C-376/24
ECLI:EU:C:2025:701
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0376
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 11. septembra 2025 ( 1 )
Vec C ‑ 376/24
MT
proti
Comité de direction de l’Autorité des Services et des Marchés Financiers (FSMA)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko)]
„ Prejudiciálne konanie – Finančné služby – Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 – Zverejňovanie dôverných informácií a zneužívanie trhu – Neoprávnenosť zverejňovania dôverných informácií – Výnimky – Článok 10 – Zverejnenie dôvernej informácie v rámci normálneho výkonu povolania alebo povinností – Článok 21 – Zverejňovanie dôverných informácií v rámci žurnalistických činností – Sloboda tlače a sloboda prejavu – Šírenie dôverných informácií o privatizácii verejného podniku popredným politikom “
1. V konaní, v ktorom bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa rozhoduje o platnosti sankcie uloženej poprednému politikovi, ktorý v rozhovoroch s médiami poskytol informácie, ktorú údajne možno kvalifikovať ako dôverné v zmysle smernice 2003/6/ES( 2 ) a nariadenia (EÚ) č. 596/2014( 3 ).
2. Sporné informácie sa týkali privatizácie dôležitého belgického verejného podniku, ku ktorej malo čoskoro dôjsť. Osoba, ktorá ich poskytla, tvrdí, že cieľom jej konania bolo vyvolať diskusiu o tejto otázke všeobecného záujmu, pričom konala v postavení predstaviteľa politickej strany.
3. V prejudiciálnom konaní dochádza v podstate ku konfliktu medzi základným právom na slobodu prejavu a právom na informácie (v tomto prípade popredného politika) na jednej strane a záujmom na ochrane integrity finančných trhov, ktorý je konkretizovaný v podobe zákazu zverejňovať dôverné informácie, na druhej strane.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 2003/6
4. Podľa odôvodnenia 44:
„Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie [(ďalej len ‚Charta‘)] a najmä jej článku 11 a článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach [(ďalej len ‚EDĽP‘)]. V tomto ohľade táto smernica žiadnym spôsobom nebráni členským štátom uplatňovať ich ústavné predpisy súvisiace so slobodou tlače a slobodou prejavu v médiách.“
5. Článok 2 stanovuje:
„1. Členské štáty zakážu každej osobe uvedenej v druhom pododseku, ktorá má dôverné informácie, používať tieto informácie tak, že získa alebo nakladá alebo sa pokúsi získať alebo nakladať na svoj vlastný účet alebo na účet tretej strany, priamo alebo nepriamo, s finančnými nástrojmi, s ktorými súvisia tieto informácie.
Prvý pododsek sa uplatní na každú osobu, ktorá má tieto informácie:
…
c) na základe toho, že má prístup k informáciám pri výkone svojho zamestnania, povolania alebo pri plnení povinností alebo
…“.
6. V článku 3 sa uvádza:
„Členské štáty zakážu každej osobe, ktorá podlieha zákazu stanovenému v článku 2:
a) prezradiť dôvernú informáciu akejkoľvek ďalšej osobe, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností;
b) odporúčať alebo prehovárať ďalšiu osobu na základe dôvernej informácie, aby získala alebo nakladala s finančnými nástrojmi, s ktorými súvisí táto informácia.“
7. V odôvodnení 77 sa konštatuje:
„Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte… . Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. Najmä, ak sa v tomto nariadení odkazuje na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ako aj pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu, tieto slobody by sa mali zohľadniť, ako je zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú uznané v článku 11 Charty a v iných príslušných ustanoveniach.“
8. V článku 7 („Dôverné informácie“) sú v podstate prevzaté vymedzenia pojmov, ktoré sa nachádzali v smerniciach 2003/6 a 2003/124/ES( 4 ).
9. V článku 8 („Obchodovanie s využitím dôverných informácií“) sa uvádza:
„1. Na účely tohto nariadenia obchodovanie s využitím dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a využíva tieto informácie priamo alebo nepriamo na nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. Využitie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenu pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, ak pokyn bol zadaný pred tým, ako príslušná osoba získala dôverné informácie, sa takisto považuje za obchodovanie s využitím dôverných informácií. …
…
4. Tento článok sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:
…
c) má prístup k informáciám v súvislosti s vykonávaním zamestnania, povolania alebo povinností alebo
… .
Tento článok sa takisto vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie za iných okolností ako za okolností, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, ak táto osoba vie alebo by mala vedieť, že ide o dôverné informácie.
…“.
10. Článok 10 („Neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií“) stanovuje:
„1. Na účely tohto nariadenia neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a ich poskytne akejkoľvek inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.
Tento odsek sa uplatňuje na všetky fyzické osoby alebo právnické osoby v situáciách alebo za okolností uvedených v článku 8 ods. 4.
…“.
11. V článku 21 („Zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách“) je uvedené:
„Na účely článku 10… v prípade, že sa informácie zverejňujú alebo šíria a že sa odporúčania vypracúvajú alebo šíria na účely [ ( 5 ) ] žurnalistiky alebo iné formy [alebo iných foriem – neoficiálny preklad ] prejavu v médiách, sa takéto zverejňovanie alebo šírenie informácií posúdi s ohľadom na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách, a na pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu s výnimkou prípadov, keď:
a) dotknuté osoby alebo osoby s nimi úzko spojené priamo alebo nepriamo nadobúdajú výhody alebo zisky zo zverejnenia alebo šírenia príslušných informácií, alebo
b) zverejnenie alebo šírenie sa vykonáva so zámerom zaviesť trh, pokiaľ ide o ponuku finančných nástrojov, dopyt po nich alebo ich cenu.“
B. Vnútroštátne právo. Loi du 2 août 2002 relative à la surveillance du secteur financier et aux services financiers ( 6 )
12. V článku 2 je pojem „dôverné informácie“ vymedzený rovnako ako v smerniciach 2003/6 a 2003/124, a teda aj v nariadení č. 596/2014.
13. Podľa článku 25:
„1. Zakazuje sa každej osobe:
1) ktorá disponuje informáciou, o ktorej vie alebo by mala vedieť, že je dôverná:
a) získať alebo nakladať alebo sa pokúsiť získať alebo nakladať na svoj vlastný účet alebo na účet tretej strany, priamo alebo nepriamo, s finančnými nástrojmi, s ktorými súvisí táto informácia,
b) prezradiť takúto informáciu akejkoľvek ďalšej osobe, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností;
…
4) šíriť prostredníctvom médií, internetu alebo iným spôsobom informácie alebo nepotvrdené správy, ktoré dávajú alebo sú spôsobilé dať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o finančné nástroje, ak [dotknutá osoba] vedela alebo mala vedieť, že tieto informácie sú nesprávne alebo zavádzajúce.
V prípade novinárov, ktorí konajú v rámci výkonu svojho povolania, sa toto šírenie informácií musí posúdiť s prihliadnutím na právne predpisy uplatniteľné na ich povolanie, pokiaľ tieto osoby nemajú priamo alebo nepriamo výhodu alebo prospech zo šírenia týchto informácií“.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14. V roku 2016 bola Bpost, verejnoprávna akciová spoločnosť, v ktorej vlastnil štát viac ako 50 % akcií, hlavným prevádzkovateľom v odvetví poštových služieb v Belgicku a jej akcie boli kótované na bruselskej burze (Belgicko) (Euronext).
15. MT bol predstaviteľom Socialistickej strany. Od januára 2013 do októbra 2014 bol ministrom pre verejné podniky vo federálnej vláde. V dôsledku parlamentných volieb v roku 2014 sa Socialistická strana dostala do opozície a v roku 2016 MT vykonával riadiace funkcie v tejto strane a v Union nationale des mutualités socialistes – Solidaris (Národný zväz socialistických poisťovní – Solidaris, Belgicko).
16. V roku 2015 nová belgická vláda vyjadrila ochotu znížiť podiel štátu vo verejných podnikoch na menej ako 50 %, čo bolo predmetom diskusie v belgickom parlamente. Schválenie nového zákona o verejných podnikoch v decembri 2015( 7 ) kritizoval jeden z popredných predstaviteľov odborov týmito slovami, ktoré boli prevzaté v belgickom denníku: „schválenie návrhu zákona v parlamente, ktorý umožňuje privatizáciu verejných podnikov kótovaných na bruselskej burze, konkrétne Bpost a Proximus, bez potreby blokovacej menšiny, ku ktorému došlo včera vo štvrtok, znamená koniec verejného podniku“.( 8 )
17. Stanovy spoločnosti Bpost boli zmenené na riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení z 11. mája 2016 s cieľom umožniť privatizáciu spoločnosti Bpost.( 9 ) Dňa 12. mája 2016 belgický denník v komentári týkajúcom sa výsledku týchto valných zhromaždení spomenul „privatizáciu spoločnosti Bpost“.( 10 )
18. Dňa 27. mája 2016 MT v odpovedi na otázku položenú počas rozhlasovej relácie RTBF s názvom Matin Première uviedol, že Bpost čoskoro stratí svoj verejný štatút, a vyhlásil, že „štát sa chystá predať časť svojich akcií… je to skutočne otázka hodín“. Dodal, že k strate štatútu verejného podniku dôjde v rámci zblíženia s iným európskym prevádzkovateľom poštových služieb, lebo sa rokovalo o predaji 10 % akcií Bpost holandskému prevádzkovateľovi poštových služieb PostNL.
19. MT potvrdil a doplnil tieto informácie v ten istý deň novinárovi internetového portálu www.lavenir.net a v rozhovore pre noviny Le Soir .
20. Dňa 27. mája 2016 Bpost požiadala Autorité belge des services et des marchés financiers (Belgický úrad pre finančné služby a trhy, ďalej len „FSMA“), aby pozastavil kótovanie jej akcií na burze. Rozhovory o zlúčení spoločností Bpost a PostNL boli pozastavené a k zlúčeniu napokon nedošlo.( 11 )
21. Dňa 28. júla 2016 začal FSMA vyšetrovanie týkajúce sa vyhlásení MT, ktorý bol vyzvaný, aby sa vyjadril, tak ako SL, generálny tajomník poštového sektora v rámci Centrale Générale des Services Publics (Všeobecné ústredie verejných služieb, Belgicko; ďalej len „CGSP“).( 12 )
22. Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu( 13 ) FSMA vytýkal MT, že 27. mája 2016 ráno oznámil:
„a) existenciu projektu bezprostredne sa blížiacej privatizácie spoločnosti Bpost rozhlasovému novinárovi v programe Matin Première vysielanom naživo na vlnách RTBF, a teda všetkým poslucháčom tohto programu; a
b) informáciu, podľa ktorej sa štát pripravuje zbaviť desaťpercentného podielu v spoločnosti Bpost v rámci zblíženia s iným európskym prevádzkovateľom, novinárovi internetovej stránky L’Avenir.net, a teda všetkým čitateľom článku, v ktorom boli tieto vyhlásenia uvedené“.
23. Po niekoľkých predbežných rozhodnutiach, ktoré MT neúspešne napadol, sankčná komisia FSMA napokon 11. mája 2023 rozhodla takto:
„…
2. konštatuje sa, že MT porušil článok 25 ods. 1 bod 1 písm. b) zákona z 2. augusta 2002 tým, že poskytol informácie, o ktorých vedel alebo mal vedieť, že sú dôverné, mimo rámca výkonu svojej práce, profesie alebo plnenia si povinností,
3. podľa článku 72 ods. 3 zákona z 2. augusta 2002 sa MT ukladá pokuta vo výške 12 500 [eur]…“.
24. MT podal proti rozhodnutiu z 11. mája 2023 odvolanie na Cour d’appel de Bruxelles, section Cour des marchés (Odvolací súd Brusel, oddelenie súd pre trhy, Belgicko). FSMA vyjadril nesúhlas s týmto odvolaním.
25. MT sa domnieva, že
– neporušil článok 25 zákona z 2. augusta 2002, lebo šírenie dôverných informácií sa týka prezradenia „akejkoľvek ďalšej osobe“, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu „bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností“. Prípadne oznámil tieto informácie verejnosti všeobecne a bez rozdielu a a fortiori takto oznámené informácie nemali za cieľ uviesť investorov do omylu;
– zákaz zverejňovania dôverných informácií sa nevzťahuje na osobu konajúcu v rámci bežného plnenia si povinností, k čomu došlo v tomto prípade;
– aj keby sa pripustilo, že zverejnil dôverné informácie, uplatnila by sa na neho výnimka zo zákazu šíriť takéto informácie (článok 21 nariadenia č. 596/2014) na zabezpečenie slobody prejavu. Zverejňovanie alebo šírenie informácií „v médiách“ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je obmedzené na zverejňovanie informácií novinármi;
– svoje verejné vyhlásenia uskutočnil v rámci plnenia svojich povinností bývalého ministra pre verejné podniky a člena celoštátneho predsedníctva Socialistickej strany. Nezískal žiadnu výhodu, práve naopak, a nemal v úmysle uviesť trh do omylu. Tieto vyhlásenia navyše boli nevyhnutné pre plnenie jeho politických povinností a aktivít a predstavujú výkon jeho slobody prejavu, ktorá je chránená článkom 11 Charty a článkom 10 EDĽP.
26. FSMA zastáva názor, že
– článok 21 nariadenia č. 596/2014 obsahuje výnimku zo zákazu šírenia dôverných informácií, ktorá sa vzťahuje výlučne na novinárov alebo nanajvýš na zverejnenia vykonané na účely žurnalistiky, a preto sa môže týkať len tých, ktorí síce nevykonávajú žurnalistickú profesiu, ale preukážu, že vykonávajú rovnocenné zamestnanie, povolanie alebo povinnosti;
– uvedená výnimka sa nemôže rozšíriť na prejavy alebo vyhlásenia osôb, ktoré sa považujú za politikov a ktoré konajú na „politické účely“;
– zverejnenie operácie, ktorú sa Bpost chystala uskutočniť, nebolo potrebné ani primerané na účely „politickej“ opozície voči vládnej „politike“ privatizácie verejných podnikov. MT mohol vyjadriť nesúhlas s privatizáciou belgického verejného podniku iným spôsobom než zverejnením dôverných informácií;
– výnimka stanovená v článku 21 nariadenia č. 596/2014 vyžaduje existenciu úzkej súvislosti medzi zverejnením dôverných informácií a výkonom zamestnania, povolania alebo povinností dotknutou osobou.
27. Za týchto okolností Cour d’appel de Bruxelles, section Cour des marchés (Odvolací súd Brusel, oddelenie súd pre trhy), predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 3 smernice 2003/6 v spojení s článkami 11 a 52 Charty…, s článkom 10 EDĽP a so zásadou rovnosti, pokiaľ ide o zákaz ‚prezradiť dôvernú informáciu akejkoľvek ďalšej osobe, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností‘, vykladať v tom zmysle, že zakazuje oznamovanie dôverných informácií v médiách (rozhlase a na internetových stránkach tlače) osobou, ktorá je politikom, bývalým ministrom a členom opozičnej strany, vystupuje v médiách v tomto postavení a usiluje sa takýmto oznámením vyvolať verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu s cieľom kritizovať privatizačný projekt, ale ktorej povinnosti bežne nezahŕňajú takýto druh šírenia dôverných informácií v médiách?
2. Má sa článok 21 nariadenia… č. 596/2014… v spojení s rovnakými zásadami, aké sú uvedené v predchádzajúcej otázke, vykladať v tom zmysle, že jeho rozsah pôsobnosti je obmedzený na zverejnenie alebo šírenie dôverných informácií novinármi, alebo sa vzťahuje aj na zverejnenie alebo šírenie dôvernej informácie v médiách osobou, akou je politik, ktorý je bývalým ministrom a členom opozičnej strany, ktorý sa takýmto šírením usiluje vyvolať verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu s cieľom kritizovať privatizačný projekt?“
III. Konanie na Súdnom dvore
28. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 28. mája 2024.
29. Písomné pripomienky predložili MT, FSMA a Európska komisia, pričom títo účastníci konania sa zúčastnili na pojednávaní konanom 22. mája 2025.
IV. Posúdenie
30. Na obe prejudiciálne otázky možno odpovedať spoločne. Predtým treba určiť, ktorý právny predpis Únie sa ratione temporis uplatní na spor.
A. Uplatniteľná právna úprava
31. Vnútroštátny súd odkazuje bez rozlišovania na smernicu 2003/6 a na nariadenie č. 596/2014.
32. Články 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 sa uplatňujú od 3. júla 2016.( 14 ) Keď došlo k údajnému prezradeniu dôverných informácií (27. mája 2016), ešte bola účinná smernica 2003/6, ktorej článok 3 by bol preto rozhodujúcim ustanovením pre rozhodnutie sporu.
33. Vnútroštátny súd zrejme naznačuje možnosť uplatniť články 10 a 21 nariadenia č. 596/2014, lebo obsahujú „menej prísnu“ právnu úpravu, než je predchádzajúca.( 15 )
34. Priaznivejší neskorší predpis by mohol mať spätnú účinnosť, ak by to belgický právny poriadok stanovoval v súvislosti s protiprávnym konaním, ktoré sa sankcionuje prostredníctvom správnych sankčných predpisov. O tom musí rozhodnúť vnútroštátny súd.
35. Ak by vnútroštátny právny poriadok stanovoval uvedené riešenie, články 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 by so spätnou účinnosťou ovplyvnili skutky, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení, pokiaľ by ich obsah bol priaznivejší než obsah článku 3 smernice 2003/6.
36. Znenie článku 3 písm. a) smernice 2003/6 je porovnateľné so znením článku 10 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 596/2014. Obe ustanovenia sankcionujú neoprávnené poskytovanie dôverných informácií tretím osobám, pokiaľ k nemu nedochádza v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností. Obe ustanovenia preto z tohto hľadiska obsahujú podobnú výnimku.( 16 )
37. Článkom 21 nariadenia č. 596/2014 však bolo doplnené spresnenie, ktoré vo väčšej miere chráni zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách. Pri posudzovaní, či sa určitá osoba dopustila správania sankcionovaného na základe článku 10 uvedeného nariadenia (neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií), treba zohľadniť predpisy upravujúce slobodu tlače a slobodu prejavu.
38. Podľa Súdneho dvora článok 21 nariadenia č. 596/2014 a článok 3 smernice 2003/6 nemajú „rovnaký zmysel a pôsobnosť, pokiaľ ide o zverejnenie dôverných informácií novinárom“.( 17 ) Navyše konštatoval, že v závislosti od toho, ako sa vyloží článok 21 nariadenia č. 596/2014, možno posúdiť, či sú jeho „ustanovenia… menej prísne ako ustanovenia smernice 2003/6“.( 18 )
39. Domnievam sa, že pravidlá stanovené pre zverejňovanie dôverných informácií pri výkone žurnalistickej činnosti (článok 21 nariadenia č. 596/2014) sú priaznivejšie než tie, ktoré sa všeobecne uplatňujú na príslušníkov iných povolaní v rámci výkonu ich zamestnania, povolania alebo povinností.( 19 )
40. Preto sa zameriam na preskúmanie, či v prípade, ak popredný politik urobí vyhlásenia, ktorými sa prípadne oznámia verejnosti dôverné informácie v zmysle článku 10 nariadenia č. 596/2014, tento politik sa môže odvolávať na ustanovenia článku 21 tohto nariadenia.
B. Odpoveď na prejudiciálne otázky
41. Pri svojom rozbore budem postupovať takto: a) v prvom rade preskúmam výklad článku 21 nariadenia č. 596/2014 ako takého a v súvislosti s okolnosťami tohto prípadu a b) v druhom rade sa budem zaoberať prípadným vplyvom článku 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, vrátane požiadaviek vyplývajúcich z ochrany slobody prejavu a práva na informácie.( 20 )
1. Výklad článku 2 1 nariadenia č. 596/2014
a) Všeobecné úvahy
42. Článkom 21 nariadenia č. 596/2014 sa zavádza osobitné pravidlo na posudzovanie existencie „neoprávneného zverejňovania dôverných informácií“, ak sa informácie zverejňujú alebo šíria na účely žurnalistiky alebo iných foriem prejavu v médiách.
43. V uvedených prípadoch sa zverejňovanie alebo šírenie informácií posúdi:
– „s ohľadom na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách, a na pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu“,
– bez ohľadu na uvedené pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu, keď dotknuté osoby (alebo osoby s nimi úzko spojené) priamo alebo nepriamo nadobúdajú výhody alebo zisky zo zverejnenia alebo šírenia príslušných informácií, alebo keď sa zverejnenie alebo šírenie vykonáva so zámerom zaviesť trh, pokiaľ ide o ponuku finančných nástrojov, dopyt po nich alebo ich cenu.
44. Súdny dvor už vyložil články 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 v súvislosti so zverejňovaním informácií na účely žurnalistiky.( 21 ) V podstate konštatoval, že výnimka stanovená v článku 21 nariadenia č. 596/2014 sa vzťahuje na šírenie dôverných informácií, ktoré sa vykonáva v rámci žurnalistických činností chápaných v širokom zmysle.( 22 )
45. Pokiaľ sa nemýlim, ešte nebol vydaný nijaký rozsudok týkajúci sa zverejňovania dôverných informácií na účely „… in[ých] for[iem] prejavu v médiách“ v zmysle článku 21 nariadenia č. 596/2014. Keďže toto ustanovenie neodkazuje na vnútroštátne právo, vyžaduje si jednotný výklad v rámci práva Únie pri zohľadnení „nielen jeho znenia, ale aj kontextu, do ktorého patrí, a cieľov a účelu aktu, ktorého je súčasťou“.( 23 )
46. Účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, majú opačné názory na vykladané slovné spojenie:
– MT a Komisia navrhujú extenzívny výklad, podľa ktorého by sa toto ustanovenie vzťahovalo nielen na novinárov, ale aj na zverejňovanie dôverných informácií politikmi alebo odborníkmi, ak vystupujú v rámci žurnalistických činností vykonávaných v médiách;
– FMSA sa naopak domnieva, že toto ustanovenie je obmedzené a uplatňuje sa len na novinárov a na činnosti, ktoré sú nevyhnutné a primerané pre vykonávanie ich činnosti. Podľa jeho názoru len novinári môžu byť nezávislí a dodržiavať pravidlá a kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu.
47. Z dôvodov, ktoré uvediem nižšie, považujem za vhodnejší výklad, ktorý navrhujú Komisia a MT.
48. Z doslovného hľadiska odkaz na účely „in[ých] for[iem] prejavu v médiách“ ako alternatívu „účel[ov] žurnalistiky“ označuje šírenie informácií, ktoré: a) sa uskutočňuje v médiách, pričom médiá sa chápu v širokom zmysle, b) nie je obmedzené na šírenie vykonávané novinármi a c) môže zahŕňať formy prejavu, ktoré nie sú priamo žurnalistické, teda „iné“ formy prejavu.
49. Toto ustanovenie je sformulované tak, aby zahŕňalo šírenie informácií, ktoré síce neoznamujú novinári, ale ktoré zverejňujú v médiách osoby s inými postavením (napríklad politici, odborníci alebo komentátori).
50. Podľa môjho názoru sa toto ustanovenie uplatní na popredného politika, ktorý urobí vyhlásenia s informatívnym obsahom, ktoré sú relevantné pre verejnosť vo všeobecnosti, prostredníctvom rozhlasu, tlače alebo digitálnych médií, pričom tieto vyhlásenia sú zaznamenané a šírené prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto médií.
51. Je pravda, že žurnalistickú činnosť vykonávajú v zásade samotní novinári. Cieľom článku 21 nariadenia č. 596/2014 však nebolo obmedziť ochranu, ktorú tento článok poskytuje, na novinárov, ale táto ochrana bola prostredníctvom neho rozšírená na osoby, ktoré oznámia určité informácie v médiách.
52. Predmetom ochrany je práve „zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách“ v objektívnom, a nie subjektívnom zmysle. Na tento účel je nepodstatné, či toto zverejňovanie alebo šírenie vykonávajú priamo novinári alebo iné osoby, ktoré používajú médiá na oznámenie informácií.
53. Odkaz na „pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu“ podľa môjho názoru neznamená, že uplatnenie článku 21 nariadenia č. 596/2014 má byť obmedzené na novinárov. Je pravda, že v tomto ustanovení sa hovorí o pravidlách a kódexoch týkajúcich sa žurnalistickej profesie, ale hovorí sa v ňom aj o pravidlách „týkajúc[ich] sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách“. Týmito inými pravidlami nie sú len etické pravidlá, ktoré sa uplatňujú na novinárov ako takých, ale aj pravidlá, ktoré vo všeobecnosti upravujú činnosť ktoréhokoľvek média.
54. Systematický a teleologický výklad sporného slovného spojenia ma privádza k rovnakému výsledku.
55. Cieľom nariadenia č. 596/2014 je chrániť integritu finančných trhov Únie a posilniť dôveru investorov. Táto dôvera sa zakladá predovšetkým na skutočnosti, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti nezákonnému používaniu dôverných informácií.( 24 )
56. Na prvý pohľad by taký cieľ bol lepšie zaručený, ak by ochrana pred sankciami za zverejnenie dôverných informácií (na základe článku 21 nariadenia č. 596/2014) bola obmedzená na novinárov a nepriznala by sa iným osobám. Takto by sa znemožnilo, aby iné osoby než novinári, napríklad poprední politici alebo odborníci, využili výhradné právo , ktoré stanovuje článok 21 nariadenia č. 596/2014.
57. Uvedený pohľad by však nezohľadňoval skutočnosť, že ciele týkajúce sa ochrany integrity finančných trhov Únie a dôvery investorov sa musia dosiahnuť pri dodržiavaní „slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách,… ako je zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú uznané v článku 11 charty…“.( 25 )
58. Vzhľadom na význam základných slobôd v demokratickej spoločnosti je potrebné vykladať pojmy, ktoré sú na nich založené, extenzívne. Článok 21 nariadenia č. 596/2014 tým, že zavádza osobitnú výnimku (zo zákazu šírenia dôverných informácií) pre zverejňovanie na účely žurnalistiky alebo iných foriem prejavu v médiách, vytvára vzťah medzi touto výnimkou a slobodou tlače a slobodou prejavu.( 26 )
59. Súdny dvor vyložil slovné spojenie „spracovanie osobných údajov výlučne na žurnalistické účely“, ktoré sa nachádzalo v článku 9 smernice 95/46, tak, že použil veľmi otvorené kritériá:( 27 )
– „žurnalistické činnosti“ sú činnosti, ktorých účelom je sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky, akýmkoľvek spôsobom prenosu,( 28 )
– výnimka nie je obmedzená na podniky pôsobiace v oblasti médií, ale sa uplatňuje na akúkoľvek osobu vykonávajúcu žurnalistickú činnosť,( 29 )
– skutočnosť, že osoba nie je novinárom z povolania, neumožňuje vylúčiť, aby videozáznam a jeho neskoršie zverejnenie v internetovej databáze spadali do pôsobnosti výnimky týkajúcej sa žurnalistických činností,( 30 )
– nosič, prostredníctvom ktorého sú údaje prenášané, klasický, ako je papier alebo rádiové vlny, alebo elektronický, ako je internet, nie je rozhodujúci pre posúdenie, či ide o činnosť výlučne na účely žurnalistiky.( 31 )
60. Ak však táto judikatúra bola sformulovaná v súvislosti s ustanovením, ktorého uplatňovanie bolo obmedzené výlučne na žurnalistické účely, tým skôr sa musí uplatniť na iné ustanovenie (akým je článok 21 nariadenia č. 596/2014), v ktorom táto častica nie je uvedená a v ktorom sa v oveľa širšom zmysle odkazuje na šírenie informácií „na účely žurnalistiky alebo in[ých] for[iem] prejavu v médiách“.( 32 )
61. Z tohto hľadiska má uplatnenie článku 21 nariadenia č. 596/2014 na popredných politikov, ktorí vystupujú v médiách (či už pri rozhovoroch, tlačových konferenciách alebo podobných príležitostiach) a v tejto súvislosti zverejnia údajne dôvernú informáciu všeobecného záujmu, tiež oporu v judikatúre ESĽP týkajúcej sa článku 10 EDĽP.
62. V rozsahu, v akom článok 10 EDĽP zodpovedá článku 11 Charty( 33 ), pri výklade tohto ustanovenia Charty treba podľa článku 52 ods. 3 Charty vychádzať zo zmyslu a rozsahu uvedeného ustanovenia EDĽP ako minimálnej úrovne ochrany.( 34 )
63. ESĽP opakovane uznal kľúčovú úlohu médií pri umožnení a podpore práva verejnosti prijímať a oznamovať informácie a myšlienky.( 35 ) Tiež konštatoval, že funkcia vytvárania rôznych „platforiem pre verejnú diskusiu nie je obmedzená na [konvenčnú] tlač…“.( 36 )
64. Túto judikatúru neskôr použijem pri overovaní, či by s článkom 11 Charty nebol zlučiteľný výklad článku 21 nariadenia č. 596/2014, ktorý by bránil popredným politikom zverejňovať prostredníctvom médií informácie verejného záujmu za okolností, o aké ide v prejednávanej veci.
65. Keď popredný politik zverejní informáciu všeobecného záujmu počas rozhovoru v rozhlasovej relácii alebo vo vyhláseniach pre noviny, či už tlačené, alebo digitálne, vykonáva buď činnosť na účely žurnalistiky (vo vyššie opísanom zmysle), alebo v konečnom dôsledku činnosť na účely iných foriem prejavu v médiách.
b) Úvahy týkajúce sa prejednávaného prípadu
66. MT mal v úmysle informovať verejnosť o privatizácii spoločnosti Bpost (na základnom imaní ktorej mal väčšinový podiel štát), ktorá sa mala čoskoro zrealizovať, prostredníctvom jej čiastočného zlúčenia so spoločnosťou PostNL. Tým sa usiloval vyvolať medzi verejnosťou diskusiu o vhodnosti týchto krokov belgickej vlády.
67. Vnútroštátny súd sa domnieva, že také informácie samy osebe bolo možné považovať za dôverné na účely nariadenia č. 596/2014. Konkrétne odmieta tvrdenia MT, podľa ktorých privatizácia spoločnosti Bpost už bola verejnou informáciou.
68. Podľa názoru vnútroštátneho súdu zmeny zákona o verejných podnikoch (z decembra 2015) a stanov spoločnosti (z 11. mája 2016) umožnili privatizáciu spoločnosti Bpost, ale „to neznamenalo, že existoval konkrétny projekt na uskutočnenie privatizácie spoločnosti“. ( 37 )
69. Ako FSMA uviedol na pojednávaní, vo vyhláseniach MT boli zverejnené presné okolnosti týkajúce sa privatizácie spoločnosti Bpost, pričom bolo spomenuté, že k nej má dôjsť čoskoro, že súvisí s iným európskym prevádzkovateľom poštových služieb a že má dôjsť k predaju jednej desatiny akcií Belgicka v tomto verejnom podniku. Tieto spresnenia v zásade môžu podporiť stanovisko vnútroštátneho súdu týkajúce sa dôvernosti informácií, ktoré zverejnil MT.
70. Vzhľadom na to, že súčasťou návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je žiadna otázka týkajúca sa povahy zverejnených informácií, Súdny dvor sa musí riadiť posúdením vnútroštátneho súdu týkajúcim sa tejto otázky.( 38 )
71. Za predpokladu, že ide o dôverné informácie, by teda ich zverejňovanie alebo šírenie v médiách bolo oprávnené, ak by spĺňalo (pozitívne a negatívne) podmienky, ktoré stanovuje článok 21 nariadenia č. 596/2014.
72. Pozitívnymi podmienkami som sa už zaoberal v predchádzajúcich bodoch: sú splnené, ak osoba, ktorá zverejní alebo šíri informácie, koná na účely žurnalistiky alebo iných foriem prejavu v médiách. V tomto prípade to bolo tak.
73. Čo sa týka negatívnych podmienok, na uplatnenie článku 21 nariadenia č. 596/2014 sa vyžaduje: a) aby dotknuté osoby alebo osoby s nimi úzko spojené priamo alebo nepriamo nenadobudli výhody alebo zisky zo zverejnenia alebo šírenia príslušných informácií; b) aby sa zverejnenie alebo šírenie nevykonávalo so zámerom zaviesť trh, pokiaľ ide o ponuku finančných nástrojov, dopyt po nich alebo ich cenu.
74. Vnútroštátny súd výslovne uvádza, že spomenuté negatívne podmienky boli v tomto prípade splnené: „nie je sporné, že [MT] nezískal zo zverejnenia informácií, ktoré sa mu pripisuje, žiadnu výhodu ani prospech, a že ich ani nezverejnil s úmyslom uviesť trh do omylu“.( 39 )
75. Vnútroštátny súd podľa všetkého tiež (tento raz implicitne) vylučuje, že zverejnenie dôverných informácií by prinieslo MT, jeho politickej strane alebo zväzu poisťovní, ktorého bol členom, nepriame výhody alebo zisky spočívajúce v tom, že privatizácia spoločnosti Bpost bola prerušená.
76. Domnievam sa, že „výhody alebo zisky“, ktoré sú spomenuté v článku 21 nariadenia č. 596/2014, majú primárne ekonomický charakter, teda ovplyvňujú majetkové pomery osoby, ktorá šíri informáciu, alebo osôb, ktoré sú s ňou prepojené. Politický prospech, ktorý MT prípadne získal tým, že šíril informáciu, preto nemožno označiť za zisk v zmysle článku 21 nariadenia č. 596/2014. Opačný výklad by podstatne obmedzil pôsobnosť tejto výnimky, lebo takmer akéhokoľvek zverejnenie informácií môže priniesť oznamovateľovi nejaký druh nepriameho, nie nevyhnutne ekonomického prospechu.
77. Vnútroštátny súd opisuje stanovisko, ktoré presadzuje MT, a kladie si otázku, či
– „by sa naňho mohol vzťahovať článok 21 nariadenia [č. 596/2014] ako priaznivejšie právne ustanovenie v rozsahu, v akom [MT] tvrdí, že konal v rámci plnenia povinností bývalého ministra a politika opozičnej strany a s cieľom upozorniť verejnosť na plán privatizácie významného verejného podniku“ alebo
– „všeobecnejšie, či sa môže odvolávať na výnimku týkajúcu sa zverejnenia uskutočneného v rámci plnenia jeho povinností, zakaždým so zreteľom na to, že zverejnenie, ktoré sa mu kladie za vinu, bolo uskutočnené v médiách, pričom tvrdí, že ho uskutočnil s cieľom podnietiť politickú diskusiu“.( 40 )
78. Odpoveď na tieto dve otázky musí byť kladná, ak pri zverejnení informácií boli dodržané podmienky, ktoré stanovuje článok 21 nariadenia č. 596/2014.
79. Pri oznamovaní informácie o budúcom postupe vlády ako vlastníka väčšiny základného imania spoločnosti Bpost MT konal v postavení popredného predstaviteľa opozičnej politickej strany,( 41 ) ktorá nesúhlasila s privatizáciou tohto verejného podniku. Nezverejnil informáciu týkajúcu sa výlučne podnikateľského rozhodnutia, ktoré prijali orgány zastupujúce súkromnú spoločnosť, ale politické rozhodnutie vlády, ktoré sa malo čoskoro zrealizovať, a to s cieľom vyvolať „politickú diskusiu“ o tomto rozhodnutí, keď ho ešte bolo možné zvrátiť.
80. Táto okolnosť spôsobuje, že spor sa dostáva politickej roviny, v ktorej sa – s výnimkou naliehavých dôvodov – nemajú obmedzovať stanoviská jednotlivých strán k otázkam, ktoré sú dôležité pre verejný život.
2. Vplyv článku 1 0 nariadenia č. 596/2014
81. Článok 21 nariadenia č. 596/2014 je osobitným ustanovením ( lex specialis ), podľa ktorého sa jeden z prípadov zahrnutých vo všeobecnej výnimke stanovenej v článku 10 tohto nariadenia posudzuje priaznivejšie.
82. V článku 10 nariadenia č. 596/2014 je vymedzené, čo sa rozumie pod neoprávneným zverejňovaním dôverných informácií („keď osoba má dôverné informácie a… poskytne [ich] akejkoľvek inej osobe“), a je v ňom zavedená veľmi široko sformulovaná výnimka: „s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností“.( 42 )
83. Táto výnimka nadobúda osobitný rozmer v článku 21 nariadenia č. 596/2014 v prípade zverejňovania alebo šírenia informácií na účely žurnalistiky alebo iných foriem prejavu v médiách. V článku 21 je vzhľadom na jej osobitný význam individuálne určená činnosť (žurnalistická činnosť v širokom zmysle), na ktorú sa má uplatniť výnimka, aby bola chránená sloboda tlače a sloboda prejavu.
84. Úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku Autorité des marchés financiers, týkajúce sa vzťahu medzi článkami 10 a 21 nariadenia č. 596/2014, dopĺňa v bodoch 78 a 81 tohto rozsudku konštatovanie, že všeobecné požiadavky nevyhnutnosti a primeranosti (zverejnenia dôvernej informácie)( 43 ) sa musia rešpektovať a že sa musia posudzovať vzhľadom na článok 11 Charty.( 44 )
85. Obe požiadavky preskúmam z tohto hľadiska.
a) Nevyhnutnosť
86. Nevyhnutnosť šírenia dôvernej informácie, ak ten, kto ju zverejní, je popredný politik, ktorý sa podieľa na žurnalistickej činnosti, závisí od toho, či je toto šírenie najvhodnejším prostriedkom na oznámenie informácie, ktorá sa týka samotného politického života, verejnosti.
87. Nevyhnutnosť sa teda nemá posúdiť z abstraktného hľadiska, ale za konkrétnych okolností každého prípadu. Súdny dvor konkrétne v rozsudku Autorité des marchés financiers spomenul potrebu overiť informácie, o ktorých sa novinár dozvedel.( 45 )
88. Informácia, ktorú zverejnil MT, mohla ovplyvniť ceny akcií verejného podniku Bpost na burze, aj keď jej skutočný vplyv podľa všetkého nebol významný. Alternatívou k oznámeniu, že malo čoskoro dôjsť k privatizácii tohto podniku, bolo čakať, kým to Bpost oznámi orgánu pre finančný dohľad a verejnosti.
89. MT však bol popredným politikom, ktorý bol členom opozičnej strany, a domnieval sa, že vzhľadom na zodpovednosť, ktorú má v tomto postavení, musí s predstihom oznámiť, že malo čoskoro dôjsť k privatizácii spoločnosti Bpost, ktorá sa mala uskutočniť na základe rozhodnutia vlády. Tým sa usiloval vyvolať verejnú diskusiu o tejto otázke a na základe svojho politického presvedčenia zabrániť tejto privatizácii.
90. Bolo vzhľadom na normálny výkon jeho politickej zodpovednosti nevyhnutné zverejniť dôverné informácie o spoločnosti Bpost, ktorými MT disponoval?
91. FSMA tvrdí, že zverejnenie týchto dôverných informácií zo strany MT nebolo nevyhnutné, lebo diskusia o privatizácii verejných podnikov sa už uskutočnila v Belgicku počas diskusií, ktoré predchádzali schváleniu zákona zo 16. decembra 2015 o reforme verejných podnikov. Dodáva, že MT mohol opäť „obnoviť“ túto diskusiu v roku 2016 bez toho, aby musel v médiách rozšíriť také presné informácie, aké zverejnil.
92. MT zastáva opačný názor a domnieva sa, že najvhodnejším spôsobom, ako dosiahnuť cieľ spočívajúci vo vyvolaní verejnej diskusie o privatizácii a (čiastočnom) zlúčení spoločnosti Bpost so spoločnosťou PostNL, bolo zverejniť a rozšíriť informácie o prebiehajúcich tajných rokovaniach.
93. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby s konečnou platnosťou rozhodol o nevyhnutnosti zverejnenia týchto informácií. Bez toho, aby som mal v úmysle nahradiť jeho posúdenie, sa domnievam, že toto zverejnenie možno označiť za nevyhnutné, ak je v súlade s cieľom, ktorý sa MT usiloval dosiahnuť tým, že zverejnil informácie o privatizácii spoločnosti Bpost, ku ktorej malo čoskoro dôjsť.
94. Privatizácia takého významného verejného podniku ako Bpost, hlavného prevádzkovateľa poštových služieb v Belgicku, spojená so znížením podielu štátu na jeho základnom imaní bola politicky citlivou otázkou, ktorá sa týkala všeobecného záujmu. Súčasťou normálneho výkonu povinností popredného politika je okrem iného vyvolávať diskusie o takýchto problémoch.
95. Neoddeliteľnou súčasťou zodpovednosti opozičného politika je tiež zverejniť rozhodnutia všeobecného záujmu, ktoré má čoskoro prijať vláda a ktoré sú utajené pred verejnosťou a majú sa neskôr prezentovať ako hotová vec. Ak najefektívnejším spôsobom, ako zabrániť uskutočneniu takého rozhodnutia, bolo zverejniť informácie prostredníctvom médií, ich zverejnenie možno považovať za nevyhnutné .
96. V situácii, ktorá vznikla, by opätovný návrat k všeobecnej diskusii o vhodnosti privatizácie spoločnosti Bpost nemalo rovnaký účinok ako zverejnenie informácie, ktorú zverejnil MT, že vláda sa chystá čoskoro schváliť túto privatizáciu.
b) Primeranosť
97. Pri analýze primeranosti použijem rovnaký prístup, aký bol použitý v rozsudku Autorité des marchés financiers.
98. Na účely určenia, kedy šírenie údajne dôvernej informácie spĺňa požiadavku primeranosti, treba „preskúmať, či by obmedzenie slobody tlače, ktoré by zákaz takéhoto zverejnenia priniesol, bolo neprimerané vo vzťahu k ujme, ktorú by takéto zverejnenie mohlo spôsobiť integrite finančných trhov“.( 46 )
99. Pokiaľ ide o ujmu (pre integritu finančných trhov), vnútroštátny súd uvádza tvrdenie, ktoré prinajmenšom dovoľuje pochybovať o tom, že táto ujma skutočne vznikla. Aj keď s určitými výhradami, poukazuje na možnosť, že zverejnením informácií v skutočnosti nebola ohrozená integrita trhu, ale záujem spoločnosti Bpost na dočasnom utajení transakcie, ktorú plánovala.( 47 )
100. Ak vnútroštátny súd konštatuje možnosť vzniku ujmy pre integritu trhov, bude musieť opäť posúdiť, do akej miery zákaz zverejniť informácie predstavoval nadmerné obmedzenie slobody tlače, vo vzťahu k takej ujme. Ako som už uviedol, nemyslím si, že v situácii, keď malo čoskoro dôjsť k privatizácii spoločnosti Bpost, možno vyžadovať, aby popredný politik mlčal, ak považuje túto transakciu za ešte škodlivejšiu než jej oznámenie verejnosti.
101. V prípade, že vnútroštátny súd na základe svojho rozboru týkajúceho sa kritérií nevyhnutnosti a proporcionality rozhodne, že existovali dôvody na uloženie zákazu šíriť dôverné informácie, bude musieť objasniť, či bolo sporné konanie odôvodnené výkonom slobody prejavu.
c) Uprednostnenie slobody prejavu
102. Uloženie pokuty sa zverejnenie informácií v médiách predstavuje obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie. Je obmedzené právo MT na výkon slobody prejavu a práva na informácie v rámci „politickej žurnalistiky“.
103. Preto je potrebné určiť, či je toto obmedzenie v súlade s článkom 11 Charty a s článkom 10 EDĽP odôvodnené. Odôvodnenie by mohlo byť v zásade založené tak na článku 10 ods. 2 EDĽP, ako aj na článku 52 ods. 1 Charty.
104. Nemyslím si, že je nevyhnutné zdôrazňovať, že sloboda prejavu predstavuje jednu zo základných podstát demokratickej a pluralitnej spoločnosti a je súčasťou hodnôt, na ktorých je podľa článku 2 ZEÚ Európska únia založená,( 48 ) pričom Charta (článok 11) jej priznáva postavenie základného práva. Ako som už uviedol, tento článok Charty treba vykladať s prihliadnutím na veľmi podobný článok 10 EDĽP a na judikatúru ESĽP, ktorá sa ho týka.( 49 )
105. ESĽP stanovil v súvislosti s ochranou tohto práva obzvlášť prísne požiadavky: „sloboda prejavu predstavuje jednu zo základných podstát [demokratickej spoločnosti], ako aj jednu zo základných podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. S výhradou článku 10 ods. 2 [EDĽP] sa vzťahuje nielen na ‚informácie‘ alebo ‚myšlienky‘ prijímané priaznivo alebo považované za neškodné alebo bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Také sú totiž požiadavky pluralizmu, tolerancie a otvorenosti, bez ktorých nemôže existovať ‚demokratická spoločnosť‘“.( 50 )
106. Ako pripomenul Súdny dvor, pričom sa odvolal na rôzne rozhodnutia ESĽP, ESĽP „zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú tlač zohráva v demokratickej spoločnosti, takže záruky, ktoré sa jej majú poskytnúť, majú osobitný význam. Hoci tlač nesmie prekročiť určité medze týkajúce sa najmä ochrany dobrej povesti alebo práv iných osôb, prináleží jej, aby v súlade so svojimi povinnosťami a svojou zodpovednosťou oznámila informácie a myšlienky o všetkých otázkach všeobecného záujmu. V opačnom prípade by tlač nemohla zohrávať svoju zásadnú úlohu ako verejný strážny pes. Preto treba priznať veľkú váhu záujmu demokratickej spoločnosti na zabezpečení a zachovaní slobody tlače, pokiaľ ide o určenie, ako to vyžaduje článok 10 ods. 2 EDĽP, či je predmetný zásah primeraný sledovanému legitímnemu cieľu“.( 51 )
107. Je pravda, že výkon tohto práva môže podliehať obmedzeniam,( 52 ) ale prípustné zásahy musia spĺňať tri podmienky, podľa ktorých tieto zásahy musia byť ustanovené zákonom, zamerané na ochranu jedného z legitímnych záujmov spomenutých v článku 10 ods. 2 EDĽP a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
108. Pokiaľ ide o právo Únie, sloboda prejavu a právo na informácie zakotvené v článku 11 Charty možno obmedziť za podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty. Charta „… pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv a slobôd, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu uvedených práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných“.( 53 )
109. V tejto veci obmedzenie uložené vo vzťahu k slobode prejavu MT: a) je stanovené zákonom, teda nariadením č. 596/2014 a zákonom z 2. augusta 2002, b) rešpektuje podstatu tohto práva, keďže zákaz zverejniť dôverné informácie nie je uložený absolútne,( 54 ) a c) v zásade sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorým je ochrana integrity finančných trhov.
110. Pochybnosti vznikajú pri zosúladení uvedeného obmedzenia s ochranou základného práva na slobodu prejavu, ktoré zahŕňa právo popredného politika oznamovať verejnosti informácie o otázkach všeobecného záujmu.
111. Obmedzenia slobody prejavu popredného politika sa podľa judikatúry ESĽP musia posudzovať pomocou mimoriadne prísnych kritérií. Článok 10 ods. 2 EDĽP „sotva pripúšťa obmedzenia slobody prejavu v oblasti politickej diskusie alebo otázok všeobecného záujmu“.( 55 )
112. Vychádzajúc z tohto predpokladu, domnievam sa, že treba uprednostniť slobodu prejavu popredného opozičného politika, ktorý sa tým, že zverejnil, že vláda pristúpi k privatizácii dôležitého verejného podniku, ktorý je hlavným prevádzkovateľom poštových služieb v Belgicku, usiluje vyvolať medzi verejnosťou diskusiu o tejto otázke.( 56 )
V. Návrh
113. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Cour d’appel de Bruxelles, section Cour des marchés (Odvolací súd Brusel, oddelenie súd pre trhy, Belgicko), takto:
Články 10 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES v spojení s článkom 11 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tomto zmysle:
1. Článok 21 nariadenia č. 596/2014 sa uplatní na šírenie dôvernej informácie popredným politikom, bývalým ministrom a členom opozičnej politickej strany, ktorý vystupuje v médiách v tomto postavení a usiluje sa takto vyvolať verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu s cieľom kritizovať privatizáciu hlavného celoštátneho poskytovateľa poštových služieb, na základnom imaní ktorého mal dovtedy väčšinový podiel štát, ku ktorej malo čoskoro dôjsť.
2. Šírenie tejto informácie prostredníctvom médií možno považovať za uskutočnené v rámci normálneho výkonu povinností popredného politika v súlade s článkom 10 nariadenia č. 596/2014. Prináleží vnútroštátnemu súdu objasniť, či je také šírenie nevyhnutné a primerané na dosiahnutie jeho cieľov a v každom prípade či treba uprednostniť slobodu prejavu a právo na informácie zaručené článkom 11 Charty.
1 Jazyk prednesu: španielčina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 2003, s. 16; Mim. vyd. 06/004, s. 367).
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1).
4 Smernica Komisie z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Ú. v. EÚ L 339, 2003, s. 70; Mim. vyd. 06/006, s. 348).
5 Vo väčšine jazykových verzií, ktoré som preštudoval, sa kladie dôraz skôr na „účely“ než „ciele“, čo je pojem, ktorý je použitý v španielskej verzii („motivos“): v angličtine „for the purpose of journalism or other form of expression in the media“, vo francúzštine „à des fins journalistiques ou aux fins d’autres formes d’expression dans les médias“, v nemčine „für journalistische Zwecke oder andere Ausdrucksformen in den Medien“, v taliančine „ai fini dell’attività giornalistica o di altre forme di espressione nei mezzi d’informazione“, v portugalčine „para fins jornalísticos ou outra forma de expressão nos meios de comunicação social“ a v rumunčine „în scopuri jurnalistice sau sub altă formă de exprimare în presă“. [Táto časť poznámky pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.] Španielska verzia iných obdobných ustanovení, ako je článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), je zosúladená s ostatnými verziami, keďže zahŕňa slovné spojenie „fines periodísticos“ („žurnalistické účely“), a nie slovné spojenie „motivos periodísticos“ („žurnalistické ciele“).
6 Zákon z 2. augusta 2002 o dohľade nad finančným sektorom a finančnými službami (ďalej len „zákon z 2. augusta 2002“).
7 V rozhodnutí vnútroštátneho súdu (bod 64) sa uvádza, že „privatizáciu umožnila legislatívna zmena, ku ktorej došlo v decembri 2015“.
8 Príloha 6 k písomným pripomienkam MT.
9 Bod 64 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
10 Príloha 8 k písomným pripomienkam MT.
11 Na 6. júna 2016 bolo naplánované uverejnenie tlačového oznámenia s cieľom verejne oznámiť zlúčenie.
12 SL bol jedným z piatich stálych zástupcov celoštátnych odborov zamestnaných v spoločnosti Bpost v rozhodnom čase. V tejto funkcii ho vedenie spoločnosti informovalo o existencii plánovaného zbližovania spoločností Bpost a PostNL.
13 Bod 60, v ktorom je citovaný bod 53 správy kontrolóra.
14 Je to uvedené v článku 39 („Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“) nariadenia č. 596/2014.
15 Vnútroštátny súd v druhom odseku bodu 72 svojho rozhodnutia cituje na tento účel body 59, 66 a 78 rozsudku Súdneho dvora z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers (C‑302/20, EU:C:2022:190; ďalej len „rozsudok Autorité des marchés financiers“). V treťom odseku bodu 72 uvedeného rozhodnutia vnútroštátny súd odkazuje na článok 21 nariadenia č. 596/2014 ako na „priaznivejšie právne ustanovenie“.
16 Súdny dvor to konštatoval v bode 76 rozsudku Autorité des marchés financiers.
17 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 59.
18 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 59.
19 Táto právna úprava je navyše odlišná od tej, ktorú stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 2019, s. 17). Smernica 2019/1937 sa vzťahuje na osoby, ktoré pracujú pre verejnú alebo súkromnú organizáciu a vedia o porušeniach práva Únie, ktoré poškodzujú verejný záujem. Inštitút oznamovateľov („whistleblowers“, „lanceurs d’alerte“) bol tiež rozobratý v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) na základe článku 10 EDĽP. Pozri najmä rozsudok zo 14. februára 2023, Halet v. Luxembursko (CE:ECHR:2023:0214JUD002188418).
20 Hoci sloboda prejavu a právo na informácie nie sú úplne zhodné, podľa článku 11 Charty „právo na slobodu prejavu“ zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.
21 Rozsudok Autorité des marchés financiers, body 64 a 68: „výraz ‚na účely žurnalistiky‘ sa vzťahuje na zverejnenie informácií na účely novinárskej činnosti, a teda nevyhnutne nielen na zverejnenie informácií spočívajúce v uverejnení informácií ako takých, ale aj tých, ktoré sú súčasťou procesu vedúceho k takémuto uverejneniu“ (bod 64) a „… nielen uverejnenia, ale aj prípravné práce vedúce k uverejneniu, ako je zhromažďovanie informácií, rešerše a investigatívna činnosť novinára, sú súčasťou slobody tlače“ (bod 68).
22 Pokiaľ ide o celkový pohľad na ochranu slobody prejavu novinárov v práve Únie, pozri analýzu TINIÈRE, R.: La protection de la liberté d’expression des journalistes par l’Union européenne. In: MAUBERNARD, C., PLATON, S., TINIÈRE R. (dirs.): Les mutations de la liberté d’expression dans l’Union européenne . Bruxelles: Bruylant, 2025, s. 174 až 188.
23 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 63.
24 Rozsudky z 11. marca 2015, Lafonta (C‑628/13, EU:C:2015:162, bod 21),a z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck (C‑45/08, EU:C:2009:806, bod 48).
25 Odôvodnenie 77 nariadenia č. 596/2014.
26 Pozri MARTUCCI, F.: L’équilibre bancal entre liberté de la presse et régulation financière dans la mise en œuvre du règlement MAR. In: MAUBERNARD, C., PLATON, S., TINIÈRE, R. (dirs.): Les mutations de la liberté d’expression dans l’Union européenne . Bruxelles: Bruylant, 2025, s. 275 až 298.
27 Rozsudok zo 14. februára 2019, Buivids (C‑345/17, EU:C:2019:122; ďalej len „rozsudok Buivids“). V uvedenej veci bol podaný výklad smernice 95/46 v súvislosti s činnosťou osoby, ktorá zverejnila na internetovej stránke www.youtube.com videozáznam zhotovený na policajnej stanici.
28 Rozsudok Buivids, bod 53, v ktorom je citovaný rozsudok zo 16. decembra 2008, Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia (C‑73/07, EU:C:2008:727; ďalej len „rozsudok Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia“, bod 61). Pokiaľ ide o rozsudok Buivids a rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online (C‑516/17, EU:C:2019:625), pozri SMARTT, U.: Are bloggers and YouToubers journalists? In: European Intellectual Property Review , 2020, s. 728 až 737.
29 Rozsudky Buivids, bod 52, a Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, bod 58.
30 Rozsudok Buivids, bod 55.
31 Rozsudky Buivids, bod 57, a Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, bod 60.
32 Rozsudky Buivids, body 51 a 57, a Autorité des marchés financiers, body 66 a 67.
33 Článok 11 ods. 2 Charty osobitne chráni slobodu a pluralitu médií.
34 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 67, a rozsudok z 12. januára 2023, Migracijos departamentas (Dôvody prenasledovania založené na politických názoroch) (C‑280/21, EU:C:2023:13, bod 29).
35 ESĽP, rozsudok z 8. novembra 2016, Magyar Helsinki Bizottság v. Maďarsko (CE:ECHR:2016:1108JUD001803011, bod 165).
36 ESĽP, rozsudok z 8. novembra 2016, Magyar Helsinki Bizottság v. Maďarsko, (CE:ECHR:2016:1108JUD001803011, body 166 a 168, v ktorých sú medzi subjektami a osobami, ktoré sa posudzujú rovnako ako novinári, spomenuté mimovládne organizácie, vysokoškolskí výskumní pracovníci a autori diel týkajúcich sa tém všeobecného záujmu, lebo prispievajú k rozširovaniu názorov, informácií a myšlienok).
37 Bod 64 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
38 Dalo by sa diskutovať o tom, či zverejnenie informácie prostredníctvom média v skutočnosti vyvolalo nejaký druh nerovnosti medzi potenciálnymi investormi, ktorá by znamenala, že niektorí investori boli zvýhodnení na úkor ostatných.
39 Bod 72 rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Je pravda, že zverejnenie dôverných informácií vyvolalo pozastavenie kótovania akcií spoločnosti Bpost na burze, ale to sa nerovná uvedeniu do omylu alebo zavádzaniu investorov. Na pojednávaní MT opísal vplyv zverejnenia svojich informácií na burzové ceny akcií spoločností Bpost a PostNL, pričom poukázal na to, že cena akcií holandského prevádzkovateľa sa zvýšila a že cena akcií spoločnosti Bpost zaznamenala malý pokles, ktorý sa rýchlo vyrovnal.
40 Bod 72 tretí odsek rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
41 Na pojednávaní bolo potvrdené, že MT bol významným politikom s dôležitými funkciami v belgickej Socialistickej strane, ako aj v zväze poisťovní a v odborovom zväze, ktoré boli prepojené s touto stranou.
42 Táto všeobecná výnimka je potrebná okrem iného na to, aby neboli sťažené podnikateľské činnosti. Generálny riaditeľ spoločnosti napríklad musí byť schopný vymieňať si citlivé informácie s predstavenstvom tejto spoločnosti, s jej bankou, s jej advokátskou kanceláriou, s jej audítorom alebo s jej daňovým poradcom bez toho, aby mu hrozila sankcia za zverejnenie dôverných informácií. Keďže nie je možné spomenúť všetky prípady, ktoré možno zahrnúť pod túto výnimku, normotvorca Únie sa rozhodol pre všeobecné ustanovenie.
43 Na to, aby sa zverejnenie dôverných informácií uskutočnilo v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností, toto zverejnenie musí sledovať legitímny cieľ, byť vhodné a nevyhnutné na jeho dosiahnutie a byť v súlade so zásadou proporcionality (KLÖHN, L.: Financial journalism, unlawful disclosure of inside information and freedom of press: Mr A v. Autorité des marches financiers In: Common Market Law Review , 2023, č. 2, s. 566).
44 Súdny dvor v bode 80 rozsudku Autorité des marchés financiers poukázal na to, že treba zabezpečiť potrebný účinok článku 21 nariadenia č. 596/2014 vzhľadom na účel tohto ustanovenia, a to rešpektovanie slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách zaručených najmä v článku 11 Charty [s odkazom na rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online (C‑516/17, EU:C:2019:625, bod 55)].
45 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 82.
46 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 84.
47 Bod 72 rozhodnutia vnútroštátneho súdu: „pokiaľ ide o kritérium proporcionality…, možno existuje dôvod domnievať sa, že cieľom tohto zákazu [aby MT zverejnil dôverné informácie] nie je až tak zabezpečiť ochranu integrity trhu než skôr [ochranu] záujmov dotknutého emitenta (v tomto prípade spoločnosti Bpost), ktorý si… želal odložiť informovanie trhov, aby mohol rokovať o projekte so svojím partnerom bez akýchkoľvek zásahov“.
48 Rozsudky z 20. septembra 2022 SpaceNet a Telekom Deutschland (C‑793/19 a C-794/19, EU:C:2022:702, bod 59); z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána a i. (C‑140/20, EU:C:2022:258, body 42 a 43), a zo 6. septembra 2011, Patriciello (C‑163/10, EU:C:2011:543, bod 31).
49 Rozsudok Autorité des marchés financiers, bod 67, a rozsudok z 12. januára 2023, Migracijos departamentas (Dôvody prenasledovania založené na politických názoroch) (C‑280/21, EU:C:2023:13, bod 29).
50 Rozsudky zo 7. decembra 1976, Handyside v. Spojené kráľovstvo, (CE:ECHR:1976:1207JUD000549372, bod 24), a z 20. októbra 2015, Pentikäinen v. Fínsko (CE:ECHR:2015:1020JUD001188210, bod 87). V rozsudku Súdneho dvora zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia (C‑274/99 P, EU:C:2001:127, bod 39), sú citované niektoré z rozsudkov ESĽP týkajúcich sa tejto otázky.
51 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol (C‑633/22, EU:C:2024:843, bod 55), v ktorom sú citované rozsudky ESĽP z 23. septembra 1994, Jersild v. Dánsko (CE:ECHR:1994:0923JUD001589089, bod 31); z 21. januára 1999, Fressoz a Roire v. Francúzsko (CE:ECHR:1999:0121JUD002918395, bod 45), a zo 16. júna 2015, Delfi AS v. Estónsko (CE:ECHR:2015:0616JUD006456909, bod 132).
52 Podľa článku 10 ods. 2 EDĽP výkon slobody prejavu, „pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci“.
53 Rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol (C‑633/22, EU:C:2024:843, bod 48).
54 Ako som už vysvetlil, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností alebo na účely žurnalistiky alebo iných foriem prejavu v médiách, podľa článkov 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 treba uprednostniť slobodu prejavu.
55 Rozsudok z 22. februára 2008, Desjardin v. Francúzsko (CE:ECHR:2007:1122JUD002256703, bod 47): „… Sloboda prejavu, ktorá je cenná pre všetkých, je však osobitne cenná pre politické strany a ich aktívnych členov… . Zásah do slobody prejavu člena opozície, ktorý zastupuje svojich voličov, vyjadruje ich obavy a bráni ich záujmy, v skutočnosti vyžaduje, aby [ESĽP] uskutočnil prísnejšie preskúmanie“. Pozri tiež rozsudky zo 17. decembra 2004, Pedersen a Baadsgaard v. Dánsko (CE:ECHR:2004:1217JUD004901799, bod 71); z 23. apríla 2015, Morice v. Francúzsko (CE:ECHR:2015:0423JUD002936910, body 124 a 125), a zo 17. januára 2017, Tavares de Almeida Fernandes a Almeida Fernandes v. Portugalsko (CE:ECHR:2017:0117JUD003156613, bod 55).
56 Pri nastolení rovnováhy medzi inými právami a právom na slobodu prejavu ESĽP berie do úvahy, či druh „diskusie“ alebo informácií, o ktoré ide, má osobitný význam predovšetkým v rámci politickej diskusie alebo diskusie, ktorá sa týka všeobecného záujmu – rozsudok z 10. januára 2013, Ashby Donald a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2013:0110JUD003676908, bod 39).