C-337/24

proti

Európskej komisii

„ Odvolanie – Štátna pomoc – Dánsko – Verejné financovanie pevného železničného a cestného spojenia cez Fehmarnskú úžinu – Opatrenia, ktoré Dánsko poskytlo verejnému podniku Femern – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia kvalifikovali ako ‚štátna pomoc‘ – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Pojmy ‚podnik‘ a ‚hospodárska činnosť‘ – Výkon verejných právomocí – Činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia podľa obchodného modelu – Existencia konkurujúcich podnikov na trhu dopravných služieb po ceste alebo železnici cez Fehmarnskú úžinu “

Úvod

1. Dánske kráľovstvo sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 28. februára 2024, Dánsko/Komisia (T‑364/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:125), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2020) 1683 final z 20. marca 2020 o štátnej pomoci SA.39078 – 2019/C (ex 2014/N), ktorú Dánsko zaviedlo v prospech spoločnosti Femern A/S (ďalej len „sporné rozhodnutie“)( 2 ), v rozsahu, v akom Komisia kvalifikovala ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ kapitálové injekcie a kombináciu štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern v rámci projektu pevného železničného a cestného spojenia cez Fehmarnskú úžinu. Tento projekt pozostáva jednak zo železničného a cestného tunela (ďalej len „pevné spojenie“)( 3 ) a jednak z ďalších doplnkových infraštruktúr (ďalej spolu len „projekt“).

2. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť svoju judikatúru týkajúcu sa kvalifikácie „štátnej pomoci“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, v kontexte opatrení financovania veľkých projektov cestnej a železničnej infraštruktúry, a konkrétnejšie sa zaoberať otázkou, či výstavba a prevádzka rozsiahlej infraštruktúry, ktorú členský štát zveril subjektu kontrolovanému týmto štátom, predstavujú spolu alebo samostatne výkon verejných právomocí alebo prinajmenšom nehospodársku činnosť.

6. Uvedený projekt bol predmetom viacerých rozhodnutí Komisie, ako aj rozsudkov Všeobecného súdu a Súdneho dvora. Konkrétne po prijatí prvého rozhodnutia nevzniesť námietky voči opatreniam oznámeným dánskymi orgánmi( 8 ), ktoré bolo čiastočne zrušené dvoma rozsudkami Všeobecného súdu( 9 ) potvrdenými v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora( 10 ), Komisia prijala sporné rozhodnutie( 11 ). V tomto rozhodnutí Komisia na jednej strane konštatovala, že opatrenia spočívajúce v kapitálových injekciách a kombinácii štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern, ktoré poskytlo Dánske kráľovstvo na účely plánovania, výstavby a prevádzky pevného spojenia, predstavujú „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a na druhej strane rozhodla, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.( 12 )

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

7. Dánske kráľovstvo na podporu svojej žaloby o neplatnosť sporného rozhodnutia uviedlo dva žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že financovanie spoločnosti Femern predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,( 13 ) a druhý na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že Femern vykonáva hospodársku činnosť v konkurenčnom vzťahu s tretími osobami ešte pred uvedením pevného spojenia do prevádzky.( 14 )

8. Pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré majú vylúčiť, že výstavba a prevádzka pevného spojenia spoločnosťou Femern sa považujú za výkon „hospodárskej činnosti“, a teda že túto spoločnosť možno kvalifikovať ako „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Všeobecný súd, ktorý potvrdil posúdenie vykonané Komisiou v odôvodneniach 188 až 198 sporného rozhodnutia, v podstate dospel k záveru, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia spoločnosťou Femern nespadajú do výkonu verejných právomocí,( 15 ) ale predstavujú hospodárske činnosti.( 16 )

13. Dánske kráľovstvo uvádza na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody, ktorými v podstate spochybňuje kvalifikáciu financovania výstavby a prevádzky pevného spojenia ako „štátnej pomoci“, a konkrétnejšie kvalifikáciu spoločnosti Femern, verejnoprávneho subjektu zodpovedného najmä za výstavbu a prevádzku tohto spojenia, ako „podniku“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.( 18 )

14. Komisia bez toho, aby podala vzájomné odvolanie, vyjadruje pochybnosti o prípustnosti žaloby v prvostupňovom konaní z dôvodu, že sa týkala len zrušenia prvej vety článku 2 sporného rozhodnutia bez toho, aby akokoľvek spochybnila druhú vetu tohto článku, ktorá tým, že vyhlásila opatrenie pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom, obsahovala implicitné rozhodnutie konštatujúce, že dotknuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Toto tvrdenie sa mi pritom na prvý pohľad zdá byť zjavne nedôvodné.( 19 )

15. Pokiaľ ide o vec samu, na úvod chcem poznamenať, že hoci zvrchované rozhodnutie členského štátu o začatí a realizácii výstavby infraštruktúry – najmä v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (ďalej len „DPSEZ“) – v zásade patrí do právomoci a výlučných výsad členských štátov, ich financovanie verejnými orgánmi zvyčajne podlieha kontrole Komisie v oblasti štátnej pomoci v rozsahu, v akom sú tieto projekty určené na hospodárske využívanie. Táto kontrola sa týka tak otázky kvalifikácie štátneho zásahu ako „štátnej pomoci“ podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj prípadnej zlučiteľnosti tohto zásahu s vnútorným trhom, najmä podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.( 20 )

20. Svojím prvým tvrdením Dánske kráľovstvo vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne obmedzil pojem „výkon ‚verejných právomocí‘“ len na činnosti spojené so „základnými funkciami“ štátu,( 29 ) zatiaľ čo štát môže vykonávať verejnú moc „pri akejkoľvek činnosti“( 30 ).

21. Chcem pripomenúť, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že subjekt koná ako orgán verejnej moci alebo pri výkone verejných právomocí, ak je jeho činnosť svojou povahou, účelom a pravidlami, ktorými sa riadi, spojená so základnými funkciami štátu,( 31 ) a uviedol, že pojem „činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“ sa podľa judikatúry Súdneho dvora týka najmä činnosti zahŕňajúcich využitie „právomocí, ktoré presahujú rámec všeobecného práva“, akými sú činnosti určené na zabezpečenie územnej celistvosti, udržiavanie verejného poriadku a ochrany národnej bezpečnosti.( 32 ) Okrem toho Všeobecný súd odmietol tvrdenie, podľa ktorého členské štáty môžu slobodne určiť, ktoré činnosti patria do verejných právomocí, keďže pojmy „podnik“ a „hospodárska činnosť“ sú objektívnymi pojmami, ktoré vyplývajú priamo zo Zmluvy o FEÚ a ktoré závisia od skutkových okolností, a nie od rozhodnutí alebo subjektívnych posúdení vnútroštátnych orgánov.( 33 )

22. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že hoci podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora činnosti, ktoré spadajú do výkonu verejných právomocí, nemajú hospodársku povahu,( 34 ) Súdny dvor doteraz neposkytol vyčerpávajúcu definíciu pojmu „výkon verejných právomocí“ ani podobného pojmu „(účasť na) výkone verejnej moci“.( 35 )

25. Podľa môjho názoru, hoci Súdny dvor zatiaľ výslovne neobmedzil pojem „verejné právomoci“ na pojem „základné funkcie štátu“, ako ho uplatňuje Komisia a ako ho preberá Všeobecný súd,( 42 ) z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na to, aby mohol byť dotknutý subjekt kvalifikovaný ako „subjekt vykonávajúci verejné právomoci“, musí mať zo zákona právomoci, ktoré presahujú kapacity bežne pripisované súkromnoprávnym subjektom a ktoré sú charakteristické pre orgány verejnej moci alebo verejnú správu, ako je najmä právo prijímať regulačné akty alebo rozhodnutia vo vzťahu k fyzickým alebo právnickým osobám, sankcionovať ich alebo prijímať povinné a záväzné osvedčenia. Zdá sa mi teda, že dotknutý pojem má vzhľadom na to, že odkazuje na verejnú moc , nevyhnutne „subjektívny“ význam v tom zmysle, ako správne uvádza Všeobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku, že tento pojem vyžaduje, aby mal dotknutý subjekt nezávisle od vykonávanej činnosti „právomoci, ktoré presahujú rámec všeobecného práva“.

26. Okrem toho nemôžem súhlasiť s tvrdením Dánskeho kráľovstva, podľa ktorého činnosti treba považovať za činnosti patriace do výkonu verejných právomocí len preto, že sú takto kvalifikované v dotknutom členskom štáte.( 43 ) Ako totiž správne zdôrazňuje Všeobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku, pojmy „podnik“ a „hospodárska činnosť“ (rovnako ako pojmy ostatných prvkov tvoriacich štátnu pomoc) sú objektívnymi pojmami, ktoré vyplývajú priamo zo Zmluvy a ktoré závisia od skutkových okolností, a nie od rozhodnutí alebo subjektívnych posúdení vnútroštátnych orgánov.( 44 ) Samotná okolnosť, že členský štát vyhradzuje určité činnosti štátnym subjektom, preto neznamená ani to, že týmto subjektom udeľuje verejné právomoci v zmysle práva Únie.

30. Chcem pripomenúť, že Komisia v spornom rozhodnutí najprv dospela k záveru, že tvrdenia dánskych orgánov týkajúce sa účelu skúmanej činnosti, jej povahy a pravidiel, ktorými sa riadi, nepostačujú na preukázanie, že Femern koná v rámci výkonu verejnej moci.( 47 ) Ďalej sa opierala o dva ukazovatele, ktoré preukazovali existenciu „hospodárskej činnosti“, a to jednak skutočnosť, že samotné Dánske kráľovstvo sa rozhodlo pre ekonomický model založený na výbere poplatkov od používateľov pevného spojenia, a jednak okolnosť, že relevantným trhom je trh s prechodom cez Fehmarnskú úžinu, na ktorom pôsobí prevádzkovateľ trajektov.( 48 ) Komisia napokon vylúčila, že by Femern získala osobitné verejné právomoci, keďže po prvé výstavba a komerčná prevádzka veľkých projektov infraštruktúry samy osebe nepredstavujú prejav verejnej moci, po druhé okolnosť, že Femern nesleduje maximalizáciu svojich ziskov, takisto nie je rozhodujúcim faktorom a v tomto prípade dánske orgány zaviedli trhový mechanizmus, a po tretie napriek úlohe ministerstva dopravy pri stanovení poplatkov za používanie pevného spojenia má Femern určitú voľnosť pri určovaní svojich cien.( 49 )

31. Na rozdiel od tvrdenia Dánskeho kráľovstva sa mi nezdá, že Komisia vychádzala z predpokladu, že samotná platba poplatkov používateľmi svedčí o hospodárskej logike a hospodárskej povahe činnosti, a že preto by nebolo možné preukázať, že činnosti spoločnosti Femern majú napriek tomu charakteristiky činností verejného orgánu.( 50 )

34. Ak je teda jeho posúdenie každého z týchto tvrdení správne, čo sa mi zdá byť pravda, nenachádzam žiadnu chybu v „metóde“ analýzy súdu. Keďže totiž Všeobecný súd po individuálnom a podrobnom posúdení každého z tvrdení uvádzaných Dánskym kráľovstvom odmietol akúkoľvek relevantnosť alebo dôkaznú hodnotu každého z nich, celkové posúdenie týchto tvrdení, pokiaľ je to možné, nemôže viesť k inému výsledku, než je výsledok vyplývajúci z ich individuálnej analýzy.( 59 )

35. Vo svojom treťom tvrdení Dánske kráľovstvo uvádza, že na rozdiel od posúdenia vykonaného Všeobecným súdom( 60 ) výstavba a prevádzka dánskej cestnej a železničnej infraštruktúry nie sú liberalizované, a teda patria do výkonu verejných právomocí.

36. V tejto súvislosti je zrejmé, že okolnosť, že Dánske kráľovstvo neliberalizovalo svoju vnútroštátnu cestnú a železničnú infraštruktúru, neznamená, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia patria do výkonu verejných právomocí. Okrem toho by mala Femern, bez ohľadu na svoju úlohu na trhoch súvisiacich s vnútroštátnou cestnou a železničnou sieťou, pôsobiť aj na medzinárodnom trhu s prechodom cez Fehmarnskú úžinu, ktorý je trhom posudzovaným Komisiou, pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci.( 61 )

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem prvý odvolací dôvod zamietnuť.

O druhom odvolacom dôvode

38. Druhý odvolací dôvod, uvedený subsidiárne, je založený na nesprávnych právnych posúdeniach Všeobecného súdu pri posudzovaní otázky, či činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia zverené spoločnosti Femern predstavujú úplne alebo čiastočne nehospodárske činnosti.( 62 ) Týmto odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z piatich tvrdení, dánske orgány po tom, čo Všeobecnému súdu vytkli, že nevykonal celkové posúdenie tvrdení uvedených v rámci žaloby v prvostupňovom konaní,( 63 ) kritizujú posúdenie Všeobecného súdu, pokiaľ ide o dva prvky, na ktorých sa v podstate zakladá posúdenie Komisie, a to jednak skutočnosť, že projekt pevného spojenia je založený na „hospodárskej logike“( 64 ), a jednak existenciu trhu otvoreného hospodárskej súťaži.( 65 )

43. Treba teda preskúmať, či je podľa druhého až piateho tvrdenia, ktoré uvádza Dánske kráľovstvo, posúdenie Všeobecného súdu poznačené nesprávnymi právnymi posúdeniami. Podľa môjho názoru sa toto preskúmanie, ktoré sa týka samotnej podstaty pojmu „hospodárska činnosť“, môže riadiť dvoma alternatívnymi prístupmi, pričom prvý spočíva v „objektívnom“ výklade tohto pojmu v súlade s nedávnou praxou Komisie a zodpovedajúcou judikatúrou Všeobecného súdu, a druhý v „pragmatickom“ výklade uvedeného pojmu, ktorý je podľa môjho názoru vhodnejší na rešpektovanie rovnováhy právomocí medzi členskými štátmi a Komisiou.

44. Prvý navrhovaný prístup podporuje preskúmanie Komisie a Všeobecného súdu. Je založený na dvoch vyššie uvedených ukazovateľoch, a to na „hospodárskej logike“ projektu a na existencii konkurenčného trhu.

46. V tejto súvislosti tvrdenia Dánskeho kráľovstva podľa všetkého nespochybňujú posúdenie Všeobecného súdu. V prvom rade totiž tvrdenie, podľa ktorého Femern pôsobí v uzavretom hospodárskom okruhu a v odvetví činnosti, ktoré nie je liberalizované ani privatizované, nemôže uspieť, pretože, ako som uviedol v bode 33 vyššie, Všeobecný súd správne a bez toho, aby to Dánske kráľovstvo spochybnilo vo svojom odvolaní, dospel k záveru, že neexistencia liberalizácie sa netýkala trhu dotknutého prevádzkou pevného spojenia, teda trhu dopravných služieb cez Fehmarnskú úžinu. Ďalej tvrdenie založené na úlohe ministerstva dopravy pri stanovovaní poplatkov tiež nemožno prijať, pretože skutočnosť, že subjekt podlieha cenám regulovaným štátom, nie je rozhodujúcim kritériom na účely určenia, či vykonáva hospodársku činnosť.( 76 ) Napokon charakteristické znaky spojené s predmetnou odplatou – najmä skutočnosť, že poplatky za používanie pevného spojenia budú určované prostredníctvom ministerstva dopravy – nepostačujú na to, aby bola kvalifikovaná ako „verejný poplatok“ alebo konkrétnejšie ako „daň“, keďže platba sa uskutoční v prospech spoločnosti Femern ako protiplnenie za službu, ktorú poskytuje.( 77 )

48. V treťom rade považujem za užitočné doplniť všeobecnejšiu úvahu. Pomerne široký výklad pojmu „hospodárska činnosť“ by mohol byť odôvodnený tým, že tento pojem je len predbežnou podmienkou uplatnenia pravidiel štátnej pomoci Únie a nemožno si ho zamieňať so základnými prvkami štátnej pomoci.( 81 ) Preukázanie existencie „hospodárskej činnosti“ totiž vedie len k možnosti uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pričom je možné, že po tomto posúdení skúmané opatrenia nemusia byť kvalifikované ako štátna pomoc.( 82 ) Z tohto hľadiska sa tento prvotný prístup zakladá na „objektívnom“ chápaní pojmu „hospodárska činnosť“, ktorý zohľadňuje abstraktné charakteristiky činnosti a možnosť, že sa môže vykonávať podľa hospodárskej logiky bez ohľadu na konkrétnu situáciu subjektu, ktorý je príjemcom posudzovaných štátnych opatrení. Okrem toho sa takýto prístup zdá byť v súlade s „vyvíjajúcim sa“ výkladom pojmov „podnik“ a „hospodárska činnosť“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý je v súlade s praxou Komisie nadväzujúcou na rozsudky Aéroports de Paris a Leipzig‑Halle a potvrdenou judikatúrou Všeobecného súdu.( 83 )

49. Na prvý pohľad sa preto nezdá, že by sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil výklad Komisie týkajúci sa „hospodárskej činnosti“ na základe dvoch vyššie uvedených ukazovateľov.

50. Domnievam sa však, že tento prvotný prístup, ktorý sa zdá, že je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, sa môže ukázať ako nedostatočný na riešenie podstaty prejednávanej veci, najmä pokiaľ ide o posúdenie údajne „hospodárskej“ logiky modelu prevádzky pevného spojenia zavedeného dánskymi orgánmi. Podľa môjho názoru totiž podrobnejšie preskúmanie ukazuje, že tento model sa len zdanlivo zakladá na hospodárskej logike, ale v skutočnosti sa opiera o klasický mechanizmus verejného plánovania infraštruktúry všeobecného záujmu.

55. Je pravda, že pokiaľ ide o druhý ukazovateľ uvádzaný Komisiou na podporu svojho záveru o existencii „hospodárskej činnosti“, je zrejmé, že nová infraštruktúra po dokončení umožní spoločnosti Femern poskytovať dopravné služby na prechod cez Fehmarnskú úžinu, čo trajektom spôsobí značné ťažkosti, alebo dokonca vylúčenie z tohto trhu.( 89 ) Vzhľadom na osobitné aspekty a vlastnosti prijatého modelu však existencia potenciálneho vplyvu na hospodárske subjekty a určitej formy hospodárskej súťaže na trhu s prechodom cez Fehmarnskú úžinu sama osebe nestačí na spochybnenie predchádzajúceho záveru.( 90 )

56. V konečnom dôsledku na rozdiel od prvého prístupu, ktorý spočíva na „objektívnom“ chápaní pojmu „hospodárska činnosť“( 91 ), tento druhý výklad vychádza z chápania tohto pojmu, ktoré by sa dalo definovať ako „pragmatické“. Inými slovami, pri skúmaní existencie „hospodárskej činnosti“ je podľa mňa dôležité zohľadniť nie (alebo skôr nielen) abstraktnú povahu alebo potenciálne charakteristické činnosti, ale (aj) charakteristické znaky subjektu, ktorý túto činnosť vykonáva, a konkrétne spôsoby jej výkonu.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem vyhovieť druhému odvolaciemu dôvodu, a v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo potrebné v druhom slede preskúmať tretí odvolací dôvod.( 92 )

O treťom odvolacom dôvode

58. Tretí odvolací dôvod, uvedený neskôr subsidiárne,( 93 ) je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu, keď nesprávne konštatoval, že výstavba pevného spojenia predstavuje hospodársku činnosť otvorenú hospodárskej súťaži podobne ako prevádzkovanie tohto spojenia.( 94 )

62. V tejto súvislosti sa domnievam, že okolnosti prejednávanej veci majú podľa všetkého určité podobnosti s okolnosťami, ktoré viedli k rozsudkom Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia( 99 ), ako aj Leipzig‑Halle. Konkrétne v rozsahu, v akom prvý záver uvedený v rámci druhého odvolacieho dôvodu konštatuje, že prevádzka pevného spojenia predstavuje výkon hospodárskej činnosti a že výstavba tohto spojenia nie je spojená s výkonom verejných právomocí, by bolo možné vzhľadom na neoddeliteľnú povahu činností výstavby a prevádzky a na to, že pevné spojenie je určené výlučne na (hospodársku) činnosť prevádzky prostredníctvom poskytovania dopravných služieb spoločnosťou Femern, sa domnievať, že výstavba tohto spojenia predstavuje tiež hospodársku činnosť.( 100 )

63. Tieto podobnosti však nestačia na prekonanie zásadného rozdielu medzi týmito dvoma prípadmi. Novú dráhu letiska Lipsko‑Halle mala totiž prevádzkovať súkromná spoločnosť DHL pre minimálne 90 % svojej leteckej prepravy, ako to stanovovala dohoda uzavretá medzi touto spoločnosťou a správcami letiska.( 101 ) Komerčná úloha tejto infraštruktúry bola teda úplne zrejmá a tento prípad spadal do praxe Komisie týkajúcej sa „vyhradenej infraštruktúry“.( 102 ) Výstavba pevného spojenia sleduje pritom inú logiku v tom, že sa podieľa na rozvoji vnútroštátnych a transeurópskych dopravných sietí a v zásade nie je určená na konkrétnu hospodársku činnosť.

64. Domnievam sa teda, že Komisia použila na posúdenie stavebnej činnosti zverenej spoločnosti Femern ako „hospodárskej činnosti“ nesprávny parameter.( 103 )

69. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu a zrušil rozhodnutie Komisie C(2020) 1683 final z 20. marca 2020 o štátnej pomoci SA.39078 – 2019/C (ex 2014/N), ktorú Dánsko zaviedlo v prospech spoločnosti Femern A/S.

1 Jazyk prednesu: francúzština.

2 Ú. v. EÚ L 339, 2020, s. 1.

3 Konkrétne ide o podmorský tunel pod Baltským morom medzi mestom Rødby na ostrove Lolland (Dánsko) a obcou Puttgarden (Nemecko) s dĺžkou približne 19 km, ktorý bude zahŕňať elektrifikovanú železničnú trať, ako aj diaľnicu.

4 Rozhodnutím z 13. júla 2009 vo veci N 157/2009 – Financovanie plánovacej fázy pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu (Ú. v. EÚ C 202, 2009, s. 2), Komisia dospela k záveru, že na jednej strane opatrenia súvisiace s financovaním plánovania projektu nemusia predstavovať štátnu pomoc, keďže Femern konala ako orgán verejnej moci, a na druhej strane, že aj keby z týchto opatrení mohol mať prospech budúci prevádzkovateľ pevného spojenia, v každom prípade sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Rozhodla sa teda nevzniesť námietky v zmysle článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

5 Konkrétne článok 6 zmluvy o Fehmarnskej úžine a lov n o 575 om anlæg og drift af en fast forbindelse over Femern Bælt med tilhørende landanlæg i Danmark (zákon č. 575 o výstavbe a prevádzke pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu a spojení s dánskym vnútrozemím) zo 4. mája 2015 (ďalej len „zákon o výstavbe z roku 2015“).

12 Pozri článok 2 sporného rozhodnutia. Naopak, v článku 1 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že ďalšie opatrenia, ktoré sú predmetom uvedeného rozhodnutia (a to odpisovanie aktív, prenos daňových strát, spoločný daňový režim, železničné poplatky, bezplatné využívanie štátneho majetku a štátne záruky za deriváty), nepredstavujú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Femern.

13 Prvý žalobný dôvod v prvostupňovom konaní sa delil na štyri časti založené na tom, že Komisia v spornom rozhodnutí nesprávne konštatovala, že: (i) činnosti spoločnosti Femern nie sú spojené s výkonom verejných právomocí; (ii) Femern ponúka dopravné služby na trhu v konkurenčnom vzťahu s inými hospodárskymi subjektmi; (iii) Femern je hospodárskym subjektom, ktorý sa riadi obchodnou logikou, a (iv) financovanie spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

14 Svojím druhým žalobným dôvodom v prvostupňovom konaní Dánske kráľovstvo v podstate spochybnilo skutočnosť, že činnosti spoločnosti Femern možno považovať za činnosti hospodárskej povahy pred uvedením pevného spojenia do prevádzky. Všeobecný súd najprv preskúmal prvé tri časti prvého žalobného dôvodu a druhý žalobný dôvod, ktoré sa týkali kvalifikácie činností spoločnosti Femern ako činností hospodárskej povahy, a následne sa zaoberal štvrtou časťou prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týkala podmienok súvisiacich s narušením hospodárskej súťaže a ovplyvnením obchodu medzi členskými štátmi, ktoré sú stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

15 Podľa Všeobecného súdu subjekt koná ako orgán verejnej moci alebo pri výkone verejných právomocí, ak je jeho činnosť svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorými sa riadi, spojená so základnými funkciami štátu.

19 Článok 2 sporného rozhodnutia totiž znie: „Opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti [Femern], ktoré Dánsko aspoň čiastočne zaviedlo neoprávnene, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. Po úprave týchto opatrení, ako sa uvádza v revidovanej notifikácii, sú zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) [ZFEÚ]“. Cieľom žaloby v prvostupňovom konaní, ktorá bola podaná Dánskym kráľovstvom, bolo zrušiť „článok 2 [sporného] rozhodnutia… v rozsahu, v akom uvádza, že opatrenia… predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ]“. Podľa môjho názoru zdá sa zrejmé, že ak sa Dánskemu kráľovstvu podarí preukázať, že na rozdiel od záveru Komisie uvedeného v rámci prvej vety tohto článku sporné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, vyplýva z toho, že sporné rozhodnutie bude musieť byť zrušené v celom rozsahu, keďže rozhodnutie o zlučiteľnosti týchto opatrení s vnútorným trhom obsiahnuté v druhej vete tohto ustanovenia už nebude mať žiadny základ.

20 Opatrenia financovania na podporu realizácie DPSEZ sú konkrétne predmetom oznámenia Komisie z 30. decembra 2021 o kritériách pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania DPSEZ s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ C 528, 2021, s. 10).

21 Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že zákaz štátnej pomoci sa uplatňuje len vtedy, ak je príjemcom opatrenia „podnik“.

25 Ako uviedol generálny advokát Poiares Maduro v návrhoch, ktoré predniesol vo veci FENIN/Komisia (C‑205/03 P, EU:C:2005:666, bod 26), „Súdny dvor vstupuje do nebezpečného terénu, keď sa pokúša rozhodnúť, či má činnosť vykonávaná štátom alebo štátnym subjektom hospodársku povahu, pretože musí hľadať rovnováhu medzi potrebou chrániť nenarušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu a rešpektovaním právomoci členských štátov“.

26 Pozri najmä rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98, bod 57, ako aj citovaná judikatúra), a z 10. júla 2025, INTERZERO a i. (C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 49, ako aj citovaná judikatúra).

30 Dánske kráľovstvo sa odvoláva najmä na rozsudok Komisia/Taliansko (bod 7).

31 Pozri bod 57 napadnutého rozsudku. V odôvodnení 194 sporného rozhodnutia Komisia vylúčila, že Femern získala osobitné verejné právomoci, a to z dôvodu, že výstavba a komerčné využívanie veľkých projektov infraštruktúry v podstate samy osebe nepredstavujú výkon verejných právomocí a že výstavba a prevádzka pevného spojenia sa riadia hospodárskou logikou, keďže sú do veľmi veľkej miery financované z poplatkov za používanie. Konštatovala tiež, že činnosti spoločnosti Femern boli veľmi odlišné od činností, ktoré sa v minulosti považovali za činnosti patriace do plnenia úloh vo verejnom záujme.

32 Pozri body 52 až 54 napadnutého rozsudku. Okrem toho v bode 56 tohto rozsudku Všeobecný súd vylúčil, že pojem „právomoci“ sa všeobecnejšie vzťahuje na úlohy verejnej služby alebo orgánu verejnej moci v súlade s tým, čo Súdny dvor uviedol v rozsudku Compass‑Datenbank, (bod 40), z ktorého vyplýva, že činnosť, o ktorú išlo v tejto veci, bola spojená s výkonom verejných právomocí z dôvodu, že zhromažďovanie údajov sa zakladalo na zákonnej povinnosti uloženej podnikom, ktorej dodržiavanie bolo možné zabezpečiť použitím donucovacích právomocí.

33 Pozri body 58 až 63 napadnutého rozsudku.

34 Pozri najmä rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft (C‑364/92, EU:C:1994:7, bod 30), a z 10. júla 2025, INTERZERO a i. (C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 49 a citovaná judikatúra). Súdny dvor tiež spresnil, že v rozsahu, v akom verejný subjekt vykonáva hospodársku činnosť, ktorú možno oddeliť od výkonu jeho verejných právomocí, koná tento subjekt v prípade tejto činnosti ako podnik, zatiaľ čo v prípade, že je uvedená hospodárska činnosť od výkonu jeho verejných právomocí neoddeliteľná, zostávajú všetky činnosti vykonávané uvedeným subjektom činnosťami, ktoré sú spojené s výkonom týchto právomocí (pozri rozsudok Compass‑Datenbank, bod 38 a citovanú judikatúru).

36 Pozri najmä rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft (C‑364/92, EU:C:1994:7, body 29 a 30), a z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia (C‑113/07 P, EU:C:2009:191, bod 76), pokiaľ ide o kontrolu a bezpečnosť letovej prevádzky; rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calì & Figli (C‑343/95, EU:C:1997:160, bod 23), pokiaľ ide o dohľad na účely boja proti znečisťovaniu, ako aj rozsudky Compass‑Datenbank, (bod 40), a zo 7. novembra 2019, Aanbestedingskalender a i./Komisia (C‑687/17 P, EU:C:2019:932, bod 40), pokiaľ ide o správu databázy a platformy pre elektronické zadávanie verejných zákaziek, ktorých používanie je založené na zákonnej povinnosti. Okrem toho v prípade certifikačných alebo akreditačných činností Súdny dvor rozlišoval podľa toho, či sa činnosť poskytuje za odplatu a výlučne na základe dopytu na trhu (pozri rozsudok z 12. decembra 2013, SOA Nazionale Costruttori, C‑327/12, EU:C:2013:827, bod 29, ako aj citovanú judikatúru) alebo či príslušné orgány majú rozhodovaciu právomoc, ako aj kontrolnú a sankčnú právomoc (pozri rozsudok zo 6. mája 2021, Analisi G. Caracciolo, C‑142/20, EU:C:2021:368, bod 58).

37 Pozri rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98, bod 58); z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas (C‑1/12, EU:C:2013:127, bod 46); z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi (C‑136/12, EU:C:2013:489, bod 44), a z 18. januára 2024, Lietuvos notarų rūmai a i. (C‑128/21, EU:C:2024:49, bod 63).

38 Rozsudok z 24. októbra 2002 (C‑82/01 P, ďalej len „rozsudok Aéroports de Paris“, EU:C:2002:617, body 76 až 78).

43 V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi udelením právomocí dotknutým členským štátom, ktoré podľa práva Únie predstavujú verejné právomoci, a na druhej strane kvalifikáciou týchto právomocí ako verejných právomocí.

44 Ak by sa totiž činnosti mali považovať za činnosti spojené s výkonom verejnej právomoci len z toho dôvodu, že v príslušnom členskom štáte sa typicky vzťahujú na výkon verejnej právomoci, zbavilo by to pojem „štátna pomoc“ jeho objektívneho charakteru a priznalo by členským štátom možnosť „vyberať“ činnosti, ktoré podľa nich predstavujú výkon takýchto právomocí. Okrem toho, ako správne uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, rozsudok zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko (bod 7), na ktorý sa odvoláva Dánske kráľovstvo, nepodporuje jeho argumentáciu, ale len spresňuje, že štát môže konať buď prostredníctvom výkonu verejnej moci, alebo prostredníctvom vykonávania činností priemyselnej alebo obchodnej povahy spočívajúcich v ponúkaní tovarov a služieb na trhu a že „na to, aby bolo možné vykonať takéto rozlišovanie, je… nevyhnutné v každom prípade preskúmať činnosti vykonávané štátom a určiť, do ktorej kategórie tieto činnosti patria “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Z tejto pasáže teda nevyplýva, že štát môže vykonávať verejnú moc „pri akejkoľvek konkrétnej činnosti“.

45 Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 87 až 89 napadnutého rozsudku správne uviedol, pričom Dánske kráľovstvo to nespochybnilo, že verejné právomoci, ktoré Dánske kráľovstvo uvádza (a to funkcie delegované na Femern ako cestný orgán a správcu železničnej infraštruktúry, ako aj skutočnosť, že jej prináležalo vypracovať bezpečnostné plány pevného spojenia), sa netýkali činností súvisiacich s výstavbou a prevádzkou pevného spojenia.

47 Pozri odôvodnenie 191 sporného rozhodnutia. Ako je to zhrnuté v odôvodnení 190 tohto rozhodnutia, dánske orgány počas správneho konania najprv tvrdili, že ciele pevného spojenia sú omnoho širšie ako len vykonávanie verejnej moci, pretože pevným spojením by sa vytvorili potrebné podmienky na intenzívnejšiu kultúrnu a hospodársku spoluprácu v prospech Európskej únie, dvoch štátov a regiónov susediacich s Fehmarnskou úžinou, ďalej uviedli, že povaha plánovania, výstavby a prevádzky pevného spojenia je spojená s vykonávaním verejnej moci, keďže ide o vykonávanie medzivládnej dohody Dánskym kráľovstvom a o vykonávanie významného verejného rozhodnutia o plánovaní, ktoré prijal dánsky štát (takže povaha týchto činností je porovnateľná s činnosťami medzinárodných a vnútroštátnych orgánov dopravy, akými sú Eurocontrol alebo dánska správa ciest a železníc), a napokon, že Femern podlieha osobitným pravidlám , napríklad sa na ňu nevzťahuje norma maximalizácie zisku, čím sa predchádza riziku, že jej financovanie bude použité na dotovanie činností nesúvisiacich s osobitnými činnosťami, na ktorých plnenie bola Femern zriadená.

48 Pozri odôvodnenia 192 a 193 sporného rozhodnutia.

49 Pozri odôvodnenia 194 až 197 sporného rozhodnutia.

50 Komisia navyše predtým, ako preskúmala prvky, na ktorých potom založila svoj záver o existencii hospodárskej činnosti, riadne preskúmala (a odmietla) všetky tvrdenia dánskych orgánov týkajúce sa výkonu verejných právomocí (pozri v tomto zmysle poznámku pod čiarou 47 vyššie).

51 V bode 80 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že skutočnosť, že Femern podlieha prísnej kontrole zo strany orgánov verejnej moci a musí dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom alebo k auditu účtov, nemôže stačiť na vyvodenie záveru, že jej činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí, a tiež uviedol, že táto okolnosť navyše sama osebe neumožňuje považovať Femern za orgán verejnej správy.

58 Pozri v tomto zmysle bod 87 napadnutého rozsudku.

59 Dánske kráľovstvo sa navyše obmedzilo na to, že Všeobecnému súdu vytýkalo, že nevykonal (jasnú) celkovú analýzu, pričom nepreukázalo, že by sa tento súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol každé z týchto tvrdení, ani nevysvetlilo, ako by celková analýza mohla viesť k odlišnému záveru. Naproti tomu záver by mohol byť odlišný, ak by Súdny dvor zamietol každé (alebo niektoré) z týchto tvrdení z dôvodu, že samo osebe (alebo samy osebe) nebolo (alebo neboli) dostatočné na podporu stanoviska dánskych orgánov. Okrem toho skutočnosť, že Komisia v odôvodnení 194 sporného rozhodnutia vymenúva ako príklad činnosti, ktoré sú podľa judikatúry Súdneho dvora a jeho praxe uznané za činnosti spadajúce do výkonu verejných právomocí, neznamená, že Komisia konštatovala, ani že Všeobecný súd potvrdil, že činnosti spojené s výstavbou a prevádzkou pevného spojenia nespadajú do výkonu verejných právomocí, pretože neboli zahrnuté do tohto zoznamu.

60 Pozri bod 86 napadnutého rozsudku.

61 Pozri bod 30 a poznámku pod čiarou 57 vyššie. Všeobecnejšie sa domnievam, že Dánske kráľovstvo si zrejme zamieňa pojem „výkon verejných právomocí“ so širším pojmom „(ne)hospodárska činnosť“, ako aj s odlišným pojmom „(ne)liberalizovaná činnosť“. Tieto dva posledné uvedené pojmy sú naproti tomu relevantné v rámci analýzy druhého a tretieho odvolacieho dôvodu.

62 Druhý odvolací dôvod zodpovedá tretej časti prvého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní (ktorou sa zaoberajú body 141 až 164 napadnutého rozsudku) založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že Femern je subjektom, ktorý sa riadi obchodnou logikou. Hoci sa tento odvolací dôvod týka tak činnosti výstavby, ako aj činnosti prevádzky pevného spojenia, moja analýza bude zameraná len na činnosť prevádzky, pretože k činnosti výstavby sa pristupuje len ako k doplnkovej činnosti vo vzťahu k činnosti prevádzky a budem sa ňou konkrétnejšie a podrobnejšie zaoberať v rámci tretieho odvolacieho dôvodu.

67 Čo navyše uznala aj samotná Komisia v bode 201 svojho oznámenia o pojme „štátna pomoc“.

68 Podľa Komisie sa zásady vyvodené z týchto rozsudkov uplatňujú aj v prípade výstavby iných typov infraštruktúry, ktoré sú neoddeliteľne spojené s hospodárskou činnosťou (pozri bod 202 oznámenie o pojme „štátna pomoc“).

69 Pozri odôvodnenia 192 a 193 sporného rozhodnutia. V napadnutom rozsudku Súdny dvor v podstate dospel na jednej strane k záveru, že Femern bude vykonávať hospodársku činnosť, keďže bude poskytovať dopravné služby za odplatu na trhu s prechodom cez Fehmarnskú úžinu (pozri body 145 až 153 napadnutého rozsudku), a na druhej strane odmietol tvrdenia Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko a Luxemburského veľkovojvodstva založené v podstate na tom, že Femern nesleduje maximalizáciu svojich ziskov a koná na základe pokynov ministerstva dopravy, a to aj pri stanovení poplatkov za používanie pevného spojenia (pozri body 154 až 162 tohto rozsudku).

70 Konkrétne na hospodárskej logike projektu pevného spojenia, ako aj existencii trhu a konkurentov pre tie isté služby, ktoré ponúka Femern.

71 A to neexistencia maximalizácie zisku a úloha ministerstva dopravy.

72 Dánske kráľovstvo navyše vytýka Všeobecnému súdu neexistenciu celkovej analýzy bez toho, aby vysvetlilo, ako sa táto analýza mala vykonať a ako mohla viesť k odlišnému záveru.

78 Súdny dvor okrem iného rozhodol, že aj banková nadácia, ktorá sama pôsobí v oblastiach verejného záujmu a sociálnej prospešnosti, sa musí považovať za subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na skutočnosť, že tovary alebo služby neponúka s cieľom zisku, pokiaľ táto ponuka konkuruje ponuke subjektov, ktoré sledujú takýto cieľ (pozri rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C‑222/04, EU:C:2006:8, body 122 a 123). Okrem toho vo veciach, ktoré boli predmetom rozsudkov z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, EU:T:2018:942), ako aj Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, EU:T:2018:944), potvrdených rozsudkami zo 6. októbra 2021, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (C‑174/19 P a C‑175/19 P, EU:C:2021:801), ako aj Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (C‑174/19 P a C‑175/19 P, EU:C:2021:801), Všeobecný súd nespochybnil prípustnosť žalôb podaných žalujúcimi podnikmi, prevádzkovateľmi trajektov a konkurentmi spoločnosti Femern, ktorí napadli sporné rozhodnutia vedúce k týmto rozsudkom.

79 V takom prípade by nástup efektívnejšieho spôsobu dopravy prípadne znamenal, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, nahradenie monopolu iným monopolom podľa logiky hospodárskej súťaže.

80 K hospodárskej súťaži totiž nedochádza s predmetnou infraštruktúrou, ani medzi podobnými konkurenčnými infraštruktúrami, ale medzi službami poskytovanými prostredníctvom prevádzkovania tejto infraštruktúry (t. j. prechod cez Fehmarnskú úžinu po ceste alebo železnici cez pevné spojenie) a nahraditeľnými službami poskytovanými podľa odlišného obchodného modelu (t. j. prechod cez úžinu trajektmi).

83 Pozri napríklad rozsudok z 20. septembra 2019, Le Port de Bruxelles a Région de Bruxelles‑Capitale/Komisia (T‑674/17, EU:T:2019:651, body 61 až 89, ako aj citovaná judikatúra). Na ilustráciu chcem pripomenúť, že Komisia rozhodla, že zlučiteľnú pomoc predstavuje financovanie infraštruktúry úplne podobnej predmetnému pevnému spojeniu, akou je výstavba železničného spojenia v tuneli pod Lamanšským prielivom (Ú. v. ES C 130, 2002, s. 5), ako aj výstavba a prevádzka pevného spojenia cez Øresund (Ú. v. EÚ C 418, 2014, s. 8). Pokiaľ ide najmä o projekt pevného spojenia cez Øresund, Komisia na základe preskúmania vo viacerých etapách, potvrdeného rozsudkom z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563), nedávno dospela k záveru, že niektoré opatrenia poskytnuté dánskymi orgánmi na výstavbu a prevádzku pevného spojenia cez Øresund predstavujú protiprávnu štátnu pomoc, ktorá je predmetom vymáhania zo strany týchto orgánov [pozri rozhodnutie Komisie z 13. februára 2024, C(2024)959 final, štátna pomoc SA.52162 a SA.52617 vykonané Dánskom a Švédskom pre konzorcium Øresundsbro Konsortiet]. Okrem toho vo veci samej Komisia prijala prvé rozhodnutie o nevznesení námietok (pričom okrem iného vyhlásila štátnu pomoc v prospech spoločnosti Femern na verejné financovanie pevného spojenia za zlučiteľnú s vnútorným trhom), ktoré bolo zrušené rozsudkami z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, EU:T:2018:942), ako aj z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, EU:T:2018:944). Hoci otázka existencie pomoci nebola výslovne riešená, nič to nemení na tom, že počas celého tohto zdĺhavého správneho a súdneho konania (ktoré ešte nebolo ukončené), sa existencia pomoci v podstate považovala za danú. Napríklad v rozsudku zo 6. októbra 2021, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (C‑174/19 P a C‑175/19 P, EU:C:2021:801), boli aj opatrenia na financovanie vnútornej infraštruktúry, v prípade ktorých Komisia konštatovala neexistenciu štátnej pomoci, preskúmané nie z hľadiska neexistencie „hospodárskej činnosti“, ale skôr z hľadiska neexistencie narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi.

89 Pozri bod 47 vyššie.

90 Napríklad v oblasti verejného zdravia Súdny dvor rozhodol, že zavedenie súťažného prvku do systému, ktorý uplatňuje zásadu solidarity, s cieľom podnietiť subjekty, aby vykonávali svoju činnosť podľa zásad riadneho spravovania, nemení povahu tohto systému (pozri rozsudok z 27. apríla 2023, Casa Regina Apostolorum della Pia Società delle Figlie di San Paolo/Komisia, C‑492/21 P, EU:C:2023:354, bod 104). Pozri tiež BUTS, C., CYNDECKA, M. A., DE COCK, W., SKOVGAARD ØLYKKE, G., SEGURA, M.: Review of EU Case Law on State Aid – 2023 Part One: Notion of State Aid. In: European State Aid Law Review Quarterly . 2024, vol. 23, 2024, n° 2, s. 173 – 199, najmä s. 174.

91 Pozri bod 48 vyššie.

92 Ak totiž Súdny dvor dospeje k záveru, že prevádzkovanie pevného spojenia v prejednávanej veci nepredstavuje hospodársku činnosť, tento záver bude platiť o to viac pre jeho výstavbu, ktorej údajne hospodárska povaha vyplýva z jej doplnkovej povahy vo vzťahu k činnosti prevádzky.

93 Tento odvolací dôvod sa totiž bude javiť ako neúčinný v prípade, že Súdny dvor v nadväznosti na druhý prístup navrhnutý v rámci druhého odvolacieho dôvodu rozhodne, že činnosti spoločnosti Femern ako celok nemajú „hospodársku“ povahu.

94 Tento odvolací dôvod zodpovedá druhej časti druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní (ktorou sa zaoberajú body 176 až 207 napadnutého rozsudku) založenej na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú neoddeliteľné.

98 V skutočnosti, keďže činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú súčasťou jediného projektu, ktorý je predmetom opatrení financovania v prospech spoločnosti Femern, nemožno vylúčiť, že financovanie výstavby prinesie spoločnosti Femern hospodársku výhodu, aj keď je to možné len formou presahu („spill‑over“) tohto financovania do jej hospodárskej činnosti, teda dopravných služieb cez Fehmarnskú úžinu. Podľa môjho názoru z tejto logiky vychádza záver Všeobecného súdu v bode 196 napadnutého rozsudku, podľa ktorého, ak by sa činnosť výstavby považovala za oddeliteľnú od činnosti prevádzky, a teda za nehospodársku, Femern by mala vo fáze prevádzky pevného spojenia možnosť prevádzkovať dotovanú infraštruktúru vďaka zvýhodnenému financovaniu získanému na výstavbu tohto spojenia. Tieto úvahy však nevyplývajú z odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré je založené výlučne na „neoddeliteľnej povahe“ činností výstavby a prevádzky uvedeného spojenia.

99 Rozsudok z 24. marca 2011 (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117).

100 Pozri rozsudok Leipzig‑Halle (body 40 až 44 a citovaná judikatúra).

101 Pozri rozsudok Leipzig‑Halle (bod 3).

102 Pozri najmä definíciu Komisie v jej oznámení „Schválenie obsahu návrhu oznámenia Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v odvetví pozemnej a multimodálnej dopravy“ (Ú. v. EÚ 2024/C 5046, s. 1) v bode 54 písm. f), podľa ktorého „vyhradená infraštruktúra“ je „infraštruktúra, ktorá je vybudovaná pre vopred identifikovateľný podnik (podniky) a ktorá je prispôsobená jeho (ich) potrebám“.

103 Podľa môjho názoru zostáva diskutabilná aj dostatočnosť odôvodnenia Komisie, keďže v podstate len odkázala na analógiu so situáciou, ktorá bola predmetom rozsudku Leipzig‑Halle bez toho, aby uviedla akékoľvek spresnenie, pokiaľ ide o relevantnosť zásad stanovených Súdnym dvorom v tomto rozsudku pre prejednávanú vec.