C-433/24
ECLI:EU:C:2025:438
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0433
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0433
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 12. júna 2025 ( 1 )
Vec C‑433/24
Galerie Karsten Greve
proti
Ministère de l’Économie, des Finances et de la Souveraineté industrielle et numérique
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Daň z pridanej hodnoty – Smernica 2006/112/ES – Osobitné úpravy uplatniteľné v oblasti použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov alebo starožitností – Článok 316 – Zdaniteľní obchodníci – Úprava zdaňovania prirážky – Pojem ‚autor‘ – Právnická osoba“
Úvod
1.
Ustanovenia práva Únie týkajúce sa dane z pridanej hodnoty (DPH) stanovujú osobitnú úpravu zdaňovania pre ďalší predaj okrem iného umeleckých diel, ktoré boli nadobudnuté od ich autorov.
2.
Hoci je jasné, že na to, aby sa na umelecké dielo mohla uplatniť táto úprava, musí byť vytvorené osobne umelcom považovaným za jeho autora – a je nesporné, že v prejednávanej veci ide o taký prípad –, pretrváva pochybnosť o tom, či sa rovnaká požiadavka uplatňuje nie na tvorivú zložku, ale na obchodnú zložku činnosti dotknutého umelca. Nie je totiž zriedkavé, že umelci zakladajú právnické osoby, či už jednoosobovo alebo v spojení s inými osobami, s cieľom vykonávať obchodnú činnosť, ktorá je spojená s každou umeleckou tvorbou vykonávanou v rámci profesionálnej činnosti. V spore vo veci samej táto otázka vznikla v súvislosti s umeleckými dielami, ktoré dodal ich autor konajúci nie ako fyzická osoba, ale prostredníctvom právnickej osoby, v ktorej je jedným zo spoločníkov.
3.
Súdny dvor má teda určiť, či – a prípadne za akých podmienok – sa osobitná úprava zdaňovania, o ktorú ide vo veci samej, uplatňuje na ďalší predaj umeleckých diel nadobudnutých za takýchto okolností.
Právny rámec
Právo Únie
4.
Podľa článku 311 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( 2 ):
„Na účely [kapitoly 4 s názvom ‚Osobitné úpravy pre použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti‘] a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva:
…
2.
‚umelecké diela‘ sú predmety uvedené v prílohe IX časti A,
…
5.
‚zdaniteľný obchodník‘ je každá zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojej ekonomickej činnosti na účely opätovného predaja nakupuje, používa pre potreby svojho podnikania alebo dováža použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti bez ohľadu na to, či táto zdaniteľná osoba koná na svoj účet alebo na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej sa vypláca provízia z nákupu alebo predaja,
…“
5.
Článok 313 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Členské štáty uplatnia na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodané zdaniteľnými obchodníkmi osobitnú úpravu zdaňovania prirážky zdaniteľného obchodníka v súlade s ustanoveniami tohto pododdielu.“
6.
Článok 316 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty priznajú zdaniteľným obchodníkom právo rozhodnúť sa pre uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie tohto tovaru:
…
b) umelecké diela, ktoré im dodali ich autori alebo ich právni nástupcovia,
…“
7.
Príloha IX časť A bod 1 tejto smernice znie:
„Obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a výkresy na architektonické, technické, priemyselné, obchodné, topografické alebo podobné účely, ručne ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, ateliérové pozadia a podobné pozadia (číselný znak KN 9701)“
Francúzske právo
8.
Článok 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 bol prebratý do francúzskeho práva článkom 297 B Code général des impôts (Všeobecný daňový zákonník) v spojení s článkom 278 septies bodom 2 tohto zákonníka, ktorý upravuje „dodanie umeleckých diel ich autorom alebo jeho právnymi nástupcami“.
Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky
9.
Spoločnosť Galerie Karsten Greve (ďalej len „GKG“) vykonáva činnosť umeleckej galérie, a preto sa má považovať za zdaniteľného obchodníka v zmysle článku 311 ods. 1 bodu 5 smernice 2006/112. V roku 2014 okrem iného nadobudla v rámci Spoločenstva niekoľko obrazov maliara Gideona Rubina od spoločnosti Studio Rubin Gideon (ďalej len „SRG“) so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorej jedným z dvoch spoločníkov je pán Rubin (druhým spoločníkom je podľa informácií uvedených v pripomienkach spoločnosti GKG jeho manželka). GKG následne uplatnila úpravu zdaňovania prirážky na dodanie týchto obrazov svojim zákazníkom ( 3 ).
10.
Daňový úrad v nadväznosti na kontrolu účtovníctva spochybnil využitie tejto úpravy a v dôsledku toho vydal voči spoločnosti GKG dodatočné výmery DPH za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014.
11.
Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž, Francúzsko) rozsudkom z 25. novembra 2020 zamietol návrh spoločnosti GKG na zrušenie týchto dodatočných daňových výmerov a príslušných sankcií. Cour administrative d’appel de Paris (Odvolací správny súd Paríž, Francúzsko) rozsudkom z 1. júna 2022 zamietol odvolanie, ktoré GKG podala proti tomuto rozsudku. Podľa jeho názoru GKG nebola oprávnená uplatniť na tieto dodania obrazov úpravu DPH zo ziskovej prirážky, keďže obrazy jej nedodal ich autor. Zastával totiž najmä názor, že pokiaľ ide o obraz, autorom môže byť len umelec, ktorý ho vlastnoručne namaľoval, takže SRG ako právnickú osobu nemožno považovať za autora predmetných obrazov.
12.
GKG podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), ktorá je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vnútroštátny súd zastáva názor, že odpoveď na kasačný dôvod uplatnený spoločnosťou GKG závisí od toho, či sa ustanovenia článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 v spojení s ustanoveniami článku 311 ods. 1 bodu 2 a prílohy IX časti A tejto smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa právnická osoba, akou je spoločnosť, považovala v zmysle a na účely uplatnenia týchto ustanovení za „autora“ obrazu.
13.
Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Majú sa ustanovenia [článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112] v spojení s ustanoveniami [článku 311 ods. 1 bodu 2 a časti A prílohy IX k tejto smernici] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa právnická osoba, akou je spoločnosť, považovala v zmysle a na účely uplatnenia týchto ustanovení za ‚autora‘ obrazu?
2.
V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, aké kritériá sa majú zohľadniť, aby bolo možné pripustiť, že právnická osoba, akou je spoločnosť, sa môže v zmysle a na účely uplatnenia tých istých ustanovení považovať za ‚autora‘ obrazu (ako napríklad v prípade spoločnosti podriadenie spoločnosti osobitnému právnemu režimu, vlastníctvo celého základného imania tejto spoločnosti alebo jeho časti fyzickou osobou, ktorá obraz namaľovala, výkon riadiacej funkcie v spoločnosti touto osobou, atď.)?“
14.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 20. júna 2024. Písomné pripomienky predložili GKG, francúzska a španielska vláda, ako aj Európska komisia. Francúzska a španielska vláda, ako aj Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. marca 2025.
Analýza
15.
V prejednávanej veci vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, z ktorých prvá sa týka možnosti uplatnenia úpravy zdaňovania prirážky na umelecké dielo, ktoré zdaniteľnému obchodníkovi dodal jeho autor konajúci prostredníctvom právnickej osoby, a druhá sa týka prípadných podmienok tohto uplatnenia.
O formulácii prejudiciálnych otázok
16.
Prvá otázka sa v znení, v akom je sformulovaná, zameriava na vymedzenie pojmu „autor“ v zmysle relevantných ustanovení smernice 2006/112. Ako však vyplýva z diskusií medzi účastníkmi konania v tomto prejudiciálnom konaní, táto formulácia je zmätočná, keďže má tendenciu sústrediť sa na tento abstraktne chápaný pojem, čo vedie k potrebe odkázať na autorské právo. V rámci výkladu tejto smernice, ktorá sa netýka vlastníctva umeleckých diel, ale zdaňovania obchodných transakcií, sa mi však takéto úvahy zdajú byť úplne zbytočné. Poznamenávam tiež, že niet pochýb o tom, že obrazy, o ktoré ide v prejednávanej veci, zodpovedajú vymedzeniu pojmu umelecké diela uvedenému v článku 311 ods. 1 bode 2 uvedenej smernice v spojení s prílohou IX časťou A bodom 1 tejto smernice.
17.
Navrhujem teda zaoberať sa prvou otázkou nie z hľadiska pojmu „autor“, ale z hľadiska významu, ktorý sa má pripísať výrazu „umelecké diela, ktoré… dodali ich autori“ uvedenému v článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112. Okrem toho, keďže obe prejudiciálne otázky spolu úzko súvisia, navrhujem analyzovať ich spoločne.
18.
Vnútroštátny súd sa teda svojimi otázkami v podstate pýta, či – a prípadne za akých podmienok – sa má článok 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že členské štáty musia priznať zdaniteľným obchodníkom právo rozhodnúť sa pre uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie umeleckých diel, ktoré im dodal autor konajúci prostredníctvom právnickej osoby.
O uplatniteľnosti článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112
19.
Na zodpovedanie prvej časti takto preformulovanej otázky je potrebné sa v krátkosti vrátiť k pojmu „autor“. Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že pojmy „autor“ a „umelec“ použité v článku 103 ods. 2 písm. a) a v prílohe IX časti A bode 7 smernice 2006/112 majú rovnaký rozsah, najmä vzhľadom na osobitný význam, ktorý sa priznáva osobnému zapojeniu autora fotografie do jej výroby ( 4 ).
20.
Je potrebné sa domnievať, že to isté platí pre pojmy „autor“ a „umelec“ použité v článku 316 ods. 1 písm. b) a v prílohe IX časti A bode 1 smernice 2006/112. Rovnako ako v prípade fotografií uvedených v bode 7 časti A tejto prílohy sa totiž osobitný význam prikladá aj osobnému zapojeniu autora, keď vyrába „obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety“ uvedené v bode 1 časti A uvedenej prílohy. V tomto bode 1 sa tak vyžaduje, aby tieto diela boli „zhotovené celkom ručne umelcom“. Túto formuláciu treba podľa môjho názoru chápať tak, že vyžaduje, aby predmetné dielo bolo zhotovené jednak ručne, teda nanajvýš pomocou jednoduchých nástrojov, ako sú štetce, ceruzky a podobne, a bez použitia akéhokoľvek mechanického, fotografického alebo elektronického postupu, a jednak osobne osobou, ktorá sa považuje za jeho autora.
21.
To pritom znamená, že umelecké dielo uvedené v prílohe IX časti A bode 1 smernice 2006/112, a teda tiež v článku 316 ods. 1 písm. b) tejto smernice môže byť zhotovené len fyzickou osobou, ktorá koná ako taká, keďže iba takáto osoba ho môže zhotoviť „ručne“ v zmysle prvého z týchto ustanovení.
22.
Naproti tomu ani príloha IX časť A bod 1, ani článok 316 ods. 1 písm. b), ani nijaké iné ustanovenie smernice 2006/112 nestanovuje podobnú požiadavku, pokiaľ ide o spôsob, akým má byť predmetné dielo dodané . Druhé z týchto ustanovení vyžaduje iba to, aby dielo dodal umelec.
23.
Na rozdiel od zhotovenia umeleckého diela, ktoré patrí do tvorivej činnosti spočívajúcej v hmotných úkonoch, dodanie je súčasťou obchodnej činnosti autora, ktorej podstata nespočíva vo fyzickej manipulácii s predmetným dielom, ale v právnych úkonoch ( 5 ), ktoré sú právnické osoby schopné vykonávať rovnako ako fyzické osoby. Nič teda nebráni tomu, aby dodanie uskutočnil umelec konajúci prostredníctvom právnickej osoby.
24.
Tento záver, ktorý vyplýva zo znenia skúmaných ustanovení, je možné potvrdiť ich účelom, ako aj prvkami systémovej analýzy.
25.
V prvom rade, pokiaľ ide o účel článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, Komisia vo svojich pripomienkach zhrnula prípravné práce, ktoré viedli k prijatiu aktu, v ktorom má toto ustanovenie svoj pôvod ( 6 ). Z týchto prípravných prác vyplýva, že zámerom Rady bolo podporiť dovoz umeleckých diel poskytnutím výhod v oblasti zdanenia DPH. Aby nedošlo k znevýhodneniu umelcov usadených v Únii, tie isté výhody, najmä možnosť rozhodnúť sa pre následné uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky, sa uplatnili na dodanie umeleckých diel ich autormi alebo dedičmi autorov usadenými na území Únie.
26.
V súlade s tým, čo správne tvrdí Komisia, cieľom normotvorcu Únie pri prijímaní súčasného článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 bolo teda podporiť uvádzanie nových umeleckých diel na trh Únie, či už dovážaných alebo novovytvorených na jej území, stanovením priaznivého daňového zaobchádzania tak pri dovoze takýchto diel, ako aj pri prvom dodaní po vytvorení ( 7 ), a tiež pri ďalšom predaji týchto diel zdaniteľnými obchodníkmi.
27.
Výklad tohto ustanovenia v tom zmysle, že umelecké diela, ktoré zdaniteľným obchodníkom dodali ich autori konajúci prostredníctvom právnických osôb, sú vylúčené z jeho pôsobnosti, by bol pritom v rozpore s týmto cieľom. Toto vylúčenie by bolo totiž založené na právnej forme, v akej autor vykonáva svoju obchodnú činnosť, hoci toto kritérium nie je z hľadiska cieľa, ktorý normotvorca Únie sledoval pri prijímaní uvedeného ustanovenia, relevantné. Tieto diela pritom spĺňajú kritérium uplatnenia sporného ustanovenia zamýšľané normotvorcom Únie, a to, že sú novovytvorené.
28.
Toto konštatovanie nespochybňujú ani opačné tvrdenia francúzskej vlády, podľa ktorých hlavným cieľom úpravy zdaňovania prirážky je zamedziť dvojitému zdaneniu tovaru, ktorý už bol predmetom zdanenia.
29.
Ako totiž táto vláda sama uznáva, tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom článku 314 smernice 2006/112, ktorý stanovuje povinné uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky v situáciách, keď existuje riziko dvojitého zdanenia. Naproti tomu nepovinné uplatňovanie tejto úpravy (pre dotknuté zdaniteľné osoby) podľa článku 316 tejto smernice sleduje odlišné ciele, ktoré sú uvedené v bodoch 25 a 26 vyššie. Z hľadiska týchto cieľov však nie je vôbec odôvodnené rozlišovať medzi daňovým zaobchádzaním s umeleckými dielami dodanými ich autormi v závislosti od právnej formy fyzickej alebo právnickej osoby, v akej títo autori uskutočňujú dodanie, keď sa v oboch prípadoch nachádzajú z hľadiska zdanenia v rovnakej situácii, keďže sú najmä zdaniteľnými osobami ( 8 ).
30.
Z rovnakého dôvodu takéto rozlišovanie nie je odôvodnené ani všeobecnými cieľmi spoločného systému DPH, na ktoré sa francúzska vláda tiež odvoláva. Autori umeleckých diel ako zdaniteľné osoby sa z hľadiska týchto všeobecných cieľov nachádzajú v rovnakej situácii bez ohľadu na to, či konajú ako fyzické osoby alebo prostredníctvom právnických osôb.
31.
V druhom rade, pokiaľ ide o systémovú analýzu článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, je pravda, že toto ustanovenie patrí do úpravy odchyľujúcej sa od všeobecných pravidiel tejto smernice, a preto by sa nemalo vykladať extenzívne. Súdny dvor však už mal príležitosť rozhodnúť, že výklad pojmov použitých na definovanie tejto úpravy musí byť v súlade s cieľmi sledovanými touto úpravou a musí rešpektovať požiadavky daňovej neutrality ( 9 ).
32.
Výklad článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 v tom zmysle, že vylučuje z jeho pôsobnosti umelecké diela, ktoré zdaniteľným obchodníkom dodali ich autori konajúci prostredníctvom právnických osôb, by bol v rozpore nielen s cieľmi tohto ustanovenia ( 10 ), ale aj so zásadou daňovej neutrality.
33.
Táto zásada totiž bráni najmä tomu, aby sa s hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti, zaobchádzalo v oblasti výberu DPH rozdielne ( 11 ). Keď autori uskutočňujú dodanie svojich umeleckých diel, vykonávajú pritom rovnaké činnosti bez ohľadu na právnu formu, v akej konajú. Rozdielne zaobchádzanie s týmito umeleckými dielami v závislosti od tejto právnej formy by teda bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality.
34.
Článok 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 teda v zásade nebráni tomu, aby sa umelecké dielo považovalo za dielo, ktoré dodal autor, keď tento autor konal pri tomto dodaní prostredníctvom právnickej osoby. Je potrebné ešte analyzovať podmienky, za akých sa takéto dodanie môže považovať za dodanie, ktoré uskutočnil „autor“ v zmysle tohto ustanovenia.
O podmienkach uplatnenia článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112
35.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, aké kritériá umožňujú považovať dodanie umeleckého diela právnickou osobou za dodanie, ktoré uskutočnil autor tohto diela. Navrhuje tiež niekoľko kritérií ( 12 ) týkajúcich sa štruktúry dotknutej právnickej osoby a úlohy autora umeleckého diela v právnickej osobe.
36.
Zdá sa mi však, že vnútroštátny súd týmto spôsobom vyzýva Súdny dvor nie na výklad práva, ale na jeho vytvorenie. Z relevantných ustanovení smernice 2006/112 totiž nevyplýva nijaké osobitné kritérium týkajúce sa štruktúry dotknutej právnickej osoby alebo úlohy autora v nej. Súdny dvor teda podľa môjho názoru nemá k dispozícii nijaký právny základ na stanovenie takýchto kritérií, ktoré by boli navyše svojvoľné.
37.
Komisia navrhuje zaujať stanovisko, že kritérium umožňujúce uplatnenie úpravy zdaňovania prirážky na umelecké diela, ktoré zdaniteľným obchodníkom dodali ich autori konajúci prostredníctvom právnických osôb, musí zohľadňovať účel článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, a to podporiť uvádzanie novovytvorených umeleckých diel na trh.
38.
Podľa tejto logiky je autorom umeleckého diela prvá osoba, ktorá nadobudla vlastnícke právo k tomuto dielu. Dodanie predmetného diela jeho autorom teda obvykle predstavuje prvý prevod tohto vlastníctva a v dôsledku toho úkon, ktorým sa toto dielo uvádza na trh. Rovnaká logika by sa mala uplatniť aj na autora, ktorý uskutočňuje dodanie umeleckého diela prostredníctvom právnickej osoby. Takéto dodanie by sa teda považovalo za dodanie, ktoré uskutočnil autor, v zmysle článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, keď táto právnická osoba mala od okamihu vytvorenia uvedeného diela právo nakladať s ním ako majiteľ. Zdá sa mi, že Komisia na pojednávaní zmiernila svoj postoj, keď zaujala stanovisko, že k prevodu vlastníctva k predmetnému dielu medzi autorom a právnickou osobou, ktorá uskutočňuje jeho následné dodanie zdaniteľnému obchodníkovi, môže dôjsť, ale len bezplatne, pričom v takom prípade by sa táto právnická osoba považovala za právneho nástupcu autora v zmysle uvedeného ustanovenia.
39.
Prínosom tohto návrhu nepochybne je, že je v súlade s účelom článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, ako je opísaný v bodoch 25 a 26 vyššie.
40.
Rovnako ako všetky kritériá navrhované vnútroštátnym súdom sa mi však tento návrh javí vzhľadom na ustanovenia smernice 2006/112 ako nedôvodný. Keby mal normotvorca Únie v úmysle stanoviť ako kritérium prvé uvedenie na trh, výslovne by to uviedol, napríklad tak, že by v tomto zmysle spresnil vymedzenie umeleckých diel uvedené v prílohe IX časti A tejto smernice, podobne ako to urobil v prípade vymedzenia nových dopravných prostriedkov uvedeného v článku 2 ods. 2 tejto smernice.
41.
Je pravda, že normotvorca Únie pri prijímaní článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 na účely dosiahnutia cieľov uvedených v bodoch 25 a 26 vyššie pravdepodobne vychádzal z predpokladu , že dodanie umeleckého diela jeho autorom predstavuje vo väčšine situácií prvé uvedenie na trh. Nestanovil to však ako podmienku uplatniteľnosti tohto ustanovenia a ja nepovažujem za vhodné stanoviť takúto podmienku prostredníctvom judikatúry.
42.
Okrem toho sa mi nezdá, že by riešenie navrhované Komisiou umožnilo zabrániť riziku, že úprava zdaňovania prirážky sa uplatní v situáciách, keď sa nemá uplatniť, najmä keď umelecké dielo bolo zhotovené na objednávku alebo v rámci pracovnoprávneho vzťahu.
43.
Napokon, keby sa pripustilo kritérium prvého uvedenia na trh, muselo by sa logicky uplatniť aj vtedy, keď autor umeleckého diela uskutočňuje dodanie ako fyzická osoba. Toto kritérium by teda do určitej miery nahradilo kritérium stanovené smernicou 2006/112, a to, aby umelecké dielo „dodal jeho autor“ ( 13 ).
44.
Toto kritérium dodania autorom je pritom jediným kritériom, ktoré normotvorca Únie stanovil, a podľa môjho názoru jediným, ktoré by sa malo zohľadniť.
45.
Ako v podstate navrhuje GKG vo svojich pripomienkach, toto kritérium sa má vykladať v tom zmysle, že ak autor umeleckého diela uskutočňuje dodanie tohto diela konajúc prostredníctvom právnickej osoby, toto dodanie sa má považovať za dodanie, ktoré uskutočnil „autor“ v zmysle článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, pokiaľ je táto právnická osoba subjektom uvedeného autora. Podľa môjho názoru pritom takáto situácia nastáva vtedy, keď jednak autor disponuje v rámci právnickej osoby dostatočnou rozhodovacou právomocou na to, aby mal rozhodujúci hlas vo veci predaja predmetného diela, a jednak príjem z predaja tohto diela alebo aspoň jeho podstatná časť priamo alebo nepriamo tvorí súčasť majetku autora.
46.
Takto vyložené kritérium týkajúce sa dodania, ktoré uskutočnil autor, je podľa môjho názoru v súlade tak so znením, ako aj s účelom článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 a je jediným kritériom, ktoré možno zo znenia tohto ustanovenia vyvodiť. Toto kritérium je splnené nielen vtedy, keď autor vykonáva hospodársku činnosť vo forme jednoosobovej právnickej osoby, ale aj vtedy, keď sa spojí s inými osobami tak, aby boli splnené obe uvedené podmienky. Naproti tomu budú vylúčené situácie, v ktorých právnická osoba nie je prepojená s autorom, ako aj situácie, v ktorých autor podlieha v rámci tejto právnickej osoby nadriadenému orgánu.
47.
Pokiaľ ide o účel článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, a to podporu predaja novovytvorených umeleckých diel, kritérium dodania umeleckého diela autorom za podmienok opísaných v bode 45 vyššie by sa vo väčšine situácií rovnalo prvému uvedeniu tohto diela na trh. Predovšetkým prípadný prevod vlastníctva medzi autorom predmetného diela a právnickou osobou, ktorá je subjektom autora, nemožno považovať za uvedenie na trh. Uplatnenie tohto kritéria by teda v praxi viedlo v podstate k rovnakému výsledku ako uplatnenie kritéria prvého prevodu vlastníctva, ako ho navrhuje Komisia, avšak bez nevýhod uvedených v bodoch 40 až 43 vyššie.
Návrh
48.
Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto:
Článok 316 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že
členské štáty musia priznať zdaniteľným obchodníkom právo rozhodnúť sa pre uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie umeleckých diel, ktoré im dodal autor konajúci prostredníctvom právnickej osoby, keď jednak autor disponuje v rámci právnickej osoby dostatočnou rozhodovacou právomocou na to, aby mal rozhodujúci hlas vo veci predaja predmetného diela, a jednak príjem z predaja tohto diela alebo aspoň jeho podstatná časť priamo alebo nepriamo tvorí súčasť majetku autora.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština
( 2 ) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 .
( 3 ) Pripomínam, že Súdny dvor potvrdil uplatniteľnosť článku 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 na umelecké diela, ktoré zdaniteľný obchodník nadobudol v rámci Spoločenstva, v rozsudku z 29. novembra 2018, Mensing ( C‑264/17 , EU:C:2018:968 ).
( 4 ) Rozsudok z 5. septembra 2019, Regards Photographiques ( C‑145/18 , EU:C:2019:668 , bod 30 ).
( 5 ) Článok 14 ods. 1 smernice 2006/112 definuje „dodanie tovaru“ ako „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ“, teda právny úkon par excellence .
( 6 ) Konkrétne smernica Rady 94/5/ES zo 14. februára 1994, ktorá dopĺňa spoločný systém dane z pridanej hodnoty a mení a dopĺňa smernicu 77/388/EHS – osobitné režimy používané na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti ( Ú. v. ES L 60, 1994, s. 16 ; Mim. vyd. 09/001, s. 255).
( 7 ) Konkrétne možnosť uplatniť na ne zníženú sadzbu dane stanovenú v článku 103 smernice 2006/112.
( 8 ) Článok 316 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112 sa teda nevyhnutne môže uplatňovať len na umelecké diela dodané ich autormi, ktorí sú zdaniteľnými osobami, keďže uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na takéto diela dodané osobami, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, upravuje článok 314 písm. a) tejto smernice.
( 9 ) Rozsudok z 29. novembra 2018, Mensing ( C‑264/17 , EU:C:2018:968 , bod 23 ).
( 10 ) Pozri body 25 až 29 vyššie.
( 11 ) Pozri najmä rozsudok z 29. novembra 2018, Mensing ( C-264/17 , EU:C:2018:968 , bod 32 ).
( 12 ) Ako je podriadenie dotknutej právnickej osoby osobitnému právnemu režimu, vlastníctvo celého základného imania tejto právnickej osoby alebo jeho časti autorom dodaného diela a výkon riadiacej funkcie v uvedenej právnickej osobe týmto autorom.
( ) Predstavme si napríklad situáciu, v ktorej autor umeleckého diela toto diela predá, potom ho odkúpi a ďalej ho predá zdaniteľnému obchodníkovi. Hoci je takáto situácia určite výnimočná, nie je nemožná. Podľa kritéria prvého uvedenia na trh by sa pritom v tejto situácii úprava zdaňovania prirážky neuplatnila, hoci znenie sporného ustanovenia tomuto uplatneniu zrejme nijako nebráni.