C-468/24

proti

Netz Niederösterreich GmbH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht St. Pölten (Krajinský súd St. Pölten, Rakúsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Energia – Dodávka elektriny – Meradlá – Inteligentné meracie zariadenia – Právo spotrebiteľa na odmietnutie – Bezpečnosť údajov prenášaných inteligentnými meracími zariadeniami “

I. Právny rámec

A. Právo Únie

2. Článok 21 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 s názvom „Nárok na inteligentné meracie zariadenie“ stanovuje:

„1. Ak je výsledok zavedenia inteligentných meracích systémov podľa článku 19 ods. 2 negatívny a ak nie sú inteligentné meracie systémy systematicky zavedené, členské štáty zabezpečia, aby mal každý koncový odberateľ za úhradu súvisiacich nákladov a za spravodlivých, primeraných a nákladovo efektívnych podmienok, na požiadanie nárok na montáž inteligentného meracieho zariadenia, alebo prípadne na modernizáciu inteligentného meracieho zariadenia, ktoré:

a) je podľa technických možností vybavené funkciami uvedenými v článku 20 alebo minimálnym súborom funkcií, ktoré stanoví a uverejní členský štát na vnútroštátnej úrovni, a v súlade s prílohou II;

…“

3. Článok 22 ods. 1 uvedenej smernice, nazvaný „Bežné meracie zariadenia“, stanovuje:

„1. Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meracie zariadenia, členské štáty zabezpečia, aby koncovým odberateľom boli poskytnuté individuálne bežné meracie zariadenia, ktoré presne merajú ich skutočnú spotrebu.“

„1. Osobné údaje musia byť:

…

f) spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením, a to prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení (‚integrita a dôvernosť‘).“

7. Článok 13 ods. 1 nariadenia 2016/679 s názvom „Informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby“ stanovuje:

„1. V prípadoch, keď sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, poskytne prevádzkovateľ pri získavaní osobných údajov dotknutej osobe všetky tieto informácie:

a) totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;

9. Podľa § 83 ods. 3 Elektrizitätswirtschafts‑ und ‑organisationsgesetz (ElWOG)( 5 ) (zákon o trhu s elektrickou energiou a jeho organizácii, ďalej len „ElWOG“):

„3. Displej na inteligentnom meradle sa štandardne nastaví tak, že sa môže odčítať len aktuálny stav meradla. Na účely preverenia dodatočných hodnôt uložených v meradle, ktoré sú relevantné pre fakturáciu, sa na základe žiadosti zákazníka sprístupní displej inteligentného meradla v tom zmysle, že sa umožní samotné preverenie týchto hodnôt na základe zobrazenia inteligentného meradla. Toto sprístupnenie sa uskutoční bez poplatku a bez neprimeraných dodatočných nákladov pre končeného spotrebiteľa. …“

10. Podľa § 84a ods. 1 uvedeného zákona:

„1. Odpočet vrátane použitia hodnôt konečného spotrebiteľa meraných každú štvrťhodinu prevádzkovateľom sústavy je možné len s výslovným súhlasom konečného spotrebiteľa alebo na účely splnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dodávke, ktorú si zvolil odberateľ a vychádza z hodnôt meraných každú štvrťhodinu. Bez ohľadu na to smú prevádzkovatelia sústavy tieto údaje z inteligentného meradla odčítať v odôvodnených lokálnych jednotlivých prípadoch aj bez súhlasu konečného spotrebiteľa, pokiaľ je to nevyhnutné na účely zachovania bezpečnej a efektívnej prevádzky sústavy. Súvisiace údaje sa bezodkladne vymažú, ak viac neplnia svoj účel. … Konečný spotrebiteľ bude v prípade odpočtu hodnôt meraných každú štvrťhodinu bez súhlasu bezodkladne informovaný.“

11. Podľa § 1 Intelligente Messgeräte‑Einführungsverordnung( 6 ) (nariadenie, ktorým sa zavádzajú inteligentné meradlá, ďalej len „IME‑VO“):

6. Ak konečný spotrebiteľ odmietne meranie pomocou inteligentného meradla, prevádzkovateľ sústavy jeho žiadosti vyhovie. Prevádzkovateľ sústavy v takom prípade inteligentné meradlá, ktoré sa majú inštalovať alebo už sú nainštalované, nakonfiguruje takým spôsobom, že sa neukladajú a neprenášajú mesačné, denné a štvrťhodinové hodnoty a funkcia vypnutia, ako aj obmedzenia výkonu sa deaktivuje, pričom na meradle musí byť pre konečného spotrebiteľa viditeľná jednotlivá konfigurácia funkcií. Musí byť možný odpočet a prenos stavu počítadla nevyhnutného na účely odpočtu alebo pre obmedzenie spotreby a, pokiaľ meradlo je z technického hľadiska na to spôsobilé, najvyššie štvrťhodinové priemerné zaťaženie (výkon) v rámci kalendárneho roka. Takto konfigurované digitálne meradlá sa pripočítajú k cieľom stanoveným v odseku 1, pokiaľ spĺňajú požiadavky [IMA VO], pri zodpovedajúcom aktivovaní, respektíve programovaní, ktoré sa bezodkladne vykoná na želanie konečného spotrebiteľa.

…“

II. Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

12. Spoločnosť Netz Niederösterreich GmbH, odporkyňa v odvolacom konaní, je prevádzkovateľkou elektrizačnej sústavy v Rakúsku. SR, t. j. odvolateľka, nakupuje elektrinu prostredníctvom sústavy odporkyne od tretieho podniku.

13. Odvolateľka mala k dispozícii analógový elektromer, ktorého kalibrácia však uplynula v decembri 2023. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento elektromer treba nahradiť inteligentným meracím systémom, ktorý spĺňa zákonné požiadavky (ďalej aj „inteligentné meracie zariadenie“).

4. Má sa článok 5 ods. 3 [smernice 2002/58] z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách 2002/58/ES) vykladať v tom zmysle, že pojem ,elektronická komunikačná sieť‘ sa uplatní aj na elektrizačnú sústavu, prostredníctvom ktorej sa prenášajú údaje (údaje o spotrebe, metadáta, osobné identifikačné údaje) podľa účelu článku 20 písm. b) a c), článku 21 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 3 [smernice 2019/944]?

5. Má sa článok 5 ods. 1 písm. f), článok 13, článok 32 ods. 2 [nariadenia 2016/679] a článok 7, článok 8 ods. 1 a 2 [Charty základných práv Európskej únie] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu predpisu [§ 1 ods. 6 IME‑VO], podľa ktorého pre konečného spotrebiteľa musia byť rozoznateľné len jednotlivé konfigurácie intervalu odpočtu, nie však to, či prevádzkovateľ sústavy identifikoval ,odôvodnený jednotlivý prípad‘ (§ 84a ods. 1 ElWOG) a údaje konečného spotrebiteľa načítal pred určeným intervalom?

6. Má sa s prihliadnutím na článok 52 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (2000/C 364/01), ods. 5 preambuly a vysvetlivky k článku 7 Charty základných práv zohľadniť judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd pri výklade článku 20 písm. b) a c), článku 21 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 3 [smernice 2019/944]?“

16. Na žiadosť Súdneho dvora sa tieto návrhy týkajú štvrtej a piatej prejudiciálnej otázky.

17. Účastníci konania vo veci samej, rakúska a fínska vláda a Komisia predložili písomné pripomienky a boli vypočutí na pojednávaní 24. septembra 2025.

21. Inteligentný merací systém zahŕňa zber rôznych typov údajov, od údajov o spotrebe až po osobné údaje. Z tohto dôvodu normotvorca Únie zdôraznil význam toho, aby sa osobné údaje spracúvali v súlade s GDPR.( 16 )

22. V tejto súvislosti poskytuje prejednávaná vec príležitosť preskúmať, ako členské štáty spravujú vzťah medzi energetickou účinnosťou a ochranou údajov.

O prípustnosti

23. Odporkyňa a rakúska vláda spochybňujú prípustnosť štvrtej a piatej prejudiciálnej otázky. Poukazujú na to, že tieto prejudiciálne otázky majú hypotetický charakter, pretože sa týkajú predpokladu, že inteligentné meracie zariadenie je nainštalované, zatiaľ čo v konaní vo veci samej ide o demontáž predchádzajúceho analógového meracieho zariadenia.

24. V tomto ohľade treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že „pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží overovať, platí prezumpcia relevantnosti“( 17 ). Takúto domnienku možno vyvrátiť len za výnimočných okolností, ak je zrejmé, že položená otázka nemá nijakú súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo že Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi informáciami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede.( 18 )

25. Okrem toho duch spolupráce, ktorý je základom mechanizmu prejudiciálneho konania, predpokladá, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie. Pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť.( 19 )

31. V tejto súvislosti treba uviesť, že požiadavky podľa článku 5 ods. 3 smernice 2002/58 sa týkajú výlučne informácií uložených v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa .( 22 )

32. Rovnako treba poznamenať, že v článku 1 bode 1 písm. a) smernice 2008/63( 23 ) o koncových telekomunikačných zariadeniach sa koncové zariadenie vymedzuje ako zariadenie priamo alebo nepriamo pripojené k rozhraniu verejnej telekomunikačnej siete na vysielanie, spracovanie alebo prijatie informácií .( 24 )

33. Je pravda, že vo vykonávacom nariadení 2023/1162 o požiadavkách interoperability( 25 ) sa uvádza že „ak sa… inteligentné meradlá považujú za koncové zariadenia, uplatňuje sa aj [smernica 2002/58],… vrátane článku 5 ods. 3“( 26 ). V tomto nariadení sa však ďalej neuvádza, či sa prirovnanie inteligentných meracích zariadení ku koncovým zariadeniam má alebo nemá považovať za relevantné v prípade verejnej elektrizačnej sústavy. Výklad, podľa ktorého sú inteligentné meradlá koncovými zariadeniami bez ohľadu na to, či má elektrizačná sústava verejnú povahu alebo nie, by podľa môjho názoru mohol byť v rozpore s ostatnými vyššie uvedenými ustanoveniami práva Únie.

34. Z uvedených úvah možno vyvodiť, že na to, aby sa článok 5 ods. 3 smernice 2002/58 vzťahoval na prejednávanú vec, treba v podstate splniť dve podmienky: (a) inteligentné meracie zariadenie musí byť vo vlastníctve spotrebiteľa, a (b) musí byť pripojené k verejnej sieti( 27 ), a to za predpokladu, že inteligentné meracie zariadenie možno považovať za koncové zariadenie.

40. Na úvod je potrebné poznamenať, že odporkyňa, ako aj rakúska vláda na pojednávaní zdôraznili, že § 84a ods. 1 ElWOG týkajúci sa prístupu prevádzkovateľov k údajom v inteligentných meracích zariadeniach v odôvodnených jednotlivých prípadoch sa neuplatňuje, ak je meracie zariadenie nastavené na možnosť „opt‑out“.( 29 ) Ide o dôsledok skutočnosti, že hodnoty spotreby energie sa nezaznamenávajú, čo znemožňuje odčítať hodnoty v prípade uvedenom v § 84a ElWOG.

41. V nadväznosti na uvedené pristúpim k analýze piatej prejudiciálnej otázky a preskúmam, či ustanovenia GDPR bránia § 84a ods. 1 ElWOG.

42. Predovšetkým treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 91 smernice 2019/944, „táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä chartou“. Ďalej sa uvádza, že „je nevyhnutné, aby každé spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice bolo v súlade s [GDPR]…“( 30 ).

43. Podľa článku 23 smernice 2019/944, ktorý má názov „Spravovanie údajov“, členské štáty sú povinné určiť pravidlá prístupu oprávnených osôb k údajom koncového odberateľa a zabezpečiť spravovanie údajov s cieľom zaistiť efektívny a bezpečný prístup k údajom a ich výmenu, ako aj ochranu údajov a bezpečnosť údajov.

44. Pokiaľ ide o článok 5 ods. 1 písm. f), článok 13 a článok 32 ods. 2 GDPR, o ktorých výklad žiada vnútroštátny súd v piatej prejudiciálnej otázke, nie som úplne presvedčený o tom, že článok 5 ods. 1 písm. f) a článok 32 ods. 2 sú v prejednávanej veci relevantné.

45. Článok 5 ods. 1 písm. f) GDPR totiž zakotvuje zásady integrity a dôvernosti, v súlade s ktorými je prevádzkovateľ povinný prijať opatrenia na zaistenie úrovne bezpečnosti primeranej riziku.( 31 ) Článok 32 GDPR špecifikuje povinnosti prevádzkovateľa v súvislosti s bezpečnosťou spracúvania údajov. Podľa odseku 2 tohto článku sa pri posudzovaní takejto úrovne bezpečnosti prihliada „na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie, a to najmä v dôsledku náhodného alebo nezákonného zničenia, straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia osobných údajov… alebo neoprávneného prístupu k takýmto údajom“( 32 ).

50. Domnievam sa, že § 84a ods. 1 ElWOG stanovuje povinnosť uvedenú v článku 23 smernice 2019/944 spravovať údaje s cieľom zabezpečiť prístup k nim a ich efektívnu a bezpečnú výmenu.

51. V § 84a sa totiž výslovne upravuje účel prístupu, pričom sa stanovuje, že údaje sa vymažú, ak už nie sú potrebné. V tomto zmysle § 84a zaručuje bezpečnosť prístupu k údajom a ich výmeny. Zároveň zaručuje ochranu samotných údajov, keďže vyžaduje, aby bol spotrebiteľ v prípade neudelenia súhlasu včas informovaný.

52. Z uvedeného vyplýva, že rakúska právna úprava, konkrétne § 84a ods.1 ElWOG, nie je v rozpore s GDPR za predpokladu, že spotrebiteľ je informovaný o konkrétnom účele uvedenom v § 84a ods. 1. Na základe rovnakých úvah zastávam názor, že rakúska právna úprava nie je v rozpore s článkom 7 a článkom 8 ods. 1 a 2 Charty.

53. Ako ďalej vyplynulo na pojednávaní, som si vedomý toho, že spotrebiteľ môže mať obavy o účinnú ochranu osobných údajov, najmä ak sa prenášajú prostredníctvom zariadení, ako sú elektromery. V tomto ohľade môže byť podľa mňa relevantné poznamenať, že normotvorca Únie nedávno posilnil úroveň ochrany osobných údajov spotrebiteľov prijatím nariadenia (EÚ) 2023/2854( 35 ), ktoré napriek tomu, že sa uplatňuje od 12. septembra 2025, predstavuje ďalšiu záruku pre používateľov „pripojených produktov“( 36 ), pokiaľ ide o včasný prístup k údajom, ktoré tieto nástroje generujú.

54. Na záver sa domnievam, že článok 13 GDPR, ako aj článok 7 a článok 8 ods. 1 a 2 Charty nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia byť pre konečného spotrebiteľa rozoznateľné len jednotlivé konfigurácie intervalu odpočtu, nie však to, či prevádzkovateľ sústavy identifikoval „odôvodnený jednotlivý prípad“ (§ 84a ods. 1 ElWOG) a údaje konečného spotrebiteľa načítal pred určeným intervalom, a to za predpokladu, že spotrebiteľ je aj o tomto konkrétnom účele vopred informovaný.

1 Jazyk prednesu: taliančina.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11).

4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).

5 Bundesgesetz, mit dem die Organisation auf dem Gebiet der Elektrizitätswirtschaft neu geregelt wird (Elektrizitätswirtschafts‑ und ‑organisationsgesetz 2010 – ElWOG 2010) [spolkový zákon o reorganizácii elektroenergetického priemyslu (zákon o elektroenergetike a organizácii elektroenergetiky z roku 2010)]. BGBl. I Nr. 110/2010.

6 Verordnung des Bundesministers für Wirtschaft, Familie und Jugend, mit der die Einführung intelligenter Messgeräte festgelegt wird (Intelligente Messgeräte‑Einführungsverordnung – IME‑VO) [nariadenie spolkového ministra hospodárstva, rodiny a mládeže, ktorým sa zavádzajú inteligentné meradlá (nariadenie o zavedení inteligentných meradiel)]. BGBl. II Nr. 138/2012.

13 Pozri odôvodnenia 11 a 12 smernice 2019/944.

14 Pozri odôvodnenie 52 smernice 2019/944.

15 Pozri odôvodnenie 45 smernice 2019/944.

16 Pozri odôvodnenie 91 smernice 2019/944.

17 Pozri rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ŽP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej) (C‑176/22, EU:C:2023:416, bod 19 a citovaná judikatúra).

18 Pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 46).

25 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1162 zo 6. júna 2023 o požiadavkách interoperability a nediskriminačných a transparentných postupoch prístupu k údajom z merania a o spotrebe (Ú. v. EÚ L 154, 2023, s. 10).

26 Pozri odôvodnenie 16 vykonávacieho nariadenia 2023/1162.

27 Článok 2 bod 8 smernice 2018/1972 vymedzuje pojem „verejná elektronická komunikačná sieť“ ako „elektronická komunikačná sieť, ktorá sa používa úplne alebo prevažne na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete“.

28 Pozri článok 2 bod 1 smernice 2018/1972.

29 Pre úplnosť výkladu zo spisu vyplýva, že prenos hodnôt spotreby môže prebiehať prostredníctvom jednej z troch rôznych konfigurácií: „štandardnej“ konfigurácie, konfigurácie „opt‑in“ alebo konfigurácie „opt‑out“. „Štandardná“ konfigurácia spočíva v prenose denných hodnôt spotreby. Konfigurácia „opt‑in“ zahŕňa prenos hodnôt spotreby v 15‑minútových intervaloch spolu s dennými hodnotami spotreby. Naopak, konfigurácia „opt‑out“ je v protiklade k ostatným dvom konfiguráciám, pretože meracie zariadenie nastavené na túto konfiguráciu ukladá a prenáša len ročnú spotrebu. Po aktivácii konfigurácie „opt‑out“ meracie zariadenie prestane merať elektrinu ako inteligentné meradlo a namiesto toho sa správa ako digitálne meradlo.

30 Pozri tiež článok 23 ods. 3 smernice 2019/944.

36 Pre vymedzenie pojmu „pripojený produkt“ pozri článok 2 bod 5 nariadenia 2023/2854.