 2021. Vzhľadom na to, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa Komisia po takomto zrušení mala dostať do pozície, v ktorej sa nachádzala v čase prijatia pôvodného rozhodnutia, Komisia správne nezohľadnila pomoc, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie Air France‑KLM a Air France, ktoré bolo vydané po čase, ktorý bol relevantný pre sporné rozhodnutie.

78. V tomto smere je určite pravda, že Súdny dvor opakovane potvrdil, že postup, ktorého cieľom je nahradiť opatrenie, ktoré bolo zrušené, možno obnoviť presne v bode, kde došlo k nezákonnosti.( 69 ) Toto konštatovanie má však podľa môjho názoru prevažne procesné dôsledky a nemôže sa ním odôvodniť to, aby Komisia pri opätovnom posudzovaní zlučiteľnosti štátnej pomoci po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia nezohľadnila opatrenie, ktoré síce v čase prijatia zrušeného rozhodnutia ešte nebolo notifikované, ale má veľmi úzku väzbu na túto pomoc a je určené subjektom patriacim do tej istej skupiny spoločností.

d) O š tvrt om tvrden í : Všeobecný súd neprekročil hranice svoj ho súdneho preskúmania, pokiaľ ide o vyváženie posudzovaných faktorov Komisiou

81. Odvolateľky tvrdia, že žiadny z prvkov, na ktoré sa odvoláva Všeobecný súd, sa netýka posúdenia uvedeného v odôvodnení 117 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia v rámci svojej širokej diskrečnej právomoci pri posudzovaní komplexných hospodárskych záležitostí zvážila relevantné faktory, ktoré boli predtým v uvedenom rozhodnutí identifikované, a rozhodla o tom, či existencia kontroly a funkčných, hospodárskych a organických prepojení medzi spoločnosťami KLM, Air France‑KLM a Air France znamenala, že posledné dve menované spoločnosti mali takisto prospech z opatrenia pomoci, a to napriek štruktúre a riadeniu skupiny a zmluvným opatreniam obsiahnutým v dohodách, na základe ktorých bola pomoc poskytnutá a vykonaná. Podľa názoru odvolateliek Všeobecný súd nezistil zjavne nesprávne posúdenie pri tomto vyvažovaní, a nahradil tak posúdenie Komisie vlastným posúdením.

82. V tomto smere by som chcel len poukázať na to po prvé, že odôvodnenie 117 sporného rozhodnutia je skôr záverom, ktorý Komisia vyvodila na základe svojich predchádzajúcich posúdení uvedených v odôvodneniach 112 až 116, než odôvodneným vyvážením rôznych relevantných faktorov( 74 ), a po druhé, že Všeobecný súd dospel k záveru, že analýza týchto faktorov, ktorú Komisia vykonala, bola v každej fáze chybná, čo vyváženie týchto faktorov nevyhnutne narušilo.

e) Záver o druhom odvolacom dôvode

86. Musím sa priznať, že oznámenie o pojme štátna pomoc považujem za prakticky užitočný, ale ústavne problematický nástroj, a to z toho dôvodu, že ide o nástroj vydaný v rámci článku 107 ods. 1 ZFEÚ vymedzujúci objektívny pojem, ktorého výklad prináleží súdom Únie, zatiaľ čo právne nezáväzné nástroje (tzv. soft law) by sa mali obmedziť na ostatné odseky článku 107 ZFEÚ, ktorých uplatňovanie patrí konkrétne do právomoci Komisie.

87. Problematické či nie, súdy Únie majú tendenciu z tohto oznámenia vychádzať, a to aj v napadnutom rozsudku( 76 ), a konštatujú, že je pre túto inštitúciu záväzné, rovnako ako každý právne nezáväzný nástroj, ktorého cieľom je spresniť kritériá, ktoré Komisia zamýšľa uplatňovať v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci.( 77 ) Najnovšie Súdny dvor osobitne poukázal na vymedzenie obsiahnuté v uvedenom bode 116 oznámenia o pojme štátna pomoc, pričom konštatoval, že Komisia má povinnosť skúmať okrem priamych výhod aj nepriame výhody, a preto nemôže použiť konkrétny argument na vyvrátenie priamej výhody bez toho, aby súčasne skúmala, či nevytvorila nepriamu výhodu inde.( 78 )

88. Je preto zrejmé, že nepriame výhody si vyžadujú akúsi analýzu de novo, či sú kritériá uvedené v článku 107 ods. 1 splnené vo vzťahu k samostatným príjemcom, pokiaľ ide o priame výhody. Ak však opatrenie štátnej pomoci poskytuje výhodu jedinej hospodárskej jednotke, analýza, ktorú treba vykonať, je preto z definície obmedzená na takúto jednotku a nie je potrebné skúmať nepriame výhody v súvislosti s jednotlivými subjektmi, ktoré túto jednotku tvoria.

90. V každom prípade podľa môjho názoru tieto tvrdenia nemôžu byť úspešné. Výhody uvádzané Všeobecným súdom – konkrétne „predvídateľné ex ante účinky“ v oblasti (i) zlepšenia finančnej situácie a finančnej stability spoločnosti Air France‑KLM a celej skupiny vrátane spoločnosti Air France; (ii) posilnenia schopnosti spoločnosti Air France‑KLM získavať finančné prostriedky na finančných trhoch pre potreby svojich dcérskych spoločností vrátane spoločnosti Air France a (iii) zabezpečenia kontinuity činností KLM, jednej z hlavných dcérskych spoločností skupiny, a zabránenia riziku rozšírenia jej zlyhania na spoločnosť Air France‑KLM a na skupinu ako celok( 80 ) – a špecificky zamerané na skupinu Air France‑KLM, ako aj na jej holdingovú spoločnosť a jej dcérsku spoločnosť Air France, nemožno považovať, vzhľadom na všetky okolnosti veci, len za sekundárne hospodárske účinky, ktoré možno prirovnať k tým, ktoré môžu mať obchodní partneri príjemcu štátnej pomoci.

91. Domnievam sa preto, že aj tretí odvolací dôvod vo veciach C‑269/24 a C‑289/24 treba zamietnuť.

D. Záver o odvolaniach

92. Z vyššie uvedených dôvodov by sa podľa môjho názoru mali tieto odvolania zamietnuť. Navrhujem preto, aby Súdny dvor uložil Komisii, spoločnosti KLM, spoločnosti Air France‑KLM a spoločnosti Air France povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Ryanair v súvislosti s týmito odvolaniami, a Francúzskej republike, Holandskému kráľovstvu a Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania podľa článku 138 ods. 1 a článku 140 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktoré sa na konanie o odvolaní uplatňujú na základe jeho článku 184 ods. 1.

5 Okrem opatrenia, ktorého sa týkajú tieto odvolania, ide o dve ďalšie opatrenia. Prvým je individuálna pomoc, ktorú Francúzska republika poskytla spoločnosti Air France vo forme (i) štátnej záruky na úver zahŕňajúcej 90 % úveru vo výške 4 miliardy eur poskytnutého konzorciom bánk a (ii) akcionárskeho úveru do výšky 3 miliárd eur, schváleného 4. mája 2020 rozhodnutím Komisie C(2020) 2983 final o štátnej pomoci SA.57082 (2020/N) – Francúzsko – COVID‑19 – Dočasný rámec 107(3) b) – Záruka a akcionárska pôžička v prospech spoločnosti Air France (ďalej len „rozhodnutie Air France“). Všeobecný súd toto rozhodnutie zrušil rozsudkom z 20. decembra 2023, Ryanair a Malta Air/Komisia (Air France; COVID‑19) (T‑216/21, EU:T:2023:822). Konania o odvolaniach, ktoré podali Komisia (C‑166/24 P) a Air France‑KLM a Air France (C‑192/24 P), sú prerušené. Druhým opatrením je individuálna pomoc poskytnutá Francúzskou republikou vo forme rekapitalizácie spoločností Air France a Air France‑KLM SA (ďalej len „Air France‑KLM“), schválená 5. apríla 2021 rozhodnutím Komisie C(2021) 2488 final o štátnej pomoci SA.59913 – Francúzsko – COVID‑19 – Rekapitalizácia Air France a holdingu Air France‑KLM (ďalej len „rozhodnutie Air France‑KLM a Air France“), ktoré Všeobecný súd zrušil rozsudkom z 20. decembra 2023, Ryanair a Malta Air/Komisia (Air France‑KLM a Air France; COVID‑19) (T‑494/21, EU:T:2023:831). Konania o odvolaniach proti tomuto rozsudku, ktoré podali Komisia (vec C‑167/24 P) a Air France‑KLM a Air France (vec C‑193/24 P), sú takisto prerušené.

6 Air France‑KLM vlastní priamo alebo nepriamo 93,84 % základného imania KLM, čo predstavuje 99,7 % ekonomických práv, teda práv na dividendy, a 49 % hlasovacích práv. V čase prijatia rozhodnutia C(2020) 4871 final o štátnej pomoci SA.57116 (2020/N) – Holandsko – COVID‑19: Štátna záruka a štátny úver v prospech spoločnosti KLM (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“), mala v spoločnosti Air France‑KLM Francúzska republika podiel 14,3 % a Holandské kráľovstvo v nej malo podiel 14 %.

13 Na podporu svojej žaloby Ryanair uviedla ďalšie štyri právne dôvody, ktoré v podstate vychádzajú z (i) porušenia ustanovení ZFEÚ a všeobecných právnych zásad týkajúcich sa zákazu diskriminácie, slobody poskytovania služieb a slobody usadiť sa; (ii) nesprávneho uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ; (iii) porušenia jej procesných práv a (iv) porušenia povinnosti odôvodnenia.

14 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. marca 2006, Enirisorse (C‑237/04, EU:C:2006:197, body 26, 27 a 36), a z 20. novembra 2025, Staten genom Sjöfartsverket (C‑401/24, EU:C:2025:902, bod 21).

15 Pozri rozsudok z 20. novembra 2025, Staten genom Sjöfartsverket (C‑401/24, EU:C:2025:902, bod 21).

16 Pozri okrem iného rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia (C‑303/88, EU:C:1991:136, bod 57), a z 29. júla 2024, Koiviston Auto Helsinki/Komisia (C‑697/22 P, EU:C:2024:641, bod 79).

17 Pozri okrem iného rozsudok z 20. novembra 2025, Staten genom Sjöfartsverket (C‑401/24, EU:C:2025:902, bod 21 a citovaná judikatúra).

18 Pozri rozsudok z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau (170/83, EU:C:1984:271, bod 11), a nedávny rozsudok z 13. februára 2025, ILVA (Pokuta za porušenie GDPR) (C‑383/23, EU:C:2025:84, bod 22 a citovaná judikatúra).

21 Tento prístup podporuje aj prax Komisie. Pozri napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1283 z 30. augusta 2016 o štátnej pomoci SA.38373 (2014/C) (ex 2014/NN) (ex 2014/CP), ktorú poskytlo Írsko spoločnosti Apple [oznámené pod číslom C(2017) 5605] (Ú. v. EÚ L 187, 2017, s. 1), odôvodnenia 416 až 418, a rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1699 z 11. januára 2016 o schéme štátnej pomoci týkajúcej sa zdaňovania nadmerného zisku SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN) vykonávanej Belgickom [oznámené pod číslom C(2015) 9837] (Ú. v. EÚ L 260, 2016, s. 61), odôvodnenia 183 až 186. Proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktorými bolo potvrdené posledné uvedené rozhodnutie týkajúce sa okrem iného používania pojmu hospodárska jednotka pri vymedzení rozsahu príjemcu štátnej pomoci, je v súčasnosti podané odvolanie na Súdnom dvore [pozri rozsudky z 20. septembra 2023, Dow Silicones a i./Komisia (T‑858/16 a T‑867/16, EU:T:2023:570, body 111 až 119), a z 20. septembra 2023, Magnetrol International a i./Komisia (T‑263/16 RENV, T‑265/16, T‑311/16, T‑319/16, T‑321/16, T‑343/16, T‑350/16, T‑444/16, T‑800/16 a T‑832/16, EU:T:2023:565, body 141 až 156)].

22 Komisia odkázala na rozsudky zo 14. októbra 2004, Pollmeier Malchow/Komisia (T‑137/02, EU:T:2004:304, body 50 a 51), z 8. septembra 2009, AceaElectrabel/Komisia (T‑303/05, EU:T:2009:312, bod 101), a rozsudok z 19. mája 2021 (bod 47).

23 C‑457/00, ďalej len „rozsudok Verlipack“, EU:C:2003:387.

30 Napadnutý rozsudok (body 100 až 104).

31 Napadnutý rozsudok (body 108 až 132).

32 Napadnutý rozsudok (body 140 až 146).

33 Pozri odôvodnenia 107 až 108 sporného rozhodnutia a bod 55 napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o odkaz na rozsudok Verlipack, pozri podrobnejšie body 28 až 32 nižšie.

34 V bode 66 rozsudku AceaElectrabel Súdny dvor zamietol tvrdenia, ktoré uvádzali odvolatelia vo veci, v ktorej bol uvedený rozsudok vydaný, že Komisia by podľa pravidiel uplatniteľných na obmedzujúce postupy alebo koncentrácie nedospela k záveru, že ich treba považovať za jednu hospodársku jednotku.

35 Pozri odôvodnenia 109 a 110 sporného rozhodnutia.

42 Okrem toho treba poznamenať, že skutkové okolnosti veci, ktorá viedla k rozsudku Verlipack, sú osobitné a veľmi odlišné od skutkových okolností prejednávaných spojených vecí. Dva úvery, o ktoré išlo v uvedenej veci, boli poskytnuté na financovanie investície nemeckej skupiny Heye do belgickej skupiny Verlipack. Zdá sa, že Heye, dlžník z týchto úverov, a Verlipack, ich skutočný príjemca, nepatrili v čase poskytnutia opatrenia pomoci do tej istej skupiny podnikov, pričom ich vzťah sa obmedzoval na technickú pomoc; pozri odôvodnenia 12 a 107 rozhodnutia Komisie 2001/856/ES zo 4. októbra 2000 o štátnej pomoci pre Verlipack, Belgicko (Ú. v. EÚ L 320, 2001, s. 28).

43 Pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity (C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 68).

44 Pozri bod 63 rozsudku AceaElectrabel. Až do tohto rozsudku sa toto tvrdenie objavovalo len v judikatúre Všeobecného súdu; pozri rozsudok z 8. septembra 2009, AceaElectrabel/Komisia (T‑303/05, EU:T:2009:312, bod 101 a citovaná judikatúra).

45 Pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott (C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 64).

46 Pozri v oblasti štátnej pomoci okrem iného rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott (C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 65), a z 20. septembra 2018, Španielsko/Komisia (C‑114/17 P, EU:C:2018:753, bod 104).

47 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Deutsche Lufthansa/Ryanair a i. (C‑457/23 P, EU:C:2025:802, body 18 a 19).

49 Pozri body 77, 97, resp. 107 napadnutého rozsudku.

50 Konkrétne ide o univerzálne registračné dokumenty spoločnosti Air France‑KLM za roky 2019 a 2020, ktoré boli podané na Autorité des marchés financiers (Úrad pre finančné trhy, Francúzsko) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 2017, s. 12) (ďalej len „univerzálne registračné dokumenty za roky 2019 a 2020“). Odvolateľky spochybňujú význam, ktorý Všeobecný súd týmto dokumentom prisúdil. V tomto smere treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má Všeobecný súd výlučnú právomoc konštatovať a posúdiť skutkový stav a v zásade skúmať dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu (pozri najmä rozsudok z 9. júna 2016, PROAS/Komisia (C‑616/13 P, EU:C:2016:415, bod 52). Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli získané riadne a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03, EU:C:2006:229, bod 52).

51 Pozri bod 159 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru o otázke príjemcu dotknutého opatrenia pomoci.

58 Všeobecný súd založil svoje tvrdenia o účinkoch dotknutého opatrenia na úrovni skupiny Air France‑KLM najmä na univerzálnych registračných dokumentoch za roky 2019 a 2020, ktoré mu boli predložené.

59 Pozri odôvodnenia 12 až 13 sporného rozhodnutia a bod 105 napadnutého rozsudku.

60 To isté možno povedať o závere, ktorý Všeobecný súd vyslovil v bode 126 napadnutého rozsudku.

61 Predmetné opatrenie sa malo poskytnúť okrem iného na základe týchto zmlúv opísaných v odôvodnení 18 napadnutého rozhodnutia: (i) rámcová dohoda uzavretá medzi holandským štátom, spoločnosťou KLM a spoločnosťou Air France‑KLM (ďalej len „rámcová dohoda“); (ii) dohoda o revolvingovom úvere uzavretá medzi spoločnosťou KLM a konzorciom bánk a (iii) dohoda o štátnom úvere medzi holandským štátom a spoločnosťou KLM.

62 V bodoch 112 až 118 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že Air France‑KLM je zmluvnou stranou rámcovej dohody a že ako taká prevzala „zmluvné práva a povinnosti“ voči svojim zmluvným partnerom v kontexte poskytnutia a vykonávania dotknutého opatrenia. Okrem schválenia financovania z dotknutého opatrenia (bod 113) Všeobecný súd spomenul schválenie plánu reštrukturalizácie spoločnosti KLM, zmenu niektorých ustanovení dohôd uzavretých medzi Holandským kráľovstvom, spoločnosťou Air France‑KLM a spoločnosťou KLM v čase schválenia koncentrácie medzi spoločnosťami Air France a KLM v roku 2004 a splnenie ďalších podmienok týkajúcich sa najmä podmienok zamestnávania, kvality siete a udržateľnosti (body 114 až 117 napadnutého rozsudku).

69 Pozri okrem iného rozsudok z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada (C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 82), na ktorý Komisia odkazuje vo svojich písomných podaniach.

70 Pozri rozsudok z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada (C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 81).

71 Pozri rozsudok z 19. mája 2021 (bod 48).

72 Pozri rozsudok z 19. mája 2021 (body 42, 43 a 72).

73 Pozri rozsudok z 19. mája 2021 (bod 37).

74 V odôvodnení 117 sporného rozhodnutia sa uvádza: „Napriek prepojeniam medzi spoločnosťami KLM, Air France a [Air France‑KLM] sa Komisia celkovo domnieva, že na základe súboru dôkazov uvedených v oddiele 2.5 a posúdených v… odôvodneniach 112 až 116 je dcérska spoločnosť KLM dostatočne právne a finančne nezávislá na to, aby sa považovala za hospodársku jednotku oddelenú od spoločností [Air France‑KLM] a Air France na účely uplatňovania pravidiel štátnej pomoci na notifikované opatrenie pomoci.…“