C-440/24

proti

Piotrovi Avenovi (C ‑ 440/24 P)

a

Michailovi Fridmanovi (C ‑ 441/24 P)

„ Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zaradenie dotknutých osôb, subjektov a orgánov na zoznam – Článok 2 ods. 1 písm. a) a d) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Kritérium podpory činností alebo politík – Kritérium materiálnej alebo finančnej podpory ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou – Kritérium prospechu získaného od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou – Účinná súdna ochrana – Úplné preskúmanie reštriktívnych opatrení súdom Únie – Relevantnosť kontextu pri posúdení opodstatnenosti dôvodov zaradenia na zoznam – Nedištancovanie sa “

1. Prejednávané odvolania podané Lotyšskou republikou, ktorá bola vedľajšou účastníčkou konania na Všeobecnom súde Európskej únie, poskytujú Súdnemu dvoru príležitosť zopakovať a ešte spresniť rozsah diskrečnej právomoci Rady Európskej únie, dôkazné bremeno, ktoré znáša a úroveň súdneho preskúmania, ktorú je povinný zabezpečiť súd Únie.

3. P. Aven a M. Fridman boli zaradení na zoznamy osôb, ktorých aktíva sa majú zmraziť na základe dvoch kritérií článku 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16), zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/329 z 25. februára 2022 (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1). Rada totiž zaradila P. Avena a M. Fridmana na zoznam preto, lebo sa domnievala, že „podporo[vali] alebo vykoná[vali]“ činnosti alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ako aj jej stabilitu alebo bezpečnosť [článok 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ďalej len „kritérium a)“], a že „materiálne alebo finančne podpor[ovali] ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny“ alebo „z nich ma[li] prospech“ [článok 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ďalej len „kritérium d)“].

I. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozsudky

4. Pokiaľ ide o okolnosti predchádzajúce sporu, odkazujem na body 2 až 14 rozsudku Aven/Rada, ako aj na body 2 až 14 rozsudku Fridman/Rada.

8. Vo veci C‑441/24 P Lotyšská republika navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Fridman/Rada a rozhodol, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. M. Fridman navrhuje, aby Súdny dvor v prvom rade zamietol odvolanie ako sčasti zjavne neprípustné a sčasti zjavne nedôvodné; subsidiárne aby zamietol odvolanie a v každom prípade aby uložil Lotyšskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

9. Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora z 29. októbra 2024 a zo 6. novembra 2024 bol Estónskej republike a Litovskej republike povolený vstup do konania ako vedľajším účastníčkam na podporu návrhov Lotyšskej republiky v týchto veciach, ktoré boli následne spojené na účely ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku( 11 ).

III. O odvolaniach

10. Lotyšská republika uvádza v oboch svojich odvolaniach štyri podobné odvolacie dôvody.

11. Prvý odvolací dôvod je založený na nezohľadnení judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Kadi( 12 ); druhý odvolací dôvod je založený na skreslení dôkazov predložených Radou; tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria d); štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, keď Všeobecný súd nekvalifikoval nedištancovanie sa ako podporu v zmysle kritéria a).

A. Úvodné poznámky

17. Niet žiadnej pochybnosti o širokej voľnosti, ktorú má Rada pri rozhodovaní o vhodnosti reštriktívnych opatrení a pri definovaní ich podmienok. Dodal by som, že táto voľnosť sa vzťahuje na úroveň prísnosti uvedených opatrení, ako aj na ich prakticky neobmedzený charakter, s cieľom určiť, či tieto opatrenia môžu ukončiť závažné porušenie medzinárodného práva Ruskou federáciou.

18. Táto voľnosť však nemôže zbaviť Radu povinnosti overiť a preukázať opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli k zaradeniu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, na zoznam a k ich ponechaniu na tomto zozname, teda individuálnych rozhodnutí, ktoré sa týchto osôb významne negatívne dotýkajú.( 15 )

19. V tejto súvislosti poznamenávam, že Všeobecný súd pred svojou analýzou dôvodnosti zaradenia a ponechania P. Avena a M. Fridmana na zozname na základe kritérií a) a d) uviedol úvodné poznámky, ktoré plne odrážajú rámec analýzy vypracovaný Súdnym dvorom v jeho judikatúre.

20. Súdny dvor nedávno na jednej strane pripomenul, že „pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o dotknutú osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené“( 16 ).

25. Tieto kritériá definovala Rada, ktorá na tento účel využila širokú mieru voľnej úvahy, ktorá je jej priznaná v tejto oblasti( 19 ) a ktorá tu nie je spochybnená. Práve rozhodnutie 2022/329 zmenilo kritériá na zaradenie na zoznam v kontexte, ktorý sa vyznačuje naliehavou potrebou prijať dodatočné reštriktívne opatrenia vzhľadom na závažnosť situácie.( 20 )

26. Všeobecný súd výslovne odmietol možnosť, aby tieto zaradenia a ponechania na zoznamoch – teda tak pre P. Avena, ako aj pre M. Fridmana – mohli byť založené na iných kritériách,( 21 ) ako to uviedla Rada v konaní na Všeobecnom súde. Tento záver nie je spochybnený v rámci prejednávaných odvolaní. Treba preto vychádzať z toho, že jedinými kritériami relevantnými pre analýzu sú kritériá a) a d).

27. Z kritéria a) tak vyplýva, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje( 22 ) fyzických osôb, ktoré „podporujú alebo vykonávajú“ činnosti alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny alebo jej stabilitu alebo bezpečnosť, sa musia zmraziť.

28. Pokiaľ ide o kritérium d), jeho cieľom je najmä zmrazenie finančných prostriedkov fyzických osôb buď preto, lebo materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny, alebo preto, že majú z týchto činiteľov s rozhodovacou právomocou prospech.

29. Tieto akty neobsahujú žiadnu definíciu pojmov „podpora“, „materiálna alebo finančná podpora“, „ruskí činitelia s rozhodovacou právomocou“, ani toho, čo treba chápať pod výrazom „mať prospech“. Neobsahujú ani informáciu o spôsobe dokazovania.( 23 )

31. Z bodu 42 týchto rozsudkov vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol, že kritérium d) „sa cieleným a selektívnym spôsobom zameriava na fyzické osoby…, ktoré síce ako také nemajú žiaden vzťah s anexiou Krymu alebo destabilizáciou Ukrajiny, ale materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za takéto konanie, alebo z nich majú prospech“. Kritérium d) sa podľa Všeobecného súdu skladá z dvoch zložiek, a to z materiálnej alebo finančnej podpory ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za túto anexiu alebo destabilizáciu a zo skutočnosti, že od týchto činiteľov s rozhodovacou právomocou bol získaný prospech. Tieto dve kritériá nie sú kumulatívne a pokiaľ ide o prospech, stačí, aby dotknutá osoba mala prospech od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou bez toho, aby bolo potrebné preukázať súvislosť medzi prospechom, ktorý majú dotknuté osoby alebo subjekty, a anexiou Krymu alebo destabilizáciou Ukrajiny.

B. O prvom odvolacom dôvode vo veciach C ‑ 440/24 P a C ‑ 441/24 P, založenom na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nezohľadnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Kadi

1. Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

32. Lotyšská republika podporovaná Estónskou republikou a Litovskou republikou uvádza pred svojou argumentáciou rad všeobecných poznámok týkajúcich sa potreby zavedenia jednotnej judikatúry a zohľadnenia širšieho kontextu ruského režimu a jeho vplyvu. Takéto posúdenie by malo byť vykonané so zreteľom na požiadavky vyplývajúce z článku 3 ods. 1 a 5 a z článku 21 ods. 1 a 2 písm. a) a c) ZEÚ.

35. P. Aven a M. Fridman na úvod navrhujú, aby Súdny dvor použil článok 181 rokovacieho poriadku. Okrem toho v prvom rade tvrdia, že argumentácia rozvinutá Lotyšskou republikou v rámci prvého dôvodu jej odvolania nie je jasná a navrhujú, aby tento dôvod bol vyhlásený za neprípustný. Subsidiárne sa domnievajú, že argumentácia odvolateľky predstavuje návrh, aby Všeobecný súd nahradil svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie autora napadnutého aktu, čo judikatúra vylučuje.( 26 ) Odôvodnenie Rady by sa malo posudzovať len na základe skutočností, o ktoré sa Rada opierala v čase prijatia svojho rozhodnutia.( 27 ) P. Aven a M. Fridman tvrdia, že Všeobecný súd nemôže ísť nad rámec dokumentácie Rady na účely zohľadnenia fungovania ruského režimu. V každom prípade, aj keby mal Všeobecný súd vykonať takúto analýzu, záver by ostal nezmenený.

2. Analýza

36. Na úvod treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia P. Aven a M. Fridman, prejednávané odvolania sa nezdajú byť ani zjavne neprípustné ani zjavne nedôvodné a nemožno o nich rozhodnúť uznesením prijatým na základe článku 181 rokovacieho poriadku.

37. Treba tiež zamietnuť výhradu týkajúcu sa neprípustnosti prvého odvolacieho dôvodu. Na rozdiel od toho, čo tvrdia P. Aven a M. Fridman, je totiž argumentácia odvolateľky úplne jasná a ľahko pochopiteľná, o čom svedčí aj skutočnosť, že P. Aven a M. Fridman vedeli zaujať stanovisko k meritu uvedeného dôvodu so záverom o jeho nedôvodnom charaktere.

38. Pokiaľ ide o preskúmanie prvého odvolacieho dôvodu z vecnej stránky, Lotyšská republika vo všeobecnosti spochybňuje spôsob, akým Všeobecný súd vykonal svoju analýzu. Vytýka mu, že oddelil dôvody zaradenia na zoznam a dôkazy, ktoré ich mali podložiť, pričom mal vykonať spoločnú a celkovú analýzu uvedených dôvodov a dôkazov s prihliadnutím na kontext, do ktorého patria. V tomto zmysle je prvý odvolací dôvod úzko spojený s jej druhým odvolacím dôvodom.

43. Okrem toho, posúdenie zákonnosti dôvodov zaradenia na zoznam sa môže tiež vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovaným spôsobom, ale v kontexte, do ktorého patria, pričom Rada svoje dôkazné bremeno unesie, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi osobou, proti ktorej je namierené opatrenie zmrazenia jej finančných prostriedkov, a dotknutým režimom.( 30 ) Odkaz na kontext tak Rade umožňuje uniesť dôkazné bremeno v situáciách, v ktorých je prístup k informáciám zložitý, ako je to napríklad v rozsudku Anbouba/Rada( 31 ).

44. Kontext možno nepochybne použiť na posúdenie zákonnosti kritérií na zaradenie na zoznam,( 32 ) ale aj opodstatnenosti dôvodov na zaradenie na zoznam. Naproti tomu kontext nemôže nikdy nahradiť dôvod alebo dôkaz, hoci vždy ich môže obohatiť.

45. V rozsudku Anbouba/Rada sa dôvody zaradenia dotknutej osoby na zoznam týkali určitého počtu nepriamych dôkazov , zameraných najmä na niektoré funkcie zastávané dotknutou osobou v sýrskom hospodárstve. Tieto dôvody vychádzali zo skutočností uznaných a relevantných v čase zaradenia na zoznam. Tieto skutočnosti posudzované samostatne neodhalili podporu; po ich vzájomnom prepojení a objasnení ich kontextom predstavovali súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich prijať záver, že táto osoba ekonomicky podporovala sýrsky režim.( 33 )

46. Podľa môjho názoru všetky ťažkosti v prejednávaných odvolaniach spočívajú v tom, že dôvody zaradenia P. Avena a M. Fridmana na zoznamy a dôkazy, ktoré ich podložili, boli založené na skutočnostiach, ktoré nemohli potvrdiť podporu v zmysle kritéria a) alebo d), alebo prospech v zmysle kritéria d). Inak povedané, na záver analýzy Všeobecného súdu v napadnutých rozsudkoch už neostalo nič, čo by sa mohlo objasniť kontextom.

53. Keďže použité kritériá majú všeobecnú povahu a ustanovenia, ktoré ich stanovujú, neobsahujú žiadnu definíciu toho, čo sa má rozumieť pod pojmom „podpora“ činností alebo politík, ktorými sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, pod „materiálnou alebo finančnou podporou ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny“ alebo pod výrazom „mať prospech“ od týchto činiteľov, a neobsahujú ani spresnenia týkajúce sa spôsobu preukázania týchto skutočností, nie je podľa môjho názoru dôvod odkloniť sa od línie judikatúry, podľa ktorej si posúdenie dôvodnosti zaradenia osoby na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, vždy vyžaduje dôkaz o skutočnostiach, ktoré môžu preukázať, že dotknutá osoba ekonomicky podporila režim alebo mala z neho prospech.( 36 ) Z formulácie kritérií a) a d) totiž nevyplýva domnienka podpory ruského režimu ani výhoda získaná od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou len z dôvodu postavenia P. Avena a M. Fridmana v ruskom hospodárstve.( 37 )

54. Pokiaľ ide o tvrdenie založené na skutočnosti, že súdne preskúmanie reštriktívnych opatrení je trojstupňovým preskúmaním, aké opísala odvolateľka, konštatujem, že toto tvrdenie nemá žiadnu oporu v judikatúre Súdneho dvora.

55. Predovšetkým tvrdenie, že ak žiaden z dôvodov zohľadnených individuálne nemôže odôvodniť zaradenie na zoznam, Všeobecnému súdu prislúcha preskúmať všetky dôkazy, sa mi zdá byť ťažko zlučiteľné s opakovane potvrdenou zásadou, podľa ktorej ak sa súd Únie domnieva, že aspoň jeden z uvedených dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, neodôvodňuje zrušenie uvedeného rozhodnutia( 38 ). Ak môže postačovať len jeden dôvod, tak aspoň jeden dôvod musí byť dôvodný. Ak však žiadny z dôvodov nie je podložený, záver analýzy, ktorá by ich posudzovala spoločne, by nemohol byť odlišný.

59. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhujem zamietnuť prvý odvolací dôvod ako nedôvodný.

C. O druhom odvolacom dôvode vo veciach C ‑ 440/24 P a C ‑ 441/24 P, založenom na skreslení dôkazov predložených Radou

1. Zhrnutie argumentácie účastníkov konania

60. Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý považuje za úzko spojený s prvým odvolacím dôvodom, Lotyšská republika podporovaná vedľajšími účastníkmi konania v podstate tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy predložené Radou tým, že ich nepreskúmal v ich kontexte.

61. Pokiaľ ide o bod 74 rozsudku Aven/Rada, použitý výklad dôkazov č. 3 a 7 je v rozpore s cieľom sledovaným opatreniami prijatými Radou a otázka, či americké sankcie napokon boli alebo neboli prijaté, nie je relevantná na účely určenia dôkaznej hodnoty dôkazov predložených Radou, ktorých cieľom bolo zdôrazniť úzky vzťah medzi P. Avenom a V. Putinom a skutočnosť, že P. Aven sa stal neoddeliteľnou súčasťou ruského režimu.

62. Pokiaľ ide o dôkazy č. 4 a 12, Všeobecný súd podal mechanický výklad skutkových okolností, pričom tak vyšetrovacia komisia nazývaná „Salié“, ako aj lobing V. Putina v prospech Alfa Bank, jednej z hlavných súkromných bánk v Rusku, ilustrujú úzke, dlhodobé a osobitné vzťahy medzi P. Avenom a ruským režimom, ako aj vzájomnú a neoddeliteľnú podporu.

68. Keďže sa dôkazy č. 1 a 2 týkajú postavenia M. Fridmana ako miliardára akcionára Alfa Bank, Všeobecný súd opäť nezohľadnil širší kontext, na ktorý bol povinný prihliadnuť,( 42 ) keďže tieto dôkazy preukazujú postavenie M. Fridmana v ruskom hospodárstve.

69. Blízky vzťah M. Fridmana s ruským prezidentom znázorňujú aj dôkazy č. 5 a 6.

70. Z dôkazu č. 2 jasne vyplýva, že M. Fridman sa podieľal na úsilí Kremľa zrušiť západné sankcie. Je preukázané, že M. Fridman nekoná nezávisle od ruskej vlády, ale naopak, je súčasťou ruského režimu, s ktorým je neoddeliteľne spojený. Nemohol nevedieť o politikách, orientáciách a prioritách tohto režimu, keď konal ako jeho splnomocnenec. Povinnosti a úlohy zverené M. Fridmanovi preukazujú úzke a neoddeliteľné vzťahy medzi V. Putinom a M. Fridmanom.

71. V konečnom dôsledku bolo preskúmanie všetkých dôkazov postihnuté vadou, keďže Všeobecný súd ich posudzoval len z podstatne skresleného hľadiska.

72. P. Aven a M. Fridman v prvom rade navrhujú, aby bol tento druhý odvolací dôvod vyhlásený za neprípustný a subsidiárne za zjavne nedôvodný.

2. Analýza

76. Samotné informovanie o možnosti bez konkrétnej realizácie prospechu však nebolo posúdené ako spôsobilé preukázať prospech a zohľadnenie kontextu by nezmenilo tento záver. Kritérium d) nie je formulované v tom zmysle, že by sa vzťahovalo len na možnosť prospechu. Treba konštatovať, že záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 74 rozsudku Aven/Rada, nie je zjavne nesprávny, a preto nepredstavuje skreslenie.

77. Ako uvádza Lotyšská republika, je nepochybne možné tvrdiť, že vyššia účinnosť reštriktívnych opatrení a rýchlejšie splnenie cieľov, ktoré sledujú, si vyžadujú možnosť zaradenia osôb na zoznam, a to aj v takýchto prípadoch. Prináleží však Rade, aby v tomto zmysle formulovala kritérium.

78. Pokiaľ ide o dôkazy vyplývajúce z dokumentov v spise č. 4 a 12 , Lotyšská republika vytýka Všeobecnému súdu, že pristúpil k mechanickému výkladu skutkových okolností. Nerozumiem, ako by sa mechanický výklad skutkových okolností – teda príliš blízky skutkovým okolnostiam – mohol ukázať ako zjavne nesprávny.

82. S výhradou preskúmania tretieho odvolacieho dôvodu treba dospieť k záveru o neexistencii skreslenia, pokiaľ ide o dôkazy č. 4 a 12.

83. Pokiaľ ide o dôkazy vyplývajúce z dokumentov č. 8 a 9 , treba hneď na úvod poznamenať, že analýza Všeobecného súdu sa netýkala dôkazu č. 9.( 45 )

84. Pokiaľ ide o dôvod založený na tom, že P. Aven napísal V. Putinovi list, v ktorom sa sťažoval na rozhodnutie rozhodcovského súdu v Moskve vydané v rámci konania týkajúceho sa záujmov jeho podniku a na to, že V. Putin dal pokyn generálnemu prokurátorovi Ruska, aby prešetril túto vec, Všeobecný súd konštatoval, že jeho cieľom bolo preukázať, že P. Aven mal prospech od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou v zmysle kritéria d).( 46 )

85. Dôkaz č. 8 spočíva v článku, ktorý sa objavil na internetovej stránke v roku 2019, ktorého obsah je podrobne opísaný v bode 62 rozsudku Aven/Rada. Z nasledujúceho bodu tohto rozsudku vyplýva, že P. Aven nespochybňuje tieto informácie.

86. Všeobecný súd však netvrdil, že takýto dôkaz mohol charakterizovať výhodu v zmysle kritéria d), keďže možnosť obrátiť sa na ruského prezidenta za týchto okolností a na tento účel je stanovená ústavou a dôkaz č. 8 neumožnil preukázať, že P. Aven získal z tohto postupu osobitný prospech.

87. Možno sa zdá naivné domnievať sa, že skutočnosti uvedené v dôkaze č. 8 nie sú v konečnom dôsledku ničím iným ako uplatnením práva, keď Ruská federácia už nie je právnym štátom. Úplne rozumiem, čo sa Lotyšská republika snaží obhájiť vo svojej argumentácii. To však robí pochybenie Rady podľa môjho názoru ešte zjavnejším. Prislúchalo jej podložiť daný dôvod odvolaním sa na skutočnosti spôsobilé preukázať neexistenciu deľby moci, nedostatok súdnej nezávislosti alebo narušenie právneho štátu, použijúc formuláciu odvolateľky, k čomu by mohla pravdepodobne ľahko dospieť.

92. Všeobecný súd bez toho, aby skreslil tieto skutočnosti, rozhodol, že nepostačovali ani na preukázanie aktu materiálnej alebo finančnej podpory alebo prospechu získaného P. Avenom v rámci jeho vzťahov s V. Putinom v zmysle kritéria d),( 50 ) ani na preukázanie podpory v zmysle kritéria a),( 51 ) keďže prípadné vzťahy udržiavané s dcérou V. Putina mohli nanajvýš podložiť určitú blízkosť P. Avena s V. Putinom. Z kritéria a) ani z kritéria d) však nevyplýva, že samotná blízkosť s ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou predstavuje dôvod na zaradenie na zoznam.

93. Pokiaľ ide o dôkazy č. 2 a 3, ( 52 ) Lotyšská republika v podstate tvrdí, že tieto dôkazy preukazujú, že P. Aven nekoná nezávisle od ruskej vlády, ktorej je súčasťou, pretože je s ňou neoddeliteľne spojený.

94. Táto argumentácia nemôže presvedčiť o skreslení dôkazov č. 2 a 3, keďže dôvod zaradenia P. Avena na zoznam nemožno nájsť v skutočnosti, že je súčasťou ruskej vlády, ani v skutočnosti, že s ňou udržiava taký úzky vzťah, že je od nej neoddeliteľný. Pripomínam, že jedinými kritériami, ktoré Všeobecný súd preskúmal v rozsudku Aven/Rada, sú kritériá a) a d), a že kritérium spojenia má iný právny základ( 53 ).

95. Okrem toho z dôkazu č. 2 vyplýva, že stretnutie vo Washingtone DC sa uskutočnilo v roku 2018, teda 4 roky pred prijatím pôvodných aktov. Vzhľadom na časovú vzdialenosť medzi touto udalosťou a prvým zaradením P. Avena na zoznam( 54 ) táto skutočnosť samotná nemohla podložiť aktuálnosť správania vytýkaného v čase zaradenia na zoznam.( 55 )

96. Treba teda dospieť k záveru, že pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa P. Avena, nedošlo k skresleniu.

101. Všeobecný súd bez skreslenia z týchto skutočností vyvodil, že preukazovali, že M. Fridman bol významným akcionárom spoločnosti Alfa Group,( 56 ) a rovnako bez toho, aby ich skreslil, ich konfrontoval s kritériami zaradenia na zoznam a vyvodil záver, že neumožnili podporiť tvrdenie, že M. Fridman podporoval činnosti alebo politiky v zmysle kritéria a), ani že materiálne alebo finančne podporoval ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou alebo mal z nich prospech v zmysle kritéria d).( 57 ) Bez skutočností v sporných aktoch, ktoré by mohli preukázať vzťah medzi miestom zastávaným podnikateľom v ruskom hospodárstve a nevyhnutnou existenciou podpory na účely získania tohto miesta a zotrvania na ňom, tak skutočnosti podporené dôkazmi č. 1 a 2 nepotvrdzujú dôvody zaradenia na zoznam a zdajú sa byť oddelené od kritérií a) a d), ktoré jediné odôvodnili zaradenie M. Fridmana na zoznam osôb, ktorých aktíva sa majú zmraziť.

102. Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

D. O treťom odvolacom dôvode vo veciach C ‑ 440/24 P a C ‑ 441/24 P, založenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení kritéria d)

103. Lotyšská republika, ktorú v jej argumentácii podporuje Estónska republika a Litovská republika, rozdeľuje tento tretí odvolací dôvod na dve časti. V prvej časti sa Všeobecnému súdu vytýka, že rozhodol, že kritérium d) sa môže uplatniť len pod podmienkou, že ruskí činitelia s rozhodovacou právomocou už začali s prípravou na anexiu Krymu alebo destabilizáciu Ukrajiny. Druhá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nezohľadnil neoddeliteľné spojenie medzi ruským režimom a oligarchami.

107. Pokiaľ ide o vec samu, Všeobecný súd v bode 48 napadnutých rozsudkov konštatoval, že na to, aby sa mohlo uplatniť kritérium d), ruskí činitelia s rozhodovacou právomocou, ktorí poskytli prospech dotknutým osobám, museli prinajmenšom už začať s prípravou anexie Krymu a destabilizáciou východnej Ukrajiny. Všeobecný súd rozhodol, že len od okamihu, keď činitelia s rozhodovacou právomocou začali s touto prípravou, sa možno domnievať, že príjemcovia uvedeného prospechu vedeli o účasti činiteľov s rozhodovacou právomocou a mohli očakávať, že ich zdroje budú dotknuté reštriktívnymi opatreniami na účely zabránenia tomu, aby priniesli podporu uvedeným činiteľom s rozhodovacou právomocou. Vychádzajúc z rozsudku Rotenberg/Rada, podľa ktorého sa uvedené politiky a činnosti vykonávali od konca februára 2014, Všeobecný súd vyvodil, že dôvod založený na politickej podpore V. Putina v roku 2005 nemohol byť zohľadnený – ani za predpokladu, že by bol preukázaný – na účely odôvodnenia zaradenia P. Avena a M. Fridmana na sporné zoznamy.( 61 )

111. Všeobecný súd na základe rozsudku Rotenberg/Rada rozhodol, že „politiky a činnosti“, na ktoré sa vzťahuje kritérium d), sa uplatňovali od konca februára 2014,( 63 ) bez toho, aby rozhodol o dátume, od ktorého sa bolo možné domnievať, že ruskí činitelia s rozhodovacou právomocou pripravovali anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny. Keďže sa však domnieval, že dôkazy týkajúce sa vyšetrovacej komisie Salié (pokiaľ ide o P. Avena) a dôkazy týkajúce sa politickej podpory poskytnutej V. Putinom v roku 2005 investíciám v zahraničí spoločnosti Alfa Group (pokiaľ ide o P. Avena a M. Fridmana) nemohli podporiť zaradenie P. Avena a M. Fridmana na zoznamy na základe uvedeného kritéria z dôvodu, že nastali v čase, keď sa ešte nezačala príprava anexie Krymu a destabilizácie Ukrajiny, Všeobecný súd nevyhnutne situoval začiatok prípravy anexie Krymu a destabilizácie Ukrajiny na dátum po roku 2005.

112. Bez toho, aby bolo podľa môjho názoru potrebné, aby Súdny dvor rozhodol o presnom dátume začatia prípravy týchto udalostí, treba uviesť nasledujúce.

113. Súdny dvor už rozhodol, že „Rada [môže] na účely posúdenia, či osoba spĺňa také kritérium zápisu, akým sú kritériá a) a d), zohľadniť informácie alebo dôkazy týkajúce sa okolností predchádzajúcich dátumu prijatia aktu, ktorým sa ukladajú alebo ponechávajú reštriktívne opatrenia, pokiaľ tieto informácie alebo dôkazy podporujú dôvody, na ktorých je tento akt založený, a prispievajú k preukázaniu, že napriek uplynutiu času a vzhľadom na všetky relevantné okolnosti každého prípadu dotknutá osoba spĺňa predmetné kritérium zápisu… Nemožno najmä vylúčiť, že takéto informácie a dôkazy možno zohľadniť na účely preukázania kontinuity medzi predchádzajúcou situáciou dotknutej osoby na jednej strane a jej súčasnou situáciou na druhej strane z hľadiska dotknutého kritéria zápisu“( 64 ).

118. V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Lotyšská republika v podstate tvrdí, že Všeobecný súd podal príliš reštriktívny výklad výrazu „mať prospech“ vyplývajúceho z kritéria d). Blízky vzťah s ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou predstavoval prospech v ruskom kontexte už z dôvodu neoddeliteľnej väzby medzi ruskou vládou a ruskou elitou. Ruské hospodárske prostredie a príklady spolupráce P. Avena a M. Fridmana s V. Putinom predstavujú dva nepriame dôkazy tejto situácie. Rada zdôraznila neoddeliteľnosť medzi ruským hospodárskym prostredím a politickými vodcami v bodoch 89 a 91 svojho vyjadrenia k žalobe na Všeobecnom súde a v bodoch 14 a 16 svojej dupliky na Všeobecnom súde. Dôkazy preskúmané spoločne s informáciami vyvodenými z kontextu potvrdzujú neoddeliteľnú väzbu medzi P. Avenom a M. Fridmanom a ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou. Táto blízkosť je uvedená a uznaná najmä v bode 45 napadnutých rozsudkov. Je ešte podporená dlhodobým výkonom činností, ktoré mali za následok podporu alebo zvýhodnenie V. Putina, ako to znázorňujú dôkazy č. 3, 4, 10 a 11 týkajúce sa P. Avena a č. 2, 5 a 6, pokiaľ ide o M. Fridmana. Činnosť P. Avena a M. Fridmana v prospech V. Putina im umožnila získať preferenčné zaobchádzanie. Aj keď dôkazy č. 12 týkajúce sa P. Avena a č. 7 týkajúce sa M. Fridmana spadajú do obdobia, ktoré nie je relevantné, informujú o stave ich vzťahu s ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou, o ich blízkosti k nim a o prospechu, ktorý z nich majú. Tento dlhodobý a udržiavaný blízky vzťah umožnil získať podporu investícií, pomoc pri prebiehajúcom konaní a poskytnutie poradenstva a informácií zo strany V. Putina.

123. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Lotyšská republika, pri formulácii tohto kritéria neexistuje žiadna domnienka, že blízkosť s ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou nevyhnutne prináša prospech v zmysle kritéria d). Argumentácia Lotyšskej republiky smeruje k presvedčeniu o neoddeliteľnosti väzby medzi ruskou vládou a ruskou hospodárskou elitou, ktorú s režimom prípadne udržiavajú osobnosti s popredným hospodárskym postavením v Rusku.( 67 ) Dôkazné bremeno, ktoré spočíva na Rade, sa však netýkalo tejto neoddeliteľnej väzby. Rade prináležalo predložiť dôkazy patriace do relevantného časového rámca, ktoré by mohli charakterizovať individuálny prospech, ktorý P. Aven a M. Fridman získali od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou.

124. Bod 89 vyjadrenia Rady k žalobe na Všeobecnom súde vo veci Aven/Rada( 68 ) uvádza obsah článku predstavujúceho dôkaz č. 1 v časti tohto vyjadrenia venovanej vierohodnosti a spoľahlivosti dôkazov. Z bodu 21 napadnutých rozsudkov vyplýva, že tento článok potvrdzuje kontrolu nad spoločnosťou Alfa Group zo strany P. Avena a M. Fridmana a skutočnosť, že sú stíhaní pre obvinenia z korupcie a protiprávneho konania. Odvolanie nespochybňuje toto predloženie dôkazu č. 1. Ani kontrola nad skupinou Alfa Group ako taká, ani obvinenia z korupcie alebo protiprávneho konania sa nezdajú byť spôsobilé charakterizovať prospech získaný od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou v zmysle kritéria d).

125. Pokiaľ ide o bod 91 vyjadrenia Rady k žalobe na Všeobecnom súde vo veci Aven/Rada( 69 ), odkazuje na prílohu A.23 žaloby P. Avena na Všeobecnom súde a na prílohu B.13 vyjadrenia Rady k žalobe na Všeobecnom súde v tejto veci( 70 ), ktorá poukazuje na hospodársku, či dokonca politickú moc P. Avena a M. Fridmana, opäť prostredníctvom tvrdení všeobecnej povahy, ktoré sa netýkajú obdobia blízkeho obdobiu zaradenia na zoznam.

131. Lotyšská republika podporovaná Estónskou republikou a Litovskou republikou v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil judikatúru uvedenú v bode 82 rozsudku Aven/Rada a v bode 64 rozsudku Fridman/Rada,( 74 ) keďže tvrdenie Rady, podľa ktorého sa P. Aven a M. Fridman nedištancovali od ruského režimu, nepreskúmal v kontexte ostatných dôkazov. Dištancovanie sa osoby od ruského režimu predstavuje jeden z prostriedkov, ktorými môže osoba, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, obmedziť ich uplatniteľnosť. Účinok vyvolaný dištancovaním sa odôvodňuje použitie striktnej koncepcie, teda zastavenie akejkoľvek podpory alebo spolupráce s dotknutým režimom, ktorá vyplýva z voľby osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorej dôsledky sú v blízkej budúcnosti nezvratné. Hoci Lotyšská republika uznáva, že nedištancovanie sa nemôže samo osebe odôvodniť uloženie reštriktívnych opatrení, judikatúra Všeobecného súdu odlišuje osobitné prípady. Dôkazy predložené Radou preukazujú takú úzku väzbu P. Avena a M. Fridmana s režimom, že v prípade nedištancovania sa voči nemu nie je možné zrušiť reštriktívne opatrenia. Všeobecný súd teda neposúdil nedištancovanie sa P. Avena a M. Fridmana od ruského režimu v špecifickej situácii osôb majúcich osobitné postavenie v rámci tohto režimu a v kontexte neoddeliteľnosti ruského politického a hospodárskeho režimu. Nečinnosť týchto osôb nemožno považovať za nič iné ako za podporu režimu. Lotyšská republika dodáva, že účasť P. Avena na stretnutí oligarchov po invázii na Ukrajinu, ktoré zvolal V. Putin 24. februára 2022, je tiež skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť. Lotyšská republika vyzýva súdy Únie, aby pochopili rozsah výzvy vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu a konštatovali, že posúdenie situácie, ktoré je len formálne a izolované od jej kontextu, nie je prispôsobené tejto výzve.

134. Pokiaľ ide o vec samu, z napadnutých rozsudkov vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal tvrdenie Rady, že P. Aven a M. Fridman nezaujali pevné stanovisko proti invázii na Ukrajinu, v kontexte analýzy dôvodu, podľa ktorého sa zúčastnili na úsilí Kremľa zrušiť západné sankcie tým, že sa zúčastnili na zasadnutí Atlantic Council v máji 2018. Pripomínam, že Všeobecný súd dospel k záveru, že táto účasť nemohla v čase prijatia pôvodných aktov predstavovať podporu( 76 ) zo strany P. Avena a M. Fridmana pre činnosti a politiky, ktoré narúšajú zvrchovanosť Ukrajiny.

135. Všeobecný súd pripomenul, že nedištancovanie sa môže byť prvkom, ktorý treba zohľadniť „na podporu zachovania reštriktívnych opatrení“( 77 ) pod podmienkou, že toto nedištancovanie predstavuje len jeden zo súboru nepriamych dôkazov, ktoré mala Rada predložiť. Nedávny rozsudok Súdneho dvora vo veci Timčenko/Rada to zdá sa potvrdzuje( 78 ). V tomto štádiu analýzy urobenej Všeobecným súdom sa však žiaden z preskúmaných dôvodov nezdal byť podložený. Odlišné rozhodnutie ako to, ktoré urobil Všeobecný súd v bode 82 rozsudku Aven/Rada a v bode 64 rozsudku Fridman/Rada, by preto nevyhnutne viedlo k tomu, že nedištancovanie sa by sa považovalo za individuálne správanie rovnocenné pozitívnemu a aktuálnemu aktu podpory. Taký však nie je rozsah kritéria a) a Lotyšská republika to uznáva( 79 ).

136. Tvrdenie Rady týkajúce sa nedištancovania sa nemôže mať za následok predĺženie účinkov údajnej podpory z roku 2018 ku dňu zaradenia na zoznam.

137. Hoci chápem odhodlanie odvolateľky dosiahnuť ciele sledované reštriktívnymi opatreniami, ktoré tu opakuje, toto dosiahnutie cieľov nemôže odôvodniť, aby nedištancovanie sa od režimov alebo situácií, proti ktorým sa vedie boj, sa per se automaticky považovalo za vinu alebo v každom prípade za prejav podpory v zmysle kritéria a), najmä z dôvodu, že tieto režimy sa vo všeobecnosti vyznačujú brutálnou represiou akéhokoľvek vyjadrenia odlišného názoru.

143. Treba jasne uviesť, že to, čo sa očakávalo od Rady, nie je ani prehnaný štandard, ani nemožný dôkaz.( 83 ) Analýza Všeobecného súdu v napadnutých rozsudkoch je v súlade so záväzkom, ktorý Súdny dvor prijal už od rozsudku Kadi, vykonať úplné preskúmanie reštriktívnych opatrení a zachovať spravodlivú rovnováhu. Po prijatí individuálnych rozhodnutí týkajúcich sa osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, politický lak týchto opatrení praská a necháva priestor na rozvinutie všetkej ochrany silou, ktorú jednotlivcovi ponúka právo Únie. A táto ochranná sila sa nemôže meniť podľa toho, aký je hospodársky alebo politický význam dotknutých osôb, ani podľa toho, o akú záležitosť ide v danej veci( 84 ).

IV. O trovách

144. Z článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 tohto rokovacieho poriadku vyplýva, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

145. Keďže P. Aven a M. Fridman navrhli uložiť Lotyšskej republike povinnosť nahradiť trovy konania, Lotyšská republika je povinná nahradiť trovy konania v spojených veciach C‑440/24 P a C‑441/24 P.

146. V súlade s článkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe článku 184 tohto rokovacieho poriadku, Estónska republika a Litovská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

V. Návrh

3 Rozsudok z 10. apríla 2024 (T‑304/22, ďalej len „rozsudok Fridman/Rada“, EU:T:2024:215).

4 Rozhodnutie Rady z 28. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 59, 2022, s. 1).

5 Vykonávacie nariadenie Rady z 28. februára 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1).

6 Rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149).

7 Vykonávacie nariadenie Rady zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1).

8 Pozri bod 39 a nasl. rozsudku Aven/Rada.

15 Súdny dvor rozhodol – aj keď v úplne odlišnej oblasti –, že „aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli inštitúcie Únie, autori predmetného aktu, schopné Súdnemu dvoru preukázať, že akt bol prijatý na základe efektívneho výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktorú mal tento akt upravovať. Z toho vyplýva, že tieto inštitúcie musia mať prinajmenšom možnosť jasným a jednoznačným spôsobom predložiť a vysvetliť základné údaje, ktoré sa musia zohľadniť pri odôvodnení napadnutých opatrení uvedeného aktu a od ktorých závisí výkon ich voľnej úvahy“ [rozsudok z 3. decembra 2019, Česká republika/Parlament a Rada (C‑482/17, EU:C:2019:1035, bod 81 a citovaná judikatúra)].

16 Rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 38). V rovnakom zmysle pozri bod 30 napadnutých rozsudkov.

17 Rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovaná judikatúra). V rovnakom zmysle pozri body 31 až 33 napadnutých rozsudkov.

18 Z novších vyhlásení pozri rozsudok z 3. júla 2025, Grodno Azot a Khimvolokno Plant/Rada (C‑326/24 P, EU:C:2025:522, bod 34 a citovaná judikatúra).

19 Pozri okrem iných rozsudky z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 77 a citovaná judikatúra); zo 7. apríla 2016, Akhras/Rada (C‑193/15 P, EU:C:2016:219, bod 51 a citovaná judikatúra), a zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada (C‑732/18 P, EU:C:2020:727, body 91 a 105).

26 P. Aven a M. Fridman tu odkazujú najmä na rozsudky zo 4. júna 2020, Maďarsko/Komisia (C‑456/18 P, EU:C:2020:421, body 70 až 73), a zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielske kráľovstvo/Komisia (C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 70).

27 P. Aven a M. Fridman tu odkazujú na rozsudok zo 6. septembra 2013, Bateni/Rada (T‑42/12 a T‑181/12, EU:T:2013:409, body 47 až 56).

28 Pozri najmä rozsudky z 19. decembra 2018, Azarov/Rada (C‑530/17 P, EU:C:2018:1031, bod 27); z 11. júla 2019, Azarov/Rada (C‑416/18 P, EU:C:2019:602, bod 28), ako aj z 26. septembra 2019, Klymenko/Rada (C‑11/18 P, EU:C:2019:786, bod 22).

29 Pozri rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada (C‑248/17 P, EU:C:2018:967, bod 85).

30 Rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovaná judikatúra).

31 Pozri rozsudok z 21. apríla 2015 (C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 46).

38 Pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft (C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 72).

39 Rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128).

40 Tieto ťažkosti, ak sa na ne odkazuje, by mohli úplne odôvodniť určité prispôsobenie dôkazného bremena, ktoré nesie Rada, z dôvodu tenkej hranice, na ktorej sa nachádzajú reštriktívne opatrenia vo všeobecnosti, a trvalej snahy o zabezpečenie určitej rovnováhy medzi zachovaním medzinárodného mieru a bezpečnosti na jednej strane a ochranou základných práv a slobôd zapísaných osôb a subjektov na strane druhej [pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 131). O prípustnosti prispôsobenia miery dokazovania pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veciach Anbouba/Rada (C‑605/13 P a C‑630/13 P, EU:C:2015:2, body 204 a nasl.). V tomto ohľade je zaujímavé uviesť, že samotný žalobca uznal, že situácia v Sýrii „komplik[ovala] vykonávanie dôkazov“ (pozri bod 204 týchto návrhov). Súdny dvor okrem toho zohľadnil túto situáciu v čase posudzovania toho, či Rada uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej vtedy prislúchalo [rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 52)].

41 Pozri najmä rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba (C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 61). Z tohto rozsudku vyplýva, že Súdny dvor použil kontext reštriktívnych opatrení týkajúcich sa dotknutej osoby, tak ako ho uviedla Rada v prílohe svojho odvolania, na účely posúdenia dostatočného charakteru odôvodnenia týchto opatrení [pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba (C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 62)].

48 Pozri bod 58 rozsudku Aven/Rada.

49 Pozri bod 57 rozsudku Aven/Rada.

50 Pozri body 58 a 59 rozsudku Aven/Rada.

51 Pozri bod 60 rozsudku Aven/Rada.

52 Pozri body 77 a 72 rozsudku Aven/Rada.

53 Pozri bod 26 vyššie. Kritérium spojenia je uvedené v článku 2 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia č. 2014/145.

60 Pozri rozsudok z 11. júna 2024, Komisia/Deutsche Telekom (C‑221/22 P, EU:C:2024:488, bod 29 a citovaná judikatúra).

61 Pozri bod 49 napadnutých rozsudkov.

62 Pozri bod 42 napadnutých rozsudkov.

63 Pozri bod 48 napadnutých rozsudkov. Vzhľadom na to, že sa týka „politík a činností“, tento bod patrí skôr do lexikálnej pôsobnosti kritéria a) než kritéria d), ktoré pritom bolo analyzované.

64 Pozri rozsudok z 13. marca 2025, Šuvalov/Rada (C‑271/24 P, EU:C:2025:180, bod 40 a citovaná judikatúra).

65 Pozri bod 80 rozsudku Aven/Rada a bod 62 rozsudku Fridman/Rada.

72 Na pripomenutie, toto kritérium g) zahŕňalo „popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny“. Vzťah preukázaný Radou medzi poprednými podnikateľmi a ruským režimom je spresnený v rozhodnutí Rady 2025/904 z 13. mája 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP (Ú. v. EÚ L 904, 2025, s. 1) (pozri najmä odôvodnenia 1 a 2 tohto rozhodnutia).

73 Pozri bod 26 vyššie.

74 A síce rozsudok z 27. apríla 2022, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑108/21, EU:T:2022:253).

75 Pozri v rovnakom zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:605, bod 27), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina v tejto veci (C‑702/23 P, EU:C:2025:273, bod 33).

76 Odkaz na aktívny charakter podpory v bode 81 rozsudku Aven/Rada zachováva poľutovaniahodný zmätok, keďže z historickej analýzy kritéria a) vyplýva, že takýto odkaz bol zrušený v čase prijatia reštriktívnych opatrení voči P. Avenovi. Bod 63 rozsudku Fridman/Rada neodkazuje na aktívny charakter podpory.

77 Pozri bod 82 rozsudku Aven/Rada a bod 64 rozsudku Fridman/Rada. Nedištancovanie sa by tiež mohlo byť zohľadnené v čase pôvodného zápisu.

84 Nemohol by som to povedať lepšie než ako to nedávno vyjadril – pritom v právnom poriadku, ktorý sa líši od nášho – Lord Leggatt vo svojom nesúhlasnom stanovisku k rozsudku Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva vo veci Shvidler v. Secretary of State for Foreign, Commonwealth and Development Affairs [2025] UKSC 30 z 29. júla 2025: „the courts are failing in their duty if they simply rubber‑stamp assertions made by the executive to justify invading individual liberties without subjecting those assertions to critical scrutiny“ (voľný preklad: „Súdy si neplnia svoju povinnosť, pokiaľ sa uspokoja s tým, že bez diskusie schvália posúdenia výkonnej moci, ktoré majú odôvodniť zásahy do individuálnych slobôd, bez toho, aby tieto posúdenia podrobili kritickému preskúmaniu“).