C-327/24

proti

Bundesrepublik Deutschland

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín nad Rýnom, Nemecko)]

„Prejudiciálne konanie – Odvetvie elektronických komunikácií – Smernica (EÚ) 2018/1972 – Články 72 a 73 – Podnik s významným vplyvom na trhu veľkoobchodných služieb lokálneho prístupu poskytovaných v pevnom umiestnení – Uloženie regulačnej povinnosti týkajúcej sa poskytnutia prístupu regulačným orgánom“

1.

V roku 2022 nemecký regulačný orgán pre odvetvie elektronických komunikácií ( 2 ) uložil spoločnosti Telekom Deutschland GmbH povinnosť poskytnúť iným prevádzkovateľom prístup k určitým aktívam inžinierskych stavieb ( 3 ).

Právo Únie. EKEK

4.

Článok 3 s názvom „Všeobecné ciele“ stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici prijali všetky zodpovedajúce opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 2. …

2. Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, ako aj [Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)], Komisia a členské štáty sledujú v kontexte tejto smernice každý z týchto všeobecných cieľov, ktoré nie sú zoradené podľa priority:

a)

podporovať záujmy občanov Únie zabezpečením pripojiteľnosti a všeobecnej dostupnosti a využívania vysokokapacitných sietí vrátane pevných, mobilných a bezdrôtových sietí a elektronických komunikačných služieb umožnením maximálnych výhod z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality na základe efektívnej hospodárskej súťaže, zachovaním bezpečnosti sietí a služieb, zabezpečením vysokej a jednotnej úrovne ochrany koncových používateľov prostredníctvom potrebných odvetvových predpisov a riešením potrieb, ako sú napríklad prijateľné ceny, ktoré majú osobitné sociálne skupiny, najmä koncoví používatelia so zdravotným postihnutím, starší koncoví používatelia a koncoví používatelia s osobitnými sociálnymi potrebami, a možnosť voľby a rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím.

…

4. Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri plnení cieľov politiky uvedených v odseku 2 a špecifikovaných v tom odseku okrem iného:

…

f)

ukladajú regulačné povinnosti ex ante len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncových používateľov a zmierňujú alebo rušia tieto povinnosti hneď, ako je táto podmienka splnená.

…“

6.

Článok 67 s názvom „Postup analýzy trhu“ znie:

„1. Národné regulačné orgány určia či relevantný trh vymedzený v súlade s článkom 64 ods. 3 je taký, že opodstatňuje uloženie regulačných povinností stanovených v tejto smernici. …

Trh môže byť považovaný za opodstatňujúci uloženie regulačných povinností stanovených v tejto smernici, ak sú splnené všetky tieto kritériá:

a)

3. Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že relevantný trh neopodstatňuje uloženie regulačných povinností v súlade s postupom v odsekoch 1 a 2 tohto článku, alebo ak neboli splnené podmienky stanovené v odseku 4 tohto článku, neuloží alebo neponechá v platnosti žiadne osobitné regulačné povinnosti v súlade s článkom 68. Ak už existujú regulačné povinnosti pre špecifické odvetvie uložené v súlade s článkom 68, zruší takéto povinnosti podnikom na tomto relevantnom trhu.

…

4. Ak národný regulačný orgán zistí, že na relevantnom trhu je uloženie regulačných povinností v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku opodstatnené, v súlade s článkom 63 určí všetky podniky, ktoré majú samostatne alebo spoločne významný vplyv na danom relevantnom trhu. Národný regulačný orgán týmto podnikom uloží v súlade s článkom 68 primerané osobitné regulačné povinnosti alebo ich zachová alebo zmení, ak už existujú a ak usúdi, že výsledok pre koncových používateľov by bez ich uloženia nebol efektívne konkurencieschopný.

…“

7.

Článok 68 s názvom „Uloženie, zmena alebo zrušenie povinností“ stanovuje:

články 44 a 17 tejto smernice, podmienka 7 v časti D prílohy I, ktorá sa uplatňuje na základe článku 13 ods. 1 tejto smernice, článkov 97 a 106 tejto smernice a príslušných ustanovení smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2002/58/ES [z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ( Ú. v. EÚ L 201, 2002, s. 37 ; Mim. vyd. 13/029, s. 514)] obsahujúcej povinnosti podnikov, ktoré nie sú určené ako podniky s významným vplyvom na trhu; alebo

c)

potreba spĺňať medzinárodné záväzky.

…

4. Povinnosti uložené v súlade s týmto článkom:

a)

8.

Článok 72 s názvom „Prístup k inžinierskym stavbám“ stanovuje:

„1. Národný regulačný orgán môže v súlade s článkom 68 uložiť podnikom povinnosti vyhovieť primeraným žiadostiam o neobmedzený prístup k inžinierskym stavbám a ich využívanie vrátane okrem iného budov či vstupov do budov, káblov v budovách vrátane elektroinštalácie, antén, veží a iných nosných zariadení, stĺpov, stožiarov, káblovodov, inšpekčných komôr, rúr, vstupných šácht a rozvodných skríň v situáciách, v ktorých po zohľadnení analýzy trhu národný regulačný orgán dospeje k záveru, že zákaz prístupu, prípadne prístup udelený za neprimeraných podmienok, ktorý má podobný účinok, by bránil vytvoreniu udržateľného, konkurenčne orientovaného trhu a [ ( 5 ) ] nebol by v záujme koncových používateľov.

2. Národné regulačné orgány môžu podniku uložiť povinnosti poskytnúť prístup v súlade s týmto článkom bez ohľadu na to, či majetok, ktorý by tejto povinnosti podliehal, je podľa trhovej analýzy súčasťou relevantného trhu, ak je táto povinnosť nevyhnutná a primeraná na splnenie cieľov v článku 3.“

9.

V článku 73 s názvom „Povinnosti prístupu k špecifickým prvkom siete a pridruženým prostriedkom a ich používanie“ sa uvádza:

„1. [BNetzA] môže uložiť podniku s významným vplyvom na trhu povinnosť, aby poskytol prístup iným podnikom, ak by sa inak bránilo rozvoju udržateľného konkurenčne orientovaného maloobchodného trhu a boli by poškodené záujmy koncových užívateľov.

2. Pri skúmaní, či a ktoré povinnosti prístupu podľa odseku 1 sú opodstatnené a či sú primerané cieľom podľa § 2, [BNetzA] skúma, či

(1)

povinnosti už uložené alebo predvídateľné povinnosti podľa tejto časti alebo už uzavreté alebo ponúkané obchodné dohody o prístupe na príslušnom veľkoobchodnom trhu alebo na súvisiacom veľkoobchodnom trhu a

(2)

samotné uloženie povinností podľa odseku 3 bodu 10

počiatočnú investíciu vlastníka zariadenia, pričom sa zohľadnia všetky uskutočnené verejné investície a investičné riziká, najmä riziká spojené s investíciami do vysokokapacitných sietí,

(4)

potrebu zabezpečiť hospodársku súťaž v dlhodobom horizonte s osobitným zreteľom na ekonomicky efektívnu hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry a inovatívne obchodné modely,

(5)

práva priemyselného vlastníctva alebo práva duševného vlastníctva,

(6)

umožniť prístup k inžinierskym stavbám, okrem iného k budovám alebo vstupom do budov, káblovým rozvodom v budovách, anténam, vežiam a iným nosným konštrukciám, stĺpom, stožiarom, káblovodom, rúram, kontrolným komorám, vstupným šachtám a rozvodným skrinkám, aj keď nie sú súčasťou relevantného produktového trhu podľa § 10, ak je povinnosť prístupu nevyhnutná a primeraná vzhľadom na problém identifikovaný v analýze trhu podľa § 11.

…“

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11.

Podľa vnútroštátneho súdu je spoločnosť Telekom Deutschland podnik, ktorý ponúka telekomunikačné služby, a v tejto súvislosti bola v identifikácii trhu z 10. októbra 2019 označená za podnik s významným vplyvom na trhu veľkoobchodných služieb lokálneho prístupu poskytovaných v pevnom umiestnení. Trh týkajúci sa prístupu k inžinierskym stavbám však nebol zahrnutý do identifikácie tohto trhu. ( 8 )

12.

Telekom Deutschland podala 19. augusta 2022 žalobu proti uvedenému rozhodnutiu na Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín nad Rýnom, Nemecko), pričom najmä navrhla:

„1. čiastočne zrušiť [rozhodnutie]… v rozsahu, v akom sú žalobkyni uložené tieto povinnosti:

a)

povinnosť podľa bodu 1.1 výroku poskytnúť iným podnikom prístup k systémom káblových rozvodov, ako aj k stožiarom a nosným systémom nadzemných vedení existujúcim v čase dopytu na účely rozširovania a prevádzkovania vysokokapacitných sietí na pevnom mieste,

subsidiárne…,

b)

Telekom Deutschland vo svojej žalobe tvrdila, že BNetzA mala overiť, či sú kumulatívne splnené podmienky stanovené v § 26 ods. 1 TKG (bránenie rozvoju udržateľného konkurenčne orientovaného maloobchodného trhu a poškodenie záujmov koncových užívateľov), a až potom preskúmať sporné povinnosti podľa § 26 ods. 2 TKG. ( 10 )

16.

BNetzA vyjadrila nesúhlas so žalobou, pričom tvrdila, že nie je obmedzená len na preskúmanie splnenia oboch požiadaviek stanovených v § 26 ods. 1 TKG, ale vzhľadom na § 26 ods. 2 TKG môže do posudzovania zahrnúť ďalšie aspekty. ( 11 )

17.

Podľa vnútroštátneho súdu ( 12 ) rozhodnutie sporu vo veci samej závisí od výkladu článkov 72 a 73 EKEK, s ktorým musí byť v súlade výklad § 26 TKG. Podľa jeho názoru:

–

musia iba preskúmať, či by neuloženie tejto povinnosti bránilo vytvoreniu udržateľného konkurenčne orientovaného trhu alebo by bolo v rozpore so záujmom koncových používateľov,

alebo

možno pri skúmaní uloženia povinnosti poskytnúť prístup k takýmto stavbám okrem uvedených požiadaviek do ‚súboru cieľov‘ rovnocenne zahrnúť aj ďalšie ciele uvedené v článku 3 [EKEK] a prípadne ďalšie ciele?“

III. Konanie na Súdnom dvore

19.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 3. mája 2024.

Úvod

22.

EKEK dovoľuje, aby národné regulačné orgány uložili podnikom, ako je Telekom Deutschland, povinnosť poskytnúť iným prevádzkovateľom pôsobiacim v tomto odvetví (alternatívnym prevádzkovateľom) prístup k aktívam inžinierskych stavieb ( 13 ) patriacim k týmto podnikom ( 14 ).

23.

Noví alternatívni prevádzkovatelia takto môžu získať prístup k už existujúcej infraštruktúre inžinierskych stavieb, ktorá je potrebná na zavedenie ich vlastných sietí. Ak by nemali tento prístup, obmedzovali by ich veľmi prísne podmienky, lebo by museli sami uskutočniť výstavu určitých prvkov (inžinierskych stavieb), ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ich sietí. ( 15 )

24.

S cieľom posúdiť, či uvedené opatrenie bolo odôvodnené a primerané, BNetzA uskutočnila „preskúmanie hodnotiacich kritérií podľa § 26 TKG“. Na tento účel overila, či uloženie povinnosti poskytnúť prístup spĺňa rozsiahly súbor cieľov a súčasne je v súlade so zásadami a kritériami stanovenými v uvedenom ustanovení.

27.

„Súbor cieľov“, ktoré posudzovala BNetzA, sa skladal zo štyroch základných cieľov:

–

zabezpečiť pripojenie a podporovať prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikmi,

–

Pokiaľ ide o (objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané) zásady právnej úpravy, ktoré sa musia dodržiavať pri plnení sledovaných cieľov, a kritériá, ktoré sa podľa § 26 ods. 2 druhej vety TKG majú zohľadniť pri hodnotení opatrenia, BNetzA konštatovala, že ich posúdila. ( 17 )

29.

Predmetom sporu, v ktorom bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, je v podstate len objasniť, či BNetzA správne posúdila súbor cieľov, ktoré zohľadnila (stanovisko BNetzA), alebo či naopak BNetzA mala preskúmať len oba ciele, ktoré sú uvedené v § 26 ods. 1 TKG (stanovisko spoločnosti Telekom Deutschland).

30.

Zložitosť veci vyplýva v prvom rade z ťažkostí týkajúcich sa výkladu § 26 TKG, v ktorom je v jedinom ustanovení zahrnutý obsah článkov 72 a 73 EKEK. Tie isté ťažkosti sú následne prenesené na články 72 a 73 EKEK.

31.

Obaja účastníci konania v skutočnosti zaujali to isté stanovisko. Telekom Deutschland ( 21 ) a BNetzA (ktorá vyjadruje názor nemeckej vlády) ( 22 ) potvrdzujú, že odpoveď na prejudiciálnu otázku závisí od výkladu článku 72 EKEK.

35.

Súhlasím s názorom vnútroštátneho súdu a oboch účastníkov konania, a preto sa budem zaoberať výkladovými ťažkosťami, ktoré vyvoláva článok 72 ods. 2 EKEK. Tie rozoberiem nižšie. Na konci týchto návrhov sa tiež vyjadrím k (neexistencii) vplyvu článku 73 EKEK na rozhodnutie sporu.

C.

Význam článku 72 ods. 2 EKEK pre prejednávanú vec

36.

Článok 72 EKEK – nazvaný „Prístup k inžinierskym stavbám“ – v odseku 2 stanovuje, že „národné regulačné orgány môžu podniku uložiť povinnosti poskytnúť prístup v súlade s týmto článkom bez ohľadu na to, či majetok, ktorý by tejto povinnosti podliehal, je… súčasťou relevantného trhu “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

40.

Toto pravidlo potvrdzuje odporúčanie 2020/2245, v ktorom sa uvádza: „článok 72 [EKEK] umožňuje národným regulačným orgánom udeľovať prístup k inžinierskym stavbám ako samostatné nápravné opatrenie na akomkoľvek relevantnom veľkoobchodnom trhu. Táto povinnosť poskytovať prístup k inžinierskym stavbám môže byť opodstatnená bez ohľadu na to, či je fyzická infraštruktúra, ku ktorej bol udelený prístup, súčasťou regulovaného relevantného trhu…“ ( 26 ).

41.

Ako som však uviedol vyššie:

–

Ak by neexistovalo ustanovenie, akým je článok 72 ods. 2 EKEK, aktíva inžinierskych stavieb, ktoré sú predmetom tohto sporu, by sa v rozsahu, v akom nie sú súčasťou relevantného trhu, nachádzali mimo pôsobnosti povinností poskytnúť prístup. Podniky pôsobiace v odvetví elektronických komunikácií, ktoré sú vlastníkmi týchto aktív inžinierskych stavieb, by mohli, ale nemuseli poskytnúť prístup tretím osobám, pričom by sa mohli riadiť len svojou obchodnou politikou.

44.

Článok 72 ods. 2 EKEK teda umožňuje uloženie povinnosti poskytnúť prístup k aktívam inžinierskych stavieb (stanovenej v odseku 1 tohto článku), ktoré nie sú súčasťou relevantného trhu. K tomu práve dochádza v tomto spore.

45.

Vychádzajúc z tohto predpokladu, nasledujúci krok bude spočívať v objasnení, preto článok 72 ods. 2 EKEK stanovuje, že uložená povinnosť poskytnúť prístup musí byť „nevyhnutná a primeraná na splnenie cieľov v článku 3“ EKEK. Je táto požiadavka jednoducho zbytočná, alebo má vlastný zmysel?

46.

Inak povedané, (výnimočné) začlenenie prístupu k inžinierskym stavbám, ktoré nie sú súčasťou relevantného trhu, do pôsobnosti EKEK na základe článku 72 ods. 2 by stačilo na to, aby prístup k týmto inžinierskym stavbám (rovnako výnimočne) podliehal tým istým podmienkam, ktoré upravujú prístup k inžinierskym stavbám zahrnutým do pôsobnosti EKEK.

50.

Ak je v článku 72 ods. 2 EKEK výslovne uvedené, že povinnosť je „nevyhnutná a primeraná na splnenie cieľov v článku 3“, podľa môjho názoru je to preto, lebo ak inžinierske stavby, ku ktorým sa má poskytnúť prístup, nie sú súčasťou relevantného trhu, stačí splniť tieto dve požiadavky (nevyhnutnosť a primeranosť).

51.

Nejde teda o nadbytočnú zmienku (zdôrazňujem, že splnenie cieľov uvedených článku 3 EKEK sa vyžaduje od všetkých povinností poskytnúť prístup), ale o reštriktívnu zmienku: možnosť uložiť povinnosť poskytnúť prístup k inžinierskym stavbám, ktoré nepatria do pôsobnosti EKEK, závisí od toho, či má táto povinnosť oporu v konkrétnom ustanovení, akým je článok 72 ods. 2 EKEK.

52.

Domnievam sa, že práve z tohto dôvodu je rozpor medzi nemeckou verziou článku 72 ods. 1 EKEK a ostatnými jazykovými verziami, pokiaľ ide o spojku („a“/„alebo“) použitú medzi oboma cieľmi uvedenými v poslednom riadku tohto ustanovenia, v konečnom dôsledku nepodstatný. ( 29 )

54.

Bez ohľadu na to, že všetko zrejme nasvedčuje tomu – ako poznamenáva Komisia –, že došlo k redakčnej chybe, ( 30 ) je nesporné, že tieto ciele sú natoľko prepojené, že sa prakticky prelínajú. Predchádzanie zabráneniu vytvoreniu udržateľného, konkurenčne orientovaného trhu v konečnom dôsledku zodpovedá záujmu koncových používateľov.

55.

V každom prípade, aj keby – hypoteticky – oba ciele boli sformulované v článku 72 ods. 1 EKEK alternatívne, pokiaľ ide o ich obsah, v zozname všeobecných cieľov uvedenom článku 3 EKEK je medzi nimi zlučovací vzťah (rozvoj vnútorného trhu a podpora záujmov občanov).

56.

Prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či BNetzA vzhľadom na údaje, ktoré mala k dispozícii, dospela k správnemu záveru tým, že uložila spoločnosti Telekom Deutschland povinnosť poskytnúť prístup k aktívam inžinierskych stavieb, lebo sa domnievala, že táto povinnosť je nevyhnutná a primeraná vzhľadom na všetky ciele uvedené v článku 3 EKEK.

D.

Vplyv článku 73 EKEK?

60.

Vnútroštátny súd po tom, čo zdôraznil, že podľa jeho názoru v tejto veci „relevantné len ustanovenie“ článku 72 EKEK, zvážil možnosť, že sa uplatní článok 73 tohto kódexu.

61.

Článok 72 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

zahŕňa uloženie povinností poskytnúť prístup k inžinierskym stavbám, ktoré nie sú súčasťou relevantného trhu, pod podmienkou, že také povinnosti sú nevyhnutné a primerané na splnenie všeobecných cieľov uvedených v článku 3 tejto smernice.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahn (Spolková sieťová agentúra pre elektrinu, plyn, telekomunikácie, poštu a železnice, Nemecko; ďalej len „BNetzA“).

( 9 ) Súčasťou výroku rozhodnutia je bod 1.2, ktorý – ako Telekom Deutschland potvrdila na pojednávaní – nebol napadnutý v konaní na vnútroštátnom súde.

( 10 ) Strana 9 nemeckého originálu rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 11 ) Strana 10 nemeckého originálu rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 12 ) Strana 12 nemeckého originálu rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 13 ) V EKEK nie sú vymedzené „inžinierske stavby“ ani „aktíva inžinierskych stavieb“. V článku 72 EKEK je demonštratívne uvedené, ktoré prvky sú súčasťou „inžinierskych stavieb“ na účely poskytnutia prístupu. V niektorých jazykových verziách sa v nadpise článku 72 používa slovné spojenie „obra civil“ (španielska verzia), „génie civil“ (francúzska verzia), „civil engineering“ (anglická verzia), „bauliche Anlagen“ (nemecká verzia), zatiaľ čo v iných sa používajú slovné spojenia „ativos de engenheria civil“ (portugalská verzia) alebo „infrastrutture di ingenieria civile“ (talianska verzia). Pokiaľ ide o aktíva inžinierskych stavieb , ktoré sú spomenuté v odôvodnení 187 EKEK, toto slovné spojenie sa objavuje v niektorých verziách tohto odôvodnenia [„activos de obra civil“ (španielska verzia), „actifs de génie civil“ (francúzska verzia), „civil engineering assets“ (anglická verzia), „ativos de engenharia civil“ (portugalská verzia)], ale nie v iných verziách [„infrastrutture civili“ (talianska verzia), „bauliche Anlagen“ (nemecká verzia)].

( 14 ) V tomto prejudiciálnom konaní nie je sporná otázka, či povinnosť poskytnúť prístup k aktívam inžinierskych stavieb uložená spoločnosti Telekom Deutschland zahŕňa len pasívnu infraštruktúru, ktorú vlastní, alebo aj infraštruktúru, ktorú tento prevádzkovateľ môže používať z rôznych dôvodov, bez ohľadu na to, či sa nachádza vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve. BNetzA na pojednávaní uviedla, že aktíva inžinierskych stavieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť poskytnúť prístup, sú aktíva inžinierskych stavieb, ktoré používa Telekom Deutschland.

( 21 ) Telekom Deutschland vo svojich písomných pripomienkach (bod 17) tvrdí, že odpoveď na prejudiciálnu otázku závisí od toho, či podmienka sformulovaná v článku 72 ods. 1 EKEK predstavuje „samostatnú podmienku“, ktorá je doplnková vo vzťahu k zváženiu súboru cieľov vyžadovanému článkom 68 EKEK.

( 22 ) Bod 13 písomných pripomienok nemeckej vlády. Na pojednávaní výslovne vyjadrila to isté stanovisko.

( 23 ) Ide o trh veľkoobchodných služieb lokálneho prístupu poskytovaných v pevnom umiestnení. Je kvalifikovaný ako regulovaný trh („trh 1“) v prílohe k odporúčaniu Komisie (EÚ) 2020/2245 z 18. decembra 2020 o relevantných trhoch produktov a služieb v sektore elektronických komunikácií, ktoré môžu podliehať regulácii ex ante v súlade so smernicou [2018/1972] ( Ú. v. EÚ L 439, 2020, s. 23 ).

( 24 ) Obe okolnosti sú uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu. Druhá okolnosť je konkrétne uvedená v samotnom znení prejudiciálnej otázky.

( 25 ) Bod 13 písomných pripomienok nemeckej vlády in fine .

( 26 ) Odôvodnenie 28 odporúčania 2020/2245. V jeho odôvodnení 27 je vysvetlené, že Komisia „… uvažovala, či je v tomto odporúčaní vhodné zahrnúť samo[s]tatný trh s prístupom k fyzickej infraštruktúre. Keďže však v Únii existujú významné rozdiely v topológiách sietí, dostupnosti všadeprítomných káblovodov a úrovni dopytu po prístupe ku káblovodom a k stožiarom, Komisia dospela k záveru, že samostatný trh s prístupom k fyzickej infraštruktúre v súčasnosti nemôže byť na úrovni Únie určený a nemal by byť preto zahrnutý do zoznamu trhov, ktoré môžu podliehať regulácii ex ante “.

( 29 ) Tento rozpor (ktorý sa opakuje v nemeckom znení článku 73 ods. 1 EKEK), však nie je vyjadrený v znení § 26 ods. 1 TKG, kde je použitá zlučovacia spojka „a“.

( 30 ) Vo väčšine verzií, ktoré sa mi podarilo porovnať, sa používa zlučovacia spojka.

( ) Pozri bod 27 vyššie.