C-316/24

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Poľnohospodárstvo – Prípravky na ochranu rastlín – Nariadenie (EÚ) č. 1107/2009 – Obnovenie schválenia účinnej látky cypermetrín – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2049 – Žiadosť o vnútorné preskúmanie – Článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1367/2006 – Zamietnutie žiadosti – Zásada obozretnosti – Posúdenie EFSA – Starostlivé a nestranné preskúmanie relevantných okolností – Medzery v údajoch – Toxicita izomérov – Účinky na endokrinný systém – Dlhodobá toxicita prípravkov na ochranu rastlín – Identifikácia kritických oblastí obáv – Zloženie účinnej látky – Realistické podmienky používania – Povinnosť odôvodnenia Komisie“

Obsah

I. Úvod

II. Právny rámec

A. Úvodné poznámky

1. Konanie o obnovení a ustanovenia, ktoré sa v ňom majú použiť

2. Úvodná poznámka týkajúca sa aktívnej legitimácie PAN Europe

B. Tretí odvolací dôvod – medzery v údajoch

C. Prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu – vyžiadanie potvrdzujúcich informácií o toxicite izomérov

1. Prípustnosť tvrdení týkajúcich sa bodu 1.9 časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013

a) Odôvodnenie

b) Dôkazné bremeno

2. Druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu – vyžiadanie dodatočných údajov

3. Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu – voľná úvaha Komisie

4. Tretia časť druhého odvolacieho dôvodu – dôkaz o zjavnom pochybení

5. Predbežný záver

2. Vodné organizmy

a) Aplikácia na jeseň

b) Ekologická hodnota obnovy

c) Predbežný záver

3. Článkonožce, ktoré nepatria k cieľovej skupine

G. Výsledok skúmania odvolacích dôvodov

1.

Prípravky na ochranu rastlín, takzvané „pesticídy“, majú kľúčový význam pre (konvenčné ( 3 )) poľnohospodárstvo, a teda osobitne pre našu výživu. Predpokladom ich účinku je, že sú škodlivé pre organizmy, proti ktorým sa má bojovať. Môžu však škodiť aj iným organizmom, teda životnému prostrediu alebo dokonca ľuďom.

2.

Nariadenie o ochrane rastlín ( 4 ) má zabezpečiť, aby prípravky na ochranu rastlín síce boli účinné, ale nemali žiadne škodlivé účinky najmä na zdravie ľudí ani neprijateľné účinky na životné prostredie. Na tento účel stanovuje podmienku autorizácie prípravkov na ochranu rastlín a schválenia účinných látok, ktoré sú v nich použité. Autorizácia, resp. schválenie sa udelí až po tom, čo sa v zložitom postupe preukázalo, že nedochádza k uvedeným škodlivým účinkom.

3.

Toto konanie sa týka obnovenia schválenia účinnej látky cypermetrín (ďalej len „sporné obnovenie“). ( 5 ) Komisia rozhodla o spornom obnovení v roku 2021, hoci Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v posúdení žiadosti o obnovenie vyjadril pochybnosti o súlade s kritériami schválenia.

Právny rámec prejednávaného sporu vyplýva z ustanovení týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín, ako aj z nariadenia o uplatňovaní Aarhuského dohovoru.

A.

Nariadenie o ochrane rastlín

7.

Podstatné požiadavky na schválenie účinnej látky sú stanovené v článku 4 nariadenia o ochrane rastlín:

„1. Účinná látka sa schváli v súlade s prílohou II, ak vzhľadom na aktuálne vedecké a technické poznatky možno očakávať, že pri zohľadnení kritérií schválenia stanovených v bodoch 2 a 3 uvedenej prílohy bude prípravok na ochranu rastlín, ktorý túto účinnú látku obsahuje, spĺňať požiadavky ustanovené v odsekoch 2 a 3.

e)

nemá žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie…;

…“

5. Na účely schválenia účinnej látky sa odseky 1, 2 a 3 považujú za splnené, ak sa to stanovilo pre jedno alebo viaceré reprezentatívne použitia aspoň jedného prípravku na ochranu rastlín, ktorý obsahuje túto účinnú látku.

…“

8.

9.

Obnovenie schválenia účinnej látky je upravené v článku 14 nariadenia o ochrane rastlín:

„1. Schválenie účinnej látky sa na základe žiadosti obnoví, ak sa stanoví, že kritériá schválenia stanovené v článku 4 sú splnené.

Kritériá článku 4 sa považujú za splnené, ak sa tak stanovilo vzhľadom na jedno alebo viaceré reprezentatívne použitia aspoň jedného prípravku na ochranu rastlín, ktorý túto účinnú látku obsahuje.

Takéto obnovenie schválenia môže obsahovať podmienky a obmedzenia, ako sú uvedené v článku 6.

…“

b)

informácie považujú za potvrdzujúce, čo sa vyžaduje na zvýšenie istoty pri rozhodovaní [zvýšenie dôveryhodnosti rozhodnutia – neoficiálny preklad ].“

11.

Bod 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín sa týka vlastností účinných látok narúšajúcich endokrinný systém u ľudí:

„Účinná látka … sa schvál[i] iba vtedy, ak sa na základe posúdenia usmernení k testom schválených v Spoločenstve alebo na medzinárodnej úrovni alebo iných dostupných údajov a informácií vrátane prehľadu vedeckej literatúry, ktoré preskúma úrad, nepovažujú za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí…“.

12.

2.

pôsobí na endokrinný systém, t. j. mení jeho funkciu (funkcie);

3.

nepriaznivý účinok je dôsledkom pôsobenia na endokrinný systém.“

14.

Šiesty odsek bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín, ktorý bol tiež doplnený, upravuje údaje, z ktorých sa má vychádzať, a metódy, ktoré sa majú použiť:

iné vedecké údaje vybrané uplatnením metodiky systematického preskúmavania, najmä v nadväznosti na usmernenie k údajom z literatúry uvedené v súlade s týmto nariadením v oznámeniach Komisie v rámci stanovovania požiadaviek na údaje týkajúce sa účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín;

2.

posúdenie dostupných relevantných vedeckých údajov použitím prístupu založeného na váhe dôkazov s cieľom určiť, či sú splnené kritériá stanovené v piatom odseku; pri určovaní váhy dôkazov sa v rámci posudzovania vedeckých dôkazov predovšetkým zohľadňujú všetky tieto faktory:

a)

pozitívne aj negatívne výsledky;

b)

pojem limitná dávka a medzinárodné usmernenia o maximálnych odporúčaných dávkach a o posudzovaní mätúcich účinkov nadmernej toxicity;

3.

na základe biologickej plauzibility, ktorá sa určí na základe súčasných vedeckých poznatkov a s ohľadom na medzinárodne dohodnuté usmernenia, a určí súvislosť medzi nepriaznivým účinkom (nepriaznivými účinkami) a spôsobom účinku na endokrinný systém použitím prístupu založeného na váhe dôkazov;

4.

nepriaznivé účinky, ktoré sú nešpecifickými druhotnými dôsledkami iných toxických účinkov, sa na účely identifikácie látky ako endokrinného disruptora nezohľadňujú.“

B.

„1a. Na účely posúdenia kritérií schválenia stanovených v bode 3.6.5 a bode 3.8.2 prílohy II k [nariadeniu o ochrane rastlín], zmenenému nariadením Komisie (EÚ) 2018/605, pokiaľ ide o žiadosti, v súvislosti s ktorými [EFSA] prijal záver pred 10. novembrom 2018, a v prípade, že výbor uvedený v článku 79 ods. 1 [nariadenia o ochrane rastlín] ešte nehlasoval o návrhu nariadenia o obnovení alebo neobnovení tejto účinnej látky do uvedeného dátumu, Komisia sa môže domnievať, že sú potrebné ďalšie informácie na posúdenie toho, či sú tieto kritériá schválenia splnené. V takýchto prípadoch Komisia požiada [EFSA], aby v primeranej lehote opätovne posúdil dostupné informácie a informoval žiadateľa o tejto žiadosti.

Na žiadosť Komisie v súlade s prvým pododsekom môže [EFSA]… požiadať žiadateľa, aby poskytol takéto informácie…“.

C.

Nariadenie (EÚ) č. 283/2013

17.

Nariadenie (EÚ) č. 283/2013 ( 13 ) stanovuje, ktoré údaje sa majú predložiť na účely rozhodovania o účinných látkach. Podľa článku 5 ods. 2 sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti, teda od 23. apríla 2013, na postupy týkajúce sa obnovenia schválenia účinných látok, platnosť schválenia ktorých sa skončí 1. januára 2016 alebo neskôr. Platnosť pôvodného schválenia pre cypermetrín sa skončila 28. februára 2016, takže na postup týkajúci sa jeho obnovenia sa uplatňovalo nariadenie (EÚ) č. 283/2013.

V článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia o uplatňovaní Aarhuského dohovoru je pojem správny akt vymedzený ako „nelegislatívny akt prijatý inštitúciou alebo orgánom Únie, ktorý má právne a vonkajšie účinky a obsahuje ustanovenia, ktoré môžu byť v rozpore s právom životného prostredia“.

20.

Článok 10 nariadenia o uplatňovaní Aarhuského dohovoru upravuje postup vnútorného preskúmania správnych aktov:

„1. Každá mimovládna organizácia alebo iní príslušníci verejnosti, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 11, sú oprávnení požiadať o vnútorné preskúmanie inštitúciu alebo orgán Únie, ktoré správny akt prijali alebo v prípade údajnej správnej nečinnosti ho prijať mali, a to z dôvodu, že daný akt alebo nečinnosť je v rozpore s právom životného prostredia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. f).

… V žiadosti sa uvedú dôvody na preskúmanie.

2. Inštitúcia alebo orgán Únie uvedení v odseku 1 zvážia každú takúto žiadosť…. … Inštitúcia alebo orgán Únie uvedie svoje dôvody v písomnej odpovedi …

Cypermetrín je insekticídom zo skupiny pyretroidov. Táto skupina insekticídov je vo veľkom rozsahu používaná v Európskej únii na účely boja proti škodcom plodín. Cypermetrín je vysoko toxický pre hmyz.

23.

Komisia schválila cypermetrín už v roku 2005 podľa smernice o ochrane rastlín ( 14 ), ktorá bola účinná v minulosti. Toto schválenie bolo časovo obmedzené do roku 2016. Pracovná skupina vytvorená dvoma spoločnosťami – Arysta LifeScience Benelux sprl a SBM Développement – (ďalej len „žiadateľ“) požiadala o obnovenie tohto schválenia. Zo spisu nevyplýva presný okamih podania žiadosti. Počas konania o preskúmaní obnovenia Komisia viackrát na kratšie obdobia predĺžila platnosť schválenia, aby zabránila tomu, že platnosť schválenia sa skončí z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv, pred prijatím rozhodnutia o obnovení (článok 17 nariadenia o ochrane rastlín).

24.

Keďže žiadateľ podal žiadosť v Belgicku a Nemecku, Belgicko sa stalo spravodajským členským štátom a Nemecko sa stalo spoluspravodajským členským štátom v zmysle článku 7 nariadenia o ochrane rastlín. Tieto štáty podľa článku 11 predložili návrh hodnotiacej správy o obnovení. EFSA následne podľa článku 12 preskúmal tento návrh za účasti žiadateľa, členských štátov a verejnosti.

25.

Dňa 20. januára 2022 predložila PAN Europe Komisii na základe článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 vo francúzskom jazyku žiadosť o vnútorné preskúmanie sporného obnovenia. Touto žiadosťou sa konkrétne navrhovalo zrušiť a nahradiť sporné obnovenie prijatím nariadenia, ako aj zamietnuť žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky cypermetrín. Komisia listom komisárky Stelly Kyriakidesovej, ktorý zaregistrovala pod číslom Ares(2022)4621502 – 23/06/2022, a rozhodnutím pripojeným k tomuto listu (ďalej len „sporné rozhodnutie o preskúmaní“) zamietla túto žiadosť. Komisia zaslala tento list a sporné rozhodnutie o preskúmaní PAN Europe 23. júna 2022 v anglickom jazyku a 18. júla 2022 vo francúzskom jazyku.

29.

PAN Europe následne podala na Všeobecnom súde žalobu proti spornému rozhodnutiu o preskúmaní. Všeobecný súd túto žalobu zamietol. PAN Europe prejednávaným odvolaním navrhuje

–

určiť, že odvolanie je prípustné a dôvodné,

–

Komisia navrhuje

–

zamietnuť odvolanie a

–

uložiť PAN Europe povinnosť nahradiť trovy konania.

31.

33.

Keďže schvaľovanie účinných látok podľa nariadenia o ochrane rastlín a procesnoprávny rámec žalôb environmentálnych združení proti ich schváleniu sú z právneho a technického hľadiska zložité, je vhodné charakterizovať sporné konanie o obnovení, ako aj právne kritériá, ktoré sú preň najdôležitejšie (pozri v tejto súvislosti oddiel 1), a opísať aktívnu legitimáciu PAN Europe (pozri v tejto súvislosti oddiel 2).

1. Konanie o obnovení a ustanovenia, ktoré sa v ňom majú použiť

34.

Nariadenie o ochrane rastlín stanovuje, že účinné látky použité v prípravkoch na ochranu rastlín si vyžadujú schválenie Komisie. Prípravky na ochranu rastlín ako také naopak autorizujú členské štáty.

35.

Pri rozhodovaní o obnovení schválenia účinnej látky musí Komisia vykonať komplexné vedecké a technické posúdenie, takže má širokú mieru voľnej úvahy, ktorej výkon môžu súdy Únie z vecného hľadiska preskúmať, len pokiaľ ide o existenciu zjavne nesprávneho posúdenia. ( 18 ) V takomto kontexte súd Únie nemôže svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy nahradiť posúdenie inštitúcií, ktorým výlučne zveril túto úlohu normotvorca. ( 19 )

39.

Najmä ak sa jeden účastník konania odvoláva na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa mala dopustiť príslušná inštitúcia, musí však súd Únie overiť, či táto inštitúcia starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti daného prípadu, na ktorých je toto posúdenie založené. ( 20 )

40.

Pri schvaľovaní účinných látok podľa nariadenia o ochrane rastlín sa toto skúmanie začína informáciami, ktoré žiadateľ poskytol v konaní na základe svojho dôkazného bremena. Spolu so žiadosťou o schválenie totiž podľa článkov 7 a 8 musí predložiť úplnú dokumentáciu, pomocou ktorej preukáže, že účinná látka spĺňa kritériá schválenia. Komisia ďalej konkretizovala požiadavky na takú dokumentáciu. ( 21 )

41.

44.

Ak sa Komisia odkloní od vedeckého zistenia EFSA, musí preto najmä odôvodniť, prečo dospela k inému záveru než EFSA.

45.

Podľa záverov EFSA predložil žiadateľ informácie o „cypermetríne 500 EC“. Je to emulzifikovateľný koncentrát s obsahom 500 g/L účinnej látky. Ako reprezentatívne použitie sa posudzovala aplikácia postrekom ako insekticídu na poliach pre zimné a jarné obilniny, ako aj zemiaky v južnej Európe a pre zimnú, ako aj jarnú repku olejnú v strednej a severnej Európe. ( 27 )

46.

Tieto informácie najprv posúdili dva spravodajské členské štáty a EFSA následne preskúmal toto posúdenie za účasti všetkých členských štátov a verejnosti. Výsledky tohto preskúmania sú uvedené v záveroch EFSA z roku 2018. EFSA v nich identifikoval spolu 24 medzier v údajoch v žiadosti o obnovenie, ktoré sú predmetom tretieho odvolacieho dôvodu (pozri v tejto súvislosti časť B), tri oblasti skúmania, ktorých posúdenie nemohol ukončiť, ako aj štyri kritické oblasti obáv (pozri v tejto súvislosti časť F). Dostupné informácie týkajúce sa týchto posledných uvedených oblastí podľa názoru EFSA neumožňujú dospieť k záveru, že reprezentatívny prípravok na ochranu rastlín v zmysle článku 4 nariadenia o ochrane rastlín nebude mať žiadny škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat, životné prostredie alebo podzemné vody alebo neprijateľné účinky na životné prostredie.

Environmentálne združenie, akým je PAN Europe, však nie je priamo dotknuté obnovením schválenia účinnej látky pre prípravky na ochranu rastlín, lebo účinné látky sa dostávajú do životného prostredia len vo forme prípravkov na ochranu rastlín, ktoré si vyžadujú ďalšiu autorizáciu. Environmentálne združenie preto nemôže podať priamo žalobu proti takému obnoveniu na súdoch Únie. ( 29 )

50.

Nariadenie o uplatňovaní Aarhuského dohovoru síce poskytuje environmentálnym združeniam možnosť požiadať orgán, ktorý prijal správny akt podľa zákona o životnom prostredí, o vnútorné preskúmanie. Environmentálne združenie môže napadnúť rozhodnutie prijaté v nadväznosti na túto žiadosť na súdoch Únie. Schválenie účinnej látky však najprv neplatilo ako správny akt, na ktorý by sa uplatnil tento postup, ale ako akt so všeobecnou pôsobnosťou. ( 30 )

51.

Článok 1 bodom 1 nariadenia (EÚ) 2021/1767 však bola definícia pojmu „správny akt“ v nariadení o uplatňovaní Aarhuského dohovoru rozšírená na každý nelegislatívny akt prijatý inštitúciou alebo orgánom Únie. Toto ustanovenie podľa článku 297 ods. 1 tretieho pododseku ZFEÚ – ako je uvedené aj v článku 2 prvom odseku nariadenia (EÚ) 2021/1767 – nadobudlo účinnosť 20. dňom po uverejnení tohto nariadenia, teda 28. októbra 2021.

52.

Komisia nepovažovala tvrdenia PAN Europe za presvedčivé. Preto sporným rozhodnutím o preskúmaní zamietla žiadosť o preskúmanie. PAN Europe následne mohla napadnúť toto rozhodnutie podľa článku 12 nariadenia o uplatňovaní Aarhuského dohovoru.

56.

Predmet súdneho konania pritom zodpovedá predmetu žiadosti o preskúmanie. Žaloba proti jej zamietnutiu v zásade ( 33 ) nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré sa nenachádzali v žiadosti o vnútorné preskúmanie. Inak by bola požiadavka týkajúca sa odôvodnenia takejto žiadosti, ktorá je uvedená v článku 10 ods. 1 nariadenia o uplatňovaní Aarhuského dohovoru, zbavená potrebného účinku a zmenil by sa predmet konania začatého na základe tejto žiadosti. ( 34 )

B.

Tretí odvolací dôvod – medzery v údajoch

57.

V tom istom zmysle vyznieva tretia námietka , ktorá smeruje proti bodu 312 napadnutého rozsudku. Podľa neho PAN Europe musela uviesť, prečo medzery v údajoch museli viesť k záveru, že kritériá na obnovenie schválenia nie sú splnené. Vzhľadom na medzery v údajoch však podľa zásady obozretnosti prináleží Komisii preukázať, že tieto medzery v údajoch nebránia obnoveniu schválenia.

61.

Tieto konštatovania Všeobecného súdu však nevychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.

62.

Súdny dvor síce so zreteľom na zásadu obozretnosti vyložil niekoľko predpisov v tom zmysle, že určité činnosti nemožno povoliť, pokiaľ existujú vedecké pochybnosti o tom, či možno vylúčiť škodlivé účinky týchto činností na príslušný chránený záujem. ( 35 ) V tomto zmysle vyznieva aj článok 4 ods. 3 nariadenia o ochrane rastlín. Podľa neho prípravok na ochranu rastlín nemôže mať škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat alebo na podzemnú vodu ani neprijateľný účinok na životné prostredie. To musí podľa článku 7 ods. 1 a článku 29 ods. 2 preukázať žiadateľ. ( 36 ) Napokon predpokladom výkonu voľnej úvahy Komisie v súlade s právom je, že predtým starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti daného prípadu. ( 37 )

63.

PAN Europe síce najmä štvrtým odvolacím dôvodom odôvodňuje svoje tvrdenia týkajúce sa určitých medzier v údajoch (pozri v tejto súvislosti časti C a D.2), ale predmetný odvolací dôvod sa týka všetkých medzier v údajoch.

67.

Zo záverov EFSA tiež nevyplýva, že predmetné medzery v údajoch bránia preukázaniu neexistencie škodlivých účinkov cypermetrínu. EFSA skutočnosti vo svojich záveroch vôbec neposudzuje väčšinu medzier v údajoch. ( 40 ) Síce konštatuje, že tri oblasti skúmania nemohla definitívne posúdiť, avšak PAN Europe na to nepoukazuje, takže tento aspekt záverov nie je predmetom konania.

68.

Všeobecný súd preto správne konštatoval, že z medzier v údajoch ako takých ani z tvrdení PAN Europe týkajúcich sa medzier v údajoch nevyplýva, že podmienky na udelenie sporného obnovenia neboli splnené.

69.

Tretí odvolací dôvod je teda ako celok nedôvodný.

C.

Prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu – vyžiadanie potvrdzujúcich informácií o toxicite izomérov

73.

V štvrtom odvolacom dôvode sa rozvíja myšlienka medzier v údajoch a konkretizuje sa so zreteľom na dve určité otázky. PAN Europe totiž kritizuje, že Komisia pri obnovení schválenia požadovala, aby žiadateľ v určitých lehotách predložil „ďalšie potvrdzujúce informácie“. Cieľom týchto tvrdení nie je zrušiť túto povinnosť. PAN Europe nimi chce naopak ukázať, že žiadateľ mal predložiť predmetné informácie už s dokumentáciou pripojenou k žiadosti o obnovenie schválenia. Keďže tieto informácie chýbali, Komisia mala zamietnuť obnovenie schválenia.

74.

PAN Europe preto zastáva názor, že tieto informácie sa mali predložiť pred obnovením schválenia. Pritom sa opiera najmä o bod 1.9 časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013. Podľa neho sa v prípade zmesí izomérov musí uviesť relatívna biologická aktivita každého izoméru, pokiaľ ide o toxicitu.

78.

Všeobecný súd v bodoch 342 až 348 napadnutého rozsudku odmietol tento názor. PAN Europe však spochybňuje tieto argumenty Všeobecného súdu.

1. Prípustnosť tvrdení týkajúcich sa bodu 1.9 časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013

79.

Všeobecný súd zamietol tvrdenia týkajúce sa bodu 1.9 časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013 v bode 345 napadnutého rozsudku ako neprípustné, lebo PAN Europe sa vo svojej žiadosti o vnútorné preskúmanie podľa článku 10 nariadenia o uplatňovaní Aarhuského dohovoru neodvolala na toto ustanovenie.

Bod 1.9 štvrtý odsek časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013 konkretizuje požiadavky na starostlivé a nestranné preskúmanie okolností, ktoré sú relevantné pre schválenie účinnej látky. ( 48 ) Podľa neho musí totiž žiadateľ predložiť údaje o relatívnej toxicite izomérov cypermetrínu.

83.

Povinnosť dodržať bod 1.9 štvrtý odsek časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013 tiež nezaniká len preto, lebo EFSA v čase podania žiadosti ešte nepredložil žiadne usmernenia týkajúce sa zisťovania týchto údajov. EFSA zverejnil tieto usmernenia až v roku 2019. ( 49 ) Bod 1.9 štvrtý odsek však nie je spojený s odkladacou podmienkou, že údaje, ktoré sa podľa neho vyžadujú, sa musia predložiť až po tom, čo EFSA zverejnil príslušné usmernenia. Z bodu 1.7 úvodu k prílohe naopak vyplýva, že ak neexistujú vhodné medzinárodne alebo vnútroštátne validované usmernenia k testom, majú sa použiť testovacie usmernenia, ktoré boli prerokované s príslušným európskym orgánom. Podľa tohto bodu sa tiež akékoľvek odchýlky majú opísať a odôvodniť.

84.

Okrem toho závery EFSA v rozpore s názorom Komisie ( 50 ) nemožno chápať v tom zmysle, že EFSA len kritizoval, že predložené informácie nezodpovedajú spomenutým usmerneniam. EFSA tieto závery totiž prijal už v roku 2018, teda pred tým, ako v roku 2019 zverejnil usmernenia.

85.

88.

Ani nové usmernenia, ani článok 6 písm. f) nariadenia o ochrane rastlín však nemenia nič na tom, že žiadateľ mal už so žiadosťou podľa bodu 1.9 štvrtého odseku časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013 predložiť dostatočné údaje o toxicite izomérov cypermetrínu. Článok 6 písm. f) dovoľuje len vyžiadanie „ďalších potvrdzujúcich informácií“. Pod tento pojem nemožno zaradiť informácie, ktoré sa majú predložiť už so žiadosťou.

89.

Článok 6 písm. f) nariadenia o ochrane rastlín preto nemôže odôvodniť nezohľadnenie údajov potrebných podľa bodu 1.9 štvrtého odseku časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 283/2013.

4. Úplnosť žiadosti a posúdenie kritérií schválenia

90.

Keďže EFSA môže konštatovať medzery v údajoch relevantné pre rozhodnutie, kritika uvedená v bode 344 napadnutého rozsudku, že PAN Europe si zamieňa obe skúmania, je tiež neúčinná.

94.

Na tom nič nemení konštatovanie v bode 346 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na konštatovania opísané v bode 341, ktoré Komisia uviedla v spornom rozhodnutí o preskúmaní, že izoméry určite boli zohľadnené, ale EFSA konštatoval medzeru v údajoch, lebo sú potrebné konkrétnejšie informácie. Možno ho nanajvýš chápať ako nadbytočné zopakovanie konštatovaní týkajúcich sa rozdielov v posúdení spisu zo strany spravodajského členského štátu a EFSA.

95.

Pokiaľ Všeobecný súd naproti tomu chcel v bode 346 napadnutého rozsudku vyjadriť, že sa uskutočnilo dostatočné posúdenie rizík v dôsledku toxicity izomérov, predstavovalo by to skreslenie opísaných konštatovaní Komisie. Podľa opisu uvedeného v bode 341 totiž Komisia len spresnila, že boli predložené informácie, ktoré spravodajský členský štát považoval za dostatočné na vykonanie hodnotenia rizika. ( 52 ) Tým sa nespochybňuje protichodné konštatovanie EFSA. Opis uvedený v bode 341 navyše zodpovedá obsahu sporného rozhodnutia o preskúmaní. ( 53 )

5. Predbežný záver

98.

Podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín Komisia nemôže schváliť účinnú látku, ak sa zistia vlastnosti narúšajúce ľudský endokrinný systém (takzvaný „endokrinný disruptor“). Ako Všeobecný súd konštatoval v bode 100 napadnutého rozsudku, ide teda o „vylučovacie kritérium“.

99.

Podľa EFSA sú síce účinky cypermetrínu na endokrinný systém identifikovateľné, ale posúdenie potenciálu pre vlastnosti narúšajúce endokrinný systém v dôsledku medzery v údajoch nie je možné. ( 55 ) EFSA to však nepovažoval za kritickú oblasť obáv ani skúmanú problematiku, o ktorej nemožno definitívne rozhodnúť. ( 56 )

100.

Komisia v odôvodnení 9 sporného obnovenia vyjadrila názor, že cypermetrín sa na základe dostupných vedeckých dôkazov zhrnutých v záveroch EFSA nemá považovať za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém. „V záujme zvýšenia dôvery v [tento záver]“ ( 57 ) Komisia v bode 4 šiesteho stĺpca prílohy I k spornému obnoveniu vyžadovala od žiadateľa do15. decembra 2023 aktualizované posúdenie už predložených informácií a prípadne ďalšie informácie. V spornom rozhodnutí o preskúmaní navyše oznámila, že považuje za nepravdepodobné, že cypermetrín má vlastnosti narúšajúce endokrinný systém.

PAN Europe v prvom rade kritizuje konštatovanie uvedené v bode 272 napadnutého rozsudku, že medzera v údajoch neznamená, že nie sú splnené kritériá stanovené v článku 4 nariadenia o ochrane rastlín. To nie je ďalej odôvodnené a nie je to v súlade so zásadou obozretnosti, ako aj s dôkazným bremenom, ktoré preto niesla Komisia.

a) Odôvodnenie

104.

PAN Europe prostredníctvom výhrady týkajúcej sa chýbajúceho odôvodnenia namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku totiž musia byť jasne a jednoznačne zrejmé úvahy Všeobecného súdu, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať svoje súdne preskúmanie. ( 58 )

105.

Všeobecný súd síce na účely odôvodnenia odkazuje na body 69 až 97 napadnutého rozsudku, ale z nich v skutočnosti nie je zrejmé ani konštatovanie týkajúce sa chýbajúcej dôkaznej sily medzery v údajoch, ani súvisiace konkrétne odôvodnenie.

Dôležitejšie sú námietky týkajúce sa dôkazného bremena. PAN Europe v tejto súvislosti zastáva názor, že v prípade neistoty týkajúcej sa vylučovacieho kritéria nie je možné schválenie. V tejto súvislosti sa opiera o článok 4 ods. 3 písm. b) nariadenia o ochrane rastlín. Podľa tohto ustanovenia sa prípravok na ochranu rastlín môže autorizovať len vtedy, ak nemá škodlivý účinok na zdravie ľudí. Ako PAN Europe správne vysvetľuje, Súdny dvor z tohto ustanovenia v spojení s článkom 7 ods. 1 a článkom 29 ods. 2, ako aj so zásadou obozretnosti vyvodil, že žiadateľ musí preukázať, že účinná látka nemá uvedený škodlivý účinok. ( 61 )

109.

Prinajmenšom podľa záverov EFSA však chýbal dôkaz o tom, že cypermetrín nemá žiadne vlastnosti narúšajúce ľudský endokrinný systém. EFSA naopak nemohol posúdiť potenciál pre vlastnosti narúšajúce endokrinný systém v dôsledku medzery v údajoch. ( 62 )

110.

Posúdenie účinkov na endokrinný systém však nie je upravené len v ustanoveniach nariadenia o ochrane rastlín a najmä článku 4 ods. 3 písm. b), ktoré Súdny dvor vyložil so zreteľom na dôkazné bremeno. Naopak sa podľa článku 4 ods. 1 prvého pododseku majú zohľadniť aj kritériá schválenia stanovené v bodoch 2 a 3 prílohy II.

111.

Súvislosť s ostatnými odsekmi bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín a kritériami schválenia pre genotoxicitu (bod 3.6.2), karcinogenitu (bod 3.6.3) a reprodukčnú toxicitu (bod 3.6.4) svedčí o tom, že pri výklade bodu 3.6.5 prvého odseku treba uprednostniť posledné uvedené jazykové znenia.

115.

Podľa bodu 3.6.5 tretieho a štvrtého odseku prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín, ako aj ostatných uvedených kritérií schválenia totiž vlastnosti narúšajúce endokrinný systém a genotoxické, karcinogénne alebo reprodukčne toxické vlastnosti bránia schváleniu účinnej látky len vtedy, keď sa príslušná vlastnosť pripisuje alebo musí pripísať látke podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008.

116.

Od roku 2018 navyše bod 3.6.5 piaty odsek prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín stanovuje, že účinná látka má vlastnosti narúšajúce endokrinný systém, ak pôsobí na endokrinný systém a tým spôsobuje určitý nepriaznivý účinok na intaktný organizmus alebo jeho potomstvo.

117.

Prekročenie delegovaných vykonávacích právomocí Komisie pri prijímaní doplnenia bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín je preto tiež nepravdepodobné. Komisia sa naopak so zreteľom na dôkazné bremeno pridržiava už existujúcich kritérií schválenia. Toto ustanovenie navyše zodpovedá odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré podporil EFSA. ( 63 ) PAN Europe navyše ani nekritizuje žiadne prekročenie týchto právomocí pri prijímaní doplnenia.

121.

Vzniká však otázka, či kritérium schválenia podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín vzhľadom na právne predpisy vyššie právnej sily skutočne možno obmedziť na to, že vlastnosti narúšajúce endokrinný systém nebránia schváleniu, pokiaľ dostupné informácie nepovoľujú konštatovania, ktoré sú tam uvedené.

122.

Tento záver by bol sotva v súlade s povinnosťou Komisie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti daného prípadu. ( 64 ) Konkrétne v súvislosti so schvaľovaním účinných látok navyše Súdny dvor opakovane konštatoval, že dôkazné bremeno žiadateľa, pokiaľ ide o podmienky schválenia, prispieva k dodržiavaniu zásady predbežnej opatrnosti (stanovenej v primárnom práve) tým, že zabezpečuje, že neexistencia škodlivého účinku účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín nie je stanovená ako predpoklad. ( 65 )

123.

Bod 3.6.5 prvý odsek prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín podobným spôsobom stanovuje, že testy musia byť v súlade s „usmernen[iami] k testom schválený[mi] v [Únii] alebo na medzinárodnej úrovni“. Doplnený šiesty odsek bodu 3.6.5 opäť jednoznačne podrobnejšie vyžaduje, aby sa všetky dostupné relevantné vedecké údaje zohľadnili a posúdili použitím prístupu založeného na váhe dôkazov. ( 68 ) Tieto údaje sa majú získať v súlade s medzinárodne stanovenými testovacími plánmi, najmä tými, ktoré sú uvedené v oznámeniach Komisie o stanovení požiadaviek na údaje týkajúcich sa účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín. ( 69 )

127.

Schválenie preto nie je možné už preto, lebo chýbajú údaje o vlastnostiach narúšajúcich endokrinný systém. Naopak sa musia predložiť a zohľadniť prinajmenšom údaje uvedené v bode 3.6.5 prvom a šiestom odseku prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín. Len tak si môže Komisia splniť povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti daného prípadu. ( 70 )

128.

Týmto výkladom kritérií schválenia stanovených v bodoch 3.6.3, 3.6.4 a 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín sa síce zásada obozretnosti realizuje menej prísne než v prípade niektorých iných predpisov, pri ktorých vedecká neistota o škodlivých účinkoch podľa Súdneho dvora bráni už povoleniu určitých činností. ( 71 ) Podľa toho by nepostačovalo, aby žiadateľ predložil stanovené údaje a Komisia ich (s podporou EFSA a členských štátov) posúdila v tom zmysle, že nemožno konštatovať predmetné škodlivé účinky. Naopak musia tieto údaje tiež preukázať, že uvedené účinky sú vylúčené. Predmetný, menej extenzívny výklad je však potrebný najmä v dôsledku znenia uvedených kritérií.

2. Druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu – vyžiadanie dodatočných údajov

132.

Pokiaľ ide o posúdenie vlastností narúšajúcich endokrinný systém cypermetrínu, odvolanie môže byť podľa vyššie uvedených úvah úspešné len vtedy, keď PAN Europe preukáže, že Všeobecný súd nesprávne predpokladal, že údaje potrebné podľa bodu 3.6.5 prvého a šiesteho odseku prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín boli predložené a Komisia ich posúdila.

133.

PAN Europe síce výslovne neuvádza žiadnu takú výhradu. Prostredníctvom druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu však kritizuje, že Komisia v spornom obnovení vyžadovala dodatočné informácie o účinkoch cypermetrínu na endokrinný systém.

134.

Druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je preto irelevantná.

3. Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu – voľná úvaha Komisie

138.

Na základe vyššie uvedených úvah týkajúcich sa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín ďalšie námietky PAN Europe proti bodom 273 a 276 napadnutého rozsudku tiež nemôžu uspieť. Všeobecný súd v nich vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v oblasti „riadenia rizika“, potvrdil jej názor, že je nepravdepodobné, že účinná látka cypermetrín má vlastnosti narúšajúce endokrinný systém.

139.

PAN Europe v tejto súvislosti namieta, že EFSA neuviedol žiadne konštatovania týkajúce sa tejto pravdepodobnosti a Komisii neprináleží zaujať iné vedecké stanovisko.

PAN Europe napokon kritizuje body 275 a 301 napadnutého rozsudku. Podľa bodu 275 PAN Europe nepreukázala žiadne zjavné nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o vlastnosti narúšajúce endokrinný systém. Okrem toho Všeobecný súd v bode 301 odmietol čo i len okrajové preskúmanie vo vzťahu ku Komisii a tým skôr vo vzťahu k hodnoteniu rizika, ktoré vykonal EFSA. Preto neoveril, či EFSA a Komisia starostlivo a nestranne preskúmali všetky relevantné okolnosti daného prípadu. Naopak pripísal vo všetkých prípadoch prevažujúci význam štúdiám, ktoré predložil žiadateľ, a systematicky podcenil nezávislé štúdie, ktoré predložila PAN Europe. Všeobecný súd tiež nepreskúmal, či záver Komisie, že cypermetrín nemá žiadny škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat, bol vzhľadom na tieto štúdie prijateľný. Toto posledné uvedené tvrdenie chápem v súvislosti s predmetným odvolacím dôvodom v tom zmysle, že PAN Europe má na mysli len predpoklad, že neexistuje žiadny škodlivý účinok na endokrinný systém.

143.

Vo vzťahu k týmto tvrdeniam však treba uviesť, že Všeobecný súd neignoroval kritériá skúmania, ktoré uviedla PAN Europe, ale ich v bode 301 buď výslovne vymenoval, alebo aspoň na ne poukázal.

144.

PAN Europe navyše neoznačila žiadne body napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd údajne porušil uvedené kritériá skúmania. V skutočnosti sa tieto námietky vzťahujú na posúdenie uvedených štúdií Všeobecným súdom, teda na posúdenie skutkového stavu, ktoré Súdny dvor v odvolacom konaní nemôže skúmať. Preto by boli zodpovedajúce tvrdenia tiež neprípustné.

145.

147.

Piaty odvolací dôvod sa týka posúdenia dlhodobej toxicity reprezentatívneho použitia prípravku na ochranu rastlín na báze cypermetrínu.

148.

PAN Europe vo svojej žiadosti o preskúmanie kritizovala, že neexistujú žiadne štúdie o dlhodobej toxicite reprezentatívneho použitia skúmaného prípravku na ochranu rastlín na báze cypermetrínu. To je však potrebné, lebo mutagénnosť, karcinogenita a reprodukčná toxicita sú kritériami, ktoré vylučujú schválenie.

149.

Komisia v spornom rozhodnutí o preskúmaní v tejto súvislosti uviedla, že zloženie prípravku na ochranu rastlín, ktorého reprezentatívne použitie bolo predmetom konania o obnovení, bolo sprístupnené podrobne a pomocou kariet bezpečnostných údajov pre každú zložku. Tieto informácie boli opísané a posúdené v dôvernom štvrtom zväzku návrhu správy o obnovení. Spravodajský členský štát ani EFSA neuviedli pochybnosti, pokiaľ ide o dlhodobú toxicitu, a ani počas konzultácie s verejnosťou neboli v tejto súvislosti predložené nijaké komentáre. Okrem toho sa kritériá podľa bodu 3.6 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín, ktoré sa týkajú mutagénnosti, karcinogenity a reprodukčnej toxicity, neuplatňujú na autorizáciu prípravkov na ochranu rastlín, ale len na schválenie účinných látok.

Podľa bodu 418 napadnutého rozsudku, ktorý PAN Europe kritizuje, treba rozlišovať medzi schválením účinnej látky a autorizáciou prípravku na ochranu rastlín. Článok 4 ods. 1 až 3 nariadenia o ochrane rastlín, ako aj kritériá stanovené v bodoch 2 a 3 prílohy II sa uplatňujú na účinné látky a podľa Všeobecného súdu sa nemajú prostredníctvom článku 4 ods. 5 rozšíriť na prípravky na ochranu rastlín.

153.

Nasledujúce úvahy Všeobecného súdu však odporujú týmto konštatovaniam. V bode 421 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uznal, že Komisia nemohla schváliť účinnú látku použitú jedine v skúmanom prípravku na ochranu rastlín, ktorý sa javí dlhodobo toxický. Podľa bodu 424 preto existuje súvislosť medzi postupmi schválenia účinných látok a autorizácie prípravkov na ochranu rastlín. Podľa bodov 425 a 426 sa navyše reprezentatívne použitie prípravku na ochranu rastlín potom predsa má posudzovať podľa článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia o ochrane rastlín.

154.

Správne sú len tieto posledné uvedené úvahy.

155.

Body 2.1 a 3.2 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín sa vzťahujú – tak ako článok 4 ods. 2 a 3 – výslovne na prípravky na ochranu rastlín.

159.

V rozpore s názorom PAN Europe je však názor Komisie, ktorý Všeobecný súd potvrdil v rovnako kritizovanom bode 420 napadnutého rozsudku, že bod 3.6 prílohy II k nariadeniu o ochrane rastlín sa neuplatní na prípravky na ochranu rastlín, správny. Najmä kritériá schválenia stanovené v bodoch 3.6.2 až 3.6.4, ktoré PAN Europe uviedla vo svojej žiadosti o preskúmanie, ale aj väčšina iných ustanovení bodov 2 a 3 sa v skutočnosti nevzťahujú na prípravky na ochranu rastlín, ale na ich zložky, konkrétne najmä na účinné látky. Body 3.6.2 až 3.6.4 tak výslovne stanovujú, že účinná látka sa schváli len vtedy, ak sa nemá klasifikovať ako genotoxická, karcinogénna alebo reprodukčne toxická. Preto tieto kritériá neplatia priamo pre preskúmanie reprezentatívneho použitia prípravku na ochranu rastlín, ( 72 ) ale samostatne pre preskúmanie príslušnej účinnej látky alebo iných zložiek.

160.

Ako Súdny dvor už konštatoval, preskúmanie dlhodobej toxicity kombinácie jednotlivých zložiek v prípravku na ochranu rastlín však nie je zbytočné. ( 73 ) Podľa článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia o ochrane rastlín možno totiž prípravok na ochranu rastlín autorizovať len vtedy, ak sa preukáže, že nemá bezprostredný ani neskorší škodlivý účinok na zdravie ľudí. Prípravok na ochranu rastlín nespĺňa túto podmienku, ak prejavuje známky karcinogenity alebo dlhodobej toxicity. ( 74 )

161.

164.

PAN Europe však treba dať za pravdu v tom, že preskúmanie uplatnenia týchto kritérií vykonané Všeobecným súdom vychádza z viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia.

165.

Medzi PAN Europe a Komisiou je v podstate sporné, či Komisia bez výslovného posúdenia EFSA mohla vylúčiť dlhodobú toxicitu prípravku na ochranu rastlín. V bode 427 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol zodpovedajúcu výhradu, lebo PAN Europe neuviedla nijaké okolnosti, ktoré by svedčili o takej toxicite. V bode 428 navyše súhlasil s Komisiou v tom, že neexistencia pochybností spravodajského členského štátu, EFSA a verejnosti je dostatočným dôkazom na vylúčenie dlhodobej toxicity.

166.

Žiadateľ však musí so žiadosťou o schválenie prípravku na ochranu rastlín podľa článku 4 ods. 3 písm. b) a článku 29 ods. 2 nariadenia o ochrane rastlín predložiť dôkazy o tom, že prípravok na ochranu rastlín nemá bezprostredný ani neskorší škodlivý účinok na zdravie ľudí. ( 77 ) To musí platiť aj vtedy, keď sa prípravok na ochranu rastlín skúma na účely obnovenia schválenia účinnej látky. Spravodajský členský štát a EFSA musia posúdiť tieto dôkazy ( 78 ) a Komisia musí podľa článku 13 ods. 1 a 2 zohľadniť toto posúdenie pri rozhodovaní o účinnej látke. ( 79 ) V záujme dodržiavania zásady predbežnej opatrnosti sa totiž nemôže predpokladať neexistencia škodlivého účinku prípravkov na ochranu rastlín. ( 80 ) Zodpovedajúce dôkazy teda patria k relevantným okolnostiam prípadu, ktoré Komisia musí pred prijatím rozhodnutia nestranne a starostlivo preskúmať. ( 81 )

170.

Komisia síce podľa článku 13 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012, ktoré vtedy platilo, môže rozhodnúť, že závery EFSA nie sú potrebné. V prejednávanom prípade však Komisia nerozhodla, že tieto závery nie sú potrebné. Tým skôr neodôvodnila, prečo by bolo odôvodnené upustenie od požiadavky posúdenia dlhodobej toxicity skúmaného prípravku na ochranu rastlín zo strany EFSA.

171.

Piaty odvolací dôvod je teda dôvodný už preto, lebo EFSA sa nevyjadril k dlhodobej toxicite skúmaného prípravku na ochranu rastlín.

172.

Aj keby však Súdny dvor považoval nahradenie skúmania EFSA skúmaniami členských štátov za dostačujúce, tvrdenia PAN Europe odôvodňujú značné pochybnosti o tom, že tieto skúmania sa prinajmenšom v prejednávanom prípade skutočne zrealizovali v dostatočnej miere.

176.

To určite súvisí aj s tým, že až Súdny dvor v rozsudku Blaise konštatoval nevyhnutnosť posúdenia dlhodobej toxicity prípravkov na ochranu rastlín. PAN Europe však pripomína, že tento rozsudok bol vydaný až 1. októbra 2019, teda po posúdení žiadosti spravodajskými členskými štátmi a prijatí záverov EFSA. Preto je namieste obava, že predtým sa význam preskúmania dlhodobej toxicity prípravkov na ochranu rastlín podceňoval.

177.

Okrem toho nie je zrejmé, že v konaní o obnovení boli zohľadnené autorizácie skúmaného prípravku na ochranu rastlín zo strany jednotlivých členských štátov a najmä posúdenia jeho dlhodobej toxicity vykonané týmito štátmi.

178.

Komisia síce považuje tvrdenie týkajúce sa pochybností o posúdení dlhodobej toxicity členskými štátmi za neprípustné rozšírenie predmetu konania, avšak PAN Europe bola oprávnená uviesť ho po prvý raz v odvolacom konaní, keďže ním odpovedala na argumentáciu Všeobecného súdu. ( 85 )

182.

Už z dôvodu týchto pochybností o dostatočnom preskúmaní dlhodobej toxicity prípravku na ochranu rastlín spravodajským členským štátom mal Všeobecný súd overiť posúdenie obsiahnuté v dôvernom štvrtom zväzku návrhu správy – v každom prípade, ak by také posúdenie mohlo nahradiť chýbajúce posúdenie EFSA. Výhrada PAN Europe, že k tomu nedošlo, je teda dôvodná.

183.

Pokiaľ by Všeobecný súd dospel k záveru, že sa uskutočnilo v zásade dostatočné posúdenie dlhodobej toxicity, následne by musel preskúmať, či bolo odôvodnené nesprístupniť toto posúdenie PAN Europe. Bolo by totiž v rozpore so základným právom na účinný prostriedok nápravy, pokiaľ by súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutočností a z dokumentov, s ktorými sa ktorýkoľvek z účastníkov konania nemohol oboznámiť, a teda ku ktorým sa nemohol vyjadriť. ( 88 )

184.

Len výnimočne môže byť odôvodnené obmedziť toto základné právo v dôsledku prevažujúcich záujmov na dôvernom zaobchádzaní s určitými informáciami. To si však vyžaduje účinné súdne preskúmanie existencie a opodstatnenia dôvodov tejto dôvernosti. ( 89 )

Piaty odvolací dôvod by však bol dôvodný aj v prípade, ak by Súdny dvor považoval za dostatočné posúdenie tejto otázky spravodajským členským štátom alebo členskými štátmi, ktoré autorizovali prípravky na ochranu rastlín na báze účinnej látky. Všeobecný súd totiž neoveril, či tieto členské štáty skutočne dostatočne preskúmali dlhodobú toxicitu skúmaného prípravku na ochranu rastlín. Preto tiež dostatočne neoveril, či si Komisia splnila povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať relevantné okolnosti.

F.

Prvý odvolací dôvod – kritické oblasti obáv

188.

Prostredníctvom prvého odvolacieho dôvodu PAN Europe kritizuje, že Všeobecný súd dostatočne nezohľadnil kritické oblasti obáv, ktoré identifikoval EFSA. Otázky, na ktoré poukazuje PAN Europe, sa týkajú zloženia účinnej látky, ktorá bola použitá v štúdiách predložených žiadateľmi (pozri v tejto súvislosti oddiel 1), vysokého rizika pre vodné organizmy (pozri v tejto súvislosti oddiel 2), ako aj vysokého rizika pre článkonožce, ktoré nepatria k cieľovej skupine, nachádzajúce sa mimo ošetrenej oblasti (pozri v tejto súvislosti oddiel 3).

1. Zloženie účinnej látky

192.

Po konzultácii so spravodajským členským štátom, ktorým bolo Belgicko, Komisia usúdila, že tieto pochybnosti EFSA nebránia schváleniu cypermetrínu. Všeobecný súd súhlasil s názorom Komisie a zamietol námietky PAN Europe.

193.

PAN Europe v odvolaní napáda v prvom rade konštatovania týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena uvedené v bodoch 134, 146, 147 a 158 napadnutého rozsudku. Tieto tvrdenia však spočívajú na nedorozumeniach. Na rozdiel od toho, ako to je v súvislosti s piatym odvolacím dôvodom ( 99 ), Všeobecný súd v týchto bodoch neuviedol žiadne konštatovania týkajúce sa týchto tvrdení, ale nadviazal na posúdenie určitých námietok proti odôvodneniu sporného rozhodnutia o preskúmaní. Tvrdenia týkajúce sa dôkazného bremena sú preto irelevantné.

194.

Námietky PAN Europe proti konštatovaniam Komisie týkajúcim sa následkov novej špecifikácie cypermetrínu sú naopak dôvodné.

198.

Komisia síce pri schvaľovaní účinnej látky nie je viazaná posúdením EFSA, ale podľa článku 13 ods. 1 nariadenia o ochrane rastlín ho musí len zohľadniť. Tiež je možné, že normotvorca chcel pripísať význam nezávislému a objektívnemu posúdeniu odborníkmi členských štátov, ako to Všeobecný súd zdôraznil v bode 139 napadnutého rozsudku.

199.

Ak sa však Komisia odkloní od názoru EFSA, musí uviesť prinajmenšom prijateľné dôvody na tento účel. V opačnom prípade poruší svoju povinnosť odôvodnenia. ( 100 )

200.

Všeobecný súd ani Komisia však neodôvodnili, prečo treba názor spravodajského členského štátu v prejednávanom prípade uprednostniť pred názorom EFSA. Posledný uvedený názor navyše spočíva rovnako na hodnoteniach odborníkov členských štátov. Ani z vecného hľadiska nie je pochopiteľné, ako spravodajský členský štát mohol dospieť k záveru týkajúcemu sa rovnocennosti, ak presné rozdiely medzi rozličnými špecifikáciami vôbec nie sú známe.

204.

Identifikácia kritickej oblasti obáv v záveroch EFSA dokonca výslovne spočíva na tom, že nemožno vylúčiť genotoxický potenciál týchto iných znečistení, a preto nemožno ukončiť posúdenie ich toxikologického významu. ( 102 )

205.

Bod 157 napadnutého rozsudku sa týka námietky PAN Europe, že štúdie týkajúce sa neurotoxicity, reprodukčnej toxicity a vývojovej toxicity na základe aktualizovanej špecifikácie účinnej látky nemôžu zohľadniť obavy týkajúce sa genotoxicity. Všeobecný súd túto námietku zamietol s odôvodnením, že EFSA považuje genotoxicitu cypermetrínu za nepravdepodobnú a podľa Komisie účinná látka vo svojej novej špecifikácii nemá škodlivejšie účinky než v skoršej špecifikácii. Genotoxické vlastnosti cypermetrínu však treba odlíšiť od takých vlastností znečistení. Posledné uvedené vlastnosti však EFSA nemohol definitívne posúdiť a najmä vylúčiť. ( 103 ) Tvrdenie Komisie uvedené v tejto súvislosti preto tiež nie je dostatočne odôvodnené.

206.

Málo presvedčivý je napokon argument spravodajského členského štátu, na ktorý poukázala Komisia, že pochybnosti EFSA by sa mohli v budúcnosti objasniť pri autorizácii prípravkov na ochranu rastlín na báze cypermetrínu alebo v budúcom konaní o obnovení. Z nariadenia o ochrane rastlín a najmä z článku 4 totiž nevyplýva, že pochybnosti o neškodnosti účinnej látky by sa mohli ignorovať na základe takých úvah. Všeobecný súd síce spomenul kritiku týkajúcu sa tohto argumentu v bode 159 napadnutého rozsudku, avšak v bode 160 ju zamietol bez toho, aby ju z vecného hľadiska preskúmal. Preto možnosť takej neskoršej nápravy nemôže napraviť nedostatky odôvodnenia sporného rozhodnutia o preskúmaní.

Odvolacie dôvody PAN Europe sa týkajú po prvé okolnosti, že nebola výslovne vylúčená aplikácia na jeseň [pozri v tejto súvislosti písmeno a)]. PAN Europe po druhé napáda stanovenie hraničnej hodnoty na základe ekologickej hodnoty obnovy [Ecological Recovery Option (ERO)], podľa ktorej možno po dočasnom narušení očakávať obnovu. Namiesto toho mala Komisia použiť podstatne prísnejšiu ekologickú hraničnú hodnotu [Ecological Threshold Option (ETO)], ktorá by vylúčila narušenie [pozri v tejto súvislosti písmeno b)].

a) Aplikácia na jeseň

210.

PAN Europe zastáva názor, že Komisia musela zakázať aplikáciu cypermetrínu na jeseň, keďže podľa záverov EFSA nie je preukázaný súlad takej aplikácie s nariadením o ochrane rastlín. Domnieva sa, že zamietnutie tohto tvrdenia Všeobecným súdom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

211.

Toto tvrdenie však nie je presvedčivé.

215.

Preto je tvrdenie PAN Europe týkajúce sa absentujúceho zákazu aplikácie na jeseň nedôvodné.

b) Ekologická hodnota obnovy

216.

Námietky PAN Europe proti použitiu ekologickej hodnoty obnovy smerujú po prvé v zásade proti skutočnosti, že Všeobecný súd v bodoch 204 a 210 napadnutého rozsudku akceptoval túto hodnotu, a po druhé proti tomu, že stanovená hraničná hodnota je podstatne vyššia než príslušná hodnota environmentálnej kvality, ktorú Únia stanovila na vykonanie rámcovej smernice o vode ( 106 ).

217.

PAN Europe sa totiž odvolala na hraničné hodnoty stanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa vody po prvý raz v žalobe podanej na Všeobecnom súde, a to len jednou vetou. Tým teda rozšírila predmet konania v porovnaní so svojou žiadosťou o preskúmanie.

221.

PAN Europe v odvolaní tvrdí, že týmto tvrdením len reagovala na argumentáciu Komisie uvedenú v spornom rozhodnutí o preskúmaní. Komisia sa na účely odôvodnenia hodnoty obnovenia údajne opierala o usmernenia EFSA. ( 109 ) Tvrdenia o právnych predpisoch týkajúcich sa vody majú len ukázať, že hraničná hodnota nie je v súlade s týmito usmerneniami.

222.

V súvislosti s týmito tvrdeniami treba uznať, že musí byť možné reagovať v žalobe podanej na Všeobecnom súde na nové argumenty, pomocou ktorých Komisia zamietla žiadosť o preskúmanie. ( 110 ) Nie je však zrejmé, do akej miery by údajné porušenie hraničných hodnôt stanovených v právnych predpisoch týkajúcich sa vody preukázalo, že hraničná hodnota stanovená v spornom obnovení je v rozpore s uvedenými usmerneniami. V týchto usmerneniach sú síce vysvetlené rozdiely medzi hraničnými hodnotami stanovenými v právnych predpisoch týkajúcich sa vody a hraničnými hodnotami súvisiacimi s autorizáciou prípravkov na ochranu rastlín, ( 111 ) avšak tieto úvahy nasvedčujú skôr tomu, že EFSA predpokladá, že hraničné hodnoty stanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa vody nie sú v každom prípade záväzné pre autorizáciu prípravkov na ochranu rastlín ( 112 ).

223.

V záveroch EFSA sa konštatovalo vysoké riziko pre článkonožce, ktoré nepatria k cieľovej skupine, teda hlavne hmyz, čo sa považovalo za kritickú oblasť obáv. ( 114 ) Podľa stanoviska EFSA z roku 2019 možno toto riziko znížiť určitými, obzvlášť intenzívnymi opatreniami na zmiernenie rizík, ktoré najmä musia znížiť straty pri aplikácii postrekom o viac ako 95 %. Úspešné uplatňovanie týchto opatrení je však v praxi náročné najmä z dôvodu premenlivých veterných pomerov a v inom než rovinatom teréne. ( 115 ) V spornom obnovení Komisia vyžadovala, aby sa pri aplikácii postrekom vo vonkajšom prostredí prijali opatrenia na zmiernenie rizika, ktorými sa dosiahne zníženie úletu a ktoré vedú k expozícii ≤ 5,8 mg účinnej látky/ha v neobrábaných oblastiach. Podľa sporného rozhodnutia o preskúmaní má táto hraničná hodnota dostatočne znížiť riziko pre článkonožce, ktoré nepatria k cieľovej skupine.

226.

PAN Europe v nadväznosti na stanovisko EFSA z roku 2019 tak v žiadosti o preskúmanie, ako aj v žalobe podanej na Všeobecnom súde spochybnila, že táto hraničná hodnota sa v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia o ochrane rastlín môže dodržiavať za realistických podmienok používania.

227.

Všeobecný súd naopak v bode 235 napadnutého rozsudku potvrdil názor Komisie, že bezpečné používanie bolo potvrdené (väčšinou odborníkov členských štátov) v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá.

228.

Bod 235 napadnutého rozsudku teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

232.

V bode 236 napadnutého rozsudku toto nesprávne posúdenie nie je napravené, ale tento bod rovnako vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Síce je pravda, že aj členské štáty môžu autorizovať prípravky na ochranu rastlín podľa článku 29 ods. 1 písm. e) a článku 4 ods. 3 nariadenia o ochrane rastlín len vtedy, keď bolo preukázané bezpečné používanie za realistických podmienok. Ako však už bolo podobným spôsobom vysvetlené v súvislosti s posúdením dlhodobej toxicity, ( 117 ) Komisia preto pri schvaľovaní účinnej látky nemôže upustiť od požiadavky tohto dôkazu.

233.

Okrem toho hraničná hodnota stanovená Komisiou nabáda členské štáty, aby pri autorizácií prípravkov na ochranu rastlín stanovili podobné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa za realistických podmienok používania nemôžu zrealizovať, takže sa prakticky nedodržiavajú.

234.

toxicitu izomérov cypermetrínu (prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu) a

–

dlhodobú toxicitu skúmaného prípravku na ochranu rastlín (piaty odvolací dôvod)

a neodôvodnila,

–

prečo nie sú potrebné štúdie toxicity s použitím novej špecifikácie cypermetrínu (prvá časť prvého odvolacieho dôvodu) a

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

238.

Ako bolo zhrnuté vyššie, úspech odvolania spočíva na tom, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku potvrdil konštatovania Komisie uvedené v spornom rozhodnutí o preskúmaní, hoci Komisia v týchto bodoch buď nezistila všetky relevantné okolnosti, alebo dostatočne neodôvodnila, prečo sa odklonila od názoru EFSA. Preto stav konania dovoľuje, aby Súdny dvor sám vydal v týchto bodoch konečný rozsudok, a sporné rozhodnutie o preskúmaní tiež treba zrušiť.

239.

Len pri piatom odvolacom dôvode by mohlo byť užitočné ďalšie preskúmanie Všeobecným súdom, pokiaľ by sa Súdny dvor – na rozdiel odo mňa – domnieval, že chýbajúce posúdenie EFSA možno nahradiť posúdením spravodajského členského štátu. ( 118 ) Nepovažovala by som však za užitočné len z tohto dôvodu vrátiť vec Všeobecnému súdu, keďže PAN Europe nemala prístup k údajne existujúcemu posúdeniu. Okrem toho sa ostatné nedostatky napadnutého rozsudku v každom prípade týkajú sporného rozhodnutia o preskúmaní. Preto by som aj v tomto prípade navrhla zrušiť sporné rozhodnutie o preskúmaní.

240.

243.

Komisia preto musí nahradiť trovy konania, ktoré vznikli PAN Europe, a znášať svoje vlastné trovy konania.

VII. Návrh

244.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.

( 2 ) KARLSSON, C., WINNBERG, P., DENNIS, C., JONBACK, H.: Toxic, 2003 (pôvodná interpretka Britney Spears).

( 3 ) Pokiaľ ide o používanie prípravkov na ochranu rastlín v ekologickom poľnohospodárstve, pozri článok 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1165 z 15. júla 2021, ktorým sa povoľujú určité produkty a látky na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a stanovujú ich zoznamy ( Ú. v. EÚ L 253, 2021, s. 13 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS ( Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1 ).

( 5 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2049 z 24. novembra 2021, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky cypermetrín ako látky, ktorá sa má nahradiť, a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 ( Ú. v. EÚ L 420, 2021, s. 6 ).

( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021 ( Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1 ).

( 7 ) Pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München ( C‑269/90 , EU:C:1991:438 , bod 14 ); z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia ( C‑326/05 P , EU:C:2007:443 , bod 77 ); z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços ( C‑77/09 , EU:C:2010:803 , bod 57 ), a z 22. novembra 2017, Komisia/Bilbaína de Alquitranes a i. ( C‑691/15 P , EU:C:2017:882 , bod 35 ).

( 14 ) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh ( Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1 ; Mim. vyd. 03/011, s. 332).

( 15 ) EFSA, ARENA, M., AUTERI, D. et al., 2018. Conclusion on the peer review of the pesticide risk assessment of the active substance cypermethrin. In: EFSA Journal , 2018;16(8):5402, 28 s, doi: 10.2903/j.efsa.2018.5402.

( 16 ) EFSA, 2019. Statement on risk mitigation measures on cypermethrin. In: EFSA Journal , 2019;17(10):5822, 16 s, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2019.5822.

( 17 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , body 78 , 79 , 95 a 114 ).

( 18 ) Rozsudok z 9. decembra 2021, Agrochem‑Maks/Komisia ( C‑374/20 P , EU:C:2021:990 , body 53 a 54 ), a už v súvislosti so smernicou o ochrane rastlín rozsudky z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia ( C‑326/05 P , EU:C:2007:443 , body 75 a 76 ), ako aj z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços ( C‑77/09 , EU:C:2010:803 , body 55 a 56 ).

( 19 ) Rozsudky z 15. októbra 2009, Enviro Tech (Europe) ( C‑425/08 , EU:C:2009:635 , bod 47 ); z 21. júla 2011, Etimine ( C‑15/10 , EU:C:2011:504 , bod 60 ), a z 9. marca 2023, PlasticsEurope/ECHA ( C‑119/21 P , EU:C:2023:180 , bod 46 ).

( 26 ) Rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München ( C‑269/90 , EU:C:1991:438 , bod 14 ).

( 27 ) Citované v poznámke pod čiarou 15, bod 7 (s. 7).

( 28 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 13. novembra 2024, PAN Europe/Komisia ( T‑104/23 , EU:T:2024:823 , bod 2 ).

( 29 ) Rozsudok z 28. októbra 2020, Associazione GranoSalus/Komisia ( C‑313/19 P , EU:C:2020:869 , bod 63 ).

( 30 ) Rozsudok z 3. septembra 2020, Mellifera/Komisia ( C‑784/18 P , EU:C:2020:630 , bod 79 a nasl.).

( 31 ) Pozri bod 36 vyššie.

( 38 ) Rozsudky z 9. septembra 2003, Monsanto Agricoltura Italia a i. ( C‑236/01 , EU:C:2003:431 , bod 113 ); z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 46 ), a z 9. novembra 2023, Global Silicones Council a i./Komisia ( C‑558/21 P , EU:C:2023:839 , bod 66 ).

( 39 ) Pozri bod 54 vyššie.

( 40 ) Opačný názor je vyjadrený v záveroch o obnovení schválenia glyfozátu [ÁLVAREZ, F., ARENA, M. et al., 2023. Peer review of the pesticide risk assessment of the active substance glyphosate. EFSA Journal , 21(7), s. 1 až 52, http://doi.org.10.2903/j.efsa.2023.8164]. V nich EFSA uvádza „ostatné medzery v údajoch, ktoré nevedú ku kritickým oblastiam obáv alebo neuzavretým otázkam, ale považujú sa za nevyhnutné na splnenie požiadaviek na údaje a ktoré sú relevantné pre niektoré alebo všetky reprezentatívne použitia posudzované na úrovni EÚ (pokiaľ nie je uvedené niečo iné). Hoci tieto medzery v údajoch nie sú kritické, môžu viesť k neistotám pri posudzovaní a považujú sa za relevantné“ (s. 37).

( 41 ) Nariadenie Komisie z 1. marca 2013, ktorým sa v súlade s [nariadením o ochrane rastlín] stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach ( Ú. v. EÚ L 93, 2013, s. 1 ), zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 1136/2014 z 24. októbra 2014 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 283/2013, pokiaľ ide o prechodné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na postupy týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín ( Ú. v. EÚ L 307, 2014, s. 26 ).

( 42 ) Pozri bod 54 vyššie.

( 43 ) Oddiel 2 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 10, piaty odsek).

( 50 ) Bod 51 vyjadrenia k odvolaniu.

( 51 ) Rozsudok z 9. decembra 2021, Agrochem‑Maks/Komisia ( C‑374/20 P , EU:C:2021:990 , bod 71 ).

( 52 ) „[D]es informations ont été fournies et jugées suffisantes par l’EMR pour effectuer l’évaluation des risques“.

( 53 ) S. 96 príloh k žalobe.

( 54 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina v spojených veciach PAN Europe (Hodnotenie vlastností narúšajúcich endokrinný systém) ( C‑309/22 a C‑310/22 , EU:C:2023:717 , bod 6 ).

( 55 ) Oddiel 2 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 9, siedmy odsek).

( 62 ) Oddiel 2 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 9, siedmy odsek).

( 63 ) Rozsudok z 25. apríla 2024, PAN Europe (Hodnotenie vlastností narúšajúcich endokrinný systém) ( C‑309/22 a C‑310/22 , EU:C:2024:356 , bod 86 ).

( 64 ) Pozri bod 39 vyššie.

( 65 ) Rozsudky z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 80 ); z 9. decembra 2021, Agrochem‑Maks/Komisia ( C‑374/20 P , EU:C:2021:990 , bod 128 ), a z 22. júna 2023, Arysta LifeScience Great Britain/Komisia ( C‑259/22 P , EU:C:2023:513 , bod 73 ).

( 66 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , body 112 , 114 a 116 ).

( 67 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 112 ).

( 74 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 115 ).

( 75 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 116 ). Pozri tiež body 124 až 128 vyššie.

( 76 ) Pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ( C‑559/12 P , EU:C:2014:217 , bod 103 ).

( 77 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 114 ).

( 78 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , body 69 a 116 ).

( 79 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 70 ).

( 86 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , body 113 a 114 ).

( 87 ) Rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i. ( C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 116 ).

( 88 ) Rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad ( 42/59 a 49/59 , EU:C:1961:5 , s. 169), a zo 4. júna 2013, ZZ ( C‑300/11 , EU:C:2013:363 , bod 56 ).

( 89 ) Rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ ( C‑300/11 , EU:C:2013:363 , bod 58 ).

( 90 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS ( Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26 ; Mim. vyd. 15/007, s. 375).

( 91 ) Rozsudky z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe ( C‑673/13 P , EU:C:2016:889 , bod 74 ), a Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting ( C‑442/14 , EU:C:2016:890 , bod 77 ).

( 98 ) Oddiel 2 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 9, štvrtý odsek).

( 99 ) Pozri bod 164 a nasl. vyššie.

( 100 ) Pozri body 43 a 44 vyššie.

( 101 ) S. 84 príloh k žalobe.

( 102 ) Oddiely 2 a 5 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 8, tretí odsek, a s. 14, tretí odsek).

( 103 ) Oddiel 2 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 8, tretí odsek).

( 110 ) Pokiaľ ide o reakciu na nové argumenty uvedené v napadnutom rozsudku, pozri judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 85.

( 111 ) Usmernenia citované v poznámke pod čiarou 109, oddiel 11.5, s. 157 až 159.

( 112 ) Pozri usmernenia citované v poznámke pod čiarou 109, s. 165.

( 113 ) Pozri bod 56 vyššie.

( 114 ) Oddiel 5 záverov (citované v poznámke pod čiarou 15, s. 14, siedmy odsek, a s. 15, štvrtý odsek).

( 115 ) Citované v poznámke pod čiarou 16, oddiely 2.2 a 2.3, s. 8 a nasl., ako aj príloha A, s. 14 a nasl.