Súdny dvor Európskej únie·10.7.2025

C-363/24

ECLI:EU:C:2025:572

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62024CC0363
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy39

Súdy6

Organizácie37

Miesta3

62024CC0363

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 10. júla 2025 ( 1 )

Vec C‑363/24

Finansinspektionen

proti

Carnegie Investment Bank AB

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko)]

„Prejudiciálne konanie – Jednotný trh s finančnými službami – Zneužívanie trhu – Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 – Dôverné informácie – Pojem – Presné informácie – Obchodovanie vykonávané osobami, ktoré majú dôverné informácie, a zneužívanie trhu – Zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie – E‑mailová správa, ktorá obsahuje informácie o zápise osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a zákaz predávať finančné nástroje podniku – Pravdivosť a pravdepodobnosť informácií“

Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) má rozhodnúť o kasačnom opravnom prostriedku, ktorý podal Finansinspektionen (Úrad pre finančný dohľad, Švédsko) ( 2 ) proti rozsudku, ktorým sa v odvolacom konaní zamietla žaloba podaná proti bankovej inštitúcii, ktorej sa vytýkalo, že obchodovala s využitím dôverných informácií.

Predmetom sporu je otázka, či informácie, ktorá banková inštitúcia použila, možno z dôvodu ich obsahu v skutočnosti označiť za dôverné. Najmä treba určiť, či je oznámenie prijaté e‑mailom, ktorým sa oznamuje, že určitý vedúci zamestnanec bol zahrnutý do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného určitou spoločnosťou a že nemôže predať finančné nástroje tejto spoločnosti, dostatočne presné .

Súdny dvor sa už vyjadril k „presnosti“ dôverných informácií ( 3 ) ako súčasti pojmu uvedeného v článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 ( 4 ). Teraz má príležitosť doplniť svoju judikatúru.

I. Právny rámec

Právo Únie

1. Nariadenie č. 596/2014

Podľa článku 7 („Dôverné informácie“):

„1. Na účely tohto nariadenia medzi dôverné informácie patria tieto typy informácií:

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

…

2. Na účely odseku 1 sa informácia považuje za presnú, ak označuje súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať, a ak je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver týkajúci sa možného vplyvu tohto súboru okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo súvisiaceho derivátového finančného nástroja…. V tejto súvislosti v prípade zdĺhavého procesu, ktorého zámerom je zapríčiniť osobitú okolnosť alebo osobitú udalosť, alebo ktorý povedie k osobitej okolnosti alebo osobitej udalosti, možno za presnú informáciu považovať takúto budúcu okolnosť alebo budúcu udalosť, a aj medzistupne tohto procesu súvisiace s dôvodmi zapríčinenia alebo vzniku tejto budúcej okolnosti alebo budúcej udalosti.

…“.

Článok 8 („Obchodovanie s využitím dôverných informácií“) v odseku 1 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia obchodovanie s využitím dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a využíva tieto informácie priamo alebo nepriamo na nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. …“.

V článku 14 („Zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií a neoprávneného zverejňovania dôverných informácií“) sa uvádza:

„Osoba [] nesmie:

zapojiť sa alebo sa pokúsiť o zapojenie sa do obchodovania s využitím dôverných informácií;

odporúčať, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo navádzať inú osobu, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo

neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií [neoprávnene zverejňovať dôverné informácie – neoficiálny preklad ]“.

Článok 18 („Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie“) stanovuje:

„1. Emitenti alebo všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet:

zostavia zoznam všetkých osôb, ktoré majú prístup k dôverným informáciám a ktoré pre nich pracujú na základe pracovnej zmluvy alebo inak pre nich vykonávajú úlohy, na základe čoho majú prístup k dôverným informáciám, ako sú poradcovia, účtovníci alebo ratingové agentúry (zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie);

zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, okamžite aktualizujú v súlade s odsekom 4, a

zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, na požiadanie čo najskôr poskytnú príslušnému orgánu.

…“.

2. Vykonávacie nariadenie 2016/347 ( 5 )

Článok 2 („Formát pre zostavovanie a aktualizáciu zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie“) v odseku 4 stanovuje:

„Elektronické formáty uvedené v odseku 3 vždy zabezpečujú:

dôvernosť zahrnutých informácií zabezpečením obmedzenia prístupu k zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, len na jasne určené osoby v rámci emitenta, účastníka trhu s emisnými kvótami, aukčnej platformy, dražiteľa a aukčného kontrolóra alebo akejkoľvek osoby konajúcej v ich mene alebo na ich účet, ktoré potrebujú tento prístup z dôvodu povahy svojej funkcie alebo pozície;

správnosť informácií obsiahnutých v zozname osôb, ktoré majú dôverné informácie;

prístup k predchádzajúcim verziám zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a ich vyhľadávanie.“

Švédske právo. Lagen (2016:1306) med kompletterande bestämmelser till EU:s marknadsmissbruksförordning ( 6 )

Podľa § 1 kapitoly 5 tohto zákona je Úrad pre dohľad povinný prijať opatrenia proti každej osobe, ktorá porušila zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií. Také opatrenia môžu spočívať v uložení pokuty.

10.

Pojmy a výrazy uvedené v tomto v zákone majú podľa jeho druhého odseku § 1 kapitoly 1 rovnaký význam ako pojmy a výrazy uvedené v nariadení č. 596/2014.

II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11.

Podľa opisu uvedeného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu:

–

„V rozhodnom čase bol BAK majiteľom spoločnosti Varvtre AB a v tom čase bol aj výkonným riaditeľom a väčšinovým akcionárom spoločnosti Starbreeze AB, ktorá sa zaoberala vývojom videohier a ktorá bola kótovaná na burze. Varvtre mala takzvaný ‚depozitný úver‘ od Carnegie Investment Bank AB [ďalej len ‚Carnegie‘]. Depozitným úverom získa klient od banky úver výmenou za zábezpeku, ktorou je založenie akcií v depozitári banky.

–

Podľa zmluvy o depozitnom úvere spoločnosť Varvtre získala úver vo výške 35 miliónov švédskych korún (SEK) výmenou za založenie akcií vydaných spoločnosťou Starbreeze do určitej hodnoty. V zmluve sa uvádzalo, že akcie vydané spoločnosťou Starbreeze sa môžu použiť ako zábezpeka len do určitej výšky a že Carnegie má právo ukončiť zmluvu o depozitnom úvere a žiadať okamžité splatenie úveru, ak zábezpeka úveru už nie je dostatočná. Za týchto okolností mala Carnegie právo nakladať so zálohom podľa vlastného uváženia.

–

Z dôvodu poklesu ceny akcií vydaných spoločnosťou Starbreeze zabezpečenie úveru spoločnosti Varvtre poskytnutého bankou Carnegie nebola dostatočné a spoločnosť Varvtre sa tak stala nadmerne zadlženou. K 14. novembru 2018 predstavovala suma nadmerného zadlženia približne 5 miliónov švédskych korún (SEK). Nasledujúci deň sa začal predaj akcií vydaných spoločnosťou Starbreeze. ( 7 )

–

Dňa 15. novembra o 13.32 hod. poslal vedúci oddelenia komunikácie spoločnosti Starbreeze, ktorý tiež pomáhal BAK a spoločnosti Varvtre v súvislosti s bankou Carnegie, e‑mail, v ktorom uviedol, že BAK bol zahrnutý do registra transparentnosti spoločnosti Starbreeze a od 13.33 hod. nemôže predávať akcie. O 13.35 hod. bol v spoločnosti Starbreeze zostavený zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, a o 13.37 hod. bol do tohto zoznamu zaradený BAK. Carnegie tvrdila, že informácie v správe neboli správne, pretože v čase odoslania e‑mailu BAK ešte nebol zaradený do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

–

Podľa vedúceho oddelenia komunikácie bol BAK zaradený do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, z dôvodu, že bol informovaný o odstúpení finančného riaditeľa (CFO) spoločnosti Starbreeze. E‑mail adresovaný Carnegie však neobsahoval žiadne informácie o dôvode zaradenia BAK do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie. Carnegie tvrdila, že vyhodnotenie informácie o odstúpení ako dôvernej informácie nebolo správne. Podľa Carnegie neexistovali žiadne iné informácie, ktoré by sa priamo alebo nepriamo týkali spoločnosti Starbreeze a ktoré by predstavovali dôverné informácie.

–

Po tom, ako bol 15. novembra do Carnegie doručený e‑mail, bol predaj akcií vydaných spoločnosťou Starbreeze, ktorý sa začal v ten deň ráno, pozastavený. Carnegie potom popoludní predaj obnovila. Po doručení e‑mailu a do 19. novembra vrátane sa predali akcie v celkovej hodnote niečo viac ako 16 miliónov švédskych korún (SEK). [ ( 8 ) ] Pre spoločnosť Varvtre tento predaj znamenal obmedzenie straty približne na 4,9 milióna švédskych korún (SEK).

–

Dňa 23. novembra Starbreeze vydala tlačovú správu, v ktorej okrem iného uviedla, že príjmy z predaja spoločnosti boli nižšie ako sa očakávalo, a že finančný riaditeľ spoločnosti už túto funkciu nezastáva.“

12.

Úrad pre dohľad podal žalobu proti spoločnosti Carnegie, pričom navrhol, aby jej bola uložená pokuta za porušenie zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií stanoveného v článkoch 8 a 14 nariadenia č. 596/2014.

13.

Úrad pre dohľad odôvodnil žalobu tým, že Carnegie mala prostredníctvom informácií v e‑maile od vedúceho oddelenia komunikácie spoločnosti Starbreeze prístup k dôverným informáciám v čase, keď sa uskutočnil predaj akcií spoločnosti Starbreeze, pričom tento predaj sa uskutočnil neskôr na základe zmluvy o úvere.

14.

Tingsrätt (okresný súd, Švédsko) žalobe vyhovel. Podľa jeho názoru sa obsah e‑mailu mohol vykladať len v tom zmysle, že existujú nepriaznivé informácie o spoločnosti Starbreeze. Z týchto informácií bolo možné vyvodiť závery o ich možnom vplyve na cenu akcií spoločnosti Starbreeze, a to bez ohľadu na to, aké konkrétne informácie viedli k zostaveniu zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

15.

Hovrätt (odvolací súd, Švédsko) zrušil prvostupňový rozsudok, lebo sa domnieval, že informácie obsiahnuté v e‑maile nie sú dôverné. Jeho obsah neumožňoval príjemcovi pochopiť, prečo mal BAK dôverné informácie a bolo mu zakázané predávať akcie. Príjemca tiež nemohol vedieť, že tieto informácie môžu mať vplyv na cenu akcií. Obsah e‑mailu sa mal kvalifikovať skôr ako neurčitý alebo všeobecný, a preto nebol presný.

16.

Högsta domstolen (Najvyšší súd) rozhodol, že kasačný opravný prostriedok podaný proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustný. Pred rozhodnutím o tomto opravnom prostriedku predložil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Môže byť oznámenie o tom, že určitá osoba bola zaradená do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a nemôže predať akcie emitenta, dostatočne presné na to, aby predstavovalo dôvernú informáciu podľa článku 7 ods. 2 nariadenia [č. 596/2014], aj keď dôvody zaradenia tejto osoby do uvedeného zoznamu nie sú jasné?

Ak áno, za akých podmienok?

Je pre určenie, či oznámenie, aké je uvedené v prvej otázke, predstavuje dôvernú informáciu, relevantné, či posúdenie emitenta, že okolnosti, ktoré viedli k zaradeniu tejto osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, predstavovali dôverné informácie, bolo správne?

Je pre určenie, či oznámenie, aké je uvedené v prvej otázke, predstavuje dôvernú informáciu, relevantné, či informácie uvedené v tomto oznámení boli správne?“

III. Konanie na Súdnom dvore

17.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 17. mája 2024.

18.

Carnegie, Úrad pre dohľad, nemecká, fínska a nórska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky.

19.

Na pojednávaní konanom 21. mája 2025 sa zúčastnili Úrad pre dohľad, Carnegie a Komisia.

IV. Posúdenie

Prvá a druhá prejudiciálna otázka

20.

Prvou a druhou prejudiciálnou otázkou, na ktoré možno odpovedať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či a za akých podmienok je oznámenie, o aké ide v tomto konaní, dostatočne „presné“ na to, aby sa považovalo za dôvernú informáciu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014. ( 9 )

21.

Pripomínam, že uvedeným oznámením vedúci zamestnanec spoločnosti Starbreeze, ktorá bola kótovaná na burze, poslal e‑mail spoločnosti Carnegie, ktorým ju informoval, že BAK, výkonný riaditeľ a väčšinový akcionár spoločnosti Starbreeze, bol zapísaný do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie (register transparentnosti), vedeného touto spoločnosťou a nemôže predávať jej akcie.

22.

Definícia pojmu dôverné informácie uvedená v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014 obsahuje štyri základné znaky, ktoré „sú navzájom nezávislé a predstavujú minimálne podmienky, z ktorých každá musí byť splnená, aby informácia mohla byť kvalifikovaná ako ‚dôverná‘“. ( 10 ) Tieto informácie teda:

–

musia byť „presné“,

–

nesmú byť „sprístupnené verejnosti“;

–

súvisia „priamo alebo nepriamo… s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi [alebo ich derivátmi]“;

–

v prípade ich sprístupnenia verejnosti „by mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov“. ( 11 )

23.

Pochybnosti vnútroštátneho súdu sa týkajú prvej z uvedených požiadaviek (aby informácie boli „presné“). ( 12 ) Túto požiadavku však nemožno oddeliť ( 13 ) od požiadavky týkajúcej sa vplyvu na cenu ( price sensitivity ), ktorej dosah objasňuje článok 7 ods. 4 nariadenia č. 596/2014, v ktorom sa uvádza, že za dôverná informácia znamená „informáciu, ktorú by obozretný investor pravdepodobne použil ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia“.

24.

Vnútroštátny súd pozná a cituje (to je uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu) judikatúru Súdneho dvora sformulovanú v rozsudkoch Lafonta a Autorité des marchés financiers. Uvádza však, že táto judikatúra sa priamo netýka problémov súvisiacich so zápisom osoby do zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, uvedených v nariadení č. 596/2014. Podľa jeho názoru „funkcia a osobitné postavenie zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, v predmetnom systéme by mohli odôvodňovať odlišné zaobchádzanie s informáciami týkajúcimi sa takýchto zoznamov od iných informácií“. ( 14 )

25.

Odpoveď na prvé dve prejudiciálne otázky si vyžaduje najprv rozobrať ustanovenia nariadenia č. 596/2014 (a ustanovenia prijaté na vykonanie tohto nariadenia) týkajúce sa zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, ako nástroja, ktorého cieľom je predchádzať postupom spočívajúcim v zneužívaní trhu. ( 15 )

1. Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie

26.

Článok 18 nariadenia č. 596/2014:

–

vyžaduje, aby „emitenti a všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet“„zostavi[li] zoznam všetkých osôb, ktoré majú prístup k dôverným informáciám a ktoré pre nich pracujú na základe pracovnej zmluvy alebo inak pre nich vykonávajú úlohy, na základe čoho majú prístup k dôverným informáciám, ako sú poradcovia, účtovníci alebo ratingové agentúry (zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie)“ [odsek 1 písm. a)]; ( 16 )

–

stanovuje, že tieto zoznamy obsahujú aspoň: totožnosť každej osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám; dôvod, pre ktorý je daná osoba zahrnutá do tohto zoznamu; dátum a čas, keď táto osoba získala prístup k dôverným informáciám, a dátum vypracovania tohto zoznamu (odsek 3);

–

obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa emitentov, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP, podľa ktorých sú oslobodení od povinnosti zostaviť zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, ak sú splnené určité podmienky (odsek 6). ( 17 )

27.

Vykonávacie nariadenie 2016/347, ktoré sa ratione temporis uplatní na skutkové okolnosti sporu, ku ktorým došlo v novembri 2018, stanovuje vzor elektronického formátu zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, aby sa vždy zaručila ich dôvernosť a správnosť informácií, ktoré sú v nich uvedené (článok 2 ods. 4).

28.

Pokiaľ ide o ich obsah, zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie, musia byť rozdelené do samostatných oddielov, ktoré sa vytvoria na základe určitých dôverných informácií. Ako „doplňujúci oddiel“ ( 18 ) sa navyše môže vytvoriť zoznam stálych osôb (v rámci okruhu emitenta), ktoré majú dôverné informácie. Tak sa zabráni tomu, aby tie isté osoby boli viackrát uvedené v rôznych oddieloch zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie.

29.

Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie, „sú pre regulačné orgány dôležitým nástrojom pri vyšetrovaní možných zneužití trhu“ a zároveň dôležité „pre ochranu integrity trhu“ ako „nástroj na identifikáciu akejkoľvek osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám, a dátumu, kedy získala prístup“. ( 19 )

2. Presnosť dôverných informácií

30.

Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014 podrobne stanovuje, kedy sa informácia považuje za „presnú“. Je logické, že pri jeho výklade treba vychádzať z rozsudkov Súdneho dvora týkajúcich sa tejto problematiky. ( 20 )

31.

Informácia je presná, ak spĺňa dve kumulatívne podmienky stanovené v uvedenom ustanovení:

–

musí označovať „súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať“, a

–

musí byť „dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver týkajúci sa možného vplyvu tohto súboru okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo súvisiaceho derivátového finančného nástroja“.

32.

Pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa vecnej správnosti informácií, ( 21 ) domnievam sa, že táto podmienka je v prípade, akým je tento, splnená, lebo e‑mail zaslaný bankovej inštitúcii obsahoval informáciu o zahrnutí vedúceho zamestnanca do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného spoločnosťou a o tom, že uvedený zamestnanec nemôže predávať akcie tohto emitenta. Išlo teda o udalosť, ktorá nastala . ( 22 )

33.

Viac ťažkostí vyvoláva druhá podmienka, ktorá sa týka konkrétnosti informácií, pričom švédske súdy a účastníci prejudiciálneho konania vyjadrili odlišné názory na to, či je táto podmienka v tejto veci splnená:

–

Carnegie, fínska vláda a Komisia sa domnievajú, že informácie obsiahnuté v e‑maile (zahrnutie vedúceho zamestnanca do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného spoločnosťou, pričom tomuto zamestnancovi sa zakazuje predaj akcií) neboli dostatočne presné na to, aby predstavovali dôverné informácie. Podľa ich názoru, ktorý sa zhoduje s názorom odvolacieho súdu, tieto informácie neumožňovali investorovi, ktorý ich dostal, zistiť dôvody zahrnutia do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a tak posúdiť jeho vplyv na ceny akcií spoločnosti;

–

Úrad pre dohľad, ako aj nemecká a nórska vláda sa naopak, tak ako prvostupňový súd, domnievajú, že išlo o presné informácie nepriaznivej povahy, ktoré umožnili investorovi kúpiť alebo predať akcie spoločnosti za výhodnejších podmienok v porovnaní s inými investormi.

34.

Z judikatúry Súdneho dvora možno podľa bežného významu pripisovaného výrazom použitým v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014 ( 23 ) vyvodiť, že definícii pojmu „dôverná informácia“ nezodpovedajú informácie, ktoré z dôvodu, že sú „vágne alebo všeobecné…[,] neumožňujú vyvodenie záveru o ich možnom vplyve na ceny dotknutých finančných nástrojov“. ( 24 )

35.

Súdny dvor konštatoval, že presnosť informácie je úzko spojená s jej predmetom, lebo bez náležitej presnosti táto informácia neumožňuje vyvodiť závery o jej možnom účinku na cenu dotknutých finančných nástrojov. Je potrebné preskúmať každý prípad osobitne a presnosť informácií nemožno hypoteticky vylúčiť len preto, že patria do kategórie osobitných informácií. ( 25 )

36.

Súdny dvor ďalej uviedol, že tento výklad je v súlade s cieľom nariadenia č. 596/2014, ktorým je chrániť integritu finančných trhov Únie a posilniť dôveru investorov na týchto trhoch. Táto dôvera sa zakladá predovšetkým na skutočnosti, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti nezákonnému používaniu dôverných informácií. ( 26 )

37.

Existuje teda úzka súvislosť medzi podmienkou presnosti a podmienkou vplyvu na ceny: na to, aby sa informácia považovala za dôvernú, musia byť splnené obe podmienky. ( 27 ) Je ťažké predstaviť si, že vágna a všeobecná informácia ovplyvní ceny finančných nástrojov. Aj keby sa predpokladalo, že v abstraktnej rovine nekonkrétna informácia môže mať vplyv na ceny, „napriek tomu spravidla platí, že uvážlivý investor zakladá svoje investičné rozhodnutia na informáciách, ktoré vykazujú určitú mieru konkrétnosti“. ( 28 )

38.

V každom prípade zdôrazňujem, že analýzu presnosti informácií treba doplniť analýzou vplyvu na ceny v každom jednotlivom prípade: len tak možno objasniť, či ide o dôverné informácie v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 596/2014.

39.

Vychádzajúc z týchto predpokladov, domnievam sa, že oznámenie samotného zahrnutia osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, ako vyjadrenie povinnosti, ktorú majú emitenti finančných nástrojov, nemôže ovplyvniť ceny týchto nástrojov.

40.

Uvedené oznámenie bez akéhokoľvek iného dodatku (najmä bez opisu dôvodov, pre ktoré bola osoba zahrnutá do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie) v zásade nemožno považovať za dôvernú informáciu, lebo

–

je neutrálne z pohľadu, ktorý je relevantný na účely prejednávanej veci, alebo aspoň nemá nijaké nepriaznivé súvislosti: jednoducho z neho vyplýva, že emitent si splnil zákonnú povinnosť zostaviť a aktualizovať zoznam osôb, ktoré pôsobia v rámci jeho spoločnosti alebo sú s ňou prepojené a majú prístup k dôverným informáciám,

–

neumožňuje príjemcovi e‑mailu zistiť, prečo došlo k zahrnutiu tejto osoby do zoznamu, a preto posúdiť, aký bude jeho vplyv na cenu akcií,

–

nedovoľuje primerane (a nie prostredníctvom domnienok, ktoré nemajú oporu v samotnom oznámení) spojiť zahrnutie osoby do zoznamu s akýmikoľvek dôvernými informáciami, ktoré tvoria jeho základ.

41.

Nemožno však vylúčiť, že oznámenie, že konkrétna osoba bola zahrnutá do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného emitentom spolu s inými údajmi prostredníctvom e‑mailu môže v závislosti od konkrétnych okolností daného prípadu spôsobiť, že príjemca týchto informácií ich využije na nákup alebo predaj akcií a dostane sa do zvýhodneného postavenia oproti ostatným investorom.

42.

Prináleží vnútroštátnemu súdu objasniť, či sa treba vzhľadom na okolnosti prípadu, o ktorom má rozhodnúť, a najmä na obsah oznámenia zaslaného spoločnosti Carnegie prikloniť k jednému alebo druhému názoru. Súdny dvor nemôže posúdiť túto otázku namiesto vnútroštátneho súdu, ale môže mu poskytnúť určité usmernenia, ktoré mu pomôžu pri rozhodovaní.

43.

V prvom rade by bolo možné hovoriť o dôverných informáciách, ak by v tomto oznámení okrem toho, že by v ňom bolo uvedené zahrnutie vedúceho zamestnanca spoločnosti do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného touto spoločnosťou a zákaz, aby predával finančné nástroje tejto spoločnosti, boli spomenuté (alebo ak by toto oznámenie primerane umožňovalo zistiť) ( 29 ) dôvody, pre ktoré boli prijaté obe rozhodnutia, ak z nich vyplýva nejaký nepriaznivý údaj, ktorý nie je známy ostatným subjektom pôsobiacim na trhu.

44.

Investor, ktorý dostane oznámenie s takým obsahom, by mohol prijať rozhodnutia týkajúce sa finančných nástrojov spoločnosti s väčším množstvom informácií, než akým disponujú ostatní investori. V tom istom rozsahu by sa tento investor nachádzal v privilegovanom postavení, ktoré by mu umožnilo skresliť pôsobenie slobodnej hospodárskej súťaže na finančných trhoch. V tomto prípade by sa teda dalo hovoriť o dôverných informáciách.

45.

Miera presnosti oznámenia tohto typu sa úmerne znižuje, ak v ňom vôbec nie sú spomenuté dôvody, ktoré viedli k zahrnutiu určitej osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného určitou spoločnosťou. Investor, ktorý dostane takéto oznámenie, z neho ťažko môže vyvodiť následky, ktoré mu umožnia dosiahnuť výhodnejšie postavenie na kapitálových trhoch pri nákupe alebo predaji finančných nástrojov tejto spoločnosti.

46.

V druhom rade, ak je k oznámeniu o zahrnutí vedúceho zamestnanca do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, pripojený – tak ako v tomto prípade – doplnkový údaj, že táto osoba, ktorá má dôverné informácie, nemôže predávať cenné papiere spoločnosti, miera presnosti informácií sa zvyšuje, ale nie do takej miery, že by sama osobe spôsobila, že tieto informácie sa majú považovať za dôverné.

47.

Úrad pre dohľad, ako aj nemecká a nórska vláda tvrdia, že zákaz predaja, ale nie nákupu finančných nástrojov spoločnosti umožňuje investorovi, ktorý dostane oznámenie, dospieť k záveru, že existujú nepriaznivé údaje týkajúce sa postavenia tejto spoločnosti. Tento investor by sa tak nachádzal vo výhodnejšom postavení než iní investori, ktorí nedisponujú týmito informáciami, a na základe toho by mohol konať na kapitálových troch.

48.

Všetko bude opäť závisieť od toho, aké závery vyvodí vnútroštátny súd zo zaslania oznámenia bankovej inštitúcii. Podľa môjho názoru zmienka o tom, že vedúcemu zamestnancovi sa zakázalo predávať akcie spoločnosti, nemá veľkú pridanú hodnotu v porovnaní s informáciou, že tento vedúci zamestnanec bol zahrnutý do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie: bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 19 nariadenia č. 596/2014, osoba, ktorá má dôverné informácie ( insider ), zahrnutá do zoznamu v zásade nesmie obchodovať s finančnými nástrojmi, o ktorých má dôverné informácie.

49.

V treťom rade by sa malo rozlíšiť, aké dôvody viedli vedúceho zamestnanca spoločnosti Starbreeze k tomu, aby zaslal sporný e‑mail bankovej inštitúcii. Ak vychádzame z toho, že informácie uvedené v zozname osôb, ktoré majú dôverné informácie, sú dôverné a nesmú sa sprístupniť tretím osobám [článok 2 ods. 4 písm. a) vykonávacieho nariadenia 2016/347], ich oznámenie spoločnosti Carnegie by mohlo vyvolávať dojem, že cieľom tohto oznámenia bolo informovať bankovú inštitúciu o dôverných údajoch, práve s cieľom poskytnúť jej výhodu pri obchodovaní s finančnými nástrojmi spoločnosti Starbreeze. Jeho motív však tiež mohol byť opačný, a to zabrániť predaju uvedených finančných nástrojov. ( 30 )

50.

Článok 2 ods. 4 písm. a) vykonávacieho nariadenia 2016/347 vyžaduje „obmedzeni[e] prístupu k zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, len na jasne určené osoby v rámci emitenta…, ktoré potrebujú tento prístup z dôvodu povahy svojej funkcie alebo pozície“. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu nie je vysvetlené, prečo Starbreeze porušila toto ustanovenie a aké dôsledky by sa mohli vyvodiť z jej správania ( 31 ), pokiaľ ide o poskytnutie informácií, ktoré by banková inštitúcia mohla použiť vo svoj prospech, tejto inštitúcii.

51.

V štvrtom a poslednom rade vnútroštátny súd môže zvážiť, či e‑mail umožňoval dospieť k záveru, že vedúci zamestnanec spoločnosti Starbreeze bol zahrnutý do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, v oddiele pre „stále osoby, ktoré majú dôverné informácie“ alebo v jednom z oddielov týkajúcich sa špecifických dôverných informácií (pre každý obchod).

52.

Môže byť užitočné overiť uvedenú okolnosť, keďže zahrnutie do oddielu pre stále osoby, ktoré majú dôverné informácie, poskytuje samo osebe menej informácií: v tomto oddiele sa štandardne uvedú hlavní vedúci zamestnanci spoločnosti s najvyššími funkciami a riadiacimi právomocami, ktorí sa obvykle podieľajú na prijímaní najdôležitejších rozhodnutí tejto spoločnosti, a preto majú všeobecný prístup k dôverným informáciám.

53.

V tom istom rozsahu tretia osoba, ktorá dostane správu, že vysokopostavený vedúci zamestnanec spoločnosti bol zahrnutý do oddielu pre stále osoby, ktoré majú dôverné informácie, ťažko môže z tejto skutočnosti vyvodiť dôsledky, pokiaľ ide o ceny finančných nástrojov tejto spoločnosti.

54.

Aby som to zhrnul, samotné oznámenie o tom, že vedúci zamestnanec spoločnosti bol zahrnutý do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, v zásade nie je dostatočne presné na to, aby sa považovalo za dôvernú informáciu. Informácie obsiahnuté v oznámení o zahrnutí vedúceho zamestnanca do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, so zákazom predávať finančné nástroje však môžu byť dostatočne presné na to, aby sa považovali za dôverné informácie, len ak sa dá preukázať, že môžu objektívne ovplyvniť cenu dotknutých finančných nástrojov, takže ich príjemca z nich získa prospech a pri obchodovaní s finančnými nástrojmi sa bude nachádzať vo výhodnejšom postavení než ostatní investori.

55.

Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v spore, ktorý má rozhodnúť, vykonal toto posúdenie.

Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka

56.

Svojou treťou a štvrtou otázkou, na ktoré tiež možno odpovedať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či je pre určenie, či oznámenie, ktoré je predmetom sporu v tejto veci, predstavuje dôvernú informáciu, relevantné, či

–

„posúdenie emitenta, že okolnosti, ktoré viedli k zaradeniu tejto osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, predstavovali dôverné informácie“ je „správne“ (tretia otázka) a

–

„informácie uvedené v tomto oznámení“ sú „správne“ (štvrtá otázka).

57.

V kontexte týchto otázok sa domnievam, že „správne“ znamená a „pravdivé“. Informácia je pravdivá , ak udalosť, ktorú opisuje, zodpovedá skutočnosti (nie je to nepravdivá alebo fiktívna udalosť). Z dôvodov, ktoré opíšem nižšie, sa domnievam, že nie je rozhodujúce, či je táto informácia pravdivá, ale či je pravdepodobná .

58.

V tom istom kontexte treba rozlišovať medzi správnosťou informácií uvedených v zoznamoch osôb, ktoré majú dôverné informácie, pravdivosťou a pravdepodobnosťou informácií obsiahnutých v oznámení, ktoré emitent v tomto prípade zaslal bankovej inštitúcii. Povinnosť týkajúca sa správnosti uvedená v článku 2 ods. 4 vykonávacieho nariadenia 2016/347 je obmedzená na informácie uvedené v zoznamoch osôb, ktoré majú dôverné informácie.

59.

V rozhodnutí vnútroštátneho súdu nie sú príliš podrobne opísané dôvody, pre ktoré sa kladú tieto dve otázky. ( 32 ) Všetko nasvedčuje tomu, že súvisia s tvrdeniami, ktoré Carnegie použila na svoju obranu: v e‑maile týkajúcom sa zahrnutia BAK do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného spoločnosťou Starbreeze (a zákazu predávať finančné nástroje tejto spoločnosti) nielenže neboli uvedené dôvody tohto zahrnutia, ale toto oznámenie bolo založené na nepravdivých informáciách, lebo zahrnutie do zoznamu ešte (počas veľmi krátkeho časového úseku) nebolo zrealizované.

60.

Pravdivosť informácií, ktoré sa považujú za dôverné, v zásade nie je jednou z podmienok, ktoré sú taxatívne stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014. Bolo by však možné tvrdiť, že ide o implicitnú podmienku, ktorá je súčasťou ostatných podmienok, ktoré sú v ňom stanovené.

61.

Pravdivosť informácie môže byť relevantná len vtedy, keď je informácia dostatočne presná na to, aby ovplyvnila ceny finančných nástrojov: už som uviedol, že v prípade vágnych alebo všeobecných informácií nie je potrebné objasniť, či sú pravdivé, lebo jednoducho nemajú minimálne prvky, ktoré môžu ovplyvniť ceny finančných nástrojov.

62.

Ak je presná informácia navyše pravdivá a spĺňa ostatné podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014, určite pôjde o dôvernú informáciu. Čo sa však stane, ak sa neskôr ukáže, že táto informácia je nepravdivá, alebo táto informácia sa nepotvrdí?

63.

Pripomínam, že v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014, sa informácia považuje za presnú, ak označuje „súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať“. Súdny dvor konštatoval, že táto požiadavka sa týka budúcich okolností alebo udalostí, pri ktorých sa na základe celkového posúdenia už existujúcich prvkov zdá, že existuje skutočná perspektíva ich uskutočnenia. Tento pojem však nemožno vykladať v tom zmysle, že rozsah účinkov tohto súboru okolností alebo tejto udalosti na cenu dotknutých finančných nástrojov sa musí brať do úvahy. ( 33 )

64.

Preto z doslovného znenia tohto ustanovenia a z výkladu Súdneho dvora vyplýva záver, že presné informácie musia byť na to, aby sa považovali za dôverné, aspoň do určitej miery pravdepodobné , ( 34 ) teda musia existovať primerané možnosti ich splnenia ( 35 ). Samotné neopodstatnené chýry nespĺňajú tento znak a nie sú dostatočne presné na to, aby predstavovali dôverné informácie. ( 36 )

65.

Posúdenie pravdepodobnosti musí vykonať investor, ktorý dostane informácie. Práve on sa musí rozhodnúť, či ide o „súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať“ alebo o „udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať“, ak opäť použijem znenie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014. Ide o posúdenie ex ante , ktoré sa vykonáva v okamihu použitia informácií a zohľadňuje ich presnosť, ich pravdepodobnosť a ich vplyv na ceny finančných nástrojov. ( 37 )

66.

Udalosti alebo okolnosti, ktoré uvedené v tomto ustanovení, môžu byť tak určité a už uskutočnené, ako aj len budúce, avšak ich uskutočnenie musí byť primerane pravdepodobné.

67.

V prípade budúcich udalostí alebo okolností, ktoré sú primerane pravdepodobné, možno informácie, v ktorých sú obsiahnuté, považovať za dôverné bez ohľadu na to, či sa tieto udalosti alebo okolnosti dodatočne potvrdia. ( 38 ) Pripomínam, že rozhodujúce je to, aby umožnili investorovi v okamihu ich použitia prijať rozhodnutia o finančných nástrojoch vo výhodnejšom postavení oproti ostatným investorom.

68.

Toto chápanie je v súlade s extenzívnym výkladom pojmu dôverné informácie, ktorý podal Súdny dvor s prihliadnutím na účel nariadenia č. 596/2014. Obmedzenie tohto pojmu výlučne na neuverejnené presné informácie, ktoré sa neskôr potvrdia skutočnosťami, by bolo v rozpore s uvedeným zámerom.

69.

Súdny dvor uviedol, že „skutočný vplyv uverejnenia na ceny cenných papierov, ktorých sa toto uverejnenie týka, môže predstavovať dôkaz ex post o presnosti informácie týkajúcej sa uvedeného uverejnenia. Naopak sám osebe nemôže stačiť na preukázanie takejto presnosti, ak sa nepreskúmajú iné prvky známe alebo zverejnené pred týmto uverejnením“. ( 39 )

70.

Súhlasím s Komisiou ( 40 ) v tom, že je zlučiteľné s účelom nariadenia č. 596/2014 považovať za dôverné také informácie, ktoré ešte neboli sprístupnené verejnosti a ktorých znalosť môže v danom okamihu výrazne ovplyvniť cenu finančných nástrojov, aj keď sa neskôr ukáže, že sú nepravdivé alebo nesprávne.

71.

Nepravdivosť teda nebráni tomu, aby osoba, ktorá má dôverné informácie, získala prostredníctvom pravdepodobných informácií, ktoré sa však neskôr nepotvrdili, výhodu pri postupe na finančných trhoch oproti iným investorom, ktorí nepoznajú tieto informácie.

72.

Ak tieto úvahy uplatníme na prejednávaný spor, vnútroštátny súd bude musieť posúdiť, či bol obsah oznámenia zaslaného bankovej inštitúcii aspoň pravdepodobný. Domnievam sa, že na tento účel je nepodstatné, že k skutočnému zahrnutiu vedúceho zamestnanca spoločnosti Starbreeze do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného touto spoločnosťou došlo 15. novembra 2018 niekoľko minút po 13.32 hod. (okamih odoslania e‑mailu), a to o 13.37 hod. v ten istý deň. Prinajmenšom existovala domnienka pravdivosti týchto informácií, ktoré vedúci oddelenia komunikácie spoločnosti Starbreeze poskytol spoločnosti Carnegie.

73.

To, že tieto informácie (ktoré sa týkali len zahrnutia vedúceho zamestnanca do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vedeného spoločnosťou so zákazom predávať finančné nástroje tejto spoločnosti) boli pravdepodobné, však neznamená, že z nich bolo možné primerane vyvodiť niečo iné než úvahy o dôvodoch, pre ktoré došlo k tomuto zahrnutiu, ktoré však neboli uvedené v správe.

74.

E‑mail s takýmito znakmi by sa mohol považovať za pravdepodobný, pokiaľ ide o jeho obsah, ale táto vlastnosť sa nevzťahuje na špekulácie, ku ktorým by na vlastný účet a bez objektívneho základu v správe dospel jeho príjemca.

75.

Ak uvedené oznámenie nezahŕňa dôvody, pre ktoré emitent zahrnul BAK do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, nie je dôležité, či sú tieto dôvody založené na správnom alebo nesprávnom posúdení tohto emitenta. Z pohľadu príjemcu e‑mailu, ktorému sa tieto dôvody neoznámia, je nepodstatné, či zodpovedajú určitým alebo neurčitým skutočnostiam.

76.

Na určenie, či sa informácie obsiahnuté v oznámení, akým je opísané oznámenie, môžu považovať za dôverné, stačí, aby v prípade, že sú splnené ostatné podmienky stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014, ich obsah bol pravdepodobný, aj keď sa neskôr ukáže, že je nesprávny, pokiaľ ich príjemca z nich môže získať prospech a pri obchodovaní s finančnými nástrojmi sa môže nachádzať vo výhodnejšom postavení než ostatní investori.

V. Návrh

77.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko), takto:

Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

samotné oznámenie o tom, že vedúci zamestnanec spoločnosti bol zahrnutý do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, v zásade nie je dostatočne presné na to, aby sa považovalo za dôvernú informáciu. Informácie obsiahnuté v oznámení o zahrnutí vedúceho zamestnanca do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, so zákazom predávať finančné nástroje však môžu byť dostatočne presné na to, aby sa považovali za dôverné informácie, len ak sa dá preukázať, že môžu objektívne ovplyvniť cenu dotknutých finančných nástrojov, takže ich príjemca z nich získa prospech a pri obchodovaní s finančnými nástrojmi sa bude nachádzať vo výhodnejšom postavení než ostatní investori.

Na to, aby sa informácie poskytnuté investorovi v oznámení, akým je opísané oznámenie, mohli považovať za dôverné, stačí, aby v prípade, že sú splnené ostatné podmienky stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014, ich obsah bol pravdepodobný, aj keď sa neskôr ukáže, že je nesprávny, pokiaľ ich príjemca z nich môže získať prospech a pri obchodovaní s finančnými nástrojmi sa môže nachádzať vo výhodnejšom postavení než ostatní investori.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Ďalej len „Úrad pre dohľad“.

( 3 ) Rozsudky z 11. marca 2015, Lafonta ( C‑628/13 , EU:C:2015:162 ; ďalej len „rozsudok Lafonta“, bod 27), a z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers ( C‑302/20 , EU:C:2022:190 ; ďalej len „rozsudok Autorité des marchés financiers“, bod 33).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1 ). Na skutkové okolnosti tohto sporu sa uplatní znenie tohto nariadenia č. 596/2014 vyplývajúce zo zmien, ktoré v ňom boli vykonané nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1033 z 23. júna 2016 ( Ú. v. EÚ L 175, 2016, s. 1 ).

( 5 ) Vykonávacie nariadenie Komisie z 10. marca 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o presný formát zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, a pre aktualizáciu zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 49 ). Toto nariadenie bolo zrušené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1210 z 13. júla 2022, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o formát zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, a ich aktualizácie ( Ú. v. EÚ L 187, 2022, s. 23 ).

( 6 ) Zákon č. 1306 z roku 2016 o ustanoveniach, ktorými sa dopĺňa nariadenie Európskej únie o zneužívaní trhu.

( 7 ) Carnegie na pojednávaní oznámila, že BAK schválil predaje uskutočnené 15. novembra predpoludním po tom, čo mu uvedená banka pohrozila, že začne nútený predaj týchto akcií na základe zmluvy o úvere.

( 8 ) Carnegie na pojednávaní uviedla, že po prijatí e‑mailu jej vedúci zamestnanci zhodnotili situáciu a 15. novembra 2018 popoludní sa rozhodli začať s predajom akcií BAK spoločnosti Starbreeze na základe zmluvy o úvere. Predaj uskutočnili postupne, počas viacerých časových úsekov, aby nevyvolali pád ceny týchto akcií.

( 9 ) V španielskej verzii tohto ustanovenia je použité slovné spojenie „información de carácter concreto“ („konkrétne informácie“), čo sa podľa všetkého zhoduje s holandskou verziou („informatie die concreet is“). V iných jazykových verziách sa hovorí skôr o „presných“ informáciách: tak je to v prípade francúzskej („information à caractère précis“), nemeckej („präzise Informationen“), talianskej („informazione avente un carattere preciso“), portugalskej („informação com caráter preciso“), rumunskej („informații cu caracter precis“) a anglickej („information of a precise nature“) verzie. V švédskej verzii je použité slovné spojenie „information av specifik natur“. V týchto návrhoch budem používať v španielskej verzii pojmy „concreto“ a „preciso“ bez rozlišovania ako synonymá [pozn. prekl.: v slovenskom preklade týchto návrhov sa oba tieto pojmy prekladajú ako „presný“].

( 10 ) Rozsudky Lafonta, body 24 a 28, a Autorité des marchés financiers, bod 33.

( 11 ) V diele ANNUNZIATA, F.: Artificial Intelligence and Market Abuse Legislation. A European Perspective . London: Edward Elgar Publishing, 2023, s. 15, sa uvádza, že tieto znaky pojmu dôverné informácie možno zhrnúť do troch znakov: non‑public nature, precision a price‑sensitivity .

( 12 ) Pozri LEHMANN, M., KUMPAN, C.: European Financial Services Law. Article‑by‑Article Commentary . Baden‑Baden: Nomos, 2019; VEIL, R.: Insider Dealing. In: Veil, R. (ed.): European Capital Markets Law . 3. vyd. Hart Publishing, 2022, s. 189 až 227; VENTORUZZO, M., PICCIAU, C.: Article 7: Inside Information. In: VENTORUZZO, M., MOCK, S. (eds.): Market Abuse Regulation. Commentary and Annotated Guide . 2. vyd. Oxford University Press, 2022, s. 259 až 292.

( 13 ) Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 36.

( 14 ) Bod 21 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 15 ) Pozri v tejto súvislosti DRUMMOND, F.: Droit financier. Les institutions, les activités, les abus de marché . Paris: Economica, 2020, s. 509 až 522; JUAN Y MATEU, F.: Las listas de iniciados. In: Revista de derecho bancario y bursátil , č. 153, 2019, s. 107 až 134; RATH, U.: Article 18: Insider Lists, a HÖSSL‑NEUMANN, M., TORGGLER, U.: Article 7: Inside Information. In: KALSS, S., OPPITZ, M., TORGGLER, U., WINNER, M. (eds.): EU Market Abuse Regulation. A Commentary on Regulation (EU) No 596/2014 . Edward Elgar, 2021, s. 242 až 259, resp. s. 55 až 80.

( 16 ) Zoznamy, ktoré sa majú aktualizovať za okolností uvedených v článku 18 ods. 4, teda zahŕňajú tak „interné“ osoby, ktoré majú dôverné informácie (ktoré s emitentom spája pracovnoprávny alebo obchodnoprávny vzťah), ako aj „externé“ osoby, ktoré majú dôverné informácie (obvykle poskytovateľov odborných služieb spojených s emitentom).

( 17 ) Osobitný režim pre MSP bol zmenený v neskorších zneniach nariadenia č. 596/2014, ktoré sa ratione temporis neuplatnia na spor vo veci samej, v dôsledku zmien zavedených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2115 z 27. novembra 2019 ( Ú. v. EÚ L 320, 2019, s. 1) , ktoré bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2809 z 23. októbra 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/2809), známym ako Listing Act.

( 18 ) Odôvodnenie 4 a článok 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2016/347. Toto označenie nebolo použité vo vykonávacom nariadení 2022/1210, v ktorom sa odkazuje na „oddiel pre stále osoby, ktoré majú dôverné informácie, v zoznamoch osôb, ktoré majú dôverné informácie“.

( 19 ) Odôvodnenia 56 a 57 nariadenia č. 596/2014. V prvom z týchto dvoch odôvodnení sa uznáva, že vytvorenie a vedenie týchto zoznamov predstavuje „administratívnu záťaž“. Z tohto dôvodu niektorí autori pochybujú o ich užitočnosti a poukazujú na to, že tieto zoznamy sú užitočné len vtedy, ak zahŕňajú osoby, ktoré skutočne majú dôverné informácie ( insiders ), a nie mnohé osoby. Pozri MOLONEY, N.: EU Securities and Financial Markets Regulation . 3. vyd., Oxford University Press, 2014, s. 737.

( 20 ) Okrem rozsudkov Lafonta a Autorité des marchés financiers pozri rozsudky z 28. júna 2012, Geltl ( C‑19/11 , EU:C:2012:397 ); z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck ( C‑45/08 , EU:C:2009:806 ), a z 22. novembra 2005, Grøngaard a Bang ( C‑384/02 , EU:C:2005:708 ).

( 21 ) Podmienky týkajúce sa presnosti informácií sa v diele MULLER, A.‑C.: Droit financier. Les opérations de marché . L'introduction en bourse et ses conséquences. Les transactions. Les offres publiques d'acquisition . Paris: Economica, 2023, s. 270 až 284, označujú ako vecná správnosť a konkrétnosť informácií.

( 22 ) S výhradou toho, čo bude uvedené nižšie, pokiaľ ide o jej pravdivosť.

( 23 ) Táto judikatúra sa týkala podobného článku 1 ods. 1 smernice Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom ( Ú. v. EÚ L 339, 2003, s. 70 ; Mim. vyd. 06/006, s. 348), ktorá predchádzala nariadeniu č. 596/2014.

( 24 ) Rozsudky Lafonta, bod 31, a Autorité des marchés financiers, bod 38.

( 25 ) Rozsudok Autorité des marchés financiers, body 41 a 42.

( 26 ) Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 43: „Cieľom zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií… je tiež zabezpečiť rovnosť zmluvných účastníkov burzovej transakcie tým, že sa predíde tomu, že jeden z nich, ktorý disponuje dôvernou informáciou a jeho pozícia je preto zvýhodnená v porovnaní s ostatnými investormi, z nej ťažil na úkor osôb, ktorým táto informácia nie je známa“.

( 27 ) KLÖHN, L.: Financial journalism, unlawful disclosure of inside information and freedom of press: Mr A v. Autorité des marches financiers. In: Common Market Law Review , roč. 60, č. 2, 2023, s. 560; HÖSSL‑NEUMANN, M., TORGGLER, U.: Article 7: Inside Information. In: KALSS, S., OPPITZ, M., TORGGLER, U., WINNER, M. (eds.): EU Market Abuse Regulation. A Commentary on Regulation (EU) No 596/2014 . Edward Elgar, 2021, s. 69.

( 28 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Autorité des marchés financiers ( C‑302/20 , EU:C:2021:747 , bod 58 ).

( 29 ) Vnútroštátny súd si v bode 19 svojho rozhodnutia kladie otázku, či stačí, aby „príjemca informácie [bol] schopný pochopiť… základné okolnosti , ktoré viedli k zaradeniu osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 30 ) Carnegie na pojednávaní uviedla, že zaslanie e‑mailu bolo krokom, ktorým Starbreeze (ktorej väčšinovým akcionárom a výkonným riaditeľom bol BAK) chcela pozastaviť predaj akcií, s ktorým samotný BAK vzhľadom na tlak spoločnosti Carnegie súhlasil 15. novembra 2018 predpoludním.

( 31 ) Ako uviedla Komisia na pojednávaní, konanie spočívajúce v zaslaní e‑mailu s dôvernými informáciami o zahrnutí určitej osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, by mohlo predstavovať porušenie článku 2 ods. 4 písm. a) vykonávacieho nariadenia 2016/347, ktoré možno sankcionovať na základe článku 30 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 596/2014, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie také presné, aby predstavovali dôverné informácie.

( 32 ) Pozri bod 20 rozhodnutia vnútroštátneho súdu, v ktorom sa uvádza, že „s tým súvisí otázka“ týkajúca sa posúdenia emitenta.

( 33 ) Rozsudok z 28. júna 2012, Geltl ( C‑19/11 , EU:C:2012:397 , bod 56 ).

( 34 ) Pozri dokument Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov, nazvaný Smernica o zneužívaní trhu – Úroveň 3 – Druhý súbor usmernení a informácií CESR o spoločnom uplatňovaní smernice na trhu (CESR/06‑562b), júl 2007, bod 1.5, dostupný na https://www.cnmv.es/webservices/verdocumento/ver?e=ZJ9zsnbG%2b%2f4vwCqHsptVMaJX8GxxPzaJemoJZ1GnftJHIGiTumN7zXYViZV3pILm.

( 35 ) DRUMMOND, F.: Droit financier. Les institutions, les activités, les abus de marché . Paris: Economica, 2020, s. 917 až 919.

( 36 ) Pozri LEHMANN, M., KUMPAN, C.: European Financial Services Law: Article‑by‑Article Commentary . Baden‑Baden: Nomos, 2019, s. 679; VENTORUZZO, M., PICCIAU, C.: Article 7: Inside Information. In: VENTORUZZO, M., MOCK, S., (eds.): Market Abuse Regulation. Commentary and Annotated Guide . 2. vyd. Oxford University Press, 2022, s. 276.

( 37 ) V odôvodnení 14 nariadenia č. 596/2014 sa uvádza, že uvážliví investori vychádzajú pri svojich investičných rozhodnutiach z informácií dostupných ex ante a že sa má vziať do úvahy očakávaný vplyv informácie vzhľadom na činnosť príslušného emitenta v jej celosti, spoľahlivosť zdroja informácií a akékoľvek iné trhové premenné, ktoré pravdepodobne za daných okolností ovplyvnia finančné nástroje.

( 38 ) Podľa odôvodnenia 15 nariadenia č. 596/2014 „informácia ex post sa môže použiť na overenie predpokladu, že informácia ex ante bola cenovo citlivá, ale nemala by sa použiť na konanie proti osobám, ktoré vyvodili logické závery z informácie ex ante , ktorú mali k dispozícii“.

( 39 ) Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 56.

( ) Bod 49 písomných pripomienok Komisie.