C-414/24
ECLI:EU:C:2025:656
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0414
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 4. septembra 2025( 1 )
Vec C ‑ 414/24
Datenschutzbehörde,
Dr. G. S.
za účasti:
Bundesministerium für Justiz,
D GmbH
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Články 77 a 79 – Prostriedky nápravy – Súbežné uplatnenie – Vzťah medzi správnou sťažnosťou a súdnym prostriedkom nápravy – Procesná autonómia členských štátov – Zásada efektivity “
I. Úvod
1. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 77 ods. 1 a článku 79 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)( 2 ).
2. Prejednávaný návrh bol predložený v rámci sporu medzi lekárkou G. S. (ďalej len „G. S.“) a Österreichische Datenschutzbehörde (Úrad na ochranu osobných údajov, Rakúsko) (ďalej len „DSB“) vo veci zamietnutia sťažnosti, ktorú G. S. podala tomuto úradu, z dôvodu, že sa predtým v rovnakej veci obrátila na súd.
3. Uvedený návrh na začatie prejudiciálneho konania nadväzuje na rozsudok z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság [( 3 )], v ktorom Súdny dvor rozhodol, že prostriedky nápravy stanovené jednak v článku 77 ods. 1 a článku 78 ods. 1 GDPR a jednak v článku 79 ods. 1 tohto nariadenia možno uplatniť súbežne a nezávisle. Tieto články 77 ods. 1 a 78 ods. 1 sa týkajú práva podať sťažnosť dozornému orgánu( 4 ) a práva na súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu tohto orgánu. Tento článok 79 ods. 1 sa zas týka práva na súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi.
4. Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žiada Súdny dvor o spresnenia týkajúce sa vzťahu medzi týmito prostriedkami nápravy a konkrétnejšie možnosti dozorného orgánu zamietnuť sťažnosť, ak bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy s rovnakým predmetom, aj keď toto konanie ešte prebieha alebo keď rozhodnutie vydané v tomto konaní ešte nie je právoplatné.
5. Táto otázka má dôležitý význam vzhľadom na vôľu normotvorcu Únie jednak uložiť dozornému orgánu osobitnú povinnosť náležitej starostlivosti a jednak posilniť právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie( 5 ).
6. V týchto návrhoch navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 77 ods. 1 a článok 79 ods. 1 GDPR sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby dozorný orgán, ktorému bola v súlade s týmto článkom 77 ods. 1 predložená sťažnosť, mohol túto sťažnosť zamietnuť z dôvodu, že bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s týmto článkom 79 ods. 1 a ktorý má rovnaký predmet, keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné.
7. Svoju analýzu začnem pripomenutím súbežnosti a nezávislosti prostriedkov nápravy stanovených jednak v článku 77 ods. 1 a článku 78 ods. 1 a jednak v článku 79 ods. 1 tohto nariadenia. Pripomeniem tiež povinnosť členských štátov koordinovať tieto prostriedky nápravy s cieľom zabrániť vydávaniu protichodných rozhodnutí. Preukážem, že táto povinnosť koordinácie nemôže spochybniť súbežnosť a nezávislosť prostriedkov nápravy dostupných na základe GDPR tým, že umožní dozornému orgánu zamietnuť sťažnosť, ktorá mu bola predložená, namiesto toho, aby prerušil jej preskúmanie až do právoplatného skončenia súdneho konania začatého na základe článku 79 ods. 1 GDPR.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
8. Článok 17 GDPR, nazvaný „Právo na vymazanie (právo ,na zabudnutie‘), v odseku 1 písm. d) stanovuje:
„Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z týchto dôvodov:
…
d) osobné údaje sa spracúvali nezákonne.“
9. V rámci kapitoly VI GDPR, nazvanej „Nezávislé dozorné orgány“, oddiel 1 upravujúci „Nezávislé postavenie“ zahŕňa články 51 až 54. Podľa článku 51 ods. 1 GDPR:
„Každý členský štát stanoví, že za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia je zodpovedný jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie…“
10. Článok 52 ods. 1 GDPR znie:
„Každý dozorný orgán koná pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí v súlade s týmto nariadením úplne nezávisle.“
11. V rámci kapitoly VI oddiel 2 GDPR s názvom „Príslušnosť, úlohy a právomoci“, ktorý zahŕňa články 55 až 59, článok 57 ods. 1 písm. a) a f) stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté iné úlohy stanovené podľa tohto nariadenia, každý dozorný orgán na svojom území:
a) monitoruje a presadzuje uplatňovanie tohto nariadenia;
…
f) vybavuje sťažnosti podané dotknutou osobou alebo subjektom, organizáciou alebo združením v súlade s článkom 80, a vyšetruje v primeranom rozsahu podstatu sťažnosti a informuje sťažovateľa o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným dozorným orgánom.“
12. Článok 58 ods. 4 GDPR stanovuje:
„Výkon právomocí udelených dozornému orgánu podľa tohto článku podlieha primeraným zárukám vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu, stanoveným v práve Únie a v práve členského štátu v súlade s [C]hartou.“
13. Podľa článku 77 GDPR, ktorý má názov „Právo podať sťažnosť dozornému orgánu“:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.
2. Dozorný orgán, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o pokroku a výsledku sťažnosti vrátane možnosti podať súdny prostriedok nápravy podľa článku 78.“
14. Článok 78 GDPR, nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.“
15. Článok 79 GDPR, nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.“
16. Článok 81 GDPR, nazvaný „Prerušenie konania“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:
„2. Ak na súde iného členského štátu prebieha konanie týkajúce sa rovnakej veci spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, môže každý príslušný súd, ktorý nezačal konať ako prvý, svoje konanie prerušiť.
3. Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť príslušnosť, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v uvedených veciach a ak jeho právny poriadok pripúšťa ich spojenie.“
B. Rakúske právo
17. § 94 ods. 1 Bundes‑Verfassungsgesetz (spolkový ústavný zákon) znie:
„Súdy sú na všetkých stupňoch oddelené od štátnej správy.“
18. § 24 Bundesgesetz zum Schutz natürlicher Personen bei der Verarbeitung personenbezogener Daten (spolkový zákon o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov)( 6 ) zo 17. augusta 1999 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, nazvaný „Sťažnosti adresované úradu na ochranu osobných údajov“, v odsekoch 1 a 4 uvádza:
„(1) Každá dotknutá osoba má právo podať sťažnosť úradu na ochranu osobných údajov, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, predstavuje porušenie GDPR…
…
(4) Právo na vybavenie sťažnosti zaniká, ak ju sťažovateľ nepodá do jedného roka od okamihu, keď sa dozvedel o udalosti, ktorá je predmetom sťažnosti, najneskôr však do troch rokov od okamihu, keď k tejto udalosti údajne došlo. Oneskorené sťažnosti sa zamietnu.“
III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
19. Lekárka G. S. požiadala 3. júla 2017, pred nadobudnutím účinnosti GDPR( 7 ), aby spoločnosť D GmbH ako prevádzkovateľ platformy na vyhľadávanie lekárov, ktorá umožňuje tretím osobám zverejňovať hodnotenia lekárov a skúsenosti s nimi, vymazala osobné údaje. Táto žiadosť o vymazanie údajov bola zamietnutá listom z 10. júla 2017.
20. V novembri 2017 G. S. podala proti spoločnosti D občianskoprávnu žalobu, v ktorej namietala okrem iného porušenie práva na ochranu osobných údajov a žiadala o vymazanie svojich osobných údajov zverejnených spoločnosťou D a vydanie príkazu na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho spracúvania týchto údajov.
21. Dňa 22. júna 2018, po nadobudnutí účinnosti GDPR, G. S. opätovne požiadala spoločnosť D o vymazanie svojich osobných údajov uvedených na platforme tejto spoločnosti, čo bolo rovnako zamietnuté listom zo 6. júla 2018.
22. G. S. preto 26. júla 2018 podala DSB sťažnosť podľa článku 77 GDPR, pričom sa opierala najmä o článok 17 tohto nariadenia, ktorý zakotvuje právo na vymazanie. G. S. v tejto sťažnosti žiadala, aby DSB konštatoval porušenie jej práv a uložil spoločnosti D povinnosť vymazať všetky údaje na svojej platforme a zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho spracúvania týchto údajov.
23. DSB rozhodnutím zo 4. januára 2019 túto žiadosť zamietol z dôvodu, že sťažnosť a občianskoprávna žaloba podaná v novembri 2017 majú rovnaký predmet, konkrétne vymazanie osobných údajov G. S. z platformy spoločnosti D. Zo systematického hľadiska by pritom bolo v rozpore s mechanizmom právnej ochrany podľa GDPR podať v tej istej otázke súčasne alebo postupne sťažnosť dozornému orgánu a súdny prostriedok nápravy.
24. Rozsudkom zo 4. decembra 2020 Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) žalobu podanú proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Predtým bola rozsudkom z 23. júla 2020 zamietnutá žaloba, ktorú G. S. podala na občianskoprávny súd v novembri 2017. Tento rozsudok nebol 4. decembra 2020 ešte právoplatný.
25. Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) vo svojom rozsudku konštatoval, že GDPR úmyselne zaviedlo dvojitú formu právnej ochrany, a preto je potrebné potvrdiť zásadnú právomoc DSB rozhodnúť o tejto sťažnosti. Uvedený súd naproti tomu dospel k záveru, že ročná prekluzívna lehota stanovená v § 24 ods. 4 zákonom o ochrane údajov uplynula. Keďže G. S. vedela, že spoločnosť D zverejnila jej údaje, 3. júla 2017 a v ďalšom konaní nebola uvedená nijaká doplňujúca podstatná skutková okolnosť, právo na vybavenie jej sťažnosti podanej na základe článku 77 GDPR už k okamihu, keď G. S. podala túto sťažnosť 26. júla 2018, zaniklo. Zmena právneho stavu, konkrétne nadobudnutie účinnosti GDPR, nemala za následok prerušenie prekluzívnej lehoty. Keďže aj oneskorená sťažnosť podľa článku 77 GDPR vedie k jej zamietnutiu, sťažnosť G. S. bola podľa názoru Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) správne zamietnutá.
26. G. S. a DSB podali proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd).
27. Tento súd sa nestotožňuje so stanoviskom Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) v otázke preklúzie sťažnosti G. S. Vzhľadom na to, že G. S. po prvýkrát využila právo na vymazanie v zmysle článku 17 ods. 1 GDPR po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, konkrétne 22. júna 2018, totiž lehota podľa § 24 ods. 4 zákona o ochrane údajov začala plynúť až od okamihu, keď sa G. S. dozvedela o e‑maile spoločnosti D zo 6. júla 2018, v ktorom jej oznámila zamietnutie žiadosti o vymazanie. Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) teda usudzuje, že odôvodnenie, ktoré uviedol Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), nemôže odôvodniť zamietnutie sťažnosti G. S. podanej podľa článku 77 ods. 1 GDPR.
28. Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) však preskúmava, či zamietnutie tejto sťažnosti nebolo zákonne založené na iných dôvodoch. Vnútroštátny súd pripomína rozhodnutia Súdneho dvora v rozsudku Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság a v rozsudku zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Odpustenie zostatku dlhu)[( 8 )], a následne sa pýta najmä na dôvod uvádzaný DSB, ktorý sa týka existencie prebiehajúceho konania o súdnom prostriedku nápravy v rovnakej veci. Ustanovenie § 94 ods. 1 spolkového ústavného zákona totiž stanovuje, že súdy sú na všetkých stupňoch oddelené od štátnej správy. Ako vysvetľuje vnútroštátny súd, toto ustanovenie zaručuje zásadu oddelenia súdnictva a štátnej správy, ktorá vyžaduje, aby vec bola v celom rozsahu pridelená na účely jej výkonu buď súdom, alebo správnym orgánom. Uvedené ustanovenie teda bráni tomu, aby súdy a správne orgány súčasne alebo postupne rozhodovali v tej istej veci( 9 ).
29. V prvom rade sa vnútroštátny súd pýta, či je možné zamietnuť sťažnosť podanú dozornému orgánu podľa článku 77 GDPR, ak už bol predtým v rovnakej veci podaný účinný súdny prostriedok nápravy podľa článku 79 GDPR a na konajúcom súde ešte stále prebieha príslušné konanie.
30. Vnútroštátny súd pripomína, že Súdny dvor vo svojom rozsudku Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság rozhodol, že články 77 až 79 GDPR umožňujú súbežné a nezávislé uplatnenie prostriedkov nápravy stanovených jednak v článku 77 ods. 1 a článku 78 ods. 1 tohto nariadenia a jednak v článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia a členským štátom prináleží, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie stanovili náležitosti týkajúce sa vzťahu týchto prostriedkov nápravy, aby bola zabezpečená účinnosť ochrany práv zaručených týmto nariadením, konzistentné a jednotné uplatňovanie jeho ustanovení, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom tak, ako je uvedené v článku 47 Charty.
31. Tento súd zastáva názor, že s cieľom zabrániť existencii protichodných rozhodnutí, čo by „spochybňovalo cieľ zabezpečiť konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v celej Únii“( 10 ), by podľa vzoru článku 81 ods. 2 a 3 GDPR bolo možné pripustiť, že v prípade, ak v rovnakom spore prebieha konanie pred občianskoprávnymi súdmi a správnymi orgánmi, orgán, ktorý začal konať ako druhý, by mal návrh zamietnuť.
32. Uvedený súd uvádza, že hoci sa predmetná vnútroštátna náležitosť úplne neprekrýva s mechanizmami, ktoré sú stanovené v GDPR pre situácie zahŕňajúce viaceré členské štáty, vzhľadom na tento cieľ sa javí oprávnené považovať ju za prípustnú.
33. Vnútroštátny súd dodáva, že aj keď zásada účinnej súdnej ochrany uvádzaná Súdnym dvorom zohľadňuje v prvom rade situáciu osoby dotknutej spracúvaním osobných údajov, ktorá uplatňuje prostriedok nápravy, aj prevádzkovateľovi ako odporcovi sa musí priznať právo na účinné vedenie konania, ktoré môže byť dotknuté tým, že dve súbežné konania môžu predstavovať značnú záťaž, najmä pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia v oboch týchto konaniach.
34. Samotná skutočnosť, že vo veci prebieha konanie na súde, ktorý začal konať v súlade s článkom 79 GDPR, tak bráni tomu, aby sa touto vecou mohol platne zaoberať dozorný orgán konajúci na základe článku 77 tohto nariadenia, ak mu bola sťažnosť predložená až po podaní súdneho prostriedku nápravy.
35. Tento súd však poznamenáva, že v prípade zamietnutia sťažnosti podľa článku 77 GDPR len z toho dôvodu, že prebieha konanie o súdnom prostriedku nápravy, v okamihu zamietnutia ešte neexistuje meritórne rozhodnutie týkajúce sa údajného porušenia ochrany osobných údajov, a preto ešte neexistuje riziko protichodných rozhodnutí.
36. V druhom rade sa vnútroštátny súd v prípade zápornej odpovede na svoju prvú otázku pýta, či sťažnosť podanú dozornému orgánu podľa článku 77 GDPR možno zamietnuť z dôvodu, že v konaní začatom podľa článku 79 GDPR už bolo vydané meritórne súdne rozhodnutie.
37. Podľa tohto súdu zamietnutie sťažnosti podanej dozornému orgánu, založené na zásade prvenstva, od okamihu, keď bolo prijaté meritórne rozhodnutie v súdnom konaní, zohľadňuje tento cieľ spočívajúci v zabránení protichodným rozhodnutiam. Bolo by však možné domnievať sa, že odkazom na rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné, dotknutá osoba ešte nemá istotu existencie tohto rozhodnutia.
38. Za týchto podmienok Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 77 a 79 [GDPR] s prihliadnutím na závery Súdneho dvora v rozsudkoch [Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság] a [SCHUFA Holding] vykladať v tom zmysle, že možnosť, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve, zamietnuť sťažnosť podanú dozornému orgánu podľa článku 77 GDPR z dôvodu, že v rovnakej veci bol už predtým podaný súdny prostriedok nápravy podľa článku 79 GDPR a na predmetnom súde sa vedie konanie o tomto prostriedku nápravy, predstavuje prípustnú náležitosť úpravy vzťahu týchto prostriedkov nápravy (v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora)?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: majú sa články 77 a 79 [GDPR] s prihliadnutím na závery Súdneho dvora v rozsudkoch [Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság] a [SCHUFA Holding] vykladať v tom zmysle, že možnosť, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve, zamietnuť sťažnosť podanú dozornému orgánu podľa článku 77 GDPR z dôvodu, že v konaní o súdnom prostriedku nápravy podľa článku 79 GDPR, ktoré bolo začaté v rovnakej veci, už bolo vydané (aj keď ešte neprávoplatné) meritórne rozhodnutie, predstavuje prípustnú náležitosť úpravy vzťahu týchto prostriedkov nápravy (v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora)?“
39. Písomné pripomienky predložili G. S., DSB, rakúska, talianska a maďarská vláda, ako aj Európska komisia.
IV. Analýza
40. Aby vnútroštátny súd mohol rozhodnúť o opravnom prostriedku, ktorý mu bol predložený, žiada Súdny dvor o spresnenie vzťahu medzi sťažnosťou podanou dozornému orgánu podľa článku 77 ods. 1 GDPR na jednej strane a súdnym prostriedkom nápravy podaným podľa článku 79 ods. 1 tohto nariadenia na druhej strane.
41. Vnútroštátny súd tak svojimi otázkami, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, v podstate žiada Súdny dvor, aby rozhodol, či dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť v súlade s článkom 77 ods. 1 GDPR, môže túto sťažnosť zamietnuť z dôvodu, že bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s článkom 79 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý má rovnaký predmet (prvá otázka), keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné (druhá otázka).
42. Podľa môjho názoru by odpoveď na tieto dve otázky mala byť záporná. Okrem toho poznamenávam, že napriek tomu, že DSB zamietol sťažnosť G. S., tak rakúska vláda, ako aj tento dozorný orgán sa s týmto názorom stotožňujú.
43. Na úvod je potrebné pripomenúť, že kapitola VIII GDPR upravuje najmä prostriedky nápravy umožňujúce ochranu práv dotknutej osoby, pokiaľ sa osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, údajne spracúvali v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia. O ochranu týchto práv tak môže na základe článkov 77 až 79 uvedeného nariadenia žiadať buď priamo dotknutá osoba, alebo na základe článku 80 toho istého nariadenia oprávnený subjekt, či už s poverením na tento účel, alebo bez neho( 11 ).
44. S cieľom objasniť vnútroštátnemu súdu, či zamietnutie sťažnosti, ktorá bola predložená podľa článku 77 ods. 1 GDPR, dozorným orgánom z dôvodu, že bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s článkom 79 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý má rovnaký predmet, keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné, predstavuje prípustnú náležitosť vzťahu prostriedkov nápravy stanovených uvedeným nariadením, treba pripomenúť, že pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou( 12 ).
45. Pokiaľ ide o znenie relevantných ustanovení GDPR, treba v prvom rade pripomenúť, že článok 77 ods. 1 tohto nariadenia spresňuje, že „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy“, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu. Ďalej podľa článku 78 ods. 1 uvedeného nariadenia „bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy“, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka. Napokon článok 79 ods. 1 toho istého nariadenia zaručuje každej osobe právo na účinný súdny prostriedok nápravy „bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77“.
46. Podľa Súdneho dvora tieto ustanovenia GDPR ponúkajú rôzne prostriedky nápravy osobám, ktoré poukazujú na porušenie tohto nariadenia, pričom každý z týchto prostriedkov nápravy musí byť možné uplatniť „bez toho, aby boli dotknuté“ ostatné( 13 ). GDPR tak nestanovuje prednostnú alebo výlučnú právomoc, ani nijaké pravidlo prednosti posúdenia vykonaného orgánom alebo súdmi, ktoré sú v nich uvedené, pokiaľ ide o existenciu porušenia práv priznaných týmto nariadením( 14 ). Inak povedané, normotvorca Únie chcel poskytnúť dotknutým osobám komplexný systém prostriedkov nápravy, v ktorom právo na súdny prostriedok nápravy a možnosť uplatniť správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy existujú nezávisle popri sebe bez toho, aby bol jeden z nich subsidiárny vo vzťahu k tomu druhému.
47. Prostriedok nápravy stanovený v článku 78 ods. 1 GDPR, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu prijatého na základe článku 77 tohto nariadenia, a prostriedok nápravy stanovený v článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia možno teda uplatniť súbežne a nezávisle( 15 ). To isté platí pre sťažnosti, ktoré sú predložené dozorným orgánom v súlade s článkom 77 ods. 1 GDPR.
48. Takéto konštatovanie potvrdzuje kontext, do ktorého patria relevantné ustanovenia GDPR( 16 ) , a ciele sledované týmto nariadením. V tejto súvislosti najmä z jeho odôvodnenia 10 vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov v rámci Únie. Odôvodnenie 11 uvedeného nariadenia okrem toho uvádza, že účinná ochrana týchto údajov si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb. Rozhodnutie normotvorcu Únie ponechať dotknutým osobám možnosť súbežne a nezávisle uplatniť prostriedky nápravy stanovené jednak v článku 77 ods. 1 a článku 78 ods. 1 GDPR a jednak v článku 79 ods. 1 tohto nariadenia je teda v súlade s cieľom uvedeného nariadenia( 17 ). Súdny dvor tiež zdôraznil, že poskytnutie viacerých prostriedkov nápravy posilňuje cieľ uvedený v odôvodnení 141 GDPR, ktorým je zaručiť každej dotknutej osobe, ktorá sa domnieva, že došlo k porušeniu práv, ktoré jej toto nariadenie priznáva, mať právo na účinný prostriedok nápravy v súlade s článkom 47 Charty( 18 ). Dodávam, že takýto výklad potvrdzuje aj legislatívny proces, ktorý viedol k prijatiu GDPR. Rakúska republika totiž v rámci Rady Európskej únie vysvetlila svoje odmietnutie hlasovať za tento text okrem iného vzhľadom na súbežnosť prostriedkov nápravy stanovenú týmto nariadením( 19 ). Takáto súbežnosť prostriedkov nápravy však zostala v konečnej verzii uvedeného nariadenia zachovaná.
49. Vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora prijaté v rozsudku Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság zastávam názor, že keby sa pripustilo, že dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť v súlade s článkom 77 ods. 1 GDPR, môže túto sťažnosť zamietnuť z dôvodu, že bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s článkom 79 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý má rovnaký predmet, keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné, zasahovalo by to do možnosti, ktorú GDPR poskytuje dotknutým osobám, podať v súvislosti s tým istým spracúvaním osobných údajov súbežné prostriedky nápravy.
50. Je pravda, že v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság, som využil príležitosť zdôrazniť, že táto možnosť môže predstavovať nevýhodu, a to právnu neistotu, ktorú môže vyvolať existencia protichodných rozhodnutí v jednom členskom štáte. Hoci pritom normotvorca Únie v GDPR upozornil na riziko vzniku protichodných rozhodnutí medzi dozornými orgánmi alebo súdmi rôznych členských štátov, to neplatí, ak sa takéto rozhodnutia prijímajú v tom istom členskom štáte( 20 ). Za týchto podmienok prináleží každému členskému štátu, aby zaviedol procesné nástroje, ktoré umožnia, aby sa zabránilo prijímaniu protichodných rozhodnutí, ktoré sa týkajú toho istého spracúvania osobných údajov( 21 ).
51. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság, bol Súdnemu dvoru predložený prípad, v ktorom súd rozhodujúci o prostriedku nápravy podanom na základe článku 78 ods. 1 GDPR mohol byť vedený k prijatiu rozhodnutia, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť a ktoré predtým prijal súd rozhodujúci o prostriedku nápravy podanom na základe článku 79 ods. 1 tohto nariadenia.
52. Súdny dvor zdôraznil, že v tomto prípade by existencia dvoch protichodných rozhodnutí spochybnila cieľ zabezpečiť konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v celej Únii, ktorý je uvedený v odôvodnení 10 GDPR( 22 ). Podľa Súdneho dvora by totiž ochrana priznaná na základe rozhodnutia vydaného v nadväznosti na podanie prostriedku nápravy na základe článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, ktorým sa konštatuje porušenie ustanovení tohto nariadenia, nebola v súlade s druhým súdnym rozhodnutím vyplývajúcim z prostriedku nápravy podaného na základe článku 78 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktoré malo opačný výsledok( 23 ). Na druhej strane by z toho vyplývalo oslabenie ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, keďže takýto nesúlad by spôsobil situáciu právnej neistoty( 24 ).
53. Preto je dôležité, aby každý členský štát zabezpečil, aby existencia prostriedkov nápravy, ktoré môžu dotknuté osoby uplatniť súbežne, nespochybnila účinnosť ochrany práv, ktoré týmto osobám priznáva GDPR. Členským štátom prináleží, aby si vybrali, ktoré procesné mechanizmy považujú za najvhodnejšie s cieľom umožniť harmonický vzťah medzi prostriedkami nápravy stanovenými v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia.
54. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Únie každému členskému štátu na základe zásady procesnej autonómie členských štátov prináleží upraviť náležitosti správneho konania a náležitosti súdneho konania na účely zabezpečenia ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie( 25 ). Náležitosti uplatňovania súbežných a nezávislých prostriedkov nápravy by však nemali spochybniť potrebný účinok a účinnú ochranu práv zaručených GDPR( 26 ). Tieto náležitosti totiž nesmú byť menej priaznivé ako náležitosti, pokiaľ ide o obdobné prostriedky nápravy stanovené na ochranu práv vyplývajúcich z vnútroštátneho právneho poriadku (zásada ekvivalencie), ani nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity)( 27 ). Súdny dvor tiež zdôraznil, že členské štáty sa musia ubezpečiť, že konkrétne náležitosti uplatnenia prostriedkov nápravy stanovených v článku 77 ods. 1, článku 78 ods. 1 a článku 79 ods. 1 tohto nariadenia skutočne zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty( 28 ).
55. V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság( 29 ), som najmä uviedol, že členské štáty môžu rovnako stanoviť možnosť alebo povinnosť, aby súd, na ktorom bola podaná žaloba podľa článku 79 ods. 1 GDPR počas už prebiehajúceho konania o sťažnosti podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia alebo o súdnom prostriedku nápravy podľa článku 78 ods. 1 uvedeného nariadenia, prerušil konanie, ktoré na tomto súde prebieha, dovtedy, kým bude prijaté rozhodnutie v jednom z týchto konaní( 30 ). Uviedol som tak, že prerušenie konania môže podľa môjho názoru predstavovať riešenie, ktorým sa zabráni prijatiu protichodných rozhodnutí, ktoré by mohli ohroziť právnu istotu( 31 ).
56. V kontexte prejednávanej veci sa mi toto riešenie zdá byť obzvlášť vhodné. Dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť v súlade s článkom 77 ods. 1 GDPR, by tak mal mať možnosť prerušiť preskúmanie tejto sťažnosti, pokiaľ bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s článkom 79 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý má rovnaký predmet, keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné.
57. Naproti tomu zamietnutie sťažnosti v takomto kontexte sa mi zdá byť v rozpore so zásadou efektivity, a to v rozsahu, v akom táto náležitosť vzťahu medzi prostriedkami nápravy môže spochybniť účinnú ochranu práv zaručených GDPR. Takéto zamietnutie sa mi totiž zdá byť v rozpore so samotnou zásadou komplexného systému prostriedkov nápravy, ktoré možno uplatniť súbežne a nezávisle. Navyše zamietnutie sťažnosti nie je nevyhnutne vhodným opatrením na zabránenie prijatiu protichodných rozhodnutí.
58. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak dozorný orgán zamietne sťažnosť z dôvodu, že ešte prebieha konanie o prostriedku nápravy podanom v súlade s článkom 79 ods. 1 GDPR, nemôže si byť ešte istý, že v rámci tohto prostriedku nápravy bude vydané meritórne rozhodnutie. Tento prostriedok nápravy môže byť zamietnutý z procesného dôvodu, akým je neprípustnosť, bez rozhodnutia sporu vo veci samej.
59. Okrem toho v prípade, že výsledkom uvedeného prostriedku nápravy je, tak ako v prejednávanej veci, meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie možno napadnúť prostredníctvom vnútroštátnych opravných prostriedkov. Preto na rozdiel od názoru, ktorý Komisia zrejme zastáva vo svojich pripomienkach( 32 ), považujem za dôležité, či je súdne rozhodnutie právoplatné alebo nie. Podľa môjho názoru dozorný orgán nemôže bez ďalšieho skúmania zamietnuť sťažnosť len z toho dôvodu, že súdny prostriedok nápravy podaný v súlade s článkom 79 ods. 1 GDPR viedol k vydaniu rozhodnutia, pokiaľ toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a teda ho ešte možno napadnúť.
60. Stručne povedané, pokiaľ je rozpor medzi rozhodnutím prijatým dozorným orgánom, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 77 ods. 1 GDPR, a ešte neprávoplatným rozhodnutím vydaným súdom, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, len hypotetický, tento orgán nemôže zamietnuť sťažnosť, ktorá mu bola predložená, na základe tohto rizika rozporu.
61. Na podporu tohto výkladu treba zdôrazniť význam práva podať sťažnosť dozornému orgánu, zakotveného v článku 77 ods. 1 GDPR, s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu práv zaručených týmto nariadením. Táto ochrana vyplýva najmä z rozsiahlych právomocí, ktoré uvedené nariadenie priznáva dozornému orgánu na účely posúdenia existencie nezákonného spracúvania osobných údajov dotknutej osoby a prijatia vhodných opatrení na jeho nápravu.
62. V tomto kontexte uvádzam, že článok 51 ods. 1 GDPR ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci zodpovedných za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia. Ustanovenie takýchto orgánov, ktoré je tiež upravené primárnym právom Únie, konkrétne článkom 8 ods. 3 Charty a článkom 16 ods. 2 ZFEÚ, predstavuje základný prvok ochrany osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov( 33 ). Podľa článku 51 ods. 1 a 2, ako aj článku 57 ods. 1 písm. a) a g) GDPR je hlavnou úlohou dozorných orgánov monitorovať a presadzovať uplatňovanie tohto nariadenia a zároveň prispievať k jeho konzistentnému uplatňovaniu v Únii, a to s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a uľahčiť voľný tok takýchto údajov v rámci Únie( 34 ).
63. Okrem toho podľa článku 57 ods. 1 písm. f) GDPR je každý dozorný orgán povinný na svojom území vybavovať sťažnosti, ktoré má v súlade s článkom 77 ods. 1 tohto nariadenia právo podať každá osoba, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením, a v nevyhnutnom rozsahu preskúmať predmet uvedenej sťažnosti. Dozorný orgán musí pristúpiť k vybaveniu takejto sťažnosti so všetkou vyžadovanou náležitou starostlivosťou( 35 ). Súdny dvor zdôraznil, že hoci výber vhodného a potrebného prostriedku prináleží dozornému orgánu a tento orgán musí pri tomto výbere zohľadniť všetky okolnosti dotknutého spracúvania osobných údajov, nič to nemení na tom, že je povinný so všetkou náležitou starostlivosťou splniť svoju úlohu spočívajúcu v zabezpečení plného dodržiavania GDPR( 36 ).
64. Dozorné orgány disponujú na účely monitorovania a presadzovania uplatňovania tohto nariadenia rôznymi právomocami, ktoré sú im zverené článkom 58 uvedeného nariadenia. Článok 58 ods. 1 nariadenia GDPR priznáva týmto orgánom významné vyšetrovacie právomoci. Ak takýto orgán po skončení svojho prešetrovania konštatuje porušenie ustanovení tohto nariadenia, je povinný reagovať primeraným spôsobom, aby napravil zistený nedostatok. Na tento účel článok 58 ods. 2 uvedeného nariadenia uvádza rôzne nápravné opatrenia, ktoré môže dozorný orgán prijať( 37 ).
65. Súdny dvor z toho vyvodil, že konanie o sťažnosti, ktoré nie je podobné konaniu o petícii, je koncipované ako mechanizmus, ktorý je spôsobilý účinne chrániť práva a záujmy dotknutých osôb( 38 ). Z tohto pohľadu je dozorný orgán povinný zasiahnuť, ak je prijatie jedného alebo viacerých nápravných opatrení stanovených v článku 58 ods. 2 GDPR vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vhodné, potrebné a primerané na nápravu zisteného nedostatku a zabezpečenie úplného dodržiavania tohto nariadenia( 39 ).
66. Podľa môjho názoru by bolo v rozpore s týmto cieľom a s povinnosťou náležitej starostlivosti, ktorú má dozorný orgán, keby bola dotknutej osobe hneď bez ďalšieho odopretá možnosť využiť takýto mechanizmus tým, že by sa tomuto orgánu umožnilo zamietnuť jej sťažnosť z dôvodu, že bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s článkom 79 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý má rovnaký predmet, keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné. Naproti tomu prerušenie preskúmania tejto sťažnosti do doby, kým súdne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, sa mi zdá byť v súlade tak s požiadavkou zabezpečiť účinnú ochranu práv zaručených GDPR, ako aj s požiadavkou zabrániť protichodným rozhodnutiam v rámci toho istého členského štátu.
67. Je síce pravda, že zamietnutie sťažnosti podanej dozornému orgánu v súlade s článkom 77 ods. 1 GDPR z takéhoto dôvodu nevyhnutne nebráni tomu, aby dotknutá osoba mohla podať novú sťažnosť tomuto orgánu po tom, ako bolo súdne konanie právoplatne skončené z procesného dôvodu, alebo ak osoba vzala svoj súdny prostriedok nápravy späť.
68. Podanie novej sťažnosti sa však môže ukázať ako nemožné, ak vnútroštátne právo podmieňuje jej podanie, ako je to v prípade Rakúska, dodržaním lehoty prípustnosti a táto lehota je prekročená. V takom prípade by dotknutá osoba mohla byť zbavená akejkoľvek účinnej ochrany, keby bol jej súdny prostriedok nápravy zamietnutý z procesného dôvodu bez rozhodnutia vo veci samej alebo keby chcela od súdneho konania upustiť.
69. Okrem toho a všeobecnejšie sa domnievam, že takéto riešenie, ktoré ukladá dotknutej osobe zodpovednosť za opätovné podanie sťažnosti dozornému orgánu po pôvodnom zamietnutí jej sťažnosti, je v rozpore s povinnosťou náležitej starostlivosti, ktorú má tento orgán. Ako som už uviedol, z tejto povinnosti totiž vyplýva, že uvedený orgán pristúpi k vybaveniu sťažnosti, ktorá mu bola podaná, so všetkou vyžadovanou náležitou starostlivosťou. Uvedená povinnosť osobitne vyžaduje, aby v prípade, ak je dozornému orgánu predložená sťažnosť a tento orgán je informovaný o existencii súdneho konania začatého v súlade s článkom 79 ods. 1 GDPR, ktoré sa týka rovnakých skutkových okolností, tento orgán pri preskúmavaní tejto sťažnosti venoval pozornosť rozhodnutiu, ktorým sa toto konanie s konečnou platnosťou ukončí. Medzitým by sa toto preskúmanie malo prerušiť.
V. Návrh
70. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), takto:
Článok 77 ods. 1 a článok 79 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),
sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia tomu, aby dozorný orgán, ktorému bola v súlade s týmto článkom 77 ods. 1 predložená sťažnosť, mohol túto sťažnosť zamietnuť z dôvodu, že bol predtým podaný súdny prostriedok nápravy, ktorý bol podaný v súlade s týmto článkom 79 ods. 1 a ktorý má rovnaký predmet, keď rozhodnutie vydané v rámci tohto prostriedku nápravy ešte nie je právoplatné.
1 Jazyk prednesu: francúzština
2 Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 (ďalej len „GDPR“).
3 C-132/21, ďalej len „rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság“, EU:C:2023:2.
4 Podľa článku 4 bodu 21 GDPR je dozorným orgánom „nezávislý orgán verejnej moci zriadený členským štátom podľa článku 51 [tohto nariadenia]“.
5 Ďalej len „Charta“.
6 BGBl. I, 165/1999, ďalej len „zákon o ochrane údajov“.
7 Táto žiadosť sa zakladala na smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).
8 C-26/22 a C‑64/22, ďalej len „rozsudok SCHUFA Holding“, EU:C:2023:958.
9 Vnútroštátny súd odkazuje na rozsudok Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) zo 14. októbra 1970, G 20/70.
10 Vnútroštátny súd cituje rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 54).
11 Pozri najmä rozsudok zo 4. októbra 2024, Lindenapotheke (C-21/23, EU:C:2024:846, bod 47 a citovaná judikatúra).
12 Pozri najmä rozsudok zo 4. októbra 2024, Lindenapotheke (C-21/23, EU:C:2024:846, bod 52 a citovaná judikatúra).
13 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 34). Pozri tiež, pokiaľ ide o možnosť konkurenta podniku podať proti tomuto podniku žalobu na občianskoprávnom súde na základe zákazu nekalých obchodných praktík z dôvodu údajného porušenia povinností stanovených GDPR zo strany uvedeného podniku, rozsudok zo 4. októbra 2024, Lindenapotheke (C-21/23, EU:C:2024:846, bod 53).
14 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 35).
15 Pozri rozsudky Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 35 a výrok); SCHUFA Holding (bod 66), ako aj z 30. apríla 2025, Inspektorat kam Visshia sadeben savet (C-313/23, C‑316/23 a C‑332/23, EU:C:2025:303, bod 128).
16 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (body 36 až 41).
17 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 42).
18 Pozri rozsudky Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 44) a SCHUFA Holding (bod 66). V rozsudku SCHUFA Holding z toho Súdny dvor vyvodil, že existencia práva na účinný súdny prostriedok nápravy proti prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi stanovená v článku 79 ods. 1 GDPR nemá vplyv na rozsah súdneho preskúmania rozhodnutia o sťažnosti prijatého dozorným orgánom v rámci prostriedku nápravy podaného podľa článku 78 ods. 1 tohto nariadenia (bod 67 uvedeného rozsudku).
19 Pozri výsledok hlasovania o prijatí GDPR v dokumente Rady 7920/16 zo 14. apríla 2016, ktorý je k dispozícii na tejto internetovej adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7920-2016-INIT/sk/pdf (s. 7). S týmto výkladom sa stotožňuje aj Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), o čom svedčí jeho rozsudok z 23. mája 2019, 6Ob91/19d (bod 4.5.).
20 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (C-132/21, EU:C:2022:661, bod 57).
21 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (C-132/21, EU:C:2022:661, bod 58).
22 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 54).
23 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 55).
24 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 56).
25 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 45).
26 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 47).
27 Pozri rozsudok Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (bod 48).
28 Pozri najmä rozsudok z 30. apríla 2025, Inspektorat kam Visshia sadeben savet (C-313/23, C‑316/23 a C‑332/23, EU:C:2025:303, bod 136 a citovaná judikatúra).
29 C-132/21, EU:C:2022:661.
30 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (C-132/21, EU:C:2022:661, bod 69).
31 Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (C-132/21, EU:C:2022:661, bod 70).
32 Pozri pripomienky Komisie (bod 49).
33 Pozri najmä rozsudok z 30. apríla 2025, Inspektorat kam Visshia sadeben savet (C-313/23, C‑316/23 a C‑332/23, EU:C:2025:303, bod 119, ako aj citovaná judikatúra).
34 Pozri najmä rozsudok z 30. apríla 2025, Inspektorat kam Visshia sadeben savet (C-313/23, C‑316/23 a C‑332/23, EU:C:2025:303, bod 120 a citovaná judikatúra).
35 Pozri najmä rozsudky SCHUFA Holding (bod 56 a citovaná judikatúra), ako aj z 26. septembra 2024, Land Hessen (Povinnosť orgánu na ochranu osobných údajov konať) (C-768/21, EU:C:2024:785, bod 32).
36 Pozri rozsudky zo 16. júla 2020, Facebook Ireland a Schrems (C-311/18, EU:C:2020:559, bod 112), a z 26. septembra 2024, Land Hessen (Povinnosť orgánu na ochranu osobných údajov konať) (C-768/21, EU:C:2024:785, bod 37). V poslednom spomenutom rozsudku Súdny dvor tiež uviedol, že miera voľnej úvahy dozorného orgánu je obmedzená potrebou zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany osobných údajov dôsledným uplatňovaním pravidiel, ako to vyplýva z odôvodnení 7 a 10 GDPR (bod 38).
37 Pozri najmä rozsudok SCHUFA Holding (bod 57 a citovaná judikatúra).
38 Pozri rozsudok SCHUFA Holding (bod 58).
39 Pozri rozsudky z 26. septembra 2024, Land Hessen (Povinnosť orgánu na ochranu osobných údajov konať) (C-768/21, EU:C:2024:785, bod 42), a z 30. apríla 2025, Inspektorat kam Visshia sadeben savet (C-313/23, C‑316/23 a C‑332/23, EU:C:2025:303, bod 132).