C-319/24

proti

Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd,

Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd,

Central ‑ China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd

„ Odvolanie – Dumping – Dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1336 – Nespolupráca – Článok 18 ods. 1 a 6 nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Spravodlivé porovnanie na rovnakej úrovni obchodu – Vytvorenie normálnej hodnoty v prípade výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine – Článok 2 ods. 6a a 10 nariadenia 2016/1036 – Úpravy – Jeden hospodársky subjekt – Článok 2 ods. 10 písm. i) nariadenia 2016/1036 – Nevratná DPH – Článok 2 ods. 10 písm. k) nariadenia 2016/1036 “

Obsah

a) Prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu a právomoc Súdneho dvora

b) Dôvodnosť

1) Článok 18 základného nariadenia

2) Uplatnenie na prejednávanú vec

B. Druhý odvolací dôvod týkajúci sa porušenia článku 2 ods. 10 základného nariadenia a zásady riadnej správy vecí verejných

1. Kontext spornej otázky

3) Dôkazné bremeno a dôkazný štandard v súvislosti s úpravami

c) Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu

d) Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu

1) Údajné skreslenie skutkových okolností

2) Požadovaný dôkazný štandard podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia

3) Údajné porušenie zásady riadnej správy vecí verejných

c) Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu

1) Prípustnosť

2) Dôvodnosť

III. Vzájomné odvolanie

A. Prípustnosť a účinnosť vzájomného odvolania

B. Prvý odvolací dôvod

I. Úvod

1. V prejednávanej veci sa nastoľujú významné otázky týkajúce sa antidumpingových prešetrovaní Európskej komisie.

2. Ide o prvú vec, v ktorej sa Súdny dvor žiada o výklad v súvislosti s uplatňovaním novej metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a základného nariadenia( 2 ), ktorá sa používa na vytvorenie normálnej hodnoty v prípade vývozu z krajín, ktorých domáci trh vykazuje výrazné deformácie. Rozsudok Súdneho dvora bude mať ďalekosiahly vplyv na budúci prístup Komisie k prešetrovaniam, v ktorých sa bude uplatňovať táto metodika. Prejednávaná vec takisto dáva Súdnemu dvoru príležitosť ďalej objasniť rozsah voľnej úvahy Komisie pri využívaní dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia v prípadoch nespolupráce zainteresovaných strán, ako aj rozsah úprav podľa článku 2 ods. 10 písm. i) a k) základného nariadenia.

3. Vec sa týka odvolania podaného Komisiou a vzájomného odvolania podaného tromi spoločnosťami skupiny Sinopec,( 3 ) jednej z najväčších čínskych skupín podnikov, ktoré boli žalobkyňami v prvostupňovom konaní. Odvolanie a vzájomné odvolanie sa týkajú rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie( 4 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov (ďalej len „PVA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike( 5 ) (ďalej len „sporné nariadenie“).

4. Komisia v podstate sporným nariadením uložila okrem iného konečné antidumpingové clo na úrovni 17,3 % na dovoz určitých výrobkov spoločností Sinopec z PVA.

8. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku po prvé konštatoval, že Komisia porušila článok 18 základného nariadenia v rozsahu, v akom vypočítala normálnu hodnotu spoločnosti Sinopec Ningxia tak, že pre každý druh výrobku použila najvyššiu normálnu hodnotu spomedzi normálnych hodnôt ostatných vyvážajúcich výrobcov.( 14 ) Po druhé Všeobecný súd konštatoval, že Komisia si nesplnila povinnosť podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia vykonať spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou na rovnakej úrovni obchodu v rozsahu, v akom z vývoznej ceny odpočítala „sporné náklady“. Všeobecný súd takisto konštatoval, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že od spoločností Sinopec vyžadovala neprimeraný dôkaz.( 15 ) Po tretie Všeobecný súd konštatoval, že Komisia porušila článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia v rozsahu, v akom dospela k záveru, že funkcie spoločnosti Sinopec Central‑China sú podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.( 16 )

9. Všeobecný súd preto sporné nariadenie vo vzťahu k spoločnostiam Sinopec zrušil v rozsahu, v akom sa Komisia dopustila vyššie uvedených porušení. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá.

10. Komisia podala na Súdny dvor odvolanie a spoločnosti Sinopec vzájomné odvolanie.

II. Odvolanie

11. Komisia s podporou spoločnosti Kuraray Europe GmbH (ďalej len „Kuraray“), ktorá vstúpila do prvostupňového konania ako vedľajšia účastníčka, sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a uložil spoločnostiam Sinopec povinnosť nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

…

5. Ak sa stanoviská vrátane tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, zakladajú na ustanoveniach odseku 1, vrátane informácií uvedených v podaní, overia sa tam, kde je to prakticky možné, a s náležitým ohľadom na lehoty prešetrovania vo vzťahu k informáciám z iných nezávislých zdrojov, ktoré môžu byť dostupné, ako sú napr. publikované cenníky, oficiálna dovozná štatistika a colné výkazy alebo informácie získané od iných zainteresovaných strán v priebehu prešetrovania.

…

6. Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok prešetrovania môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by to bolo v prípade, ak by táto strana spolupracovala.“

1. Kontext spornej otázky

16. Komisia sa v rámci odôvodnení 327 až 329 sporného nariadenia potom, ako identifikovala závažné nedostatky vo vykazovaní výrobných nákladov týkajúcich sa spoločnosti Sinopec Ningxia, rozhodla, že pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty danej spoločnosti, použije „dostupné skutočnosti“ v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Normálna hodnota pre túto spoločnosť bola preto v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia vytvorená s použitím informácií poskytnutých ostatnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Komisia konkrétne pre každý druh výrobku vykázaný touto spoločnosťou použila najvyššiu vytvorenú normálnu hodnotu ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

18. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku usudzoval, že Komisia v spornom nariadení uplatnila domnienku, že normálna hodnota pre každý druh výrobku spoločnosti Sinopec Ningxia nie je nižšia ako najvyššia normálna hodnota spomedzi normálnych hodnôt ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Všeobecný súd konštatoval, že normotvorca Únie nemal v úmysle zaviesť v článku 18 základného nariadenia takúto právnu domnienku, ktorá by inštitúcie Únie zbavovala akejkoľvek dôkaznej povinnosti. Všeobecný súd podotkol, že Komisia na pojednávaní na tomto súde uznala, že uplatnila domnienku, a že v reakcii na konkrétnu otázku vysvetlila, že skutočnosťou uvedenou v spise, z ktorej vychádzala pri systematickom používaní najvyššej normálnej hodnoty ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, bola nespolupráca spoločnosti Sinopec Ningxia. Všeobecný súd konštatoval, že Komisia uplatnením takejto domnienky porušila článok 18 základného nariadenia.

2. Stručné zhrnutie argumentácie účastníčok konania

21. Spoločnosti Sinopec s podporou spoločnosti Wegochem v podstate tvrdia po prvé to, že u Komisie nešlo o vyvodenie záveru, ale o uplatnenie domnienky. S výnimkou argumentácie v odôvodnení 333 Komisia nepredložila žiadne dôkazy ani argumentáciu, ktoré by podporili systematický výber najvyššej normálnej hodnoty zistenej pre jednotlivé druhy výrobkov. Všeobecný súd správne konštatoval, že jediná skutočnosť, z ktorej vychádzala, bola nespolupráca. Jeho záver, že Komisia uplatnila domnienku, bol preto správny. Po druhé , aj keby u Komisie išlo o vyvodenie záveru, neumožňovalo by jej to vybrať konkrétnu skutočnosť s cieľom potrestať nespoluprácu. Z rozhodnutí Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je zrejmé, že ak sa niektoré informácie neposkytli, orgán nemôže jednoducho predpokladať, že chýbajúce informácie sú nevyhnutne usvedčujúce, a nemôže ich vykladať v tom najnegatívnejšom svetle. Po tretie obavy Komisie, že prístup Všeobecného súdu by mohol podnietiť vyvážajúcich výrobcov k tomu, aby selektívne odmietali spolupracovať, sú prehnané. Článok 18 ods. 6 základného nariadenia nestanovuje, že výsledok musí byť menej priaznivý. Komisia mohla použiť iné hodnoty, napríklad vážený priemer normálnych hodnôt ostatných vývozcov, ktorý takisto mohol byť „menej priaznivý“. Komisia si namiesto toho dala záležať, aby boli vybrané náhradné skutočnosti v súvislosti so spoločnosťami Sinopec čo najmenej priaznivé.

3. Analýza

a) Prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu a právomoc Súdneho dvora

22. Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti vznesenú spoločnosťou Wegochem, z ustálenej judikatúry jasne vyplýva, že vedľajší účastník konania nemá aktívnu legitimáciu na vznesenie námietky založenej na tom, že žaloba je neprípustná, ak sa takáto námietka neuvádza v návrhoch žalovaného.( 17 )

27. S cieľom reagovať na tvrdenie Komisie, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s článkom 18 základného nariadenia, treba na úvod pripomenúť, že základné nariadenie Komisii nepriznáva právomoc prinútiť zainteresované strany, aby sa podieľali na prešetrovaní alebo poskytli informácie. Komisia je teda pri získavaní potrebných informácií závislá od dobrovoľnej spolupráce týchto strán.( 21 )

28. Normotvorca Únie preto v článku 18 ods. 1 základného nariadenia stanovil, že v prípadoch, keď zainteresovaná strana neposkytne potrebné informácie, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, zistenia možno vypracovať na základe „dostupných skutočností“.( 22 ) Podľa článku 18 ods. 6 daného nariadenia navyše platí, že ak zainteresovaná strana nespolupracuje, výsledok prešetrovania môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by to bolo v prípade, ak by táto strana spolupracovala.

29. Ako je zrejmé z odôvodnenia 27 základného nariadenia, jeho článok 18 vyjadruje zámer normotvorcu Únie zefektívniť dôkaznú povinnosť Komisie v prípade, že narazí na vecné prekážky, ktoré možno pripísať nespolupráci zainteresovaných strán.( 23 ) Súdny dvor preto konštatoval, že cieľom článku 18 základného nariadenia je umožniť Komisii pokračovať v prešetrovaní aj v prípade, že by zainteresované strany odmietli spolupracovať alebo by spolupracovali nedostatočne.( 24 )

30. V tomto kontexte musia zainteresované strany spolupracovať v čo najväčšej možnej miere a poskytnúť všetky informácie, ktorými disponujú a ktoré inštitúcie považujú za potrebné na účely dosiahnutia svojich zistení.( 25 ) Riziko, že v prípade nespolupráce zainteresovaných strán pri prešetrovaní môžu inštitúcie v súlade s článkom 18 ods. 1 a 6 základného nariadenia zohľadniť „dostupné skutočnosti“, ktoré by mohli byť menej priaznivé, je navyše neoddeliteľnou súčasťou antidumpingového konania a smeruje k podnieteniu lojálnej a dôslednej spolupráce týchto podnikov.( 26 )

34. Práve so zreteľom na voľnú úvahu Komisie je však kľúčové prísne súdne preskúmanie – aj keď vo vyššie uvedených medziach. Konkrétne komplexný charakter hospodárskych a právnych posúdení vykonaných Komisiou by nemal brániť súdom v preskúmaní, či sú dôkazy, z ktorých sa vychádzalo, z vecného hľadiska presné, spoľahlivé a koherentné, či obsahujú všetky relevantné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní komplexnej situácie, a či prostredníctvom nich možno odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili.( 32 )

2) Uplatnenie na prejednávanú vec

35. V prejednávanej veci je nesporné, že Sinopec Ningxia neposkytla spoľahlivé údaje v súvislosti so svojimi výrobnými nákladmi a že v dôsledku jej nespolupráce sa teda Komisia na účely vytvorenia normálnej hodnoty tejto spoločnosti mohla opierať o „dostupné skutočnosti“ v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

36. Všeobecný súd však v bode 218 napadnutého rozsudku konštatoval, že v odôvodneniach 329 a 333 sporného nariadenia Komisia v nadväznosti na konštatovanie nespolupráce uplatnila domnienku, že normálna hodnota pre každý druh výrobku spoločnosti Sinopec Ningxia nie je nižšia ako najvyššia normálna hodnota pre každý druh výrobku ostatných vyvážajúcich výrobcov.

37. Domnienku možno vo všeobecnosti vymedziť ako právny mechanizmus spočívajúci v tom, že z určitej skutočnosti alebo súboru skutočností, ktoré sú isté, sa vyvodí skutočnosť (alebo súbor skutočností), ktorá je neistá.( 33 )

41. Po prvé, keďže teda Komisia nevyvodila (neistú) skutočnosť z inej (istej) skutočnosti, podľa môjho názoru nemožno konštatovať, že táto inštitúcia uplatnila domnienku. Komisia normálnu hodnotu spoločnosti Sinopec Ningxia neurčila ani nevyvodila. Jednoducho vzala na vedomie absenciu dôkazov, ktoré by preukazovali údajnú represívnu povahu jej systematického výberu najvyššej normálnej hodnoty ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

42. Po druhé, keďže je preukázané, že Sinopec Ningxia neposkytla spoľahlivé údaje umožňujúce určenie jej normálnych hodnôt, konštatovanie v odôvodnení 333 sporného nariadenia týkajúce sa neexistencie dôkazov, ktoré by Komisii umožnili posúdiť, či by tieto hodnoty boli nižšie ako zvolené hodnoty, je správne a žiadnym zjavne nesprávnym posúdením postihnuté nie je.

43. V tejto súvislosti platí, že samotná existencia možnosti vychádzať z alternatívnych údajov alebo skutočností dostupných v spise na konštatovanie zjavne nesprávneho posúdenia Komisie nepostačuje. Ako sa pripomína vyššie, cieľom článku 18 základného nariadenia je umožniť Komisii vykonať prešetrovanie aj napriek dočasným obmedzeniam, ktorým čelí, vrátane prípadov nespolupráce, v ktorých Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri skúmaní a posudzovaní „dostupných skutočností“.

45. Okrem toho nie je preukázané, že Komisia výberom tejto normálnej hodnoty zvolila najmenej priaznivé „dostupné skutočnosti“ a spoločnosť Sinopec Ningxia teda penalizovala. Údaje ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov totiž nie sú jedinými dostupnými skutočnosťami, ktoré Komisia v dôsledku nespolupráce spoločnosti Sinopec Ningxia mohla vziať do úvahy. Ako je zrejmé z článku 18 ods. 5 základného nariadenia, „dostupné skutočnosti“ môžu zahŕňať aj informácie poskytnuté európskymi výrobcami v ich podaní a dostupné údaje z nezávislých zdrojov, ako sú publikované cenníky, oficiálne štatistiky a colné záznamy. Vzhľadom na tieto rôzne zdroje, ktoré takisto mohli byť zohľadnené, nie je preukázané, že keď Komisia vychádzala z najvyššej normálnej hodnoty pre každý druh výrobku ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, zabezpečila, aby boli náhradnými údajmi údaje, ktoré sú pre spoločnosť Sinopec Ningxia najmenej priaznivé. Údajná represívna povaha tohto výberu teda nie je podložená.

46. Ako sa v každom prípade uvádza vyššie, riziko, že pri nespolupráci môžu použité „dostupné skutočnosti“ viesť k menej priaznivému výsledku, podľa článku 18 ods. 6 základného nariadenia je neoddeliteľnou súčasťou antidumpingového konania a spoločnosti Sinopec Ningxia malo byť dobre známe.

47. Možno zhrnúť, že zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že Všeobecný súd v bodoch 211 až 221 napadnutého rozsudku nesprávne opísal význam odôvodnenia 333 sporného nariadenia a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorým porušil článok 18 základného nariadenia. Prvému odvolaciemu dôvodu Komisie by sa preto podľa môjho názoru malo vyhovieť.

– ak to považuje za vhodné, nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty, alebo

– domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom na základe presných a primeraných dôkazov… možno s určitosťou preukázať, že nie sú deformované.

…

Vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.“

50. Článok 2 ods. 10 základného nariadenia stanovuje:

„Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k uskutočnenému predaju, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav, v každom prípade podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. … V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v [písmenách a) až k)]…“

55. Komisia sa touto otázkou zaoberala v odôvodnení 314 sporného nariadenia, ktoré je formulované takto:

„Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia poznamenala, že nič nenasvedčuje tomu, že také výdavky [boli – neoficiálny preklad ] zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vykázaných za výrobcu v reprezentatívnej krajine. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neposkytli žiadny dôkaz o opaku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.“

56. Spoločnosti Sinopec tento záver napadli na Všeobecnom súde, pričom tvrdili, že Komisia porušila článok 2 ods. 10 základného nariadenia.

57. Všeobecný súd tomuto žalobnému dôvodu vyhovel. Po prvé v bodoch 124 až 127 napadnutého rozsudku konštatoval, že úpravy smerujúce k dosiahnutiu úrovne vývoznej ceny „zo závodu“ sú nevyhnutné na zabezpečenie „spravodlivého porovnania“ vyžadovaného v článku 2 ods. 10 základného nariadenia len vtedy, ak sa aj normálna hodnota vypočíta na úrovni „zo závodu“. Podľa Všeobecného súdu teda na základe judikatúry prináležalo Komisii, ktorá sa rozhodla vykonať predmetné porovnanie na úrovni „zo závodu“, aby preukázala, že tieto úpravy boli nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania.

61. V rámci druhej časti Komisia spochybňuje body 128 až 139 napadnutého rozsudku. Po prvé Komisia tvrdí, že keď Všeobecný súd uviedol, že spoločnosti Sinopec vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že predajné, všeobecné a administratívne náklady použité pri vytvorení normálnej hodnoty „s najväčšou pravdepodobnosťou“ zahŕňali „sporné náklady“, dopustil sa skreslenia skutkových okolností. V pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií sa totiž žiadna analýza pravdepodobnosti nevykonala. Tento argument uviedla iba spoločnosť Wegochem vo svojom vyjadrení vedľajšej účastníčky konania na Všeobecnom súde. Po druhé Všeobecný súd nesprávne uplatnil dôkazný štandard podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Tento súd len konštatoval, že nemožno „vylúčiť“, že údaje spoločnosti Ilkalem použité na stanovenie vytvorených predajných, všeobecných a administratívnych nákladov zahŕňali „sporné náklady“. Všeobecný súd teda náležite nepreukázal, že vytvorená normálna hodnota naozaj alebo aspoň pravdepodobne zahŕňa „sporné náklady“. Po tretie Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásadu riadnej správy vecí verejných, keď konštatoval, že Komisia na spoločnosti Sinopec preniesla neprimerané dôkazné bremeno, napriek tomu, že im poskytla všetky údaje, ktoré mala v súvislosti s požadovanou úpravou k dispozícii.

3. Analýza

64. Vzhľadom na to, že druhý odvolací dôvod sa týka otázky interakcie medzi článkom 2 ods. 6a a článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, považujem za vhodné najprv objasniť kontext týchto ustanovení so zreteľom na existujúcu judikatúru [časti a) a b)] a až potom analyzovať dve časti druhého odvolacieho dôvodu [časti c) a d)].

a) Vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

65. Článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pripomenutý v bode 49 vyššie zavádza osobitný režim stanovujúci pravidlá určovania normálnej hodnoty v prípade vývozov z krajín, pri ktorých je preukázané, že ich domáci trh vykazuje výrazné deformácie, ako sú definované v tomto ustanovení. Tento osobitný režim bol zavedený nariadením (EÚ) 2017/2321( 40 ), ktorým sa zmenil článok 2 základného nariadenia vložením nového odseku 6a a úpravou odseku 7, v ktorom sa pred touto zmenou stanovoval osobitný režim výpočtu normálnej hodnoty v prípade dovozu z „krajín s iným ako trhovým hospodárstvom“.

66. Zatiaľ čo podľa predchádzajúceho znenia článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom určovala na základe skutočných cien a nákladov spolupracujúceho výrobcu v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, v zmysle novej metodiky podľa článku 2 ods. 6a sa má normálna hodnota vyvážajúcich výrobcov vytvoriť na základe hypotetických nedeformovaných výrobných nákladov a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

67. Ako vysvetlila Komisia, keď uplatňuje metodiku podľa článku 2 ods. 6a, potom, ako vyvážajúcich výrobcov požiada o informácie o výrobných faktoroch a množstvách, ktoré sa používajú na výrobu jednotlivých druhov dotknutého výrobku, určí nedeformované hodnoty pre použité výrobné faktory na základe „ľahko dostupných“ informácií, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, a nahradí deformované ceny a náklady týmito hodnotami s cieľom určiť nedeformované výrobné náklady.

72. Určenie primeraných rozpätí na predajné, všeobecné a administratívne náklady v tejto súvislosti nie je z hľadiska uplatňovania tejto judikatúry žiadnou výnimkou. Článok 2 ods. 6a písm. a) posledný pododsek základného nariadenia navyše nestanovuje žiadnu konkrétnu metodiku na určenie týchto rozpätí. Komisia teda v rámci dvoch uvedených parametrov (konkrétne „nedeformovaná a primeraná“) disponuje značnou mierou voľnej úvahy. Uvedené platí aj vo vzťahu k databáze použitej na získanie relevantných údajov na vytvorenie normálnej hodnoty a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.( 45 )

73. Ak chce teda účastník konania napadnúť spoľahlivosť údajov, ktoré Komisia použila na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, prináleží mu podložiť svoje tvrdenia dôkazmi spôsobilými konkrétne spochybniť hodnovernosť metódy alebo údajov, ktoré použila táto inštitúcia.( 46 )

b) Povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia

74. Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, ktorý sa pripomína v bode 50 vyššie, sa musí vykonať spravodlivé porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty na rovnakej úrovni obchodu. Keď spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny nemožno vykonať, prihliadne sa vo forme úprav na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie.

75. Znenie článku 2 ods. 10 prvej vety základného nariadenia jasne vychádza z článku 2.4 prvej vety antidumpingovej dohody, pretože používa v podstate rovnakú formuláciu.( 47 ) Možno teda vyvodiť, že aspoň z hľadiska povinnosti vykonať „spravodlivé porovnanie“ vývoznej ceny a normálnej hodnoty na rovnakej úrovni obchodu znenie tohto ustanovenia demonštruje jasný zámer normotvorcu Únie splniť v rámci práva Únie konkrétny záväzok stanovený v článku 2.4 antidumpingovej dohody.( 48 )

79. Podľa ustálenej judikatúry súdov Únie tak zo znenia, ako aj z celkovej štruktúry článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť len s cieľom zohľadnenia rozdielov týkajúcich sa faktorov, ktoré ovplyvňujú obe ceny a ktoré teda ovplyvňujú ich porovnateľnosť, na účely zaručenia toho, že porovnanie sa uskutoční na rovnakej úrovni obchodu.( 55 )

2) Spravodlivé porovnanie, keď je normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

82. Možno zhrnúť, že keď Komisia vytvára normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia na základe „ľahko dostupných“ údajov na úrovni obchodu zvolenej na účely porovnania (vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré boli v rámci jej širokej miery voľnej úvahy určené ako „nedeformované a primerané“ na danej úrovni obchodu), neexistuje žiadny dôvod vykonať úpravy v záujme ďalšieho spätného očistenia normálnej hodnoty s výnimkou prípadu, keď sa preukáže, že táto hodnota (alebo súvisiace predajné, všeobecné a administratívne náklady) zahŕňa prvky, ktoré na túto úroveň obchodu nepatria.

83. V tomto kontexte treba v súvislosti so spravodlivým porovnaním normálnej hodnoty vytvorenej podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia a vývoznej ceny podotknúť, že Súdny dvor s osobitným odkazom na predajné, všeobecné a administratívne náklady konštatoval, že keďže stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny upravujú iné pravidlá, predajné, všeobecné a administratívne náklady sa v oboch prípadoch nutne nemusia posudzovať rovnako.( 57 )

3) Dôkazné bremeno a dôkazný štandard v súvislosti s úpravami

84. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak účastník konania podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia žiada o úpravy určené na to, aby sa normálna hodnota s vývoznou cenou stali porovnateľnými s cieľom určiť dumpingové rozpätie, musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že musia byť vykonané osobitné úpravy, teda znášajú tie subjekty, ktoré sa ich chcú dovolávať, bez ohľadu na to, kto to je. Z toho vyplýva, že účastníkovi konania, ktorý sa chce dovolávať takejto úpravy, prináleží preukázať, že faktor, na základe ktorého sa táto úprava žiada, môže ovplyvniť ceny a ich porovnateľnosť.( 58 )

89. Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa v podstate týka otázky dôkazného bremena, pokiaľ ide o úpravy spočívajúce v odpočítaní „sporných nákladov“ z vývoznej ceny. Komisia namieta proti záveru Všeobecného súdu v bode 127 napadnutého rozsudku, že jej prináležalo, „aby preukázala, že tieto úpravy boli nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty“.

90. V záujme vyriešenia tejto otázky je kľúčové pamätať na skutkové okolnosti opísané v bodoch 52 až 55 vyššie. Komisia v prejednávanej veci vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia. V odôvodnení 341 sporného nariadenia konštatovala, že normálna hodnota bola vytvorená na základe „cien zo závodu“.

91. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie na rovnakej úrovni obchodu v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia musela Komisia stanoviť vývoznú cenu na rovnakej úrovni obchodu, konkrétne na úrovni „cien zo závodu“. V záujme dosiahnutia toho, aby bola vývozná cena na tejto úrovni obchodu, z nej Komisia odpočítala „sporné náklady“, čím vykonala postup „spätného očistenia“ spomenutý v bodoch 77 a 78 vyššie.

92. Je nesporné, že „sporné náklady“ nemožno priradiť k úrovni obchodu „zo závodu“, ktorú zvolila Komisia, a že odpočítanie týchto nákladov bolo preto nevyhnutné na zabezpečenie, aby bola vývozná cena na tejto úrovni.

93. Spoločnosti Sinopec v skutočnosti pred Komisiou ani na Všeobecnom súde nespochybňovali nevyhnutnosť odpočítania týchto nákladov z vývoznej ceny v záujme zabezpečenia, aby bola táto hodnota na úrovni „cien zo závodu“. Tieto spoločnosti naopak spochybňovali spravodlivosť porovnania vývoznej ceny a vytvorenej normálnej hodnoty, pričom tvrdili, že „sporné náklady“ sú pravdepodobne zahrnuté vo vytvorenej normálnej hodnote. Spoločnosti Sinopec výslovne spochybnili, že normálna hodnota bola vytvorená na úrovni „cien zo závodu“.

99. Po druhé, ako jasne vyplýva z bodu 93 vyššie, práve spoločnosti Sinopec v rozpore s konštatovaním Komisie tvrdili, že normálna hodnota nebola vytvorená na úrovni „cien zo závodu“, a žiadali preto o úpravu tejto normálnej hodnoty s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie. V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 84 a 85 vyššie teda práve spoločnosti Sinopec znášali dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že s cieľom dosiahnuť úroveň „cien zo závodu“ je potrebné vykonať úpravu normálnej hodnoty alebo prípadne že odpočítanie „sporných nákladov“ na účely spätného očistenia vývoznej ceny na úroveň obchodu zvolenú na účely spravodlivého porovnania potrebné nie je.

100. Keď teda Všeobecný súd v bodoch 126 a 127 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že Komisia sa dopustila pochybenia, lebo nepreukázala, že odpočítanie „sporných nákladov“ z vývoznej ceny „bol[o] nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania“, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Komisia totiž preukázala, že úprava vývoznej ceny smerom nadol bola nevyhnutná na zabezpečenie, aby bola na úrovni obchodu zvolenej na účely spravodlivého porovnania. Boli to naopak spoločnosti Sinopec, ktoré tvrdili, že normálna hodnota nebola vytvorená na danej úrovni obchodu a je preto potrebné upraviť ju, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie. Týmto spoločnostiam teda prináležalo, aby svoje tvrdenia podložili.

101. Argument spoločností Sinopec, podľa ktorého neexistovali žiadne dôkazy, že normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je takisto na úrovni „cien zo závodu“, tento záver nespochybňuje.

d) Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu

106. Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu smeruje proti bodom 128 až 139 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd analyzoval alternatívny scenár, v ktorom dôkazné bremeno na účely sporných úprav znášali spoločnosti Sinopec.( 65 ) V tejto časti sa nastoľujú tri otázky týkajúce sa po prvé údajného skreslenia skutkových okolností Všeobecným súdom (časť d.1); po druhé dôkazného štandardu v súvislosti s úpravou normálnej hodnoty požadovanou spoločnosťami Sinopec (časť d.2) a po tretie údajného porušenia zásady riadnej správy vecí verejných, ktorého sa dopustila Komisia, keď požadovala neprimerané dôkazy (časť d.3).

1) Údajné skreslenie skutkových okolností

107. Po prvé je potrebné zaoberať sa tvrdením Komisie, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, keď v bode 128 napadnutého rozsudku konštatoval, že spoločnosti Sinopec vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že normálna hodnota bola „ s najväčšou pravdepodobnosťou “ vytvorená so zahrnutím „sporných nákladov“.

108. V judikatúre sa na účely konštatovania skreslenia skutkových okolností stanovuje vysoká hranica. Všeobecný súd musí dospieť k skutkovým zisteniam, ktorých vecná nesprávnosť vyplýva z dokumentov v spise. Skreslenie musí byť z týchto dokumentov zjavné a Všeobecný súd musel zjavne prekročiť medze primeraného posúdenia dôkazov.( 66 )

109. V prejednávanej veci zo znenia pripomienok spoločností Sinopec ku konečnému poskytnutiu informácií vyplýva, že dané spoločnosti v tomto dokumente tvrdili, že hoci „sporné náklady“ boli odpočítané z vývoznej ceny s cieľom zabezpečiť, aby bola na úrovni „cien zo závodu“, v prípade vytvorenej normálnej hodnoty sa rovnaký postup neuskutočnil. Spoločnosti Sinopec uvádzali, že Komisia teda porovnáva vývoznú cenu na úrovni cien zo závodu s vytvorenou normálnou hodnotou, v prípade ktorej nie je jasné, na akej úrovni obchodu bola stanovená. Normálna hodnota bola teda stanovená „zrejme na základe ceny s dodaním“.

114. Pokiaľ ide o dôkazný štandard požadovaný v prípade úprav podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, judikatúra uvedená v bode 85 vyššie objasňuje, že keď výrobca žiada o použitie úpravy v zásade znížením normálnej hodnoty, tento subjekt je povinný uviesť a preukázať , že podmienky na priznanie tejto úpravy sú splnené.

115. Pokiaľ ide špecificky o predajné, všeobecné a administratívne náklady vytvorené podľa článku 2 ods. 6a písm. a) posledného pododseku základného nariadenia, v zmysle judikatúry Všeobecného súdu spomenutej v bode 73 vyššie platí, že ak chce účastník konania napadnúť spoľahlivosť údajov použitých Komisiou, prináleží mu podložiť svoje tvrdenia dôkazmi spôsobilými konkrétne spochybniť hodnovernosť metódy alebo údajov, ktoré použila táto inštitúcia.

116. Všeobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku konštatoval, že spoločnosti Sinopec svoju žiadosť o úpravu normálnej hodnoty, konkrétne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie riadne odôvodnili . Všeobecný súd takisto v bode 132 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nemožno vylúčiť , že údaje týkajúce sa tureckej spoločnosti Ilkalem získané z databázy Orbis, ktoré Komisia použila na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, zahŕňajú „sporné náklady“. Z vecného hľadiska konštatoval, že tieto údaje nie sú dostatočne podrobné ani presné na to, aby sa dalo s istotou určiť, či „sporné náklady“ sú v týchto údajoch zahrnuté alebo nie.( 68 )

117. Prvý záver, ktorý možno vyvodiť priamo z napadnutého rozsudku, je, že počas prešetrovania Komisie a dokonca ani na úrovni Všeobecného súdu nebolo jednoznačne preukázané, že „sporné náklady“ sú skutočne zahrnuté v údajoch použitých Komisiou na vytvorenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov podľa článku 2 ods. 6a písm. a) posledného pododseku základného nariadenia. Z bodov 80 a 82 vyššie je zrejmé, že keby spoločnosti Sinopec preukázali, že tieto náklady boli v daných údajoch zahrnuté, Komisia by mala vykonať úpravu vytvorenej normálnej hodnoty, aby z nej odstránila prvky, ktoré na úroveň obchodu zvolenú na účely spravodlivého porovnania nepatria. V tomto prípade sa to však očividne nestalo.

121. Po druhé takisto možno spochybniť, či Komisia na základe pochybností vyjadrených v pripomienkach spoločností Sinopec ku konečnému poskytnutiu informácií predsa len nemala hľadať presnejšie údaje , aby zabezpečila spravodlivé porovnanie podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

122. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia má podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia normálnu hodnotu vytvoriť na základe „ľahko dostupných údajov“.

123. Požiadavka „ľahkej dostupnosti“ zabezpečuje, aby Komisia v kontexte vytvárania normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia používala údaje, ktoré možno rýchlo získať a overiť.( 70 ) Takisto sa ňou zabezpečuje, aby Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty používala údaje, ktoré sú verejne dostupné alebo inak overiteľné zainteresovanými stranami (pri rešpektovaní dôvernosti údajov), ktoré teda v priebehu prešetrovania môžu k týmto údajom predkladať pripomienky. Uvedené je kľúčové z hľadiska procesnej spravodlivosti vytvárania normálnej hodnoty a riadneho procesu.( 71 )

124. Zabezpečenie spravodlivosti porovnania podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia jednoznačne prináleží Komisii, a to aj v prípade, keď sa normálna hodnota vytvára podľa článku 2 ods. 6a daného nariadenia na základe „ľahko dostupných“ údajov. Ako sa však pripomína v bode 27 vyššie, prešetrovacie právomoci Komisie v rámci antidumpingových konaní sú obmedzené, pretože základné nariadenie Komisii nepriznáva žiadnu prešetrovaciu právomoc, ktorá by jej umožňovala prinútiť spoločnosti, aby sa podieľali na prešetrovaní alebo poskytli informácie.

129. Možno zhrnúť, že všetky uvedené úvahy majú dva dôsledky.

130. Na jednej strane sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s dôkazným štandardom požadovaným v prípade úprav podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, keď konštatoval, že spoločnosti Sinopec vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií svoju žiadosť o úpravu vytvorenej normálnej hodnoty riadne odôvodnili.

131. Na druhej strane platí, že hoci Všeobecný súd v napadnutom rozsudku výslovne neuviedol, že Komisia mala v nadväznosti na žiadosť spoločností Sinopec o úpravu s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie vykonať požadovanú úpravu normálnej hodnoty, takýto záver možno vyvodiť zo skutočnosti, že Všeobecný súd vyhovel žalobnému dôvodu spoločností Sinopec týkajúcemu sa porušenia článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

132. Zatiaľ čo však – ako sa podotýka v bode 92 vyššie – v prípade vývoznej ceny bolo nesporné, že „sporné náklady“ je potrebné odpočítať, pretože na úroveň obchodu zvolenú na účely porovnania nepatria, v prípade vytvorenej normálnej hodnoty neexistovala žiadna presná informácia a nebolo preukázané, ako konštatoval samotný Všeobecný súd, že tieto náklady boli v údajoch použitých na vytvorenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov zahrnuté.( 75 ) Presne to isté uviedla Komisia v odôvodnení 314 prvej vete sporného nariadenia,( 76 ) ktoré teda v tejto súvislosti chybné nie je.

133. Keď teda Všeobecný súd vyhovel žalobnému dôvodu spoločností Sinopec a v podstate konštatoval, že podmienky na priznanie sporných úprav vytvorenej normálnej hodnoty boli v prejednávanej veci splnené, opäť sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa týkalo dôkazného štandardu požadovaného v prípade úprav podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

137. Hoci článok 2 ods. 10 základného nariadenia ako taký nestanovuje žiadnu pozitívnu povinnosť inštitúcií Únie poskytovať zainteresovaným stranám konkrétne informácie týkajúce sa možných úprav s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie, neznamená to, že základné nariadenie nezohľadňuje požiadavky stanovené v článku 2.4 poslednej vete antidumpingovej dohody. Tieto požiadavky sú súčasťou procesného systému vytvoreného normotvorcom Únie v súvislosti s antidumpingovými konaniami vedenými inštitúciami na základe tohto nariadenia, ktorý sa vykladá so zreteľom na zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 Charty základných práv.( 79 )

138. Pokiaľ ide o prvú výhradu Všeobecného súdu týkajúcu sa stanovenia neprimeraného dôkazného bremena, odkazuje na odôvodnenie 314 sporného nariadenia (pripomenuté v bode 55 vyššie).

139. Komisia v danom odôvodnení konštatovala po prvé to, že nič nenasvedčuje tomu, že „sporné náklady“ boli zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vykázaných za tureckého výrobcu, a po druhé to, že spoločnosti Sinopec „neposkytli žiadny dôkaz o opaku“. Komisia teda v tomto odôvodnení v podstate zamietla nepodloženú žiadosť spoločností Sinopec o úpravu normálnej hodnoty, ktorá bola obsiahnutá v ich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií (pripomenutých v bode 109 vyššie).

140. Ako sa pripomína v bode 112 vyššie, zákonnosť tohto zamietnutia treba posudzovať so zreteľom na informácie poskytnuté spoločnosťami Sinopec a nie na základe následných argumentov doplnených neskôr. Z argumentov uvedených na Všeobecnom súde, obzvlášť spoločnosťou Wegochem, v tejto súvislosti vyplýva, že žiadosť spoločností Sinopec nepochybne mohla byť podložená lepšie, než bola, aby výraznejšie spochybnila údaje obsiahnuté v databáze Orbis, ktoré použila Komisia. Argument týkajúci sa údajného nemožného dôkazného bremena teda nie je spôsobilý napraviť skutočnosť, že žiadosť o úpravu vytvorenej normálnej hodnoty nebola dostatočne podložená.

145. Keď sa preukáže, že Komisia účastníkom konania poskytla všetky relevantné informácie, ktoré bolo možné poskytnúť a ktoré sa nachádzali v spise, k porušeniu zásady riadnej správy vecí verejných nemôže dôjsť len preto, že Komisia zainteresovanej strane neposkytla údaje, ktoré by jej umožnili bližšie podložiť jej žiadosť. Tento záver potvrdzuje rozsudok Changmao, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že žalobca v takejto situácii nemôže účinne vytýkať Komisii, že nekonala v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a porušila jeho právo na obhajobu tým, že mu uložila neprimerané dôkazné bremeno.( 80 )

146. Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že tretiemu tvrdeniu v rámci druhého odvolacieho dôvodu by sa podľa môjho názoru malo takisto vyhovieť a druhému odvolaciemu dôvodu Komisie by sa preto malo vyhovieť v celom rozsahu.

C. Tretí odvolací dôvod týkajúci sa výkladu článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia

147. Tretí odvolací dôvod Komisie sa týka konštatovaní Všeobecného súdu v bodoch 65 až 113 napadnutého rozsudku, v ktorých tento súd rozhodol, že keď Komisia uplatnila úpravu vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, toto ustanovenie porušila.

148. Podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa „vykoná… úprava kvôli rozdielom v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému [posudzovanému – neoficiálny preklad ] predaju. Pojem ‚provízia‘ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka rovnaká [podobná – neoficiálny preklad ], ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.“

– po štvrté Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia znášali predajné náklady,

– po piate Sinopec Central‑China uvádzala na trh aj výrobky iných výrobcov ako Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia.

151. Spoločnosti Sinopec uvedený záver napadli na Všeobecnom súde.

152. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku po prvé zamietol tvrdenie Komisie, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa v zásade musí vykonať, keď podnik založí prepojenú spoločnosť na účely predaja na vývoz.( 82 )

153. Po druhé Všeobecný súd súhlasil s Komisiou, že vzhľadom na existenciu spoločnej kontroly bolo potrebné určiť, či všetky relevantné skutočnosti preukazujú existenciu „jedného hospodárskeho subjektu“ a či sú teda funkcie, ktoré vykonáva prepojený obchodník, podobné funkciám interného oddelenia predaja. Všeobecný súd preto overil, či Komisia predložila dostatok zhodujúcich sa dôkazov umožňujúcich preukázať, že napriek existencii spoločnej kontroly nemožno dospieť k záveru, že Sinopec Central‑China konala ako interné oddelenie predaja, takže bolo nevyhnutné vykonať spornú úpravu.( 83 )

154. Všeobecný súd teda analyzoval každú z piatich vyššie uvedených okolností. Konštatoval, že prvá a piata okolnosť na účely určenia, či Sinopec Central‑China je interným oddelením predaja alebo zástupcom, nie sú relevantné;( 84 ) že druhá a tretia okolnosť nepredstavujú presvedčivý dôkaz o tom, že spoločnosť Sinopec Central‑China nemožno kvalifikovať ako interné oddelenie predaja,( 85 ) a že štvrtá okolnosť posúdenie druhej a tretej nemení.( 86 )

159. Pokiaľ ide o prvú časť, spoločnosti Sinopec s podporou spoločnosti Wegochem tvrdenia Komisie spochybňujú.

160. V súvislosti s druhou časťou Wegochem ako predbežnú pripomienku uvádza, že je neprípustná, pretože ide o pokus spochybniť skutkové zistenia Všeobecného súdu. Spoločnosti Sinopec a Wegochem potom spochybňujú tvrdenia Komisie týkajúce sa každej z piatich vyššie uvedených okolností.

3. Analýza

a) Úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia

161. Podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia možno vykonať úpravu pre rozdiely v províziách zaplatených vo vzťahu k posudzovanému predaju. Druhá veta uvedeného ustanovenia uvádza, že pojem „provízia“ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka podobná, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

162. Druhá veta bola do článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia vložená nariadením Rady (ES) č. 1972/2002( 88 ). Z odôvodnenia 6 tohto nariadenia vyplýva, že dôvodom vloženia bolo v súlade s pretrvávajúcou praxou inštitúcií objasniť, že takéto úpravy sa musia vykonať aj vtedy, ak strany nekonajú na základe vzťahu zastúpený‑zástupca, ale dosahujú rovnaké hospodárske výsledky konajúc ako kupujúci a predávajúci. Článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia teda umožňuje vykonať úpravu nielen na základe rozdielov v províziách zaplatených vo vzťahu k posudzovanému predaju, ale aj na základe prirážky, ktorú dostanú obchodníci s výrobkom, ak vykonávajú funkcie podobné, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

167. Analýza teda uplatňuje funkčný prístup. Obsah má prednosť pred formou. V rámci preskúmania existencie jedného hospodárskeho subjektu medzi výrobcom a jeho prepojeným distribútorom je rozhodujúce zohľadnenie hospodárskej reality vzťahov medzi týmto výrobcom a týmto distribútorom. Vzhľadom na požiadavku konštatovania týkajúceho sa hospodárskej reality vzťahov medzi uvedeným výrobcom a uvedeným distribútorom sú inštitúcie Únie povinné zohľadniť „všetky relevantné faktory“ umožňujúce určiť, či tento distribútor vykonáva funkcie interného oddelenia predaja u tohto výrobcu alebo nie.( 94 )

168. Predovšetkým je potrebné posúdiť funkciu vykonávanú prepojeným obchodníkom v rámci skupiny, do ktorej patrí. Komisia by teda mala preskúmať celkové funkcie vykonávané touto spoločnosťou v rámci uvádzania dotknutého výrobku, ako aj iných výrobkov na trh a ich vývozu, a to v rámci skupiny, ako aj v rámci jej vzťahov s nezávislými výrobcami, ktorí sú tretími stranami.( 95 )

169. Povinnosť posúdiť hospodársku realitu vzťahov medzi výrobcom a prepojeným distribútorom znamená zváženie prvkov, ako je úroveň autonómie prepojeného distribútora,( 96 ) rozdelenie rizika, štruktúra odmeňovania prepojenej spoločnosti, exkluzivita vzťahu alebo možnosť zastupovať iných neprepojených výrobcov.( 97 )

b) Prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu

170. V rámci prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia v podstate spochybňuje body 69 a 70 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd v týchto bodoch zamietol tvrdenie Komisie, že existuje „všeobecné pravidlo“, ktoré v zásade vyžaduje úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keď podnik založí prepojenú obchodnú spoločnosť na účely predaja na vývoz.

176. V prejednávanej veci je však práve otázka, či Komisia predložila dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že Sinopec Central‑China napriek svojmu postaveniu prepojeného distribútora vykonávala tieto funkcie, predmetom druhej časti tohto odvolacieho dôvodu.

177. Po druhé k preneseniu dôkazného bremena na spoločnosti Sinopec, o ktorom sa Komisia zmieňuje vo svojom odvolaní a ktoré sa spomína v bode 173 vyššie, dôjde až vtedy, keď Komisia predloží takéto zhodujúce sa dôkazy.

178. Z uvedeného vyplýva, že prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

c) Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu

1) Prípustnosť

179. Pokiaľ ide o druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, najprv je potrebné zaoberať sa námietkou neprípustnosti, ktorú vzniesla Wegochem. Ako sa vysvetľuje v bodoch 22 až 25 vyššie, na ktoré odkazujem, Wegochem na vznesenie takejto námietky nie je oprávnená. Keďže však nastoľuje otázku, ktorá sa týka právomoci Súdneho dvora, Súdny dvor by ju mal preskúmať ex offo .

184. Ako totiž vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 167 a 168 vyššie, určenie, či je úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia opodstatnená alebo nie je, pretože výrobca a jeho prepojený distribútor poverený vývozom do Únie tvoria jeden hospodársky subjekt, si vyžaduje zohľadnenie „ všetkých relevantných faktorov “ týkajúcich sa hospodárskej reality vzťahov medzi týmto výrobcom a týmto distribútorom.

185. Všeobecný súd však v prejednávanej veci celkové posúdenie všetkých faktorov podporujúcich záver Komisie v spornom nariadení vykonal. Potom ako analyzoval každú z piatich okolností individuálne – v bodoch 82 až 111 napadnutého rozsudku –, v bode 112 dospel ku konečnému záveru, pričom výslovne odkazoval na všetkých päť okolností tvoriacich súbor dôkazov. Všeobecný súd konštatoval, že jediné dve okolnosti, ktoré považoval za relevantné, konkrétne druhá a tretia okolnosť, nepostačujú na to, aby tvorili súbor zhodujúcich sa dôkazov, ktoré by preukazovali, že funkcie spoločnosti Sinopec Central‑China sú podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. Výhrada Komisie, podľa ktorej Všeobecný súd uplatnil nesprávny štandard posúdenia, by sa preto mala zamietnuť.

186. Komisia potom spochybňuje analýzu každej z piatich okolností uvedených v bode 150 vyššie, ktoré predstavujú súbor dôkazov podporujúcich jej záver v spornom nariadení, zo strany Všeobecného súdu.

187. V tejto súvislosti podotýkam, že záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 112 napadnutého rozsudku v nadväznosti na celkové posúdenie dôkazov, bol založený iba na dvoch z piatich okolností, o ktoré sa Komisia opierala v spornom nariadení, pretože Všeobecný súd dve okolnosti (prvú a piatu) zamietol ako irelevantné, zatiaľ čo pri tretej (štvrtá okolnosť) sa konštatovalo, že jeho posúdenie ostatných dvoch nijako nemení.

193. Skutočnosť, že okolnosť nevyhnutne nie je rozhodujúca, však neznamená, že je irelevantná.

194. Skutočnosť, že prepojený distribútor vyhľadáva zákazníkov a nadväzuje s nimi kontakty, je relevantným faktorom z hľadiska pochopenia celkových funkcií vykonávaných prepojených subjektom so zreteľom na jeho hospodársky vzťah s výrobcom. Keby sa konštatovalo, že prepojený subjekt zákazníkov nevyhľadával a kontakty s nimi priamo nenadväzoval, bolo by to významným znakom toho, že daný subjekt nevykonáva funkcie podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. Z judikatúry totiž vyplýva, že Všeobecný súd považoval skutočnosť, že prepojený distribútor uvádzal výrobky na trh, riadil kontakty s existujúcimi a potenciálnymi zákazníkmi, získaval a prijímal objednávky a rokoval o predaji, za relevantnú okolnosť na účely určenia, či daný subjekt konal ako zástupca.( 106 )

195. Keď teda Všeobecný súd v bode 84 napadnutého rozsudku konštatoval, že prvá okolnosť z hľadiska určenia, či Sinopec Central‑China koná ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu, v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, nie je relevantná, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

196. Pokiaľ ide o druhú okolnosť uvedenú v bode 150 vyššie, ktorá sa týka skutočnosti, že Sinopec Chongqing uskutočňovala priamy predaj na vývoz, Komisia nenapáda žiadne konkrétne nesprávne právne posúdenie v rámci analýzy Všeobecného súdu v bodoch 85 až 94 napadnutého rozsudku. Tvrdí, že Všeobecný súd opomenul prepojiť posúdenie priameho predaja s analýzou jeho relevantnosti, pokiaľ ide o hospodársky vzťah medzi spoločnosťami Sinopec Chongqing a Sinopec Central‑China. Pokiaľ sa má však výhrada Komisie chápať ako žiadosť o prehodnotenie posúdenia dôkazov vykonaného Všeobecným súdom, daná žiadosť je v odvolacom konaní neprípustná. Pokiaľ sa má výhrada Komisia chápať v tom zmysle, že smeruje proti štandardu posúdenia uplatnenému Všeobecným súdom, táto výhrada už bola zamietnutá v bodoch 182 až 185 vyššie.

201. Pokiaľ napokon ide o piatu okolnosť uvedenú v bode 150 vyššie, ktorá sa týka skutočnosti, že Sinopec Central‑China uvádzala na trh aj výrobky iných výrobcov ako Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, Všeobecný súd v bode 111 napadnutého rozsudku konštatoval, že na preukázanie toho, že Sinopec Central‑China vykonávala funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, nie je relevantná. Analýza, ktorá viedla k tomuto záveru, je rozdelená na dve časti. Po prvé v bodoch 106 až 108 daného rozsudku Všeobecný súd potom, ako uviedol relevantnú judikatúru, konštatoval, že Komisia nevykonala preskúmanie toho, aký podiel z celkového obratu spoločnosti Sinopec Central‑China predstavoval predaj všetkých výrobkov zakúpených od spoločností iných než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, a preto sa s cieľom tvrdiť, že jeden hospodársky subjekt sa nepreukázal, na piatu okolnosť odvolávať nemôže. Po druhé v bodoch 109 a 110 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že v každom prípade aj za predpokladu, že by Komisia bola oprávnená obmedziť sa len na preskúmanie obratu spoločnosti Sinopec Central‑China, ktorý dosiahla z predaja PVA, sa preukázalo, že v prípade tejto spoločnosti predstavuje nákup PVA vyrábaných neprepojenými výrobcami len 2 % jej nákupu PVA od spoločností Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia a že PVA, ktoré nakúpila od neprepojených výrobcov, boli v každom prípade predané „prepojenej spoločnosti“ v Číne.

202. Komisia túto analýzu, ktorá sa rovnako ako v prípade prvej okolnosti v rozsahu, v akom sa zameriava na relevantnosť okolnosti zohľadnenej pri určení existencie jedného hospodárskeho subjektu, týka právnej otázky,( 107 ) spochybňuje.

206. Treba však podotknúť, že tento (implicitný) záver v súvislosti s piatou okolnosťou sa vôbec neuvádza v bode 112 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd vykonáva celkové posúdenie piatich okolností. Všeobecný súd teda piatu okolnosť ako dôkaz v danom celkovom posúdení nezohľadnil vôbec, lebo sa (chybne) domnieval, že táto okolnosť nie je relevantná.

207. Možno zhrnúť, že Všeobecný súd sa podľa môjho názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia v dvoch smeroch, a to keď zastával názor, že prvá a piata okolnosť v rámci analýzy zameranej na určenie, či Sinopec Central‑China napriek postaveniu prepojenej spoločnosti vykonáva funkcie podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, nie sú relevantné.

208. Keďže teda bolo celkové posúdenie dôkazov, ktoré Všeobecný súd vykonal v bode 112 napadnutého rozsudku, založené iba na druhej a tretej okolnosti, lebo Všeobecný súd prvú a piatu okolnosť chybne zamietol ako irelevantné, treba konštatovať, že toto celkové posúdenie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením.

209. Preto navrhujem, aby Súdny dvor druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisie vyhovel.

III. Vzájomné odvolanie

210. Vzájomné odvolanie spoločností Sinopec sa týka bodov 141 až 159 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd v týchto bodoch zamietol žalobný dôvod, v rámci ktorého spoločnosti Sinopec spochybňovali rozhodnutie Komisie vykonať úpravu normálnej hodnoty smerom nahor podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, aby sa zohľadnil rozdiel medzi sadzbou dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa má zaplatiť, a sadzbou vrátenia DPH pri vývoze.

215. Všeobecný súd však konštatoval, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď sa opierala o článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia ako o právny základ tejto úpravy, pretože toto ustanovenie sa na normálne hodnoty vytvorené na základe údajov z reprezentatívnej krajiny výslovne nevzťahuje. Všeobecný súd rozhodol, že táto chyba však nie je rozhodujúca, keďže článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia Komisii umožňuje vykonať úpravu týkajúcu sa iných faktorov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien vrátane nevratnej DPH.( 111 )

A. Prípustnosť a účinnosť vzájomného odvolania

216. Kuraray po prvé tvrdí, že vzájomné odvolanie je v celom rozsahu neprípustné. Spoločnosti Sinopec podľa tejto spoločnosti nevysvetlili ani nepreukázali, aký prospech by im vzájomné odvolanie prinieslo.

217. Kuraray v rámci svojej námietky neprípustnosti v podstate spochybňuje záujem spoločností Sinopec na podaní vzájomného odvolania. Podľa ustálenej judikatúry platí, že na to, aby mal odvolateľ záujem na začatí konania, musí byť odvolanie spôsobilé v prípade úspechu priniesť odvolateľovi prospech. Súdny dvor navyše môže ex offo konštatovať, že účastník konania na podaní odvolania alebo pokračovaní odvolacieho konania nemá žiadny záujem.( 112 )

218. Ako sa vysvetľuje v bodoch 22 až 25 vyššie, Kuraray ako vedľajšia účastníčka konania na vznesenie takejto námietky neprípustnosti nie je oprávnená. Keďže však táto námietka nastoľuje otázku, ktorá sa týka právomoci Súdneho dvora, Súdny dvor by ju mal preskúmať ex offo .

219. Podľa môjho názoru je nepochybné, že spoločnosti Sinopec na podaní vzájomného odvolania záujem majú. Keby sa vzájomnému odvolaniu vyhovelo a Súdny dvor by rozhodol, že keď Všeobecný súd konštatoval, že úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia bolo možné urobiť, dopustil sa pochybenia, normálna hodnota použitá na určenie dumpingového rozpätia spoločností Sinopec, a teda aj ich antidumpingové clo by sa znížili. To by spoločnostiam Sinopec nepochybne prinieslo prospech.

224. Komisia s podporou spoločnosti Kuraray tvrdenia spoločností Sinopec spochybňuje.

225. Všeobecný súd v bodoch 153 až 156 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia usúdila, že vývozná cena zahŕňa sumu zodpovedajúcu nevratnej DPH, zatiaľ čo normálna hodnota bola vytvorená bez DPH, a že táto asymetria si teda vyžadovala úpravu normálnej hodnoty smerom nahor, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny.

226. Spoločnosti Sinopec tieto body napadnutého rozsudku ani konštatovania, ktoré sa v nich uvádzajú, nespochybňujú. Tieto spoločnosti predovšetkým nespochybňujú potrebu vykonať úpravu normálnej hodnoty smerom nahor s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia vzhľadom na uvedenú asymetriu, ktorá nepochybne mala vplyv na porovnateľnosť cien.

227. Všeobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku konštatoval, že keď sa Komisia domnievala, že právnym základom úpravy normálnej hodnoty smerom nahor je článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia. Tento súd však rozhodol, že takéto pochybenie neodôvodňuje zrušenie sporného nariadenia, keďže nemá rozhodujúci vplyv na posúdenie Komisie vzhľadom na to, že podmienky uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sú v každom prípade splnené. V tomto odvolacom dôvode sa v zmysle opisu spoločností Sinopec napáda „nahradenie právneho základu“ úpravy.

228. Záver Všeobecného súdu v bode 157 napadnutého rozsudku však podľa môjho názoru nesprávnym právnym posúdením postihnutý nie je.

234. Keďže sa teda podľa konštatovania Všeobecného súdu preukázalo, že asymetria vytvorenej normálnej hodnoty a vývoznej ceny týkajúca sa DPH mala vplyv na porovnateľnosť cien, keď tento súd dospel k záveru, že podmienky na uplatnenie článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sú splnené, žiadneho pochybenia sa nedopustil.

235. Po druhé v situácii, keď sa preukázalo, že úprava bola potrebná na zabezpečenie spravodlivého porovnania podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia a že podmienky podľa článku 2 ods. 10 písm. k) toho istého nariadenia boli splnené, bolo nesprávne právne posúdenie Komisie spočívajúce v zaradení úpravy pod článok 2 ods. 10 písm. b) tohto nariadenia čisto formálne. Toto pochybenie pri právnej kvalifikácii úpravy totiž nemalo rozhodujúci vplyv na posúdenie Komisie, že úprava je potrebná, ani na sumu úpravy a výsledné dumpingové rozpätie. Ako správne konštatoval Všeobecný súd, pochybenie s čisto formálnym významom, obzvlášť pokiaľ ide o právny základ, nemôže viesť k zrušeniu predmetného aktu Únie.( 115 )

236. Po tretie, pokiaľ ide o to, že Všeobecný súd údajne prekročil medze svojej úlohy, ktorá sa obmedzuje na preskúmanie zákonnosti aktov Komisie, nemyslím si, že keď Všeobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným, prekročil svoju právomoc preskúmania. Všeobecný súd sa totiž na účely vyvodenia svojho záveru opieral o faktory, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou argumentácie Komisie uvedenej v spornom nariadení, a výsledok jeho posúdenia je v súlade s výrokom daného aktu.( 116 ) Všeobecný súd nevykonal nové posúdenie skutkových okolností, ktoré by nahrádzalo posúdenie Komisie, a nezasiahol teda do širokej voľnej úvahy tejto inštitúcie v oblasti obchodnej politiky, ktorá je odôvodnená zložitosťou hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musí Komisia skúmať.( 117 )

241. Podľa môjho názoru je však tento odvolací dôvod neúčinný. Ako som podotkol v bode 233 vyššie, v poslednej časti vety v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sa nestanovuje dodatočná požiadavka. Namiesto toho sa tam zdôrazňuje špecifická situácia, v ktorej je splnená podmienka stanovená v predchádzajúcej časti vety, konkrétne že sa preukáže, že rozdiel v predmetných faktoroch ovplyvňuje porovnateľnosť cien. Všeobecný súd v bodoch 153 až 157 napadnutého rozsudku konštatoval, že keďže bola táto podmienka splnená, Komisia mohla vykonať úpravu normálnej hodnoty smerom nahor. Aj keby teda bod 158 tohto rozsudku bol chybný, pokiaľ ide o výklad článku 2 ods. 6a základného nariadenia v spojení s poslednou časťou vety v článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia, ako tvrdia spoločnosti Sinopec, takéto pochybenie by nespochybňovalo záver, že úprava bola v prejednávanej veci opodstatnená.

242. Druhý odvolací dôvod je v každom prípade takisto založený na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Keď totiž Všeobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku konštatoval, že vytvorená normálna hodnota „nahrádza“ cenu dotknutého výrobku na domácom trhu vyvážajúcej krajiny, nemyslel tým, ako naznačuje tvrdenie spoločností Sinopec, že Komisia by mala brať do úvahy predaj na domácom trhu pri vytváraní normálnej hodnoty. Všeobecný súd chcel namiesto toho povedať, že vytvorená normálna hodnota podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia v rámci spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny nahrádza normálnu hodnotu, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 základného nariadenia.

247. Tretí odvolací dôvod by sa však mal podľa môjho názoru zamietnuť ako nedôvodný.

248. Po prvé súhlasím s Komisiou, že súlad postupu inštitúcií Únie s prístupom orgánov USA nie je relevantný. Rozhodnutie US Court of International Trade (Súd USA pre medzinárodný obchod) je príkladom postupu v inej jurisdikcii, ktorý môže inšpirovať určitý výklad antidumpingového práva Únie, ale nemožno ho kvalifikovať ako „dôkaz“. Keďže teda neexistuje dôkaz, nemôže dôjsť ani k „skresleniu dôkazov“.

249. Po druhé neposúdenie dôkazov v každom prípade nemôže viesť k skresleniu daných dôkazov. Podľa judikatúry výhrada založená na skreslení dôkazov vyžaduje, aby odvolateľ presne označil dôkazy, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil, a navyše preukázal pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli k tomuto skresleniu.( 120 )

250. Z toho vyplýva, že predpokladom skreslenia dôkazov je, že dôkazy sa posudzovali spôsobom, ktorý je v zjavnom rozpore s ich obsahom. Spoločnosti Sinopec však netvrdia, že Všeobecný súd skreslil posúdenie rozhodnutia US Court of International Trade (Súd USA pre medzinárodný obchod), ktoré tomuto súdu predložili. Uvádzajú naopak to, že Všeobecný súd tento dôkaz vo svojom posúdení vôbec nezohľadnil. Toto tvrdenie v podstate predstavuje výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia.

251. Aj keby sa však malo tvrdenie spoločností Sinopec chápať týmto spôsobom, malo by sa takisto zamietnuť. Absencia zmienky o predmetnom rozhodnutí US Court of International Trade (Súd USA pre medzinárodný obchod) v napadnutom rozsudku nevyhnutne znamená, že Všeobecný súd toto rozhodnutie nepovažoval za relevantné. Skutočnosť, že sa v tomto rozsudku nespomína, v žiadnom prípade nebráni spoločnostiam Sinopec predložiť výhrady proti napadnutému rozsudku ani Súdnemu dvoru v ich preskúmaní.

256. Komisia s podporou spoločnosti Kuraray tvrdenia spoločností Sinopec spochybňuje.

257. Pokiaľ ide po prvé o údajné porušenie práva na vypočutie, podotýkam, že tvrdenie spoločností Sinopec sa zameriava na podmienku stanovenú v poslednej časti vety v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Ako som však poznamenal v bodoch 232 a 241 vyššie, posledná časť vety v rámci tohto ustanovenia nestanovuje dodatočnú požiadavku, ale len zdôrazňuje špecifickú situáciu, v ktorej je podmienka stanovená v predchádzajúcej časti vety splnená. V takejto situácii, keď je táto podmienka splnená a úprava je preto opodstatnená, teda platí, že aj keby bola pravda, že spoločnosti Sinopec nemali možnosť predložiť svoje argumenty k podmienke stanovenej v poslednej časti vety, na spornú úpravu by to nemalo žiadny vplyv. Tento odvolací dôvod je preto podľa môjho názoru neúčinný.

258. Podľa ustálenej judikatúry v každom prípade platí, že hoci od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ak by neexistovala predmetná procesná nezrovnalosť, ale len to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie tejto vady, nič to nemení na tom, že existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu dotknutého aktu len vtedy, ak existuje možnosť, že v dôsledku tejto nezrovnalosti by správne konanie mohlo viesť k inému výsledku, čím by sa konkrétne porušilo právo na obhajobu.( 121 )

259. Spoločnosti Sinopec však v prejednávanej veci nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že v situácii, v ktorej – ako sa podotýka v bodoch 225 a 226 vyššie – bola úprava opodstatnená, mohlo mať správne konanie odlišný výsledok.

265. Po druhé zastávam názor, že Súdny dvor takisto môže vydať konečný rozsudok v súvislosti s prvou a druhou časťou druhého žalobného dôvodu spoločností Sinopec na Všeobecnom súde, ktoré sa týkajú porušenia článku 2 ods. 10 základného nariadenia.

266. Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa porušenia povinnosti vykonať spravodlivé porovnanie na rovnakej úrovni obchodu podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia medzi vývoznou cenou a vytvorenou normálnou hodnotou podľa článku 2 ods. 6a daného nariadenia v súvislosti so „spornými nákladmi“, z bodov 64 až 146 vyššie vyplýva, že Komisia sa v tejto súvislosti v spornom nariadení žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia nedopustila. Táto výhrada obsiahnutá v druhej časti druhého žalobného dôvodu nastoleného v prvostupňovom konaní sa teda musí zamietnuť.

267. Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa porušenia článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, z bodov 161 až 169, ako aj 184 vyššie vyplýva, že na účely určenia, či je úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia opodstatnená, pretože prepojený obchodník vykonáva funkcie podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, alebo či nie je opodstatnená, pretože výrobca a jeho prepojený distribútor poverený vývozom do Únie tvoria jeden hospodársky subjekt, je potrebné zohľadniť „všetky relevantné faktory“ týkajúce sa hospodárskej reality vzťahov medzi daným výrobcom a daným distribútorom.

268. V prejednávanej veci je teda potrebné analyzovať päť okolností uvedených v bode 150 vyššie, ktoré predstavujú súbor dôkazov na podporu záveru Komisie v spornom nariadení, že úprava bola opodstatnená. Je potrebné overiť, či Komisia predložila aspoň zhodujúce sa dôkazy, ktoré preukazujú, že podmienky na uplatnenie úpravy boli splnené.( 122 )

273. Pokiaľ napokon ide o piatu okolnosť týkajúcu sa skutočnosti, že Sinopec Central‑China uvádzala na trh aj výrobky iných výrobcov ako Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, je preukázané, že v spise sa nenachádzajú žiadne údaje, ktoré by sa týkali podielu predaja všetkých výrobkov zakúpených od spoločností iných než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia na celkovom obrate. Zo spisu je však zrejmé, že nákupy PVA vyrábaných neprepojenými výrobcami zo strany spoločnosti Sinopec Central‑China predstavovali iba 2 % jej nákupov PVA od spoločností Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia. Obrat, ktorý Sinopec Central‑China dosiahla z predaja PVA, teda vytvorila z PVA, ktoré takmer v celom rozsahu nakúpila od spoločností Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia. Okrem toho je takisto nesporné, že PVA, ktoré Sinopec Central‑China nakúpila od neprepojených výrobcov, sa nevyvážali do Únie, ale predávali sa prepojenej spoločnosti v Číne a predstavovali teda transakcie v rámci skupiny. V tomto kontexte platí, že zatiaľ čo skutočnosť, že prepojený obchodník predáva tovar od výrobcov iných ako prepojený výrobca, je dôležitou okolnosťou, ktorú treba v analýze zohľadniť, za konkrétnych okolností prejednávanej veci treba dospieť k záveru, že piata okolnosť nepredstavuje dostatočný dôkaz na konštatovanie, že tento prepojený obchodník vykonával funkcie podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

274. So zreteľom na všetky uvedené úvahy vo vzťahu k prvej až piatej okolnosti zastávam názor, že za konkrétnych okolností prejednávanej veci tieto okolnosti ako celok nepredstavujú dostatočný súbor dôkazov, ktorý by preukázal, že Sinopec Central‑China vykonávala funkcie podobné funkciám zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. Za týchto okolností treba konštatovať, že Komisia neuniesla svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že podmienky na uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia boli splnené. Prvej časti druhého žalobného dôvodu spoločností Sinopec preto treba vyhovieť.

VI. Návrh

278. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

– zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 21. februára 2024, Sinopec Chongqing SVW Chemical a i./Komisia (T‑762/20, EU:T:2024:113), v rozsahu, v akom sa ním ruší vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1336 z 25. septembra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, vo vzťahu k spoločnostiam Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd, Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd a Central‑China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd. Európska komisia na účely výpočtu sadzby antidumpingového cla na dovoz polyvinylalkoholov vyrábaných a predávaných uvedenými spoločnosťami do Únie vykonala úpravy vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. e), g), i) a k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie,

– zrušil vykonávacie nariadenie 2020/1336 vo vzťahu k spoločnostiam Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd, Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd a Central‑China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd, v rozsahu, v akom Komisia na účely výpočtu sadzby antidumpingového cla na dovoz polyvinylalkoholov vyrábaných a predávaných uvedenými spoločnosťami do Únie vykonala úpravy vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. i) nariadenia 2016/1036,

– v zostávajúcej časti žalobu podanú v prvostupňovom konaní zamietol,

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21; ďalej len „základné nariadenie“). Článok 2 ods. 6a bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení základné nariadenie a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 338, 2017, s. 1).

3 Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Chongqing“), Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Ningxia“) a Central‑China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Central‑China“) (spolu ďalej len „spoločnosti Sinopec“).

4 Rozsudok z 21. februára 2024, Sinopec Chongqing SVW Chemical a i./Komisia (T‑762/20, EU:T:2024:113).

5 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1336 z 25. septembra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 315, 2020, s. 1).

6 V zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Pozri odôvodnenia 91, 170 a 171 sporného nariadenia. Komisia sa opierala najmä o správu o krajine týkajúcu sa Číny z 20. decembra 2017, ktorú uverejnila podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia.

7 Pozri znenie tohto článku v bode 49 nižšie.

14 Body 211 až 221 napadnutého rozsudku.

15 Body 125 až 139 napadnutého rozsudku.

16 Body 65 až 113 napadnutého rozsudku.

17 Pozri rozsudok z 28. marca 2019, River Kwai International Food Industry/AETMD (C‑144/18 P, EU:C:2019:266, bod 23 a citovaná judikatúra).

18 Pozri rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, bod 23), a zo 6. októbra 2020, Bank Refah Kargaran/Rada (C‑134/19 P, EU:C:2020:793, bod 25 a citovaná judikatúra).

19 Pozri okrem iného rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China) (C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 33 a citovaná judikatúra).

26 Pozri v rovnakom duchu tiež rozsudok Všeobecného súdu z 2. októbra 2024, CCCME a i./Komisia (T‑263/22, EU:T:2024:663, bod 227 a citovaná judikatúra Všeobecného súdu) (ďalej len „rozsudok Všeobecného súdu CCCME“).

27 Pozri v rovnakom duchu návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci EBMA/Rada (C‑61/16 P, EU:C:2017:615, bod 53).

28 Pozri analogicky rozsudky zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co. (C‑21/13, EU:C:2014:2154, bod 37), a z 26. januára 2017, Maxcom/City Cycle Industries (C‑248/15 P, C‑254/15 P a C‑260/15 P, EU:C:2017:62, bod 67).

29 Pozri okrem iného rozsudok z 2. decembra 2021, Komisia a GMB Glasmanufaktur Brandenburg/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings (C‑884/19 P a C‑888/19 P, EU:C:2021:973, bod 117 a citovaná judikatúra).

30 Pozri v rovnakom duchu rozsudok Všeobecného súdu CCCME (bod 213 a citovaná judikatúra Všeobecného súdu). Pozri tiež bod 188 napadnutého rozsudku.

31 Pozri okrem iného rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube (C‑891/19 P, EU:C:2022:38, body 35 a 36 a citovaná judikatúra).

38 Pozri odôvodnenie 313 sporného nariadenia a bod 128 napadnutého rozsudku.

39 Rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia (C‑666/19 P, EU:C:2022:323) (ďalej len „rozsudok Changmao“).

40 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 338, 2017, s. 1).

41 Všeobecný súd na to správne poukázal v bode 32 napadnutého rozsudku.

42 Pozri body 41 až 43 napadnutého rozsudku.

43 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal (C‑21/14 P, EU:C:2015:494, body 47 až 50).

50 Na to, aby bolo porovnanie spravodlivé, musí byť nezaujaté, objektívne a nestranné; pozri v tejto súvislosti správu Odvolacieho orgánu WTO z 5. septembra 2017 s názvom European Union – Anti ‑ dumping measures on imports of certain fatty Alcohols from Indonesia (WT/DS442/AB/R, bod 5.21).

51 Tamže.

52 Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Dongguan Nanzha Leco Stationery/Rada (C‑511/09 P, EU:C:2011:35, bod 90).

53 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2011, Dongguan Nanzha Leco Stationery/Rada (C‑511/09 P, EU:C:2011:696, bod 36).

54 Pozri rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada (C‑15/12 P, EU:C:2013:572, bod 29). Pozri tiež rozsudok z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada (T‑249/06, EU:T:2009:62, body 194 a 195). Pozri v tejto súvislosti tiež bod 157 napadnutého rozsudku in fine .

55 Pozri rozsudok Changmao (bod 138 a citovaná judikatúra).

62 Uvedené jasne vyplýva z použitia spojenia „v každom prípade“ v bode 128 napadnutého rozsudku.

63 Uvedené potvrdil Súdny dvor, keď konštatoval, že skutočnosť, že vytvorená normálna hodnota a vývozná cena sú určené na dvoch rôznych úrovniach obchodu, je skutočnosťou odôvodňujúcou úpravu. Pozri rozsudok z 27. októbra 2011, Dongguan Nanzha Leco Stationery/Rada (C‑511/09 P, EU:C:2011:696, bod 39). Pozri v podobnom zmysle a contrario rozsudok z 10. marca 1992, Sharp Corporation/Rada (C‑179/87, EU:C:1992:113, body 15 až 19).

64 Preto si myslím, že rozdiel medzi úpravami podľa článku 2 ods. 10 prvej vety základného nariadenia týkajúcimi sa postupu „spätného očistenia“ (v prípade ktorých by nebolo potrebné preukazovať, že ide o faktory ovplyvňujúce porovnateľnosť cien) a úpravami podľa tretej vety rovnakého ustanovenia (v prípade ktorých by takáto povinnosť existovala), o ktorom diskutovali účastníčky konania, je istým „falošným protikladom“. Všetky úpravy sa totiž musia týkať faktorov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien (pozri judikatúru uvedenú v bode 79 vyššie). Faktory, ktoré nepatria na úroveň obchodu zvolenú na účely spravodlivého porovnania, však porovnateľnosť cien ovplyvňujú z povahy veci .

65 Podľa môjho názoru je nepochybné, že Súdny dvor v rozpore s tvrdením Komisie bude musieť analyzovať druhú časť druhého odvolacieho dôvodu aj v prípade, že prvej časti tohto dôvodu vyhovie. Ako sa uvádza v bode 88 vyššie, záver Všeobecného súdu v tomto kontexte je založený na dvoch alternatívnych súboroch argumentov.

66 Pozri okrem iného rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia (C‑201/19 P, EU:C:2024:552, body 60 a 61 a citovaná judikatúra).

73 Pozri analogicky s predchádzajúcim znením článku 2 ods. 7 základného nariadenia rozsudok Changmao (bod 107), v ktorom Súdny dvor potvrdil, že Komisia je oprávnená určiť normálnu hodnotu bez toho, aby najprv požiadala o podrobnejšie informácie týkajúce sa určitých údajov.

74 Pozri body 33 a 34 vyššie.

75 Toto riešenie je v súlade so správou odvolacieho orgánu WTO z 18. januára 2016 s názvom European Communities – Definitive anti ‑ dumping measures on certain iron or steel fasteners from China [WT/DS397/AB/RW, bod 5.163 (a ďalšie odkazy)], podľa ktorej platí, že „ak sa orgánom nepreukáže, že existuje rozdiel ovplyvňujúci porovnateľnosť cien, povinnosť urobiť úpravu neexistuje“.

76 Pripomenutom v bode 55 vyššie.

77 Pozri bod 129 napadnutého rozsudku. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Donex Shipping and Forwarding (C‑104/19, EU:C:2020:159, bod 46).

78 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Donex Shipping and Forwarding (C‑104/19, EU:C:2020:159, bod 48).

85 Body 94 and 99 napadnutého rozsudku.

86 Bod 102 napadnutého rozsudku.

87 Bod 112 napadnutého rozsudku.

88 Nariadenie z 5. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 305, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132).

89 Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada (C‑468/15 P, EU:C:2016:803, bod 39).

90 Pozri v tomto zmysle tamže (body 40 a 41).

97 Interné oddelenia pracujú výlučne pre prepojenú skupinu a iných výrobcov zastupovať nemôžu, zatiaľ čo externí zástupcovia môžu zastupovať viacerých výrobcov a zvyčajne majú svoje vlastné portfólio klientov.

98 Pozri rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada (C‑468/15 P, EU:C:2016:803, body 83 a 84 a citovaná judikatúra).

99 Tamže (bod 85).

100 Pozri okrem iného rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada (C‑468/15 P, EU:C:2016:803, bod 27 a citovaná judikatúra).

101 Pozri v tomto zmysle tamže (bod 28).

102 Pozri okrem iného rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 117 a citovaná judikatúra).

109 Pozri v tomto zmysle a contrario rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada (C‑468/15 P, EU:C:2016:803, body 44 a 45).

110 Body 149 až 156 napadnutého rozsudku.

111 Body 157 a 158 napadnutého rozsudku.

112 Pozri okrem iných uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Rada a Parlament [C‑605/10 P(R), EU:C:2011:710, bod 15 a citovaná judikatúra].

113 Toto ustanovenie bolo do predchádzajúceho znenia základného nariadenia zavedené nariadením Rady (ES) č. 2331/96 z 2. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 317, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 76). Toto ustanovenie bolo zavedené v nadväznosti na správu osobitnej skupiny GATT z 28. apríla 1995 vo veci GD/253 („EHS – Uloženie antidumpingových ciel na dovoz audiokaziet z Japonska“), v ktorej osobitná skupina zastávala názor, že vtedajšie právne predpisy Spoločenstva boli príliš reštriktívne, pretože úpravy sa obmedzovali na špecifický a vyčerpávajúci zoznam [pozri dôvodovú správu k návrhu nariadenia Rady (ES), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96, vypracovanému Komisiou, COM(96) 145 v konečnom znení (Ú. v. ES C 159, 1996, s. 6)].

114 Pozri druhé odôvodnenie nariadenia č. 2331/96.

121 Pozri okrem iného rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia (C‑718/20 P, EU:C:2022:362, bod 49 a citovaná judikatúra).

122 Pozri rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada (C‑468/15 P, EU:C:2016:803, body 83 a 84 a citovaná judikatúra). Pozri tiež bod 172 vyššie.