C-366/24

proti

Ministre de la Culture,

Ministre de l’Économie, des Finances et de la Souveraineté industrielle et numérique

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh – Slobodné poskytovanie služieb – Voľný pohyb tovaru – Ochrana alebo podpora kultúrnej rôznorodosti – Služba doručenia kníh domov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje minimálny poplatok za také doručenie – Smernica 2006/123/ES“

I. Úvod

4.

V tomto prípade ide potenciálne o smernice 2000/31/ES ( 3 ) a 2006/123/ES ( 4 ), ako aj o základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o FEÚ, konkrétnejšie o voľný pohyb tovaru podľa článku 34 ZFEÚ a slobodné poskytovanie služieb podľa článku 56 ZFEÚ.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 2000/31

Rozsah koordinovaného poľa je bez dopadu na budúcu harmonizáciu [na úrovni Únie] týkajúcu sa služieb informačnej spoločnosti a na budúce právne predpisy, ktoré sa prijmú na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom [Únie]; koordinovaná oblasť zahŕňa len požiadavky týkajúce sa on‑line činností, ako sú on‑line informácie, on‑line reklama, on‑line nakupovanie, on‑line uzatváranie zmlúv a netýka sa právnych požiadaviek členských štátov, ktoré sa týkajú priamo tovaru, ako sú bezpečnostné normy, povinnosti označovať tovar alebo zodpovednosti za tovar, alebo požiadaviek členských štátov týkajúcich sa dodávky alebo prepravy tovaru, vrátane distribúcie zdravotníckych výrobkov;…“

6.

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Cieľ a rozsah“, v odseku 6 stanovuje, že „táto smernica nemá vplyv na opatrenia prijaté na úrovni [Únie] alebo na národnej úrovni, v súvislosti s právom [Únie], s cieľom podporovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosť a zabezpečiť ochranu plurality“.

7.

Článok 2 písm. h) uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam:

–

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovar ako taký,

–

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na dodávku tovaru,

–

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na služby, ktoré sa neposkytujú elektronicky.“

a)

opatrenia sú:

i)

nevyhnutné pre jeden z týchto dôvodov:

–

verejného záujmu…,

…

b)

pred prijatím predmetných opatrení… členský štát:

–

požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia a tento takéto opatrenia neprijal, alebo boli neprimerané,

–

Táto smernica nezasahuje do opatrení, ktoré prijali členské štáty v súlade s právom [Únie], v súvislosti s ochranou alebo podporou kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií vrátane ich financovania. Táto smernica nebráni členským štátom uplatňovať ich základné práva a zásady vzťahujúce sa na slobodu tlače a slobodu prejavu…

…

(33)

Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú široké spektrum činností podliehajúcich neustálej zmene…. Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, tiež zahŕňajú služby poskytované podnikateľom aj spotrebiteľom, ako napríklad… distribučné služby…. Tieto činnosti môžu zahŕňať… služby, ktoré môžu byť poskytované na diaľku, vrátane prostredníctvom internetu.

…

(40)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa od ustanovenia o slobode poskytovať služby bolo možné odchýliť iba v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú odchýlky.…“

10.

Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“ v odsekoch 1 až 6 stanovuje:

„1. Táto smernica stanovuje všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú výkon slobody poskytovateľov usadiť sa a voľný pohyb služieb, pričom sa zachová vysoká úroveň kvality služieb.

2. Táto smernica sa nezaoberá liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vyhradených pre verejné alebo súkromné subjekty, ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

3. Táto smernica sa nezaoberá zrušením monopolov poskytujúcich služby, ani poskytovaním pomoci zo strany členských štátov, na ktoré sa vzťahujú predpisy [Únie] o hospodárskej súťaži.

„1. Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

…

d)

služby v oblasti dopravy…, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti [hlavy VI tretej časti Zmluvy o FEÚ];

…“

„2. Členské štáty skúmajú, či ich právne systémy podmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie splnením niektorej z týchto nediskriminačných požiadaviek:

…

g)

stanovené minimálne a/alebo maximálne tarify, ktoré musí poskytovateľ dodržiavať;

…

3. Členské štáty overujú, že požiadavky uvedené v odseku 2 spĺňajú tieto podmienky:

„1. Členské štáty rešpektujú právo poskytovateľov poskytovať služby v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom sú usadení.

Členský štát, v ktorom sa poskytuje služba, zabezpečuje voľný prístup k činnosti v oblasti služieb a jej slobodné vykonávanie na svojom území.

Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na svojom území splnením požiadaviek, ktoré nedodržiavajú tieto zásady:

a)

nediskriminácia: požiadavka nesmie byť priamo alebo nepriamo diskriminujúca s ohľadom na štátnu príslušnosť, alebo v prípade právnických osôb s ohľadom na členský štát, v ktorom sú usadené;

b)

Francúzske právo

1. Zákon z roku 1981

16.

Článok 1 prvý a štvrtý odsek zákona z roku 1981 stanovuje:

„Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vydáva alebo dováža knihy, je povinná stanoviť maloobchodnú cenu za knihy, ktoré vydáva alebo dováža.

…

3 [eur] s daňou za každú objednávku obsahujúcu jednu alebo viac kníh, ktorých nákupná hodnota je v novom stave nižšia ako 35 eur s daňou,

–

viac ako 0 eur s daňou za každú objednávku obsahujúcu jednu alebo viac kníh, ktorých nákupná hodnota je v novom stave 35 eur s daňou alebo viac.

Takto stanovený minimálny poplatok sa vzťahuje na službu doručenia objednávky bez ohľadu na počet balíkov, z ktorých táto objednávka pozostáva.

Službu doručenia platí kupujúci súčasne so zaplatením objednávky.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

21.

V druhom rade tento súd uvádza, že podľa spoločnosti Amazon článok 1 štvrtý odsek zákona z roku 1981 podmieňuje slobodný výkon činnosti v oblasti služieb požiadavkou, ktorá je nezlučiteľná s podmienkami stanovenými v článku 16 ods. 1 smernice 2006/123. Ministère de la Culture (minister kultúry, Francúzsko) sa zase predovšetkým domnieva, že článok 1 štvrtý odsek tohto zákona bol prijatý na účely ochrany redakčnej a následne kultúrnej rôznorodosti, takže je vylúčený z pôsobnosti tejto smernice na základe jej článku 1 ods. 4 Tento minister subsidiárne uvádza, že kultúrna rôznorodosť je dôvodom umožňujúcim odôvodniť dotknutú právnu úpravu.

22.

V treťom rade, ak by bol výklad ministra kultúry akceptovaný, vnútroštátny súd sa pýta, či preskúmanie právnej úpravy z hľadiska smernice 2006/123 vylučuje jej preskúmanie z hľadiska primárneho práva.

23.

Vo štvrtom rade, ak by sa malo vykonať takéto preskúmanie z hľadiska primárneho práva, vnútroštátny súd sa pýta, či vnútroštátne opatrenie, ktoré stanovuje minimálny poplatok za doručenie tovaru domov, treba považovať za opatrenie, ktoré sa týka spôsobu predaja tohto tovaru, a teda sa má posudzovať z hľadiska voľného pohybu tovaru zaručeného v článku 34 ZFEÚ alebo z hľadiska slobodného poskytovania služieb zaručeného v článku 56 ZFEÚ, najmä s ohľadom na zásah do činnosti online predaja tohto tovaru, alebo na odlišnú povahu doručenia tovaru a predaja tovaru.

3.

V prípade, ak by bolo potrebné posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátneho opatrenia prijatého s cieľom chrániť alebo podporovať kultúrnu rôznorodosť so slobodami, ktoré zaručujú články 34 a 56 [ZFEÚ], má sa vnútroštátne opatrenie, ktorým sa stanovuje minimálny poplatok za doručenie tovaru domov považovať za opatrenie týkajúce sa spôsobu predaja tohto tovaru, a teda sa má posudzovať výlučne z hľadiska voľného pohybu tovaru, alebo je potrebné posúdiť túto právnu úpravu výlučne z hľadiska slobodného poskytovania služieb, najmä s ohľadom na zásah do činnosti online predaja tohto tovaru, alebo na odlišnú povahu doručenia tovaru v porovnaní s predajom tovaru?“

IV. Analýza

25.

Na úvod treba zdôrazniť, že všetky prejednávané prejudiciálne otázky majú za cieľ určiť právo Únie, ktoré sa uplatňuje v tomto prípade. S týmto cieľom sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora svojou prvou otázkou, či sa uplatňujú ustanovenia smernice 2006/123, druhou otázkou, pre prípad, že sa smernica 2006/123 uplatňuje, či možno vykonať preskúmanie z hľadiska primárneho práva, a treťou otázkou, či dotknutá právna úprava predstavuje prekážku podľa článkov 34 alebo 56 ZFEÚ. Naproti tomu sa nepýta na možné odôvodnenie prípadnej prekážky.

A.

28.

Hoci tento všeobecný mechanizmus určovania cien nie je predmetom týchto návrhov, možno uviesť, že podľa jeho stúpencov táto kultúrna politika umožňuje zabezpečiť životaschopnosť a pluralitu vydavateľského sektora a zachovať hustú a rozmanitú sieť distribúcie kníh na celom vnútroštátnom území.

29.

Okrem toho uvádzam, že Súdnemu dvoru už bola položená otázka týkajúca sa maloobchodnej ceny kníh vo Francúzsku, ako aj v Rakúsku, a tento súd dospel k záveru, že takéto úpravy nie sú nezlučiteľné s ustanoveniami týkajúcimi sa vnútorného trhu a predovšetkým s voľným pohybom tovaru. ( 7 )

30.

Rozmach predajov na internete hlboko otriasol nielen zvykmi zákazníkov, ale podľa francúzskej vlády aj rovnováhou vytvorenou zákonom z roku 1981. Viedol tiež k tomu, že sa objavil nový faktor hospodárskej súťaže: náklady na doručenie. Niektoré veľké online platformy totiž ponúkali bezplatné doručenie kníh, a to podľa francúzskej vlády na úkor ostatných maloobchodníkov. S cieľom napraviť túto nerovnováhu medzi subjektmi na trhu bol tento zákon zmenený a to tak, že vyžaduje, aby účtovanie nákladov na doručenie rešpektovalo minimálnu sumu poplatku a stanovuje spodnú hranicu 3 eur, ako aj možnosť takmer bezplatného doručenia od nákupu vo výške 35 eur.

V tejto súvislosti sa Amazon a Komisia domnievajú, že dotknutá právna úprava patrí do koordinovanej oblasti smernice 2000/31.

34.

Podľa článku 3 ods. 2 smernice 2000/31 členské štáty nemôžu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedziť slobodné poskytovanie služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu. „Koordinovaná oblasť“ je v článku 2 písm. h) smernice 2000/31 definovaná ako požiadavky ustanovené v právnych systémoch členských štátov uplatniteľné na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti alebo na služby informačnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či sú všeobecnej povahy alebo či sú pre ne špeciálne navrhnuté.

35.

Smernica 2000/31 je teda založená na logike „krajiny pôvodu“. ( 8 ) Požiadavky na prístup a výkon prakticky bez výnimky stanovuje členský štát pôvodu.

36.

Tieto argumenty ma nepresvedčili.

40.

Najprv treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že hoci vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uvádzania kontaktných šošoviek na trh patria do pôsobnosti smernice 2000/31 v rozsahu, v akom sa týkajú predaja takýchto šošoviek prostredníctvom internetu, nie je to prípad vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa dodávania týchto šošoviek. ( 9 ) Právna úprava, o ktorú ide v tomto prípade, má však za cieľ a následok upraviť doručovanie kníh domov. Za týchto okolností nemôžem súhlasiť s argumentáciou spoločnosti Amazon a Komisie, podľa ktorej je doručenie knihy v skutočnosti vedľajšou a neoddeliteľnou podmienkou online predaja. ( 10 )

41.

Je samozrejme pravda, že keď spotrebiteľ kúpi knihu online, zo svojho pohľadu urobí iba jednu transakciu. Zároveň však platí, že právne a skutkovo ide o dve transakcie, teda o predaj knihy a jej následné doručenie.

42.

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, chce vnútroštátny súd vedieť, v prvom rade to, či sa článok 1 ods. 4 smernice 2006/123 má vykladať v tom zmysle, že vylučuje z jej pôsobnosti vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje minimálny poplatok za doručenie objednávky obsahujúcej jednu alebo viac kníh domov; v druhom rade, v prípade, ak na túto otázku treba odpovedať záporne, to, či podpora kultúrnej rôznorodosti stanovená v tomto ustanovení vykladanom v spojení s článkom 16 ods. 1 písm. b) tejto smernice môže odôvodniť takéto opatrenie, a v treťom rade, ak sa uvedená smernica uplatňuje, v podstate to, či možno dotknutú právnu úpravu preskúmať z hľadiska primárneho práva Únie.

1. Špecifické povinnosti vyplývajúce zo smernice 2006/123

45.

Keď sa na činnosť uplatňuje smernica 2006/123, je dotknutý členský štát povinný najmä odstrániť obmedzenia slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb. V tejto súvislosti článok 16 tejto smernice stanovuje, že obmedzenia sú prípustné iba vtedy, ak sú odôvodnené niektorým zo závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu vymenovaných týmto ustanovením, a sú primerané a nediskriminačné. Okrem tejto všeobecnej povinnosti musia členské štáty dodržiavať rad iných konkrétnejších povinností.

46.

Tieto povinnosti majú za následok najmä administratívne zjednodušenie ( 11 ) tým, že vytvárajú miesta jednotného kontaktu ( 12 ) a upravujú postupy prostredníctvom elektronických prostriedkov ( 13 ), povinnosť pomoci príjemcom služieb ( 14 ), povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia sprístupnili príjemcom rad informácií ( 15 ) a povinnosť administratívnej spolupráce s ostatnými členskými štátmi ( 16 ).

Tento článok ďalej v odsekoch 2 až 6 ( 17 ) upravuje oblasti, ktorými sa smernica 2006/123 „nezaoberá“ alebo ktoré „neovplyvňuje“ (vo francúzštine tiež „ne porte pas atteinte“, „n’affecte pas“ a „ne s’applique pas“) a predovšetkým vo svojom odseku 4 uvádza, že smernica „ neovplyvňuje opatrenia prijaté na úrovni [Únie] alebo na vnútroštátnej úrovni, v súlade s právom [Únie], na ochranu alebo na podporu kultúrnej alebo jazykovej rôznorodosti či plurality médií “ ( 18 ).

50.

Naproti tomu článok 2 smernice 2006/123, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte, a jej odsek 2 upravuje rad výnimiek z tejto zásady. Spresňuje, že táto smernica „sa nevzťahuje“ na celý rad „činností“.

51.

Výklad článkov 1 a 2 smernice 2006/123 ma vedie k tejto otázke: prečo táto smernica venuje dva články predmetu svojej úpravy a svojmu rozsahu pôsobnosti, čo sa intuitívne zdá byť jedna a tá istá vec? Ako vysvetliť rozdiel vo formulácii medzi jednotlivými odsekmi?

52.

55.

Takýto prístup však neprichádza do úvahy z nasledujúcich dôvodov.

56.

Podľa môjho názoru si možno ťažko predstaviť, že ustanovenie právneho aktu nemá žiadny právny účinok. Myslím si, že každý odsek článku 1 smernice 2006/123 treba starostlivo posúdiť a vyložiť so zreteľom na povahu dotknutých opatrení, aj keď, ako to preukážem ďalej v týchto návrhoch, žiaden z možných výkladov článku 1 ods. 4 tejto smernice nie je skutočne uspokojivý.

57.

V tejto súvislosti podotýkam, že každý doslovný a sémantický výklad, ktorý má preukázať rozdiel medzi dotknutými výrazmi, ( 20 ) je odsúdený na neúspech, pretože takýto rozdiel neexistuje v niektorých jazykových verziách smernice 2006/123. ( 21 ) Preto vzhľadom na to, že i) všetky úradné jazyky Únie sú autentickými jazykmi, v ktorých sa vypracúvajú dokumenty, takže ii) všetky jazykové verzie aktu Únie je nutné v zásade uznávať ako rovnocenné, ( 22 ) na to, že iii) výklad ustanovenia práva Únie teda zahŕňa porovnanie rôznych jazykových verzií ( 23 ) a na to, že iv) rôzne jazykové verzie textu práva Únie sa majú vykladať jednotne ( 24 ), navrhujem Súdnemu dvoru, aby nehľadal rozdiel medzi výrazmi „ne porte pas atteinte“, „n’affecte pas“ a „ne s’applique pas“ použitými (vo francúzštine) v článku 1 smernice 2006/123.

61.

Ako je to však s opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni, ktoré majú chrániť alebo podporovať jazykovú rôznorodosť a ktoré pojmovo majú širší rozsah ako činnosti? A čo oblasti, ktoré chcel normotvorca možno vylúčiť zo smernice? Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice 2006/123, chápem tak, že normotvorca Únie ich nechcel vylúčiť z pôsobnosti smernice, ale chcel upozorniť, že táto smernica sa má vykladať s prihliadnutím na tieto opatrenia, čo najmä znamená, že takéto opatrenia môžu slúžiť ako prostriedky na odôvodnenie prekážky slobodného poskytovania služieb.

62.

Vzhľadom na toto konštatovanie treba teraz preskúmať, ako sa preukazuje, že na právnu úpravu sa vzťahuje ochrana kultúrnej rôznorodosti.

63.

Samotná skutočnosť, že členský štát sa jednoducho odvoláva na to, že na právnu úpravu sa vzťahuje ochrana kultúrnej rôznorodosti, nemôže stačiť, keďže podľa takéhoto prístupu by členské štáty mohli jednostranne určiť určité aspekty pôsobnosti smernice 2006/123.

67.

Navrhujem teda odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 1 ods. 4 smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje minimálny poplatok za doručenie objednávky obsahujúcej jednu alebo viaceré knihy domov, patrí do pôsobnosti tejto smernice a môže byť odôvodnená, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 16 uvedenej smernice.

68.

Pokiaľ ide o otázku, či sa v prípade uplatniteľnosti smernice 2006/123 uplatňuje primárne právo, odpoveď vyplýva z ustálenej judikatúry: keď je daná pôsobnosť smernice 2006/123, netreba odkazovať na články 49 a 56 ZFEÚ, ani na ostatné základné slobody vnútorného trhu.

C.

Tretia prejudiciálna otázka

72.

Nie je sporné, že dotknutá právna úprava sa týka kníh ako tovaru a zároveň ich doručenia ako služby. Keď sa veci týkajú zároveň tovaru a služieb, Súdny dvor obvykle skúma iba jednu slobodu na základe tzv. testu „ťažiska“. ( 30 ) V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane vyhlásil, že keď vnútroštátne opatrenie ovplyvňuje tak slobodné poskytovanie služieb, ako aj voľný pohyb tovaru, Súdny dvor ho skúma v zásade len s ohľadom na jednu z týchto dvoch základných slobôd, ak je preukázané, že za daných okolností je jedna z týchto slobôd vo vzťahu k druhej úplne druhoradá a môže s ňou byť spojená. ( 31 ) V tomto rámci má Súdny dvor tendenciu rozhodovať veci týkajúce sa maloobchodného predaja s ohľadom na voľný pohyb tovaru. ( 32 ) Súdny dvor však nepopiera, že hospodárska činnosť má z hľadiska základných slobôd mnoho aspektov, aj keď situáciu posúdil iba s ohľadom na jednu slobodu.

73.

Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Burmanjer a i. ( 33 ), tak Súdny dvor rozhodol, že nemožno vylúčiť, že predaj výrobku môže byť sprevádzaný činnosťou obsahujúcou prvky „služby“. Táto okolnosť však sama osebe nemôže stačiť na to, aby hospodárska činnosť, ako je ambulantný predaj, bola kvalifikovaná ako „poskytovanie služby“ v zmysle článku 56 ZFEÚ. V každom prípade treba naopak preukázať, či toto poskytnutie je alebo nie je úplne druhoradým aspektom vo vzťahu k aspektom týkajúcim sa voľného pohybu tovaru. ( 34 )

74.

Pokiaľ ide o analýzu situácie iba s ohľadom na jednu slobodu, v návrhoch, ktoré som predniesol vo veciach X a Visser ( 35 ), som odkázal na logiku tzv. testu „ťažiska“: v situácii, keď má Súdny dvor vyložiť iba primárne právo, je prirodzené, že sa sústredí na prevažujúcu základnú slobodu. Prečo by mal robiť rovnaký test s ohľadom na inú slobodu iba preto, aby dospel k rovnakému výsledku? Všetky základné slobody majú napokon ten istý cieľ: odstrániť prekážky obchodu na vnútornom trhu. To, či sa na konkrétnu situáciu vzťahuje, povedzme, iba článok 49 ZFEÚ, iba článok 34 ZFEÚ, články 34 a 56 ZFEÚ alebo iba článok 56 ZFEÚ, nemá vo veľkej väčšine prípadov veľký význam.

78.

Podľa môjho názoru to platí aj pre právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej. Aj keď sa táto právna úprava výslovne týka ceny platenej kupujúcim za službu doručenia kníh, v žiadnom prípade neupravuje podmienky zmlúv uzavretých s poskytovateľmi tejto služby, ani cenu, ktorú sú títo poskytovatelia povinní účtovať za uvedenú službu. Dotknutá právna úprava sa teda netýka týchto poskytovateľov, ale predajcov kníh.

79.

Túto právnu úpravu treba teda posúdiť s prihliadnutím na články 34 a 36 ZFEÚ.

80.

Na rozptýlenie akejkoľvek možnej pochybnosti, ktorú by vnútroštátny súd mohol mať v tejto súvislosti, treba uviesť, že dotknutá právna úprava nepredstavuje „spôsob predaja“ v zmysle judikatúry Keck ( 39 ).

84.

V tomto štádiu sa teda treba domnievať, že dotknutá právna úprava nepredstavuje spôsob predaja, ktorý by mal za následok jej vylúčenie z pôsobnosti článku 34 ZFEÚ.

V. Návrh

85.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), odpovedal takto:

Článok 1 ods. 4 a článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

( 5 ) JORF č. 83 zo 7. apríla 2023, text č. 22 (ďalej len „výnos zo 4. apríla 2023“).

( 6 ) Rozsudok z 2. decembra 2010 ( C‑108/09 , EU:C:2010:725 ).

( 7 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 10. januára 1985, Association des Centres distributeurs Leclerc a Thouars Distribution ( 229/83 , EU:C:1985:1 ); z 23. októbra 1986, Cognet ( 355/85 , EU:C:1986:410 ); zo 14. júla 1988, Syndicat des libraires de Normandie ( 254/87 , EU:C:1988:413 ), a z 3. októbra 2000, Échirolles Distribution ( C‑9/99 , EU:C:2000:532 ). V súvislosti s rakúskou právnou úpravou cien dovážaných kníh pozri rozsudok z 30. apríla 2009, Fachverband der Buch‑ und Medienwirtschaft ( C‑531/07 , EU:C:2009:276 ).

( 8 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol vo veciach Airbnb Ireland a i. ( C‑662/22 až C‑667/22 , EU:C:2024:18 , bod 145 ). Pozri rovnako rozsudok z 9. novembra 2023, Google Ireland a i. ( C‑376/22 , EU:C:2023:835 , bod 42 ).

( 9 ) Pozri rozsudok z 2. decembra 2010, Ker‑Optika ( C‑108/09 , EU:C:2010:725 , bod 77 ).

( 10 ) Domnievam sa, že dodanie výrobku úzko súvisí s predajom tovaru ako takým; pozri rovnako analýzu v nasledujúcich bodoch týchto návrhov týkajúcu sa článku 34 ZFEÚ. Nesúvisí však s predajom online .

( 17 ) Pozri bod 11 vyššie.

( 18 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je formulované rovnako ako článok 1 ods. 6 smernice 2000/31.

( 19 ) Jeden z autorov to považoval za jeden z možných výkladov, pozri BARNARD, C.: Unravelling the Services Directive. In: Common Market Law Review , č. 45, 2008, s. 323 – 394, predovšetkým s. 344.

( 20 ) Teda výrazmi „ne porte pas atteinte“, „n’affecte pas“ a „ne s’applique pas“.

( 21 ) Vo viacerých jazykových verziách je použitý iba jeden výraz (a nie tri ako vo francúzskej jazykovej verzii), okrem iného v španielskej („no afecta“), anglickej („does not affect“), nemeckej („berührt nicht“), talianskej („non pregiudica“), poľskej („nie ma wpływu“), portugalskej („não afecta“) a rumunskej („nu afectează“) jazykovej verzii.

( 22 ) Pozri najmä rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele) ( C‑24/19 , EU:C:2020:503 , bod 39 a citovaná judikatúra).

( 29 ) Nebolo by logické vykonávať úplné preskúmanie proporcionality opatrenia na účely určenia pôsobnosti smernice 2006/123.

( 30 ) Pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesol vo veciach X a Visser ( C‑360/15 a C‑31/16 , EU:C:2017:397 , bod 90 ). Keď konkrétnu základnú slobodu nemožno jednoducho ignorovať z dôvodu, že je úplne druhoradá, Súdny dvor vykonáva spoločné preskúmanie oboch slobôd a ich postupné preskúmanie. Pozri podrobne návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach X a Visser ( C‑360/15 a C‑31/16 , EU:C:2017:397 , body 89 až 95 ).

( 31 ) Pozri rozsudky z 24. marca 1994, Schindler ( C‑275/92 , EU:C:1994:119 , bod 22 ); zo 14. októbra 2004, Omega ( C‑36/02 , EU:C:2004:614 , bod 26 ); z 26. mája 2005, Burmanjer a i. ( C‑20/03 , EU:C:2005:307 , bod 35 ), ako aj z 2. decembra 2010, Ker‑Optika ( C‑108/09 , EU:C:2010:725 , bod 43 ).

( 32 ) Pozri rozsudok z 13. januára 2000, TK‑Heimdienst ( C‑254/98 , EU:C:2000:12 ).

( 33 ) Rozsudok z 26. mája 2005 ( C‑20/03 , EU:C:2005:307 , bod 34 ).

( 34 ) Pozri rozsudok z 26. mája 2005, Burmanjer a i. ( C‑20/03 , EU:C:2005:307 , bod 34 ).

( 41 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Rakúsko/Nemecko ( C‑591/17 , EU:C:2019:99 , bod 118 ).

( 42 ) Pozri rozsudok z 18. júna 2019, Rakúsko/Nemecko ( C‑591/17 , EU:C:2019:504 , bod 129 ).

( 43 ) V súvislosti s predajom farmaceutických výrobkov na diaľku pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2016, Deutsche Parkinson Vereinigung ( C‑148/15 , EU:C:2016:776 , bod 23 a citovaná judikatúra).

( ) V súvislosti s predajom farmaceutických výrobkov na diaľku pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol vo veci Deutsche Parkinson Vereinigung ( C‑148/15 , EU:C:2016:394 , bod 35 a nasl.). Niektorí autori súhlasia s týmto názorom a tvrdili, že stanovenie maloobchodnej ceny môže mať negatívne dôsledky na dovoz tým, že obmedzuje súťažnú výhodu dovozcu, pozri MÜLLER‑GRAFF, P.‑C. In: VON DER GROEBEN, H., SCHWARZE, J., HATJE, A., (ed.): Europäisches Unionsrecht (Kommentar) , Artikel 34 AEUV, 7. vyd., Baden‑Baden: Nomos, bod 143.