C-345/24

proti

BRT SpA,

Federazione Italiana Trasportatori (FEDIT),

Associazione Italiana dei Corrieri Aerei Internazionali (AICAI),

DHL Express (Italy) Srl,

TNT Global Express Srl,

Amazon Italia Transport Srl,

Amazon Italia Logistica Srl

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Služby dodávania balíkov – Smernica 97/67/ES – Články 22 a 22a – Nariadenie (EÚ) 2018/644 – Článok 4 – Uloženie informačných povinností – Právny základ – Obmedzenia – Zásada proporcionality“

1.

V roku 2022 Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (Úrad pre dohľad nad komunikáciami, Taliansko) ( 2 ) uložil podnikom poskytujúcim služby dodávania balíkov v Taliansku niekoľko informačných povinností.

I. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 97/67

3.

Článok 2 stanovuje:

4.

Článok 3 ods. 7 uvádza:

„Univerzálna služba, uvedená v tomto článku, zahŕňa národné aj cezhraničné služby.“

5.

Článok 22 ods. 2 prvý pododsek znie:

„Osobitnou úlohou [NRO] je zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, a to najmä vytvorením postupov na monitorovanie a regulovanie poskytovania univerzálnej služby. Môžu byť tiež poverené zabezpečovaním dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže v poštovom sektore.“

na jasne vymedzené štatistické účely.

2. … Informácie, ktoré [NRO] požaduje, musia byť primerané výkonu jeho úloh…

…“

2. Nariadenie 2018/644

7.

Podľa odôvodnenia 13:

3. Do 30. júna každého kalendárneho roka predkladajú všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov [NRO] členského štátu, v ktorom sú usadení, nasledujúce informácie, a to okrem prípadov, keď ich už [NRO] vyžiadal a ich dostal:

a)

ročný obrat služieb dodávania balíkov za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčlenený na služby vnútroštátneho dodávania balíkov a služby cezhraničného dodávania vstupujúcich a vystupujúcich balíkov;

b)

počet osôb pracujúcich pre nich v predchádzajúcom kalendárnom roku a zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom sú usadení, vrátane rozčlenenia vyjadrujúceho počet osôb podľa zamestnaneckého pomeru, a najmä tých, ktorí pracujú na plný a čiastočný pracovný čas, a tých, ktorí sú dočasnými zamestnancami a tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami;

c)

5. [NRO] môžu okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 3 stanoviť ďalšie požiadavky na informácie za predpokladu, že sú potrebné a primerané.

6. Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na žiadneho poskytovateľa služieb dodávania balíkov, pre ktorého v predchádzajúcom kalendárnom roku pracovalo v priemere menej ako 50 osôb zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom je tento poskytovateľ usadený, pokiaľ tento poskytovateľ nie je usadený vo viac než jednom členskom štáte. [NRO] môže do prahovej hodnoty 50 osôb zahrnúť osoby pracujúce pre subdodávateľov poskytovateľa služieb dodávania balíkov.

7. Bez ohľadu na odsek 6 môže [NRO] požiadať o informácie, ktoré má podľa odsekov 1 až 5 predložiť každý poskytovateľ služieb dodávania balíkov, ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával v priemere 25 až 49 osôb, ak si to vyžadujú osobitosti v dotknutom členskom štáte a za predpokladu, že je to potrebné a primerané na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.“

10.

Článok 5 s názvom „Transparentnosť cezhraničných sadzieb“ v odseku 1 stanovuje:

„Všetci poskytovatelia služieb cezhraničného dodávania balíkov okrem tých, ktorí sú vylúčení podľa článku 4 ods. 6 a 7, predložia [NRO] členského štátu, v ktorom sú usadení, verejný zoznam sadzieb platných k 1. januáru každého kalendárneho roka pre dodávanie kusových poštových zásielok, ktoré nie sú zásielkami s korešpondenciou a ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe. Uvedené informácie predložia do 31. januára každého kalendárneho roka.“

…“

B.

Vnútroštátne právo. Legislatívny dekrét č. 261 z 22. júla 1999 ( 6 )

12.

Podľa článku 2 ods. 4 NRO pre poštový sektor:

„… nezávisle vykonáva pri posudzovaní a rozhodovaní tieto funkcie:

vykonávanie monitorovania, kontroly a overovania dodržiavania kritérií kvality poštových služieb, a to aj prostredníctvom tretích strán,

f)

dohľad… nad dodržiavaním povinností uložených poskytovateľovi univerzálnej služby a povinností vyplývajúcich z licencií a povolení, najmä pokiaľ ide o všeobecné podmienky poskytovania poštových služieb,

g)

analýza a monitorovanie poštových trhov, najmä pokiaľ ide o ceny služieb, vrátane zriadenia monitorovacieho strediska na tento účel.“

13.

–

všeobecné informačné povinnosti určené pre prevádzkovateľov oprávnených poskytovať služby dodávania poštových balíkov verejnosti, ktoré spĺňajú určité vlastnosti ( 8 ) (článok 1),

–

osobitné informačné povinnosti určené pre Amazon, ktoré dopĺňajú všeobecné povinnosti (článok 2).

16.

Pokiaľ ide o prvú kategóriu prevádzkovateľov, AGCOM od nich požadoval, aby mu každoročne poskytovali tieto informácie:

d)

vyhlásenie o dodržiavaní pracovných podmienok vo vzťahu ku všetkým osobám zapojeným do poskytovania služby a na všetkých úrovniach sieťovej organizácie;

e)

vzory modelov zmlúv, ktoré sa používajú vo vzťahu k zamestnancom patriacim do rôznych kategórií na každej úrovni organizácie.

17.

Pokiaľ ide o osobitné informačné povinnosti uložené spoločnosti Amazon, AGCOM požadoval, aby mu Amazon poskytla:

18.

Spoločnosti Associazione Italiana dei Corrieri Aerei Internazionali (AICAI), DHL Express Italy Srl, TNT Global Express Srl, Fedex Express Italy Srl a United Parcel Service Italia Srl; BRT SpA; Federazione Italiana Trasportatori (FEDIT) (ďalej spoločne len „iní poskytovatelia ako Amazon“) a spoločnosti Amazon Italia Transport Srl, Amazon Italia Logistica Srl a Amazon EU Sàrl (ďalej spoločne len „Amazon“) napadli štyrmi samostatnými žalobami rozhodnutie č. 94/22/CONS na Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko; ďalej len „TAR Lazio“).

19.

TAR Lazio štyrmi samostatnými rozsudkami vyhovel štyrom žalobám a zrušil napadnuté rozhodnutie:

–

pokiaľ ide o iných poskytovateľov ako Amazon, TAR Lazio podľa uznesenia vnútroštátneho súdu „poukázal predovšetkým na nedostatok šetrenia v súvislosti s rozhodnutím [č. 94/22/CONS]. Konkrétne AGCOM zaviedol informačné povinnosti v odvetviach B2B (‚business‑to‑business‘), v ktorých sa po skončení šetrenia nezistili problémy odôvodňujúce regulačný zásah. Zistené boli naopak problémy najmä (alebo len) v odvetví B2C (‚business‑to‑consumer‘)“,

2.

V prípade odpovede, že sa vzťahuje len na poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania, je smernica [97/67] alebo takzvaná ‚implicitná právomoc‘ právnym základom umožňujúcim [NRO] v každom prípade ukladať všeobecné informačné povinnosti všetkým poskytovateľom doručovacích služieb, a teda aj tým, ktorí neposkytujú služby cezhraničného dodávania?

…

4.

V akých medziach (aj z hľadiska nevyhnutnosti a primeranosti) môže [NRO] uložiť poskytovateľom služieb dodávania balíkov informačné povinnosti, a najmä môže uložiť symetrické informačné povinnosti týkajúce sa

i)

21.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 10. mája 2024.

22.

Písomné pripomienky predložili AICAI a i., Amazon, BRT, FEDIT, talianska vláda, Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia. Všetci uvedení sa zúčastnili na verejnom pojednávaní, ktoré sa konalo 26. marca 2025.

23.

Na žiadosť Súdneho dvora sa tieto návrhy nebudú zameriavať na tretiu prejudiciálnu otázku.

25.

Podľa spoločnosti Amazon je otázka irelevantná, keďže spor vo veci samej sa netýka uplatniteľnosti nariadenia 2018/644 na cezhraničné služby dodávania balíkov. Podľa jej názoru by sa mala preformulovať tak, aby sa určilo, či nariadenie 2018/644 „môže alebo nemôže predstavovať vhodný právny základ umožňujúci NRO ukladať dodatočné informačné povinnosti týkajúce sa záležitostí, ktoré nie sú cezhraničné“ ( 10 ).

26.

Posúdenie potreby otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru, a vymedzenie ich obsahu prináleží vnútroštátnemu súdu, a nie účastníkom konania. ( 11 )

27.

Consiglio di Stato (Štátna rada) sa domnieva, že predmetom konania vo veci samej sú informačné povinnosti uložené napadnutým rozhodnutím a toto konanie vyvoláva „okrem iného“ ( 12 ) pochybnosti, pokiaľ ide o „existenciu a prípadne rozsah právomoci [NRO] uložiť takéto povinnosti…, počnúc situáciou poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ktoré nemajú cezhraničný charakter, ako je Amazon“ ( 13 ).

Nariadenie 2018/644 sa týka služieb cezhraničného dodávania balíkov, ako to vyplýva z jeho názvu. Na túto kategóriu služieb sa vzťahuje väčšina jeho ustanovení.

31.

Konkrétne podľa článku 1 nariadenia 2018/644 sa týmto nariadením „stanovujú špecifické ustanovenia na podporu zlepšenia služieb cezhraničného dodávania balíkov, ktoré dopĺňajú ustanovenia stanovené v smernici [97/67], pokiaľ ide o…“.

32.

Článok 1 písm. b) a c) nariadenia 2018/644 sa vzťahuje na „transparentnosť sadzieb a posúdenie sadzieb za niektoré služby cezhraničného dodávania balíkov…“ a na „informácie sprístupnené obchodníkmi pre spotrebiteľov týkajúce sa služieb cezhraničného dodávania balíkov“.

33.

V druhom rade článok 4 ods. 1 a 3 nariadenia 2018/644 sa pri úprave informácií, ktoré musia poskytovatelia služieb dodávania balíkov oznámiť NRO členského štátu, v ktorom sú usadení, všeobecne a výslovne vzťahuje na „ všetkých poskytovateľov služieb dodávania balíkov“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Nerozlišuje teda medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými poskytovateľmi služieb.

37.

Definícia „poskytovateľa služieb dodávania balíkov“ uvedená v článku 2 bode 3 nariadenia 2018/644 tento výklad potvrdzuje. Rovnako ani pojem „poskytovateľ poštových služieb“ uvedený v článku 2 ods. 1a smernice 97/67 („podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby“) neobmedzuje tento pojem na vnútroštátne služby. Táto definícia uvedená v smernici 97/67, ako je stanovená v článku 2 prvom pododseku nariadenia 2018/644, sa uplatňuje na účely tohto nariadenia.

38.

V treťom rade články 5, 6 a 7 nariadenia 2018/644 sa týkajú určitého typu informácií (sadzobnej alebo zmluvnej povahy), ktoré musia poskytnúť spomedzi všetkých prevádzkovateľov služieb dodávania balíkov len tí, ktorí ich poskytujú v rámci svojej cezhraničnej činnosti. Tieto informácie však dopĺňajú informácie uvedené v článku 4 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia pre všetkých prevádzkovateľov bez rozdielu. Články 5, 6 a 7 teda predstavujú ustanovenia týkajúce sa osobitnej skupiny v rámci všetkých vnútroštátnych a cezhraničných poskytovateľov služieb dodávania balíkov.

39.

Tento výklad podľa môjho názoru podporuje článok 4 ods. 3 písm. c) nariadenia 2018/644: prevádzkovatelia dodávania balíkov musia pri informovaní o počte balíkov spracovaných v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčleniť „vnútroštátne a cezhraničné balíky“. Informačná povinnosť sa teda podľa samotného nariadenia vzťahuje na vnútroštátne balíky.

43.

Cieľ, ktorý je základom informačnej povinnosti uloženej prevádzkovateľom dodávania balíkov, sa z hľadiska jeho účelu dosiahne najlepšie, ak NRO ako príjemcovia týchto informácií disponujú informáciami tak o vnútroštátnych, ako aj cezhraničných službách, aby mohli vykonávať úlohy, ktoré sa ich týkajú. ( 15 ) Tieto informácie im umožnia získať úplný, a nie čiastkový obraz o sektore, nad ktorým vykonávajú dohľad, a o trhu, ktorý musia analyzovať.

44.

V dôsledku toho sa domnievam, že pokiaľ ide o poskytovanie informácií, nariadenie 2018/644 sa vzťahuje na všetkých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, či už ide o vnútroštátne, alebo cezhraničné služby.

B.

Consiglio di Stato (Štátna rada) chce vedieť, či „je smernica [97/67] alebo takzvaná ‚implicitná právomoc‘ právnym základom umožňujúcim [NRO] v každom prípade ukladať všeobecné informačné povinnosti aj poskytovateľom doručovacích služieb iných, ako je cezhraničné dodávanie balíkov“.

48.

Prípadné uplatnenie smernice 97/67, zmenenej smernicou 2008/6, sa týka informačných povinností, ktoré možno uložiť poskytovateľom služieb dodávania balíkov.

49.

Podľa môjho názoru by aj v prípade neexistencie právneho základu stanoveného v nariadení 2018/644 mohlo byť uloženie informačných povinností poskytovateľom služieb cezhraničného dodávania balíkov založené na smernici 97/67. Je nesporné, že tieto služby dodávania balíkov možno kvalifikovať ako poštové služby. ( 16 )

50.

Aj v tomto prípade sa odkazuje na poskytovateľov poštových služieb bez toho, aby sa rozlišovalo medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými službami. Zovšeobecnenie je o to potrebnejšie, ako sa uvádza v tom istom ustanovení, aby NRO „… zabezpečili súlad s ustanoveniami [smernice 97/67] alebo rozhodnutiami prijatými v súlade s touto smernicou“.

54.

Keďže „ustanovenia smernice 97/67“ sa týkajú poskytovateľov poštových služieb, ktoré nemajú cezhraničný charakter, je logické, že informácie možno vo všeobecnosti požadovať aj od nich. Zdôrazňuje to odôvodnenie 51 smernice 2008/6: „národné regulačné orgány potrebujú od účastníkov trhu získať informácie, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy“.

55.

Okrem toho, ako uviedla Komisia na pojednávaní, smernica 97/67 nebráni tomu, aby vnútroštátne predpisy, ktoré ju preberajú, zverili NRO právomoc požadovať informácie, ktoré majú širší obsah, než stanovuje táto smernica (za predpokladu, že sú primerané potrebám plnenia ich úloh).

56.

V súlade s odpoveďou, ktorú navrhujem pre prvé dve prejudiciálne otázky, sa rovnako ako Komisia domnievam, že relevantnými ustanoveniami na zodpovedanie štvrtej otázky je článok 4 ods. 3 a 5 nariadenia 2018/644 a článok 22a smernice 97/67.

59.

Z týchto ustanovení na jednej strane vyplývajú informácie, ktoré sa musia poskytnúť NRO na základe výslovného poverenia uvedeného v nariadení 2018/644 a smernici 97/67; a na druhej strane ďalšie informácie, ktoré môžu NRO požadovať od poskytovateľov služieb dodávania balíkov. K obom sa v prípade potreby pridávajú informácie, ktoré NRO vyžadujú na základe vnútroštátnych predpisov. ( 20 )

60.

Najprv sa budem zaoberať charakteristikami povinných a dodatočných informácií, ktoré môžu NRO požadovať, a potom dôsledkami tejto analýzy na odpoveď, ktorá sa poskytne vnútroštátnemu súdu.

1. Informácie požadované podľa nariadenia 2018/644 a smernice 97/67

2. Ďalšie informácie, ktoré môžu NRO vyžadovať

64.

Smernica 97/67 neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie týkajúce sa ďalších informačných povinností. Vzhľadom na široké znenie jej článku 22a, ktorý zdôrazňuje primeranosť požadovaných informácií, prináleží NRO, aby na základe tejto normy posúdili relevantnosť svojich žiadostí o informácie.

65.

Na druhej strane podľa článku 4 ods. 5 nariadenia 2018/644 NRO „môžu okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 3 stanoviť ďalšie požiadavky na informácie za predpokladu, že sú potrebné a primerané“.

66.

–

v druhom rade chce vedieť, či „najmä, možno uložiť symetrické informačné povinnosti“ týkajúce sa troch kategórií podmienok uplatňovaných (alebo zmlúv uzatvorených) prevádzkovateľmi služieb dodávania balíkov.

68.

Prvá z dvoch otázok, ktoré som práve prepísal, je príliš široká. Podľa môjho názoru takto formulovaná otázka vyzýva Súdny dvor, aby poskytol odpoveď, ktorá by sa nevyhnutne vzťahovala na každý druh „obmedzenia“, a to bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú vplyv na výsledok sporu. Tento prístup presahuje rámec toho, čo Súdnemu dvoru prináleží v rámci článku 267 ZFEÚ. ( 24 )

69.

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď a vyhnúť sa príliš abstraktným úvahám, je vhodnejšie zamerať sa na informácie, ktoré požadoval AGCOM. ( 25 )„Symetrické informačné povinnosti“ uvedené v druhej časti tejto prejudiciálnej otázky sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré požaduje AGCOM v článku 1 rozhodnutia č. 94/22/CONS.

V zásade by táto požiadavka na informovanie mohla patriť buď pod povinnosť poskytovať informácie uvedené v článku 4 ods. 3 nariadenia 2018/644, alebo pod článok 22a smernice 97/67.

73.

Pokiaľ ide najmä o referenčné hospodárske podmienky pre niektorých zákazníkov a existujúce zmluvy s inými podnikmi v sektore, ( 27 ) vnútroštátny súd musí posúdiť, či je žiadosť o informácie založená na právomociach AGCOM v oblasti hospodárskej súťaže v poštovom sektore. ( 28 )

74.

Článok 22 ods. 2 smernice 97/67 stanovuje, že okrem zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich zo samotnej smernice NRO „môžu byť tiež poverené zabezpečovaním dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže v poštovom sektore“.

75.

78.

Tento typ informácií vo všeobecnosti umožňuje NRO vyhodnotiť situáciu zamestnancov podnikov poskytujúcich služby dodávania balíkov, a tým splniť povinnosť rozdeliť počet osôb, ktoré pre ne pracovali, v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. b) nariadenia 2018/644.

79.

Vnútroštátny súd môže v prípade potreby posúdiť aj to, či sa na tieto informácie pracovnoprávnej povahy vzťahuje článok 22a smernice 97/67. Podľa tohto ustanovenia musia poskytovatelia poštových služieb poskytnúť „všetky informácie“ na overenie „súladu s ustanoveniami tejto smernice“. Medzi „ustanovenia“ smernice 97/67 patria najmä:

–

vytvorenie „postupov na monitorovanie a regulovanie poskytovania univerzálnej služby“ (článok 22 ods. 2),

Ako som už uviedol vyššie, informácie, ktoré AGCOM požaduje pod názvom „Všeobecné informačné povinnosti“ v článku 1 rozhodnutia č. 94/22/CONS, by mohli byť založené tak na článku 4 ods. 3 a 5 nariadenia 2018/644, ako aj na článku 22a smernice 97/67.

81.

Keďže „osobitné informačné povinnosti“ uložené spoločnosti Amazon v článku 2 rozhodnutia č. 94/22/CONS sú len podrobným spresnením jednej zo všeobecných povinností uvedených v článku 1 ods. 2 a 3 tohto rozhodnutia, možno na ne uplatniť rovnaký právny základ.

82.

Ak vnútroštátny súd zistí, že na obe povinnosti sa vzťahujú príslušné ustanovenia nariadenia 2018/644 a smernice 97/67, bude musieť preskúmať aj ich nevyhnutnosť a primeranosť.

83.

V uznesení vnútroštátneho súdu je veľmi málo kritérií týkajúcich sa nevyhnutnosti a primeranosti, čo neumožňuje ich preskúmanie. Napriek tomu možno v tejto súvislosti poskytnúť vnútroštátnemu súdu určité informácie.

5. Nevyhnutnosť požadovaných informácií

87.

Nevyhnutnosť ( 32 ) sporných informácií vyplýva zo skutočnosti, že bez ich znalosti nemôžu NRO účinne vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené.

88.

Hoci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil potrebu AGCOM disponovať takýmito informáciami na požadovanej úrovni presnosti, vyššie uvedené úvahy ma privádzajú k tomu, aby som pripustil, že v zásade by účinný výkon úloh zverených NRO v poštovom sektore mohol závisieť od ich znalostí, keďže:

6. Primeranosť požiadavky

89.

Ak sa preukáže nevyhnutnosť požadovaných informácií, zostáva ešte určiť, či vzhľadom na ich rozsah a zložitosť spĺňajú kritérium primeranosti. Ako som už pripomenul, NRO by nemali požadovať informácie, ktoré by pre podniky predstavovali neprimeranú záťaž.

90.

Zo znenia rozsudkov napadnutých v odvolacom konaní sa zdá, že TAR Lazio v spore vo veci samej podrobne preskúmal uložené informačné povinnosti, v súvislosti s ktorými analyzoval ich primeranosť. Rozhodnutie o otázke, či posúdenia prvostupňového súdu sú alebo nie sú v tejto súvislosti správne, patrí do výlučnej právomoci Consiglio di Stato (Štátna rada).

91.

Vnútroštátnemu súdu prináleží objasniť, či dodržiavanie sporných povinností vzhľadom na rozsah a stupeň podrobnosti požadovaných informácií predstavuje záťaž, ktorá nie je neprimeraná a ktorú môžu dotknuté podniky znášať, alebo či sledovaný cieľ možno dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami. ( 34 )

V. Návrh

95.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú, druhú a štvrtú prejudiciálnu otázku, ktorú položila Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), takto:

1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov

i)

podmienok uplatňovaných na rôzne typy zákazníkov;

ii)

zmlúv, ktorými sa riadia vzťahy medzi podnikom poskytujúcim službu dodávania balíkov a podnikmi, ktoré podľa modelu vlastného reťazca prispievajú k poskytovaniu tejto služby rôznymi spôsobmi;

iii)

hospodárskych podmienok a právnej ochrany priznaných pracovníkom zamestnaným na rôznych pozíciách pri poskytovaní služieb;

( 6 ) Decreto legislativo n. o 261 – Attuazione della direttiva 97/67/CE concernente regole comuni per lo sviluppo del mercato interno dei servizi postali comunitari e per il miglioramento della qualità del servizio (legislatívny dekrét č. 261, ktorým sa preberá smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb) z 22. júla 1999 (GURI č. 182 z 5. augusta 1999, s. 4) (ďalej len „legislatívny dekrét č. 261/1999“).

( 7 ) Bod 1, skutkový stav.

( 8 ) Prevádzkovatelia, ktorí zamestnávajú v rámci poštových činností aspoň 50 zamestnancov a ktorí počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov dosiahli ročný obrat z činností súvisiacich s poštovými službami vyšší ako 10 miliónov eur.

( 9 ) Pozri bod 23 nižšie.

( 10 ) Odsek IV písm. i) písomného stanoviska spoločnosti Amazon. V tomto stanovisku sa uvádza, že by sa malo posúdiť, či tieto dodatočné povinnosti i) možno uložiť prevádzkovateľom, ktorí neposkytujú cezhraničné služby a sústreďujú sa na domáci trh, a ii) možno ich odôvodniť možnými čisto vnútroštátnymi problémami v oblasti hospodárskej súťaže bez akejkoľvek súvislosti s cezhraničnými službami.

( 11 ) Pozri napríklad nedávny rozsudok z 12. decembra 2024, Rada Nadzorcza Getin Noble Bank a i. ( C‑118/23 , EU:C:2024:1013 , bod 87 ).

( 18 ) Bod 41 písomných pripomienok Komisie. Na podporu svojho tvrdenia uvádza rozsudok zo 16. novembra 2016, DHL Express (Rakúsko) ( C‑2/15 , EU:C:2016:880 , bod 26 ): „… z prípravných prác týkajúcich sa smernice 2008/6 vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal odstrániť nielen posledné prekážky úplného otvorenia trhu pre niektorých poskytovateľov univerzálnej služby, ale aj všetky ostatné prekážky poskytovania poštových služieb“.

( 19 ) Nič nebráni tomu, aby sa žiadosť o informácie adresovala spoločne všetkým alebo určitej kategórii účastníkov trhu. Článok 22a ods. 2 smernice 97/67 umožňuje podávať tak individuálne, ako aj kolektívne žiadosti.

( 20 ) Ako bolo uvedené na pojednávaní, vzhľadom na harmonizačný charakter smernice 97/67 nie je vylúčené, aby členské štáty pridelili svojim NRO viac funkcií, než stanovuje táto smernica.

( 21 ) Informácie požadované podľa článku 4 ods. 1 nariadenia 2018/644 (identifikačné údaje poskytovateľa služieb, charakteristické vlastnosti a opis ponúkaných služieb, ako aj podmienky poskytovania služieb vrátane informácií o postupoch podávania sťažností pre užívateľov a akýchkoľvek prípadných obmedzení zodpovednosti) sú pre tento spor irelevantné.

( 22 ) Bod 9 vyššie.

( 26 ) Článok 1 ods. 1, 2 a 3 rozhodnutia č. 94/22/CONS.

( 27 ) Pokiaľ ide o informačnú povinnosť uvedenú v písmene a), teda povinnosť týkajúcu sa hospodárskych podmienok služieb ponúkaných verejnosti, AGCOM uvádza, že tieto podmienky sú predmetom povinnosti zverejňovania vyplývajúcej z iného rozhodnutia AGCOM č. 413/14/CONS.

( 28 ) Zdá sa, že podľa uznesenia vnútroštátneho súdu to je rozhodujúci dôvod rozhodnutia č. 94/22/CONS, v ktorom AGCOM „najmä z hľadiska predvídavosti konštatoval, že existuje možné riziko porušenia dynamiky hospodárskej súťaže v sektore. S cieľom znížiť toto riziko zaviedol informačné povinnosti…“ (bod 17.1 uznesenia vnútroštátneho súdu). V tom istom zmysle bod 17.7 tohto uznesenia, ktorý prepisuje úvahy AGCOM.

( 29 ) Článok 1 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 94/22/CONS.

( 30 ) Podľa článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia 2018/644 medzi povinné informácie, ktoré musia „všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov“ poskytnúť NRO, patrí „počet osôb pracujúcich pre nich v predchádzajúcom kalendárnom roku a zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom sú usadení, vrátane rozčlenenia vyjadrujúceho počet osôb podľa zamestnaneckého pomeru, a najmä tých, ktorí pracujú na plný a čiastočný pracovný čas, a tých, ktorí sú dočasnými zamestnancami, a tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami“.

( 31 ) Povinnosť, ktorá sa podľa rozsudku zo 16. novembra 2016, DHL Express (Rakúsko) ( C‑2/15 , EU:C:2016:880 , bod 27 ), vzťahuje aj na služby, ktoré nie sú zahrnuté do univerzálnej služby.