C-341/24

proti

Ministero dell’Agricoltura, della Sovranità Alimentare e delle Foreste,

Consorzio volontario di tutela dei vini DOC Salaparuta,

Baglio Gibellina Srl,

Madonna del Piraino Soc. coop. agricola,

Cantina Giacco Soc. coop. agricola,

1.

V spore, ktorý viedol k podaniu tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa Duca di Salaparuta SpA, majiteľka viacerých ochranných známok pre vína obsahujúcich výraz „Salaparuta“, domáha zrušenia alebo neplatnosti označenia pôvodu „Salaparuta“, ktoré chráni vína pochádzajúce z vinohradov nachádzajúcich sa v tejto sicílskej oblasti.

2.

K uznaniu označenia „Salaparuta“ talianskymi orgánmi pod výrazom „denominazione di origine controllata“ (DOC) došlo v roku 2006, keď sa tieto orgány rozhodli prideliť názov obce Salaparuta (Taliansko) akostným vínam pestovaným na jej území.

3.

V roku 2009 Európska komisia v nadväznosti na toto vnútroštátne uznanie uverejnila označenie pôvodu „Salaparuta“ v zozname akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999 ( 2 ). Označenie bolo zapísané do Registra chránených označení pôvodu (CHOP) stanoveného v nariadení (ES) č. 1234/2007 ( 3 ) a v nariadení (ES) č. 479/2008 ( 4 ).

–

v prípade uplatnenia nariadenia č. 1493/1999 určiť, či rozpor medzi ochrannou známkou pre vína, ktorá má dobrú povesť a už je zapísaná a neskorším označením pôvodu obsahujúcim homonymný výraz („Salaparuta“), možno vyriešiť na základe všeobecnej zásady, že rozlišovacie znaky nesmú byť zavádzajúce.

I. Právny rámec

A.

Medzinárodné právo

1. Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva ( 5 )

akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s priemyslovou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa;

ii)

falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa;

iii)

údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by mohlo uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo o množstve tovaru.“

2. Madridská dohoda zo 14. apríla 1891 o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru ( 6 )

„1. Na účely tejto dohody zemepisné označenia znamenajú označenia, ktoré označujú výrobok ako pochádzajúci z územia člena alebo z oblasti alebo z lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky výrobku možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu.

2. Pokiaľ ide o zemepisné označenia, členovia zabezpečia zainteresovaným stranám právne prostriedky s cieľom zabrániť:

a)

použitiu akéhokoľvek prostriedku pri opise alebo prezentácii výrobku, ktorý uvádza alebo naznačuje, že daný výrobok pochádza z inej zemepisnej oblasti, ako je skutočné miesto pôvodu, a to takým spôsobom, ktorý zavádza verejnosť, pokiaľ ide o zemepisný pôvod výrobku;

…“

B.

informácie ustanovené v článku 47. Toto ustanovenie sa uplatňuje i v prípadoch, ak sú označenia použité v preklade, keď sa vzťahujú ku skutočnému pôvodu, alebo keď sú sprevádzané slovami ako ‚druh‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚imitácia‘, ‚značka‘ a podobne;

–

vlastnosti výrobkov a osobitne o ich povahu, zloženie, objemový obsah alkoholu, farbu, pôvod alebo pôvodné miesto výroby, kvalitu, odrodu viniča, ročník a nominálny objem nádob;

…“

10.

Podľa článku 52:

4. Členské štáty oznámia Komisii zoznam akostných vín psr ktoré uznali, pričom pre každé z týchto akostných vín psr budú uvedené podrobnosti o vnútroštátnych ustanoveniach upravujúcich ich výrobu.

5. Komisia tento zoznam zverejní v sérii ‚C‘ Úradného vestníka Európskych spoločenstiev .“

12.

Príloha VII časť F bod 2 druhý a tretí pododsek znie:

„Okrem toho držiteľ veľmi známej registračnej značky pre víno alebo hroznový mušt, ktorá obsahuje znenie identické s názvom vymedzeného regiónu alebo názvom zemepisnej jednotky menšej ako je vymedzený región, môže i v prípade, že nie je oprávnený na používanie takéhoto názvu v zmysle bodu 1, naďalej používať túto značku, ak zodpovedá identite svojho pôvodného držiteľa alebo pôvodného zapožičateľa tohto názvu pod podmienkou, že táto značka bola zaregistrovaná najmenej 25 rokov pred oficiálnym uznaním daného zemepisného názvu produkujúcim členským štátom v súlade s príslušnými ustanoveniami spoločenstva týkajúcich sa akostných vín psr a že táto značka bola skutočne používaná bez prerušenia.

Značky spĺňajúce podmienky prvého a druhého pododseku nemôžu byť v protiklade s používaním názvov zemepisných jednotiek používaných na označenie akostného vína psr, alebo stolového vína.“

Článok 118n s názvom „Register“ spresňuje:

„Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín.“

15.

Článok 118r s názvom „Zrušenie“ uvádza:

„Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 4 z vlastného podnetu alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom rozhodnúť o zrušení ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, pokiaľ súlad s príslušnou špecifikáciou produktu nie je naďalej zaručený.

…“

b)

vnútroštátne rozhodnutia o schválení.

3. Názvy vín uvedené v odseku 1, v prípade ktorých sa informácie uvedené v odseku 2 nepredložia do 31. decembra 2011, strácajú ochranu podľa tohto nariadenia. Komisia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým sa takéto názvy odstránia z registra ustanoveného v článku 118n.

4. Článok 118r sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.

Komisia môže z vlastného podnetu a v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 4 do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 118b.“

3. Nariadenie č. 479/2008

„Komisia zriadi a spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a zemepisných označení vín.“ ( 8 )

19.

Článok 50, nazvaný „Zrušenie“, stanovuje:

„Z podnetu Komisie alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom sa môže v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 rozhodnúť o zrušení ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak už nie je zaručené dodržanie príslušnej špecifikácie produktu.

…“

20.

vnútroštátne rozhodnutia o schválení.

3. Názvy vín uvedené v odseku 1, v prípade ktorých sa informácie uvedené v odseku 2 nepredložia do 31. decembra 2011, strácajú ochranu podľa tohto nariadenia. Komisia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým sa takéto názvy odstránia z registra ustanoveného v článku 46.

4. Článok 50 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.

Z podnetu Komisie a v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 sa môže do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky stanovené v článku 34.“

21.

Na základe článku 129 s názvom „Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť“:

4. Nariadenie č. 491/2009

22.

Článok 1 zavádza určité zmeny nariadenia č. 1234/2007 (na účely prejednávanej veci sú uvedené v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov). ( 9 )

23.

Článok 3, nazvaný „Zrušenia a prechodné pokračovanie uplatniteľnosti“, stanovuje:

„1. … nariadenie (ES) č. 479/2008 [sa] zrušuje.

II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

25.

Dňa 13. júla 1989 bola ochranná známka „Salaparuta“ zapísaná ako národná ochranná známka (č. 511337). Dňa 25. októbra 2000 bola „Salaparuta“ zapísaná aj ako (slovná) ochranná známka Únie pre výrobky patriace do triedy 33 Niceského triedenia (alkoholické nápoje). ( 10 )

26.

S cieľom označiť vína vyrobené z hrozna pochádzajúceho z vinohradov nachádzajúcich sa v sicílskej obci Salaparuta bolo na vnútroštátnej úrovni dekrétom z 8. februára 2006 ( 11 ) uznané chránené označenie pôvodu (DOC) „Salaparuta“.

27.

Dňa 8. februára 2016 Duca di Salaparuta SpA podala na Tribunale di Milano (súd v Miláne, Taliansko) žalobu, ktorou sa okrem iného domáhala zrušenia alebo neplatnosti zápisu CHOP „Salaparuta PDO‑IT‑A0795“ a v prípade potreby aj národného označenia pôvodu, ktoré bolo uznané ako DOC dekrétom z 8. februára 2006.

31.

Podľa názoru žalobkyne bolo označenie klamlivé alebo nebolo prihlásené v dobrej viere, alebo v každom prípade zasahovalo do staršej ochrannej známky „Salaparuta“.

32.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16. februára 2021 zamietol žalobu z dôvodu, že právo Únie (nariadenie č. 1493/1999) platné v čase vnútroštátneho uznania DOC „Salaparuta“ nestanovovalo možnosť vyhlásiť neplatnosť „CHOP Salaparuta PDO‑IT‑A0795“ v prípade, ak staršia ochranná známka mala dobrú povesť.

33.

potvrdil uplatnenie prechodného ustanovenia stanoveného v článku 51 nariadenia č. 479/2008, podľa ktorého označenia pôvodu, ktoré už boli chránené podľa článku 54 nariadenia č. 1493/1999, sú automaticky chránené na úrovni Európskej únie.

35.

Duca di Salaparuta SpA podala proti rozsudku z 5. mája 2023 kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), ktorý položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

… podliehajú zápisy CHOP‑CHZO do registra v odvetví vinárstva, pokiaľ ide o označenia existujúce pred účinnosťou nariadenia 1234/2007, ktoré následne nahradilo nariadenie 1308/2013, ako je CHOP ‚Salaparuta‘ PDO‑IT‑A0795 z 8. augusta 2009, z hľadiska prekážky spočívajúcej v staršej ochrannej známke, ktorá vzhľadom na svoju všeobecnú známosť a povesť môže viesť k tomu, že predmetné CHOP‑CHZO je zavádzajúce (‚ochrana [by] mohla zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína‘), článku 43 [ods. 2] nariadenia ES č. 479/2008, presnejšie [článku] 118k nariadenia 1234/2007 (neskôr článku 101 [ods. 2] nariadenia 1308/2013), ktorý vylučuje ochranu CHOP alebo CHZO, ak by zvažované označenie mohlo spotrebiteľa zavádzať ‚vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej všeobecnú známosť‘, alebo je uvedené ustanovenie nemožné uplatniť na označenia, ktoré už boli pred zápisom do registra podľa práva Únie predmetom vnútroštátnej ochrany, a to v súlade so zásadou právnej istoty (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, Bavaria, C‑120/2008 , EU:C:2010:798 ), podľa ktorej sa má skutkový stav, pokiaľ sa výslovne nestanovuje inak, posudzovať zo zreteľom na právne predpisy platné v čase, keď tento stav nastal, s následným uplatnením staršej právnej úpravy uvedenej v nariadení ES č. 1493/1999 a riešením rozporu medzi označením pôvodu a staršou ochrannou známkou na základe ustanovení tejto právnej úpravy vyplývajúcej z prílohy VII bodu ‚F‘ ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia?

Písomné pripomienky predložili spoločnosti Duca di Salaparuta SpA, Consorzio volontario di tutela dei vini DOC Salaparuta spolu so spoločnosťami Madonna del Piraino Soc. coop. agricola a Baglio Gibellina Srl, talianska a portugalská vláda, ako aj Komisia.

38.

Súdny dvor nepovažoval nariadenie pojednávania za nevyhnutné.

IV. Posúdenie

A.

Prvá prejudiciálna otázka

Ani jedna z týchto dvoch námietok nespôsobuje neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Pokiaľ ide o prvú otázku, pripomínam, že v rámci prejudiciálneho konania prináleží vnútroštátnemu súdu, a nie účastníkom konania, aby vymedzili hranice svojich otázok. ( 15 ) V prejednávanej veci je síce pravda, že iba Súdny dvor môže vyhlásiť neplatnosť aktu inštitúcií Únie, avšak vnútroštátny súd nežiada Súdny dvor o vydanie tohto vyhlásenia, ale len o stanovenie právneho rámca uplatniteľného ratione temporis na spor s cieľom vyvodiť z neho dôsledky.

42.

Pokiaľ ide o druhú „predbežnú námietku“ talianskej vlády, vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, aký vplyv má na spor vo veci samej skutočnosť, že Duca di Salaparuta SpA nenamietala (od roku 2006 do roku 2016) uznanie označenia „Salaparuta“ či už ako DOC, alebo ako CHOP. K tomuto bodu sa vrátim neskôr.

2. Uplatniteľná právna úprava

43.

Duca di Salaparuta SpA tvrdí, že v prejednávanej veci je relevantná právna úprava, ktorá nasleduje po nariadení č. 1493/1999. Podľa jej názoru vzhľadom na to, že rozpor medzi ochrannou známkou „Salaparuta“ a homonymným označením vznikol v období od 13. júna 2008 (dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 479/2008) do 8. augusta 2009 (dátum zápisu CHOP „Salaparuta“ na úrovni Únie), treba uplatniť nariadenie č. 479/2008, ktoré bolo od 1. augusta 2009 nahradené ustanoveniami začlenenými do nariadenia č. 1234/2007 (na základe zmeny zavedenej nariadením č. 491/2009). ( 16 )

45.

Normotvorca Únie sa teda úmyselne vyhol prekrývaniu nariadení a stanovil 1. august 2009 ako dátum nadobudnutia účinnosti zmeny právnych predpisov.

46.

Na základe tohto predpokladu bude moja úvaha prebiehať v dvoch fázach s cieľom analyzovať:

–

vzťah medzi ochrannou známkou „Salaparuta“ a homonymným označením podľa nariadenia č. 1493/1999,

Článok 54 ods. 4 nariadenia č. 1493/1999 vyžaduje, aby členské štáty oznámili Komisii zoznam akostných vín psr, ktoré uznali, pričom pre každé z týchto akostných vín psr uviedli podrobnosti o vnútroštátnych ustanoveniach upravujúcich ich výrobu. ( 17 ) Odsek 5 toho istého článku nariaďuje Komisii zverejniť tento zoznam v sérii „C“ Úradného vestníka Európskych spoločenstiev .

49.

V dôsledku toho toto nariadenie: a) zverilo členským štátom, za podmienok stanovených v nariadení č. 1493/1999, zodpovednosť za prijatie ustanovení týkajúcich sa výroby akostných vín psr, ako aj právomoc uznať ich vína ako akostné vína psr; a b) poverilo Komisiu úlohou zverejniť zoznam akostných vín psr v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev , po ich uznaní na vnútroštátnej úrovni.

4. Situácia už existujúcich ochranných známok

50.

Ak členský štát použije názov špecifického regiónu na označenie akostného vína psr, článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999 stanovuje všeobecné pravidlo, ktoré jednoznačne chráni zemepisné označenie pred akýmkoľvek iným označením, aj keď ide o skoršie označenie.

54.

Opakujem, že rozsah tejto spoločnej existencie je obmedzený. Okrem toho podľa posledného pododseku bodu 2 prílohy VII časti F „značky spĺňajúce podmienky prvého a druhého pododseku nemôžu byť v protiklade s používaním názvov zemepisných jednotiek používaných na označenie akostného vína psr…“.

5. Uplatniteľnosť nariadenia č. 1493/1999 na spor

55.

Konanie o uznaní DOC „Salaparuta“, ktoré bolo na vnútroštátnej úrovni ukončené dekrétom z 8. februára 2006, sa uskutočnilo výlučne počas obdobia uplatňovania nariadenia č. 1493/1999.

56.

Z dvoch možností, ktoré vnútroštátny súd uvádza vo svojej prvej prejudiciálnej otázke, je preto potrebné prijať druhú možnosť, teda možnosť, ktorá požaduje „… uplatnen[ie] staršej právnej úpravy uvedenej v nariadení ES č. 1493/1999 a riešen[ie] rozporu medzi označením pôvodu a staršou ochrannou známkou na základe ustanovení tejto právnej úpravy vyplývajúcej z prílohy VII bodu ‚F‘ ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia“. S týmto posúdením sa stotožňujú všetci účastníci konania (s výnimkou spoločnosti Duca di Salaparuta SpA) a vlády, ktoré vstúpili do prejudiciálneho konania, ako aj Komisia.

6. Vplyv neskoršej regulácie

60.

To, čo bolo doteraz uvedené, by postačovalo na zodpovedanie prvej prejudiciálnej otázky tak, ako ju formuloval vnútroštátny súd. Považujem však za vhodné doplniť niekoľko úvah o vplyve systému zavedeného po nadobudnutí účinnosti nového regulačného rámca.

61.

V tomto novom regulačnom rámci sa režim upravujúci vzťah medzi označeniami pôvodu a staršími ochrannými známkami výrazne mení, na čo sa Duca di Salaparuta SpA logicky odvoláva.

65.

Na túto automatickú ochranu sa odkazuje v odôvodnení 36 nariadenia č. 479/2008 a v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa názvov vín platných pred 1. augustom 2009 (ako to bolo v prípade označenia „Salaparuta“). ( 24 )

66.

Stručne povedané, pravidlo uvedené v článku 118k ods. 2 nariadenia č. 1234/2007 nemožno uplatniť pri námietke proti názvom vín, ktoré už boli chránené pred 1. augustom 2009 podľa vnútroštátneho práva a na úrovni Únie podľa nariadenia č. 1493/1999.

B.

Druhá prejudiciálna otázka

70.

Nie je však potrebné odvolávať sa na všeobecnú zásadu , ak jej konkretizácia (alebo „pozitivizácia“) bola začlenená do právneho predpisu, ktorého uplatnenie rozhodne o výsledku sporu.

71.

Tak je to v prípade nariadenia č. 1493/1999. V jeho článku 48, na ktorý sa Duca di Salaparuta SpA opakovane odvoláva, ( 27 ) sa uvádza, že „opis a prezentácia výrobkov uvedených v tomto nariadení, tak ako i akákoľvek forma reklamy týchto výrobkov, nesmú byť chybné a nesmú svojou povahou zmiasť, alebo pomýliť osoby, na ktoré sa obracajú…“.

72.

Domnievam sa preto, že na uplatnenie „všeobecnej zásady“ nie je potrebné použiť iné ustanovenia práva Únie alebo medzinárodné nástroje, keď ju už obsahuje samotné nariadenie č. 1493/1999 (osobitné ustanovenie uplatniteľné na spor). ( 28 )

76.

V skutočnosti môžu u osoby, ktorej je určená, vzniknúť pochybnosti o skutočnom pôvode vína, ktoré je prostredníctvom ochrannej známky označené zemepisným názvom Salaparuta. Táto osoba by sa mohla dôvodne domnievať, že pôvod tohto vína je obec Salaparuta, hoci v skutočnosti nemá s touto obcou „nič spoločné“. Naproti tomu niet pochýb o tom, že vína, na ktoré sa vzťahuje CHOP „Salaparuta“, pochádzajú z viniča vypestovaného v tejto obci. ( 30 )

77.

Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že v článku 50 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999 sa s osobitným odkazom na články 23 a 24 dohody TRIPS uvádza, že je potrebné zabrániť „… používať na území Spoločenstva zemepisné označenie identifikujúce výrobky uvedené v článku 1, odsek 2, písmeno b) v prípade výrobkov, ktoré nepochádzajú z miesta určeného príslušným zemepisným označením …“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

78.

Napokon v prípade, že by to mohlo byť užitočné pre vnútroštátny súd (ktorý je v konečnom dôsledku príslušný na rozhodnutie vo veci), uvediem, že je pre mňa ťažké akceptovať, že v roku 2016 sa spochybňuje platnosť rozhodnutia talianskych orgánov – a jeho následná zmena na CHOP Únie –, ktoré bolo platné desať rokov bez toho, aby naň Duca di Salaparuta SpA v tom čase reagovala.

82.

Duca di Salaparuta SpA pri obhajobe právomoci všeobecného vnútroštátneho súdu namiesto súdu Únie pred Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) tvrdila, že namiesto rozhodnutia (Komisie) o udelení CHOP existovalo „v podstate automatické uznanie“ zapísaného označenia na vnútroštátnej úrovni. ( 36 ) Podobne tento súd rozhodol, že DOC uznané na vnútroštátnej úrovni sa automaticky považovalo za chránené, keď členský štát zaslal Komisii vnútroštátne rozhodnutie o schválení týkajúce sa už existujúceho označenia. ( 37 )

83.

Pripustiť desať rokov od jeho právoplatnosti napadnutie uznania DOC „Salaparuta“ udeleného dekrétom z 8. februára 2006 a jeho následnú a automatickú premenu na CHOP by mohlo byť nezlučiteľné s požiadavkami právnej istoty na úkor výrobcov vína s označením „Salaparuta“, ktorí využili uznanie vnútroštátneho DOC a jeho rozšírenie na CHOP Únie.

84.

K tomu, čo bolo doteraz uvedené, treba dodať, že nikto netvrdí, že označenie „Salaparuta“ bolo zrušené a posteriori . Článok 118 s ods. 4 druhý pododsek nariadenia č. 1234/2007 oprávňoval Komisiu, aby do 31. decembra 2014 z vlastnej iniciatívy zrušila ochranu existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky stanovené v článku 118b. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by k takému zrušeniu došlo alebo že by sa Duca di Salaparuta SpA obrátila na Komisiu so žiadosťou, aby tak urobila.

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–

sa vzťahujú na označenia pôvodu vín, ktoré orgány členského štátu schválili a oznámili Európskej komisii na účely ich uverejnenia v zozname akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch podľa článku 54 ods. 4 nariadenia č. 1493/1999,

–

názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkom 54 nariadenia č. 1493/1999, si túto ochranu zachovávajú automaticky podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov),

–

( 6 ) Zbierka dohovorov Organizácie Spojených národov, zv. 828, č. 11848, s. 163 (ďalej len „Madridská dohoda“).

( 7 ) Ďalej len „dohoda TRIPS“. Je súčasťou prílohy 1C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

( 8 ) Tento článok treba vykladať v spojení s článkom 18 nariadenia Komisie (ES) č. 607/2009 zo 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov ( Ú. v. EÚ L 193, 2009, s. 60 ), ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2009 a ktoré je právnym základom pre zriadenie registra „E‑Bacchus“ [pozri odôvodnenie 8 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 314/2012 z 12. apríla 2012, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 555/2008 a (ES) č. 436/2009, pokiaľ ide o sprievodné doklady na prepravu vinárskych výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva ( Ú. v. EÚ L 103, 2012, s. 21 )].

( 9 ) Právna úprava zahrnutá do nariadenia č. 1234/2007 bola v podstate prevzatá do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ), ktoré nie je relevantné ratione temporis na účely rozhodnutia tohto sporu.

( 16 ) Bod 18 posledný pododsek, bod 20 tretia zarážka prvý a druhý pododsek a bod 22 jej písomných pripomienok.

( 17 ) Články 55 a 57 nariadenia č. 1493/1999 uvádzajú potrebné a doplňujúce prvky, na ktorých musia byť založené (vnútroštátne) ustanovenia týkajúce sa výroby akostných vín psr.

( 18 ) To isté platí, ak členský štát pridelil názov obce alebo časti obce.

( 19 )

( 20 ) Pozri Ú. v. EÚ C 187, 2009, s. 1 .

( 21 ) Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza ako príklad dodržiavania zásady právnej istoty rozsudok z 22. decembra 2010, Bavaria ( C‑120/08 , EU:C:2010:798 ), ktorý sa tiež týkal rozporu medzi zemepisným označením a staršou ochrannou známkou. V bode 40 Súdny dvor uviedol: „zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu Únie, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho zverejneniu, okrem výnimočného prípadu, keď si to vyžaduje cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a keď je legitímna dôvera dotknutých subjektov riadne rešpektovaná. Hmotnoprávne pravidlá Únie musia byť totiž na účely zabezpečenia dodržiavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vzťahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich účinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, účelu alebo štruktúry jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný.“

( 25 ) Najmä z článku 14 nariadenia č. 2081/92, článkov 43 a 44 nariadenia č. 479/2008 a z článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín ( Ú. v. ES L 109, 2000, s. 29 ; Mim. vyd. 15/005, s. 75). Táto posledná uvedená smernica bola od 13. decembra 2014 zrušená článkom 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18 ).

( 26 ) Bod 13 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Odkazuje sa na článok 22 dohody TRIPS, článok 10a Parížskeho dohovoru a článok 3a Madridskej dohody. Pozri prepis v bodoch 6, 7 a 8 vyššie.

( 27 ) Bod 29 jej písomných pripomienok. Duca di Salaparuta SpA sa odvolala na toto ustanovenie v rámci procesných inštancií, ktoré predchádzali konaniu o kasačnom opravnom prostriedku a v rámci tohto konania. Písomné pripomienky portugalskej vlády ho opakujú (body 28 a 30). Talianska vláda ho tiež zohľadňuje a vylučuje, že by v prejednávanej veci už zo svojej podstaty mohlo ísť o zavádzanie v zmysle tohto článku (bod 46 jej písomných pripomienok).

( 28 ) Preskúmanie uvádzaných ustanovení Parížskeho dohovoru, Madridskej dohody a dohody TRIPS ukazuje na ich obsahovú podobnosť a na podobnosť mutatis mutandis so zákazom klamania alebo zavádzania zakotveným v článku 48 nariadenia č. 1493/1999.

( 35 ) Body 20 a 35 jej písomných pripomienok.

( 36 ) Uznesenie Corte suprema di cassazione, Sezioni Unite Civili (Najvyšší kasačný súd, plénum občianskoprávnych sekcií) z 13. septembra 2017, č. 21191, bod 2.

( ) Tamže, bod 8.1.