← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·25.9.2025

C-434/24

ECLI:EU:C:2025:730

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CC0434

62024CC0434

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 25. septembra 2025 ( 1 )

Vec C‑434/24

JD

proti

Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale – Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură (APIA) – Centrul Judežean Bistriža‑Năsăud

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Režim jednotnej platby na plochu – Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013Článok 63 ods. 1 – Odňatie pomoci – Nedodržanie kritérií oprávnenosti – Zrušenie zmluvy o nájme poľnohospodárskej plochy so spätnou účinnosťou – Zásada proporcionality“

I. Úvod

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), sa týka výkladu článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 ( 2 ) o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“).

2.

V článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa stanovuje odňatie finančnej pomoci, ktorá už bola príjemcovi poskytnutá, ak tento príjemca nespĺňa kritériá oprávnenosti na poskytnutie pomoci.

3.

Hlavná otázka, ktorá vzniká v prejednávanej veci, sa týka toho, či zrušenie zmluvy o nájme dotknutej poľnohospodárskej plochy so spätným účinkom má za následok, že poľnohospodár nespĺňa kritériá oprávnenosti, čo odôvodňuje odňatie pomoci podľa tohto ustanovenia.

II. Príslušná právna úprava

A.

Právo Únie

4.

Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 stanovuje:

„Ak sa zistí, že prijímateľ nespĺňa kritériá oprávnenosti, záväzky alebo iné povinnosti týkajúce sa podmienok pre poskytovanie pomoci alebo podpory, ako sa stanovuje v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva, pomoc sa nevyplatí alebo odníma v plnej miere alebo čiastočne a v prípade potreby sa príslušné platobné nároky uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 nepridelia alebo sa odnímu.

Ak sa nesplnenie pravidiel týka vnútroštátnych pravidiel alebo pravidiel Únie týkajúcich sa verejného obstarávania, výška tej časti podpory, ktorá sa nemá vyplatiť alebo sa má odňať, sa určí na základe závažnosti nedodržania pravidiel a v súlade so zásadou proporcionality. Zákonnosť a riadnosť transakcie je dotknutá len do tej výšky, v ktorej sa daná časť pomoci nemá vyplatiť alebo sa má odňať.“

B.

Rumunské právo

5.

Článok 1254 Codul civil (Občiansky zákonník, Rumunsko) stanovuje:

„1. Neplatná alebo zrušená zmluva sa považuje za zmluvu, ktorá nebola nikdy uzavretá.

2. Zrušenie zmluvy má za podmienok stanovených zákonom za následok neplatnosť neskorších aktov uzavretých na jej základe.

3. V prípade zrušenia zmluvy musí každá zmluvná strana vrátiť alebo nahradiť druhej zmluvnej strane všetky prijaté plnenia, v súlade s ustanoveniami článkov 1639 až 1647, aj keď boli poskytnuté postupne alebo mali priebežne.“

6.

Článok 6 ods. 1 OUG č. 66/2011 ( 3 ) stanovuje:

„Orgány zodpovedné za správu európskych fondov sú povinné úplne alebo čiastočne vylúčiť z preplácania/platby výdavkov, ktoré vznikli a boli vykázané príjemcami, všetky výdavky, ktoré nespĺňajú podmienky zákonnosti alebo súladu stanovené ustanoveniami platných vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov [Únie], v situácii, keď – v procese overovania žiadosti o platbu – zistia, že takéto výdavky skutočne existujú.“

7.

Článok 8 ods. 1 písm. n) OUG č. 3/2015 ( 4 ) stanovuje:

„Na získanie priamych platieb uvedených v článku 1 ods. 2 musia poľnohospodári:… predložiť pri podaní žiadosti o jednotnú platbu alebo pri jej zmenách dokumenty potrebné na preukázanie, že majú k dispozícii poľnohospodársku pôdu, vrátane oblastí s ekologickým významom a zvierat. Tieto dokumenty musia byť podpísané pred podaním žiadosti o jednotnú platbu a musia byť platné aspoň do 1. decembra roku podania žiadosti.“

8.

Článok 5 ods. 2 OUG č. 619/2015 ( 5 ) stanovuje:

„Skutočnosť, že poľnohospodár má k dispozícii deklarovanú oprávnenú pôdu v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. n) [OUG č. 3/2015], sa preukazuje týmito dokladmi:

b)

overená kópia originálu zmluvy o nájme/koncesii na poľnohospodársku plochu uzatvorenej medzi poľnohospodárom a územnými správnymi jednotkami;

…“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

9.

Dňa 24. mája 2018 uzavrela JD s obecným zastupiteľstvom obce Chiochiș (Rumunsko) zmluvu o nájme plochy s rozlohou 58,32 hektára pasienkov (ďalej len „zmluva o nájme“).

10.

Približne o rok neskôr, 10. mája 2019, predložila JD žiadosť o finančnú pomoc na rok 2019 na plochu s rozlohou 41,69 hektára pasienkov, ktoré jej boli pridelené na základe uvedenej zmluvy o nájme. Táto pomoc, ktorá bola JD poskytnutá, bola financovaná z poľnohospodárskych fondov Únie, najmä z režimu jednotnej platby na plochu (ďalej len „SAPS“), ako aj z vnútroštátnych fondov.

11.

V ten istý deň ako JD požiadala o finančnú pomoc, teda 10. mája 2019, Tribunalul Bistrița‑Năsăud (Vyšší súd Bistrița‑Năsăud, Rumunsko) vyhlásil konanie, ktorým bol JD pridelený daný pasienok, za neplatné ( 6 ). Tento rozsudok vyplynul zo zistení tohto súdu, podľa ktorých neboli dodržané požiadavky rumunského práva na zadávacie konanie týkajúce sa pasienkov, keďže obecné zastupiteľstvo nezverejnilo výzvu na predkladanie ponúk priamym rokovacím konaním v stanovenej lehote. V dôsledku tohto rozsudku boli všetky neskoršie akty, vrátane zmluvy o nájme, zrušené so spätnou účinnosťou.

12.

Rozsudkom z 5. marca 2020 ( 7 ) Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) zamietol odvolanie, ktoré podala JD proti prvostupňovému rozsudku, z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

13.

Neskôr, 24. novembra 2022, po prešetrení a zistení, že zmluva o nájme bola zrušená, agentúra APIA ( 8 ) ako príslušný orgán vydala vyhlásenie, podľa ktorého je JD povinná vrátiť celú sumu finančnej pomoci ( 9 ).

14.

JD podala proti tomuto vyhláseniu sťažnosť na APIA, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z 5. januára 2023.

15.

JD teda podala proti tomuto rozhodnutiu APIA žalobu na Tribunalul Bistrița‑Năsăud (Vyšší súd Bistrița‑Năsăud).

16.

Dňa 15. júna 2023 tento súd žalobu JD zamietol ( 10 ). Rozhodol, že podľa rumunského práva platí, že zmluva o nájme, na základe ktorej bola poskytnutá finančná pomoc, nebola nikdy uzavretá. Zároveň na to, aby boli poľnohospodári oprávnení na finančnú pomoc, musia spĺňať určité kritériá oprávnenosti, medzi ktoré patrí aj vlastníctvo dokladu preukazujúceho, že majú k dispozícii predmetnú poľnohospodársku pôdu. Tento súd teda potvrdil, že JD musí vrátiť neoprávnene prijaté sumy, a dospel k záveru, že toto vrátenie nepredstavuje správnu sankciu, takže neexistencia pochybenia na strane JD nie je relevantná.

17.

JD podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž), vnútroštátny súd, ktorý v prejednávanej veci podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18.

Tento súd sa pýta, či v prejednávanej veci ide o situáciu, v ktorej príjemca finančnej pomoci nespĺňa kritériá oprávnenosti v zmysle článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013. Pripomína, že v prípade zrušenia zmluvy so spätnou účinnosťou príjemca spĺňal kritérium oprávnenosti týkajúce sa zákonnej držby pozemku v čase podania žiadosti a aj potom až do okamihu zrušenia zmluvy. Bez ohľadu na pochybenie príjemcu má však zrušenie zmluvy spätné účinky, a to aj vo vzťahu k času podania žiadosti.

19.

Podľa vnútroštátneho súdu sa má článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 vykladať v tom zmysle, že zohľadňuje konkrétne splnenie kritérií oprávnenosti v čase, keď sú tieto kritériá posudzované, pričom zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou nie je relevantné. Pri posudzovaní právneho titulu držby k spornej pôde by sa malo naopak zohľadniť zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou od okamihu takéto zrušenia. V opačnom prípade je príjemca povinný vrátiť prijaté sumy, hoci sa nedopustil žiadneho pochybenia a až do okamihu zrušenia boli splnené všetky kritériá oprávnenosti.

20.

V prípade, že by Súdny dvor vykladal článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 v tom zmysle, že ukladá povinnosť vrátiť pomoc v prípade zrušenia zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou, vnútroštátny súd sa pýta, či sa uplatňuje zásada proporcionality. Okrem iného pripomína, že článok 64 tohto nariadenia týkajúci sa uplatňovania správnych sankcií, ktorý stanovuje, že takéto sankcie sa nesmú uložiť v prípade, že príjemca sa nedopustil pochybenia, a ak sú uložené, musia byť primerané, neuvádza článok 63 ods. 1 tohto nariadenia, a teda nie je relevantný na účely uplatnenia tohto posledného uvedeného ustanovenia.

21.

Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 neobsahuje žiadne spresnenie okolností, za ktorých musí byť pomoc úplne alebo čiastočne odňatá. Domnieva sa, že zásada proporcionality sa uplatňuje aj na uplatňovanie tohto ustanovenia, a navrhuje zohľadniť okamih, keď došlo k zrušeniu zmluvy so spätnou účinnosťou, a mieru pochybenia na strane príjemcu, pokiaľ ide o dôvod tohto zrušenia.

22.

Za týchto podmienok Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 63 ods. 1 [nariadenia č. 1306/2013] vykladať v tom zmysle, že prípad nesplnenia kritérií oprávnenosti prijímateľom zahŕňa takú situáciu, keď v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi došlo k zrušeniu zmluvy so spätným účinkom, bez ohľadu na okamih, keď k takémuto zrušeniu došlo, pričom daná zmluva bola v čase skúmania podmienok oprávnenosti platná?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, je možné s odkazom na odňatie platby podľa článku 63 ods. 1 [nariadenia č. 1306/2013] uplatniť zásadu proporcionality?“

23.

Písomné pripomienky predložila Súdnemu dvoru rumunská vláda a Európska komisia.

24.

Súdny dvor rozhodol, že podľa článku 76 ods. 2 rokovacieho poriadku o veci rozhodne bez nariadenia pojednávania. Listom zaslaným 4. apríla 2025 položil Súdny dvor rumunskej vláde a Komisii otázky na písomné zodpovedanie, na ktoré boli odpovede doručené v stanovenej lehote.

IV. Analýza

25.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prejednávaná vec vychádza zo situácie, v ktorej bola poľnohospodárovi poskytnutá finančná pomoc z poľnohospodárskych fondov Únie na pôdu, ktorá je predmetom zmluvy o nájme. Táto zmluva bola zrušená so spätnou účinnosťou podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, čo znamená, že nikdy neexistovala. V dôsledku toho, hoci poľnohospodár v čase podania žiadosti spĺňal podmienky oprávnenosti na poskytnutie pomoci, vrátane dôkazu o legálnom užívaní pôdy, teraz to už neplatí.

26.

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd svojou prvou otázkou v podstate pýta, či zrušenie zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou predstavuje porušenie kritérií oprávnenosti vyžadujúcich odňatie pomoci podľa článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, aj keď v čase podania žiadosti o pomoc táto zmluva existovala.

27.

V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa má celá poskytnutá pomoc vrátiť alebo či rozhodnutie o odňatí pomoci závisí od uplatnenia zásady proporcionality za osobitných okolností prejednávanej veci.

28.

Zdá sa, že vnútroštátny súd sa v podstate zaoberá negatívnymi dôsledkami odňatia pomoci z dôvodu zrušenia zmluvy o nájme v situácii, keď zrušenie zmluvy nie je dôsledkom pochybenia na strane poľnohospodára, ktorý spĺňal kritériá oprávnenosti na získanie podpory až do tohto zrušenia.

29.

Skôr než sa budem zaoberať analýzou prvej (B) a druhej prejudiciálnej otázky (C), považujem za užitočné uviesť niekoľko úvodných poznámok ku kritériám oprávnenosti na predmetnú pomoc (A).

A.

Kritériá oprávnenosti pre jednotné platby na plochu

30.

Dôležitým cieľom SPP, jednej z prvých spoločných politík vytvorených Zmluvami, je „zabezpečiť… primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve“ ( 11 ).

31.

Jedným zo spôsobov, ako tento cieľ dosiahnuť, je poskytovanie priamych platieb na podporu príjmov.

32.

SPP sa riadi a financuje na úrovni Únie z rozpočtu Únie ( 12 ). Vykonávanie tejto politiky a platieb v jej rámci však riadia priamo členské štáty. To znamená, že vnútroštátne orgány sú zodpovedné za riadenie a kontrolu priamych platieb poľnohospodárom v danej krajine ( 13 ).

33.

Rámec SPP prešiel v priebehu rokov viacerými reformami ( 14 ). Je nesporné, že právna úprava Únie uplatniteľná v prejednávanej veci sa týka obdobia financovania SPP 2014 – 2020. ( 15 ) V prejednávanej veci sú relevantné nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 o priamych platbách pre poľnohospodárov ( 16 ) a nariadenie č. 1306/2013, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá financovania, riadenia a monitorovania SPP.

34.

Režim pomoci, o ktorý ide v prejednávanej veci, SAPS, bol zavedený v rámci SPP v roku 2003 ako prechodný režim pre niektoré členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v rokoch 2004 a 2007. Ide o režim podpory príjmov poľnohospodárov nezávislý od produkcie, ktorý sa vykonáva prostredníctvom priamych platieb poľnohospodárom vyplácaných na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodári nahlásili ( 17 ).

35.

Nariadenie č. 1307/2013 podľa svojho článku 36 ods. 1 prvého pododseku umožňovalo členským štátom, ktoré pristúpili k Únii v rokoch 2004 a 2007 a ktoré v roku 2014 uplatňovali SAPS, naďalej uplatňovať tento režim do 31. decembra 2020 ( 18 ). Desať členských štátov vrátane Rumunska naďalej uplatňovalo SAPS aj po roku 2014.

36.

Podľa článku 36 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa jednotná platba na plochu poskytuje na ročnom základe pre každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý poľnohospodár nahlásil ( 19 ).

37.

Pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ definovaný v článku 32 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia, je v podstate „akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku…, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť…“.

38.

V judikatúre ( 20 ) sa ďalej vysvetľuje, že na to, aby sa pôda mohla považovať za „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ v zmysle článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, musí spĺňať tri podmienky, a to i) predstavovať poľnohospodársku plochu; ii) na tejto ploche sa musí vykonávať poľnohospodárska činnosť a iii) táto plocha musí byť pridelená poľnohospodárskemu podniku. ( 21 ).

39.

Inými slovami, poľnohospodár, ktorý žiada o SAPS, musí mať k dispozícii poľnohospodársku pôdu, aby ju využíval na poľnohospodárske účely. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že „skutočnosť, že poľnohospodár má k dispozícii plochu, v zásade znamená, že poľnohospodár ju môže využívať podľa svojho uváženia, aby [na nej fakticky mohol vykonávať] poľnohospodársku činnosť“. ( 22 )

40.

Na účely určenia, či má poľnohospodár dotknuté plochy k dispozícii, právne predpisy Únie nevyžadujú, aby poľnohospodár predložil formálny právny dokument; v tejto súvislosti je dostatočné preukázať, že poľnohospodár túto plochu skutočne využíva, a že je dostatočne nezávislý na účely výkony svojej poľnohospodárskej činnosti ( 23 ).

41.

Súdny dvor však rozhodol, že členské štáty disponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o osvedčujúce dokumenty a dôkazy, ktoré treba vyžadovať od žiadateľa podpory v súvislosti s plochami, ktoré sú predmetom jeho žiadosti ( 24 ).

42.

V prejednávanej veci rumunské právne predpisy vyžadujú, aby poľnohospodár v čase podania žiadosti predložil dokumenty potrebné na preukázanie toho, že má legálne k dispozícii hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, pričom, ak tak neurobí, platba je vylúčená z financovania Úniou.

43.

Na základe existujúcej judikatúry sa nezdá, že by takáto požiadavka bola v zásade v rozpore s právom Únie. Požiadavka na preukázanie existencie právneho titulu na užívanie pôdy, na ktorú sa vzťahuje žiadosť o jednotnú platbu, je podľa Súdneho dvora prijateľná v rozsahu, v akom zaručuje ciele SPP tým, že bráni žiadateľovi neoprávnene využívať cudzie pozemky ( 25 ).

44.

V dôsledku toho, ak je podľa vnútroštátneho práva titul na užívanie pôdy zrušený, právo Únie nebráni vnútroštátnemu pravidlu, podľa ktorého nie je splnené kritérium oprávnenosti na získanie pomoci.

45.

Súdny dvor sa však ešte nestretol so situáciou, v ktorej by právny titul na užívanie pôdy, ako jedno z kritérií oprávnenosti podľa vnútroštátneho práva, existoval v čase podania žiadosti, ale následne bol zrušený so spätnou účinnosťou. To ma privádza k prvej otázke vnútroštátneho súdu.

B.

O prvej otázke

46.

Ak sa zistí, že nie je splnené jedno z kritérií oprávnenosti na priznanie pomoci, v článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa vyžaduje, aby sa pomoc nevyplatila, alebo ak už bola vyplatená, aby sa odňala v plnej miere alebo čiastočne.

47.

Zároveň podľa článku 36 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013 s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností musia byť hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárovi k dispozícii k príslušnému dátumu stanovenému členským štátom. V prípade Rumunska je to 15. máj 2019, pokiaľ ide o príslušnú lehotu vyplácania pomoci v prejednávanej veci.

48.

Svojou prvou otázkou sa teda vnútroštátny súd pýta, či sa má uplatniť článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, aj keď v čase podania žiadosti o pomoc boli splnené všetky kritériá oprávnenosti a právny titul na užívanie pôdy bol zrušený so spätnou účinnosťou až neskôr, pričom nedošlo k pochybeniu na strane poľnohospodára, ktorý takúto pomoc získal.

49.

Aj keď sa táto otázka týka len článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, podľa môjho názoru si vyžaduje aj výklad článku 36 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013 v spojení s jeho článkom 32 ods. 4.

50.

Obaja účastníci konania pred Súdnym dvorom, rumunská vláda a Komisia, sa zhodujú na uplatniteľnosti článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 za okolností prejednávanej veci.

51.

Ako totiž uviedli obaja účastníci, článok 32 ods. 4 nariadenia č. 1307/2013 spresňuje, že plochy sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, iba ak zodpovedajú vymedzeniu pojmu hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, po celý kalendárny rok, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností.

52.

V dôsledku toho zastávam názor, že požiadavka stanovená v článku 36 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013, podľa ktorej musia byť hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárovi k dispozícii v čase podania žiadosti , neznamená, že poľnohospodár by ich nemal mať k dispozícii počas celého roka, na ktorý sa pomoc poskytuje. Toto ustanovenie totiž len stanovuje, že k tomuto dátumu, zvolenému ako referenčný dátum, musí byť táto pôda logicky k dispozícii poľnohospodárovi.

53.

Pomoc v rámci SAPS sa však poskytuje na ročnom základe s cieľom podporiť príjem poľnohospodára z tejto pôdy počas daného roka. To predpokladá, že poľnohospodár vykonáva poľnohospodársku činnosť na tejto pôde počas celého roka, na ktorý sa pomoc vzťahuje. Bolo by v rozpore s takýmto cieľom, ak by stačilo, aby bola pôda poľnohospodárovi legálne k dispozícii iba v deň podania žiadosti.

54.

V tomto zmysle platí, že kritérium oprávnenosti stanovené v článku 32 ods. 4 nariadenia č. 1307/2013 by nebolo splnené, aj keby bola zmluva o nájme zrušená s účinkami do budúcnosti, čím by sa poľnohospodárovi zabránilo v užívaní pôdy od určitého okamihu v roku, na ktorý bola pomoc poskytnutá. To by malo za následok povinnosť odňať poskytnutú pomoc.

55.

Rumunská právna úprava, ktorá upravuje zrušenie zmluvy o nájme so spätným účinkom, a nie s účinkom do budúcnosti, vedie k rovnakému výsledku, ktorým je, že poľnohospodár nemohol legálne disponovať s pôdou počas roka, na ktorý žiada pomoc.

56.

Ak je to tak, kritériá oprávnenosti nie sú splnené a v článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa vyžaduje, aby bola poskytnutá pomoc odňatá.

57.

Cieľom takéhoto vrátenia neoprávnených platieb je chrániť finančné záujmy Únie a zabrániť bezdôvodnému obohateniu ( 26 ).

58.

Finančné záujmy Európskej únie sú v zásade chránené, ak sa podpora poskytuje len vtedy, ak sú splnené všetky kritériá oprávnenosti.

59.

V súlade s článkom 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sú členské štáty, ktoré vykonávajú SPP, zodpovedné za zabezpečenie finančných záujmov Únie. Členské štáty nemajú v tejto súvislosti žiadnu voľnú úvahu ( 27 ). Musia požiadať o vrátenie poskytnutej pomoci, ak neboli splnené kritériá oprávnenosti.

60.

Povinnosť vrátiť získanú pomoc nepredstavuje sankciu. Ako Súdny dvor opakovane rozhodol ( 28 ) a ako zdôraznili rumunská vláda a Komisia, v rámci SPP je odňatie pomoci z dôvodu nedodržania podmienok oprávnenosti pomoci len dôsledkom nedodržania týchto podmienok ( 29 ).

61.

Vrátenie pomoci sa teda vyžaduje len preto, že pomoc nemala byť poskytnutá. V tomto zmysle, ako uvádza Komisia, nie je dôležité, či bola zmluva o nájme ukončená so spätnou účinnosťou bez pochybenia na strane poľnohospodára, ktorému bola pomoc poskytnutá. ( 30 ) Pomoc sa musí vrátiť jednoducho preto, že poľnohospodár nikdy nemal právo na jej získanie.

62.

Pre úplnosť treba zdôrazniť, že ukončenie zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou za okolností prejednávanej veci zrejme nepredstavuje prípad vyššej moci alebo výnimočných okolností v zmysle nariadenia č. 1306/2013 ( 31 ), alebo ustanovení článku 32 ods. 4 a článku 36 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013.

63.

V kontexte SPP z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem vyššia moc alebo výnimočné okolnosti znamená udalosť vyplývajúcu z neobvyklých a nepredvídateľných okolností nezávislých od vôle príjemcu, ktorej dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek všetkej vynaloženej starostlivosti ( 32 ).

64.

V prejednávanej veci treba pripomenúť (pozri bod 11 vyššie), že dátum vyhlásenia rozsudku, ktorým sa so spätnou účinnosťou zrušila zmluva o nájme, sa zhodoval s dátumom podania žiadosti o platbu. V čase, keď JD podala túto žiadosť, totiž prebiehal spor týkajúci sa JD a pôdy, ktoré boli predmetom zmluvy o nájme.

65.

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa mi preto zdá byť sporné, či zrušenie zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou za okolností prejednávanej veci predstavuje takúto neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť, ktorú nebolo možné predvídať v deň podania žiadosti.

66.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že na prvú otázku treba odpovedať takto: Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 32 ods. 4 a článkom 36 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, keď v čase podania žiadosti o pomoc boli splnené všetky kritériá oprávnenosti, ale právny titul na užívanie pôdy bol neskôr zrušený so spätnou účinnosťou, hoci takéto zrušenie nevyplýva z pochybenia poľnohospodára, ktorý takúto podporu získal.

C.

O druhej otázke

67.

Ako som uviedla v bode 27 vyššie, druhá otázka sa v podstate týka toho, či článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 vždy vyžaduje odňatie pomoci, ak je jedno z kritérií oprávnenosti už nie je splnené v dôsledku zrušenia zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou, alebo či ponecháva určitú mieru voľnej úvahy orgánu alebo súdu rozhodujúcemu na základe uplatnenia zásady proporcionality.

68.

Pokiaľ ide o túto otázku, účastníci tohto konania zastávajú odlišné stanoviská. Rumunská vláda sa domnieva, že zásada proporcionality sa neuplatňuje, a preto musí členský štát v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, vždy nariadiť vrátenie pomoci. Komisia sa naopak domnieva, že zásada proporcionality sa uplatňuje. Dospela však k záveru, že na výsledku prejednávanej veci to nič nemení a že predmetná pomoc musí byť vrátená.

69.

Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 uvádza zásadu proporcionality len vo svojom druhom pododseku, a nie v prvom pododseku. Rumunská vláda tvrdí, že druhý pododsek sa v prejednávanej veci neuplatňuje, zatiaľ čo Komisia tvrdí, že tento pododsek sa uplatňuje, ale úvahy týkajúce sa proporcionality nebránia tomu, aby bola pomoc odňatá v plnej miere ( 33 ).

70.

Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespomenul článok 63 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1306/2013, takže sa zdá, že svojou druhou otázkou sa pýta, či by úvahy o proporcionalite mohli zmeniť výsledok prejednávanej veci z dôvodu, v prvom pododseku tohto ustanovenia sa táto zásada uvádza implicitne.

71.

Prikláňam sa k názoru rumunskej vlády, že článok 63 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1306/2013 sa na situáciu v prejednávanej veci neuplatňuje. Podľa rumunskej vlády bolo toto ustanovenie zavedené s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, že poľnohospodári žiadajú o financovanie v rámci postupov verejného obstarávania (najmä v rámci opatrení na rozvoj vidieka financovaných z EPFRV), bolo každé odňatie pomoci proporcionálne závažnosti porušenia, ku ktorému došlo počas týchto postupov. SAPS, ktorá je financovaná z EPZF, však nezahŕňa postupy verejného obstarávania pre poľnohospodárov; podpora sa poskytuje priamo na základe deklarovanej oprávnenej plochy. V tomto prípade oprávnenosť závisí výlučne od splnenia osobitných podmienok, ako je existencia zákonného práva na užívanie pôdy. Toto ustanovenie teda nie je priamo uplatniteľné na tento režim.

72.

Tento výklad sa zdá byť prijateľný. Druhú otázku týkajúcu sa uplatniteľnosti zásady proporcionality treba teda chápať tak, že sa vzťahuje na článok 63 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1306/2013.

73.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie. Vyžaduje si, aby boli akty Únie spôsobilé na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou Únie a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané v pomere k sledovaným cieľom ( 34 ).

74.

Rovnaká zásada sa vzťahuje aj na členské štáty pri vykonávaní práva Únie. Keď teda Súdny dvor priznal členským štátom mieru voľnej úvahy zaviesť dodatočné podmienky oprávnenosti pomoci, spresnil, že výkon takejto právomoci musí byť v súlade s cieľmi sledovanými dotknutou právnou úpravou Únie, ako aj so všeobecnými zásadami práva Únie a najmä so zásadou proporcionality ( 35 ).

75.

Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že kritériá oprávnenosti nie sú splnené, ak je zmluva o nájme zrušená so spätnou účinnosťou a vedie k povinnosti vrátiť získanú pomoc, je v zásade v súlade s cieľmi SPP. Je to tak preto, že taká právna úprava je na jednej strane v súlade s cieľom priamych platieb v rámci SPP, ktorým je zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov zvýšením ich príjmov, a na druhej strane je v súlade s finančnými záujmami Únie, ktoré vyžadujú, aby sa jej rozpočet nevyužíval v rozpore s týmito cieľmi.

76.

Čo však v prípade, ak by vzhľadom na túto vnútroštátnu právnu úpravu a vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu uplatnenie článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 viedlo k výsledku, ktorý by bol v rozpore s týmito cieľmi? To je podľa môjho názoru zdrojom pochybností vnútroštátneho súdu.

77.

Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 totiž umožňuje čiastočné odňatie pomoci, hoci nespresňuje, za akých okolností je dostatočné len čiastočné odňatie. Je pravda, že článok 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 640/2014 ( 36 ), ktorý dopĺňa toto nariadenie, stanovuje: „Požadovaná podpora sa zamietne alebo v plnej miere odníme, ak nie sú splnené kritériá oprávnenosti.“ ( 37 )

78.

Nariadenie (EÚ) č. 809/2014 ( 38 ), ktoré stanovuje pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1306/2013, však vo svojom článku 7 ods. 3 stanovuje, že povinnosť príjemcu vrátiť predmetnú sumu sa neuplatňuje, „ak sa platba vykonala v dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak príjemca nemohol túto chybu logicky zistiť“. ( 39 )

79.

Aj keď sa zdá, že toto ustanovenie sa v prejednávanej veci neuplatňuje ( 40 ), predsa len dokazuje, že povinnosť požadovať vrátenie neoprávnene vyplatenej pomoci nie je bezpodmienečná. Je tiež zrejmé, že normotvorca Únie chcel chrániť poľnohospodárov, ktorí sa nachádzajú v situácii, keď im bola pomoc poskytnutá chybne bez ich pochybenia.

80.

Ako vysvetlil Súdny dvor, cieľom podpory pre poľnohospodárov v rámci SAPS je „zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, ktorí skutočne vykonávajú poľnohospodársku činnosť, a teda v skutočnosti disponujú poľnohospodárskou plochou, na ktorej sa táto činnosť vykonáva“ ( 41 ).

81.

V prejednávanej veci sa dotknutý poľnohospodár mohol v dobrej viere domnievať, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, že kritériá oprávnenosti boli splnené počas celého obdobia, počas ktorého skutočne využíval predmetnú pôdu na poľnohospodársku činnosť. Nebola by povinnosť vrátiť pomoc za takýchto okolností v skutočnosti v rozpore s cieľom zabezpečiť primeranú životnú úroveň osobe, ktorá sa živí poľnohospodárskou činnosťou? Požadovať od takéhoto poľnohospodára vrátenie pomoci by totiž malo negatívny vplyv na jeho životnú úroveň. Zároveň, ak by sa predmetná pôda skutočne využívala na poľnohospodárske účely, boli by skutočne poškodené finančné záujmy Európskej únie, ak by táto podpora nebola vrátená?

82.

Podľa môjho názoru by vnútroštátny súd mal byť schopný posúdiť, či by uplatnenie článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 za okolností prejednávanej veci bolo v súlade s týmto cieľom SPP, ktorým je zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň, a či by bolo primerané a nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie.

83.

V rámci takéhoto posúdenia by mal vnútroštátny súd zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci vrátane toho, či poľnohospodár využíval predmetnú pôdu a v dobrej viere sa pritom domnieval, že je na to oprávnený, alebo si bol naopak vedomý toho, že právny titul na užívanie pôdy môže byť zrušený. ( 42 )

84.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že na druhú otázku treba odpovedať takto: Na odňatie pomoci podľa článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa uplatňuje zásada proporcionality. Vnútroštátny súd teda môže s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci posúdiť, či by uplatnenie tohto ustanovenia bolo v rozpore s cieľom SPP, ktorým je zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň, a či je jeho uplatnenie za týchto okolností primerané a nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie.

V. Návrh

85.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), takto:

1.

Článok 63 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, v spojení s článkom 32 ods. 4 a článkom 36 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, keď v čase podania žiadosti o pomoc boli splnené všetky kritériá oprávnenosti, ale právny titul na užívanie pôdy bol neskôr zrušený so spätnou účinnosťou, hoci takéto zrušenie nevyplýva z pochybenia poľnohospodára, ktorý takúto podporu získal.

2.

Na odňatie pomoci podľa článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa uplatňuje zásada proporcionality. Vnútroštátny súd teda môže s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci posúdiť, či by uplatnenie tohto ustanovenia bolo v rozpore s cieľom SPP, ktorým je zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň, a či je jeho uplatnenie za týchto okolností primerané a nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ), v znení zmien. Toto nariadenie bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia č. 1306/2013 ( Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 187 ).

( 3 ) Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 66/2011 privind rogirea, Consortiumarea și sancționarea neregulilor apărute în obținerea și utilizarea fondurilor europene și/sau a fondurilor publice naționale aferente acestora (mimoriadne nariadenie vlády č. 66/2011 o predchádzaní, vyšetrovaní a sankcionovaní nezrovnalostí zistených pri prideľovaní a použití európskych fondov a/alebo príslušných vnútroštátnych verejných finančných prostriedkov; ďalej len „OUG č. 66/2011“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

( 4 ) Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 3/2015 nr. 3/2015 pentru aprobarea schemelor de Plăți care se aplică în Agricultură în perioada 2015 – 2020 și pentru modificarea articolui 2 din Legea nr. 36/1991 privind societățile agricole și alte forme de asociere în Agricultură (mimoriadne nariadenie vlády č. 3/2015, ktorým sa schválili platobné režimy vzťahujúce sa na poľnohospodárstvo na obdobie rokov 2015 – 2020 a o zmene a doplnení článku 2 zákona č. 36/1991 o poľnohospodárskych podnikoch a iných formách poľnohospodárskych združení; ďalej len „OUG č. 3/2015“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej citovanom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

( 5 ) Ordinul ministerului agriculturii si dezvoltării rurale nr. 619/2015 pentru aprobarea criteriilor de eligibilitate, condițiilor specifice și a modului de implementare a schemelor de plăți prevăzute la articolul 1 alineatele (2) și (3) din Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 3/2015 pentru aprobarea schemelor de plăți care se aplică în agricultură în perioada 2015‑2020 și pentru modificarea articolului 2 din Legea nr. 36/1991 privind societățile agricole și alte forme de asociere în agricultură, precum și a condițiilor specifice de implementare pentru măsurile compensatorii de dezvoltare rurală aplicabile pe terenurile agricole, prevăzute în Programul Național de Dezvoltare Rurală 2014‑2020 (vyhláška ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka č. 619/2015 o schválení kritérií oprávnenosti, osobitných podmienok a vykonávaní platobných režimov stanovených v článku 1 ods. 2 a 3 [OUG č. 3/2015], ako aj osobitných podmienok vykonávania kompenzačných opatrení na rozvoj vidieka uplatniteľných na poľnohospodárskej pôde, stanovených v Národnom programe rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020; ďalej len „vyhláška č. 619/2015“), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

( 6 ) Občianskoprávny rozsudok č. 151/2019, RO:TBBNS:2019:006.000151 (prečítané za pomoci strojového prekladu). Ako sa uvádza v tomto rozsudku, toto konanie bolo začaté osobou, ktorá neuspela v konaní týkajúcom sa nájmu predmetných pasienkov proti obci Chiochiș, starostovi tejto obce a obecnému zastupiteľstvu. Účastníkom tohto konania bola aj JD.

( 7 ) Občianskoprávny rozsudok č. 286/2020, RO:CACLJ:2020:050.000286 (prečítané za pomoci strojového prekladu).

( 8 ) Ministerul Agriculturii și Dezvoltării Rurale – Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură (APIA) – Centrul Județean Bistrița‑Năsăud (Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka – Poľnohospodárska platobná a intervenčná agentúra – Župné stredisko Bistrița‑Năsăud, Rumunsko; ďalej len „APIA“).

( 9 ) Pomoc predstavovala sumu vo výške 83334,01 rumunských lei (približne 16743 eur). Podľa vyhlásenia APIA bola predmetná finančná pomoc poskytnutá JD platobnými výmermi z 25. mája 2019, 15. januára 2020, 24. marca 2020, 17. augusta 2020 a 8. júna 2021.

( 10 ) Občianskoprávny rozsudok č. 197/2023, RO:TBBNS:2023:006.000197 (prečítané za pomoci strojového prekladu).

( 11 ) Článok 39 ods. 1 písm. b) ZFEÚ.

( 12 ) Prostriedky pridelené na SPP v rozpočte Únie sú rozdelené medzi dva fondy: Európsky poľnohospodársky záručný fond (ďalej len „EPZF“), ktorý sa v podstate týka režimov podpory príjmov, a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), ktorý sa týka rozvoja vidieka. Pozri webovú stránku Európskej komisie, k dispozícii na adrese: https://agriculture.ec.europa.eu/common‑agricultural‑policy/financing‑cap/cap‑funds_en#eagf. Podľa správ predstavujú celkové pridelené prostriedky na SPP vo finančnom rámci Únie na obdobie 2021 – 2027 sumu vo výške 386,6 miliardy eur: na EPZF pripadá suma vo výške 291,1 miliardy eur, pričom až 270 miliárd eur je určených na režimy podpory príjmov a zvyšok je vyčlenený na podporu poľnohospodárskych trhov, zatiaľ čo na EPFRV pripadá suma vo výške 95,5 miliardy eur.

( 13 ) Pozri napríklad Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Vysvetlenia SPP – Priame platby pre poľnohospodárov v období 2015 – 2020 , Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2017, k dispozícii na adrese: https://data.europa.eu/doi/10.2762/572019.

( 14 ) Pozri napríklad Európsky parlament, Fakty a čísla: Spoločná poľnohospodárska politika – Nástroje a reformy , k dispozícii na adrese: https://www.europarl.europa.eu/factsheets/en/sheet/107/the‑common‑agricultural‑policy‑instruments‑and‑reforms. Pokiaľ ide o všeobecnú diskusiu, pozri napríklad BARENTS, R.: The Agricultural Law of the EU , druhé vydanie, Alphen aan den Rijn: Wolters Kluwer, 2022, kap. 2, najmä s. 27 až 49; PHOA, P.: Unity and diversity in the Common Agricultural Policy. In: van den BRINK, T. a PASSALACQUA, V. (eds.): Balancing Unity and Diversity in EU Legislation , Cheltenham: Edward Elgar, 2024, s. 231 – 254.

( 15 ) V nadväznosti na prechodné ustanovenia na roky 2021 a 2022 existuje nový súbor právnych predpisov Únie na obdobie financovania SPP 2023 – 2027.

( 16 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608 ). Toto nariadenie bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 ( Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 1 ).

( 17 ) Pozri tiež napríklad Európsky dvor audítorov: Účinnosť režimu jednotnej platby na plochu ako prechodného systému podpory poľnohospodárov v nových členských štátoch. Osobitná správa č. 16/2012, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2012, k dispozícii na adrese: https://data.europa.eu/doi/10.2865/27543; McMAHON, J. A.: EU Agricultural Law and Policy . Cheltenham: Edward Elgar, 2019, najmä s. 46 – 48.

( 18 ) Pozri aj odôvodnenie 32 nariadenia č. 1307/2013.

( 19 ) Toto ustanovenie ďalej odkazuje na článok 72 ods. 1 prvý pododsek písm. a) nariadenia č. 1306/2013, podľa ktorého musí prijímateľ SAPS každý rok predložiť žiadosť o priame platby, pričom v prípade potreby uvedie: všetky poľnohospodárske pozemky poľnohospodárskeho podniku, ako aj nepoľnohospodársku plochu, na ktoré sa požaduje podpora v súlade s článkom 67 ods. 2.

( 20 ) Pozri napríklad rozsudky z 29. apríla 2021, Piscicola Tulcea a Ira Invest ( C‑294/19 a C‑304/19 , EU:C:2021:340 , bod 64 ), a zo 4. júla 2024, Asoprovac ( C‑708/22 , EU:C:2024:573 , bod 18 ).

( 21 ) Poľnohospodárska plocha je súčasťou poľnohospodárskeho podniku poľnohospodára, ktorý je oprávnený spravovať tento poľnohospodársky podnik na účely vykonávania poľnohospodárskej činnosti, t. j. ak je poľnohospodár vo vzťahu k tejto ploche dostatočne nezávislý na výkon svojej poľnohospodárskej činnosti. Pozri napríklad rozsudok zo 16. decembra 2021, Euro Delta Danube ( C‑225/20 , EU:C:2021:1021 , bod 41 ). Nie je potrebné, aby mal poľnohospodár neobmedzenú rozhodovaciu právomoc nakladať s plochou v rámci jej využívania na poľnohospodárske účely, musí však mať určitú rozhodovaciu právomoc pri výkone svojej poľnohospodárskej činnosti na týchto plochách. Pozri napríklad rozsudky zo 16. decembra 2021, Euro Delta Danube ( C‑225/20 , EU:C:2021:1021 , bod 43 ), a zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , body 49 a 50 ).

( 22 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 46 ).

( 23 ) Pozri napríklad rozsudky zo 14. októbra 2010, Landkreis Bad Dürkheim ( C‑61/09 , EU:C:2010:606 , bod 54 ), a zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 53 ).

( 24 ) Pozri napríklad rozsudky z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , body 82 a 86 ); zo 17. decembra 2020, Land Berlin (Platobné nároky súvisiace s SPP) ( C‑216/19 , EU:C:2020:1046 , bod 35 ), ako aj zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , body 61 a 63 ).

( 25 ) Pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 65 ).

( 26 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Demmer ( C‑684/13 , EU:C:2015:131 , bod 69 ).

( 27 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms ( C‑443/21 , EU:C:2022:899 , bod 36 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že: „každá príležitosť členského štátu vykonávať voľnú úvahu, pokiaľ ide o možnosť požadovať či nepožadovať vrátenie neoprávnene alebo protiprávne pridelených finančných prostriedkov Únie, je nezlučiteľná s povinnosťou vnútroštátnych orgánov požadovať vrátenie neoprávnene alebo protiprávne vyplatených finančných prostriedkov v rámci SPP“.

( 28 ) Pozri napríklad rozsudky z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 47 ); z 24. mája 2012, Hehenberger ( C‑188/11 , EU:C:2012:312 , bod 37 ), a z 29. februára 2024, Eesti Vabariik (Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet) ( C‑437/22 , EU:C:2024:176 , bod 56 ).

( 29 ) Ustanovenia článku 64 nariadenia č. 1306/2013 týkajúce sa uplatnenia správnych sankcií sa teda v prejednávanej veci neuplatnia.

( 30 ) Pozri napríklad rozsudok z 23. novembra 2023, Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas (Zalesňovacie opatrenia) ( C‑213/22 , EU:C:2023:904 , body 26 až 51 ), v ktorom sa konštatuje, že príjemca je povinný vrátiť poskytnutú pomoc, ak podmienka stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch nebola splnená z dôvodu výskytu nepriaznivých poveternostných podmienok, a teda z dôvodov, ktoré mu nemožno pripísať.

( 31 ) Pozri v tejto súvislosti článok 2 ods. 2 a odôvodnenie 5 nariadenia č. 1306/2013.

( 32 ) Pozri napríklad rozsudky zo 7. septembra 2023, Groenland Poultry ( C‑169/22 , EU:C:2023:638 , bod 39 ), a z 18. januára 2024, Askos Properties ( C‑656/22 , EU:C:2024:56 , body 47 a 49 ).

( 33 ) Komisia tvrdí, že nedodržanie vnútroštátnych pravidiel v oblasti verejného obstarávania sa musí považovať za závažné, pretože bolo sankcionované zrušením zmluvy o nájme ako celku. V dôsledku toho podmienka, že poľnohospodár musí mať k dispozícii hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, nebola splnená nielen čiastočne, ale v plnej miere. Z toho vyplýva, že v súlade so zásadou proporcionality musí byť pomoc odňatá v plnej miere.

( 34 ) Pozri napríklad rozsudky z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 45 ), a zo 7. septembra 2023, Groenland Poultry ( C‑169/22 , EU:C:2023:638 , bod 65 ).

( 35 ) Pozri napríklad rozsudky z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , body 82 a 86 ); zo 17. decembra 2020, Land Berlin (Platobné nároky súvisiace s SPP) ( C‑216/19 , EU:C:2020:1046 , bod 35 ), ako aj zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , body 61 a 63 ).

( 36 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie ( Ú. v. ES L 181, 2014, s. 48 ). Toto nariadenie bolo nahradené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2022/1172 zo 4. mája 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a uplatňovanie a výpočet správnych sankcií v súvislosti s kondicionalitou ( Ú. v. EÚ L 183, 2022, s. 12 ).

( 37 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 38 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením ( Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69 ). Bolo nahradené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1173 z 31. mája 2022, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 183, 2022, s. 23 ).

( 39 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 2. júla 2015, Demmer ( C‑684/13 , EU:C:2015:439 , najmä bod 85), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že keďže takéto ustanovenie stanovuje výnimku z povinnosti vrátiť neoprávnené platby, „musí sa vykladať reštriktívne a to o to viac, že táto povinnosť smeruje k ochrane finančných záujmov Európskej únie“.

( 40 ) Vzhľadom na to, že dátum podania žiadosti sa zhodoval s dátumom vyhlásenia rozsudku o zrušení zmluvy o nájme a platby pomoci boli vykonané po dátume vyhlásenia tohto rozsudku, sa zdá, že JD mala primeranú možnosť zistiť, že zmluva o nájme je neplatná.

( 41 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos ( C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 52 ) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( ) V tejto súvislosti sa zdá byť za okolností prejednávanej veci relevantné, že spor, ktorý sa skončil zrušením zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou, sa týkal aj JD, že k tomuto konaniu došlo pred podaním žiadosti, ako aj to, že niektoré časti pomoci boli vyplatené po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorého výsledkom bolo zrušenie zmluvy o nájme.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-434/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik