C-364/24

62024CC0364

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 26. júna 2025 ( 1 )

Spojené veci C‑364/24 a C‑393/24

Giorgio Fidenato, samostatne a aj ako majiteľ poľnohospodárskeho podniku „In Trois“

Giorgio Fidenato, samostatne a aj ako majiteľ poľnohospodárskeho podniku „In Trois“

proti

Ministero dell’Agricoltura, della Sovranità Alimentare e delle Foreste (C‑393/24)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Udine (Všeobecný súd Udine, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia – Smernica 2001/18/ES – Článok 26c ods. 3 – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/321 – Zákaz pestovania geneticky modifikovanej kukurice MON 810 v Taliansku – Platnosť“

I. Úvod

II. Právny rámec

A. Právo EÚ

1.

Smernica 2001/18/ES

4.

Odôvodnenie

4 smernice 2001/18/ES ( 7 ) stanovuje:

umiestňovanie geneticky modifikovaných organizmov na trh ako výrobkov, alebo vo výrobkoch v rámci spoločenstva.“

6.

Článok 22 tejto smernice stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, nesmú členské štáty zakázať, obmedziť alebo brániť umiestňovaniu na trh GMO ako výrobkov, alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.“

7.

Článok 33 tejto smernice, nazvaný „Pokuty“, stanovuje:

Keď je GMO v súlade s právnym rámcom Únie povolený na účely pestovania a spĺňa, pokiaľ ide o odrodu, ktorá má byť uvedená na trh, požiadavky práva Únie týkajúce sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, nesmú členské štáty zakázať ani obmedziť jeho voľný pohyb na svojom území ani mu v takomto pohybe brániť, a to s výnimkou podmienok stanovených v práve Únie.

(6)

Skúsenosti ukázali, že pestovanie GMO je téma, ktorou sa dôkladnejšie zaoberajú členské štáty. Otázky týkajúce sa uvádzania GMO na trh a ich dovozu by naďalej mali byť regulované na úrovni Únie, aby zostal zachovaný vnútorný trh. Pestovanie si však v určitých prípadoch môže vyžadovať väčšiu pružnosť, keďže je oblasťou s výraznými národnými, regionálnymi a miestnymi aspektmi vzhľadom na svoje prepojenie s využívaním pôdy, miestnymi poľnohospodárskymi štruktúrami a ochranou alebo zachovávaním biotopov, ekosystémov a typov krajiny. V súlade s článkom 2 ods. 2 [ZFEÚ] členské štáty majú právomoc prijímať právne záväzné akty, ktorými sa obmedzuje alebo zakazuje pestovanie GMO na ich území po tom, čo bolo povolené uvádzanie týchto GMO na trh Únie. Táto flexibilita by však nemala nepriaznivo ovplyvňovať spoločný postup povoľovania, najmä hodnotiaci proces…

(7)

V uplynulých rokoch na účely obmedzenia alebo zákazu pestovania GMO niektoré členské štáty v dôsledku nových alebo dodatočných informácií, ktoré sa sprístupnili odo dňa súhlasu a ktoré ovplyvňujú posudzovanie environmentálnych rizík, alebo v dôsledku prehodnotenia existujúcich informácií využili bezpečnostné doložky a núdzové opatrenia podľa článku 23 [smernice 2001/18] a článku 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003. [ ( 9 ) ] Iné členské štáty využili oznamovací postup ustanovený v článku 114 ods. 5 a 6 ZFEÚ, na základe ktorého sa vyžaduje predloženie nových vedeckých dôkazov týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia. Okrem toho sa rozhodovací proces v prípade pestovania GMO ukázal ako obzvlášť náročný, a to vzhľadom na vyjadrenie národných záujmov, ktoré sa netýkajú len otázok spojených s bezpečnosťou GMO v súvislosti so zdravím alebo životným prostredím.

„1. Počas povoľovacieho postupu pre daný GMO alebo pri obnovení súhlasu/povolenia môže členský štát požiadať o úpravu geografického rozsahu pôsobnosti písomného súhlasu alebo povolenia v tom zmysle, že celé územie alebo časť územia tohto členského štátu sa má vylúčiť z pestovania. Táto žiadosť musí byť oznámená Komisii… Komisia bezodkladne predloží žiadosť členského štátu ohlasovateľovi/žiadateľovi a ostatným členským štátom. …

2. Do 30 dní od dňa, keď Komisia predloží túto žiadosť, ohlasovateľ/žiadateľ môže upraviť alebo potvrdiť geografický rozsah pôsobnosti svojho ohlásenia/žiadosti.

V prípade nepotvrdenia sa úprava geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti zapracuje…

…

3. Ak sa podľa odseku 1 tohto článku nepredloží žiadna žiadosť alebo ak ohlasovateľ/žiadateľ potvrdí geografický rozsah pôsobnosti svojho pôvodného ohlásenia/žiadosti, môže členský štát prijať opatrenia, ktorými na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená v súlade s časťou C tejto smernice alebo s [nariadením č. 1829/2003], ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s:

a)

sociálno‑ekonomickými vplyvmi;

e)

predchádzaním prítomnosti GMO v iných produktoch bez toho, aby bol dotknutý článok 26a;

f)

cieľmi poľnohospodárskej politiky;

g)

2. V prípade, že bolo podané ohlásenie/žiadosť a ohlasovateľ/žiadateľ nepotvrdil geografický rozsah pôsobnosti svojho pôvodného ohlásenia/žiadosti do 30 dní od oznámenia žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku, geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti sa upraví zodpovedajúcim spôsobom. …

3. Ak bolo povolenie už udelené a držiteľ povolenia nepotvrdil geografický rozsah pôsobnosti povolenia do 30 dní od oznámenia žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku, povolenie sa primerane upraví. V prípade písomného súhlasu v súlade s touto smernicou príslušný orgán primerane upraví geografický rozsah pôsobnosti a po vykonaní úpravy informuje Komisiu, členské štáty a držiteľa povolenia. V prípade povolenia v súlade s [nariadením č. 1829/2003] upraví Komisia zodpovedajúcim spôsobom rozhodnutie o povolení, pričom neuplatňuje postup ustanovený v článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje členské štáty a držiteľa povolenia.

4. Ak nebola podľa odseku 1 tohto článku podaná žiadna žiadosť alebo ak ohlasovateľ/žiadateľ alebo prípadne držiteľ povolenia potvrdil geografický rozsah pôsobnosti svojej pôvodnej žiadosti alebo prípadne povolenia, odseky 3 až 8 článku 26b sa uplatňujú mutatis mutandis .

5. Týmto článkom nie je dotknuté pestovanie akéhokoľvek GMO osiva ani množiteľského materiálu rastlín, ktoré boli zákonne vysadené pred obmedzením alebo pred zákazom pestovania GMO v členskom štáte.

6. Opatrenia prijaté podľa tohto článku neovplyvňujú voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov.“

3.

Nariadenie č. 1829/2003

15.

Nariadenie č. 1829/2003 dopĺňa právny rámec platný pre GMO určené na pestovanie v celej Únii ako osivo alebo iný množiteľský materiál rastlín. Podľa článku 1 písm. a) tohto nariadenia je jeho účelom „vytvoriť základ pre zabezpečenie vysokého stupňa ochrany ľudského života a zdravia, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a záujmov spotrebiteľa vo vzťahu ku geneticky modifikovaným potravinám a krmivám, a to za predpokladu zabezpečenia efektívneho fungovania vnútorného trhu“.

16.

Článok 34 tohto nariadenia stanovuje prijatie núdzových opatrení, „ak je zrejmé, že výrobky, ktoré sú povolené [uvedeným] alebo v súlade s týmto nariadením pravdepodobne predstavujú vážne riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie, alebo ak na základe stanoviska [Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len ‚EFSA‘)]… vznikne potreba naliehavo pozastaviť platnosť alebo zmeniť povolenie…“

1.

povolenie udelené Európskou komisiou podľa článkov 7 a 19 [nariadenia č. 1829/2003];

2.

povolenie vydané príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu podľa článkov 15, 17 a 18 [smernice 2001/18];

3.

povolenie vydané príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 2 ods. 1 podľa článku 18 ods. 1, a ak sú splnené podmienky, rozhodnutie prijaté tým istým orgánom podľa článku 18 ods. 3;

III. Spory vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

A. Vec C‑364/24

18.

Žalobca vo veci samej pán Fidenato je majiteľom poľnohospodárskeho podniku „In Trois“ so sídlom v Arbe (provincia Pordenone, Taliansko). V roku 2021 napriek zákazu platnému v Taliansku začal na niektorých svojich pozemkoch pestovať kukuricu MON 810.

19.

Dňa 8. septembra 2021 bola na uvedených pozemkoch vykonaná obhliadka a odobraté vzorky. V rozhodnutí č. 511800 zo 14. októbra 2021 Ministero delle Politiche Agricole, Alimentari e Forestali (Ministerstvo poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva) konštatovalo, že analýza týchto vzoriek preukázala prítomnosť GMO, a na základe článku 35a legislatívneho dekrétu č. 224/2003 nariadilo žalobcovi vo veci samej pristúpiť k zničeniu GMO nezákonne vysadených na predmetných pozemkoch rozdrvením a zakopaním a k uvedeniu týchto pozemkov do pôvodného stavu na vlastné náklady, a to všetko najneskôr do piatich dní. Dňa 19. októbra 2021 zamestnanci Forestale (Štátny lesný úrad, Taliansko) konštatovali, že žalobca vo veci samej rozhodnutie neuposlúchol, a pristúpili k zničeniu rastlín kukurice MON 810.

23.

Za týchto podmienok sa Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Sú [sporné ustanovenia] v súlade s článkom 34 [nariadenia č. 1829/2003], článkom 3 ZEÚ, článkami 2, 3, 26, 34, 35 a 36 ZFEÚ a článkami 16 a 52 Charty základných práv Európskej únie?

2.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku: môže vnútroštátny súd neuplatniť alebo vyhlásiť za neúčinné [vykonávacie rozhodnutie Komisie 2016/321] prijaté na základe článku 26c [smernice 2001/18] v dôsledku zisteného nesúladu tohto článku s ustanoveniami [Zmlúv EÚ a FEÚ] s vyššou právnou silou?“

Tento súd má najmä pochybnosti o platnosti smernice 2001/18 a vykonávacieho rozhodnutia 2016/321 vzhľadom na základné zásady Zmlúv EÚ a FEÚ. V tejto súvislosti sa pýta, či je zákaz používania už povoleného osiva v súlade s vnútorným trhom, či predstavuje opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia a či je toto opatrenie v súlade s článkom 36 ZFEÚ. Kladie tiež otázku platnosti sporných ustanovení vzhľadom na články 16, 18, 21 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a medzinárodných dohôd uzavretých Úniou.

27.

Za týchto podmienok sa Tribunale di Udine (Všeobecný súd Udine) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Sú [sporné ustanovenia] a [vykonávacie rozhodnutie 2016/321] v súlade so zásadou nediskriminácie medzi domácimi a zahraničnými výrobkami, so zásadou proporcionality a s článkom 34, článkom 36 a článkom 216 ods. 2 ZFEÚ?

2.

Má sa [vykonávacie rozhodnutie 2016/321] vykladať v tom zmysle, že žiadosti o obmedzenie práva pestovať semená [kukurice MON 810] sú povolené a sú v súlade so [Zmluvami EÚ a FEÚ] len z dôvodov uvedených v [smernici 2001/18] v článku 26b ods. 3 písm. a) až g) alebo že boli povolené prechodnými ustanoveniami článku 26c [tejto smernice] aj z rôznych dôvodov vrátane ekonomických, dokonca odlišných v jednotlivých členských štátoch?

…

5.

… Je teda [vykonávacie rozhodnutie 2016/321] platné vzhľadom na celý komplex ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú GMO na jednotnom trhu Európskej únie, a nevylučuje vnútroštátnu sankčnú úpravu zákazu v ňom obsiahnutom?“

28.

Veci C‑364/24 a C‑393/24 boli spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj rozsudku. Písomné pripomienky predložil žalobca vo veci samej, talianska, grécka, francúzska, luxemburská, maďarská a poľská vláda, ako aj Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia. Pojednávanie sa neuskutočnilo.

31.

Pred preskúmaním prípustnosti prejudiciálnych otázok a ich meritórnym preskúmaním by som rád uviedol niekoľko pripomienok k možnosti členských štátov zaviesť zákaz ( 15 ) pestovania GMO na základe sporných ustanovení.

32.

Smernicou 2015/412 boli sporné ustanovenia doplnené do smernice 2001/18 s účinnosťou od 2. apríla 2015. Každé z nich upravuje mechanizmus umožňujúce zákaz pestovania daného GMO na celom území členského štátu alebo jeho časti. Pokiaľ ide o rozdiely medzi týmito dvomi mechanizmami, hlavný z nich sa týka skutočnosti, že uplatniteľnosť mechanizmu stanoveného v článku 26b smernice 2001/18 nie je časovo obmedzená, zatiaľ čo mechanizmus stanovený v jej článku 26c bol prechodným opatrením, ktoré sa uplatňovalo len počas šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice 2015/412. Okrem toho mechanizmus stanovený v článku 26c sa mal uplatňovať na všetky povolenia udelené pred 2. aprílom 2015, zatiaľ čo mechanizmus stanovený v článku 26b sa uplatňuje len počas postupu povoľovania daného GMO alebo počas obnovenia povolenia.

33.

35.

Grécka vláda namieta, že vnútroštátne súdy neuvádzajú informácie uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vo vzťahu ku každému ustanoveniu primárneho práva, ktorého sa týkajú ich otázky. Talianska vláda tiež tvrdí, že prvá otázka vo veci C‑393/24 je neprípustná, keďže vnútroštátny súd neuviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k spochybneniu platnosti sporných ustanovení.

36.

Pripomínam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania musí uviesť presné dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k tomu, aby sa pýtal na platnosť určitých ustanovení práva Únie, a poukázať na dôvody neplatnosti, ktoré v dôsledku toho možno podľa jeho názoru uplatniť. Taká požiadavka vyplýva tiež z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. ( 16 ) Z toho na jednej strane vyplýva, že v rámci prejudiciálneho konania Súdny dvor skúma platnosť aktu Únie alebo jeho určitých ustanovení vzhľadom na dôvody neplatnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Na druhej strane neuvedenie presných dôvodov, pre ktoré si vnútroštátny súd kladie otázku platnosti tohto aktu alebo týchto ustanovení, spôsobuje neprípustnosť otázok týkajúcich sa ich platnosti. ( 17 )

37.

V prejednávanej veci je síce odôvodnenie niektorých otázok pomerne stručné, domnievam sa však, že Súdny dvor má v zásade k dispozícii informácie potrebné na zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené. Naopak, situácia je podľa môjho názoru iná v prípade prvej otázky vo veci C‑364/24, keďže sa týka platnosti sporných ustanovení z hľadiska článkov 2 a 3 ZFEÚ. Aj keby sa totiž na účely určenia rozsahu preskúmania, ktoré má vykonať Súdny dvor, zohľadnili žalobné dôvody uplatnené v spore vo veci samej v tejto veci, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ani jedno z uvedených tvrdení sa netýka platnosti sporných ustanovení vzhľadom na tieto články Zmluvy. Preto sa domnievam, že táto časť prvej otázky vo veci C‑364/24 je neprípustná.

40.

Pripomínam, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí prevziať zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré bude vydané, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené otázky týkajú výkladu alebo platnosti normy práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z toho vyplýva, že na otázky týkajúce sa práva Únie sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti. ( 19 )

41.

Je pravda, že návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ musí byť zamietnutý, ak je zjavné, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Foglia ( 20 ), na ktorý sa odvoláva Parlament, že konanie stanovené v tomto článku sa odklonilo od svojho predmetu a v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodol prostredníctvom vykonštruovaného sporu. ( 21 )

42.

Na to, aby sa spor pokladal za „vykonštruovaný“, je však potrebné, aby sa účastníci konania vo veci samej vopred dohodli na položení otázky Súdnemu dvoru. ( 22 ) Na základe znenia návrhov na začatie prejudiciálneho konania však nemožno dospieť k záveru, že je to prípad prejednávanej veci. Na jednej strane totiž nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca vo veci samej konal v súlade so správnymi orgánmi, a na druhej strane mu tieto orgány uložili rôzne sankcie, o ktorých existencii niet pochýb. V každom prípade na to, aby bol spor kvalifikovaný ako „vykonštruovaný“, podľa môjho názoru nestačí preukázať, že jednotlivec, ktorý porušil platné ustanovenia a ktorý znáša negatívne a konkrétne dôsledky svojho porušenia, konal tak, aby dosiahol posúdenie platnosti týchto ustanovení Súdnym dvorom.

45.

S názorom francúzskej vlády úplne súhlasím.

46.

Zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ totiž vyplýva, že rozhodnutie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí byť „nevyhnutné“ na „vydanie… rozhodnutia“ vnútroštátneho súdu vo veci, ktorú prejednáva. ( 24 )

47.

V prejednávanej veci sa spory vo veci samej v podstate týkajú zákonnosti sankcií uložených žalobcovi vo veci samej z dôvodu porušenia zákazu pestovania kukurice MON 810 na talianskom území, ktorý bol zavedený na základe vykonávacieho rozhodnutia 2016/321. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe článku 26c ods. 3 smernice 2001/18. Článok 26b ani článok 26c ods. 4 tejto smernice nie sú jeho základom a zákaz pestovania kukurice MON 810 v Taliansku nebol zavedený v súlade s pravidlami stanovenými v týchto ustanoveniach.

50.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že otázky vnútroštátnych súdov nie sú prípustné v rozsahu, v akom sa týkajú:

–

posúdenia platnosti článku 26b a článku 26c ods. 4 smernice 2001/18,

–

posúdenia platnosti ostatných odsekov sporných ustanovení, pokiaľ ide o ich platnosť z hľadiska článkov 2 a 3 ZFEÚ.

Za týchto podmienok po prvé preskúmam platnosť článku 26c smernice 2001/18 v rozsahu, v akom sú otázky týkajúce sa jeho platnosti prípustné. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v sporoch vo veci samej a v prejednávaných veciach sa preskúmanie platnosti musí podľa môjho názoru týkať odseku 3 tohto článku (ďalej len „posudzované ustanovenie“), ktorý predstavuje právny základ vykonávacieho rozhodnutia 2016/321 a ktorý upravuje prvú etapu prechodného mechanizmu dotknutého v týchto veciach. ( 28 ) Po druhé preskúmam, ako výsledok tohto posúdenia ovplyvní odpoveď, ktorú treba poskytnúť na otázku týkajúcu sa platnosti vykonávacieho rozhodnutia 2016/321.

a)

O platnosti posudzovaného ustanovenia

53.

Vnútroštátne súdy sa pýtajú na platnosť posudzovaného ustanovenia vzhľadom na rôzne ustanovenia primárneho práva, zásady práva Únie a ustanovenie sekundárneho práva.

54.

Vnútroštátne súdy majú v podstate pochybnosti o tom, či zákaz pestovania geneticky modifikovaného výrobku, ktorý už bol uvedený na trh, v niektorých členských štátoch, ktorý nie je založený na dôvodoch súvisiacich s otázkami bezpečnosti zdravia a životného prostredia, prispieva k fungovaniu vnútorného trhu v zmysle článku 114 ZFEÚ. V tejto súvislosti sa pýtajú, či normotvorca Únie porušil pravidlá voľného pohybu tovaru a zásadu proporcionality.

ii) Posúdenie

57.

Je pravda, že ako zdôrazňujú vnútroštátne súdy, posudzované ustanovenie v spojení s vykonávacím rozhodnutím 2016/321 prijatým na základe tohto ustanovenia viedlo k vytvoreniu určitých prekážok na vnútornom trhu z dôvodu zákazu pestovania kukurice MON 810 len v niektorých členských štátoch. V dôsledku toho výrobok uvedený na trh, akým je v prejednávanej veci osivo kukurice MON 810 povolené na pestovanie, nemôže byť v niektorých členských štátoch použitý v súlade s jeho účelom, čo ovplyvňuje jeho voľný pohyb.

58.

Voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi je základnou zásadou zakotvenou v ZFEÚ, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v zákaze množstevných obmedzení dovozu medzi členskými štátmi, ako aj všetkých opatrení s rovnocenným účinkom, stanovenom v článku 34 ZFEÚ. ( 29 ) Tento zákaz sa vzťahuje na každé opatrenie členských štátov, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť prístupu tovaru s pôvodom v iných členských štátoch na trh niektorého členského štátu, aj keď jeho cieľom ani následkom nie je menej priaznivé zaobchádzanie s tovarom z iných členských štátov. ( 30 )

62.

Opatrenie zavedené posudzovaným ustanovením upravuje mechanizmus na zavedenie zákazu pestovania GMO členskými štátmi. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie dopĺňa smernicu 2001/18, opatrenie, ktoré je v ňom stanovené, nemožno podľa môjho názoru analyzovať izolovane a predovšetkým bez zohľadnenia celého právneho režimu, ktorého je súčasťou. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzované ustanovenie sa uplatňuje na povolenia na uvedenie GMO na trh udelené na základe tejto smernice a nariadenia č. 1829/2003, pri analýze predmetného opatrenia treba zohľadniť tieto dva akty.

63.

Sporné ustanovenia menia právny rámec stanovený týmito aktmi, pokiaľ ide o pestovanie GMO. Pred nadobudnutím účinnosti ani smernica 2001/18, ani nariadenie č. 1829/2003 neobsahovali osobitné ustanovenia týkajúce sa pestovania. Preto sa naň vzťahovali všeobecné pravidlá, najmä článok 22 tejto smernice. Podľa tohto článku 22 tejto smernice členské štáty nemohli zakázať, obmedziť alebo zabrániť uvádzaniu GMO na trh ako výrobkov alebo súčastí výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. Ak mali členské štáty v úmysle zakázať pestovanie GMO uvádzaných na trh, museli uplatniť bezpečnostnú doložku alebo núdzové opatrenie stanovené v článku 23 tejto smernice a článku 34 nariadenia č. 1829/2003, prípadne postup oznamovania upravený v článku 114 ods. 5 a 6 ZFEÚ. ( 33 )

64.

Doplnenie sporných ustanovení naznačuje, že normotvorca Únie sa v súvislosti s osivami GMO domnieval, že aj keby environmentálne a zdravotné riziká boli posúdené už pri ich uvedení na trh, otázka ich použitia na pestovanie si vyžaduje osobitný prístup, ktorý presahuje rámec samotného posúdenia zdravotných alebo environmentálnych rizík v užšom zmysle slova. Vyplýva to z odôvodnenia 6 smernice 2015/412, v ktorom sa uvádza, že pestovanie GMO „je oblasťou s výraznými národnými, regionálnymi a miestnymi aspektmi vzhľadom na svoje prepojenie s využívaním pôdy, miestnymi poľnohospodárskymi štruktúrami a ochranou alebo zachovávaním biotopov, ekosystémov a typov krajiny“.

68.

Vzniká však otázka, či je opatrenie, ktoré členským štátom umožňuje zakázať pestovanie GMO, pričom nie sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutie, primerané vo vzťahu k cieľom sledovaným normotvorcom Únie.

69.

V tejto súvislosti treba konštatovať, že otázka uvoľňovania GMO do životného prostredia je veľmi zložitá a vyvoláva, ako sa uvádza v odôvodnení 7 smernice 2015/412, početné obavy, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie alebo životné prostredie.

70.

Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ má normotvorca Únie prijať právne predpisy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje vykonanie komplexných posúdení, treba mu priznať širokú mieru voľnej úvahy. Len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v takej oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takého opatrenia. ( 35 )

74.

Po druhé po prijatí posudzovaného ustanovenia sa situácia v Únii, pokiaľ ide o pestovanie GMO, stala jasnejšou, a to tak pre hospodárske subjekty, ako aj pre spotrebiteľov. V minulosti totiž hospodárske subjekty nemohli vylúčiť možnosť, že dotknutý členský štát sa napriek povoleniu pestovania GMO rozhodne v dôsledku toho, že nemá k dispozícii iné prostriedky, predsa len toto pestovanie zakázať uplatnením bezpečnostných doložiek alebo núdzových opatrení bez ohľadu na to, či je ich uplatnenie skutočne odôvodnené alebo nie. Vzhľadom na osobitnú povahu poľnohospodárskej výroby bolo riziko takejto zmeny právneho rámca nepriaznivé najmä pre záujmy poľnohospodárov. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, majú teraz jasnejšie informácie o prítomnosti GMO v životnom prostredí.

75.

Po tretie pripomínam, že posudzované ustanovenie sa netýka voľného pohybu GMO uvádzaných na trh vo všeobecnosti, ale len pestovania GMO. Zákaz tohto pestovania preto nemá vplyv na právo spotrebiteľov a hospodárskych subjektov dovážať výrobky obsahujúce GMO.

76.

Po štvrté posudzované ustanovenie nestanovuje všeobecný zákaz pestovania GMO vo všetkých členských štátoch. Okrem toho majú členské štáty možnosť zakázať toto pestovanie na časti svojho územia alebo ho len obmedziť v závislosti od dôvodov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

80.

Uvádzanie GMO na trh je totiž v Únii prísne regulované najmä smernicou 2001/18 a nariadením č. 1829/2003. V zásade si vyžaduje povolenie, ktoré sa udeľuje na základe postupu posúdenia rizika súvisiaceho so zámerným uvoľnením GMO do životného prostredia a ich používaním v potravinách a krmivách. Okrem toho používanie GMO uvedených na trh podlieha dodržiavaniu podmienok stanovených v povolení na uvedenie na trh. Konkrétne článok 19 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že iba ak bol GMO povolený ako výrobok alebo súčasť výrobku, môže sa používať bez ďalšieho ohlasovania na území celej Únie, pokiaľ sa prísne dodržiavajú špecifické podmienky použitia a environmentálne a/alebo geografické oblasti stanovené v takýchto podmienkach. Rovnako články 9 a 21 nariadenia č. 1829/2003 zdôrazňujú povinnosť držiteľa povolenia a dotknutých osôb dodržiavať všetky podmienky alebo obmedzenia uložené v predmetnom povolení.

81.

Z toho vyplýva, že voľný pohyb tovaru, akým sú osivá GMO, je od začiatku podmienený získaním povolenia a je prísne obmedzený na rámec tohto povolenia. V tejto súvislosti sa posudzovaným ustanovením mení existujúci právny rámec v tom zmysle, že zavádza osobitný režim na určenie geografického rozsahu pôsobnosti povolenia na uvedenie GMO na trh v súvislosti s pestovaním. Zákaz pestovania GMO sa totiž zavádza v nadväznosti na obmedzenie geografickej pôsobnosti tohto povolenia, ktoré akceptoval držiteľ povolenia. Súhlas držiteľa so zákazom pestovania GMO obmedzuje túto geografickú pôsobnosť vo vzťahu k tretím osobám, najmä poľnohospodárom. Nesmú teda pestovať GMO na území, na ktoré sa nevzťahuje povolenie na uvedenie na trh.

2) Platnosť z hľadiska článku 18 ZFEÚ, článku 21 Charty a zásady zákazu diskriminácie

i) Uvedené tvrdenia

85.

Vnútroštátny súd vo veci C‑393/24 sa pýta, či existuje určitá forma diskriminácie medzi občanmi‑poľnohospodármi v rôznych členských štátoch, ktorá vyplýva z rôznych rozhodnutí členských štátov pri zmene geografického rozsahu pôsobnosti v rozpore s článkom 18 ZFEÚ a článkom 21 Charty.

86.

Žalobca vo veci samej tvrdí, že sporné ustanovenia zavádzajú diskrimináciu tak medzi členskými štátmi, ako aj v rámci jedného členského štátu v tom zmysle, že poľnohospodárski výrobcovia, ktorí chcú pestovať ekologicky alebo konvenčne, sú zvýhodnení oproti výrobcom, ktorí chcú pestovať geneticky modifikované rastliny.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, je uvedená v článku 21 ods. 2 Charty a článok 52 ods. 2 Charty stanovuje, že práva uznané v tejto Charte, ktoré sú predmetom ustanovení Zmlúv, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených Zmluvami. To je prípad článku 21 ods. 2 Charty, ktorý, ako potvrdzujú vysvetlivky k Charte základných práv ( 37 ) vzťahujúce sa na toto ustanovenie, zodpovedá článku 18 prvému odseku ZFEÚ a musí sa uplatňovať v súlade s ním. ( 38 )

90.

V tejto súvislosti článok 18 ZFEÚ, ktorý zakotvuje všeobecnú zásadu zákazu každej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, zakazuje nielen priamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, ale aj všetky nepriame formy diskriminácie, ktoré uplatňovaním iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k tomu istému výsledku. ( 39 )

91.

Je nesporné, že článok 18 ZFEÚ sa má autonómne uplatňovať len v situáciách, ktoré sa riadia právom Únie a pre ktoré Zmluva FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie. ( 40 ) Keďže v oblasti voľného pohybu tovaru je zásada zákazu diskriminácie vykonaná najmä článkami 34 a 35 ZFEÚ, ( 41 ) platnosť posudzovaného ustanovenia sa musí skúmať nie na základe článku 18 ZFEÚ, ale na základe článkov 34 a 35 ZFEÚ.

92.

Na druhej strane ani situácia poľnohospodárov v rôznych členských štátoch nie je porovnateľná, keďže poľnohospodárska výroba je neoddeliteľne spojená s miestom výroby a s jeho osobitnou povahou. Tento aspekt je zdôraznený v odôvodnení 6 smernice 2015/412 a predstavuje predpoklad, na ktorom je založené rozhodnutie normotvorcu prijať sporné ustanovenia, ktoré som už analyzoval. ( 43 )

96.

Za týchto podmienok sa domnievam, že preskúmaním prejudiciálnych otázok nebola zistená nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť posudzovaného ustanovenia z hľadiska článku 18 ZFEÚ a článku 21 Charty.

3) Platnosť z hľadiska článkov 16 a 52 Charty

i) Uvedené tvrdenia

97.

100.

Ako však zdôraznil Súdny dvor, sloboda podnikania nepredstavuje absolútne privilégium, ale musí sa posudzovať s ohľadom na svoju spoločenskú funkciu. ( 45 ) Môže byť podriadená veľkej škále zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti. ( 46 )

101.

Táto skutočnosť sa odzrkadľuje predovšetkým v spôsobe, akým treba uplatniť zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 Charty. ( 47 )

102.

Podľa tohto ustanovenia akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Charte musí byť stanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd, pričom za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

105.

Vnútroštátny súd vo veci C‑393/24 sa pýta, či uzavretie dohôd, akou je Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ( 49 ) a Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa nachádza v prílohe k Dohode o založení WTO ( 50 ) Európskou úniou nie je v rozpore s obmedzeniami používania výrobku, ktorý sa vyskytuje len v niektorých členských štátoch, čo by narušilo vnútorný trh s povolenými výrobkami.

ii) Posúdenie

106.

Ako na úvod zdôrazňuje francúzska a maďarská vláda, ako aj Rada, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na ustanovenia medzinárodnej dohody, ktorej zmluvnou stranou je Únia, sa možno odvolávať na podporu žaloby o neplatnosť aktu sekundárneho práva Únie alebo na podporu námietky založenej na protiprávnosti takéhoto aktu len pod podmienkou, že jednak povaha a štruktúra uvedenej dohody tomu nebránia a jednak že tieto ustanovenia sa zdajú byť z hľadiska svojho obsahu nepodmienené a dostatočne presné. Na takéto ustanovenia sa teda možno odvolávať na súde Únie ako na kritérium na preskúmanie zákonnosti aktu Únie len vtedy, keď sú tieto dve podmienky kumulatívne splnené. ( 51 ) To platí aj pre posúdenie platnosti v rámci prejudiciálneho konania.

107.

Z toho vyplýva, že dohody WTO a článok 216 ods. 2 ZFEÚ neumožňujú konštatovať neplatnosť posudzovaného ustanovenia.

5) Platnosť z hľadiska článku 34 nariadenia č. 1829/2003

i) Uvedené tvrdenia

111.

Vnútroštátny súd vo veci C‑364/24 sa pýta, či sú sporné ustanovenia v súlade s článkom 34 nariadenia č. 1829/2003. Domnieva sa, že riešenie prijaté spornými ustanoveniami je zdrojom pochybností, keďže členským štátom je v podstate priznaná možnosť dosiahnuť zmenu geografického rozsahu pôsobnosti povolenia týkajúceho sa geneticky modifikovaného výrobku bez predloženia čo i len najmenšieho odôvodnenia alebo dôkazu o existencii vážneho rizika.

ii) Posúdenie

115.

Z toho vyplýva, že článok 34 nariadenia č. 1829/2003 neumožňuje konštatovať neplatnosť posudzovaného ustanovenia.

6) Záver o platnosti posudzovaného ustanovenia

116.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že preskúmaním prejudiciálnych otázok nebola zistená nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť posudzovaného ustanovenia.

b)

Okrem toho v rozsahu, v akom je druhá otázka vo veci C‑364/24 položená pre prípad konštatovania neplatnosti sporných ustanovení, nie je potrebné na ňu odpovedať.

c)

Predbežný záver o platnosti

120.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že preskúmaním prejudiciálnych otázok nebola zistená nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 26c ods. 3 smernice 2001/18 a vykonávacieho rozhodnutia 2016/321.

2.

Za týchto podmienok navrhujem, aby Súdny dvor na štvrtú otázku vo veci C‑393/24 odpovedal tak, že vykonávacie rozhodnutie 2016/321 sa má vykladať v tom zmysle, že dôvody zákazu pestovania kukurice MON 810, ktorý zaviedlo, nie sú určené v článku 26b ods. 3 písm. a) až g) smernice 2001/18.

3.

O druhej časti piatej otázky vo veci C‑393/24

124.

Druhá časť piatej otázky vo veci C‑393/24 sa týka toho, či vykonávacie rozhodnutie 2016/321 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá sankcionuje nedodržanie zákazu, ktorý je v ňom stanovený.

125.

128.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položili Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) a Tribunale di Udine (Všeobecný súd Udine, Taliansko), takto:

1.

Preskúmaním prejudiciálnych otázok nebola zistená nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 26c ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou (EÚ) 2015/412 z 11. marca 2015, ani platnosť vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/321 z 3. marca 2016, ktorým sa upravuje geografický rozsah pôsobnosti povolenia na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L.) MON 810 (MON‑ØØ81Ø‑6).

2.

Vykonávacie rozhodnutie 2016/321

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 117, 1990, s. 15 ).

( 3 ) Rozhodnutie Komisie 98/294/ES z 22. apríla 1998 o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON 810) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS ( Ú. v. ES L 131, 1998, s. 32 ; Mim. vyd. 03/023, s. 77).

( 4 ) V rámci návrhov na začatie prejudiciálneho konania bolo na Súdnom dvore napadnutých niekoľko vnútroštátnych opatrení. Pozri najmä rozsudky z 8. septembra 2011, Monsanto a i. ( C-58/10 až C‑68/10 , EU:C:2011:553 ); zo 6. septembra 2012, Pioneer Hi Bred Italia ( C-36/11 , EU:C:2012:534 ); z 13. septembra 2017, Fidenato a i. ( C-111/16 , EU:C:2017:676 ), ako aj zo 7. júla 2022, PH (Oblastný zákaz pestovania GMO) ( C-24/21 , EU:C:2022:526 ).

( 5 ) Pozri DUBOUIS, L., BLUMANN, C.: Droit matériel de l’Union européenne . Paris: LGDJ, 7. vyd., 2015, bod 322.

( 6 ) V súčasnosti je týchto členských štátov 18: Belgické kráľovstvo (ale len Valónsko), Bulharská republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely), Helénska republika, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika a Slovinská republika.

( 13 ) Ktorého sa týkajú všetky otázky vo veci C‑364/24, ako aj prvé tri otázky a prvá časť piatej otázky vo veci C‑393/24.

( 14 ) Ktorého sa týka štvrtá otázka a druhá časť piatej otázky vo veci C‑393/24.

( 15 ) Ako vyplýva z právneho rámca uvedeného v týchto návrhoch, sporné ustanovenia stanovujú možnosť nielen zakázať, ale aj obmedziť pestovanie GMO. Vzhľadom na vykonávacie rozhodnutie 2016/321, ktoré stanovuje zákaz pestovania kukurice MON 810 v Taliansku, budem v týchto návrhoch odkazovať len na zákaz pestovania GMO, pokiaľ nebude osobitne potrebný odkaz na obmedzenie. Moje úvahy týkajúce sa zákazu pestovania GMO zavedeného na základe sporných ustanovení alebo jedného z nich však analogicky platia aj pre obmedzenie tohto pestovania zavedené na základe týchto ustanovení.

( 16 ) Rozsudok z 22. júna 2023, Vitol ( C-268/22 , EU:C:2023:508 , bod 53 a citovaná judikatúra).

( 17 ) Rozsudok z 22. júna 2023, Vitol ( C-268/22 , EU:C:2023:508 , bod 55 a citovaná judikatúra).

( 18 ) Rozsudok z 11. marca 1980 ( 104/79 , EU:C:1980:73 ).

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, Stichting Rookpreventie Jeugd a i. ( C-160/20 , EU:C:2022:101 , bod 84 a citovaná judikatúra).

( 26 ) Vo veci C‑364/24 sa druhá otázka týka možnosti neuplatniť vykonávacie rozhodnutie 2016/321 a vyhlásiť ho za „neúčinné“ v prípade neplatnosti sporných ustanovení. Túto otázku vykladám v tom zmysle, že sa v skutočnosti týka platnosti vykonávacieho rozhodnutia 2016/321.

( 27 ) Vo veci C‑393/24 sa piata otázka týka platnosti vykonávacieho rozhodnutia 2016/321 vzhľadom na súbor pravidiel upravujúcich GMO na „jednotnom trhu Európskej únie“. Vnútroštátny súd však neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo posúdenie platnosti tohto rozhodnutia z hľadiska iných ustanovení ako článku 26c ods. 3 smernice 2001/18, ktorý predstavuje jeho právny základ.

( 28 ) Pozri body 33 a 34 nižšie. Poznamenávam, že hoci článok 26c ods. 1, 5 a 6 smernice 2001/18 dopĺňa právny rámec určujúci prvú etapu prechodného mechanizmu, uplatňuje aj jeho druhú etapu. Prípadná neplatnosť preskúmavaného ustanovenia preto nemôže znamenať neplatnosť týchto odsekov, ktoré by sa naďalej uplatňovali na druhú etapu tohto mechanizmu. Okrem toho hoci sa odsek 2 týka len prvej etapy uvedeného mechanizmu, nevzťahuje sa na už udelené povolenie, ale na podané ohlásenia/žiadosti. V týchto veciach teda nie je relevantný.

( 29 ) Rozsudok z 21. decembra 2023, CDIL ( C-96/22 , EU:C:2023:1025 , bod 31 a citovaná judikatúra).

( 30 ) Rozsudok z 21. decembra 2023, CDIL ( C-96/22 , EU:C:2023:1025 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 37 ) Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 .

( 38 ) Rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility) ( C-541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 311 a citovaná judikatúra).

( 39 ) Rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility) ( C-541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 312 a citovaná judikatúra).

( 40 ) Rozsudok z 20. júna 2024, Faurécia ( C-420/23 , EU:C:2024:534 , bod 18 a citovaná judikatúra).

( 41 ) Rozsudok zo 7. marca 2024, Fallimento Esperia a GSE ( C-558/22 , EU:C:2024:209 , bod 39 ).

( 42 ) Rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility) ( C-541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 308 a citovaná judikatúra).

( 49 ) Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísaná v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES (z 22. decembra 1994) týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

( 50 ) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/021, s. 90).

( 51 ) Rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia ( C-123/21 P , EU:C:2023:708 , bod 69 a citovaná judikatúra).

( 52 ) Rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia ( C-123/21 P , EU:C:2023:708 , body 70 a 71 ako aj citovaná judikatúra).

( 53 ) Rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia ( C-123/21 P , EU:C:2023:708 , body 74 a 75 ako aj citovaná judikatúra).

( 54 ) Rozsudok z 15. apríla 2021, Holandsko/Rada a Parlament ( C-733/19 , EU:C:2021:272 , bod 44 ).