C-453/24

62024CC0453

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 3. júla 2025 ( 1 )

Vec C‑453/24 [Hadenov] ( i )

Trestné konanie

I. Úvod

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6, ako aj článku 7 ods. 2 písm. g) a článku 7 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie ( 2 ), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009. ( 3 )

2.

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktoré začal Bezirkshauptmannschaft Neusiedl am See (Okresný správny orgán Neusiedl am See, Rakúsko) (ďalej len „BHM“) s cieľom dosiahnuť v Bulharsku uznanie a výkon peňažnej sankcie uloženej BC v Rakúsku z dôvodu nezaplatenia mýta za diaľnicu.

3.

Článok 7 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2005/214 však stanovuje, že pred rozhodnutím na základe tohto dôvodu o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní rozhodnutia sa príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu musí akýmikoľvek vhodnými prostriedkami poradiť s príslušným orgánom členského štátu pôvodu a v prípade potreby si musí bezodkladne vyžiadať všetky potrebné informácie.

7.

Svojimi otázkami vnútroštátny súd navrhuje Súdnemu dvoru, aby spresnil predmet a rozsah tejto povinnosti porady, ako aj rozdelenie právomocí medzi orgány členského štátu pôvodu a vykonávajúceho členského štátu.

II. Skutkové okolnosti vo veci samej a prejudiciálne otázky

8.

Dňa 24. novembra 2023 BHM vydal rozhodnutie, ktorým uložil BC, bulharskému štátnemu príslušníkovi, peňažnú sankciu vo výške 350 eur (ďalej len „rozhodnutie z 24. novembra 2023“) za porušenie viacerých ustanovení Bundesstrassen Mautgesetz 2002 (zákon o mýte na spolkových cestách) ( 4 ) zo 16. júla 2002. Toto rozhodnutie sa stalo konečným 12. januára 2024.

12.

Vnútroštátny súd z uvedenej zmienky vyvodzuje, že neexistuje dôkaz o tom, že by rozhodnutie z 24. novembra 2023 bolo BC skutočne doručené. Tento súd počas konania o uznanie a výkon tohto rozhodnutia navyše zistil, že BC sa na obecnom úrade prihlásil na dvoch adresách: na „trvalej adrese“, ktorá je uvedená na osvedčení a v uvedenom rozhodnutí, a na „prechodnej adrese“. BC však nebol zastihnuteľný na žiadnej z týchto dvoch adries a ani nie je v kontakte s obhajcom, ktorý mu bol ustanovený súdom.

13.

Tento obhajca nesúhlasí s uznaním a výkonom rozhodnutia z 24. novembra 2023, pričom najmä zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nebolo BC doručené a táto osoba nemohla uplatniť svoje právo podať proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok.

14.

Skutočnosť, že neexistuje dôkaz o tom, že by BC bol riadne informovaný o rozhodnutí z 24. novembra 2023, a konštatovanie vnútroštátneho súdu, podľa ktorého BC nebýva na adrese, na ktorú bolo toto rozhodnutie zaslané, vedú tento súd k záveru, že je uplatniteľný článok 7 ods. 2 písm. g) rámcového rozhodnutia 2005/214. BC totiž nebol osobne ani prostredníctvom splnomocneného zástupcu informovaný o rozhodnutí z 24. novembra 2023 a o svojom práve podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok.

18.

Tento súd konkrétne navrhuje spolupracovať s orgánom, ktorý vydal uvedené rozhodnutie, s cieľom priznať trestanej osobe právo podať opravný prostriedok, keďže táto osoba bola zbavená tohto práva z dôvodu neexistencie skutočného doručenia uvedeného rozhodnutia.

19.

V praxi by príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu kontaktoval príslušný orgán členského štátu pôvodu, aby sa ho opýtal, či vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie nebolo riadne doručené, má trestaná osoba právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, a to buď ako pôvodný opravný prostriedok, ak sa tento orgán domnieva, že lehota na podanie opravného prostriedku nezačala plynúť, alebo z dôvodu odpustenia zmeškania lehoty.

20.

V prvom rade v prípade kladnej odpovede príslušného orgánu členského štátu pôvodu, v ktorej sa prípadne uvedie lehota, v ktorej môže táto osoba podať opravný prostriedok, by príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu mohol s využitím všetkých prostriedkov, ktoré mu poskytuje jeho vnútroštátne právo, riadne oznámiť uvedenej osobe rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie a poučiť ju o tejto lehote na podanie opravného prostriedku. Dôvod neuznania a nevykonania stanovený v článku 7 ods. 2 písm. g) rámcového rozhodnutia 2005/214 by tak už nebol uplatniteľný.

24.

Tento súd uvádza, že bulharské právo ukladá príslušnému orgánu vykonávajúceho členského štátu povinnosť informovať dotknutú osobu o rozhodnutí, ktoré ukladá peňažnú sankciu, a potom túto osobu vypočuť. ( 10 ) Bulharské právo navyše umožňuje tomuto orgánu požadovať dodatočné informácie od orgánu, ktorý vydal toto rozhodnutie, bez toho, aby ukladalo obmedzenia, pokiaľ ide o obsah takej žiadosti. ( 11 ) Bulharské právo okrem toho ukladá bulharskému súdu povinnosť poradiť sa s týmto orgánom pred tým, ako odmietne uznanie rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia. ( 12 )

25.

Bulharské právo ďalej ukladá príslušnému bulharskému súdu povinnosť informovať trestanú osobu o jej právach vo vnútroštátnom konaní týkajúcom sa uznania rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. ( 13 ) Hoci spresňuje, že táto povinnosť sa nemá uplatňovať na konanie o uložení sankcie, ktoré už bolo vedené v členskom štáte pôvodu, vnútroštátny súd sa domnieva, že je možné vykladať túto povinnosť široko. Na základe výslovnej žiadosti orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie, by tak príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu mohol informovať trestanú osobu o právach, ktoré má k dispozícii v rámci konania o vydaní tohto rozhodnutia, najmä o možnostiach podať opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu.

26.

Na podporu svojho navrhovaného riešenia vnútroštátny súd uvádza judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že článok 6 smernice 2012/13 nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej dvojtýždňová lehota na podanie odporu proti trestnému rozkazu začína plynúť od jeho doručenia splnomocnencovi osoby, voči ktorej bol vydaný, pokiaľ má táto osoba od okamihu, keď sa o ňom dozvedela, skutočne k dispozícii dvojtýždňovú lehotu na podanie odporu proti tomuto rozkazu, a to prípadne v nadväznosti na konanie alebo v rámci konania o odpustenie zmeškania lehoty. ( 14 ) Tento súd totiž uvádza, že v tejto situácii má odsúdená osoba právo žiadať a dosiahnuť odpustenie zmeškania lehoty. Podľa uvedeného súdu by mechanizmus, ktorý navrhuje, mohol byť dostatočne účinný, ak by sa rakúske orgány domnievali, že rakúske právo možno vykladať rovnakým alebo podobným spôsobom.

30.

Tento súd totiž uvádza, že toto rámcové rozhodnutie neobsahuje informácie v tomto zmysle. Konkrétne konštatuje, že postup vzájomnej porady upravený článkom 7 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia sa týka zhromažďovania určitých informácií a netýka sa opatrení určených na oznámenie informácií, ku ktorému dovtedy nedošlo.

31.

Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Môžu sa povinnosť uznania podľa článku 6 rámcového rozhodnutia 2005/214, možnosť poradiť sa podľa článku 7 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia, ako aj zásada predchádzania beztrestnosti vykladať v tom zmysle, že ak vykonávajúci orgán zistil, že existuje fakultatívny dôvod odmietnutia podľa článku 7 ods. 2 písm. g) … [uvedeného] rámcového rozhodnutia, tak ho oprávňujú:

a)

Písomné pripomienky predložila Európska komisia.

III. Analýza

33.

Vnútroštátny súd musí rozhodnúť o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia na základe rámcového rozhodnutia 2005/214. Tento súd vychádza z konštatovania, podľa ktorého fakultatívny dôvod neuznania a nevykonania stanovený v článku 7 ods. 2 písm. g) tohto rámcového rozhodnutia možno uplatniť z dôvodu vzájomne rozporných údajov uvedených v osvedčení upravenom v článku 4 uvedeného rámcového rozhodnutia. Uvedený súd tak môže buď odmietnuť uznať a vykonať takéto rozhodnutie alebo ho napriek tomuto konštatovaniu uznať a vykonať.

34.

Pred rozhodnutím sa však vnútroštátny súd pýta, či rámcové rozhodnutie 2005/214 možno vykladať tak, že mu ako príslušnému orgánu vykonávajúceho členského štátu umožňuje napraviť vadu ovplyvňujúcu doručenie predmetného rozhodnutia, ktorá môže viesť k uplatneniu fakultatívneho dôvodu neuznania a nevykonania stanoveného v článku 7 ods. 2 písm. g) tohto rámcového rozhodnutia. Tento súd sa konkrétne pýta na podmienky a rozsah pomoci, ktorú môže poskytnúť príslušnému orgánu členského štátu pôvodu s cieľom odstrániť tento dôvod.

Komisia sa domnieva, že táto otázka má hypotetický charakter, a preto je neprípustná. Uvádza, že podľa článku 7 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2005/214 je príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu povinný poradiť sa s príslušným orgánom členského štátu pôvodu pred rozhodnutím o neuznaní a nevykonaní rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pritom podľa Komisie už konštatoval existenciu dôvodu neuznania a nevykonania upravenú v článku 7 ods. 2 písm. g) tohto rámcového rozhodnutia, čo nemohol urobiť, keďže sa neporadil s príslušným orgánom členského štátu pôvodu. To vedie Komisiu k pochybnostiam o tom, či je prvá otázka relevantná, pokiaľ sa s týmto orgánom neuskutočnila porada.

37.

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, ako je upravená v článku 267 ZFEÚ, prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Ak sa teda otázky položené vnútroštátnymi súdmi týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. ( 17 )

38.

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh predložený vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené. ( 18 )

Toto rámcové rozhodnutie má totiž za cieľ zabezpečiť výkon peňažných sankcií v rámci členských štátov vďaka zásade vzájomného uznávania, a to bez vykonania harmonizácie právnych predpisov týchto štátov týkajúcich sa trestného práva. ( 20 )

42.

Zásada vzájomného uznávania, na ktorej je založená štruktúra rámcového rozhodnutia 2005/214, podľa článku 6 tohto rámcového rozhodnutia znamená, že členské štáty sú v zásade povinné uznať rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažná sankcia a ktoré bolo zaslané v súlade s článkom 4 tohto rámcového rozhodnutia, bez toho, aby boli požadované akékoľvek ďalšie náležitosti, a bezodkladne prijať všetky potrebné opatrenia na jeho výkon, pričom dôvody odmietnutia uznania alebo výkonu takéhoto rozhodnutia sa musia vykladať reštriktívne. ( 21 )

43.

Pokiaľ ide o tieto dôvody, článok 7 uvedeného rámcového rozhodnutia v odsekoch 1 a 2 výslovne vymenúva dôvody neuznania a nevykonania rozhodnutí patriacich do jeho pôsobnosti.

44.

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd kladie dôraz na článok 7 ods. 2 písm. g) rámcového rozhodnutia 2005/214, podľa ktorého príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu môže odmietnuť uznať a vykonať rozhodnutie, ak sa preukáže, že podľa osvedčenia uvedeného v článku 4 tohto rámcového rozhodnutia dotknutá osoba v prípade písomného konania nebola v súlade s právnymi predpismi členského štátu pôvodu osobne alebo prostredníctvom zástupcu oprávneného podľa vnútroštátneho práva poučená o svojom práve podať opravný prostriedok a o lehotách na jeho podanie.

48.

Súdny dvor uviedol, že rámcové rozhodnutie 2005/214 nestanovuje konkrétny spôsob, akým musí byť adresát rozhodnutia v zmysle článku 1 písm. a) tohto rámcového rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá peňažná sankcia, o tomto rozhodnutí informovaný. ( 25 ) Podľa Súdneho dvora normotvorca Únie tým, že tak odkázal na právnu úpravu členských štátov, ponechal týmto členským štátom právomoc, aby rozhodli o spôsobe, ako poučiť dotknutú osobu o jej práve podať opravný prostriedok, o lehote na jeho podanie, ako aj o okamihu, keď táto lehota začína plynúť, pokiaľ je oznámenie skutočne vykonané a pokiaľ sú zaručené dodržanie práva na účinnú súdnu ochranu a výkon práva na obhajobu. ( 26 )

49.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu vyžaduje nielen záruku skutočného a účinného doručenia rozhodnutí, teda ich oznámenia adresátovi, ale aj to, aby takéto oznámenie umožnilo tejto osobe presne sa oboznámiť s dôvodmi, na ktorých je založené rozhodnutie prijaté voči nej, ako aj s opravnými prostriedkami proti takémuto rozhodnutiu a lehotou stanovenou na tento účel, aby mohla účinne brániť svoje práva a rozhodnúť sa s plnou znalosťou veci, či je potrebné napadnúť uvedené rozhodnutie na súde. ( 27 )

53.

Na to, aby sa dospelo k záveru, že trestaná osoba mohla podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým jej bola uložená peňažná sankcia, táto osoba totiž musí vedieť o obsahu tohto rozhodnutia, čo predpokladá, že jej bolo riadne doručené.

54.

Okrem toho poznamenávam, že na účely vymedzenia pojmu „rozhodnutie“ článok 1 písm. a) rámcového rozhodnutia 2005/214 odkazuje konkrétne na „ konečné rozhodnutie, ktoré vyžaduje, aby fyzická alebo právnická osoba zaplatila peňažnú sankciu“. ( 30 ) Okolnosť, že toto ustanovenie vyžaduje „konečnú“ povahu rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia, zdôrazňuje osobitnú dôležitosť, ktorá sa prikladá tomu, že toto rozhodnutie nemožno napadnúť. To zjavne vylučuje rozhodnutia, ktoré sú alebo môžu byť predmetom opravného prostriedku. ( 31 )

55.

Podmienka týkajúca sa konečnej povahy rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia, musí byť teda splnená na to, aby mohlo byť toto rozhodnutie uznané a vykonané vo vykonávajúcom členskom štáte. ( 32 ) V okamihu podania žiadosti príslušným orgánom členského štátu pôvodu smerujúcej k uznaniu a vykonaniu takého rozhodnutia teda už trestaná osoba nemôže mať možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok.

B.

O druhej a tretej otázke

59.

Týmito otázkami, ktoré treba podľa môjho názoru preskúmať spoločne, vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby rozhodol, či sa článok 6, ako aj článok 7 ods. 2 písm. g) a článok 7 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2005/214 majú vykladať v tom zmysle, že ak z porady s príslušným orgánom členského štátu pôvodu na jednej strane vyplýva, že rozhodnutie, ktorým sa v písomnom konaní ukladá peňažná sankcia, nebolo doručené v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu, a to s uvedením práva podať opravný prostriedok, ako aj lehoty na jeho podanie, a na druhej strane že osoba, na ktorú sa vzťahuje sankcia, môže mať podľa právnych predpisov uvedeného členského štátu ešte možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok od okamihu, keď sa o ňom dozvie, príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu je oprávnený doručiť toto rozhodnutie tejto osobe tak, že ju poučí o jej práve podať opravný prostriedok a o lehote na tento úkon, ako aj prerušiť konanie o uznaní a výkone toho istého rozhodnutia až do rozhodnutia o prípadnom opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.

60.

Vnútroštátny súd si tak želá zistiť, či rámcové rozhodnutie 2005/214 možno vykladať tak, že príslušnému orgánu vykonávajúceho členského štátu umožňuje napraviť prípadnú vadu ovplyvňujúcu doručenie predmetného rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia, ktorá môže viesť tento orgán k uplatneniu dôvodu neuznania a nevykonania stanoveného v článku 7 ods. 2 písm. g) tohto rámcového rozhodnutia. Z tohto hľadiska nápravy situácie, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie a v ktorej trestaná osoba nebola informovaná o svojom práve podať opravný prostriedok a o lehote na jeho podanie, sa tento súd najmä pýta, či a v akom rozsahu môže v tejto súvislosti poskytnúť pomoc príslušnému orgánu členského štátu pôvodu.

64.

V prejednávanej veci pripomínam, že podľa vnútroštátneho súdu z osvedčenia upraveného v článku 4 rámcového rozhodnutia 2005/214, ktoré bolo zaslané príslušnému orgánu vykonávajúceho členského štátu, vyplýva, že v súlade s rakúskou právnou úpravou bol BC osobne alebo prostredníctvom príslušného zástupcu poučený o svojom práve podať opravný prostriedok, ako aj o lehote na jeho podanie a že v stanovenej lehote opravný prostriedok nepodal. K tomuto osvedčeniu je pripojené rozhodnutie z 24. novembra 2023 v bulharskom a nemeckom jazyku, v ktorom sa uvádza porušenie, uložená pokuta, spôsob podania opravného prostriedku proti tejto pokute a lehota na jeho podanie, t. j. dva týždne. Zo spôsobu, akým je toto rozhodnutie formulované, navyše vyplýva, že bolo zaslané na účely jeho doručenia trestanej osobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade so zásadou vzájomnej dôvery by mal príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu podľa môjho názoru predpokladať, že trestaná osoba bola poučená o svojom práve podať opravný prostriedok a o lehote na jeho podanie, takže dôvod neuznania a nevykonania stanovený v článku 7 ods. 2 písm. g) tohto rámcového rozhodnutia by sa neuplatniť nemal, pokiaľ sa nepreukáže opak.

65.

Naopak, ak porada s príslušným orgánom členského štátu pôvodu potvrdí pochybnosti príslušného orgánu vykonávajúceho členského štátu a preukáže, že rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie s uvedením práva podať opravný prostriedok, ako aj lehoty na jeho podanie nebolo doručené v súlade s právnou úpravou členského štátu pôvodu, príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu má na základe článku 7 ods. 2 písm. g) rámcového rozhodnutia 2005/214 možnosť odmietnuť uznanie a výkon tohto rozhodnutia.

69.

V tejto súvislosti zo samotného znenia článku 7 ods. 2 písm. g) rámcového rozhodnutia 2005/214 vyplýva, že informovanie trestanej osoby o jej práve podať opravný prostriedok a o lehote na jeho podanie sa musí uskutočniť v súlade s právnou úpravou členského štátu pôvodu . Tento odkaz na právny poriadok členského štátu pôvodu odráža skutočnosť, že túto informáciu musí poskytnúť príslušný orgán členského štátu pôvodu v súlade so svojimi vlastnými právnymi predpismi. Túto fázu týkajúcu sa postupu ukladania sankcie, ktorá sa riadi právnou úpravou členského štátu pôvodu, treba teda odlíšiť od fázy týkajúcej sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie, ktorá sa – ako uvádza článok 9 tohto rámcového rozhodnutia – riadi právnou úpravou vykonávajúceho členského štátu. V súlade s rozdelením právomocí medzi príslušné orgány týchto dvoch členských štátov nemá príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu žiadnu právomoc nahradiť príslušný orgán členského štátu pôvodu tým, že sám informuje trestanú osobu o jej práve podať opravný prostriedok a o lehote na jeho podanie.

70.

Dodávam, že v prípade uvedenom vnútroštátnym súdom, teda v prípade, keď by trestaná osoba mala podľa práva členského štátu pôvodu nové právo podať opravný prostriedok od okamihu, keď sa skutočne dozvedela o rozhodnutí, ktorým sa jej ukladá peňažná sankcia, a uplatnila by toto právo, uznanie a výkon tohto rozhodnutia by viedli k novému konaniu, ktoré by si vyžadovalo zaslanie nového osvedčenia obsahujúceho aktualizované informácie. To vylučuje riešenie navrhované týmto súdom, ktoré spočíva v prerušení pôvodného konania o uznaní a výkone tohto rozhodnutia až do rozhodnutia o prípadnom opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko), odpovedal takto:

Článok 6, ako aj článok 7 ods. 2 písm. g) a článok 7 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,

sa majú vykladať v tomto zmysle, že:

1.

povinnosť príslušného orgánu vykonávajúceho členského štátu poradiť sa s príslušným orgánom členského štátu pôvodu pred tým, ako sa tento prvý uvedený orgán môže v prípade písomného konania rozhodnúť neuznať a nevykonať rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažná sankcia, sa môže týkať existencie možnosti trestanej osoby podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu;

2.

( 5 ) Pozri článok 4 a prílohu k rámcovému rozhodnutiu 2005/214.

( 6 ) Podľa uvedeného ustanovenia ak osvedčenie uvedené v článku 4 rámcového rozhodnutia 2005/214 vedie k domnienke možného porušenia základných práv alebo základných právnych zásad zakotvených v článku 6 ZEÚ, každý členský štát môže namietať proti uznaniu a výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia. V tejto situácii sa uplatňuje postup stanovený v článku 7 ods. 3 rámcového rozhodnutia.

( 7 ) Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1 . Podľa tohto ustanovenia členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr pri podaní obžaloby súdu poskytli podrobné informácie o obvinení vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto činu.

( 8 ) Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 . Podľa tohto ustanovenia sa článok 8 tejto smernice, ktorý je venovaný právu byť prítomný na súdnom konaní, uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že konanie alebo niektoré jeho časti sa majú viesť v písomnej podobe, ak je to v súlade s právom na spravodlivý proces.

( 9 ) Vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok z 5. decembra 2019, Centraal Justitieel Incassobureau (Uznanie a výkon peňažných sankcií) ( C‑671/18 , EU:C:2019:1054 , body 31 , 33 a 44 ).

( 10 ) Pozri článok 16 ods. 4 zakon za priznavane, izpălnenie i izpraštane na aktove za konfiskacija ili otnemane i rešenija za nalagane na finansovi sankcii [zákon o uznávaní, výkone a zasielaní rozhodnutí o konfiškácii a rozhodnutí o uložení peňažných sankcií (DV č. 15 z 23. februára 2010), ďalej len „zákon o uznávaní“].

( 17 ) Pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2021, LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky) [C‑136/20, ďalej len „rozsudok LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky), EU:C:2021:804 , bod 29 a citovaná judikatúra].

( 18 ) Pozri najmä rozsudok LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky) (bod 30 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Pozri najmä rozsudky LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky) (bod 36 a citovaná judikatúra), ako aj Prokuratura Rejonowa Łódź‑Bałuty (bod 22 a citovaná judikatúra).

( 20 ) Pozri najmä rozsudky LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky) (bod 37 a citovaná judikatúra), ako aj Prokuratura Rejonowa Łódź‑Bałuty (bod 23 a citovaná judikatúra).

( 21 ) Pozri najmä rozsudky LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky) (bod 38 a citovaná judikatúra), ako aj Prokuratura Rejonowa Łódź‑Bałuty (bod 24 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Pozri najmä rozsudok Prokuratura Rejonowa Łódź‑Bałuty (bod 26 a citovaná judikatúra).

( 29 ) Pozri najmä rozsudok LU (Vymáhanie pokút za porušenia pravidiel cestnej premávky) (bod 50 a citovaná judikatúra).

( 30 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 31 ) Pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, SF (Európsky zatykač – Záruka vrátenia do vykonávajúceho štátu) ( C‑314/18 , EU:C:2020:191 , bod 52 a citovaná judikatúra).

( 32 ) V rubrike g) bode 1 osvedčenia upraveného v článku 4 rámcového rozhodnutia 2005/214 musí príslušný orgán členského štátu pôvodu uviesť dátum, kedy sa rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie stalo konečným. V rubrike h) bode 1 písm. a) tohto osvedčenia musí tento orgán zaškrtnúť políčko, v ktorom sa uvádza, že toto rozhodnutie bolo vydané s konečnou platnosťou.

( 33 ) Pozri analogicky rozsudok zo 7. júla 2016, Lebek ( C‑70/15 , EU:C:2016:524 , bod 42 ).

( 34 ) Pozri rozsudok z 5. decembra 2019, Centraal Justitieel Incassobureau (Uznanie a výkon peňažných sankcií) ( C‑671/18 , EU:C:2019:1054 , bod 43 ).