C-379/24
ECLI:EU:C:2025:566
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0379
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0379
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
z 10. júla 2025 ( 1 )
Spojené veci C‑379/24 a C‑380/24
Agrupació de Neteja Sanitària, AIE (C‑379/24),
Educat Serveis Auxiliars SCCL (C‑380/24)
proti
Tribunal Económico‑Administrativo Regional de Cataluña (TEARC)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska, Španielsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Daňové právo – Daň z pridanej hodnoty – Smernica 2006/112/ES – Článok 132 ods. 1 písm. f) – Oslobodenie od dane pre takzvané ‚spoločenstvá s rozdelením nákladov‘ – Oslobodenie od dane v prípade služieb, ktoré nemusia byť nevyhnutné, ale sú užitočné pre činnosť členov oslobodenú od dane – Služby, ktoré sú priamo potrebné na uskutočňovanie činností oslobodených od dane – Existencia narušenia hospodárskej súťaže udelením oslobodenia od dane stanoveného právom Únie“
I. Úvod
1.
Tieto dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú oslobodenia takzvaných spoločenstiev s rozdelením nákladov podľa práva o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktoré už bolo predmetom viacerých rozhodnutí Súdneho dvora. ( 2 ) Toto ustanovenie oslobodzuje od dane služby, ktoré skupina poskytuje svojim členom, ak skupina iba prenesie presné náklady na tieto služby na svojich členov. Oslobodenie od dane však podlieha podmienke, že „takéto oslobodenie od dane nespôsobí narušenie hospodárskej súťaže“.
2.
Súdny dvor sa týmto pomerne neurčitým (negatívnym) kritériom musel prvýkrát zaoberať vo veci Taksatorringen z roku 2001 ( 3 ). V ňom položená otázka však nebola dostatočne presná a poskytnutá odpoveď bola taká vágna (výnimka sa má zamietnuť, „ak existuje reálne riziko, že výnimka môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, či už priamo alebo v budúcnosti“), že po nej nasledovalo mnoho ďalších návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Na tieto návrhy však bolo odpovedané bez toho, aby bolo toto kritérium podrobnejšie definované. V dôsledku toho dodnes nie je jasné, kedy možno skutočne predpokladať takéto narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku samotného oslobodenia od dane stanoveného v práve Únie, takže ho treba zamietnuť.
3.
Nie je preto prekvapujúce, že tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania – zároveň prebieha na Všeobecnom súde aj ďalšie konanie v tejto otázke pod číslom T‑558/24, ktoré je v súčasnosti prerušené ( 4 ) – žiadajú Súdny dvor o trochu praktickejší výklad.
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
4.
Právny rámec poskytuje smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) ( 5 ).
5.
V článku 131 smernice o DPH sa stanovujú všeobecné pravidlá oslobodenia od dane:
„Oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane.“
6.
Podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH v kapitole 2 o oslobodení od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu členské štáty oslobodia od DPH tieto transakcie:
„Služby poskytované nezávislými skupinami osôb, ktorých činnosť je oslobodená od dane alebo vo vzťahu ku ktorej nevystupujú ako zdaniteľné osoby, a to na účely obstarania služieb pre ich členov, ktoré sú priamo potrebné na uskutočňovanie tejto činnosti, keď tieto skupiny požadujú od svojich členov presnú úhradu ich podielu na spoločných výdavkoch, pod podmienkou, že takéto oslobodenie od dane nespôsobí narušenie hospodárskej súťaže.“
7.
Článok 134 smernice o DPH za určitých okolností vylučuje niektoré transakcie z určitých oslobodení od dane podľa práva Únie:
„Dodanie tovaru a poskytovanie služieb nie sú oslobodené od dane v zmysle článku 132 ods. 1 písm. b), g), h), i), l), m) a n) v týchto prípadoch:
a)
ak nie sú nevyhnutné pre uskutočnenie transakcií oslobodených od dane;
b)
ak ich hlavným cieľom je, aby dotknutý subjekt získal dodatočné príjmy prostredníctvom uskutočňovania transakcií, ktoré priamo konkurujú transakciám obchodných spoločností podliehajúcich DPH.“
B.
Španielske právo
8.
Článok 20 ods. 1 bod 6 Ley del IVA 37/1992 (zákon č. 37/1992 o DPH) implementuje článok 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH a v rozsahu, ktorý je tu relevantný, stanovuje:
„Od dane sú oslobodené:
6.° Služby poskytované priamo svojim členom zväzmi, nezávislými skupinami alebo subjektmi vrátane hospodárskych záujmových združení, ktoré sú tvorené výlučne osobami vykonávajúcimi činnosť oslobodenú od dane alebo činnosť nepodliehajúcu dani, ktorá nezakladá nárok na odpočítanie dane, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
tieto služby sa používajú priamo a výlučne na účely tejto činnosti a sú potrebné na jej uskutočňovanie;
b)
členovia si uhrádzajú len svoj podiel na spoločných výdavkoch. …
Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na služby poskytované obchodnými spoločnosťami.“
III. Skutkový stav
9.
Žalobkyňa vo veci C‑379/24 (ďalej len „prvá žalobkyňa“) bola založená 11. februára 2017 ako „agrupación de interés económico“ (A.I.E., hospodárske záujmové zoskupenie). Jej cieľom bolo vytvoriť spoločnú infraštruktúru na poskytovanie komplexných upratovacích služieb v nemocniciach, centrách a budovách vo všeobecnosti, v ktorých jej spoločníci vykonávajú svoju činnosť v oblasti zdravotníctva a sociálno‑medicínskej oblasti.
10.
Žalobkyňa vo veci C‑380/24 (ďalej len „druhá žalobkyňa“) bola založená 15. júla 2010 ako „sociedad cooperativa catalana limitada“ (SCCL, Katalánske družstvo s ručením obmedzeným). Jej cieľom bolo vytvoriť spoločnú infraštruktúru na poskytovanie komplexných upratovacích služieb v objektoch a zariadeniach patriacich spoločníkom, v ktorých vykonávajú svoju vzdelávaciu činnosť (materská škola, základná škola, stredná škola, vyššie gymnázium a odborné učilište).
11.
Každá z oboch žalobkýň uzavrela zmluvu s (inou) treťou stranou o správe a personálnom riadení zamestnancov zamestnaných u oboch žalobkýň. Na základe toho tieto tretie strany prideľovali zamestnancom priestory a úlohy, vyberali zamestnancov, pripravovali mzdové listy, riešili incidenty (vrátane zásahov a ukončenia pracovných pomerov), zabezpečovali príslušné školenia v súlade so zákonnými ustanoveniami a dodávali materiály. Obidve zmluvy odôvodňujú zverenie tejto činnosti tretím stranám tým, že tieto tretie strany majú skúsenosti, znalosti a zdroje potrebné na riadenie upratovacích služieb, ktoré majú obe žalobkyne poskytovať svojim členom.
12.
Dňa 11. novembra 2013 bola u druhej žalobkyne začatá daňová kontrola DPH za obdobia január 2010 až december 2012 a 2. júna 2017 u prvej žalobkyne za obdobia marec 2013 až december 2014. Obe kontroly sa skončili vyrubením DPH za transakcie uskutočnené žalobkyňami v súvislosti s poskytovaním upratovacích služieb ich spoločníkom. Oslobodenie od dane stanovené v článku 20 ods. 1 bode 6 Ley del IVA 37/1992 (zákon č. 37/1992 o DPH) sa neuplatnilo, pretože žalobkyne tieto služby neposkytovali priamo, ale využívali externú spoločnosť, ktorá skutočne poskytovala podstatnú časť služieb. Okrem toho upratovacie služby nie sú priamo a výlučne spojené s činnosťou oslobodenou od dane, a preto by uplatnenie oslobodenia od dane mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.
13.
Daňové úrady potvrdili obe rozhodnutia. Žalobkyne podali proti týmto rozhodnutiam žalobu na príslušný vnútroštátny súd. Tvrdia, že oslobodenie od dane nemožno odmietnuť z dôvodu, že riadenie zamestnancov bolo zverené tretej spoločnosti, keďže táto okolnosť zodpovedá zmyslu a účelu oslobodenia od dane.
IV. Prejudiciálne konanie
14.
Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska, Španielsko), ktorý má právomoc rozhodnúť o oboch žalobách, prerušil obe konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky podľa článku 267 ZFEÚ:
1.
Je v rozpore so zmyslom a účelom oslobodenia od dane uvedeného v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH vnútroštátna právna norma, ktorá stanovuje požiadavku, aby služby boli priamo a výlučne spojené s činnosťou oslobodenou od dane, ak sa táto požiadavka na poskytovanie služieb – upratovanie v oblasti zdravotníctva [C‑379/24], respektíve v oblasti vzdelávania [C‑380/24] – vykladá tak, že sa nevyužíva výlučne na účely oblasti činnosti oslobodenej od dane, hoci je jedinečná, technická a zložitá z hľadiska svojej organizácie a usporiadania (vo veci C‑380/24: trvalé upratovanie a dezinfekcia zariadení, v ktorých sa dlhodobo zdržiavajú a sú opatrované maloleté osoby), ako aj absolútne potrebná?
2.
Je v rozpore so zmyslom a účelom oslobodenia od dane uvedeného v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH výklad vnútroštátneho práva, ktorý stotožňuje nevýhradnú povahu poskytovania služieb s činnosťou, ktorá narúša hospodársku súťaž, na účely zamietnutia oslobodenia od dane v súlade s obmedzeniami Únie, čím sa na jeho zamietnutie kombinujú vnútroštátne obmedzenia a obmedzenia Únie? Vedie obmedzenie ‚nenarušenia hospodárskej súťaže‘ k zamietnutiu oslobodenia od dane bez ohľadu na stupeň účinnosti oslobodenia od dane, ak ho účastníci konania nespochybňujú (vec C‑[8/01], bod 48), vzhľadom na to, že každé oslobodenie od dane je porušením všeobecnej zásady zdaňovania uznanej Súdnym dvorom EÚ?
15.
Súdny dvor spojil tieto dve veci uznesením z 10. júla 2024. V týchto konaniach predložili písomné pripomienky len Španielske kráľovstvo a Európska komisia. Súdny dvor upustil od ústneho pojednávania v súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku.
V. Právne posúdenie
A.
O pozadí prejudiciálnych otázok
16.
V pozadí prejudiciálnych otázok je rozhodnutie normotvorcu Únie nepriznať odpočítanie DPH spoločnostiam, ktoré poskytujú služby oslobodené od dane, ako sú kliniky alebo centrá vzdelávania detí. Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že členovia žalobkýň vykonávajú výlučne transakcie oslobodené od dane podľa článku 132 ods. 1 smernice o DPH. Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania však tiež nevyplýva, že by žalobkyne uskutočňovali iné zdaniteľné alebo iné transakcie oslobodené od dane. Pokiaľ by k nim bolo možné priradiť upratovacie služby, oslobodenie od dane podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH by per se nebolo možné.
17.
Návrhy preto vychádzajú z predpokladu, že obe žalobkyne uskutočňujú transakcie oslobodené od dane na 100 % podľa článku 132 ods. 1 smernice o DPH. V takejto situácii nie sú výstupné služby žalobkýň zdanené, ale zároveň ich vstupné služby naďalej podliehajú DPH z dôvodu chýbajúceho odpočítania DPH.
18.
V dôsledku toho sú tieto oslobodenia od dane (najmä oslobodenia zo sociálnych dôvodov uvedené v článku 132 smernice o DPH) len čiastočnými oslobodeniami od dane. Keďže neodpočítateľná DPH zo služieb na vstupe sa pravidelne zohľadňuje (musí zohľadňovať) pri výpočte ceny služieb na výstupe, spotrebiteľ je nepriamo zaťažený touto DPH. V dôsledku toho je od DPH oslobodená len pridaná hodnota, ktorú vytvorí samotný poskytovateľ v konečnej fáze (napr. v prípade nemocničných služieb jeho vlastná služba pacientovi).
19.
Chýbajúce odpočítanie dane pre tieto spoločnosti znamená, že napríklad poskytovanie upratovacích služieb vlastnými zamestnancami nemocnice spôsobuje nákladové zaťaženie len vo výške osobných nákladov. Zapojenie externého poskytovateľa upratovacích služieb však vedie k nákladovému zaťaženiu minimálne vo výške jeho osobných nákladov a DPH.
20.
V dôsledku toho majú takéto spoločnosti v odvetviach oslobodených od dane (ako sú nemocnice) zvyčajne ekonomický záujem poskytovať tieto služby samy (tzv. internalizácia) a nenakupovať ich od inej spoločnosti za cenu podliehajúcu dani. Pre spoločnosti oslobodené od dane však môžu nastať situácie, v ktorých nemá ekonomický zmysel zamestnávať personál sám. Napríklad pre niekoľko nemocníc môže mať zmysel zdieľať personálne náklady na centrum spracovania údajov alebo – ako v tomto prípade – na upratovací personál.
21.
V prípade takýchto skupín sa podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH za určitých podmienok oslobodzuje od dane dodanie tovaru alebo poskytnutie služby členom skupiny. Vylúčenie odpočítania DPH potom nemá cenotvorný účinok, čo znamená, že rozsah oslobodenia od DPH pre konečného spotrebiteľa zostáva nezmenený. Oslobodenie od dane potom nezávisí od toho, či službu na vstupe poskytla v celom rozsahu spoločnosť oslobodená od dane sama (vlastnými zamestnancami) alebo spolu s inými spoločnosťami oslobodenými od dane ako súčasť skupiny („spoločnými“ zamestnancami skupiny).
22.
Presne to sa stalo v tomto prípade. Niekoľko spoločností, ktoré poskytujú služby lekárskeho ošetrenia oslobodené od dane alebo vzdelávacie služby oslobodené od dane, spojilo svoje sily a podelilo sa o náklady na upratovací personál skupiny. Riadenie tohto personálu však prenechali tretej strane. Skutočnosť, že tieto odplatné služby poskytované treťou osobou podliehajú dani a že splatná DPH preto predstavuje nákladovú záťaž pre žalobkyne, sa zdá byť nesporná a nie je ani predmetom súdneho sporu.
23.
Je preto potrebné len objasniť, či sa má DPH účtovať aj z upratovacích služieb, ktoré žalobkyne poskytujú svojim členom (spoločníkom) za úhradu nákladov – t. j. spoločných výdavkov na upratovací personál. ( 6 ) To závisí od toho, či boli poskytované upratovacie služby „priamo potrebné na uskutočňovanie“ lekárskej starostlivosti alebo vzdelávacích služieb oslobodených od dane, a teda boli na tento účel nevyhnutné (pozri bod B), a či oslobodenie upratovacích služieb pre spoločníkov vedie k narušeniu hospodárskej súťaže (pozri bod C). V tomto ohľade možno na prejudiciálne otázky odpovedať spoločne.
B.
Služby poskytované skupinou, ktoré sú priamo potrebné na uskutočňovanie činností členov oslobodených od dane
24.
Podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH sú od dane oslobodené služby, ktoré skupina poskytuje svojim členom…, [a] „ktoré sú priamo potrebné na uskutočňovanie tejto ( pozn .: t. j. od DPH oslobodenej) činnosti“ (v tomto prípade zdravotníckych a vzdelávacích služieb). Podľa môjho názoru „priama potreba“ v iných jazykových verziách ( 7 ) znamená to isté. Smernica o DPH v konečnom dôsledku vyžaduje určitú súvislosť medzi službou poskytovanou skupinou a činnosťou členov skupiny oslobodenou od dane. Znenie však nevyžaduje priamu súvislosť s konkrétnou transakciou člena oslobodenou od dane; stačí, že služba skupiny je nevyhnutná pre privilegované činnosti člena oslobodené od dane.
25.
Aj to má zmysel, pretože cieľom tohto ustanovenia o oslobodení od dane je znížiť zaťaženie DPH na vstupe, ak sa niekoľko podnikateľov s určitými činnosťami oslobodenými od dane spojí a poskytuje služby svojim členom len za náhradu nákladov. DPH na vstupe sa účtuje vždy, ak služby na vstupe súvisia s činnosťou oslobodenou od dane, bez ohľadu na to, či priamo súvisia s konkrétnou transakciou oslobodenou od dane.
26.
Porovnanie so znením článku 134 smernice o DPH tiež ukazuje, že tieto služby – na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia a Španielsko – nemusia byť nevyhnutné pre transakcie oslobodené od dane. Článok 134 smernice o DPH vylučuje určité oslobodenia od dane podľa článku 132 smernice o DPH, ak nie sú nevyhnutné pre transakcie , pre ktoré sa oslobodenie od dane poskytuje. V tomto prípade normotvorca smernice výslovne odkazuje na súvislosť s určitými transakciami (a nielen s činnosťou oslobodenou od dane). Okrem toho sa toto vylúčenie vzťahuje len na „osloboden[ie] od dane v zmysle článku 132 ods. 1 písm. b), g), h), i), l), m) a n)“. Oslobodenie od dane uvedené v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH sa v ňom neuvádza.
27.
Z toho naopak vyplýva, že služby poskytované skupinou svojim členom, ktoré sú priamo potrebné na uskutočňovanie činností členov oslobodených od dane, treba chápať inak, t. j. extenzívne. Služby poskytované skupinou preto nemusia byť nevyhnutné pre činnosť oslobodenú od dane alebo dokonca pre transakcie oslobodené od dane. Kritérium priamosti v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH sa skôr vzťahuje na pridelenie služieb skupiny na činnosť oslobodenú od DPH na rozdiel od súbežne zdaniteľnej činnosti (alebo činnosti oslobodenej od dane, na ktorú sa nevzťahuje článok 132 smernice o DPH) člena.
28.
Ako už Súdny dvor objasnil, čiastočná zdaniteľná činnosť členov nevylučuje oslobodenie služieb skupiny ako také, ( 8 ) ale len v rozsahu, v akom sú tieto služby poskytované na účely zdaniteľnej činnosti členov. Na tieto služby, ktoré prispievajú k výkonu iných činností, sa totiž nevzťahuje rozsah oslobodenia. ( 9 )
29.
Takéto priame pridelenie na účely vykonávania činnosti oslobodenej od dane však existuje vždy, ak člen vykonáva výlučne transakcie oslobodené od dane, ktoré sú uvedené v katalógu podľa článku 132 ods. 1 smernice o DPH. To potom vysvetľuje aj výnimku z výnimky v prípade narušenia hospodárskej súťaže (pozri bod 36 a nasl.). Táto výnimka z výnimky by bola do veľkej miery zbytočná, ak by boli oslobodené len služby skupiny, ktoré sú nevyhnutne (v zmysle conditio sine qua non ) spojené s činnosťou oslobodenou od dane.
30.
Pokiaľ chce Komisia (a pravdepodobne aj Španielsko) vo svojom stanovisku rozlišovať medzi všeobecnými službami, ktoré sú potrebné pre väčšinu všetkých transakcií (ako sú upratovacie služby, monitorovacie služby, služby IT atď.), a službami, ktoré sa osobitne vyžadujú na oslobodenie od dane, nie je to presvedčivé. Komisia sa dokonca domnieva, že môže použiť rozhodnutie Taksatorringen ( 10 ) ako užitočný príklad. Tento prípad sa týkal rozdelenia nákladov na odhadcu skupinou poisťovní medzi svojich členov. Táto služba (odhad škody) by bola dostatočne úzko spojená s poisťovacími službami oslobodenými od dane, zato nie všeobecné upratovacie služby.
31.
To nie je presvedčivé z dvoch dôvodov. Po prvé poisťovacie služby správne nespadajú do pôsobnosti článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH, čo však v tom čase (2003) uniklo pozornosti Komisie, predkladajúcemu súdu, ako aj Súdnemu dvoru, ktorý však nebol požiadaný o vyjadrenie. Súdny dvor to potom objasnil v roku 2017. ( 11 ) Po druhé takéto náklady sú pravdepodobne ešte menej špecificky spojené s poisťovacími službami oslobodenými od dane ako upratovacie služby v sektore zdravotníctva alebo v sektore vzdelávania. Najmä v týchto odvetviach existujú osobitné hygienické požiadavky na prevádzkovateľov, z čoho vyplýva osobitná potreba určitých upratovacích služieb. Samotný Súdny dvor vyžaduje len to, aby tieto služby priamo prispievali k výkonu činností, ( 12 ) ktoré slúžia verejnému záujmu podľa článku 132 tejto smernice. Skutočnosť, že upratovacie služby v nemocnici priamo prispievajú k nemocničným službám oslobodeným od dane, možno len ťažko poprieť.
32.
Pokiaľ však viem, neexistujú žiadne všeobecné usmernenia o tom, ako sa musia odhadnúť škody na vozidle. Otázka, aká je škoda vysoká, nemá vplyv na službu oslobodenú od dane (poistná ochrana za zaplatenie poistného), ale len na otázku, v akej výške musí poisťovňa v konečnom dôsledku plniť. To má vplyv nanajvýš na výšku poistného krytia poskytovaného za odplatu, t. j. na službu oslobodenú od dane. Prístup Komisie, ktorá rozlišuje medzi všeobecnými službami, ktoré sú užitočné pre všetky transakcie (napr. upratovacie služby), a špeciálnymi, priamo potrebnými službami (odhad škody, ktorá sa má nahradiť), preto nie je presvedčivý.
33.
Tento prístup je tiež v rozpore so zmyslom a účelom nariadenia znížiť účinky vylúčenia odpočítania DPH (pozri bod 18 a nasl. vyššie), ak službu neposkytujú vlastní zamestnanci, ale skupina svojim členom.
34.
Ak sa tento zmysel a účel berie vážne, potom sú všetky služby, ktoré skupina poskytuje svojim členom, oslobodené od dane, ak ich členovia používajú ako vstupné služby v rámci svojej činnosti oslobodenej od dane, a preto ich možno priamo priradiť k činnosti oslobodenej od dane, na ktorú sa vzťahuje článok 132 smernice o DPH, pretože sú pre túto činnosť obvyklé a nevyhnutné.
35.
To sa mi v prípade všeobecných upratovacích služieb, ktoré sú v sektore zdravotnej starostlivosti a vzdelávania viac než bežné a potrebné, javí ako samozrejmé. Podľa vnútroštátneho súdu sú dokonca jedinečné, technické a komplexné vo svojej organizácii a štruktúre, ako aj absolútne nevyhnutné. Potom a fortiori spadajú do pôsobnosti článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH. Takéto služby, ktoré sú bežne spojené s činnosťou oslobodenou od dane takým spôsobom, že by ich poskytoval sám konkurent určitej veľkosti, a ktoré možno priradiť k činnosti daňovníka oslobodenej od dane, na ktorú sa vzťahuje článok 132, preto patria do pôsobnosti článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH.
C.
Výklad kritéria neexistencie „narušenia hospodárskej súťaže“
1. Účel ustanovenia
36.
Ak však upratovacie služby vo všeobecnosti spadajú do rozsahu oslobodenia od dane, potom je potrebné rozhodnúť, či a kedy sa oslobodenie od dane na takéto služby vylúči, pretože inak by to viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže.
37.
Ako už Súdny dvor rozhodol ( 13 ) a ako som vysvetlila na inom mieste, ( 14 ) článok 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH má za cieľ kompenzovať konkurenčné znevýhodnenie menších spoločností v porovnaní s väčším konkurentom. Ten môže poskytovať služby skupiny buď sám prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo prostredníctvom úzko prepojenej spoločnosti ako súčasti tzv. skupiny na účely DPH (článok 11 smernice o DPH). Cieľom článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH je zabezpečiť rovnosť zaobchádzania z hľadiska DPH s veľkými a menšími spoločnosťami, ktorého potreba vyplýva z vylúčenia odpočítania DPH pri výstupných transakciách oslobodených od dane.
38.
Malá nemocnica bez vlastného upratovacieho personálu musí akceptovať vyššie náklady ako jej väčší konkurent, aby mohla ponúkať rovnaké služby. Ide o konkurenčné znevýhodnenie, ktorá vyplýva predovšetkým z veľkosti spoločnosti. Článok 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH však umožňuje vyhnúť sa tomuto konkurenčnému znevýhodneniu. Dotknutá nemocnica sa môže spojiť s inou nemocnicou. Táto skupina zamestnáva zamestnancov, ktorí zabezpečujú potrebné upratovanie pre obe nemocnice. Náklady na to sa rozdelia medzi obe nemocnice. Keďže služby poskytované skupinou jej členom sú oslobodené od dane, personálne náklady teraz nepodliehajú DPH (rovnaká sadzba DPH sa uplatňuje na materiálové náklady – ako aj na náklady na administratívne služby tretej strany). Konkurenčné znevýhodnenie dvoch menších nemocníc v porovnaní s (väčším) konkurentom by sa tak odstránila.
39.
Ak sa však má týmto oslobodením od dane odstrániť konkurenčné znevýhodnenie, potom udelenie oslobodenia od dane ako také nemôže za normálnych okolností spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže alebo vytvoriť riziko narušenia hospodárskej súťaže. Ustanovenie o hospodárskej súťaži v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH sa v tomto ohľade zdá byť trochu zvláštne a v dôsledku toho nedáva zmysel. ( 15 )
2. Požiadavka reštriktívneho výkladu kritéria narušenia hospodárskej súťaže
40.
Z tohto dôvodu sa mi zdá nevyhnutný reštriktívny výklad, aby nedošlo k tomu, že ustanovenie o oslobodení od dane uvedené v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH stratilo zmysel. K rovnakému záveru sa dospeje, ak sa neexistencia narušenia hospodárskej súťaže chápe ako výnimka z oslobodenia od dane ustanoveného v zásade v článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH, keďže podľa názoru Súdneho dvora sa má výnimka alebo odchýlka od všeobecného pravidla vykladať reštriktívne. ( 16 )
41.
Ak sa však absencia narušenia hospodárskej súťaže považuje za výnimku z oslobodenia od dane a tá zasa za výnimku zo základnej daňovej povinnosti, ( 17 ) potom by sa dala predpokladať aj výnimka z výnimky. Takáto výnimka z výnimky by sa mohla vykladať buď obzvlášť reštriktívne (ako reštriktívne vykladaná výnimka z výnimky), alebo obzvlášť extenzívne (ako výnimka z výnimky reštriktívne vykladanej výnimky).
42.
Je správne, ak sa táto „výnimka z výnimky“ nevykladá ani reštriktívne, ani extenzívne, ale teleologicky, t. j. v súlade s jej zmyslom a účelom. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž musí byť výklad týchto pojmov v súlade s cieľmi sledovanými uvedeným oslobodením od dane a musí rešpektovať požiadavky zásady daňovej neutrality. Najmä výrazy použité v článku 132 sa nemajú vykladať spôsobom, ktorý by tieto oslobodenia zbavoval účinku. ( 18 )
43.
Extenzívny výklad však bráni dosiahnutiu zmyslu a účelu oslobodenia od dane (zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom rôznych možností internalizácie). Kompenzácia konkurenčného znevýhodnenia má vždy nevyhnutne účinky súvisiace s hospodárskou súťažou, ktoré samy osebe nemožno považovať za „škodlivé“ pre narušenie hospodárskej súťaže. V dôsledku toho je to v súlade s vyššie uvedeným (bod 40) teleologickým, reštriktívnym výkladom kritéria neexistencie „narušenia hospodárskej súťaže“.
44.
Judikatúra Súdneho dvora už poskytuje východisko pre takýto reštriktívny výklad, podľa ktorého sa na určenie narušenia hospodárskej súťaže vyžaduje, aby existovalo skutočné riziko, že oslobodenie by mohlo samo osebe teraz alebo v budúcnosti viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. ( 19 ) Narušenie hospodárskej súťaže sa týka oslobodenia od dane za služby skupiny. ( 20 )
45.
Vzhľadom na požadovaný reštriktívny výklad kritéria neexistencie narušenia hospodárskej súťaže nemožno takéto narušenie odôvodniť len existenciou zodpovedajúceho trhu. To by význam článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH viedlo k absurdnosti. Podľa tohto ustanovenia by malo byť možné vyhnúť sa konkurenčnému znevýhodneniu vo vzťahu k väčším konkurentom (pozri bod 36 vyššie), t. j. v rámci existujúceho trhu, práve spoluprácou s inými (spravidla menšími) účastníkmi trhu.
46.
Podľa názoru Súdneho dvora si existencia narušenia hospodárskej súťaže vyžaduje preskúmať, či si skupina môže byť istá zákazkami svojich členov aj bez oslobodenia od dane. ( 21 ) Ak sú služby skupiny prispôsobené potrebám jej členov takým spôsobom, že si skupina môže byť istá aj tým, že členovia budú tieto služby odoberať, ide v zásade o organizovanú spoločnú činnosť (pozri bod 36 a nasl. vyššie), ktorá by mala byť oslobodená od dane podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH. Inými slovami, existencia takej skupiny v zásade vylučuje narušenie hospodárskej súťaže, pretože zmyslom takejto formy organizácie je spravidla istota, že členovia služby aj odoberajú.
47.
Členovia skupiny na účely zdieľania nákladov sa spravidla spájajú len vtedy, ak sú si istí, že aj budú odoberať služby skupiny („záruka odberu“). Vo všeobecnosti sa preto dá predpokladať, že vytvorenie skupiny s cieľom poskytovať svojim členom služby nevedie k narušeniu hospodárskej súťaže v zmysle článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH.
48.
Ak sa berie vážne myšlienka organizačnej neutrality, ktorú generálny advokát Rantos ( 22 ) správne zdôraznil v súvislosti s článkom 11 smernice o DPH, potom sú tam zahrnuté všetky služby, ktoré sa zvyčajne poskytujú v súvislosti s činnosťami oslobodenými od dane uvedenými v článku 132 ods. 1 smernice o DPH (v tomto prípade ide o služby zdravotnej starostlivosti oslobodené od dane a služby vzdelávania oslobodené od dane) a ktoré sa môžu vykonávať interne bez veľkého úsilia, takže veľké spoločnosti by to zvyčajne robili samy. V takomto prípade oslobodenie od dane podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH len odstraňuje výhodu veľkej spoločnosti a samo osebe nemôže predstavovať narušenie hospodárskej súťaže. Upratovacie služby, ktoré sú už z hygienických dôvodov potrebné v sektore lekárskej starostlivosti, ako aj v sektore vzdelávania, a preto sú tam tiež bežné, preto nemôžu v spoločenstve s rozdelením nákladov vyvolať riziko narušenia hospodárskej súťaže.
49.
Vzhľadom na účel oslobodenia od dane (zabránenie znevýhodneniu v hospodárskej súťaži) môže preto kritérium narušenia hospodárskej súťaže podľa môjho názoru slúžiť len na zabránenie zneužitia (pozri článok 131 smernice o DPH). V konečnom dôsledku má len zabezpečiť, aby sa oslobodenie od dane nevyužívalo v rozpore s jeho účelom. Podľa môjho názoru možno len na základe nepriamych dôkazov určiť, kedy sa tak deje.
3. Indikácie uplatňovania v rozpore s jeho účelom
50.
Príznakom uplatňovania ustanovenia o oslobodení od dane podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH v rozpore s jeho účelom môže byť napríklad to, že skupina poskytuje rovnaké služby vo významnom rozsahu nečlenom za odplatu a v tomto ohľade – využívajúc synergické efekty – pôsobí na trhu predovšetkým ako konkurent a menej ako spolupracujúca skupina. Za určitých okolností by mohlo existovať zodpovedajúce reálne riziko narušenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k uvedeným poskytovateľom – tretím stranám. Zdá sa, že v tomto prípade to tak nie je.
51.
Indíciou môže tiež byť, že skupina neposkytuje služby špeciálne prispôsobené potrebám svojich členov, ale len odovzdáva zakúpené služby. Tie by mohli ľahko ponúkať a odoberať aj iní. Aj v tomto prípade by poskytovatelia – tretie strany mohli byť eventuálne vytlačení z príslušného trhu. V tomto prípade však skupina poskytuje vlastné upratovacie služby, keďže tieto služby nie sú len nakupované, ale sú poskytované zamestnancami skupiny. Skutočnosť, že na personálny manažment sa angažuje tretia strana, je v tomto ohľade bezvýznamná, pretože za túto službu sa tretej strane platí príslušná DPH.
52.
Ďalším ukazovateľom môže byť, ak sa poskytovatelia zameriavajú výlučne na optimalizáciu zaťaženia DPH a nie na vzájomnú spoluprácu s cieľom vyhnúť sa konkurenčnému znevýhodneniu. Optimalizáciu zaťaženia DPH možno predpokladať, ak sa konkurenčné zvýhodnenie vytvorí presunutím externého nákupu služieb na skupinu v štáte s veľmi nízkou sadzbou DPH alebo bez sadzby DPH [za predpokladu, že oslobodenie od dane podľa článku 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH by sa uplatňovalo aj cezhranične ( 23 )]. To je v tomto prípade takisto vylúčené.
VI. Návrh
53.
Navrhujem preto, aby Súdny dvor na otázky Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska, Španielsko) odpovedal takto:
Článok 132 ods. 1 písm. f) smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane služieb poskytnutých skupinou jej členom za presné uhradenie podielu na nákladoch sa vzťahuje na služby, ktoré členovia využívajú ako vstupné služby v rámci svojej činnosti oslobodenej od dane a ktoré sú typicky odoberané na účely vykonávania činnosti oslobodenej od dane, pretože sú potrebné na jej poskytovanie. Oslobodenie týchto služieb v zásade nespôsobuje narušenie hospodárskej súťaže, ak ide o bežné služby v rámci činnosti oslobodenej od dane, ktoré by v prípade pochybností vykonávala veľká spoločnosť sama. Inak to môže byť v prípade, ak sa oslobodenie uplatňuje v rozpore s jeho účelom.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Rozsudky z 18. novembra 2020, Kaplan International colleges UK ( C‑77/19 , EU:C:2020:934 ); z 20. novembra 2019, Infohos ( C‑400/18 , EU:C:2019:992 ); z 21. septembra 2017, Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:718 ); z 21. septembra 2017, DNB Banka ( C‑326/15 , EU:C:2017:719 ); z 21. septembra 2017, Komisia/Nemecko ( C‑616/15 , EU:C:2017:721 ); zo 4. mája 2017, Komisia/Luxembursko ( C‑274/15 , EU:C:2017:333 ); z 11. decembra 2008, Stichting Centraal Begeleidingsorgaan voor de Intercollegiale Toetsing ( C‑407/07 , EU:C:2008:713 ); z 20. novembra 2003, Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2003:621 ), a z 15. júna 1989, Stichting Uitvoering Financiële Acties ( 348/87 , EU:C:1989:246 ).
( 3 ) Rozsudok z 20. novembra 2003, Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2003:621 ).
( 4 ) Uznesenie zo 6. mája 2025, Studieförbundet Vuxenskolan Riksorganisationen ( T‑558/24 , neuverejnené, EU:T:2025:469 ).
( 5 ) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 [v znení platnom pre príslušné sporné roky 2010 do 2014; naposledy zmenená a doplnená v tomto ohľade smernicou Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 10, 2010, s. 14 )].
( 6 ) Zdieľané náklady na personálnu správu treťou stranou podliehajú DPH, ktorá je zahrnutá do služby oslobodenej od dane prostredníctvom rozdelenia nákladov. Za predpokladu zdaniteľnej upratovacej služby skupiny, by skupina mala tiež právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných služieb na vstupe, takže výška náhrady nákladov a výška španielskych daňových príjmov by sa v tomto ohľade nezmenila.
( 7 ) Porovnaj EN: „directly necessary“ a FR: „directement nécessaire“.
( 8 ) Rozsudok zo 4. mája 2017, Komisia/Luxembursko ( C‑274/15 , EU:C:2017:333 , bod 53 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Komisia/Luxembursko ( C‑274/15 , EU:C:2016:750 , bod 40 a nasl.).
( 9 ) Takto výslovne: rozsudky z 21. septembra 2017, Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:718 , bod 31 ); z 21. septembra 2017, DNB Banka ( C‑326/15 , EU:C:2017:719 , bod 36 ), a z 21. septembra 2017, Komisia/Nemecko ( C‑616/15 , EU:C:2017:721 , bod 50 ).
( 10 ) Rozsudok z 20. novembra 2003, Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2003:621 ).
( 11 ) Rozsudky z 21. septembra 2017, Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:718 ) a DNB Banka ( C‑326/15 , EU:C:2017:719 ).
( 12 ) Rozsudok z 21. septembra 2017, Komisia/Nemecko ( C‑616/15 , EU:C:2017:721 , bod 48 ).
( 13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. novembra 2019, Infohos ( C‑400/18 , EU:C:2019:992 , bod 36 ); z 21. septembra 2017, Komisia/Nemecko ( C‑616/15 , EU:C:2017:721 , bod 56 ), a z 11. decembra 2008, Stichting Centraal Begeleidingsorgaan voor de Intercollegiale Toetsing ( C‑407/07 , EU:C:2008:713 , bod 37 ). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2002:562 , bod 118 ).
( 14 ) Návrhy, ktoré som predniesla vo veci Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:150 , body 20 a nasl.) a vo veci DNB Banka ( C‑326/15 , EU:C:2017:145 , bod 51 ).
( 15 ) V tomto zmysle je potrebné poukázať na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2002:562 , bod 125 a nasl.) – „treba konštatovať, že [trh] je celkom osobitý“. Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:150 , bod 67 ).
( 16 ) Pozri namiesto mnohých: rozsudok z 28. septembra 2006, Komisia/Rakúsko ( C‑128/05 , EU:C:2006:612 , bod 22 a citovaná judikatúra).
Pozri v súvislosti s oslobodeniami od dane podľa smernice o DPH tiež rozsudky z 21. septembra 2017, Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:718 , bod 30 ); z 21. septembra 2017, Komisia/Nemecko ( C‑616/15 , EU:C:2017:721 , bod 49 ), a z 5. októbra 2016, TMD ( C‑412/15 , EU:C:2016:738 , bod 34 a citovaná judikatúra).
( 17 ) Tak výslovne k ustanoveniam o oslobodení od dane podľa článku 132 smernice o DPH, rozsudok z 21. septembra 2017, Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:718 , bod 30 ).
( 18 ) Rozsudky z 20. novembra 2019, Infohos ( C‑400/18 , EU:C:2019:992 , bod 30 ); zo 4. mája 2017, Komisia/Luxembursko ( C‑274/15 , EU:C:2017:333 , bod 50 ); z 28. novembra 2013, MDDP ( C‑319/12 , EU:C:2013:778 , bod 25 ); z 21. marca 2013, PFC Clinic ( C‑91/12 , EU:C:2013:198 , bod 23 ), a z 11. decembra 2008, Stichting Centraal Begeleidingsorgaan voor de Intercollegiale Toetsing ( C‑407/07 , EU:C:2008:713 , bod 30 ), zo 14. júna 2007, Horizon College ( C‑434/05 , EU:C:2007:343 , bod 16 ), a z 20. júna 2002, Komisia/Nemecko ( C‑287/00 , EU:C:2002:388 , bod 47 ).
( 19 ) Pozri rozsudky z 20. novembra 2019, Infohos ( C‑400/18 , EU:C:2019:992 , bod 48 ), a z 20. novembra 2003, Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2003:621 , bod 64 ).
( 20 ) Rozsudok z 20. novembra 2019, Infohos ( C‑400/18 , EU:C:2019:992 , bod 47 ).
( 21 ) Pozri rozsudok z 20. novembra 2003, Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2003:621 , bod 59 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Taksatorringen ( C‑8/01 , EU:C:2002:562 , bod 131 a nasl.).
( 22 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Finanzamt T II ( C‑184/23 , EU:C:2024:416 , bod 81 a nasl.).
( ) Pozri v súvislosti s touto otázkou návrhy, ktoré som predniesla vo veci Kaplan International colleges UK ( C‑77/19 , EU:C:2020:302 , bod 72 a nasl.) a vo veci Aviva ( C‑605/15 , EU:C:2017:150 , bod 66 a nasl.).