C-338/24

proti

Sanofi Pasteur SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Rouen (Odvolací súd Rouen, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 85/374/EHS – Ochrana spotrebiteľa – Zodpovednosť za chybné výrobky – Článok 13 – Vzťah k všeobecnému systému zodpovednosti založenému na zavinení – Nesplnenie povinnosti obozretnosti so zreteľom na riziká, ktoré predstavuje výrobok – Článok 11 – 10-ročná premlčacia lehota – Uplynutie premlčacej lehoty – Zložitý a postupne sa vyvíjajúci patologický stav – Právo na prístup k súdu – Článok 10 – Trojročná premlčacia lehota – Okamih, kedy začína plynúť premlčacia lehota – Stanovenie dátumu konsolidácie“

I. Úvod

1.

„Členské štáty vymedzia v rámci svojich právnych predpisov ohraničené trojročné obdobie, v priebehu ktorého sa môže uplatniť nárok na získanie odškodného v zmysle tejto smernice. Lehota začína plynúť od dátumu, keď si žalobca uvedomil alebo si mal uvedomiť škodu, chybu a totožnosť výrobcu.“

4.

Článok 11 smernice 85/374 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia v rámci svojich právnych predpisov, aby sa práva udelené poškodenej osobe v zhode s touto smernicou premlčali po uplynutí 10-ročnej lehoty, plynúcej od doby, keď dal výrobca do obehu výrobok, ktorý spôsobil škodu, s výhradou prípadu, že medzitým poškodená osoba podnikla kroky proti výrobcovi.“

III. Okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

5.

Dňa 2. júna 2015 LF podala návrh na začatie konania na commission de conciliation et d’indemnisation des accidents médicaux (Zmierovacia a odškodňovacia komisia pre lekárske úrazy, Francúzsko, ďalej len „CCI“), ktorá nariadila vypracovanie znaleckého posudku.

9.

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že 20. septembra 2016 bol zdravotný stav LF konsolidovaný a že nie je možné prijať záver, že ochorenie LF bolo spôsobené očkovaním vakcínou Revaxis. CCI zamietla návrh LF rozhodnutím z 11. januára 2017.

10.

Podaniami zo 17. a 23. júna 2020 podala LF na Tribunal Judiciaire d’Alençon (súd v Alençone, Francúzsko) žalobu proti trom rôznym žalovaným vrátane spoločnosti Sanofi Pasteur, ktorou sa domáhala náhrady škody spôsobenej v dôsledku očkovania. Vychádzala jednak zo zodpovednosti za chybné výrobky a jednak zo zodpovednosti založenej na zavinení.

11.

Cour de cassation (Kasačný súd) v podstate rozhodol, že článok 1245-16 Code Civil (Občiansky zákonník) (ktorý preberá článok 10 smernice 85/374) sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade ujmy na zdraví je deň, keď sa žalobca dozvedel o škode, dátumom konsolidácie škody. Až v deň konsolidácie škody môže žalobca posúdiť rozsah vzniknutej škody. V prípade postupne sa vyvíjajúceho patologického stavu, v ktorom nie je možné určiť dátum konsolidácie, nezačína plynúť trojročná premlčacia lehota stanovená v tomto ustanovení.

15.

Dňa 18. septembra 2023 LF podala žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

16.

Vnútroštátny súd uvádza, že v prejednávanej veci vzniká niekoľko otázok týkajúcich sa výkladu smernice 85/374. Po prvé vzniká otázka týkajúca sa vzťahu medzi režimom zodpovednosti za chybné výrobky a režimom zodpovednosti založenej na zavinení. Konkrétne ide o to, či je žalobca oprávnený podať žalobu na základe zodpovednosti založenej na zavinení opierajúc sa o jeden z týchto dôvodov: výrobca udržiaval chybný výrobok v obehu; výrobca si nesplnil povinnosť obozretnosti so zreteľom na riziká, ktoré výrobok predstavuje; alebo vo všeobecnosti výrobok mal bezpečnostnú chybu.

17.

Má sa článok 13 smernice [85/374], ako bol vyložený v rozsudku z 25. apríla 2002 [González Sánchez, C‑183/00 , EU:C:2002:255 (ďalej len ‚rozsudok González Sánchez‘)], podľa ktorého sa poškodená osoba môže dovolávať iných režimov zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti založených na iných dôvodoch, než sú tie, ktoré sú stanovené smernicou, vykladať v tom zmysle, že osoba poškodená chybným výrobkom sa môže domáhať náhrady škody od výrobcu na základe všeobecného systému subjektívnej zodpovednosti, pričom sa môže odvolávať najmä na skutočnosť, že výrobok bol udržiavaný v obehu, na nesplnenie povinnosti obozretnosti so zreteľom na riziká, ktoré výrobok predstavuje, alebo vo všeobecnosti na bezpečnostnú chybu tohto výrobku?

2.

Je článok 11 smernice [85/374], podľa ktorého práva udelené poškodenej osobe podľa tejto smernice zanikajú uplynutím 10-ročnej lehoty odo dňa, keď bol výrobok, ktorý škodu spôsobil, uvedený do obehu, v rozpore s ustanoveniami článku 47 [Charty] v tom zmysle, že zbavuje poškodenú osobu, ktorá utrpela postupne sa vyvíjajúcu škodu spôsobenú chybným výrobkom, jej práva na prístup k súdu?

3.

Možno článok 10 [smernice 85/374], ktorý stanovuje ako začiatok trojročnej premlčacej lehoty ‚dátum, keď si žalobca uvedomil alebo si mal uvedomiť škodu‘, vykladať tak, že premlčacia lehota začína plynúť až odo dňa, keď je známy celý rozsah škody, a to najmä stanovením dátumu konsolidácie vymedzeného ako okamih, od ktorého sa stav ujmy na zdraví poškodenej osoby už nevyvíja, takže v prípade postupne sa vyvíjajúceho patologického stavu premlčacia lehota nezačne plynúť, a nie odo dňa, keď sa škoda v súvislosti s chybným výrobkom nepochybne prejavila, a to bez ohľadu na jej ďalší vývoj?“

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 smernice 85/374 v spojení s rozsudkom González Sánchez vykladať v tom zmysle, že osoba poškodená chybným výrobkom sa môže domáhať náhrady škody od výrobcu na základe všeobecného systému zodpovednosti založeného na zavinení, pričom sa môže odvolávať najmä na skutočnosť, že výrobok bol udržiavaný v obehu, na nesplnenie povinnosti obozretnosti so zreteľom na riziká, ktoré výrobok predstavuje, alebo vo všeobecnosti na bezpečnostnú chybu tohto výrobku.

22.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd kladie túto otázku s cieľom určiť, či LF, žalobkyňa vo veci samej, ktorá tvrdí, že utrpela škodu spôsobenú vakcínou uvádzanou na trh spoločnosťou Sanofi Pasteur, je oprávnená podať žalobu proti spoločnosti Sanofi Pasteur na základe zodpovednosti založenej na zavinení. Konkrétne LF pred vnútroštátnym súdom tvrdila, že zavinenie spočíva v tom, že Sanofi Pasteur nijako nereagovala napriek tomu, že bola informovaná o účinkoch svojej vakcíny obsahujúcej hliník. Sanofi Pasteur tvrdila, že zavinenie, ktoré jej pripisuje LF, sa nelíši od údajnej bezpečnostnej chyby.

23.

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že Cour de cassation (Kasačný súd) vo viacerých rozsudkoch ( 8 ) rozhodol, že osoba poškodená chybným výrobkom má právo podať žalobu na základe zavinenia výrobcu. Toto zavinenie môže spočívať v tom, že výrobca ponechá v obehu výrobok, o ktorom vie, že je chybný, alebo v tom, že si nesplní svoju povinnosť obozretnosti so zreteľom na riziká, ktoré výrobok predstavuje.

Článok 1 smernice 85/374, podľa ktorého „výrobca je zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku“, v spojení s jej prvým a druhým odôvodnením stanovuje zásadu objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie alebo objektívnej zodpovednosti výrobcu za škodu spôsobenú chybnou povahou jeho výrobkov. ( 10 )

27.

Z článku 4 smernice 85/374 vyplýva, že na účely uplatnenia nároku na náhradu škody poškodená osoba musí preukázať škodu, chybu a príčinnú súvislosť medzi chybou a škodou. Tieto tri podmienky postačujú na vyvodenie zodpovednosti.

28.

Naproti tomu zavinenie výrobcu nie je relevantné. Systém zodpovednosti za výrobok je objektívny , založený na chybnej povahe výrobku. Inými slovami, ako sa uvádza v odbornej literatúre, zodpovednosť je „ založená na chybe “, nie je „ založená na zavinení “. ( 11 )

29.

32.

Úvahy súvisiace s tým, čo výrobca vedel alebo mal vedieť a či mohol alebo mal byť schopný zabrániť chybe, tak nepatria do oblasti zodpovednosti za chybný výrobok založenej na smernici 85/374. ( 15 ) Tieto úvahy môžu preto tvoriť základ zodpovednosti založenej na zavinení na vnútroštátnej úrovni. Tým sa dostávam k vzťahu medzi systémom zodpovednosti za výrobok zavedeným smernicou 85/374 a všeobecnými vnútroštátnymi systémami zodpovednosti.

2. O vzťahu medzi systémom objektívnej zodpovednosti zavedeným smernicou 85/374 a vnútroštátnymi systémami zodpovednosti

33.

Podľa ustálenej judikatúry smernica 85/374 sleduje v bodoch, ktoré upravuje, úplnú harmonizáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov. ( 16 )

34.

Odkaz uvedený v článku 13 smernice 85/374 na práva, ktorých sa poškodená osoba môže dovolávať podľa ustanovení právnych predpisov o zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti, sa má vykladať v tom zmysle, že systém pravidiel zavedený touto smernicou „nebráni uplatneniu iných systémov zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti založených na iných dôvodoch, akým je napríklad zavinenie alebo záruka za skryté vady“. ( 19 )

38.

Aj keď je zrejmé, že systém zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie zavedený smernicou 85/374 existuje spolu s vnútroštátnymi systémami zodpovednosti založenými na zavinení, otázkou, ktorú treba preskúmať, je, či sa zavinenie môže vzťahovať na chybnú povahu výrobku.

3. Môže sa zavinenie vzťahovať na chybnú povahu výrobku?

39.

Ako som už uviedla vyššie, systém zodpovednosti stanovený smernicou 85/374 je oddelený od akejkoľvek požiadavky zavinenia zo strany výrobcu v súvislosti s chybným výrobkom. ( 20 ) Ak ide o zavinenie v súvislosti s chybným výrobkom, zodpovednosť má inú povahu ako zodpovednosť stanovená smernicou. Táto smernica preto nebráni členskému štátu, aby stanovil, že výrobca môže byť zodpovedný za zavinené konanie v súvislosti s chybným výrobkom. Takéto konanie môže spočívať v udržiavaní v obehu výrobku, o ktorého chybe výrobca vie, alebo v nesplnení povinnosti obozretnosti a prijatia preventívnych opatrení prostredníctvom zvýšenia investícií do experimentovania a výskumu v súvislosti s rizikami spojenými s výrobkom, o ktorých bol výrobca informovaný.

Je potrebné uviesť, že skutočnosť, že výrobca si nesplnil povinnosť obozretnosti napriek tomu, že bol informovaný o možných rizikách škody súvisiacich s výrobkom, sa tiež líši od situácie, o ktorej Súdny dvor rozhodoval v rozsudku Komisia/Francúzsko. ( 21 ) Podľa tohto rozsudku si Francúzska republika nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 85/374 najmä z dôvodu nesprávneho prebratia článku 7 smernice 85/374. Konkrétne francúzske právo stanovovalo, že výrobca sa nemôže odvolávať okrem iného na obranu založenú na riziku vývoja, pokiaľ nie je schopný preukázať, že prijal primerané opatrenia na odvrátenie následkov chybného výrobku (tzv. povinnosť „monitorovať“ výrobok ( 22 )). Súdny dvor konštatoval, že aj keď členské štáty môžu v súlade s článkom 15 smernice 85/374 úplne zrušiť dôvod zbavenia sa zodpovednosti stanovený v článku 7 písm. e) tejto smernice, nie sú oprávnené meniť podmienky, na základe ktorých sa zbavenie zodpovednosti uplatňuje. ( 23 )

42.

Stanovenie všeobecnej povinnosti monitorovať výrobok ako podmienky, aby sa výrobca mohol dovolávať výnimky týkajúcej sa rizika vývoja, čo bolo predmetom rozsudku Komisia/Francúzsko ( 24 ), je inou otázkou, než je otázka nastolená v prejednávanej veci. Vnútroštátny súd opisuje situáciu, v ktorej výrobca, aj keď bol upozornený na prípadné riziká vyplývajúce z chyby výrobku, nepostupoval s náležitou starostlivosťou a neprijal vhodné opatrenia na zabránenie škodlivým dôsledkom chybného výrobku. Zodpovednosť, ktorá týmto vznikla, sa preto netýka výlučne chybnej povahy výrobku, ale týka sa aj zavinenia pripisovaného výrobcovi.

45.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 11 smernice 85/374 úplne harmonizuje pravidlá týkajúce sa premlčania práv priznaných poškodenej osobe na základe tejto smernice. ( 25 ) Zavádza jednotnú 10-ročnú lehotu, po ktorej uplynutí tieto práva zanikajú („premlčacia lehota“) a výrobca je zbavený zodpovednosti v rámci tohto systému zavedeného uvedenou smernicou. Záväzne stanovuje za začiatok tejto lehoty deň, keď výrobca uviedol do obehu výrobok, ktorý spôsobil škodu. Ako jediný dôvod prerušenia plynutia tejto lehoty stanovuje začatie konania proti tomuto výrobcovi. ( 26 )

46.

V rozsudku Aventis Pasteur Súdny dvor zdôraznil, že z desiateho odôvodnenia smernice 85/374 vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal harmonizáciu pravidiel o premlčaní prostredníctvom smernice tak v záujme poškodenej osoby, ako aj v záujme výrobcu. ( 27 )

47.

Na jednej strane táto harmonizácia pravidiel prispieva k všeobecnému cieľu vyjadrenému v prvom odôvodnení smernice 85/374, ktorý spočíva v odstránení odlišností medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami, ktoré môžu spôsobiť rozdiely v stupni ochrany spotrebiteľov v Únii. ( 28 )

51.

V rámci prejednávanej veci sa pochybnosti vnútroštátneho súdu týkajú zlučiteľnosti článku 11 smernice 85/374 s článkom 47 Charty v rozsahu, v akom sa premlčacia lehota, ktorú stanovuje, môže uplatňovať na poškodené osoby trpiace postupne sa vyvíjajúcim ochorením.

52.

Smernica 85/374 neobsahuje definíciu pojmu „postupne sa vyvíjajúce ochorenie“. Pojem „škoda“ je vymedzený v jej článku 9 písm. a) tak, že zahŕňa škodu s následkom smrti alebo zranenia osôb. Z rozsudku Veedfald vyplýva, že je na vnútroštátnych zákonodarcoch, aby určili presný obsah týchto škôd, pod podmienkou, že osobám, ktorým bola škoda spôsobená chybným výrobkom, bude poskytnutá úplná a primeraná náhrada. ( 32 )

53.

Vzhľadom na širokú definíciu pojmu „škoda“ môže tento pojem zahŕňať postupne sa vyvíjajúce ochorenie, ktorým sa rozumie patologický stav, ktorý sa vyvíja počas dlhého obdobia.

57.

Článok 51 ods. 1 Charty potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie uplatňujú vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie. ( 33 )

58.

Článok 47 prvý odsek Charty stanovuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok stanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

59.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že práva na účinný prostriedok nápravy sa možno dovolávať len na základe článku 47 Charty bez toho, aby sa obsah tohto práva musel spresniť v iných ustanoveniach práva Únie alebo ustanoveniach vnútroštátneho práva členských štátov. Priznanie tohto práva v posudzovanej veci však predpokladá – ako vyplýva z tohto článku 47 prvého odseku –, že osoba, ktorá sa ho dovoláva, sa domáha práv alebo slobôd zaručených právom Únie. ( 34 )

63.

Takýto prístup by bol v rozpore so zásadami právneho štátu, podľa ktorých ani členské štáty, ani inštitúcie Európskej únie neuniknú kontrole súladu svojich aktov so Zmluvami. ( 36 )

64.

Stanovenie premlčacej lehoty na podanie žaloby v článku 11 smernice 85/374 sa preto musí považovať za obmedzenie práva poškodenej osoby na účinnú súdnu ochranu. Ďalej je potrebné preskúmať, či takéto obmedzenie môže byť odôvodnené.

65.

Súdny dvor už rozhodol, že zásada účinnej súdnej ochrany zaručená článkom 47 Charty sa skladá z rôznych prvkov, ktoré zahŕňajú aj právo na prístup k súdom. ( 37 )

69.

Pokiaľ ide po prvé o požiadavku, aby akékoľvek obmedzenie výkonu základných práv bolo stanovené zákonom, článok 11 smernice 85/374 výslovne stanovuje pravidlo týkajúce sa premlčacej lehoty. Zásada zákonnosti je teda dodržaná.

70.

Pokiaľ ide po druhé o dodržiavanie podstaty práva na prístup k súdu, Súdny dvor rozhodol, že podstata práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty zahŕňa okrem iného možnosť nositeľa tohto práva obrátiť sa na súd, ktorý má právomoc zabezpečiť rešpektovanie práv, ktoré mu zaručuje právo Únie, a na tento účel preskúmať všetky skutkové a právne otázky relevantné pre rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený. ( 42 )

71.

V tejto súvislosti treba uviesť, že z článku 11 smernice 85/374 vyplýva, že práva, ktoré zanikli po uplynutí premlčacej lehoty, sú len tie, ktoré priznáva smernica 85/374. Článok 11 tejto smernice v spojení s jej článkom 13 ( 43 ) nebráni tomu, aby poškodená osoba podala návrh na začatie konania na základe vnútroštátneho práva upravujúceho zmluvnú alebo mimozmluvnú zodpovednosť, pokiaľ je uplatniteľný vnútroštátny systém zodpovednosti, o ktorý sa osoba opiera, odlišný od systému zavedeného predmetnou smernicou. ( 44 )

Problém, ktorý vidím v tomto tvrdení, spočíva v tom, že podmieňuje preskúmanie ustanovenia práva Únie právami a prostriedkami nápravy, ktoré môžu byť k dispozícii podľa vnútroštátneho práva. Ako bolo uvedené vyššie, podstata práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty zahŕňa okrem iného možnosť osoby, ktorá má toto právo, obrátiť sa na súd, ktorý má právomoc zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených tejto osobe právom Únie. Ako v tejto súvislosti uviedla nemecká vláda na pojednávaní, táto možnosť je nezávislá od práv zaručených jednotlivcovi vnútroštátnym právom v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti za škodu. Okrem toho vzhľadom na úplnú harmonizáciu vykonanú smernicou 85/374 právo požadovať náhradu škody v rámci systému zodpovednosti za chybné výrobky zavedeného touto smernicou zaniká po uplynutí premlčacej lehoty pre každého poškodeného. Ak členské štáty stanovia právo požadovať náhradu po uplynutí tejto lehoty, toto právo nemôže mať rovnaký základ ako právo stanovené touto smernicou. Dotknuté osoby už nemôžu využívať systém objektívnej zodpovednosti za chybný výrobok, a najmä pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena.

74.

Otázka, či premlčacia lehota stanovená v článku 11 smernice 85/374 rešpektuje podstatu práva na prístup k súdu na účely dodržania práva domáhať sa náhrady škody zaručeného touto smernicou, preto nemôže závisieť od prípadnej existencie iných práv a právnych prostriedkov vo vnútroštátnom práve, ktoré majú iný základ ako práva a prostriedky stanovené v predmetnej smernici.

75.

V každom prípade členské štáty nie sú povinné stanoviť dlhšiu premlčaciu lehotu v rámci svojho všeobecného systému zodpovednosti, ktorá by umožnila poškodeným osobám podať žalobu na inom základe, než je ten, ktorý stanovuje smernica 85/374.

Európsky súd pre ľudské práva preskúmal zlučiteľnosť bezpodmienečných premlčacích lehôt s právom na prístup k súdu v rozsudku Howald Moor a i. v. Švajčiarsko. ( 47 ) Poškodené osoby v tejto veci trpeli latentným ochorením súvisiacim s vystavením sa azbestu, ktoré sa prejavilo po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty stanovenej vnútroštátnym právom. Vzhľadom na skutočnosť, že latentné obdobie ochorení súvisiacich s azbestom môže trvať niekoľko desaťročí, Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že pevne stanovená premlčacia lehota 10 rokov, ktorá začala plynúť dňom, keď bola dotknutá osoba vystavená azbestovému prachu, by nevyhnutne uplynula. ( 48 ) Ak je vedecky dokázané, že osoba nemôže vedieť, že trpí určitou chorobou, táto okolnosť by sa mala zohľadniť pri výpočte premlčacej lehoty. ( 49 ) Vzhľadom na výnimočné okolnosti uvedenej veci Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že uplatnenie relevantnej premlčacej lehoty obmedzilo prístup k súdu do takej miery, že došlo k porušeniu samotnej podstaty práva sťažovateľov. ( 50 )

79.

Otázka zlučiteľnosti bezpodmienečných premlčacích lehôt s právom na prístup k súdu vznikla v súvislosti s osobami poškodenými postupne sa vyvíjajúcim ochorením pripisovaným podaniu vakcíny k osobám tiež v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sanofi Pasteur v. Francúzsko ( 51 ). Vnútroštátne (francúzske) súdy v podstate konštatovali, že začiatok plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby poškodenou osobou je okamih konsolidácie škody. Farmaceutická spoločnosť tvrdila, že spôsob stanovenia začiatku plynutia premlčacej lehoty porušuje zásadu právnej istoty, ako je uznaná v článku 6 ods. 1 EDĽP, a jej právo na pokojné užívanie svojho majetku, tak ako je zaručené článkom 1 protokolu č. 1.

83.

Na základe tejto úvahy sa zdá, že nepodmienečné uplatňovanie premlčacej lehoty stanovenej v článku 11 smernice 85/374 na všetky poškodené osoby, a najmä na osoby trpiace postupne sa vyvíjajúcim ochorením, ktoré podľa lekárskych dôkazov nemohli poznať celý rozsah svojej ujmy, môže podľa všetkého narušiť samotnú podstatu ich práva na prístup k súdu zaručeného článkom 47 Charty.

84.

Holandská vláda však tvrdila, že podstata práva na prístup k súdu poškodených osôb trpiacich postupne sa vyvíjajúcim ochorením nie je článkom 11 smernice 85/374 dotknutá. Je to tak preto, lebo je zrejmé, že existuje škoda, aj keď jej rozsah sa môže zväčšiť. Osoba poškodená postupne sa vyvíjajúcim ochorením, na rozdiel od osoby poškodenej latentným ochorením, tak môže podať žalobu na náhradu škody pred uplynutím premlčacej lehoty.

85.

Nemecká vláda tiež podporuje tento názor a domnieva sa, že je na členských štátoch, aby umožnili poškodeným osobám podať žalobu pred uplynutím príslušnej lehoty. Vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní podrobne vysvetlila, že podľa nemeckej právnej úpravy môže poškodená osoba podať určovaciu žalobu (Festellungsklagge). ( 55 ) Cieľom tejto určovacej žaloby je založiť zodpovednosť výrobcu na zaplatenie náhrady škody, aj keď sa škoda vyvíja a jej výška ešte nie je vyčísliteľná. Okrem toho sa tým prerušuje premlčacia lehota stanovená v článku 11 smernice 85/374.

Po druhé sa nezdá, že by prístup spočívajúci v ponechaní tejto záležitosti na vnútroštátnu procesnú autonómiu mohol odstrániť riziko, že stanovenie bezpodmienečnej premlčacej lehoty v práve Únie by viedlo k neúspešným nárokom. Ak sú poškodené osoby povinné podať žalobu predčasne , skôr ako budú môcť posúdiť svoje ochorenie, riskujú, že nebudú mať prístup ku všetkým informáciám. ( 56 ) Právny zástupca LF na pojednávaní uviedol, že bez všetkých dostupných informácií by znalecký posudok mohol obsahovať závery v neprospech poškodenej osoby. Žaloba poškodenej osoby bude potom viesť k neúplnej náhrade škody alebo, v horšom prípade, k jej neúspechu. Takýto výsledok by bol v rozpore s článkom 47 Charty, ktorý zaručuje osobe, ktorá má právo, možnosť pripraviť a podať účinnú žalobu. Podľa pojmov použitých v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva musí byť právo na prístup k súdu „praktické a účinné“, a nie „teoretické alebo iluzórne“. ( 57 )

89.

Na základe týchto dôvodov sa domnievam, že bezpodmienečné uplatňovanie desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej v článku 11 smernice 85/374 na všetky poškodené osoby bez zohľadnenia osobitných okolností týkajúcich sa osôb trpiacich postupne sa vyvíjajúcim ochorením, ktorých ochorenie nebolo konsolidované pred uplynutím tejto lehoty, nie je v súlade s podstatou práva na prístup k súdu zaručeného článkom 47 Charty.

90.

Po tretie v prípade, ak sa Súdny dvor nestotožní s mojou analýzou týkajúcou sa podstaty práva na prístup k súdu, bude potrebné overiť, či premlčacia lehota stanovená v článku 11 smernice 85/374 rešpektuje zásadu proporcionality v rozsahu, v akom sa uplatňuje na poškodené osoby trpiace postupne sa vyvíjajúcim ochorením.

94.

Európsky súd pre ľudské práva okrem toho zdôraznil, že zásada právnej istoty predstavuje jeden zo základných aspektov právneho štátu. ( 62 )

95.

Právna istota a riadny výkon spravodlivosti preto predstavujú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou na účely článku 52 ods. 1 Charty, ktoré odôvodňujú obmedzenie výkonu práv zaručených článkom 47 Charty.

96.

Pokiaľ ide o otázku, či premlčacia lehota, o ktorú ide vo veci samej, prekračuje rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, je potrebné poznamenať, že pravidlá týkajúce sa objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie stanovené v smernici 85/374 sú výsledkom komplexného zosúladenia rôznych záujmov. ( 63 ) Z vyššie uvedenej judikatúry ( 64 ) vyplýva, že pravidlá týkajúce sa premlčania zabezpečujú právnu istotu a zohľadňujú skutočnosť, že objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie predstavuje pre výrobcov väčšiu záťaž, než je záťaž vyplývajúca z vnútroštátneho systému zodpovednosti, čo sa prejavuje aj potrebou uzavrieť poistenie proti rizikám spojeným s touto osobitnou zodpovednosťou. ( 65 )

100.

Z dôvodov, ktoré som uviedla vyššie ( 67 ), sa možnosť získať čiastočnú náhradu škody nezdá byť uspokojivá z hľadiska práva poškodenej osoby účinne podať žalobu. Ďalej, ako bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že vnútroštátne procesné právo môže stanoviť možnosť podať návrh na prerušenie konania, až kým nebude známy celý rozsah škody, – okrem toho že je hypotetická – by v závislosti od presných ustanovení vnútroštátneho práva mohla byť nekonzistentná s úplnou harmonizáciou vykonanou smernicou 85/374.

101.

Potrebu riešiť neprimerané dôsledky uplatňovania absolútnej premlčacej lehoty na určité kategórie škôd potvrdzujú aj zmeny zavedené smernicou (EÚ) 2024/2853 ( 68 ). Článok 17 ods. 2 uvedenej smernice zavádza výnimku pre poškodené osoby, ktoré nemohli začať konanie v rámci premlčacej lehoty z dôvodu latentného charakteru ujmy na zdraví. V prípade týchto poškodených osôb sa premlčacia lehota predĺžila na 25 rokov. Z odôvodnenia 57 uvedenej smernice vyplýva, že normotvorca Únie predĺžil premlčaciu lehotu „s cieľom zabrániť neprimeranému obmedzeniu možnosti náhrady škody spôsobenej chybným výrobkom…v prípadoch, keď sa príznaky zranenia objavujú pomaly, čo je podložené lekárskymi dôkazmi“.

102.

Aj keď sa smernica 2024/2853 nevzťahuje na konanie vo veci samej, ( 69 ) dôvody, ktoré viedli k zmene premlčacej lehoty, preukazujú, že nezohľadnenie osobitostí konkrétnych kategórií ujmy môže ovplyvniť právo dotknutých poškodených osôb na prístup k súdu.

C.

O tretej otázke

106.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 smernice 85/374 vykladať v tom zmysle, že v prípade postupne sa vyvíjajúceho ochorenia začína trojročná premlčacia lehota na vymáhanie náhrady škody plynúť až odo dňa, keď je známy celý rozsah škody, a to najmä stanovením dátumu konsolidácie vymedzeného ako okamih, od ktorého sa stav poškodenej osoby už ďalej nevyvíja. Vnútroštátny súd sa tiež subsidiárne pýta, či túto premlčaciu lehotu treba chápať tak, že začína plynúť odo dňa, keď sa škoda v súvislosti s chybným výrobkom nepochybne prejavila, a to bez ohľadu na jej neskorší vývoj.

107.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že konanie vo veci samej bolo vrátené zo strany Cour de cassation (Kasačný súd) vnútroštátnemu súdu z dôvodu, že Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen) rozhodol o neprípustnosti žaloby LF bez toho, aby preskúmal, či sa jej zdravotný stav konsolidoval. ( 70 )

111.

Pokiaľ ide o znenie článku 10 ods. 1 smernice 85/374, toto ustanovenie spája dátum začatia plynutia premlčacej lehoty s uvedomením si (alebo predpokladaným uvedomením si) škody. Z tohto znenia sa nedá vyvodiť, či uvedomením si škody treba rozumieť uvedomenie si škody až v deň konsolidácie patologického stavu poškodenej osoby, alebo v deň, keď sa škoda jasne prejavila, nezávisle od jej budúceho zhoršenia.

112.

Pokiaľ ide o kontext článku 10 ods. 1 smernice 85/374, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 4 tejto smernice je poškodená osoba povinná preukázať škodu, chybu a príčinnú súvislosť medzi chybou a škodou. Z článku 9 písm. a) smernice 85/374 jasne vyplýva, že pojem „škoda“ zahŕňa škodu s následkom smrti alebo zranenia osôb.

113.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že osobám poškodeným chybným výrobkom musí byť poskytnutá plná a primeraná náhrada škody stanovená v predchádzajúcom bode. ( 72 )

117.

Pokiaľ ide o cieľ právnej úpravy, ktorej súčasťou je článok 10 smernice 85/374, z deviateho odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že ochrana spotrebiteľa si vyžaduje náhradu škody v prípade smrti a zranenia osôb. Ako už bolo uvedené vyššie, poškodená osoba musí mať možnosť účinne uplatniť svoje právo domáhať sa úplnej a primeranej náhrady škody.

118.

Nemecká vláda tvrdila, že trojročná premlčacia lehota musí začať plynúť odo dňa, keď sa škoda prejaví, a poškodená osoba, vrátane osoby trpiacej postupne sa vyvíjajúcou škodou, si uvedomí prejav škody. Ako už bolo uvedené, situáciu postupne sa vyvíjajúcej škody rieši nemecká právna úprava prostredníctvom možnosti podať určovaciu žalobu. ( 75 ) Nemecká vláda tvrdila, že toto riešenie sa uplatňuje v prípade následnej škody, ktorú možno „typicky“ očakávať. V prípade „netypickej“ nepredvídateľnej škody však nová premlčacia lehota začne plynúť od okamihu, keď sa žalobca dozvedel o škode.

119.

Komisia vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že nie je nepredstaviteľné, že v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch by poškodené osoby mohli požiadať o prerušenie konania, až kým nebude škoda dostatočne známa. Komisia však uznala, že takáto možnosť neexistuje vo všetkých členských štátoch.

123.

Tento výklad článku 10 smernice 85/374 je potrebné vykladať s prihliadnutím na moju odpoveď na druhú otázku analyzovanú v týchto návrhoch. Na zachovanie účinnosti článku 10 vo vzťahu k osobám poškodeným postupne sa vyvíjajúcim ochorením musí byť premlčacia lehota stanovená v článku 11 určená tak, aby zohľadňovala ich osobitnú situáciu a ich právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty.

124.

Na základe uvedeného sa domnievam, že článok 10 ods. 1 smernice 85/374 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade postupne sa vyvíjajúceho ochorenia trojročná premlčacia lehota stanovená v tomto ustanovení začína plynúť dňom konsolidácie škody, ktorý je definovaný ako okamih, od ktorého sa podľa lekárskych dôkazov stav poškodenej osoby už ďalej nevyvíja.

V. Návrh

125.

3.

Článok 10 ods. 1 smernice 85/374

sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade postupne sa vyvíjajúceho ochorenia trojročná premlčacia lehota stanovená v tomto ustanovení začína plynúť dňom konsolidácie škody, ktorý je definovaný ako okamih, od ktorého sa podľa lekárskych dôkazov stav poškodenej osoby už ďalej nevyvíja.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Smernica Rady z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky ( Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29 ; Mim. vyd. 15/001, s. 257), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES z 10. mája 1999 ( Ú. v. ES L 141, 1999, s. 20 ; Mim. vyd. 15/004, s. 147) (ďalej len „smernica 85/374“).

( 3 ) Pred prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 z 23. októbra 2024 o zodpovednosti za chybné výrobky a o zrušení smernice Rady 85/374/EHS (Ú. v. EÚ L, 2024/2853).

( 10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, KRONE – Verlag ( C‑65/20 , EU:C:2021:471 , bod 31 ). Pojem „výrobca“ je definovaný v článku 3 smernice 85/374.

( 11 ) TASCHNER, H. C.: Product liability: Basic problems in a comparative law perspective. In: FAIRGRIEVE, D. (ed.): Product Liability in Comparative Perspective . Cambridge: Cambridge University Press, 2005, s. 155 až 166, na s. 161 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 12 ) Rozsudok z 10. júna 2021, KRONE – Verlag ( C‑65/20 , EU:C:2021:471 , bod 33 ).

( 13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Boston Scientific Medizintechnik ( C‑503/13 a C‑504/13 , EU:C:2015:148 , bod 39 ).

( 14 ) Rozsudok z 29. mája 1997, Komisia/Spojené kráľovstvo ( C‑300/95 , EU:C:1997:255 , bod 27 ).

( 15 ) Pozri v tomto zmysle VAN DAM, C. C.: Dutch case law on the EU Product Liability Directive. In: FAIRGRIEVE, D. (ed.): s. 126 až 137, na s. 128.

( 22 ) Vo francúzštine „obligation de suivi“.

( 23 ) Rozsudok z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko ( C‑52/00 , EU:C:2002:252 , bod 47 ).

( 24 ) Rozsudok z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko ( C‑52/00 , EU:C:2002:252 ).

( 25 ) Rozsudok z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur ( C‑358/08 , EU:C:2009:744 , bod 37 ).

( 26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur ( C‑358/08 , EU:C:2009:744 , body 38 a 43 ).

( 27 ) Tamže (bod 39).

( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo podať opravný prostriedok proti žiadosti o informácie v daňových veciach) ( C‑245/19 a C‑246/19 , EU:C:2020:795 , body 55 a 56 ), a zo 17. novembra 2022, Harman International Industries ( C‑175/21 , EU:C:2022:895 , bod 32 ).

( 35 ) Pokiaľ ide o preskúmanie premlčacích lehôt stanovených vnútroštátnou právnou úpravou pre konania v oblasti spotrebiteľského práva, pozri rozsudky z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance ( C‑776/19 až C‑782/19 , EU:C:2021:470 , bod 30 ), a z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárne úvery vyjadrené v cudzej mene) ( C‑80/21 až C‑82/21 , EU:C:2022:646 , bod 99 ).

( 36 ) Rozsudok zo 14. júla 2022, Parlament/Rada (Sídlo Európskeho úradu pre pracovné právo) ( C‑743/19 , EU:C:2022:569 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, SC Cridar Cons ( C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 50 ), a z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i. ( C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 60 ).

( 38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank ( C‑132/20 , EU:C:2022:235 , bod 116 ).

( 39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2021, Consob ( C‑481/19 , EU:C:2021:84 , bod 37 a citovaná judikatúra).

( 46 ) Pozri HAVU, K., HAVU, T.: The “long‑stop“ extinguishment rule in EU product liability. In: Journal of European Consumer and Market Law , Vol. 13, Issue 4, 2024, s. 162 až 170, na s. 163.

( 47 ) Rozsudok ESĽP, 11. marca 2014, CE:ECHR:2014:0311JUD005206710. Pozri tiež rozsudok ESĽP, 13. februára 2024, Jann‑Zwicker a Jann v. Švajčiarsko, CE:ECHR:2024:0213JUD000497620.

( 48 ) Rozsudok Howald Moor a i. v. Švajčiarsko, bod 74.

( 49 ) Tamže (bod 78).

( 50 ) Tamže (bod 79).

( 51 ) Rozsudok ESĽP, 13. februára 2020, CE:ECHR:2020:0213JUD002513716.

( 58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i. ( C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 41 a citovaná judikatúra).

( 59 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia ( C‑485/19 , EU:C:2021:313 , bod 57 a citovaná judikatúra).

( 60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur ( C‑358/08 , EU:C:2009:744 , bod 46 ).

( 61 ) Rozsudok ESĽP, 13. februára 2020, Sanofi Pasteur v. Francúzsko, CE:ECHR:2020:0213JUD002513716, bod 50.

( 62 ) Tamže (bod 52 a citovaná judikatúra).

( 63 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko ( C‑52/00 , EU:C:2002:252 , bod 29 ).

( 70 ) Rozsudok Cour de cassation, Première Chambre Civile (prvý občianskoprávny senát Kasačného súdu) č. 22‑18.914 z 5. júla 2023. Tento rozsudok je odrazom ustálenej judikatúry Cour de cassation (Kasačný súd), podľa ktorej dátum, kedy sa poškodený dozvedel alebo mal dozvedieť o škode, je dátumom konsolidácie škody. Pozri napríklad rozsudok Cour de cassation, Première Chambre Civile (prvý občianskoprávny senát Kasačného súdu) č. 15‑20.022 z 15. júna 2016.

( 71 ) Rozsudok z 8. apríla 2025, Európska prokuratúra (Súdne preskúmanie procesných úkonov) ( C‑292/23 , EU:C:2025:255 , bod 51 a citovaná judikatúra).

( 72 ) Rozsudok z 10. mája 2001, Veedfald ( C‑203/99 , EU:C:2001:258 , bod 27 ).

( 73 ) JOURDAIN, P.: Le point de départ de la prescription en présence d’un dommage corporel évolutif. In: RTDCiv. Revue trimestrielle de droit civil , 2023, s. 908, s odkazom na rozsudok Cour de cassation, Première Chambre Civile (prvý občianskoprávny senát Kasačného súdu) č. 14‑13.351 zo 17. januára 2018.

( 74 ) Pozri bod 88 vyššie.

( 75 ) Pozri bod 85 vyššie.