C-371/24

za účasti:

Ministère public

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica (EÚ) 2016/680 – Článok 10 – Spracúvanie osobitných kategórií údajov – Úplná nevyhnutnosť – Charta základných práv Európskej únie – Články 7, 8 a 49“

I. Úvod

1.

Článok 1 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/680 ( 2 ) stanovuje, že „touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu“.

4.

Článok 4 tejto smernice znie takto:

„1. Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:

a)

spracúvané zákonným spôsobom a spravodlivo;

5.

Článok 6 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ je v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere povinný jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad:

a)

osoby, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin;

b)

Článok 8 tejto smernice stanovuje:

„1. Členské štáty stanovia, že spracúvanie je zákonné iba vtedy a do takej miery, pokiaľ je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej príslušným orgánom na účely stanovené v článku 1 ods. 1, a ak je založené na práve Únie alebo na práve členského štátu.

2. Právo členského štátu upravujúce spracúvanie v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice stanoví aspoň ciele spracúvania, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, a účely spracúvania.“

7.

Článok 10 smernice 2016/680 stanovuje:

„Spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby je možné len vtedy, ak je úplne nevyhnutné, podlieha primeraným zárukám ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a len:

8.

Článok 13 tejto smernice znie takto:

„1. Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ sprístupní dotknutej osobe aspoň tieto informácie:

a)

totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa;

b)

existenciu práva žiadať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom a ich opravu alebo vymazanie a obmedzenie spracúvania osobných údajov týkajúceho sa dotknutej osoby.

2. Popri informáciách uvedených v odseku 1 členské štáty prostredníctvom právnych predpisov stanovia, že prevádzkovateľ v osobitných prípadoch poskytne dotknutej osobe aj tieto ďalšie informácie s cieľom umožniť výkon jej práv:

a)

právny základ spracúvania;

b)

doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;

zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania;

b)

zabrániť ohrozeniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií;

c)

chrániť verejnú bezpečnosť;

d)

„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 52, členské štáty stanovia právo dotknutej osoby na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice došlo k porušeniu jej práv stanovených v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice.“

B. Francúzske právo

10.

Článok 55‑1 code de procédure pénale (Trestný poriadok) stanovuje:

„Dôstojník kriminálnej polície môže uskutočniť alebo nechať uskutočniť pod svojou kontrolou od každej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie o predmetných skutočnostiach, alebo od každej osoby, v prípade ktorej existuje jeden alebo viacero hodnoverných dôvodov na podozrenie z toho, že spáchala trestný čin alebo sa oň pokúsila, vonkajšie odbery potrebné na vykonanie technických a vedeckých skúmaní na porovnanie so stopami a dôkazmi odobratými pre potreby vyšetrovania.

Uskutočňuje alebo nechá pod svojou kontrolou uskutočniť zaznamenanie identifikačných údajov, najmä odobratie odtlačkov prstov, odtlačkov dlaní alebo vyhotovenie fotografií, ktoré sú potrebné na založenie do policajných spisov a nahliadanie do nich v súlade s pravidlami špecifickými pre každý z týchto spisov.

12.

Dňa 1. júna 2020 bol HW po prepustení z policajného zadržania predvedený pred prokurátora a sudcu, ktorý rozhoduje o prepustení na slobodu a väzbe (juge des libertés et de la détention) (Francúzsko), ktorý ho podrobil súdnemu dohľadu a oznámil mu, že sa má dostaviť na Tribunal correctionnel de Paris (Trestný súd Paríž, Francúzsko). Bol obvinený z toho, že:

–

po prvé 30. mája 2020 v Paríži organizoval demonštráciu na verejnej komunikácii, ktorá nebola predmetom predchádzajúceho ohlásenia za podmienok stanovených zákonom, v prejednávanej veci najmä tým, že účastníkov nabádal, aby sa nepreukazovali dokladmi totožnosti, aby nespolupracovali so zásahom poriadkových síl a vytvorili ľudskú reťaz, pričom tieto pokyny ostatní demonštranti bezodkladne splnili,

–

po druhé 31. mája 2020 v Paríži s vedomosťou o tajnom postupe dešifrovania kryptografického prostriedku, ktorý mohol byť použitý na prípravu, uľahčenie alebo spáchanie trestného činu alebo prečinu, odmietol ho na žiadosť súdu prezradiť alebo vykonať v rámci predbežného vyšetrovania, vyšetrovania v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu alebo dokazovania, v prejednávanej veci tým, že odmietol oznámiť kódy svojho telefónu, a

15.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že bez ohľadu na rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) ( 3 ) zostáva niekoľko otázok týkajúcich sa výkladu článku 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice.

16.

Po prvé úvahy Súdneho dvora uvedené v rozsudku Ministerstvo na vatrešnite raboti I sa uplatňujú na trestné konanie, ktoré upravuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby, proti ktorej existujú dostatočné dôkazy o spáchaní trestného činu na odôvodnenie jej obvinenia. ( 4 ) Naopak, Súdny dvor sa ešte nevyjadril k právnej situácii, akou je právna situácia stanovená v článku 55‑1 Trestného poriadku, ktorý upravuje systematický zber biometrických údajov ( 5 ) od osoby, v prípade ktorej existuje „jeden alebo viacero hodnoverných dôvodov na podozrenie z toho, že spáchala trestný čin alebo sa oň pokúsila“, v rámci vyšetrovania, pričom to neznamená vznesenie obvinenia. Treba teda určiť, či táto podmienka postačuje na splnenie požiadaviek vyplývajúcich zo smernice 2016/680.

17.

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či smernica 2016/680 ukladá príslušným orgánom povinnosť odôvodniť úplnú nevyhnutnosť spracovania údajov, ktoré vykonávajú.

„1.

Má sa článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 danej smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 55‑1 francúzskeho Trestného poriadku, v ktorom sa stanovuje systematické zaznamenávanie identifikačných údajov (odoberanie odtlačkov prstov a vyhotovovanie fotografií) osôb, v prípade ktorých existuje jeden alebo viacero dôvodov na podozrenie, že spáchali trestný čin alebo sa oň pokúsili?

2.

Má sa článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 55‑1 francúzskeho Trestného poriadku, v ktorom sa nestanovuje povinnosť príslušného orgánu v každom jednotlivom prípade primerane odôvodniť, prečo je zaznamenanie identifikačných údajov úplne nevyhnutné?

3.

Má sa článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 danej smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 55‑1 francúzskeho Trestného poriadku, ktorá umožňuje samostatné trestné stíhanie a odsúdenie osoby, ktorá odmietla zaznamenanie identifikačných údajov, aj keď táto osoba nebola stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, na základe ktorého bolo opatrenie zaznamenania identifikačných údajov prijaté?“

22.

Pripomínam, že vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou pýta, či sa má článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje systematické zaznamenávanie identifikačných údajov (odoberanie odtlačkov prstov a vyhotovovanie fotografií) osôb, v prípade ktorých existuje jeden alebo viacero dôvodov na podozrenie, že spáchali trestný čin alebo sa oň pokúsili.

23.

Chcel by som uviesť, že na základe znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že hlavným zdrojom obáv vnútroštátneho súdu je skutočnosť, že článok 55‑1 Trestného poriadku povoľuje zber biometrických údajov osôb, ktoré nie sú formálne obvinené v trestnom konaní.

24.

Pokiaľ ide o znenie prvej otázky, účastníci konania sa v rámci svojich písomných pripomienok vyjadrili k použitiu prídavného mena „ systematické “ zo strany vnútroštátneho súdu. ( 6 )

28.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprináleží vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátnych ustanovení ani posúdiť, či ich vnútroštátny súd vykladá alebo uplatňuje správne, keďže táto úloha patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov. ( 8 )

29.

Súdny dvor, ktorý má poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, má však právomoc poskytnúť mu usmernenia založené na spise vo veci samej, ako aj na písomných a ústnych pripomienkach, ktoré mu boli predložené. ( 9 )

30.

Uvedomujem si, že hranica medzi poskytnutím užitočnej odpovede a výkladom vnútroštátneho práva môže byť tenká.

34.

Vzhľadom na predchádzajúce dva body a pripomienky účastníkov konania v prejednávanej veci ( 13 ) je potrebné objasniť výrazy „priestor na voľnú úvahu“ a „systematické získavanie“ údajov.

35.

Ako vyplýva z bodov 113 a 114 rozsudku Ministerstvo na vatrešnite raboti I, na jednej strane sa „priestor na voľnú úvahu“ vzťahuje na možnosť stanovenú vnútroštátnym právom, aby príslušný orgán určil a preukázal úplnú nevyhnutnosť spracovania údajov. Na druhej strane je zber „systematický“, ak sa záväzne vzťahuje na každú osobu, ktorá patrí do pôsobnosti predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy.

36.

Z toho vyplýva, že na to, aby Súdny dvor mohol poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, musí najprv určiť, či je získavanie údajov, o ktoré ide v prejednávanej veci, „systematické“ v zmysle rozsudku Ministerstvo na vatrešnite raboti I.

2.

O veci samej

a)

Všeobecné poznámky k článku 10 smernice 2016/680, ako ho vykladá Súdny dvor

40.

Po prvé treba uviesť, že článok 10 smernice 2016/680 predstavuje špecifické ustanovenie upravujúce spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov (ďalej len „citlivé údaje“) vrátane biometrických údajov. ( 15 ) Ako vyplýva z judikatúry, účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť zvýšenú ochranu v súvislosti s týmto spracúvaním, ktoré z dôvodu osobitnej citlivosti predmetných údajov a kontextu, v ktorom sa spracúvajú, môže spôsobiť, ako vyplýva z odôvodnenia 37 uvedenej smernice, značné riziká pre slobody a základné práva, akými sú právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov, ktoré sú zaručené článkami 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). ( 16 )

43.

Chcem poukázať na to, že smernica 2016/680 nedefinuje požiadavku „úplnej nevyhnutnosti“ stanovenú v jej článku 10.

44.

Niektoré náznaky však možno vyvodiť z iných ustanovení tejto smernice. Bez toho, aby boli dotknuté sprísnené podmienky týkajúce sa zákonnosti spracovania citlivých údajov stanovené touto smernicou, sa teda požiadavka úplnej nevyhnutnosti musí vykladať vo svetle zásad uvedených v článkoch 4 a 8 tejto smernice. ( 19 )

45.

To zahŕňa najmä preskúmanie úplnej nevyhnutnosti zhromažďovania citlivých údajov z hľadiska účelov a cieľov takéhoto zhromažďovania v súlade so zásadami obmedzenia účelu a minimalizácie údajov, ( 20 ) pričom tento súlad je vyjadrením zásady proporcionality. ( 21 )

49.

Chcem poukázať na to, že pokiaľ ide o závažnosť trestného činu, treba zohľadniť aj osobitnú povahu úloh policajných orgánov. Ako Súdny dvor zdôraznil v rozsudku Bezirkshauptmannschaft Landeck, domnievať sa, že jedine boj proti závažnej trestnej činnosti môže odôvodniť prístup k údajom nachádzajúcim sa v mobilnom telefóne, by obmedzilo vyšetrovacie právomoci príslušných orgánov v zmysle smernice 2016/680 vo vzťahu k trestným činom vo všeobecnosti . Podľa Súdneho dvora by sa tým zvýšilo riziko beztrestnosti za takéto trestné činy vzhľadom na význam, ktorý takéto údaje môžu mať pre vyšetrovanie trestných činov. Takéto obmedzenie je teda v rozpore s osobitnou povahou úloh vykonávaných týmito orgánmi na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tejto smernice, ktoré sú zdôraznené v jej odôvodneniach 10 a 11, a ohrozuje cieľ sledovaný uvedenou smernicou, ktorým je vybudovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci Únie. ( 25 )

50.

Skutočnosť, že samotný trestný čin nie je kvalifikovaný ako „závažný“, teda v zásade nemôže sama osebe odôvodniť vylúčenie úplnej nevyhnutnosti zberu biometrických údajov. V závislosti od povahy trestného činu, a nie od jeho závažnosti, sa totiž zber tohto typu údajov môže ukázať ako nevyhnutný pre konštatovanie niektorých trestných činov alebo identifikáciu ich páchateľov.

51.

Ak sa naopak úplná nevyhnutnosť zberu biometrických údajov nezakladá na povahe trestného činu, musí byť podložená inými skutočnosťami.

Tieto ciele súvisia na jednej strane s použitím údajov zhromaždených v rámci konkrétneho trestného konania a na druhej strane so spracovaním na účely iných konaní. Potreba vykonať toto spracovanie výslovne vyplýva z odôvodnenia 27 smernice 2016/680. ( 27 )

54.

Je preto potrebné konštatovať, že zber biometrických údajov je relevantný a primeraný vzhľadom na stanovené ciele. ( 28 ) Jeho nevyhnutnosť však závisí okrem iného od jeho rozsahu, ktorý je definovaný platnou legislatívou.

2) Rozsah zberu údajov

55.

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok francúzskej vlády, neexistuje zhoda, pokiaľ ide o rozsah získavania údajov, o ktoré ide vo veci samej. Podľa vnútroštátneho súdu môžu orgány justičnej polície získať biometrické údaje od každej osoby, v prípade ktorej existuje „jeden alebo viacero hodnoverných dôvodov na podozrenie z toho, že spáchala trestný čin alebo sa oň pokúsila“. ( 29 ) Naopak, podľa francúzskej vlády sa toto zhromažďovanie údajov môže týkať na jednej strane osôb, voči ktorým neexistujú len podozrenia, ale závažné alebo zhodujúce sa dôkazy, na základe ktorých je pravdepodobné, že sa mohli ako páchatelia alebo spolupáchatelia podieľať na spáchaní trestného činu alebo prečinu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody, a na druhej strane osôb, ktorých istá identifikácia je potrebná. ( 30 )

59.

Zdôrazňujem, že trestnoprávna úprava patrí do právomoci členských štátov. ( 32 ) Najmä rôzne fázy trestného konania, ako aj s nimi spojené práva a záruky dotknutej osoby sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť. Z toho vyplýva, že táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca na účely výkladu článku 10 smernice 2016/680.

60.

Tento výklad nie je spochybnený článkom 6 smernice 2016/680. Toto ustanovenie totiž stanovuje povinnosť v prípade potreby a v rámci možností jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, aby nedochádzalo k rovnakému stupňu zásahu do ich základného práva na ochranu osobných údajov bez ohľadu na to, do ktorej kategórie patria. ( 33 ) Cieľom tohto ustanovenia však nie je určiť kategórie osôb, ktorých údaje môžu byť zhromažďované. ( 34 )

61.

Po druhé, pokiaľ ide o rozsah zberu biometrických údajov, o ktorý ide vo veci samej, pripomínam, že v rámci prejudiciálneho konania môže Súdny dvor len vymedziť podmienky vyplývajúce z práva Únie, ktoré musí vnútroštátne právo dodržať, pričom určenie uplatniteľných ustanovení vnútroštátneho práva a ich výklad patria do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov. ( 35 )

Na to, aby tento priestor na voľnú úvahu spĺňal požiadavky smernice 2016/680, však musí francúzska právna úprava stanoviť povinnosť príslušných orgánov posúdiť úplnú nevyhnutnosť zhromažďovania biometrických údajov dotknutých osôb. ( 38 )

65.

Súdny dvor už totiž rozhodol, že splnenie tohto kritéria prináleží len príslušným orgánom. ( 39 )

66.

V prejednávanej veci z pripomienok francúzskej vlády vyplýva, že články 6 a 88 loi n o . 78‑17 du 6 janvier 1978, relative à l’informatique, aux fichiers et aux libertés (zákon č. 78‑17 zo 6. januára 1978 o informačných technológiách, spisoch a občianskych slobodách) ( 40 ) preberajú článok 10 smernice 2016/680, pričom výslovne uvádzajú kritérium úplnej nevyhnutnosti stanovené v tejto smernici. Táto vláda dodáva, že zhromažďovanie biometrických údajov na základe článku 55‑1 Trestného poriadku nemôže porušovať tieto právne predpisy.

67.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor na prvú otázku odpovedal tak, že článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje získavanie biometrických údajov od každej osoby, v prípade ktorej existuje jeden alebo viacero hodnoverných dôvodov na podozrenie z toho, že spáchala trestný čin alebo sa oň pokúsila, za predpokladu, že táto právna úprava stanovuje povinnosť príslušného orgánu posúdiť úplnú nevyhnutnosť každého získania údajov.

B. O druhej prejudiciálnej otázke

71.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je príslušný orgán povinný odôvodniť rozhodnutie o zbere biometrických údajov vzhľadom na požiadavku úplnej nevyhnutnosti vyplývajúcu z článku 10 smernice 2016/680.

72.

Podľa môjho názoru takáto povinnosť vyplýva z rozsudkov Ministerstvo na vatrešnite raboti II a Bezirkshauptmannschaft Landeck a nevidím dôvod odchýliť sa od tejto judikatúry.

76.

Po prvé podľa článku 54 smernice 2016/680, ktorý je vyjadrením článku 47 Charty, členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že jej práva vyplývajúce z ustanovení prijatých na základe tejto smernice boli porušené v dôsledku spracúvania jej osobných údajov vykonaného v rozpore s týmito ustanoveniami.

77.

Po druhé z judikatúry vyplýva, že právo na účinný súdny prostriedok nápravy zaručené v článku 47 Charty si v zásade vyžaduje, aby sa dotknutá osoba mohla oboznámiť s dôvodmi, na ktorých je založené rozhodnutie prijaté voči nej, buď prečítaním samotného rozhodnutia, alebo oznámením týchto dôvodov, aby mohla brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby mohol tento súd v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia. ( 45 )

78.

Keďže Súdny dvor dospel k záveru, že súd nemôže nahradiť príslušný orgán, pokiaľ ide o preskúmanie úplnej nevyhnutnosti zberu údajov, nevyhnutne to predpokladá právo na následné posúdenie tohto preskúmania súdom.

82.

Po druhé, ako Súdny dvor v podstate uviedol v rozsudku Bezirkshauptmannschaft Landeck, článok 13 ods. 1 a 2 smernice 2016/680 v spojení s článkom 54 tejto smernice ukladá povinnosť informovať dotknutú osobu. Hoci článok 13 ods. 3 tejto smernice umožňuje členským štátom prijať legislatívne opatrenia na odloženie, obmedzenie poskytovania informácií dotknutej osobe alebo dokonca upustenie od neho, vnútroštátna právna úprava, ktorá vo všeobecnosti vylučuje akékoľvek právo na získanie informácií, nie je v súlade s právom Únie. ( 47 )

83.

V tejto súvislosti francúzska a česká vláda v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom na pojednávaní tvrdili, že rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck sa na prejednávanú vec nevzťahuje, lebo tento rozsudok sa týka predchádzajúceho preskúmania prístupu policajných orgánov k údajom uloženým v mobilnom telefóne dotknutej osoby zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu.

84.

Mám však pochybnosti o relevantnosti týchto tvrdení. V prvom rade sa domnievam, že povinnosť odôvodnenia je o to potrebnejšia, ak zhromažďovanie údajov nepodlieha predchádzajúcej kontrole. Ďalej chcem poukázať na to, že hoci mobilný telefón môže, samozrejme, obsahovať citlivé údaje v zmysle článku 10 smernice 2016/680, ( 48 ) rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck sa osobitne netýka tohto typu údajov. Z toho vyplýva, že povinnosť odôvodnenia vyplývajúca z tohto rozsudku sa tým viac uplatňuje na okolnosti prejednávanej veci, pokiaľ ide o získavanie citlivých údajov.

88.

V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor na druhú otázku odpovedal tak, že článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje povinnosť príslušného orgánu v každom jednotlivom prípade uviesť primerané dôvody, pre ktoré je zaznamenanie identifikačných údajov úplne nevyhnutné.

C. O tretej prejudiciálnej otázke

1.

O prípustnosti

89.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že v súlade s článkom 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrh na začatie prejudiciálneho konania musí obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej. Toto uvedenie dôvodov musí Súdnemu dvoru umožniť okrem prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania posúdiť, či má právomoc odpovedať na položenú otázku. ( 52 )

93.

Aj keď súhlasím s tým, že vnútroštátny súd nevysvetľuje, ako by uvedené ustanovenia smernice 2016/680 mohli mať vplyv na samostatné odsúdenie, domnievam sa, že takúto súvislosť možno vyvodiť zo všetkých skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj z judikatúry, ako vysvetlím nižšie.

94.

Okrem toho pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry, ak nie je zrejmé, že výklad aktu práva Únie nijako nesúvisí s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ako je to v prípade smernice 2016/680 v prejednávanej veci, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto aktu na spor vo veci samej patrí do vecného preskúmania položenej otázky. ( 53 )

2.

To však nevyhnutne neznamená, že samostatné odsúdenie nepatrí do pôsobnosti práva EÚ. ( 54 ) Na to, aby vnútroštátne ustanovenie patrilo do pôsobnosti tohto práva, totiž nie je nevyhnutné, aby vnútroštátny zákonodarca mal v úmysle vykonať toto právo, ale tento cieľ charakterizuje konkrétne uplatnenie vnútroštátneho opatrenia. ( 55 )

97.

Ďalej pôsobnosť smernice 2016/680 je vymedzená v jej článku 2 ods. 1, ktorý stanovuje, že táto smernica „sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1“, konkrétne najmä na účely „predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania“.

98.

V dôsledku toho to znamená, že HW bol odsúdený z dôvodu odmietnutia úkonu, ktorý patrí do pôsobnosti smernice 2016/680. Možno sa teda domnievať, že došlo k „pokusu“ orgánov justičnej polície o spracovanie osobných údajov, ktorý bol neúspešný z dôvodu odmietnutia zo strany HW, pričom tento pokus patrí do pôsobnosti tejto smernice. ( 56 )

99.

Naopak, zastávam názor, že z hľadiska znenia týchto ustanovení smernice 2016/680, ako aj jej cieľov ( 59 ) nič nebráni vnútroštátnemu zákonodarcovi, aby upravil odsúdenie osoby, ktorá sa odmietla podrobiť zaznamenaniu identifikačných údajov, aj keď táto osoba nie je stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, na ktorom bolo zaznamenanie týchto údajov založené. Ako totiž zdôraznili všetci účastníci konania na pojednávaní, požiadavka úplnej nevyhnutnosti sa musí posudzovať v čase, keď orgány zamýšľajú vykonať zaznamenanie údajov. Napriek tomu som presvedčený, že sú ešte potrebné dve spresnenia.

102.

Na jednej strane príslušný orgán je naďalej povinný posúdiť úplnú nevyhnutnosť akéhokoľvek následného spracovania údajov. Najmä skutočnosť, že dotknutá osoba nebola stíhaná, je relevantným kritériom na určenie úplnej nevyhnutnosti uchovávania jej údajov. ( 60 )

103.

Na druhej strane sa domnievam, že samostatné odsúdenie je potrebné preskúmať z hľadiska článkov 7 a 8, ako aj článku 49 ods. 3 Charty.

c)

Okrem toho, keďže je samostatné odsúdenie odsúdením za trestný čin, je potrebné zohľadniť aj článok 49 ods. 3 Charty, ktorý stanovuje, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná vo vzťahu k trestnému činu.

107.

Dodržiavanie zásady proporcionality je totiž pre členské štáty pri vykonávaní práva Únie záväzné, a to aj v prípade, že nedošlo k zosúladeniu právnej úpravy Únie v oblasti uplatniteľných sankcií, najmä keď prijímajú sankcie trestnej povahy. ( 62 )

108.

Zásada proporcionality si na jednej strane vyžaduje, aby uložená sankcia zodpovedala závažnosti porušenia, a na druhej strane, aby sa pri stanovení sankcie a výšky pokuty zohľadnili individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. ( 63 )

109.

Napokon skutočnosť, že dotknutá osoba nebola odsúdená za hlavný trestný čin, musí byť zohľadnená aj pri určovaní prísnosti sankcie za odmietnutie podrobiť sa zaznamenaniu identifikačných údajov. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že podľa vysvetlení francúzskej vlády, ak oslobodzujúce rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odtlačky prstov a súvisiace informácie sa vymažú.

113.

V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor na tretiu otázku odpovedal tak, že článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje, aby osoba, ktorá sa odmietla podrobiť zaznamenaniu identifikačných údajov, bola samostatne stíhaná a odsúdená, aj keď táto osoba nebola stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, na ktorom bolo získavanie identifikačných údajov založené, za predpokladu, že ak by sa odber uskutočnil, spĺňal by požiadavky vyplývajúce z týchto článkov.

V. Návrh

114.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), takto:

–

nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje, aby osoba, ktorá sa odmietla podrobiť zaznamenaniu identifikačných údajov, bola samostatne stíhaná a odsúdená, aj keď táto osoba nebola stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, na ktorom bolo získavanie identifikačných údajov založené, za predpokladu, že ak by sa také získavanie uskutočnilo, spĺňalo by požiadavky vyplývajúce z týchto článkov smernice 2016/680.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ).

( 3 ) Rozsudok z 26. januára 2023 ( C‑205/21 , EU:C:2023:49 ) (ďalej len „rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti I“).

( 10 ) Pozri bod 15 vyššie.

( 11 ) Tento súd uviedol (bod 78 rozsudku Ministerstvo na vatrešnite raboti I), že „veľká väčšina trestných činov upravených v Trestnom zákone [je] úmyselná a takmer všetky sú stíhané ex offo “ a že „podľa pravidiel bulharského trestného konania je voči osobe vznesené obvinenie, ak sú zhromaždené dostatočné dôkazy o tom, že táto osoba je vinná zo spáchania trestného činu stíhaného ex offo “.

( 12 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 13 ) Pozri body 25 a 26 vyššie.

( 14 ) Hoci tieto „pravidlá špecifické pre každý z týchto spisov“ polície nie sú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedené, francúzska vláda ich vo svojich písomných pripomienkach podrobne vysvetlila.

( 15 ) Citlivé údaje stanovené v článku 10 smernice 2016/680 zahŕňajú okrem iného „biometrick[é] údaj[e] na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby“.

( 22 ) Rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti I, bod 126.

( 23 ) Rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti I, bod 127.

( 24 ) Rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti I, bod 132.

( 25 ) Rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, bod 97.

( 26 ) Chcem poukázať na to, že smernica 2016/680 používa pojmy „účely“ (okrem iného v článku 1 ods. 1, článku 4 ods. 1 a článku 8) a „ciele“ (v článku 8 ods. 2). Ako uviedol generálny advokát Pitruzzella vo svojich návrhoch prednesených vo veci Ministerstvo na vatrešnite raboti I ( EU:C:2022:507 , bod 56 ), rozdiel medzi „účelmi“ a „cieľmi“ nie je zrejmý. Účely získavania údajov sú však podľa neho uvedené v článku 1 ods. 1 tejto smernice [pozri tiež v rovnakom zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie) ( C‑180/21 , EU:C:2022:967 , body 43 a 44 )]. Pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, sú konkrétnejšie a musia byť spresnené vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá patrí do pôsobnosti tejto smernice.

( 27 ) Pozri tiež rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie) ( C‑180/21 , EU:C:2022:967 , bod 55 ).

( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti I, bod 84.

( 35 ) Rozsudky zo 16. marca 1978, Oehlschläger ( 104/77 , EU:C:1978:69 , bod 4 ), a zo 7. novembra 2024, ERB New Europe Funding II ( C‑178/23 , EU:C:2024:943 , bod 21 a citovaná judikatúra).

( 36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP z 18. apríla 2013, M. K. v. Francúzsko, CE:ECHR:2013:0418JUD001952209, bod 41. Francúzska právna úprava, o ktorú išlo v uvedenej veci, je rovnocenná s článkom R. 40‑38‑2 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý francúzska vláda považuje za relevantný na účely prejednávanej veci (pozri poznámku pod čiarou 14 vyššie).

( 37 ) Pozri bod 37 týchto návrhov. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov) ( C‑57/23 , EU:C:2025:132 , bod 43 ), v rámci ktorých porovnal českú právnu úpravu dotknutú v uvedenej veci, ktorá stanovuje, že policajné orgány majú len možnosť vykonať odber, a bulharskú právnu úpravu, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Ministerstvo na vatrešnite raboti I.

( 38 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov) ( C‑57/23 , EU:C:2025:132 , bod 44 ). Na rozdiel od francúzskej právnej úpravy, o ktorú ide v prejednávanej veci (pozri body 66 a 67 týchto návrhov), generálny advokát Richard de la Tour zdôraznil, že české právne predpisy nestanovujú povinnosť príslušných orgánov posúdiť, či je získanie biometrických údajov dotknutých osôb úplne nevyhnutné.

( 45 ) Rozsudok z 8. mája 2019, PI ( C‑230/18 , EU:C:2019:383 , bod 78 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, bod 118.

( 46 ) Rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, bod 119 a citovaná judikatúra. Pozri v tomto zmysle tiež odôvodnenie 104 smernice 2016/680.

( 47 ) Rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, body 120 a 121 a citovaná judikatúra.

( 48 ) Rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, bod 94.

( 49 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ). Pokiaľ ide o článok 5 ods. 2 tohto nariadenia, pozri najmä rozsudok z 27. februára 2025, Amt der Tiroler Landesregierung ( C‑638/23 , EU:C:2025:127 , bod 33 ).

( 50 ) Rozsudok z 28. júla 2011, Agrana Zucker ( C‑309/10 , EU:C:2011:531 , bod 35 a citovaná judikatúra).

( 56 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, bod 77. Súdny dvor rozhodol, že pokus policajných orgánov o prístup k údajom nachádzajúcim sa v mobilnom telefóne na účely vyšetrovania v trestných veciach patrí do pôsobnosti smernice 2016/680. Pozri tiež rozsudok ESĽP z 22. júna 2017, Aycaguer v. Francúzsko (CE:ECHR:2017:0622JUD000880612), v ktorom tento súd v bode 35 rozhodol: „Sťažovateľ k dnešnému dňu nie je zaregistrovaný v [policajnej databáze], lebo sa odmietol podrobiť odberu vzorky DNA požadovanému zákonom. Na tomto základe bol však odsúdený v trestnom konaní. Je nesporné, že toto odsúdenie predstavuje zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho súkromného života v zmysle článku 8 ods. 1 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP)].“ Hoci som si vedomý toho, že pôsobnosť práva Únie (alebo dokonca pôsobnosť Charty) je odlišná od pôsobnosti EDĽP, z tohto rozsudku vyplýva, že existuje úzka súvislosť medzi zhromažďovaním údajov a odsúdením za odmietnutie podrobiť sa mu.

( 57 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. mája 2017, Berlioz Investment Fund ( C‑682/15 , EU:C:2017:373 , body 41 , 63 a 74 ).

( 58 ) Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2016/680, pozri rozsudok Bezirkshauptmannschaft Landeck, bod 73.

( 59 ) Konkrétne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb, ako aj prispieť k dosiahnutiu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci Únie, pozri v tomto zmysle najmä odôvodnenia 2, 4, 7 a 15 smernice 2016/680.