C-468/24
ECLI:EU:C:2025:967
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0468
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANDREA BIONDI
prednesené 11. decembra 2025( 1 )
Vec C ‑ 468/24
SR
proti
Netz Niederösterreich GmbH
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht St. Pölten (Krajinský súd St. Pölten, Rakúsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Energia – Dodávka elektriny – Meradlá – Inteligentné meracie zariadenia – Právo spotrebiteľa na odmietnutie – Bezpečnosť údajov prenášaných inteligentnými meracími zariadeniami “
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Článok 20 písm. b) a c) smernice 2019/944( 2 ), nazvaný „Funkcie inteligentných meracích systémov“, stanovuje:
„Ak je výsledok zavedenia inteligentných meracích systémov podľa článku 19 ods. 2 kladný, alebo ak sú inteligentné meracie systémy systematicky zavádzané po 4. júli 2019, členské štáty zavedú inteligentné meracie systémy v súlade s európskymi normami, prílohou II a týmito požiadavkami:
…
b) bezpečnosť inteligentných meracích systémov a dátovej komunikácie sa zabezpečí v súlade s príslušnými pravidlami Únie v oblasti bezpečnosti, pričom sa náležite zohľadnia najlepšie dostupné techniky zabezpečenia najvyššej úrovne ochrany kybernetickej bezpečnosti, berúc do úvahy náklady a zásady proporcionality;
c) súkromie koncových odberateľov a ochrana ich údajov musia byť v súlade s príslušnými pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia;
…“
2. Článok 21 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 s názvom „Nárok na inteligentné meracie zariadenie“ stanovuje:
„1. Ak je výsledok zavedenia inteligentných meracích systémov podľa článku 19 ods. 2 negatívny a ak nie sú inteligentné meracie systémy systematicky zavedené, členské štáty zabezpečia, aby mal každý koncový odberateľ za úhradu súvisiacich nákladov a za spravodlivých, primeraných a nákladovo efektívnych podmienok, na požiadanie nárok na montáž inteligentného meracieho zariadenia, alebo prípadne na modernizáciu inteligentného meracieho zariadenia, ktoré:
a) je podľa technických možností vybavené funkciami uvedenými v článku 20 alebo minimálnym súborom funkcií, ktoré stanoví a uverejní členský štát na vnútroštátnej úrovni, a v súlade s prílohou II;
…“
3. Článok 22 ods. 1 uvedenej smernice, nazvaný „Bežné meracie zariadenia“, stanovuje:
„1. Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meracie zariadenia, členské štáty zabezpečia, aby koncovým odberateľom boli poskytnuté individuálne bežné meracie zariadenia, ktoré presne merajú ich skutočnú spotrebu.“
4. Článok 23 ods. 3 uvedenej smernice, nazvaný „Spravovanie údajov“, stanovuje:
„3. Pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a ich uchovávani[a] na účely tejto smernice musia byť v súlade s príslušným právom Únie.
Spracúvanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.“
5. Článok 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES( 3 ) s názvom „Dôvernosť správy“ stanovuje:
„3. Členské štáty zabezpečia, aby sa ukladanie informácií alebo získavanie prístupu k informáciám, ktoré už boli uložené, v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa povolilo len pod podmienkou, že dotknutý účastník alebo užívateľ dal na to vopred súhlas na základe jasných a komplexných informácií v súlade so smernicou 95/46/ES, okrem iného aj o účeloch spracovania. To nebráni nijakému technickému uloženiu ani prístupu výhradne na účely výkonu prenosu správy prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo ak je to nevyhnutne potrebné na to, aby poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré si účastník alebo užívateľ výslovne vyžiadal, mohol tieto služby poskytnúť.“
6. Článok 5 ods. 1 písm. f) nariadenia 2016/679( 4 ), nazvaný „Zásady spracúvania osobných údajov“, stanovuje:
„1. Osobné údaje musia byť:
…
f) spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením, a to prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení (‚integrita a dôvernosť‘).“
7. Článok 13 ods. 1 nariadenia 2016/679 s názvom „Informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby“ stanovuje:
„1. V prípadoch, keď sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, poskytne prevádzkovateľ pri získavaní osobných údajov dotknutej osobe všetky tieto informácie:
a) totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;
b) kontaktné údaje prípadnej zodpovednej osoby;
c) účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;
…“
8. Článok 32 ods. 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Bezpečnosť spracúvania“, stanovuje:
„2. Pri posudzovaní primeranej úrovne bezpečnosti sa prihliada predovšetkým na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie, a to najmä v dôsledku náhodného alebo nezákonného zničenia, straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávneného prístupu k takýmto údajom.“
B. Rakúske právo
9. Podľa § 83 ods. 3 Elektrizitätswirtschafts‑ und ‑organisationsgesetz (ElWOG)( 5 ) (zákon o trhu s elektrickou energiou a jeho organizácii, ďalej len „ElWOG“):
„3. Displej na inteligentnom meradle sa štandardne nastaví tak, že sa môže odčítať len aktuálny stav meradla. Na účely preverenia dodatočných hodnôt uložených v meradle, ktoré sú relevantné pre fakturáciu, sa na základe žiadosti zákazníka sprístupní displej inteligentného meradla v tom zmysle, že sa umožní samotné preverenie týchto hodnôt na základe zobrazenia inteligentného meradla. Toto sprístupnenie sa uskutoční bez poplatku a bez neprimeraných dodatočných nákladov pre končeného spotrebiteľa. …“
10. Podľa § 84a ods. 1 uvedeného zákona:
„1. Odpočet vrátane použitia hodnôt konečného spotrebiteľa meraných každú štvrťhodinu prevádzkovateľom sústavy je možné len s výslovným súhlasom konečného spotrebiteľa alebo na účely splnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dodávke, ktorú si zvolil odberateľ a vychádza z hodnôt meraných každú štvrťhodinu. Bez ohľadu na to smú prevádzkovatelia sústavy tieto údaje z inteligentného meradla odčítať v odôvodnených lokálnych jednotlivých prípadoch aj bez súhlasu konečného spotrebiteľa, pokiaľ je to nevyhnutné na účely zachovania bezpečnej a efektívnej prevádzky sústavy. Súvisiace údaje sa bezodkladne vymažú, ak viac neplnia svoj účel. … Konečný spotrebiteľ bude v prípade odpočtu hodnôt meraných každú štvrťhodinu bez súhlasu bezodkladne informovaný.“
11. Podľa § 1 Intelligente Messgeräte‑Einführungsverordnung( 6 ) (nariadenie, ktorým sa zavádzajú inteligentné meradlá, ďalej len „IME‑VO“):
„1. Každý prevádzkovateľ sústavy:
(1) …
(2) má… v rámci technických možností do konca roku 2024 vybaviť aspoň 95 % meracích bodov napojených do jeho sústavy inteligentnými meradlami (§ 7 ods. 1 bod 31 ElWOG 2010) podľa ustanovení… [IMA‑VO]( 7 ), pričom sa zohľadní prenos prostredníctvom rozvodov.
…
4. Prevádzkovatelia sústavy bezodkladne informujú konečných spotrebiteľov o inštalácii inteligentného meradla, ako aj o rámcových podmienkach, ktoré sú s tým spojené. …
…
6. Ak konečný spotrebiteľ odmietne meranie pomocou inteligentného meradla, prevádzkovateľ sústavy jeho žiadosti vyhovie. Prevádzkovateľ sústavy v takom prípade inteligentné meradlá, ktoré sa majú inštalovať alebo už sú nainštalované, nakonfiguruje takým spôsobom, že sa neukladajú a neprenášajú mesačné, denné a štvrťhodinové hodnoty a funkcia vypnutia, ako aj obmedzenia výkonu sa deaktivuje, pričom na meradle musí byť pre konečného spotrebiteľa viditeľná jednotlivá konfigurácia funkcií. Musí byť možný odpočet a prenos stavu počítadla nevyhnutného na účely odpočtu alebo pre obmedzenie spotreby a, pokiaľ meradlo je z technického hľadiska na to spôsobilé, najvyššie štvrťhodinové priemerné zaťaženie (výkon) v rámci kalendárneho roka. Takto konfigurované digitálne meradlá sa pripočítajú k cieľom stanoveným v odseku 1, pokiaľ spĺňajú požiadavky [IMA VO], pri zodpovedajúcom aktivovaní, respektíve programovaní, ktoré sa bezodkladne vykoná na želanie konečného spotrebiteľa.
…“
II. Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
12. Spoločnosť Netz Niederösterreich GmbH, odporkyňa v odvolacom konaní, je prevádzkovateľkou elektrizačnej sústavy v Rakúsku. SR, t. j. odvolateľka, nakupuje elektrinu prostredníctvom sústavy odporkyne od tretieho podniku.
13. Odvolateľka mala k dispozícii analógový elektromer, ktorého kalibrácia však uplynula v decembri 2023. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento elektromer treba nahradiť inteligentným meracím systémom, ktorý spĺňa zákonné požiadavky (ďalej aj „inteligentné meracie zariadenie“).
14. Keďže odvolateľka odmietla demontáž predchádzajúceho analógového elektromera, odporkyňa podala žalobu na Bezirksgericht Tulln (Okresný súd Tulln, Rakúsko) s cieľom demontovať predchádzajúci elektromer. Odvolateľka podala proti rozsudku uvedeného súdu prvej inštancie odvolanie na Landesgericht St. Pölten (Krajinský súd St. Pölten, Rakúsko), t. j. vnútroštátny súd.
15. Vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru šesť prejudiciálnych otázok:
„1. Má sa článok 22 [smernice 2019/944] v spojení s prílohou II smernice 2019/944 vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ sústavy má [zohľadniť] žiadosť konečného spotrebiteľa, že nechce mať inteligentné meradlo a v tomto prípade je povinný konečnému spotrebiteľovi namiesto inteligentného meracieho systému poskytnúť bežné meracie zariadenie?
2. Má sa článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/32 z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (smernica 2014/32/EÚ)( 8 ), ktorý bližšie definuje ,meradlo‘ v zmysle osobitných príloh pre meradlá III až XII [elektromery na meranie činnej elektrickej energie (MI‑003)] v spojení s článkom 20 písm. b) a c) a článkom 23 ods. 3 [smernice 2019/944] vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva [§7 ods. 1 bod 31 ElWOG], ktoré neurčuje konkrétne požiadavky pre bezpečnosť údajov z meradiel?
3. Má sa pri výklade článku 20 písm. b) a c), článku 21 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 3 [smernice 2019/944] zohľadniť aj článok 6 ods. 1 smernice 85/374//EHS (smernica o zodpovednosti za chybné výrobky)( 9 ), zmenenej smernicou 1999/34/ES( 10 )?
4. Má sa článok 5 ods. 3 [smernice 2002/58] z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách 2002/58/ES) vykladať v tom zmysle, že pojem ,elektronická komunikačná sieť‘ sa uplatní aj na elektrizačnú sústavu, prostredníctvom ktorej sa prenášajú údaje (údaje o spotrebe, metadáta, osobné identifikačné údaje) podľa účelu článku 20 písm. b) a c), článku 21 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 3 [smernice 2019/944]?
5. Má sa článok 5 ods. 1 písm. f), článok 13, článok 32 ods. 2 [nariadenia 2016/679] a článok 7, článok 8 ods. 1 a 2 [Charty základných práv Európskej únie] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu predpisu [§ 1 ods. 6 IME‑VO], podľa ktorého pre konečného spotrebiteľa musia byť rozoznateľné len jednotlivé konfigurácie intervalu odpočtu, nie však to, či prevádzkovateľ sústavy identifikoval ,odôvodnený jednotlivý prípad‘ (§ 84a ods. 1 ElWOG) a údaje konečného spotrebiteľa načítal pred určeným intervalom?
6. Má sa s prihliadnutím na článok 52 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (2000/C 364/01), ods. 5 preambuly a vysvetlivky k článku 7 Charty základných práv zohľadniť judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd pri výklade článku 20 písm. b) a c), článku 21 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 3 [smernice 2019/944]?“
16. Na žiadosť Súdneho dvora sa tieto návrhy týkajú štvrtej a piatej prejudiciálnej otázky.
17. Účastníci konania vo veci samej, rakúska a fínska vláda a Komisia predložili písomné pripomienky a boli vypočutí na pojednávaní 24. septembra 2025.
III. Analýza
Úvodné poznámky
O energetickej účinnosti a ochrane údajov
18. Prejednávaná vec je súčasťou špecifického regulačného a technologického rámca, v ktorom sa digitalizácia energetického sektora považuje za nevyhnutný prvok na dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti a environmentálnej udržateľnosti stanovených právom Únie.
19. Smernica 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou konkrétne nabáda členské štáty, aby zaviedli inteligentné meracie systémy( 11 ) (ďalej aj „inteligentné meracie zariadenie“), ktoré spotrebiteľom umožnia prístup k informáciám o ich spotrebe energie v reálnom čase alebo takmer v reálnom čase, ako aj aktívnu účasť na energetickej transformácii.( 12 )
20. Zámerom normotvorcu Únie bolo tiež dosiahnuť, aby spotrebitelia niesli väčšiu zodpovednosť za svoju spotrebu energie, a to s cieľom zvýšiť ich podiel na trhu, a zároveň im zaručiť slobodný výber dodávateľov.( 13 ) Na zaangažovanie spotrebiteľov sú potrebné technológie, ako sú napríklad inteligentné meracie systémy. Tieto systémy prevádzkovateľom okrem iného umožňujú získať lepší prehľad o ich sieťach a znížiť náklady na ich prevádzku a údržbu.( 14 ) V tejto súvislosti smernica 2019/944 stanovuje práva a povinnosti aj pre prevádzkovateľov distribučných sústav.( 15 )
21. Inteligentný merací systém zahŕňa zber rôznych typov údajov, od údajov o spotrebe až po osobné údaje. Z tohto dôvodu normotvorca Únie zdôraznil význam toho, aby sa osobné údaje spracúvali v súlade s GDPR.( 16 )
22. V tejto súvislosti poskytuje prejednávaná vec príležitosť preskúmať, ako členské štáty spravujú vzťah medzi energetickou účinnosťou a ochranou údajov.
O prípustnosti
23. Odporkyňa a rakúska vláda spochybňujú prípustnosť štvrtej a piatej prejudiciálnej otázky. Poukazujú na to, že tieto prejudiciálne otázky majú hypotetický charakter, pretože sa týkajú predpokladu, že inteligentné meracie zariadenie je nainštalované, zatiaľ čo v konaní vo veci samej ide o demontáž predchádzajúceho analógového meracieho zariadenia.
24. V tomto ohľade treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že „pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží overovať, platí prezumpcia relevantnosti“( 17 ). Takúto domnienku možno vyvrátiť len za výnimočných okolností, ak je zrejmé, že položená otázka nemá nijakú súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo že Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi informáciami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede.( 18 )
25. Okrem toho duch spolupráce, ktorý je základom mechanizmu prejudiciálneho konania, predpokladá, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie. Pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť.( 19 )
26. Zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, že zámerom vnútroštátneho súdu je objasniť pôsobnosť určitých ustanovení práva Únie s cieľom poskytnúť výklad vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie. Vnútroštátny súd odôvodnil relevantnosť otázok vo vzťahu k predmetu sporu, pričom vysvetlil, že odpoveď na tieto otázky môže mať vplyv na výsledok konania vo veci samej.
27. Z uvedeného vyplýva, že položené otázky nemožno považovať za čisto hypotetické.
A. O štvrtej prejudiciálnej otázke
28. Štvrtou prejudiciálnou otázkou žiada vnútroštátny súd v podstate o rozhodnutie, či možno požiadavky na ukladanie informácií alebo získavanie prístupu k informáciám uloženým v koncovom zariadení k elektrickej komunikačnej sieti podľa článku 5 ods. 3 smernice 2002/58 uplatniť na elektrizačnú sústavu, prostredníctvom ktorej možno prenášať osobné údaje na účely článku 20 písm. b) a c), článku 21 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 3 smernice 2019/944.
29. Predovšetkým sa domnievam, že článok 21 ods. 1 smernice 2019/944 nie je v prejednávanej veci relevantný, keďže upravuje situáciu, v ktorej sa zavedenie inteligentných meracích systémov v konkrétnom členskom štáte posúdilo negatívne. Zo spisu vyplýva, že v Rakúsku sa zavedenie týchto systémov na základe analýzy nákladov a prínosov( 20 ) posúdilo kladne, pričom uvedená analýza sa následne stala základom pre prijatie IME‑VO.
30. Vzhľadom na uvedené je na účely zodpovedania tejto prejudiciálnej otázky v podstate potrebné preskúmať, či pojem „elektrizačná sústava“ môže byť súčasťou pojmu „elektronická komunikačná sieť“( 21 ).
31. V tejto súvislosti treba uviesť, že požiadavky podľa článku 5 ods. 3 smernice 2002/58 sa týkajú výlučne informácií uložených v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa .( 22 )
32. Rovnako treba poznamenať, že v článku 1 bode 1 písm. a) smernice 2008/63( 23 ) o koncových telekomunikačných zariadeniach sa koncové zariadenie vymedzuje ako zariadenie priamo alebo nepriamo pripojené k rozhraniu verejnej telekomunikačnej siete na vysielanie, spracovanie alebo prijatie informácií .( 24 )
33. Je pravda, že vo vykonávacom nariadení 2023/1162 o požiadavkách interoperability( 25 ) sa uvádza že „ak sa… inteligentné meradlá považujú za koncové zariadenia, uplatňuje sa aj [smernica 2002/58],… vrátane článku 5 ods. 3“( 26 ). V tomto nariadení sa však ďalej neuvádza, či sa prirovnanie inteligentných meracích zariadení ku koncovým zariadeniam má alebo nemá považovať za relevantné v prípade verejnej elektrizačnej sústavy. Výklad, podľa ktorého sú inteligentné meradlá koncovými zariadeniami bez ohľadu na to, či má elektrizačná sústava verejnú povahu alebo nie, by podľa môjho názoru mohol byť v rozpore s ostatnými vyššie uvedenými ustanoveniami práva Únie.
34. Z uvedených úvah možno vyvodiť, že na to, aby sa článok 5 ods. 3 smernice 2002/58 vzťahoval na prejednávanú vec, treba v podstate splniť dve podmienky: (a) inteligentné meracie zariadenie musí byť vo vlastníctve spotrebiteľa, a (b) musí byť pripojené k verejnej sieti( 27 ), a to za predpokladu, že inteligentné meracie zariadenie možno považovať za koncové zariadenie.
35. Na pojednávaní sa však preukázalo, že elektrizačná sústava v Rakúsku nie je verejná a inteligentné meracie zariadenie nie je vo vlastníctve spotrebiteľa.
36. Okrem toho, ako bližšie uviedla rakúska vláda, hlavným účelom elektrizačnej sústavy v prejednávanej veci je dodávanie elektriny a nie prenos signálov, čo je naopak prípad elektronickej komunikačnej siete.( 28 )
37. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nemôžu byť splnené dve vyššie uvedené podmienky, aby bolo možné uplatniť požiadavky na ukladanie informácií podľa článku 5 ods. 3 smernice 2002/58. V každom prípade je úlohou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, či sú dané podmienky v prejednávanej veci splnené.
38. Z uvedených dôvodov sa článok 5 ods. 3 smernice 2002/58, s výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom, nevzťahuje na prípad, v ktorom meracie zariadenie nie je vo vlastníctve spotrebiteľa a je pripojené k súkromnej sieti.
B. O piatej prejudiciálnej otázke
39. Piatou prejudiciálnou otázkou žiada vnútroštátny súd o rozhodnutie, či článok 5 ods. 1 písm. f), článok 13 a článok 32 ods. 2 GDPR, ako aj články 7 a 8 ods. 1 a 2 Charty bránia ustanoveniu rakúskeho práva (konkrétne § 1 ods. 6 IME‑VO a § 84a ods. 1 ElWOG), podľa ktorého pre spotrebiteľa musia byť rozoznateľné len jednotlivé konfigurácie intervalu odpočtu, nie však to, či prevádzkovateľ sústavy identifikoval „odôvodnený jednotlivý prípad“ a údaje spotrebiteľa načítal pred určeným intervalom.
40. Na úvod je potrebné poznamenať, že odporkyňa, ako aj rakúska vláda na pojednávaní zdôraznili, že § 84a ods. 1 ElWOG týkajúci sa prístupu prevádzkovateľov k údajom v inteligentných meracích zariadeniach v odôvodnených jednotlivých prípadoch sa neuplatňuje, ak je meracie zariadenie nastavené na možnosť „opt‑out“.( 29 ) Ide o dôsledok skutočnosti, že hodnoty spotreby energie sa nezaznamenávajú, čo znemožňuje odčítať hodnoty v prípade uvedenom v § 84a ElWOG.
41. V nadväznosti na uvedené pristúpim k analýze piatej prejudiciálnej otázky a preskúmam, či ustanovenia GDPR bránia § 84a ods. 1 ElWOG.
42. Predovšetkým treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 91 smernice 2019/944, „táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä chartou“. Ďalej sa uvádza, že „je nevyhnutné, aby každé spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice bolo v súlade s [GDPR]…“( 30 ).
43. Podľa článku 23 smernice 2019/944, ktorý má názov „Spravovanie údajov“, členské štáty sú povinné určiť pravidlá prístupu oprávnených osôb k údajom koncového odberateľa a zabezpečiť spravovanie údajov s cieľom zaistiť efektívny a bezpečný prístup k údajom a ich výmenu, ako aj ochranu údajov a bezpečnosť údajov.
44. Pokiaľ ide o článok 5 ods. 1 písm. f), článok 13 a článok 32 ods. 2 GDPR, o ktorých výklad žiada vnútroštátny súd v piatej prejudiciálnej otázke, nie som úplne presvedčený o tom, že článok 5 ods. 1 písm. f) a článok 32 ods. 2 sú v prejednávanej veci relevantné.
45. Článok 5 ods. 1 písm. f) GDPR totiž zakotvuje zásady integrity a dôvernosti, v súlade s ktorými je prevádzkovateľ povinný prijať opatrenia na zaistenie úrovne bezpečnosti primeranej riziku.( 31 ) Článok 32 GDPR špecifikuje povinnosti prevádzkovateľa v súvislosti s bezpečnosťou spracúvania údajov. Podľa odseku 2 tohto článku sa pri posudzovaní takejto úrovne bezpečnosti prihliada „na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie, a to najmä v dôsledku náhodného alebo nezákonného zničenia, straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia osobných údajov… alebo neoprávneného prístupu k takýmto údajom“( 32 ).
46. Otázka položená vnútroštátnym súdom v prejednávanej veci sa týka povinnosti prevádzkovateľa informovať spotrebiteľa v prípade, že odčítava údaje v „odôvodnenom jednotlivom prípade“. Z tohto dôvodu keďže článok 5 ods. 1 písm. f) a článok 32 ods. 2 GDPR nie sú podľa môjho názoru v prejednávanej veci relevantné, v rámci mojej analýzy sa zameriam na článok 13.
47. V uvedenom článku sa vymenúvajú informácie, ktoré je prevádzkovateľ zodpovedný za spracúvanie údajov (v prejednávanej veci ide o prevádzkovateľa sústavy) povinný poskytnúť dotknutej osobe (spotrebiteľovi) „pri získavaní osobných údajov“. Medzi informácie, ktoré sa majú poskytnúť, patria aj účely spracúvania, na ktoré sú tieto údaje určené, a právny základ tohto spracúvania.( 33 ) Podľa článku 13 ods. 4 GDPR sa však uvedená informačná povinnosť neuplatňuje, ak dotknutá osoba už má dané informácie.
48. Pokiaľ ide o rakúsku právnu úpravu, § 84a ods. 1 ElWOG výslovne stanovuje účel, na ktorý môžu mať prevádzkovatelia sústav v „odôvodnených jednotlivých“ prípadoch prostredníctvom inteligentného meracieho zariadenia prístup k týmto údajom. Účelom je, ak je to nevyhnutné na zachovanie bezpečnej a efektívnej prevádzky sústavy. Okrem toho sa stanovuje, že „súvisiace údaje sa bezodkladne vymažú, ak viac nie sú potrebné pre splnenie účelu. … Konečný spotrebiteľ sa v prípade odpočtu hodnôt meraných každú štvrťhodinu bez súhlasu bezodkladne informuje“.
49. Ako poukázala odporkyňa vo svojich pripomienkach, § 84a ods. 1 ElWOG bol prebraný do všeobecných podmienok prístupu k distribučnej sieti spoločnosti Netz Niederösterreich GmbH( 34 ), ktoré možno považovať za súčasť zmluvy uzavretej so spotrebiteľom pri inštalácii inteligentného meracieho zariadenia alebo pred touto inštaláciou.
50. Domnievam sa, že § 84a ods. 1 ElWOG stanovuje povinnosť uvedenú v článku 23 smernice 2019/944 spravovať údaje s cieľom zabezpečiť prístup k nim a ich efektívnu a bezpečnú výmenu.
51. V § 84a sa totiž výslovne upravuje účel prístupu, pričom sa stanovuje, že údaje sa vymažú, ak už nie sú potrebné. V tomto zmysle § 84a zaručuje bezpečnosť prístupu k údajom a ich výmeny. Zároveň zaručuje ochranu samotných údajov, keďže vyžaduje, aby bol spotrebiteľ v prípade neudelenia súhlasu včas informovaný.
52. Z uvedeného vyplýva, že rakúska právna úprava, konkrétne § 84a ods.1 ElWOG, nie je v rozpore s GDPR za predpokladu, že spotrebiteľ je informovaný o konkrétnom účele uvedenom v § 84a ods. 1. Na základe rovnakých úvah zastávam názor, že rakúska právna úprava nie je v rozpore s článkom 7 a článkom 8 ods. 1 a 2 Charty.
53. Ako ďalej vyplynulo na pojednávaní, som si vedomý toho, že spotrebiteľ môže mať obavy o účinnú ochranu osobných údajov, najmä ak sa prenášajú prostredníctvom zariadení, ako sú elektromery. V tomto ohľade môže byť podľa mňa relevantné poznamenať, že normotvorca Únie nedávno posilnil úroveň ochrany osobných údajov spotrebiteľov prijatím nariadenia (EÚ) 2023/2854( 35 ), ktoré napriek tomu, že sa uplatňuje od 12. septembra 2025, predstavuje ďalšiu záruku pre používateľov „pripojených produktov“( 36 ), pokiaľ ide o včasný prístup k údajom, ktoré tieto nástroje generujú.
54. Na záver sa domnievam, že článok 13 GDPR, ako aj článok 7 a článok 8 ods. 1 a 2 Charty nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia byť pre konečného spotrebiteľa rozoznateľné len jednotlivé konfigurácie intervalu odpočtu, nie však to, či prevádzkovateľ sústavy identifikoval „odôvodnený jednotlivý prípad“ (§ 84a ods. 1 ElWOG) a údaje konečného spotrebiteľa načítal pred určeným intervalom, a to za predpokladu, že spotrebiteľ je aj o tomto konkrétnom účele vopred informovaný.
IV. Návrh
55. Na základe všetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Landesgericht St. Pölten (Krajinský súd St. Pölten, Rakúsko), takto:
Článok 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií, sa má vykladať v tom zmysle, že:
pojem „elektronická komunikačná sieť“ sa nevzťahuje na elektrizačnú sústavu, prostredníctvom ktorej sa prenášajú údaje (údaje o spotrebe, metadáta, osobné identifikačné údaje) na účely článku 20 písm. b) a c) a článku 23 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, ak elektrizačná sústava nie je verejná a inteligentné meracie zariadenie nie je vo vlastníctve spotrebiteľa.
Článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, vykladaný s ohľadom na články 7 a 8 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať vtom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia byť pre konečného spotrebiteľa rozoznateľné len jednotlivé konfigurácie intervalu odpočtu, nie však to, či prevádzkovateľ sústavy identifikoval „odôvodnený jednotlivý prípad“ a údaje konečného spotrebiteľa načítal pred určeným intervalom, ak bol spotrebiteľ o tomto konkrétnom účele vopred informovaný.
1 Jazyk prednesu: taliančina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11).
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).
5 Bundesgesetz, mit dem die Organisation auf dem Gebiet der Elektrizitätswirtschaft neu geregelt wird (Elektrizitätswirtschafts‑ und ‑organisationsgesetz 2010 – ElWOG 2010) [spolkový zákon o reorganizácii elektroenergetického priemyslu (zákon o elektroenergetike a organizácii elektroenergetiky z roku 2010)]. BGBl. I Nr. 110/2010.
6 Verordnung des Bundesministers für Wirtschaft, Familie und Jugend, mit der die Einführung intelligenter Messgeräte festgelegt wird (Intelligente Messgeräte‑Einführungsverordnung – IME‑VO) [nariadenie spolkového ministra hospodárstva, rodiny a mládeže, ktorým sa zavádzajú inteligentné meradlá (nariadenie o zavedení inteligentných meradiel)]. BGBl. II Nr. 138/2012.
7 Verordnung der E‑Control, mit der die Anforderungen an intelligente Messgeräte bestimmt werden (Intelligente Messgeräte‑AnforderungsVO 2011 – IMA‑VO 2011) [nariadenie úradu E‑Control, ktorým sa stanovujú požiadavky na inteligentné meradlá (nariadenie o požiadavkách na inteligentné meradlá)]. BGBl. II Nr. 339/2011.
8 Ú. v. EÚ L 96, 2014, s. 149.
9 Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. EÚ L 210, 1985, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257).
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES zo dňa 10. mája 1999, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 85/374/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. EÚ L 141, 1999, s. 20; Mim. vyd. 15/004, s. 147).
11 Článok 2 bod 23 smernice 2019/944 vymedzuje „inteligentný merací systém“ ako „elektronický systém schopný merať elektrinu napájanú do siete alebo elektrinu spotrebovanú zo siete, ktorý poskytuje viac informácií než bežné meracie zariadenie a ktorý je schopný formou elektronickej komunikácie vysielať a prijímať údaje na účely informovania, monitorovania a regulácie“. Inteligentný merací systém sa líši od „bežného meracieho zariadenia“, keďže podľa vymedzenia tohto pojmu v článku 2 bode 22 uvedenej smernice ide o „analógové alebo elektronické meracie zariadenie bez schopnosti vysielať a prijímať údaje“.
12 Pozri najmä odôvodnenia 10, 49, 52 a 54 smernice 2019/944.
13 Pozri odôvodnenia 11 a 12 smernice 2019/944.
14 Pozri odôvodnenie 52 smernice 2019/944.
15 Pozri odôvodnenie 45 smernice 2019/944.
16 Pozri odôvodnenie 91 smernice 2019/944.
17 Pozri rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ŽP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej) (C‑176/22, EU:C:2023:416, bod 19 a citovaná judikatúra).
18 Pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 46).
19 Pozri rozsudok z 25. júna 2024, Ilva a i. (C‑626/22, EU:C:2024:542, bod 46 a citovaná judikatúra).
20 PWC Austria pre regulačný orgán pre elektrickú energiu E‑Control, Studie zur Analyse der Kosten Nutzen einer österreichweiten Einführung von Smart Metering, jún 2010, dostupné na tejto webovej stránke: https://www.e‑control.at/documents/1785851/1811528/pwc‑austria‑smart‑metering‑e‑control‑06‑2010.pdf/b68eb019‑b6bf‑444d‑b4fb‑95f3d05727ca?t=1413906565472b68eb019‑b6bf‑444d‑b4fb‑95f3d05727ca
21 Pojem „elektronická komunikačná sieť“ sa vymedzuje v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36).
22 Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Okrem iného, ako konštatoval Súdny dvor v rozsudku z 1. októbra 2019, Planet49 (C‑673/17, EU:C:2019:80), ochrana podľa článku 5 ods. 3 sa uplatňuje na akékoľvek informácie uložené v koncovom zariadení bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o osobné údaje (body 68 až 70).
23 Smernica Komisie 2008/63/ES z 20. júna 2008 o hospodárskej súťaži na trhoch s koncovými telekomunikačnými zariadeniami (Ú. v. EÚ L 162, 2008, s. 20).
24 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
25 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1162 zo 6. júna 2023 o požiadavkách interoperability a nediskriminačných a transparentných postupoch prístupu k údajom z merania a o spotrebe (Ú. v. EÚ L 154, 2023, s. 10).
26 Pozri odôvodnenie 16 vykonávacieho nariadenia 2023/1162.
27 Článok 2 bod 8 smernice 2018/1972 vymedzuje pojem „verejná elektronická komunikačná sieť“ ako „elektronická komunikačná sieť, ktorá sa používa úplne alebo prevažne na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete“.
28 Pozri článok 2 bod 1 smernice 2018/1972.
29 Pre úplnosť výkladu zo spisu vyplýva, že prenos hodnôt spotreby môže prebiehať prostredníctvom jednej z troch rôznych konfigurácií: „štandardnej“ konfigurácie, konfigurácie „opt‑in“ alebo konfigurácie „opt‑out“. „Štandardná“ konfigurácia spočíva v prenose denných hodnôt spotreby. Konfigurácia „opt‑in“ zahŕňa prenos hodnôt spotreby v 15‑minútových intervaloch spolu s dennými hodnotami spotreby. Naopak, konfigurácia „opt‑out“ je v protiklade k ostatným dvom konfiguráciám, pretože meracie zariadenie nastavené na túto konfiguráciu ukladá a prenáša len ročnú spotrebu. Po aktivácii konfigurácie „opt‑out“ meracie zariadenie prestane merať elektrinu ako inteligentné meradlo a namiesto toho sa správa ako digitálne meradlo.
30 Pozri tiež článok 23 ods. 3 smernice 2019/944.
31 Pozri rozsudok z 21. decembra 2023, Krankenversicherung Nordrhein (C‑667/21, EU:C:2023:1022, bod 68).
32 Pozri rozsudok z 25. januára 2024, MediaMarktSaturn (C‑687/21, EU:C:2024:72, bod 37).
33 Pozri tiež rozsudok z 11. júla 2024, Meta Platforms Ireland (Žaloba v zastúpení) (C‑757/22, EU:C:2024:598, bod 54).
34 Ako uvádza Netz Niederösterreich GmbH vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, v bode XIV všeobecných podmienok prístupu k distribučnej sieti spoločnosti Netz Niederösterreich GmbH [Allgemeine Bedingungen für den Zugang zum Verteilernetz der Netz Niederösterreich GmbH] sa výslovne stanovuje, že „na účely zabezpečenia bezpečného a efektívneho fungovania sústavy možno hodnoty v odôvodnených jednotlivých prípadoch zaznamenávať každú štvrťhodinu aj bez súhlasu odberateľa sústavy, pričom v takom prípade je o tom odberateľ bezodkladne informovaný. Okrem toho možno hodnoty zaznamenávať každú štvrťhodinu na príkaz BMWFW [Bundesministerium für Wissenschaft, Forschung und Wirtschaft] alebo regulačného orgánu na účely uvedené v § 84a ods. 1 ELWOG 2010, za predpokladu, že sa bezprostredne po odčítaní započítajú a následne anonymizujú“. Netz Niederösterreich GmbH tiež tvrdí, že zmluva uzavretá so spotrebiteľom je v súlade s uvedenými všeobecnými podmienkami, ktoré boli schválené regulačným orgánom pre elektrickú energiu E‑Control 18. júna 2014.
35 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ L 2023/2854, 2023).
36 Pre vymedzenie pojmu „pripojený produkt“ pozri článok 2 bod 5 nariadenia 2023/2854.