C-446/24
ECLI:EU:C:2025:751
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0446
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0446
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 2. októbra 2025 ( 1 )
Vec C‑446/24
Freie Hansestadt Bremen
proti
DT
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht der Freien Hansestadt Bremen (Vyšší správny súd Slobodného hanzového mesta Brémy, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Smernica 2008/115/ES – Spoločné normy a postupy členských štátov na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Článok 3 bod 6 a článok 11 ods. 2 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá v určitých kategóriách prípadov v zásade ukladá zákaz vstupu a pobytu na neobmedzenú dobu – Teroristická hrozba“
I. Úvod
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka článku 3 bodu 6 a článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ( 2 ).
2.
Tento návrh poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť, či tieto ustanovenia bránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava stanovila, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny možno uložiť zákaz vstupu na neobmedzenú dobu z dôvodu, že predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť, a to najmä teroristickú hrozbu.
3.
Táto otázka sa v súčasnosti týka menšiny členských štátov. ( 3 ) Jej budúci význam závisí od výsledku legislatívnych prác, ktoré v súčasnosti prebiehajú s cieľom zmeniť právo Únie v tejto oblasti a ktoré odrážajú väčšinovú prax členských štátov. ( 4 )
4.
Vysvetlím dôvody, prečo Súdnemu dvoru navrhujem, aby uvedené ustanovenia vyložil v tom zmysle, že síce ukladajú povinnosť stanoviť dĺžku, nestanovujú žiadne obmedzenie, ak sú splnené výnimočné podmienky pre prekročenie základnej lehoty piatich rokov. Nezbavujú však členské štáty povinnosti dodržiavať hmotnoprávne a procesné záruky stanovené smernicou 2008/115.
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
5.
Odôvodnenie
14 smernice 2008/115 uvádza:
„Zavedením zákazu vstupu, ktorým sa zakáže vstup na územie všetkých členských štátov a pobyt na tomto území, by mali účinky vnútroštátnych opatrení na návrat získať európsky rozmer. Dĺžka trvania zákazu vstupu by sa mala určiť s náležitým ohľadom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu a spravidla by nemala presiahnuť 5 rokov. …“
6.
Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:
„Touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva [Únie] a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv.“
7.
Podľa článku 3 bodu 6 uvedenej smernice:
„Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:
…
6.
‚zákaz vstupu‘ je správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa na stanovené obdobie zakazuje vstup na územie členských štátov a pobyt na tomto území a ktoré je pripojené k rozhodnutiu o návrate.“
8.
Článok 11 smernice 2008/115, nazvaný „Zákaz vstupu“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1. K rozhodnutiam o návrate sa pripája zákaz vstupu:
a)
ak sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod, alebo
b)
ak sa nesplnila povinnosť návratu.
V ostatných prípadoch sa k rozhodnutiam o návrate môže pripojiť zákaz vstupu.
2. Dĺžka trvania zákazu vstupu sa určí s náležitým zohľadnením všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a v zásade nesmie presiahnuť päť rokov. Päť rokov však môže presiahnuť v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje vážnu hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť.
3. Členské štáty zvážia zrušenie alebo pozastavenie zákazu vstupu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol podľa odseku 1 druhého pododseku tento zákaz vstupu uložený, môže dokázať, že opustil územie členského štátu v plnom súlade s rozhodnutím o návrate.
…
Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch z humanitárnych dôvodov zákaz vstupu neuložiť, zrušiť alebo pozastaviť.
Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch alebo v určitých kategóriách prípadov zákaz vstupu zrušiť alebo pozastaviť z iných dôvodov.“
B.
Nemecké právo
9.
Ustanovenie § 11 Gesetz über den Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die Integration von Ausländern im Bundesgebiet (zákon o pobyte, zárobkovej činnosti a integrácii cudzincov na spolkovom území) ( 5 ) z 30. júla 2004 ( 6 ) (ďalej len „AufenthG“), nazvaný „Zákaz vstupu a pobytu“, stanovuje v odseku 4, v odseku 5a tretej a štvrtej vete a v odseku 5b:
„4. Zákaz vstupu a pobytu možno zrušiť alebo skrátiť jeho dĺžku, aby sa zachovali záujmy cudzinca, ktoré si zasluhujú ochranu, alebo pokiaľ si to účel tohto zákazu už nevyžaduje. …“
…
5a. … Skrátenie dĺžky alebo zrušenie zákazu vstupu a pobytu je v zásade vylúčené. Najvyšší orgán spolkovej krajiny môže v jednotlivých prípadoch pripustiť výnimky z tejto zásady.
5b. Ak je cudzinec odsunutý zo spolkového územia na základe rozhodnutia o odsune nariadeného podľa § 58a, musí byť v zásade uložený zákaz vstupu a pobytu na neobmedzenú dobu. … Odsek 5a tretia a štvrtá veta sa uplatnia mutatis mutandis .“
10.
Ustanovenie § 58a AufenthG s názvom „Rozhodnutie o odsune“ v odseku 1 stanovuje:
„Najvyšší orgán spolkovej krajiny môže na základe opodstatnenej prognózy na účely odvrátenia mimoriadneho nebezpečenstva pre bezpečnosť Spolkovej republiky Nemecko alebo hrozby teroristického útoku vydať voči cudzincovi rozhodnutie o odsune bez predchádzajúceho opatrenia na vyhostenie. Rozhodnutie o odsune je okamžite vykonateľné; nevyžaduje sa predchádzajúce upozornenie pred odsunom.[ ( 7 )]“
III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka
11.
DT, žalobca vo veci samej, je ruským štátnym príslušníkom, ktorý žil v Brémach (Nemecko) na základe povolenia na pobyt. Dňa 13. marca 2017 Senator für Inneres der Freien Hansestadt Bremen (minister vnútra slobodného hanzového mesta Brémy, Nemecko) vydal voči DT rozhodnutie o odsune do Ruska na základe § 58a AufenthG, pretože podľa zistení bezpečnostných služieb existovalo riziko, že v Nemecku spácha teroristický útok. Po tom, čo sa neúspešne obrátil na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd) a Európsky súd pre ľudské práva ( 8 ), bol DT 4. septembra 2017 odsunutý do Ruska, kde momentálne žije.
12.
V rozhodnutí z 1. decembra 2017 kommunale Ausländerbehörde der Stadtgemeinde Bremen (Mestský cudzinecký úrad mesta Brémy, Nemecko) rozhodol, že účinok odsunu na základe § 58a AufenthG nie je obmedzený na stanovené obdobie. Rozsudkom z 3. decembra 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť, Verwaltungsgericht der Freien Hansestadt Bremen (Správny súd Slobodného hanzového mesta Brémy, Nemecko) zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že voči DT ešte nebol uložený zákaz vstupu a pobytu.
13.
Rozhodnutím z 1. februára 2022 ( 9 ) minister vnútra Slobodného hanzového mesta Brémy uložil DT zákaz vstupu a pobytu v Nemecku na neobmedzenú dobu. Na podporu svojho rozhodnutia v podstate uviedol, že takýto zákaz na neobmedzenú dobu musí byť spravidla podľa § 11 ods. 5b prvej vety AufenthG uložený osobám, ktoré boli odsunuté na základe rozhodnutia o odsune nariadeného na základe § 58a tohto zákona. Minister vnútra Slobodného hanzového mesta Brémy sa na jednej strane domnieva, že v prípade DT neexistujú dôvody pre výnimočné odchýlenie sa od tohto pravidla vzhľadom na zistenia spravodajských služieb o jeho správaní po jeho odsune, ako aj na jeho sociálne a rodinné väzby so Spolkovou republikou Nemecko. Na druhej strane aj naďalej pretrvávajú obavy, že DT spácha teroristický útok v Nemecku, ak vstúpi na územie tohto členského štátu.
14.
Na základe žaloby podanej DT Verwaltungsgericht der Freien Hansestadt Bremen (Správny súd Slobodného hanzového mesta Brémy) zrušil toto rozhodnutie. Zastáva názor, že § 11 ods. 5b prvú vetu AufenthG nemožno uplatniť, pretože uloženie zákazu vstupu a pobytu na neobmedzenú dobu nie je v súlade s článkom 3 bodom 6 a článkom 11 ods. 2 smernice 2008/115.
15.
Na účely rozhodnutia o odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podalo Slobodné hanzové mesto Brémy, sa vnútroštátny súd pýta na súlad nemeckej právnej úpravy s týmito ustanoveniami práva Únie. Vyjadruje pochybnosti z dôvodu neexistencie rozhodnutia Súdneho dvora a rozdielov v analýze vnútroštátnych súdov, právnej náuky, ( 10 ) ako aj nemeckej vlády.
16.
Za týchto podmienok Oberverwaltungsgericht der Freien Hansestadt Bremen (Vyšší správny súd Slobodného hanzového mesta Brémy) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa článok 3 bod 6 a článok 11 ods. 2 [2008/115] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musí byť osobe, ktorej právo na pobyt bolo ukončené a voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o návrate, pretože predstavuje teroristickú hrozbu, spravidla uložený zákaz vstupu na neobmedzenú dobu?“
17.
DT, spolková krajina Brémy, nemecká a dánska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. júna 2025, boli vypočutí DT, spolková krajina Brémy, nemecká a švédska vláda, ako aj Komisia a odpovedali na otázky položené Súdnym dvorom na ústne zodpovedanie.
IV. Analýza
18.
V tejto druhej veci, ktorej predmetom je súlad nemeckej právnej úpravy týkajúcej sa dĺžky trvania zákazu vstupu na územie členských štátov uloženého štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s článkom 11 ods. 2 smernice 2008/115, musí Súdny dvor rozhodnúť o tejto novej otázke: má sa dĺžka trvania zákazu vstupu, ktorú stanovuje toto ustanovenie, vyjadriť počtom rokov, ak v prípade vážnej hrozby pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť môže presiahnuť päť rokov?
19.
Predchádzajúca vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. septembra 2013, Filev a Osmani ( 11 ), sa týkala súladu odseku § 11 AufenthG, ktorý sa líši od odseku, o ktorý ide v prejednávanej veci, s právom Únie. Súdny dvor rozhodol, že „článok 11 ods. 2 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 11 ods. 1 Aufenth[G], ktorá obmedzenie dĺžky zákazu vstupu podriaďuje tomu, aby dotknutý štátny príslušník tretieho štátu podal žiadosť o toto obmedzenie “ ( 12 ).
20.
V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že zo znenia „‚dĺžka trvania zákazu vstupu sa určí‘ jednoznačne vyplýva, že členské štáty sú povinné časovo obmedziť účinky každého zákazu vstupu v zásade najviac na päť rokov, a to bez ohľadu na to, či dotknutý štátny príslušník tretieho štátu podal žiadosť v tomto zmysle“ ( 13 ). Súdny dvor tiež odkázal na „pojem ‚zákaz vstupu‘ uvedený v článku 3 bode 6 smernice [2008/115], ktorý je tu vymedzený ako rozhodnutie, ktorým sa ‚na stanovené obdobie‘ zakazuje vstup na územie členských štátov alebo pobyt na ňom“ ( 14 ).
21.
Dosah rozsudku Filev a Osmani treba vymedziť vzhľadom na dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu a vykladané ustanovenie práva Únie. Súdny dvor rozhodol, že zákaz vstupu nemožno uložiť bez stanovenia dĺžky trvania, ktorá sa určí s náležitým zohľadnením všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu, a v zásade nesmie presiahnuť päť rokov v súlade s článkom 11 ods. 2 prvou vetou smernice 2008/115. ( 15 )
22.
Súdny dvor sa teda nevyjadril k výkladu článku 11 ods. 2 druhej vety tejto smernice, podľa ktorého „päť rokov však môže [dĺžka trvania zákazu vstupu] presiahnuť v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje vážnu hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť“.
23.
Z rozsudku Filev a Osmani, ktorým sa vykladá článok 3 bod 6 a článok 11 ods. 2 prvá veta smernice 2008/115, teda možno vyvodiť len to, že dĺžka trvania zákazu vstupu musí byť stanovená, a nesmie presiahnuť päť rokov, pokiaľ tento zákaz nebol uložený štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí predstavujú vážnu hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť. Okrem toho sa mi nezdá, že by z bodu 44 tohto rozsudku bolo možné čokoľvek vyvodiť, ( 16 ) keďže sa týka zákazov vstupu stanovených bez obmedzenia pre situácie, ktoré nie sú situáciami uvedenými v článku 11 ods. 2 druhej vete tejto smernice, ktorých obsah Súdny dvor len pripomenul.
24.
Zostáva teda otvorená otázka, či dĺžka trvania zákazu vstupu má byť obmedzená, ak presahuje päť rokov, alebo či môže byť neobmedzená (alebo doživotná, či dokonca trvalá) ( 17 ), ak sa tento zákaz týka osoby, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť.
25.
V prvom rade poukazujem na to, že z terminologického hľadiska možno pojem „stanovený“ chápať v zmysle „vymedziť, stanoviť, určiť, špecifikovať“. Pokiaľ sa zákaz týka osoby, je maximálnou dĺžkou dĺžka jej života. V dôsledku toho sa rovnako ako nemecká, dánska a švédska vláda domnievam, že neobmedzené obdobie je stanoveným obdobím v zmysle článku 3 bodu 6 smernice 2008/115. ( 18 )
26.
V druhom rade treba konštatovať, že normotvorca Únie definoval zákaz vstupu v prípade vážnej hrozby pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť len ako zákaz, ktorý môže presiahnuť päť rokov. Nerozhodol sa stanoviť maximálnu dĺžku trvania zákazu vstupu. Okrem toho neboli prijaté ustanovenia o časových účinkoch zákazu pobytu podobné ustanoveniam článku 32 smernice 2004/38/ES ( 19 ).
27.
Toto rozhodnutie nestanoviť maximálne obdobie zákazu vstupu za osobitne závažných okolností vychádza z návrhu Komisie, ktorý zostal nezmenený. ( 20 ) Iba prekročenie základnej maximálnej lehoty piatich rokov viedlo niektoré členské štáty k vyjadreniu rozdielnych prístupov. Spolková republika Nemecko najmä dôsledne trvala na svojom stanovisku, že neexistuje žiadne obmedzenie. ( 21 )
28.
Naopak sa v článku 16 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára spoločný systém pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v Únii zdržiavajú neoprávnene, a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, smernica Rady 2001/40/ES a rozhodnutie Rady 2004/191/ES, jasne nachádza horná hranica dĺžky trvania zákazu vstupu v prípade bezpečnostného rizika, najmä z dôvodu hrozby pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť. ( 22 )
29.
Tento článok 16 s názvom „Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín predstavujúcich bezpečnostné riziká“ v odseku 3 písm. a) stanovuje, že „odchylne od príslušných ustanovení tohto nariadenia štátni príslušníci tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tohto článku, môžu… podliehať zákazu vstupu uloženému v súlade s článkom 10, ktorý presahuje maximálne trvanie uvedené v odseku 6 uvedeného článku o ďalšie maximálne obdobie 10 rokov “ ( 23 ).
30.
Podľa článku 10 tohto návrhu, nazvaného „Uloženie zákazu vstupu“:
„1. K rozhodnutiam o návrate je pripojený zákaz vstupu, ak:
a.
štátny príslušník tretej krajiny podlieha odsunu v súlade s článkom 12;
b.
povinnosť návratu sa nesplnila v lehotách stanovených v súlade s článkom 13;
c.
štátny príslušník tretej krajiny predstavuje bezpečnostné riziko v súlade s článkom 16;
…
6. Dĺžka trvania zákazu vstupu sa určí s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu maximálne na 10 rokov .
7. Trvanie zákazu vstupu podľa odseku 6 sa môže predĺžiť o ďalšie po sebe nasledujúce obdobia v trvaní maximálne päť rokov . Takéto predĺženie je založené na individuálnom posúdení s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, a najmä na všetky riadne opodstatnené dôvody príslušných orgánov uvádzajúce, prečo je potrebné naďalej zabrániť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, aby vstúpil na územie členských štátov[ ( 24 )].“
31.
Podľa môjho názoru uvedený návrh potvrdzuje, že podľa platného práva Komisia nemôže tvrdiť, že „členské štáty majú možnosť predĺžiť príslušný zákaz vstupu, ktorý bol prijatý podľa smernice [2008/115], pred jeho uplynutím, ak vážna hrozba pretrváva a za predpokladu, že sú dodržané záruky stanovené v [tejto] smernici“. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že na rozdiel od toho, čo sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/1861 ( 25 ), žiadne ustanovenie uvedenej smernice neukladá členským štátom povinnosť preskúmania ex offo .
32.
Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 3 bod 6 a článok 11 ods. 2 druhá veta smernice 2008/115 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého právo na pobyt bolo ukončené a voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate, pretože predstavuje teroristickú hrozbu, uložený zákaz vstupu na neobmedzenú dobu.
33.
Stanovenie všeobecného pravidla, akým je pravidlo uvedené v § 11 ods. 5b prvej vete AufenthG, ( 26 ) aspoň z jedného z dôvodov uvedených v článku 11 ods. 2 druhej vete smernice 2008/115 však odôvodňuje dôkladné preskúmanie z hľadiska článku 11 ods. 2 prvej vety tejto smernice. Stanovuje totiž, že „dĺžka trvania zákazu vstupu sa určí s náležitým zohľadnením všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu“. Táto zásada proporcionality je tiež pripomenutá v odôvodnení 14 uvedenej smernice. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že povinnosť vziať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, rodinný život a zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorá je stanovená v článku 5 smernice 2008/115, platí pre členské štáty, ak zamýšľajú prijať rozhodnutie o zákaze vstupu v zmysle článku 11 tejto smernice. ( 27 )
34.
Preto súhlasím s Komisiou, že komplexné posúdenie situácie dotknutej osoby , inak povedané v každom jednotlivom prípade, nemôže byť výnimočné. ( 28 ) Táto miera voľnej úvahy príslušných orgánov stanovená právom EÚ musí byť zachovaná, aj keď je v súlade s vnútroštátnym právom „obmedzená“, ako to vyjadrila nemecká vláda na pojednávaní, v prípade zistenia správania, ktoré predstavuje vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť. V tejto súvislosti je irelevantná skutočnosť, že členským štátom prináleží vymedziť svoje podstatné bezpečnostné záujmy a prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie svojej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. ( 29 )
35.
V dôsledku uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru výklad, ktorý by mal byť doplnený pripomenutím základných záruk, ktoré musí vnútroštátna právna úprava stanoviť, pokiaľ sa na dotknutú situáciu vzťahuje smernica 2008/115. ( 30 )
36.
Po prvé celkové individuálne posúdenie situácie a správania dotknutej osoby, ktoré ukladá článok 11 ods. 2 prvá veta smernice 2008/115, musí viesť k povinnosti príslušného orgánu prijať odôvodnené rozhodnutie ( 31 ) a podlieha súdnemu preskúmaniu. ( 32 )
37.
Po druhé zákaz vstupu musí byť možné zrušiť alebo pozastaviť, ako to stanovuje článok 11 ods. 3 tretí a štvrtý pododsek smernice 2008/115, a to tým skôr, ak je jeho trvanie neobmedzené. Na tomto základe možno podľa môjho názoru rozhodnúť aj o skrátení dĺžky trvania zákazu.
38.
Túto možnosť vydať takéto rozhodnutia neskôr možno prirovnať k povinnostiam stanoveným buď v smernici 2004/38 ( 33 ), alebo v nariadení 2018/1861 ( 34 ).
39.
Všeobecné požiadavky, ktoré som práve pripomenul, vyplývajú aj z judikatúry ESĽP, podľa ktorej opatrenia na kontrolu vstupu cudzích štátnych príslušníkov na územie zmluvných štátov, ktoré porušujú právo chránené článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( 35 ), musia byť v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, t. j. musia byť odôvodnené naliehavou spoločenskou potrebou a najmä primerané sledovanému legitímnemu cieľu. ( 36 )
40.
ESĽP vymenoval kritériá na posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti opatrenia vyhostenia alebo zákazu pobytu, ( 37 ) ktoré je vo väčšine prípadov vydané po odsúdeniach v trestnom konaní za trestné činy, z ktorých niektoré môžu predstavovať vážnu hrozbu pre verejný poriadok. ( 38 )
41.
ESĽP tiež zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity, hoci sa názory na výrok rozsudku môžu líšiť, ak vnútroštátne orgány vykonali v súlade s kritériami stanovenými jeho judikatúrou vyváženie záujmov, iba závažné dôvody by ho viedli k nahradeniu stanoviska vnútroštátnych súdov svojím stanoviskom. ( 39 ) Preto sa ubezpečí, že z vnútroštátnych rozhodnutí na všetkých úrovniach súdnej právomoci vyplýva výslovné a dôkladné posúdenie týchto rôznych kritérií. ( 40 ) ESĽP pripomína najmä svoju judikatúru týkajúcu sa posudzovania primeranosti neobmedzeného zákazu vstupu v závislosti od závažnosti hrozby pre verejný poriadok, ktorú dotknutá osoba predstavuje. ( 41 ) To môže niekedy samo osebe stačiť na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia o zákaze, bez ohľadu na to, či je jeho dĺžka trvania obmedzená, alebo neobmedzená. ( 42 ) Je to tak jednoznačne v prípade, keď je neobmedzený zákaz odôvodnený teroristickou hrozbou, pričom ESĽP vyhlásil sťažnosti týkajúce sa nedodržania článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za zjavne nedôvodné. ( 43 )
42.
Okrem toho ESĽP prikladá osobitný význam možnosti poskytnutej dotknutým osobám požiadať a posteriori o obmedzenie dĺžky trvania zákazu vstupu, pričom konkrétne overí, či dotknutá osoba môže získať kladnú odpoveď na svoju žiadosť o skrátenie dĺžky trvania zákazu vstupu. ( 44 )
43.
Pokiaľ ide o všetky tieto požiadavky, v prejednávanej veci najprv podotýkam, že podľa vnútroštátneho súdu príslušný orgán zohľadnil zistenia spravodajských služieb o správaní DT po jeho vyhostení a jeho sociálne a rodinné väzby so Spolkovou republikou Nemecko. ( 45 ) Ďalej podľa písomných pripomienok nemeckej vlády, ktoré boli spresnené na pojednávaní, dotknutá nemecká právna úprava stanovuje odstupňovanie dĺžky trvania zákazu vstupu podľa závažnosti situácií. ( 46 ) Napokon príslušný orgán môže v jednotlivých prípadoch výnimočne povoliť skrátenie trvania zákazu alebo jeho zrušenie. ( 47 ) V tejto súvislosti sa zdá, že, vzhľadom na absenciu spresnení o uplatniteľnej právnej úprave v písomných pripomienkach alebo na pojednávaní, nie je stanovená žiadna primeraná lehota ( 48 ) na podanie takejto žiadosti o skrátenie alebo zrušenie zákazu. Okrem toho poznamenávam, že v konaní vo veci samej nebola podaná žiadna subsidiárna žiadosť DT v tomto zmysle.
44.
Tieto konštatovania podporujú môj názor, že zákaz vstupu na neobmedzenú dobu možno uložiť najmä v prípade vážnej hrozby pre národnú bezpečnosť pod podmienkou, že sú dodržané hmotnoprávne a procesné záruky stanovené smernicou 2008/115.
V. Návrh
45.
S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Oberverwaltungsgericht der Freien Hansestadt Bremen (Vyšší správny súd Slobodného hanzového mesta Brémy), takto:
Článok 3 bod 6 a článok 11 ods. 2 druhá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého právo na pobyt bolo ukončené a voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate, pretože predstavuje teroristickú hrozbu, uložený zákaz vstupu na neobmedzenú dobu.
Takýto zákaz vstupu musí byť na jednej strane uložený so zohľadnením všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a s prihliadnutím na povinnosti stanovené v článku 5 tejto smernice. Na druhej strane musí mať dotknutá osoba možnosť požiadať v primeranej lehote o zrušenie takéhoto opatrenia alebo o skrátenie dĺžky jeho trvania.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98 .
( 3 ) Podľa mojich vedomostí sú členské štáty, v ktorých je výslovne stanovené, že v prípade vážnej hrozby pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť môže byť dĺžka trvania zákazu vstupu neobmedzená, tieto: Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo, Rakúska republika a Švédske kráľovstvo. Väčšina členských štátov sa rozhodla pre obdobie dlhšie než päť rokov, ktoré je časovo obmedzené a môže predstavovať až 20 rokov. Pozri písomné pripomienky dánskej vlády, ústne pripomienky švédskej vlády a ad hoc otázky o rozhodnutiach o návrate a zákazoch vstupu do Európskej migračnej siete z 5. septembra 2023, ktoré sú k dispozícii v anglickom jazyku na: https://emnbelgium.be/sites/default/files/publications/2023.29%20‑%20AHQ%20on%20return%20decisions%20and%20entry%20bans%20‑%20Compilation%20of%20answers%20for%20wider%20dissemination.pdf.
( 4 ) Pozri body 28 až 30 nižšie.
( 5 ) BGBl. 2004 I, s. 1950.
( 6 ) V znení uverejnenom 25. februára 2008 (BGBl. 2008 I, s. 162), naposledy zmenenom § 1 zákona z 21. februára 2024 (BGBl. 2024 I, č. 54).
( 7 ) Oberverwaltungsgericht der Freien Hansestadt Bremen (Vyšší správny súd Slobodného hanzového mesta Brémy), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, spresňuje, že „po oznámení rozhodnutia o odsune zaniká povolenie na pobyt cudzinca (§ 51 ods. 1 bod 5a AufenthG), ktorý tak stráca právo na pobyt (§ 4 ods. 1 tohto zákona), je povinný opustiť územie (§ 50 ods. 1 uvedeného zákona) a môže byť odsunutý (§ 58 ods. 1 toho istého zákona). Podľa judikatúry Bundesverwaltungsgericht [Spolkový správny súd, Nemecko] je rozhodnutie o odsune rozhodnutím o návrate v zmysle článku 3 bodu 4 smernice 2008/115 [Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), rozsudok z 21. marca 2017, 1 VR 1/17, …bod 32].“
( 8 ) Ďalej len „ESĽP“.
( 9 ) Pozri, pokiaľ ide o súlad zákazu vstupu uloženého po uplynutí značnej lehoty na základe rozhodnutia o návrate, ktorým sa neposkytuje lehota na dobrovoľný odchod, s právom Únie, rozsudok z 1. augusta 2025, Al Hoceima a Boghni ( C‑636/23 a C‑637/23 , EU:C:2025:603 , body 64 až 67 ).
( 10 ) Pozri body 21 až 25 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
( 11 ) (C‑297/12, ďalej len „rozsudok Filev a Osmani, EU:C:2013:569 ). Rozhodnutia prijaté nemeckými orgánmi neboli založené na trestných činoch súvisiacich s podporou terorizmu. Pozri v takom prípade rozsudok z 3. júna 2021, Westerwaldkreis ( C‑546/19 , EU:C:2021:432 , bod 22 ). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nebola uplatniteľná rovnaká nemecká právna úprava (pozri bod 13 uvedeného rozsudku).
( 12 ) Rozsudok Filev a Osmani (bod 34). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 13 ) Rozsudok Filev a Osmani (bod 27).
( 14 ) Rozsudok Filev a Osmani (bod 29).
( 15 ) Pozri rozsudok Filev a Osmani (body 25 až 27).
( 16 ) Tento bod uvádza, že „článok 11 ods. 2 smernice 2008/115 bráni zachovaniu časovo neobmedzených účinkov zákazu vstupu uložených pred dňom začatia uplatňovania smernice 2008/115, a ko sú účinky dotknuté vo veci samej , na dlhšie obdobie, ako je maximálna dĺžka zákazu stanovená v tomto ustanovení, s výnimkou prípadu , keď také zákazy vstupu boli uložené v prípade štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí predstavujú vážnu hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
( 17 ) Tento pojem je použitý v článku 22 ods. 4 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom ( Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44 ; Mim. vyd. 19/006, s. 272), z ktorého vyplýva, že rozhodnutie o odsune štátneho príslušníka tretej krajiny prijaté druhým členským štátom, v ktorom nezískal postavenie osoby s dlhodobým pobytom, nesmú byť spojené s „trvalým zákazom pobytu“ na základe verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ako je vymedzené v článku 17 tejto smernice.
( 18 ) Pozri tiež v tomto zmysle stanovisko Komisie vyjadrené počas legislatívneho procesu k odstráneniu výrazu „for a specified period“ (stanovené obdobie): „The Commission underlined that even a lifelong re‑entry ban is for a specified time (the lifetime of the person concerned)“ [Komisia zdôraznila, že aj doživotný zákaz vstupu je na stanovené obdobie (životné obdobie dotknutej osoby) (voľný preklad)]. Pozri dokumenty Rady z 22. novembra 2006 a 6. decembra 2006 o výsledku postupu pracovnej skupiny pre integráciu, migráciu a vyhostenie/zmiešaný výbor (EÚ – Island/Nórsko/Švajčiarsko) o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (dokumenty 14743/06 a 15871/06), dostupné v anglickom jazyku na: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑14743‑2006‑INIT/en/pdf a https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑15871‑2006‑INIT/en/pdf [poznámka pod čiarou 7, článok 3 písm. g), ktorý definuje pojem „re‑entry ban“ (zákaz vstupu v zmysle článku 3 bodu 6 smernice 2008/115) (s. 5 a 4)].
( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46). Pozri na pripomenutie znenia tohto článku 32 poznámku pod čiarou 33 nižšie.
( 20 ) Pozri komentár k článku 9 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území [COM(2005) 391 v konečnom znení] v pracovnom dokumente Komisie pripojenom k tomuto návrhu, ktorý obsahuje podrobné pripomienky k tomuto návrhu. Tento článok 9 v podstate zodpovedá článku 11 smernice 2008/115. Pozri tiež poznámku predsedníctva Rady Európskej únie z 25. marca 2008 určenú delegáciám k uvedenému návrhu (dokument 7774/08), ktorá je k dispozícii v anglickom jazyku na: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑7774‑2008‑INIT/en/pdf (s. 18), a stanovisko Parlamentu prijaté v prvom čítaní 18. júna 2008, dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TC1‑COD‑2005‑0167_FR.pdf (s. 21).
( 21 ) Pozri najmä dokument Rady z 26. júla 2006 o výsledku postupu pracovnej skupiny pre integráciu, migráciu a vyhostenie/zmiešaný výbor (EÚ – Island/Nórsko/Švajčiarsko) o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (dokument 11456/06) (poznámka pod čiarou 2, s. 2), ako aj poznámku predsedníctva Rady Európskej únie zo 4. marca 2008 určenú delegáciám k tomuto návrhu (dokument 6785/08) (s. 21, poznámka pod čiarou 52), k dispozícii v anglickom jazyku na: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑11456‑2006‑INIT/en/pdf a https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑6785‑2008‑INIT/en/pdf.
( 22 ) Návrh predložený Komisiou 11. marca 2025 [COM(2025) 101 final]. Nahrádza sa ním návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, predložený Komisiou 12. septembra 2018 [COM(2018) 634 final]. Ten neobsahoval žiadnu zmenu týkajúcu sa dĺžky trvania zákazov vstupu. Pokiaľ ide o určenie bezpečnostných rizík, pozri prvý z týchto návrhov, vysvetlenie s. 13 a zoznam rizík v článku 16.
( 23 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Tieto obdobia sú orientačne uvedené v prílohe k odporúčaniu Komisie (EÚ) 2017/2338 zo 16. novembra 2017, ktorým sa stanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom ( Ú. v. EÚ L 339, 2017, s. 83 ), najmä s. 127. Okrem toho konštatujem, že zodpovedajú údajom poskytnutým väčšinou členských štátov. Pozri zhrnutie ad hoc otázok citovaných v poznámke pod čiarou 3 vyššie, dostupné na: https://emnbelgium.be/fr/publication/question‑ad‑hoc‑sur‑les‑decisions‑de‑retour‑et‑les‑interdictions‑dentree.
( 24 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 25 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 ( Ú. v. EÚ L 312, 2018, s. 14 ). Pozri článok 39 tohto nariadenia. Po uplynutí lehoty na preskúmanie, ktorá je v ňom stanovená, a ak dotknutý členský štát nešpecifikuje predĺženie platnosti zápisov, tieto sa automaticky vymažú.
( 26 ) Odkazujem na výraz „ spravidla uložený zákaz vstupu na neobmedzenú dobu“, ktorý používa vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke (kurzívou zvýraznil generálny advokát), ktorý sa približuje výrazu uvedenému v § 11 ods. 5b prvej vete AufenthG: „musí byť v zásade uložený zákaz vstupu a pobytu na neobmedzenú dobu“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Vnútroštátny súd, ako aj nemecká vláda na pojednávaní vysvetlili, že podľa správneho práva je príslušný orgán povinný uložiť zákaz vstupu na neobmedzenú dobu, ak sú splnené podmienky uvedené v § 58a ods. 1 prvej vete AufenthG. Od základného pravidla sa možno odchýliť len v prípade výnimočných a neobvyklých okolností.
( 27 ) Pozri rozsudok z 27. apríla 2023, M.D. (Zákaz vstupu do Maďarska) ( C‑528/21 , EU:C:2023:341 , body 89 a 91 ).
( 28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2023, M.D. (Zákaz vstupu do Maďarska) ( C‑528/21 EU:C:2023:341 , bod 92 , druhá zarážka). Pozri tiež prílohu odporúčania Komisie citovaného v poznámke pod čiarou 23 vyššie, najmä s. 126 a 127.
( 29 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora samotná skutočnosť, že vnútroštátne opatrenie bolo prijaté na účely ochrany národnej bezpečnosti, ktorá zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ, nemôže mať za následok neuplatniteľnosť práva Únie a oslobodiť členské štáty od potrebného dodržiavania tohto práva. Pozri rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International ( C‑623/17 , EU:C:2020:790 , bod 44 a citovaná judikatúra).
( 30 ) Pozri, pokiaľ ide o to, či vzhľadom na cieľ a všeobecnú štruktúru smernice 2008/115 ju treba považovať za uplatniteľnú na rozhodnutie o zákaze vstupu, ak sú členským štátom podľa tejto smernice uložené hmotnoprávne a procesné záruky na účely ochrany základných práv štátnych príslušníkov tretích krajín, rozsudok z 27. apríla 2023, M.D. (Zákaz vstupu do Maďarska) ( C‑528/21 , EU:C:2023:341 , body 77 , 83 a 84 ). Podľa môjho názoru treba zdôrazniť úmysel normotvorcu Únie v tomto zmysle, keďže prípad vážnej hrozby pre národnú bezpečnosť je uvedený najmä v smernici 2008/115, v článku 11 ods. 2 druhej vete.
( 31 ) Pozri v tomto zmysle článok 12 ods. 1 smernice 2008/115. Pozri tiež, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa proporcionality opatrenia, body 39 až 41 týchto návrhov týkajúce sa judikatúry ESĽP.
( 32 ) Pozri článok 13 smernice 2008/115. Pozri tiež, čo sa týka porovnania v oblasti práva na účinný prostriedok nápravy a preskúmania proporcionality dotknutého opatrenia, články 30 a 31 smernice 2004/38, ako aj článok 24 ods. 4 nariadenia 2018/1861. Pozri tiež rozsudok zo 4. októbra 2012, Biankov ( C‑249/11 , EU:C:2012:608 , body 37 , 40 až 42 , 44 a 79 ). Pozri napokon, pokiaľ ide o relevantnosť porovnania so smernicou 2004/38, keď členské štáty využívajú možnosť inšpirovať sa ustanoveniami smernice 2008/115 s cieľom určiť príslušné orgány a definovať postup uplatniteľný na prijatie rozhodnutia o návrate občana Únie, ak tomu nebráni žiadne ustanovenie práva Únie, rozsudok zo 14. septembra 2017, Petrea ( C‑184/16 , EU:C:2017:684 , bod 52 ).
( 33 ) Pozri článok 32 smernice 2004/38 s názvom „Doba platnosti rozhodnutí o zákaze pobytu“, ktorého odsek 1 stanovuje, že „osoby, ktorým bol zakázaný pobyt z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti [alebo verejného zdravia] môžu podať žiadosť o zrušenie zákazu pobytu po primeranom období v závislosti od okolností, a v každom prípade po troch rokoch od výkonu právoplatného rozhodnutia o zákaze pobytu“.
( 34 ) Povinnosť preskúmania stanovená v článku 39 tohto nariadenia súvisí s tým, že v prípade zápisu na účely odopretia vstupu a pobytu nie je stanovená žiadna lehota.
( 35 ) Podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme.
( 36 ) Pozri rozsudok ESĽP, 18. októbra 2006, Üner v. Holandsko (CE:ECHR:2006:1018JUD004641099, bod 54 a citovaná judikatúra).
( 37 ) Pozri rozsudok ESĽP, 18. októbra 2006, Üner v. Holandsko (CE:ECHR:2006:1018JUD004641099, body 57 až 60 a citovaná judikatúra).
( 38 ) Pozri najmä rozsudok ESĽP, 30. novembra 2021, Avci v. Dánsko (CE:ECHR:2021:1130JUD004024019, bod 37 a citovaná judikatúra). Pozri najmä časť o riziku, že dotknutá osoba bude pokračovať v páchaní trestných činov, bod 30 tohto rozsudku.
( 39 ) Pozri najmä rozsudok ESĽP, 30. novembra 2021, Avci v. Dánsko (CE:ECHR:2021:1130JUD004024019, bod 38 a citovaná judikatúra).
( 40 ) Pozri najmä, pokiaľ ide o trvalý zákaz vstupu uložený štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý legálne strávil od troch rokov väčšinu svojej mladosti v Dánsku, analýzu v rozsudku ESĽP, 5. septembra 2023, Al‑Masudi v. Dánsko (CE:ECHR:2023:0905JUD003574021, body 25 až 35).
( 41 ) Pozri najmä rozsudok z 5. septembra 2023 Al‑Masudi v. Dánsko (CE:ECHR:2023:0905JUD003574021, body 33 a 34).
( 42 ) Pozri, pokiaľ ide o rovnakú nemeckú právnu úpravu, ktorú Súdny dvor preskúmal vo svojom rozsudku Filev a Osmani, rozsudok ESĽP, 25. marca 2010, Mutlag v. Nemecko (CE:ECHR:2010:0325JUD004060105, bod 61 a citovaná judikatúra).
( 43 ) Pozri rozhodnutia ESĽP, 7. februára 2017, K2 v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2017:0207DEC004238713, bod 66); ESĽP, 1. februára 2022, Johansen v. Dánsko (CE:ECHR:2022:0201DEC002780119, body 80 až 84), a ESĽP, 22. marca 2022, Laraba v. Dánsko (CE:ECHR:2022:0322DEC002678119, body 31 až 34). Vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozhodnutia, boli zákazy vstupu spojené so stratou štátnej príslušnosti dotknutých osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou. V dvoch posledných rozhodnutiach ESĽP podrobne poukazuje na vyváženie rôznych dotknutých záujmov vnútroštátnymi orgánmi.
( 44 ) Pozri, pokiaľ ide o čisto teoretickú povahu možnosti návratu v prípade zákazu vstupu na neobmedzenú dobu, rozsudky ESĽP, 12. novembra 2024, Sharafane v. Dánsko (CE:ECHR:2024:1112JUD000519923, bod 72), a ESĽP, 12. novembra 2024, Al‑Habeeb v. Dánsko (CE:ECHR:2024:1112JUD001417123, bod 71). Pozri tiež v prípade zákazu na neobmedzenú dobu rozsudok ESĽP, 28. júna 2007, Kaya v. Nemecko (CE:ECHR:2007:0628JUD003175302, bod 69). Pozri, pokiaľ ide o možnosť návratu na územie dotknutého štátu na krátke obdobie, prinajmenšom z dôvodu rodinných vzťahov, najmä rozsudok ESĽP, 15. júla 2025, Miari v. Dánsko (CE:ECHR:2025:0715JUD000285224, bod 45 a citovaná judikatúra).
( 45 ) Pozri bod 13 vyššie.
( 46 ) Pozri § 11 ods. 5a a 5b AufenthG, z ktorého vyplýva, že v prípade teroristickej hrozby majú príslušné orgány mieru voľnej úvahy pri stanovení dĺžky trvania zákazu vstupu (20 rokov alebo neobmedzene), v závislosti od jednotlivých prípadov.
( 47 ) Pozri § 11 ods. 5a tretiu a štvrtú vetu AufenthG, citovaný v bode 9 vyššie.
( ) Pozri na porovnanie článok 32 smernice 2004/38.