C-421/24

proti

Google Ireland Limited

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2000/31/ES – Článok 1 ods. 5 písm. d) – Reklama na hazardné hry – Článok 14 ods. 1 – Výnimka zo zodpovednosti sprostredkujúcich hostingových služieb – Zmluva o partnerstve medzi poskytovateľom hostingových služieb a používateľom “

I. Úvod

1. Členský štát sa rozhodol na svojom území zakázať všetky formy reklamy na hazardné hry. Vzhľadom na neexistenciu harmonizácie v tejto oblasti a uznanie škodlivých dôsledkov hazardných hier pre jednotlivcov a spoločnosť takýto zákaz v zásade podľa práva Únie môže byť povolený.

…

(21) … koordinovaná oblasť zahŕňa len požiadavky týkajúce sa on‑line činností, ako sú on‑line informácie, on‑line reklama, on‑line nakupovanie, on‑line uzatváranie zmlúv…

…

(42) Výnimky zo zodpovednosti ustanovené v tejto smernici sa vzťahujú len na prípady, kde činnosť poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti je obmedzená na technický proces prevádzky a poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti, prostredníctvom ktorej sa prenášajú alebo dočasne uchovávajú informácie sprístupnené tretím stranám s jediným účelom, zabezpečiť, aby bol prenos efektívnejší, táto činnosť má výlučne technickú, automatickú a pasívnu povahu, ktorá znamená, že poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti nemá ani nepozná, ani nemá kontrolu nad informáciami, ktoré sú prenášané alebo uchovávané [poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti nepozná informácie, ktoré sú prenášané alebo uchovávané, ani nad nimi nemá kontrolu – neoficiálny preklad ].“

5. Článok 1 ods. 5 tejto smernice stanovuje:

„Dohovor [Táto smernica – neoficiálny preklad ] sa nevzťahuje na:

– hráčske činnosti [činnosti týkajúce sa hazardných hier – neoficiálny preklad ], ktoré zahŕňajú stávky v peňažnej hodnote pri hazardných hrách, vrátane lotérií a sazkových transakcií.“

6. Podľa článku 2 písm. h) bodu i) tejto smernice platí:

„Koordinovaná oblasť sa týka požiadaviek, ktoré musí poskytovateľ služieb spĺňať[,] pokiaľ ide o:

…

– vykonávanie činnosti služby informačnej spoločnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa správania sa poskytovateľa služieb, požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby… vrátane tých, ktoré sa uplatňujú na reklamu a zmluvy[,] alebo požiadavky týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa služieb“.

7. Podľa článku 3 ods. 1 a 2 tejto smernice:

2. Odsek 1 sa neuplatní, ak príjemca služby koná na základe právomoci od poskytovateľa alebo pod jeho vedením [pod vedením alebo kontrolou poskytovateľa – neoficiálny preklad ].“

B. Talianske právo

9. Článok 9 decreto‑legge n. 87 – Disposizioni urgenti per la dignità dei lavoratori e delle imprese (zákonný dekrét č. 87 – Naliehavé ustanovenia týkajúce sa dôstojnosti pracovníkov a podnikov) z 12. júla 2018 (GURI č. 161 z 13. júla 2018; ďalej len „zákonný dekrét č. 87/2018“) zakazuje akúkoľvek formu reklamy vrátane nepriamej reklamy týkajúcej sa hier alebo stávok s peňažnými výhrami a hazardných hier bez ohľadu na spôsob jej vykonania a použité médium. V prípade porušenia tohto zákazu sa ním takisto zavádza pokuta vo výške 20 % z hodnoty sponzoringu alebo reklamy a v každom prípade nie nižšej než 50 000 eur, ukladaná v správnom konaní okrem iného aj „vlastníkovi média alebo stránky na šírenie obsahu“. Tento článok navyše priznáva právomoc ukladať tieto sankcie Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (Úrad pre reguláciu a dohľad v oblasti komunikácií, Taliansko; ďalej len „AGCOM“).

III. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10. Rozhodnutím z 19. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) AGCOM uložil spoločnosti Google Ireland Limited (ďalej len „Google“) pokutu vo výške 750 000 eur za propagáciu viacerých herných webových sídel s peňažnými výhrami na platforme na zdieľanie videí YouTube v rozpore s článkom 9 zákonného dekrétu č. 87/2018. AGCOM predovšetkým konštatoval, že 630 videí (ďalej len „sporné videá“) bolo nahraných do piatich kanálov patriacich tvorcovi obsahu nazývanému „Spike“, s ktorým Google podpísala zmluvu o obchodnom partnerstve v rámci partnerského programu YouTube (ďalej len „PPY“). AGCOM preto spoločnosti Google uložil povinnosť odstrániť z platformy YouTube tieto videá aj akékoľvek iné videá, ktoré zdieľal tvorca „Spike“ a ktoré mali podobný obsah ako videá identifikované v napadnutom rozhodnutí. Google v nadväznosti na vydanie napadnutého rozhodnutia sporné videá z platformy YouTube odstránila.

14. Pokiaľ ide po prvé o vylúčenie činností týkajúcich sa hazardných hier z pôsobnosti smernice 2000/31, vnútroštátny súd zastáva názor, že so zreteľom na odôvodnenie 21 tejto smernice sa z jej pôsobnosti majú vylúčiť všetky činnosti týkajúce sa odvetvia hazardných hier vrátane online reklamy.

15. Po druhé, ak Súdny dvor skonštatuje, že smernica 2000/31 sa na činnosti v oblasti hostingových služieb vzťahuje, vnútroštátny súd žiada o objasnenie, či Google za okolností prejednávanej veci patrí do rozsahu výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 danej smernice.

16. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti podotýka, že tento režim sa má uplatňovať iba na „pasívnych“ poskytovateľov hostingových služieb.

17. V tomto kontexte vnútroštátny súd zdôrazňuje hlavné znaky zmluvy o partnerstve, ktorú podpísali Google a tvorca obsahu v rámci PPY:

– Táto zmluva sa uzatvára v nadväznosti na žiadosť tvorcu obsahu a predchádzajúce preskúmanie zo strany spoločnosti Google. Google v prvom rade skúma, či tvorca obsahu spĺňa prahové hodnoty na to, aby bol oprávnený na účasť v PPY: či získal 1 000 odberateľov so 4 000 platnými hodinami pozerania verejných videí za posledných 12 mesiacov alebo s desiatimi miliónmi platných zhliadnutí verejných videí Shorts za posledných 90 dní.( 5 ) Google okrem toho posudzuje, či tvorca obsahu žije v krajine/regióne, kde je PPY k dispozícii, a či kanál nemá žiadne aktívne „sankcie za porušenie pokynov pre komunitu“( 6 ).

– Podľa webovej stránky „Prehľad a podmienky oprávnenosti Partnerského programu YouTube“ rovnako „automatické systémy a kontrolóri [spoločnosti Google] skontrolujú… kanál ako celok, aby… sa uistili, že spĺňa všetky [jej] pravidlá a pokyny“. Táto kontrola môže trvať mesiac.( 7 )

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku…:

2. Vzťahuje sa režim zodpovednosti podľa článku 14 smernice [2000/31] na poskytovateľa hostingu, ako je Google, v súvislosti s obsahmi zverejnenými vlastníkmi YouTube kanálov, s ktorými spoločnosť Google uzatvorila vyššie uvedenú zmluvu o obchodnom partnerstve?“

20. Písomné pripomienky predložili Google, belgická, česká, talianska a portugalská vláda, ako aj Európska komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. septembra 2025, sa zúčastnili tí istí účastníci konania s výnimkou českej vlády.

IV. Analýza

A. Prvá otázka

1. Úvodné pripomienky

25. Táto smernica sa podľa svojho článku 1 ods. 1 snaží prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi. Na tento účel – ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 tejto smernice – harmonizuje určité vnútroštátne ustanovenia o službách informačnej spoločnosti týkajúce sa vnútorného trhu (článok 3); zriaďovania poskytovateľov služieb (kapitola II oddiel 1); komerčných oznámení (kapitola II oddiel 2); elektronických zmlúv (kapitola II oddiel 3); zodpovednosti sprostredkovateľov (kapitola II oddiel 4); spravovacích poriadkov, mimosúdneho riešenia sporov, súdnych konaní a spolupráce medzi členskými štátmi (kapitola III).

26. „Ustanovenie o vnútornom trhu“ obsiahnuté v článku 3 smernice 2000/31 v tejto súvislosti spočíva na uplatňovaní zásad kontroly v členskom štáte pôvodu a vzájomného uznávania, takže v rámci koordinovanej oblasti definovanej v článku 2 písm. h) tejto smernice sú služby informačnej spoločnosti regulované iba v členskom štáte, na ktorého území majú poskytovatelia týchto služieb sídlo (zásada „krajiny pôvodu“).( 11 ) Cieľom kapitol II a III tejto smernice je zasa harmonizovať niektoré osobitné aspekty elektronického obchodu.( 12 )

b) Vylúčenie činností týkajúcich sa hazardných hier z pôsobnosti smernice 2000/31

27. Článok 1 ods. 5 smernice 2000/31 uvádza zoznam istých „oblastí“, „otázok“ a „činností“, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice. Všetky tieto pojmy indikujú široký rozsah.( 13 )

28. Použitie množného čísla („činnosti“) navyše naznačuje, že článok 1 ods. 5 písm. d) smernice 2000/31 sa nevzťahuje len na samotné ponúkanie hazardných hier cez internet, ale aj na ďalšie činnosti.( 14 )

33. Je pravda, že Súdny dvor takisto konštatoval, že reklama je súčasťou politiky kontrolovaného rozširovania činností týkajúcich sa hazardných hier s cieľom ich nasmerovania do regulovaných a povolených oblastí, a teda boja proti nezákonným hazardným hrám.( 20 ) Uvedené možno vykladať v tom zmysle, že reklama na hazardné hry je „činnosť týkajúca sa hazardných hier“ na účely článku 1 ods. 5 písm. d) smernice 2000/31. Ako zdôraznil vnútroštátny súd, tento výklad môže byť podporený článkom 2 písm. h) bodom i) a odôvodnením 21 danej smernice, podľa ktorých požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby zahŕňajú aj požiadavky, ktoré sa uplatňujú na jej reklamu.( 21 )

34. Podľa môjho názoru však v záujme toho, aby sa členským štátom umožnilo realizovať politiku kontrolovaného rozširovania hazardných hier, nie je primerané ani nevyhnutné ďalej vylučovať činnosť poskytovateľa hostingových služieb spočívajúcu v uchovávaní videí obsahujúcich reklamu na hazardné hry z pôsobnosti smernice 2000/31. V rovnakom duchu platí, že ak táto činnosť patrí do pôsobnosti tejto smernice, cieľ vylúčenia podľa jej článku 1 ods. 5 písm. d) uvedený v bodoch 30 až 32 vyššie tým nie je nijako dotknutý.

35. Z uvedeného teda vyplýva, že – ako podotkla Komisia – zatiaľ čo článok 1 ods. 5 písm. d) smernice 2000/31 vylučuje činnosti týkajúce sa hazardných hier z pôsobnosti tejto smernice, jej články 12 až 15 sa vzťahujú aj na hosting obsahu týkajúceho sa hazardných hier.( 22 )

36. Prijatie aktu o digitálnych službách zrejme tento prístup potvrdilo. Článok 89 ods. 1 tohto aktu odstránil články 12 až 15 smernice 2000/31. Články 4 až 6 a 8 aktu o digitálnych službách zároveň v podstate kopírujú články 12 až 15 danej smernice (čo potvrdzuje článok 89 ods. 2 aktu o digitálnych službách). Významné je, že akt o digitálnych službách činnosti týkajúce sa hazardných hier zo svojej pôsobnosti nevylučuje. Znamená to, že činnosti týkajúce sa hazardných hier sú naďalej vylúčené z uplatňovania zásady krajiny pôvodu na základe smernice 2000/31. Obsah týkajúci sa hazardných hier naopak patrí do pôsobnosti článku 6 aktu o digitálnych službách, ktorý zodpovedá článku 14 danej smernice.

41. Ak Súdny dvor na prvú otázku odpovie kladne, následne bude musieť určiť, či činnosť poskytovateľa hostingových služieb, ako je Google, zahŕňajúca uchovávanie obsahu tretích strán, s ktorými uzavrel zmluvu o obchodnom partnerstve, patrí do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.

42. Toto ustanovenie zavádza výnimku zo zodpovednosti poskytovateľov hostingových služieb vo vzťahu k obsahu uloženému na ich platformách tretími stranami.

43. V súlade s výkladom Súdneho dvora si toto ustanovenie v podstate vyžaduje dvojkrokovú analýzu.( 24 )

44. Po prvé v záujme toho, aby poskytovateľ služieb patril do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, musí poskytovať službu informačnej spoločnosti, ktorá spočíva v „hostingu“ v zmysle článku 14 tejto smernice,( 25 ) a jeho konanie musí byť navyše obmedzené na konanie „sprostredkujúceho poskytovateľa služieb“.( 26 )

45. Po druhé písmená a) a b) daného ustanovenia určujú, či výnimku zo zodpovednosti možno uplatniť v konkrétnom prípade .( 27 ) Aby to tak bolo, poskytovateľ nesmie o nezákonnej činnosti nič vedieť [písmeno a)] alebo po zistení týchto skutočností musí promptne konať, aby informácie odstránil alebo znemožnil prístup k nim [písmeno b)].

46. Ako podrobnejšie uvediem nižšie, v tejto súvislosti by sa na účely zistenia, či je konanie poskytovateľa služieb obmedzené na konanie sprostredkovateľa (prvý krok), v podstate mala pozornosť zamerať na otázku, či poskytovateľ služieb kontroluje obsah uchovávaný na jeho platforme, a to na základe toho, ako je koncipovaný a ako funguje jeho obchodný model. Ak to tak nie je, prejde sa na druhý krok, ktorý si vyžaduje analýzu vedomosti poskytovateľa o nezákonnej povahe konkrétneho obsahu.( 28 )

52. V tejto súvislosti z odôvodnenia 42 smernice 2000/31 vyplýva, že výnimky zo zodpovednosti ustanovené v tejto smernici sa vzťahujú len na prípady, kde činnosť poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti má „výlučne technickú, automatickú a pasívnu povahu“, ktorá znamená, že tento poskytovateľ služieb „[nepozná informácie, ktoré sú prenášané alebo uchovávané, ani nad nimi nemá kontrolu]“( 32 ).

53. Súdny dvor teda z tohto odôvodnenia 42 vyvodil, že je potrebné skúmať, či je úloha, ktorú prevádzkovateľ vykonáva, neutrálna, t. j. či je jeho konanie výlučne technické, automatické a pasívne, čo znamená, že obsah, ktorý uchováva, nepozná ani nad ním nemá kontrolu, alebo či naopak tento prevádzkovateľ zohráva aktívnu úlohu takej povahy, že by vďaka nej poznal tento obsah alebo mal nad ním kontrolu.( 33 )

54. V tejto súvislosti podotýkam, že generálny advokát Jääskinen vo svojich návrhoch vo veci L’Oréal a i. tvrdil, že odôvodnenie 42 smernice 2000/31 by sa malo vzťahovať iba na články 12 [„Mere conduit“ („Púhy kanál“)] a 13 [„Caching“ (Ukladanie informácií v pamäti)], pretože kritériá, ktoré stanovuje, v súvislosti s článkom 14 nie sú vhodné.( 34 ) Takisto sa uvádza, že Súdny dvor v rozsudku L’Oréal a i. implicitne postupoval v súlade s prístupom generálneho advokáta, pretože na toto odôvodnenie 42 neodkazoval.( 35 )

55. Podľa môjho názoru je táto debata prehnaná. Napriek tomu, že Súdny dvor v rozsudku L’Oréal a i. odôvodnenie 42 smernice 2000/31 osobitne nespomenul, opätovne potvrdil test formulovaný v bode 114 rozsudku Google France( 36 ). Vo svojom rozsudku YouTube a Cyando navyše na toto odôvodnenie výslovne odkazoval.( 37 ) Napokon odôvodnenie 18 aktu o digitálnych službách rozpracovalo a objasnilo odôvodnenie 42 danej smernice tak, že presne „kodifikovalo“ judikatúru, ktorá sa na účely výkladu článku 14 tejto smernice opiera o odôvodnenie 42. Je preto jasné, že test vyplývajúci z tohto odôvodnenia, ako ho vykladal Súdny dvor, sa uplatňuje aj na poskytovateľov hostingových služieb.

59. V rámci skúmania toho, či sa na túto činnosť vzťahuje článok 14 ods. 1 smernice 2000/31, Súdny dvor konštatoval, že relevantná je úloha, ktorú má Google pri vypracovaní reklamného textu, ktorý sprevádza reklamný odkaz, alebo pri stanovovaní a výbere kľúčových slov.( 41 ) To v podstate znamená, že prevádzkovateľ, ktorý sa podieľa na vypracovaní, tvorbe alebo výbere obsahu, do pôsobnosti daného ustanovenia nepatrí.

60. Vec, ktorá viedla k rozsudku L’Oréal a i., sa týkala elektronického trhoviska prevádzkovaného spoločnosťou eBay International AG ďalej len „eBay“), kde osoby, ktoré si vytvorili účet predávajúceho, uvádzajú inzeráty s tovarom ponúkaným na predaj. eBay si účtuje určité percento z uskutočnených transakcií a potenciálnym kupujúcim umožňuje dražiť položky ponúkané predávajúcimi, ako aj kupovať ich za pevne stanovenú cenu. Predávajúci si ďalej môžu na jej internetových stránkach vytvoriť online obchody. eBay v niektorých prípadoch pomáha predávajúcim pri optimalizácii ich ponúk, vytváraní ich online obchodov, podpore a zvyšovaní ich predaja. Okrem toho robí reklamu niektorým výrobkom predávaným na jej trhovisku pomocou zobrazenia reklám prevádzkovateľmi internetových vyhľadávačov, ako je Google.( 42 )

61. Vzhľadom na tieto znaky trhoviska spoločnosti eBay Súdny dvor potvrdil, že pokiaľ prevádzkovateľ poskytol pomoc, ktorá spočívala najmä v optimalizácii prezentácie predmetných ponúk na predaj alebo v propagácii týchto ponúk, treba zastávať názor, že nemal neutrálne postavenie vo vzťahu medzi dotknutým zákazníkom predávajúcim a potenciálnymi kupujúcimi, ale hral aktívnu úlohu takej povahy, že bolo možné konštatovať, že údaje týkajúce sa týchto ponúk pozná alebo má nad nimi kontrolu. Pokiaľ ide o uvedené údaje, nemôže sa teda dovolávať výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.( 43 )

66. Súdny dvor rovnako pri výklade podmienky stanovenej v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2000/31 konštatoval, že okolnosť, že prevádzkovateľ online platformy na zdieľanie obsahu uskutočňuje automatizované indexovanie obsahu nahrávaného na túto platformu, že uvedená platforma obsahuje funkciu vyhľadávania a že odporúča videá v závislosti od profilu alebo preferencií používateľov, nemôže stačiť na to, aby sa dospelo k záveru, že prevádzkovateľ má vedomosť o nezákonných činnostiach alebo informáciách.( 48 ) A fortiori platí, že – ako som uviedol vo svojich návrhoch vo veci Russmedia Digital a Inform Media Press – tieto okolnosti takisto nemôžu takéhoto prevádzkovateľa vylúčiť z rozsahu výnimky zo zodpovednosti stanovenej v článku 14 ods. 1 danej smernice.( 49 )

c) Objasnenie niektorých kritérií a uplatnenie na prejednávanú vec

67. Ako sa uvádza vyššie, poskytovateľ hostingových služieb môže byť vyňatý z pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, ak (i) sa zúčastňuje na vypracovaní, tvorbe a výbere obsahu; (ii) monitoruje alebo kontroluje obsah pred jeho nahraním alebo (iii) ho optimalizuje.

68. Poskytovateľ hostingových služieb naopak môže patriť do pôsobnosti daného právneho ustanovenia, aj keď (i) za danú službu dostáva odmenu; (ii) prijíma technické opatrenia na odhaľovanie nezákonného obsahu alebo (iii) na svojej platforme ponúka určité funkcie zobrazovania.

69. V prejednávanej veci majú osobitný význam dve z týchto kritérií: optimalizácia prezentácie obsahu a aspekt odmeny. Sústredím sa preto práve na ne.

75. S výhradou potvrdenia vnútroštátnym súdom, konkrétne na základe podmienok zmluvy upravujúcej PPY, ako aj spôsobu, akým sa dojednávajú, sa overeným partnerom zrejme žiadna takáto pomoc neponúka. Za rovnakých podmienok sa im skrátka ponúkajú rovnaké dodatočné funkcie platformy na zdieľanie videí,( 53 ) ktoré nemajú priamy vplyv na obsah, ktorý vytvárajú a nahrávajú na danú platformu.

76. Vymedzenie rôznych kategórií tvorcov obsahu teda podľa môjho názoru samo osebe nie je problematické za predpokladu, že v rámci jednotlivých kategórií sa konkrétnym tvorcom obsahu neponúka žiadne prispôsobené zaobchádzanie . V prípade takéhoto zaobchádzania by poskytovateľ služieb nevyhnutne interagoval s obsahom spôsobom, ktorý prekračuje hranice obyčajného uchovávania. To zasa poskytovateľovi služieb dáva nad týmto obsahom kontrolu.

77. Je preto užitočné rozlišovať medzi „technickou optimalizáciou alebo optimalizáciou zobrazenia“ a „optimalizáciou obsahu“, pretože iba v dôsledku druhej uvedenej kategórie je článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 neuplatniteľný.( 54 )

78. Toto rozlišovanie podľa môjho názoru vyplýva už z rozsudku YouTube a Cyando. Ako som už spomenul vyššie, z tohto rozsudku je jasné, že indexovanie obsahu, vytvorenie funkcie vyhľadávania a odporúčanie videí na základe profilov alebo preferencií používateľov nepredstavujú dostatočné dôvody na neuplatňovanie článku 14 ods. 1 smernice 2000/31.( 55 )

79. Zastávam názor, že medzi týmito znakmi činnosti platformy YouTube posudzovanými Súdnym dvorom v rozsudku YouTube a Cyando a znakmi, o ktoré ide v tomto konaní, nie je žiadny podstatný rozdiel. Oboje teda budú patriť do kategórie „optimalizácie zobrazenia“.

84. Po druhé Súdny dvor napriek tomu, že sa v záujme stanovenia podmienok, za ktorých poskytovateľ hostingových služieb patrí do pôsobnosti článku 14 smernice 2000/31, opieral o odôvodnenie 42 danej smernice, zrejme prijíma, že táto služba si nevyhnutne vyžaduje vyššiu úroveň kontroly nad obsahom( 62 ) ako „mere conduit“ a „caching“.( 63 )

85. Po tretie test kontroly nad obsahom sa musí uplatňovať so zreteľom na tzv. klauzulu dobrého samaritána, na ktorú odkázal Súdny dvor v rozsudku YouTube a Cyando( 64 ) a ktorá je v súčasnosti zakotvená v článku 7 aktu o digitálnych službách.

86. Uznávam však, že v dôsledku zvyšujúcej sa zložitosti činností vykonávaných platformami na zdieľanie videí, na ktorú upozornil vnútroštátny súd, je mimoriadne náročné rozlišovať medzi činnosťami, ktoré obsah ovplyvňujú, a tými, ktoré nie.( 65 )

87. V záujme pomoci vnútroštátnemu súdu pri tejto úlohe treba zvážiť niekoľko rôznych scenárov.

88. Platforma na zdieľanie videí môže pomáhať tvorcom obsahu dosiahnuť určitý počet odberateľov, konkrétne tak, že im poskytuje štatistiky týkajúce sa tém, ktoré sú pre používateľov zaujímavé, na základe týchto preferencií im navrhuje, ktoré videá majú nahrať, a radí im, ako majú formulovať opis kanála.( 66 ) Uvedené je podľa môjho názoru jasným príkladom „optimalizácie“ vedúcej ku kontrole nad obsahom v zmysle judikatúry.

89. Napokon by som sa chcel sústrediť ešte na jeden znak PPY. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že kontrolóri spoločnosti Google môžu preskúmať kanál tvorcu obsahu, konkrétne vzorku videí, ktoré doň nahral.( 67 ) So zreteľom na výklad kritéria „optimalizácie“, ktorý navrhujem, takéto preskúmanie samo osebe nepreukazuje žiadny vplyv spoločnosti Google na obsah nahraný overenými partnermi. Záleží na tom, čo kontrolóri urobia v nadväznosti na toto preskúmanie: Navrhnú nejakú úpravu obsahu? Požiadajú, aby boli niektoré videá odstránené? Uprednostňujú schválenie niektorých partnerov pred inými na základe obsahu ich kanálov? Ak áno, je možné, že činnosť spoločnosti Google do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 nepatrí.

95. V záujme posúdenia toho, či v tomto konaní existujú dôvody na uplatnenie odlišného prístupu, navrhujem preskúmať podmienky odmeňovania prevádzkovateľov, o ktorých išlo v rozsudkoch Google France, L’Oréal a i. a YouTube a Cyando. Budem tvrdiť, že medzi týmito vecami a prejednávanou vecou zrejme nie je žiadny podstatný rozdiel.

96. Pokiaľ ide o systém služby odkazov AdWords, inzerenti platili poplatok za každé kliknutie na reklamný odkaz.( 71 )

97. Pokiaľ ide o trhovisko spoločnosti eBay, bolo nesporné, že eBay dostávala odmenu tak, že si z transakcií uskutočnených z ponúk na predaj účtovala určité percento. Delenie sa o príjmy s používateľmi teda bolo neoddeliteľnou súčasťou obchodného modelu spoločnosti eBay.

98. Vo veci, ktorá viedla k rozsudku YouTube a Cyando, bolo nesporné, že YouTube získava príjmy z reklamy na svojej platforme a umožňuje tvorcom obsahu aj držiteľom autorských práv získať podiel z týchto príjmov.( 72 ) Príjmy z členstva v kanáloch sa nespomínali.( 73 )

99. Vo veci Cyando AG platforma tejto spoločnosti na ukladanie a zdieľanie súborov bezplatne ponúkala všetkým používateľom internetu úložný priestor na nahrávanie súborov. Pre každý nahraný súbor Cyando automaticky vytvorila odkaz na stiahnutie, ktorý umožňoval priamy prístup k príslušnému súboru a ktorý sa automaticky zaslal nahrávajúcemu používateľovi. Používatelia mohli tieto odkazy na stiahnutie zdieľať na internete a umožniť tak iným používateľom internetu prístup k súborom uloženým na platforme spoločnosti Cyando. Sťahovanie súborov z platformy spoločnosti Cyando bolo bezplatné. Objem a rýchlosť sťahovania sa však líšili v závislosti od druhu členstva (platené alebo neplatené). Podotkol by som, že Cyando v rámci tzv. partnerského programu platila odmenu používateľom nahrávajúcim súbory podľa toho, koľkokrát si tieto súbory stiahli iní používatelia.( 74 )

3. Článok 14 ods. 2 smernice 2000/31

105. Článok 14 ods. 2 smernice 2000/31, podľa ktorého sa „odsek 1… neuplatní, ak príjemca služby koná [pod vedením alebo kontrolou poskytovateľa]“, tento záver nespochybňuje.

106. Podľa vysvetlení, ktoré poskytla Komisia v rámci legislatívneho procesu, „vedenie a kontrola poskytovateľa odkazovali na zmluvný vzťah“( 76 ).

107. Zastávam však názor, že samotná existencia zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom služieb a používateľom je zjavne nedostatočná na to, aby bol článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 neuplatniteľný. V záujme zistenia, či používateľ koná pod vedením alebo kontrolou poskytovateľa, sa musia preskúmať konkrétne podmienky zmluvy.

108. Predovšetkým treba určiť, či na základe tejto zmluvy vzniká individuálny vzťah medzi poskytovateľom služieb a každým z jeho používateľov .

109. Je to zrejme tak, „napríklad ak poskytovateľ online platformy, ktorá spotrebiteľom umožňuje uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, určuje cenu tovaru alebo služieb, ktoré ponúka obchodník“. V takom scenári by sa „mohlo… predpokladať, že obchodník podlieha danej online platforme alebo je pod jej kontrolou“ (odôvodnenie 23 aktu o digitálnych službách).

115. K relevantným okolnostiam pri takomto preskúmaní patrí druh predmetného nezákonného obsahu. V tejto súvislosti podotýkam, že vec, ktorá viedla k rozsudku YouTube a Cyando, sa týkala obsahu porušujúceho práva duševného vlastníctva. Prejednávaná vec sa naopak týka obsahu zahŕňajúceho reklamu na hazardné hry, ktorá je podľa talianskeho práva zakázaná. Vzhľadom na tento špecifický druh nezákonného obsahu by sa malo takisto posúdiť, či sa Google prostredníctvom preskúmania okrem iného témy kanála, najnovších a najpozeranejších videí dozvedá o takomto špecifickom nezákonnom obsahu. Skutočnosť, že dotknutý kanál sa v plnom rozsahu venuje hazardným hrám, ako zdôraznila talianska vláda na pojednávaní, v tejto súvislosti môže poukazovať na to, že Google sa prostredníctvom preskúmaní vykonaných jej kontrolórmi o konkrétnom nezákonnom obsahu dozvedela. Uvedené platí o to viac, že Google vypracovala rozsiahle usmernenia pre používateľov týkajúce sa hazardných hier a obsahu propagujúceho hazardné hry. Tieto usmernenia zahŕňajú odporúčania špecifické pre jednotlivé krajiny vrátane Talianska.( 79 ) Napokon môže byť vhodné zistiť, či videá skutočne preskúmané kontrolórmi v prejednávanej veci umožňovali spoločnosti Google získať špecifické vedomosti o nezákonnom obsahu.

116. Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že Google sa prostredníctvom preskúmaní vykonaných jej kontrolórmi o konkrétnom nezákonnom obsahu dozvedela, nebude splnená ani podmienka stanovená v článku 14 ods. 1 písm. b) smernice 2000/31. V takom prípade, keď sa totiž Google o tomto nezákonnom obsahu dozvedela (pri vykonávaní takýchto preskúmaní), nekonala „promptne, aby [informácie odstránila alebo znemožnila prístup k nim]“.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399).

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore telekomunikácií [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 24, 1998, s. 1).

5 Pozri túto webovú stránku: https://support.google.com/youtube/answer/72851?hl=sk‑SK&co=GENIE.Platform%3DAndroid&sjid=14318423154464006262‑EU.

6 Pozri túto webovú stránku: https://support.google.com/youtube/answer/2802032.

13 Pozri v súvislosti s „daňovou oblasťou“ rozsudok z 27. apríla 2022, Airbnb Ireland (C‑674/20, EU:C:2022:303, bod 29 a citovaná judikatúra). Článok 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36) takisto uvádza určité „činnosti“, na ktoré sa daná smernica nevzťahuje. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i. (C‑168/14, EU:C:2015:685, bod 45).

14 Súdny dvor zrejme používa pojmy „hazardné hry“ a „hry a stávky“ zameniteľne. Pozri v tejto súvislosti okrem iného rozsudok z 8. septembra 2010, Stoß a i. (C‑316/07, C‑358/07 až C‑360/07, C‑409/07 a C‑410/07, EU:C:2010:504, ďalej len „rozsudok Stoß a i.“, body 77, 79, 80 a 82). V záujme jednoduchšej orientácie budem uplatňovať rovnakú metódu.

15 Článok 14 ods. 1 smernice 2000/31 a článok 3 písm. g) bod iii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1) (ďalej len „akt o digitálnych službách“).

16 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch elektronického obchodu na vnútornom trhu [KOM(1998) 586 v konečnom znení, s. 32].

17 Článok 2 ods. 2 písm. h) smernice 2006/123 zavádza rovnocenné vylúčenie činností týkajúcich sa hazardných hier z pôsobnosti tejto smernice. Odôvodnenie 25 danej smernice v tomto kontexte uvádza, že „činnosti týkajúce sa hazardných hier, vrátane lotérií a stávkových transakcií, by mali byť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté s ohľadom na osobitnú povahu týchto činností, ktoré zahŕňajú vykonávanie politík týkajúcich sa verejného poriadku a ochrany spotrebiteľa členskými štátmi“. Pozri v tejto súvislosti tiež moje návrhy vo veci AUTOTECHNICA FLEET SERVICES (C‑278/22, EU:C:2023:401, bod 38, poznámka pod čiarou 11).

24 Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 12. júla 2011, L’Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474, ďalej len „rozsudok L’Oréal a i.“, body 118 a 119), a z 22. júna 2021, YouTube a Cyando (C‑682/18 a C‑683/18, EU:C:2021:503, ďalej len „rozsudok YouTube a Cyando“, body 109 a 110). Pozri tiež moje návrhy vo veci Russmedia Digital a Inform Media Press (C‑492/23, EU:C:2025:68, bod 53), a v spojených veciach WebGroup Czech Republic a i. (C‑188/24 a C‑190/24, EU:C:2025:709, bod 236).

25 Je zrejme nesporné, že tieto dve podmienky sú v prejednávanej veci splnené. Pozri v tomto zmysle rozsudok YouTube a Cyando (body 103 a 104), a rozsudok z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑401/19, EU:C:2022:297, bod 28).

26 Pozri v tejto súvislosti WILMAN, F.: The Responsibility of Online Intermediaries for Illegal User Content in the EU and the US . Edward Elgar Publishing, 2020, s. 35, a WILMAN, F., KALĖDA a S., LOEWENTHAL, P.: The EU Digital Services Act . Oxford University Press, 2024, s. 52 a 53 (kde sa uvádza komentár k článkom 4 až 6 aktu o digitálnych službách; v tejto súvislosti pozri bod 36 vyššie). V rovnakom duchu pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe v spojených veciach YouTube a Cyando (C‑682/18 a C‑683/18, EU:C:2020:586, ďalej len „návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci YouTube a Cyando“, body 141 a 148).

27 Pozri WILMAN, F., KALĖDA a S., LOEWENTHAL, P.J.: poznámka pod čiarou 26, c. d., s. 52.

28 Pozri osobitne k rozlišovaniu medzi prvým a druhým krokom WILMAN, F.: c. d., s. 35. Pozri tiež VAN EECKE, P.: Online service providers and liability: A plea for a balanced approach. In: Common Market Law Review , roč. 48, 2011, s. 1455 – 1502, na s. 1472, kde sa rozlišuje medzi „všeobecnou vedomosťou“ a „špecifickou vedomosťou“. V záujme jasnosti budem v týchto návrhoch pri skúmaní toho, či Google patrí do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, hovoriť väčšinou o „kontrole nad obsahom“.

35 Pozri okrem iného WILMAN, F.: poznámka pod čiarou 26, c. d., s. 30.

36 Pozri rozsudok L’Oréal a i. (bod 113).

37 Pozri rozsudok YouTube a Cyando (bod 105).

38 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci L’Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2010:757, bod 146).

39 Pozri v tejto súvislosti KUCZERAWY, A.: Active vs. passive hosting in the EU intermediary liability regime: time for a change? In: KU Leuven Centre for IT & IP Law (blog) , 2018, a RIORDAN, J.: The Liability of Internet Intermediaries . Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 404.

40 Pozri rozsudok Google France (bod 23). Prirodzené výsledky sú v podstate tie, ktoré sa vo vyhľadávači zobrazujú v zostupnom poradí podľa relevantnosti potom, ako používateľ internetu vykoná vyhľadávanie na základe jedného alebo viacerých slov [pozri tento rozsudok (bod 22)].

47 Pozri rozsudok YouTube a Cyando (bod 109).

48 Pozri rozsudok YouTube a Cyando (bod 114).

49 Pozri moje návrhy vo veci Russmedia Digital a Inform Media Press (C‑492/23, EU:C:2025:68, bod 53).

50 Pozri bod 17 vyššie.

51 Pozri body 158 a 159 týchto návrhov.

52 Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci L’Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2010:757, bod 26).

59 Pozri odôvodnenie 16 aktu o digitálnych službách. Pozri tiež WILMAN, F., KALĖDA a S., LOEWENTHAL, P.: poznámka pod čiarou 26, c. d., s. 72, a HUSOVEC, M.: Injunctions against Intermediaries in the European Union . Cambridge University Press, 2017, s. 55.

60 Pozri v súvislosti s článkom 14 ods. 3 smernice 2000/31 rozsudok YouTube a Cyando (bod 131).

61 Pozri v tejto súvislosti STALLA‑BOURDILLON a S., THORBURN, R.: The scandal of intermediary: acknowledging the both/and dispensation for regulating hybrid actors. In: PETKOVA a B., OJANEN, T. (eds.): Fundamental Rights Protection Online: the Future Regulation of Intermediaries . Edward Elgar, 2019, s. 157.

62 Pozri rozsudok Google France (body 26 a 115), kde sa nevenovala vôbec žiadna pozornosť skutočnosti, že v prípade služby odkazov AdWords bolo poradie zobrazovania reklamných odkazov určené okrem iného v závislosti od maximálnej ceny za kliknutie a kvality reklamy, ktorú posudzovala Google .

63 Odôvodnenie 43 smernice 2000/31; pozri tiež rozsudok z 15. septembra 2016, Mc Fadden (C‑484/14, EU:C:2016:689, body 60 až 63) a VAN EECKE, P.: poznámka pod čiarou 28, c. d., s. 1463.

64 Pozri bod 65 vyššie.

71 Pozri rozsudok Google France (bod 25).

72 Pozri rozsudok YouTube a Cyando (bod 96).

73 Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci YouTube a Cyando (bod 142).

74 Pozri rozsudok YouTube a Cyando (body 41 až 43). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci YouTube a Cyando (bod 31).

75 Pozri v tejto súvislosti rozsudok YouTube a Cyando (bod 109).

76 Pozri Výsledok postupov pracovného výboru k hospodárskym otázkam (služby informačnej spoločnosti) z 15. až 25. februára 1999, dokument Rady 6251/99 (1999), s. 4.