C-312/24

62024CC0312

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 4. septembra 2025 ( 1 )

Vec C‑312/24 [Darašev] ( i )

CL (anonymizácia)

Orgány verejnej moci spracúvajú osobné údaje svojich zamestnancov rovnako ako každý zamestnávateľ. Výkon úloh, ktoré sú im zverené, môže zároveň viesť k tomu, že získavajú niektoré údaje svojich zamestnancov aj v iných kontextoch, ako je riadenie zamestnancov, a v tomto prípade vznikajú otázky týkajúce sa základu a účelov spracúvania údajov.

2.

Vnútroštátny súd sa tak pýta na zákonnosť spracúvania údajov, v rámci ktorého orgán verejnej moci uchováva v osobnom spise zamestnanca informácie týkajúce sa vyšetrovania trestného činu, v ktorom bol tento zamestnanec predmetom vyšetrovacích opatrení ako podozrivý. V tomto prípade dotknuté údaje získal ten istý orgán verejnej moci ako vyšetrovací orgán a sú uchovávané v osobnom spise, hoci vyšetrovanie trestného činu bolo zastavené bez toho, aby bol dotknutý zamestnanec obvinený alebo obžalovaný.

3.

Hlavná otázka nastolená touto vecou sa nachádza na styčnom bode medzi nariadením (EÚ) 2016/679 ( 2 ) (ďalej len „GDPR“) a smernicou (EÚ) 2016/680 ( 3 ) a jej cieľom je objasniť základ a podmienky využitia práva na vymazanie údajov, ktoré sú uchovávané za takýchto okolností.

II. Právny rámec

Podľa článku 2 ods. 1 tejto smernice „sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1“ uvedenej smernice.

2. GDPR

6.

Odôvodnenia 19, 39 a 41 GDPR uvádzajú:

„(19)

… Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi [v zmysle smernice 2016/680] na účely patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty by mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť podrobnejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. V takýchto ustanoveniach sa môžu podrobnejšie stanoviť osobitné požiadavky na spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na uvedené iné účely, pričom sa v nich zohľadní ústavná, organizačná a administratívna štruktúra príslušného členského štátu.…

7.

Článok 2 GDPR, nazvaný „Vecná pôsobnosť“, vo svojom odseku 1 stanovuje, že toto nariadenie „sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému“, a vo svojom odseku 2 písm. d), že toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov „príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania“.

8.

Článok 4 GDPR, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

1.

7.

‚prevádzkovateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov;…“

9.

Článok 6 GDPR, nazvaný „Zákonnosť spracúvania“, stanovuje:

„1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe…. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia… Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

…“

10.

Článok 9 GDPR stanovuje:

„1. Zakazuje sa spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak platí niektorá z týchto podmienok:

„1. Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z týchto dôvodov:

a)

osobné údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali;

…

d)

osobné údaje sa spracúvali nezákonne;

3. Smernica 2016/680

13.

Článok 1 ods. 1 smernice 2016/680 stanovuje:

„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“

14.

Článok 3 tejto smernice definuje pojmy „osobné údaje“ a „spracúvanie“ rovnako ako GDPR.

Článok 16 ods. 2 smernice 2016/680 okrem iného upravuje situácie, v ktorých členské štáty stanovia právo dotknutej osoby dosiahnuť od prevádzkovateľa vymazanie svojich osobných údajov.

B.

Bulharské právo

1. ZMVR

18.

Článok 29 ods. 1 a 2 Zakon za ministerstvo na vatrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra) ( 5 ) v znení, ktoré sa uplatňuje na spor vo veci samej (ďalej len „ZMVR“), stanovuje:

2. Pokyn k osobným spisom

20.

Pokyn č. 8121z‑532 z 9. septembra 2014 týkajúci sa zriadenia, vedenia, uchovávania a používania osobných spisov zamestnancov ministerstva vnútra, vydaný ministrom vnútra ( 6 ) (ďalej len „pokyn k osobným spisom“), vo svojom článku 3 stanovuje:

„Osobné spisy zostavuje a uchováva oddelenie ľudských zdrojov, sú číslované vzostupne, opísané vo vestníku a uchovávané v priestoroch (registroch) spĺňajúcich požiadavky na uchovávanie materiálu obsahujúceho utajované informácie.“

21.

Podľa článku 5 ods. 2 tohto pokynu sa informácie uchovávané v osobných spisoch spracúvajú okrem iného na účely začatia, zmeny a ukončenia pracovného alebo služobného pomeru zamestnancov.

23.

Ministerstvo na vatrešnite raboti (ministerstvo vnútra) (ďalej len „ministerstvo“) je správnym orgánom, ktorý zodpovedá za udržanie verejného poriadku a tvoria ho viaceré generálne riaditeľstvá (ďalej len „GR“). GR „Vnútorná bezpečnosť“ zodpovedá za výkon vyšetrovacích opatrení proti zamestnancom ministerstva pre všetky druhy trestných činov. V rokoch 2012 až 2023 žalobca vo veci samej zastával rôzne funkcie ako policajný príslušník na GR „Bezpečnostná polícia“ a GR „Vnútroštátna polícia“.

24.

Dňa 1. marca 2016 sa začalo vyšetrovanie proti neznámemu páchateľovi pre trestný čin krádeže. Dňa 17. mája 2016 na zasadnutí, na ktorom sa žalobca vo veci samej zúčastnil s policajnými príslušníkmi útvaru, na ktorom vykonával funkciu, bol žalobca vo veci samej pred svojimi kolegami zadržaný a musel odovzdať svoj služobný odznak, svoju zbraň a svoj služobný preukaz. Po 24 hodinách zadržania bol prepustený na slobodu. Následne nebol ani obvinený, ani obžalovaný, ale boli proti nemu prijaté viaceré vyšetrovacie opatrenia.

25.

Počas roka 2016 bolo konanie proti žalobcovi vo veci samej prerušené, keďže nebolo možné zistiť páchateľa trestného činu. Následne bolo prijaté rozhodnutie o zastavení konania.

29.

Za týchto okolností Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Má sa článok 2 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že spracúvanie údajov zahŕňa činnosti jednej a tej istej organizačnej štruktúry, v ktorej časť jej [GR] vykonáva úlohy zamestnávateľa, zatiaľ čo iné riaditeľstvo má postavenie vyšetrovacieho orgánu, ktorý vedie trestné konanie voči zamestnancovi iného riaditeľstva? V prípade, ak je odpoveď na túto otázku kladná:

1.

Má sa pojem ‚spracúvanie osobných údajov‘ v článku 4 bode 2 GDPR vykladať v tom zmysle, že zahŕňa činnosť, v rámci ktorej sa do osobného spisu zamestnanca vložia informácie, ktoré zamestnávateľ získal prostredníctvom jedného zo svojich riaditeľstiev v jeho postavení vyšetrovacieho orgánu vo vzťahu k tomuto konkrétnemu zamestnancovi?

2.

je v prebiehajúcom trestnom konaní podozrivý/obvinený/obžalovaný zo spáchania trestného činu,

–

bol podozrivý/obvinený/obžalovaný zo spáchania trestného činu, v súvislosti s ktorým bolo trestné konanie prerušené alebo zastavené?

5.

Má sa pojem ‚nezákonne spracúvané‘ osobné údaje podľa článku 17 ods. 1 písm. d) GDPR vykladať v tom zmysle, že zahŕňa údaje, ktoré zamestnávateľ dostal, získal a uchovával prostredníctvom jednej z jeho organizačných jednotiek, ktorá vykonáva úlohy spojené s vyšetrovaním trestných činov voči zamestnancom iných organizačných jednotiek zamestnávateľa, pričom tieto údaje sú uchovávané v osobnom spise a týkajú sa okolnosti, že zamestnanec:

–

Má sa pojem ‚spracúvanie‘ osobných údajov v zmysle článku 3 bodu 2 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 52 [Charty] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa činnosť uchovávania údajov v osobnom spise zamestnanca zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ nadobudol, získal a uchovával prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, ktorá vykonáva úlohy vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní vedenom voči zamestnancovi zamestnávateľa, ktorý svoju službu vykonáva v inej organizačnej jednotke zamestnávateľa?

8.

Má sa článok 9 ods. 1 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 52 [Charty] vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľovi je dovolené, aby získaval a uchovával informácie o zamestnancovi, ktorý je podozrivý/obvinený/obžalovaný, pričom zamestnávateľ tieto informácie získal prostredníctvom jednej zo svojich iných organizačných jednotiek, ktorá má postavenie vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní vedenom voči tomuto zamestnancovi?

9.

Má sa článok 16 ods. 2 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 52 [Charty] vykladať v zmysle, že zamestnávateľ musí vymazať všetky údaje z osobného spisu zamestnanca, ktoré zamestnávateľ získal a uchovával prostredníctvom jednej zo svojich iných organizačných jednotiek, ktorá má postavenie vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní vedenom voči tomuto zamestnancovi, a týkajú sa okolnosti, že zamestnanec:

–

je v prebiehajúcom trestnom konaní podozrivý/obvinený/obžalovaný zo spáchania trestného činu,

–

bol podozrivý/obvinený/obžalovaný zo spáchania trestného činu, v súvislosti s ktorým bolo trestné konanie prerušené alebo zastavené?“

30.

Bulharská vláda, maďarská vláda, ako aj Európska komisia podali písomné pripomienky. Bulharská vláda a Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. mája 2025.

IV. Analýza

33.

V druhom rade uvedená vláda zdôrazňuje, že na vznik zodpovednosti prokuratúry musí vnútroštátny súd v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou zodpovednosti štátu určiť, či práva žalobcu vo veci samej ako obvineného boli porušené a či bol neoprávnene obvinený z trestného činu. Predmetom veci samej však nie je uplatnenie ani ustanovení GDPR, ani vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernice 2016/680 a 2000/78. Výklad týchto aktov práva Únie nie je teda nevyhnutný na rozhodnutie sporu vo veci samej.

34.

Nesúhlasím s týmto názorom.

35.

Pripomínam, že pri prejudiciálnych otázkach položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť, a teda ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. ( 7 )

Je pravda, že vnútroštátny súd nevysvetľuje, či opatrenia prijaté ministerstvom v nadväznosti na vyšetrovanie trestného činu možno v konaní o takomto návrhu na náhradu škody pripísať prokuratúre. Uvádza iba to, že podľa vnútroštátnej judikatúry návrh na náhradu škody smeruje proti prokuratúre, pokiaľ sa týka vyšetrovania trestného činu. Na otázku prípadného pripísania konaní ministerstva údajne spôsobujúcich škodu sa však vzťahuje iba vnútroštátne právo. Platí to aj pre otázku pasívnej legitimácie v konaní o náhradu škody založenom na zodpovednosti štátu za vyšetrovanie trestného činu. Tieto tvrdenia bulharskej vlády sa teda zakladajú na výklade a uplatňovaní vnútroštátneho práva. Treba však pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprináleží, aby sa vyjadroval k výkladu vnútroštátnych ustanovení, ani aby rozhodoval o tom, či je ich výklad alebo uplatnenie vnútroštátnym súdom správny, pretože takýto výklad patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu. ( 9 )

38.

V dôsledku toho navrhujem nepovažovať prejudiciálne otázky za neprípustné v celom rozsahu.

39.

Naproti tomu uvádzam, že tretia až piata a ôsma až desiata prejudiciálna otázka sa čiastočne týkajú hypotetických situácií, ktoré nezodpovedajú skutkovému stavu sporu tak, ako je uvedený v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, a to účasti podozrivého, obvineného alebo obžalovaného na prebiehajúcom, prerušenom alebo zastavenom konaní. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že vyšetrovanie trestného činu bolo zastavené a že výberové konania, na ktorých sa žalobca vo veci samej zúčastnil, sa konali po tomto rozhodnutí o zastavení. Navyše nie je sporné, že žalobca vo veci samej bol iba podozrivým.

Vnútroštátny súd položil celkovo jedenásť otázok, ktoré sa týkajú GDPR (úvodná otázka a prvá až piata prejudiciálna otázka), smernice 2016/680 (šiesta až deviata prejudiciálna otázka) a smernice 2000/78 (desiata prejudiciálna otázka).

42.

Z prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta, na základe ktorého právneho aktu, GDPR alebo smernice 2016/680, zamestnanec môže za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, požadovať, aby z jeho osobného spisu boli vymazané údaje, ktoré ho identifikujú ako podozrivého v zastavenom vyšetrovaní trestného činu.

43.

V prvom rade treba pre jednoznačnosť spresniť skutkový predpoklad, ktorý je predmetom otázok týkajúcich sa GDPR a smernice 2016/680. Podotýkam, že hoci väčšina týchto otázok ( 10 ) výslovne odkazuje na údaje uchovávané v osobnom spise zamestnanca, niektoré otázky ( 11 ) sa všeobecnejšie vzťahujú na situáciu, keď zamestnávateľ uchováva údaje zamestnanca, ktorý vykonáva svoju službu v organizačnej jednotke zamestnávateľa, pričom údaje boli získané vyšetrovacou organizačnou jednotkou.

44.

úvodná otázka, ako aj prvá, druhá a šiesta až ôsma prejudiciálna otázka, ktoré sa v podstate týkajú určenia pôsobnosti GDPR,

–

tretia až piata prejudiciálna otázka, ktoré sa v podstate týkajú podmienok zákonnosti spracúvania v kontexte využitia práva na vymazanie podľa GDPR,

–

deviata prejudiciálna otázka, ktorá sa týka práva na vymazanie podľa smernice 2016/680,

–

V prípade kladnej odpovede sa tento súd svojou prvou a druhou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa článok 4 body 2 a 6 GDPR majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď sú v osobnom spise zamestnanca orgánu verejnej moci uchovávané osobné údaje, ktoré tento orgán verejnej moci získal prostredníctvom svojej organizačnej jednotky konajúcej ako vyšetrovací orgán, ide o „spracúvanie osobných údajov“ obsiahnutých v „informačnom systéme“.

49.

Hoci sa prvou a druhou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd formálne pýta Súdneho dvora, ako treba vykladať tieto dva pojmy, myslím si, že to nie je skutočný predmet týchto otázok. Keďže tieto otázky odkazujú na dvojakú úlohu, v ktorej taký orgán verejnej moci, ako je ministerstvo, spracúva údaje svojich zamestnancov (získanie ako vyšetrovací orgán a uchovávanie ako zamestnávateľ), treba ich chápať ako východiská úvahy, ktorej cieľom je určiť pôsobnosť GDPR. Podľa môjho názoru toto chápanie potvrdzuje skutočnosť, že vnútroštátny súd nevyslovuje žiadnu konkrétnu pochybnosť o výklade týchto pojmov v odôvodnení týchto istých otázok.

50.

Pre ôsmu prejudiciálnu otázku platí podľa môjho názoru rovnaká úvaha a touto otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či sa má článok 9 ods. 1 smernice 2016/680 ( 13 ) vykladať v tom zmysle, že povoľuje orgánu verejnej moci, aby uchovával informácie o postavení jedného zo svojich zamestnancov ako podozrivého pri vyšetrovaní trestného činu, hoci tento orgán získal tieto informácie prostredníctvom jednej zo svojich organizačných jednotiek konajúcej ako vyšetrovací orgán.

54.

Z týchto dôvodov navrhujem domnievať sa, že svojou úvodnou otázkou, ako aj svojou prvou, druhou a šiestou až ôsmou otázkou spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 GDPR a článok 9 ods. 1 smernice 2016/680 majú vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa uplatňuje v prípade, keď orgán verejnej moci uchováva v osobnom spise jedného zo svojich zamestnancov údaje o jeho postavení podozrivého pri vyšetrovaní trestného činu, keď boli údaje získané organizačnou jednotkou tohto orgánu verejnej moci pri plnení jeho povinností príslušného orgánu v zmysle tejto smernice.

b) Analýza

55.

V prvom rade uvádzam, že článok 2 ods. 1 GDPR definuje široko vecnú pôsobnosť tohto nariadenia, ktorá zahŕňa každé „spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a… spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému“ ( 15 ).

56.

V druhom rade článok 2 ods. 2 písm. d) GDPR stanovuje, že toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi najmä na účely predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania trestných činov. Ako vyplýva z odôvodnenia 19 uvedeného nariadenia a z článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, takéto spracúvanie sa riadi touto smernicou ako lex specialis . ( 20 )

60.

V treťom rade tak GDPR, ako aj smernica 2016/680 stanovujú zásadu „obmedzenia účelov“ ( 21 ), podľa ktorej osobné údaje musia byť získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely, a nesmú byť spracúvané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi. Táto zásada však neplatí absolútne. ( 22 ) Článok 9 ods. 1 tejto smernice totiž stanovuje, že údaje možno spracúvať na iné účely, ako sú účely stanovené v jej článku 1 ods. 1, na ktoré boli tieto údaje získané, a že na toto spracúvanie sa uplatňuje GDPR, ( 23 ) keď je takéto spracúvanie „prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu“. Táto výhrada znamená jednoducho to, že zákonnosť spracúvania na iné účely treba posúdiť s prihliadnutím na GDPR. ( 24 )

61.

V tomto prípade niet pochybností o tom, že ministerstvo prostredníctvom svojho riaditeľstva povereného vyšetrovacími opatreniami proti jeho zamestnancom získalo a spracúvalo údaje žalobcu vo veci samej na účely uvedené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680 ako príslušný orgán v zmysle článku 3 ods. 7 tejto smernice.

62.

Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 2 písm. b) GDPR vykladať v tom zmysle, že organizačná jednotka orgánu verejnej moci môže získavať a uchovávať údaje týkajúce sa toho, že jeden z jeho zamestnancov bol podozrivým pri vyšetrovaní trestného činu, hoci tieto informácie boli získané inou jednotkou tohto orgánu, ktorá má postavenie vyšetrovacieho orgánu.

65.

Štvrtou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či sa článok 17 ods. 1 písm. a) GDPR má vykladať v tom zmysle, že orgán verejnej moci musí ako zamestnávateľ vymazať z osobného spisu zamestnanca všetky údaje týkajúce sa jeho postavenia ako podozrivého pri vyšetrovaní trestného činu, ktoré bolo zastavené, keď tieto údaje získala iná organizačná jednotka tohto orgánu, ktorá má postavenie orgánu povereného vyšetrovaním týkajúcim sa tohto zamestnanca.

66.

Piatou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd navyše v podstate vedieť, či sa článok 17 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia má vykladať v tom zmysle, že takéto údaje sú „spracúvané nezákonne“.

67.

Hoci vnútroštátny súd neposkytuje žiadnu informáciu k prípadnému dôvodu zákonnosti relevantnému v tomto prípade, ani k príslušnému vnútroštátnemu právnemu rámcu, tak Komisia, ako aj bulharská vláda odkázali vo svojich písomných pripomienkach na článok 6 ods. 1 písm. c) GDPR.

71.

Podľa tohto ustanovenia je spracúvanie zákonné, keď je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. Článok 6 ods. 3 GDPR najmä spresňuje, že právo členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha a ktoré definuje základ pre spracúvanie, musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu. Ten istý dôvod zákonnosti je premietnutý v článku 17 ods. 3 písm. b) tohto nariadenia, ktoré vylučuje právo na vymazanie upravené v jeho článku 17 ods. 1, keď je spracúvanie údajov nevyhnutné na splnenie takej zákonnej povinnosti. ( 27 )

72.

b) Analýza

74.

Zdá sa, že z vysvetlení poskytnutých bulharskou vládou vyplýva, že právny základ uchovávania dotknutých údajov vyplýva z kombinovaného výkladu viacerých ustanovení obsiahnutých v „pokyne“ vydanom ministrom vnútra na základe ZMVR, ktorý upravuje výslovné delegovanie normatívnej právomoci na tohto ministra.

75.

V tejto súvislosti vzniká najprv otázka, či základ spracúvania v zmysle článku 6 ods. 3 GDPR môže byť definovaný normatívnym aktom prijatým orgánom verejnej moci členského štátu na základe zákonného splnomocnenia upraveného vo vnútroštátnom právnom predpise.

76.

79.

V tomto prípade zo spisu vo veci vyplýva, že pokyny ministerstva sú vydávané ako normatívne akty na základe zákonného splnomocnenia upraveného v ZMVR a sú tiež zverejňované v Dăržaven vestnik (úradný vestník). Nepredstavujú teda čisto interné pokyny, ktoré zjavne nemožno kvalifikovať ako „zákon“ vo vecnom zmysle. ( 33 )

80.

Ustanovenia, na ktoré odkázala bulharská vláda, však podľa môjho názoru vyvolávajú otázky týkajúce sa predvídateľnosti spracúvania údajov pochádzajúcich z vyšetrovania trestného činu. Konkrétnejšie pochybujem o predvídateľnosti účelov spracúvania, ktoré v súlade s článkom 6 ods. 3 GDPR musia byť definované v právnom základe spracúvania.

81.

Podľa informácií, ktoré poskytla bulharská vláda, medzi týmito účelmi, ktoré sú zrejme taxatívne vypočítané v článku 5 ods. 2 pokynu k osobným spisom, sa nachádza účel týkajúci sa „zmeny... služobného pomeru zamestnancov“, ktorý má plniť uchovávanie dotknutých údajov. Podľa článku 6 ods. 4 tohto pokynu údaje uchovávané na účely „zmeny pracovného alebo služobného pomeru“ zahŕňajú najmä „dokumenty týkajúce sa disciplinárnych konaní“.

85.

V tejto súvislosti bulharská vláda na pojednávaní tvrdila, že ak v nadväznosti na vyšetrovanie nie je začaté disciplinárne konanie, nie sú údaje týkajúce sa tohto vyšetrovania neskôr použité pri riadení služobného postupu zamestnanca. Je však vo verejnom záujme uchovávať ich, pretože sa týkajú osôb zodpovedných za špecifické činnosti, ktoré majú garantovať verejný poriadok a chrániť obyvateľstvo.

86.

Je pravda, že vo všeobecnosti sa uznáva, že úloha príslušníka polície si vyžaduje dodržiavanie pravidiel správania na vyššej úrovni ako u iných zamestnancov. Napriek tomu nie je sporné, že v tomto prípade bolo vyšetrovanie zastavené, pretože neboli dôkazy a proti dotknutému zamestnancovi nebolo začaté žiadne disciplinárne konanie. Nerozumiem preto, ako by povaha úloh pri ochrane verejného poriadku, ktoré má tento zamestnanec, mohla odôvodniť uchovávanie dotknutých údajov v jeho osobnom spise.

87.

Bulharská vláda navyše na pojednávaní spresnila, že uchovávanie údajov pochádzajúcich z vyšetrovania trestného činu súvisí s uchovávaním údajov týkajúcich sa disciplinárnej zodpovednosti zamestnancov, keďže výsledok vyšetrovania trestného činu je rozhodujúci pre to, či je na mieste vznik takej disciplinárnej zodpovednosti. V osobnom spise žalobcu vo veci samej sa tak uvádza, že vyšetrovanie trestného činu, v ktorom bol podozrivým, dospelo k záveru, že proti nemu neexistujú dôkazy, takže nebolo začaté žiadne disciplinárne konanie. Domnievam sa však, že tu ide o dôkaz v kruhu, ktorý považuje uchovávanie údajov za cieľ všeobecného záujmu. Podľa tejto logiky by tak každé uchovávanie údajov bolo samo osebe odôvodnené, v dôsledku čoho by bola požiadavka cieľa verejného záujmu nadbytočná.

91.

Za týchto okolností a bez ďalších informácií o sledovanom oprávnenom cieli nie je možné posúdiť proporcionalitu doby uchovávania údajov v osobných spisoch, ktorá podľa informácií poskytnutých bulharskou vládou na pojednávaní trvá až do dovŕšenia 100 rokov veku zamestnanca. Uplatňovanie tejto doby bez rozdielu na každý údaj týkajúci sa vyšetrovania trestného činu, bez ohľadu na jeho výsledok a skutočnosť, či bola uložená disciplinárna sankcia, však nemožno odôvodniť jednoduchým odkazom na úlohy zamestnancov polície. ( 37 )

92.

Na záver navrhujem odpovedať na tretiu až piatu prejudiciálnu otázku tak, že článok 17 ods. 3 GDPR, v spojení s jeho článkom 6 ods. 1 písm. c) a článkom 6 ods. 3, sa má vykladať v tom zmysle, že uchovávanie osobných údajov týkajúcich sa vyšetrovania trestného činu, v ktorom bol zamestnanec polície predmetom vyšetrovacích opatrení ako podozrivý a ktoré bolo zastavené, v osobnom spise tohto zamestnanca, nemožno považovať za zákonné na účely splnenia zákonnej povinnosti, ktorú má orgán verejnej moci, ktorý je jeho zamestnávateľom, na základe vnútroštátneho práva ako prevádzkovateľ iba z dôvodu povahy úloh, ktoré má tento zamestnanec plniť.

c) Ďalšie úvahy

93.

Na úvod pripomínam, že podľa judikatúry sa článok 10 GDPR uplatňuje na údaje týkajúce sa trestných činov bez ohľadu na to, či počas trestného konania bolo alebo nebolo preukázané spáchanie trestného činu, pre ktorý bola osoba stíhaná. ( 38 )

97.

V tomto prípade nie je sporné, že žalobca vo veci samej nebol ani stíhaný, ani obvinený, ale že z údajov uchovávaných v jeho osobnom spise vyplýva, že bol predmetom vyšetrovacích opatrení ako podozrivý. Navyše sa domnievam, že takéto údaje predstavujú údaje „týkajúce sa“ trestných činov ( 39 ). Cieľ sledovaný článkom 10 GDPR ( 40 ) totiž svedčí v prospech uplatňovania tohto ustanovenia na osobné údaje, ktoré ukazujú, že podozrenia zo spáchania trestného činu viedli k vyšetrovacím opatreniam prijatým príslušným orgánom proti dotknutej osobe ( 41 ). Aj keď vyšetrovanie nevedie k odsúdeniu, skutočnosť, že takéto údaje sa nachádzajú v osobnom spise, môže mať neskôr negatívne dôsledky.

98.

Keď je však prevádzkovateľom orgán verejnej moci, spracúvanie osobných údajov sa v každom prípade vykonáva „pod kontrolou orgánu verejnej moci“ ( 42 ). V tomto prípade boli údaje žalobcu vo veci samej spracúvané výlučne v rámci organizačných jednotiek ministerstva ako prevádzkovateľa. Nie je teda nevyhnutné skúmať, či vnútroštátne právo poskytuje v zmysle článku 10 GDPR primerané záruky pre práva a slobody dotknutých osôb.

4. O deviatej prejudiciálnej otázke

Svojou desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 smernice 2000/78 má vykladať v tom zmysle, že táto smernica bráni tomu, aby orgán verejnej moci, ktorého organizačná jednotka vykonáva vyšetrovacie opatrenia proti zamestnancovi inej jednotky, odmietol ako zamestnávateľ povýšiť tohto zamestnanca iba z dôvodu, že bol podozrivým pri vyšetrovaní trestného činu, ktoré bolo zastavené.

102.

Najprv treba uviesť, že pokiaľ ide o skutkového predpoklady, z ktorých vychádza táto otázka, bulharská vláda na pojednávaní v odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom uviedla, že počas obdobia po vyšetrovaní trestného činu bol žalobca vo veci samej na rozdiel od toho, čo tvrdí, povýšený na vyššie pozície. Prezumpcia relevantnosti prejudiciálnych otázok však nemôže byť vyvrátená iba okolnosťou, že jeden z účastníkov konania vo veci samej popiera určité skutočnosti, ktorých správnosť neprináleží preverovať Súdnemu dvoru a od ktorých závisí vymedzenie predmetu sporu. ( 43 )

103.

Ďalej pripomínam, že smernica 2000/78 vo svojom článku 1 taxatívne vypočítava dôvody diskriminácie, ktorú zakazuje, a to náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. ( 44 ) Na postavenie podozrivého pri vyšetrovaní trestného činu, ktoré bolo zastavené, sa však nevzťahuje žiadny z týchto dôvodov. Odmietnutie služobného postupu založené iba na tejto okolností teda nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.

104.

107.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia‑mesto, Bulharsko), odpovedal takto:

1.

Článok 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, a článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

toto nariadenie sa uplatňuje vtedy, keď orgán verejnej moci uchováva v osobnom spise jedného zo svojich zamestnancov údaje o jeho postavení ako podozrivého pri vyšetrovaní trestného činu, keď údaje boli získané organizačnou jednotkou tohto orgánu verejnej moci pri výkone jeho povinností príslušného orgánu v zmysle tejto smernice, pokiaľ uchovávanie sleduje iné účely, ako sú účely uvedené v jej článku 1 ods. 1.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

táto smernica sa neuplatňuje na odmietnutie služobného postupu zamestnanca iba z dôvodu, že tento zamestnanec bol podozrivým pri vyšetrovaní trestného činu, ktoré bolo zastavené.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ).

( 10 ) Prvá, druhá, štvrtá, piata, siedma a deviata prejudiciálna otázka.

( 11 ) Tretia, šiesta a ôsma prejudiciálna otázka.

( 12 ) K preformulovaniu otázok pozri rozsudok z 3. júna 2025, Kinsa ( C‑460/23 , EU:C:2025:392 , bod 34 a citovaná judikatúra).

( 13 ) Článok 52 Charty, ktorého sa tiež týka táto otázka, upravuje obmedzenia základných práv a nie je podľa môjho názoru relevantný v kontexte vymedzenia pôsobnosti GDPR a smernice 2016/680.

( 14 ) Výklad týchto pojmov podaný v kontexte GDPR sa teda musí analogicky uplatniť na túto smernicu; k pojmu „spracúvanie“ pozri rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne) ( C‑548/21 , EU:C:2024:830 , bod 71 ).

( 15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie) ( C‑180/21 , EU:C:2022:967 , bod 73 ).

( 22 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Inspektor v Inspektorata kam Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie) ( C‑180/21 , EU:C:2022:406 , body 37 , 38 , 70 a 71 ).

( 23 ) Pokiaľ nejde o činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie, teda činnosť, ktorej cieľom je zabezpečiť národnú bezpečnosť alebo ktorá môže byť zaradená do tej istej kategórie, čo sa nezdá byť tento prípad; pozri rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) ( C‑439/19 , EU:C:2021:504 , body 66 až 68 ).

( 24 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Lietuvos Respublikos generalinė prokuratūra ( C‑162/22 , EU:C:2023:266 , body 83 a 84 ).

( 25 ) Pozri konkrétnejšie bod 72 nižšie.

( 26 ) Táto okolnosť nebráni tomu, aby Súdny dvor zohľadnil tieto ustanovenia pri preformulovaní otázok; pozri rozsudok z 13. marca 2025, Alsen ( C‑137/23 , EU:C:2025:179 , bod 46 a citovaná judikatúra).

( 27 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina vo veci Agencia po vpisvanijata ( C‑200/23 , EU:C:2024:445 , body 62 a 63 ).

( 34 ) Pozri najmä rozsudok z 2. februára 2021, Consob ( C‑481/19 , EU:C:2021:84 , bod 37 ).

( 35 ) K prehľadu tejto judikatúry pozri ESĽP, veľká komora, 11. júna 2024, Nealon a Hallam v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2024:0611JUD003248319, body 102 až 109 a body 122 až 125, ako aj konkrétnejšie v oblasti verejnej služby ESĽP, 16. februára 2017, Yildiz v. Turecko, CE:ECHR:2017:0124DEC006518210, body 30 až 34. V tejto veci príslušník polície tvrdil, že negatívne hodnotenie predpokladalo, že bol vinný z trestného činu, hoci bol oslobodený. ESĽP však dospel k záveru, že článok 6 ods. 2 EDĽP sa neuplatňoval, pretože žalobca nepreukázal, že zaobchádzanie s ním vytvorilo súvislosť medzi trestným konaním a neskorším správnym konaním.

( 36 ) Komisia vo svojich písomných pripomienkach odkázala na článok 6 ods. 1 písm. e) GDPR, ktorý sa týka spracúvania, ktoré je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Hoci skutočne ide o dôvod zákonnosti, ktorý sa môže uplatňovať na orgán verejnej moci, rovnako sa na neho vzťahujú požiadavky článku 6 ods. 3 tohto nariadenia. Rovnako tak vzniká otázka existencie cieľa verejného záujmu.

( 37 ) Pripomínam, že podľa zásady minimalizácie údajov zakotvenej v článku 5 ods. 1 písm. c) GDPR musia byť údaje primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. Podľa odôvodnenia 39 GDPR si táto zásada vyžaduje, aby doba uchovávania údajov bola obmedzená na nevyhnutný rozsah .

( 38 ) Rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje) ( C‑136/17 , EU:C:2019:773 , bod 72 ).

( ) Rozsudky zo 7. júla 2011, Agafižei a i. ( C‑310/10 , EU:C:2011:467 , body 31 až 33 ); z 9. marca 2017, Milkova ( C‑406/15 , EU:C:2017:198 , bod 44 ), a zo 17. októbra 2024, Zetschek ( C‑349/23 , EU:C:2024:889 , bod 25 a citovaná judikatúra).