C-473/24
ECLI:EU:C:2025:676
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CC0473
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CC0473
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
RIMVYDAS NORKUS
prednesené 4. septembra 2025 ( 1 )
Vec C‑473/24
Speyer & Grund GmbH & Co. KG
proti
Werner & Mertz GmbH
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Chemikálie – Výrobok určený na použitie ako potravina a zároveň ako biocídny výrobok (výrobky s dvojakým použitím) – Uplatniteľnosť nariadení (EÚ) č. 528/2012, (ES) č. 1272/2008 a (ES) č. 1907/2006 na takýto výrobok – Povinnosti v oblasti označovania a informovania“
1.
Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k režimu uplatniteľnému na výrobky, ktoré sú určené na použitie ako potraviny a zároveň ako čistiace alebo dezinfekčné prostriedky na tie isté potraviny (ďalej len „výrobky s dvojakým použitím“), a k dôsledkom, ktoré tento režim prináša najmä z hľadiska označovania týchto výrobkov podľa nariadení (EÚ) č. 528/2012 ( 2 ) (ďalej len „nariadenie o biocídnych výrobkoch“), (ES) č. 1272/2008 ( 3 ) (ďalej len „nariadenie CLP“), ako aj (ES) č. 1907/2006 ( 4 ) (ďalej len „nariadenie REACH“).
I. Právny rámec
2.
V prejednávanej veci sú relevantné článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. e), ako aj článok 2 ods. 2 druhý pododsek, článok 2 ods. 3 písm. j) a m), článok 2 ods. 5 písm. a), článok 3 ods. 1 písm. a), u) a y), článok 25 prvý odsek, ako aj článok 25 písm. a), článok 69 ods. 1 a článok 72 ods. 1, príloha I a príloha V, hlavná skupina 1, výrobky typu 4 nariadenia o biocídnych výrobkoch; článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 2 ods. 2 nariadenia č. 852/2004 ( 5 ) (ďalej len „nariadenie o hygiene potravín“); článok 2 nariadenia č. 178/2002 ( 6 ) (ďalej len „nariadenie o potravinách“); článok 1 ods. 5 písm. e) bod i) nariadenia CLP, ako aj článok 2 ods. 6 písm. d) a článok 31 ods. 1 písm. a) nariadenia REACH.
II. Skutkový stav sporu vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
3.
Speyer & Grund GmbH & Co. KG (ďalej len „Speyer & Grund“) je spoločnosť, ktorá pod značkou „SURIG“ uvádza na trh a propaguje výrobky zložené z vody a kyseliny octovej (7,5 %) s názvom „SURIG Essigspray UNIVERSAL“, ako aj výrobky zložené z vody, kyseliny octovej (10 %) a kyseliny citrónovej (1,5 %) s názvom „SURIG Essigspray EXTRA“. Tieto výrobky sú balené v priehľadných fľašiach s rozprašovačom. Na ich etiketách s prednej strany sa nachádza okrem názvov značky a príslušných výrobkov obrázok nespracovanej zeleniny, ligotavý kuchynský drez a pečať s nápismi „osvedčená kvalita potravín“ a „100 % rastlinného pôvodu“. Etikety na zadnej strane týchto výrobkov okrem iného uvádzajú tieto informácie: „… Praktická fľaša s rozprašovačom umožňuje ľahké navlhčenie šalátov, ovocia a zeleniny. … vhodný nielen na prípravu lahodných šalátových zálievok, ale aj na zjemnenie iných jedál…“. Na jednom z výrobkov je tiež uvedené, že ide o potravinársky ocot.
4.
Werner & Mertz GmbH (ďalej len „Werner & Mertz“), spoločnosť, ktorá uvádza na trh čistiace prostriedky, sa domnieva, že uvádzanie na trh a propagácia vyššie uvedených výrobkov ako potravín spoločnosťou Speyer & Grund porušuje pravidlá spravodlivej hospodárskej súťaže v spojení s nariadením o biocídnych výrobkoch a nariadeniami CLP a REACH, keďže nie sú dodržané požiadavky na označovanie a reklamu. Môžu tiež uviesť spotrebiteľov do omylu, keďže predmetné výrobky sú v skutočnosti čistiace prostriedky. Werner & Mertz požadovala, aby bola spoločnosti Speyer & Grund v podstate uložená povinnosť zdržať sa propagácie týchto výrobkov a/alebo ich propagácie ako potravín bez uvedenia údajov vyplývajúcich najmä z nariadenia o biocídnych výrobkoch a nariadenia REACH.
5.
Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), ktorý zastával názor, že výrobky spoločnosti Speyer & Grund ako celok predstavujú biocídne výrobky – keďže tvar fľaše, ktorý si verejnosť spája výlučne s čistiacimi prostriedkami, a obrázky na týchto výrobkoch tomu nasvedčujú – vyhovel tejto žiadosti v celom rozsahu. Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), na ktorý bolo podané odvolanie, po tom, čo v podstate konštatoval, že výrobky s dvojakým použitím nie sú vyňaté z uplatňovania povinností vyplývajúcich z nariadenia o biocídnych výrobkoch a nariadení CLP a REACH, potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.
6.
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku „Revision“ podanom spoločnosťou Speyer & Grund, sa v podstate pýta, či výrobky s dvojakým použitím, o aké ide vo veci samej, patria do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch a nariadení CLP a REACH.
7.
Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 3 ods. 1 písm. a) prvá veta nariadenia [o biocídnych výrobkoch] vykladať v tom zmysle, že určenie výrobku, ktoré sa vyžaduje na to, aby sa tento výrobok považoval za biocídny, musí predstavovať jediné alebo prevládajúce určenie, alebo stačí, ak je výrobok určený – hoci aj druhotne – aj na použitie ako biocídny výrobok?
2.
Má sa článok 2 ods. 1 druhá veta nariadenia [o biocídnych výrobkoch] v spojení s prílohou V k tomuto nariadeniu vykladať v tom zmysle, že biocídny výrobok, ktorý je určený (aj) na čistenie potravín, patrí do pôsobnosti toho nariadenia ako výrobok typu 4 (oblasť potravín a krmív) v hlavnej skupine 1 (dezinfekčné prostriedky)?
3.
Má sa článok 2 ods. 2 prvý pododsek písm. e) a článok 2 ods. 2 druhý pododsek nariadenia [o biocídnych výrobkoch] vykladať v tom zmysle, že biocídny výrobok, ktorý je určený (aj) na čistenie/dezinfekciu potravín, patrí výlučne do pôsobnosti nariadenia [o hygiene potravín], a predovšetkým nepatrí do pôsobnosti nariadenia [o biocídnych výrobkoch] na základe výnimky z vylúčenia podľa článku 2 ods. 2 druhého pododseku tohto posledného uvedeného nariadenia?
4.
Má sa vylúčenie potravín z pôsobnosti nariadenia [CLP] podľa článku 1 ods. 5 písm. e) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že uvedené nariadenie sa má vzťahovať na výrobok, ktorý je potravinou v zmysle článku 2 nariadenia [o potravinách], a zároveň biocídnym výrobkom v zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. a) prvej vety nariadenia [o biocídnych výrobkoch], a uplatní sa bez ohľadu na toto vylúčenie – prípadne pod podmienkou, že prevažuje funkcia biocídneho výrobku?
5.
Má sa vylúčenie potravín z pôsobnosti kapitoly IV nariadenia [REACH] podľa článku 2 ods. 6 písm. d) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bez ohľadu na toto vylúčenie – prípadne pod podmienkou, že prevažuje funkcia biocídneho výrobku – nie je vylúčené uplatnenie hlavy IV na výrobok v zmysle [štvrtej prejudiciálnej otázky]?“
8.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania z 27. júna 2024 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 4. júla 2024. Písomné pripomienky predložili žalobkyňa a žalovaná vo veci samej, nemecká vláda a Európska komisia. Žalobkyňa a žalovaná vo veci samej, ako aj Komisia a nemecká vláda sa zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. mája 2025.
III. Analýza
9.
Pred preskúmaním otázok, ktoré vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru v prejednávanej veci, je potrebné uviesť špecifiká, ktoré sa týkajú najmä povahy predmetných výrobkov. Na pripomenutie, tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi dvoma konkurenčnými spoločnosťami vo veci uvádzania výrobkov zložených z vody a kyseliny octovej (7,5 %), ako aj výrobkov zložených z vody, kyseliny octovej (10 %) a kyseliny citrónovej (1,5 %) na trh zo strany žalovanej vo veci samej.
10.
Pre úplnosť treba uviesť, že hlavnou látkou použitou v zložení predmetných výrobkov je kyselina octová, ktorá je predovšetkým kyselinou karboxylovou. Ako účinná látka je zapísaná pod číslom 200‑580‑7 v prílohe I k nariadeniu o biocídnych výrobkoch s názvom „Zoznam účinných látok uvedených v článku 25 písm. a)“ ( 7 ). Tento zápis však podlieha nasledujúcim obmedzeniam: „koncentrácia sa má obmedziť tak, aby si žiadny biocídny výrobok nevyžadoval klasifikáciu podľa smernice 1999/45/ES ( 8 ) alebo podľa nariadenia [CLP]“.
11.
Kyselina octová je hlavnou zložkou octu, ktorý možno získať najmä zriedením tejto kyseliny vo vode. Vzhľadom na zloženie predmetných výrobkov, ktoré vyplýva práve z takéhoto riedenia, chápem, že niektorí účastníci konania a dotknuté osoby tak vo svojich pripomienkach, ako aj na pojednávaní, a vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, odkazujú v súvislosti s týmito výrobkami na ocot. Z toho istého dôvodu nasledujúca analýza zohľadní aj úvahy týkajúce sa octu.
12.
Zdá sa však nesporné, že ocot sa vo všeobecnosti môže používať ako potravina ( 9 ), a zároveň ako výrobok pre domácnosť. Tento výrobok má teda dvojaké použitie v zmysle uvedenom v bode 1 vyššie. Chápem to tak, že práve koncentrácia dotknutej látky, teda kyseliny octovej, ovplyvňuje kyslosť výrobku, a teda určuje jeho jedlosť. Za jedlé sa považujú konkrétne len výrobky s nízkou koncentráciou kyseliny octovej, ( 10 ) zatiaľ čo výrobky určené na použitie v domácnosti majú spravidla vyššiu koncentráciu tejto kyseliny, čo ich odlišuje.
13.
Ak je však výrobok s nízkou koncentráciou kyseliny octovej jedlý a vo všeobecnosti určený na kulinárske použitie, táto vlastnosť nevylučuje, že môže byť použitý aj v domácnosti. Naproti tomu, opačne to neplatí: vyššia koncentrácia kyseliny octovej spôsobí, že výrobok bude vhodnejší na čistenie v domácnosti ako účinnejší roztok, ale nebude vhodný na konzumáciu. ( 11 )
14.
Delegovaným nariadením (EÚ) 2019/1819 ( 12 ) bol ocot zapísaný ako účinná látka do prílohy I k nariadeniu o biocídnych výrobkoch. Tento zápis však podlieha nasledujúcim obmedzeniam: „Okrem octu, ktorý nie je potravinou, a okrem octu, ktorý obsahuje viac ako 10 % kyseliny octovej (bez ohľadu na to, či ide o potravinu, alebo nie)“. Týmto obmedzeniam treba venovať osobitnú pozornosť. Naznačujú totiž, že na to, aby účinná látka „ocot“ mohla byť predmetom žiadosti o zjednodušenú autorizáciu, musí byť možné ju kvalifikovať ako potravinu, ( 13 ) alebo musí obsahovať koncentráciu kyseliny octovej nižšiu ako 10 %. V praxi z toho treba vyvodiť, že každý výrobok obsahujúci ocot, ktorý nemožno kvalifikovať ako potravinu alebo ktorého koncentrácia kyseliny octovej presahuje 10 %, nemôže byť predmetom žiadosti o zjednodušenú autorizáciu, pretože sa považuje za výrobok s určitým stupňom škodlivosti, ktorý odôvodňuje prísnejší schvaľovací postup. Podľa môjho názoru tento praktický dôsledok potvrdzuje, že koncentrácia kyseliny octovej je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní toho, či je výrobok jedlý, alebo nie.
15.
Po tomto spresnení, pokiaľ ide konkrétne o kvalifikáciu výrobku ako „biocídneho výrobku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia o biocídnych výrobkoch, musí výrobok spĺňať tri podmienky na to, aby spadal do tohto ustanovenia. Po prvé tento výrobok musí pozostávať z jednej alebo viacerých „účinných látok“, či už z dôvodu, že ich obsahuje, alebo ich vytvára. Po druhé musí uvedený výrobok sledovať určité ciele, a to ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu. Po tretie k pôsobeniu toho istého výrobku musí dôjsť „akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením“. Tieto podmienky sú kumulatívne. ( 14 )
16.
V tejto súvislosti, ak výrobok spĺňa zákonnú definíciu pojmu „biocídny výrobok“ a spadá do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch, ( 15 ) držitelia autorizácie biocídnych výrobkov ( 16 )„zabezpečia, aby sa biocídne výrobky klasifikovali, balili a označovali v súlade so schváleným zhrnutím charakteristík biocídneho výrobku“ ( 17 ). Okrem toho reklama týkajúca sa takéhoto výrobku musí v zásade tiež rešpektovať ustanovenia nariadenia CLP a obsahovať vety: „Používajte biocídy bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“ ( 18 ). Práve neuvedenie takýchto informácií žalobkyňa vytýka žalovanej vo veci samej.
17.
Na základe týchto spresnení treba pristúpiť k preskúmaniu prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom.
A.
O prvej a druhej prejudiciálnej otázke
18.
Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na rozsah pojmu „biocídny výrobok“, ako je vymedzený v článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážke nariadenia o biocídnych výrobkoch. Tento súd chce vedieť, či na to, aby výrobok spadal pod tento pojem, musí byť určený výhradne alebo prevažne na biocídne použitie, alebo či na tento účel postačuje sekundárne určenie.
19.
Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na to, či biocídny výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín patrí do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch ako výrobok typu 4 (oblasť potravín a krmív) v hlavnej skupine 1 (dezinfekčné prostriedky) v zmysle článku 2 ods. 1 druhej vety v spojení s prílohou V k tomuto nariadeniu.
20.
Inými slovami, týmito otázkami sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či sa na také výrobky s dvojakým použitím, akými sú výrobky dotknuté vo veci samej, vzťahuje nariadenie o biocídnych výrobkoch.
1. O určení výrobkov s dvojakým použitím ako podmienke definície „biocídneho výrobku“
21.
Ako bolo uvedené v bode 15 vyššie, výrobok možno kvalifikovať ako „biocídny výrobok“ len vtedy, ak spĺňa tri kumulatívne podmienky. V rámci prejednávanej veci treba však vykladať len druhú podmienku týkajúcu sa určenia výrobku.
22.
Na úvod treba uviesť, že napriek pochybnostiam vyjadreným najmä Komisiou, pokiaľ ide o presné určenie predmetných výrobkov, teda či sú určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín a/alebo aj povrchov, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Súdnemu dvoru sa kladie otázka týkajúca sa tohto prvého určenia výrobkov vo veci samej, ktoré sa týka čistenia alebo dezinfekcie potravín. V tejto súvislosti sa zdá byť nesporné, že takéto určenie možno považovať za biocídne určenie. ( 19 ) Naproti tomu existuje neistota, či na to, aby mohol byť výrobok kvalifikovaný ako biocídny výrobok, stačí, aby sa toto určenie považovalo za druhotné, alebo či musí byť jediným určením tohto výrobku.
23.
V zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia o biocídnych výrobkoch sa za tieto výrobky považujú výrobky určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu. Inak povedané, podľa znenia tohto článku 3 ods. 1 písm. a) možno výrobok kvalifikovať ako „biocídny“ výrobok len vtedy, ak je určený na jedno z výslovne uvedených použití.
24.
Je pravda, že znenie článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia o biocídnych výrobkoch kladie dôraz na určenia, ktoré dotknutému výrobku dávajú biocídny účinok. ( 20 ) V tomto znení však nič nenaznačuje, že by toto určenie malo byť výlučné alebo že by na tento účel stačilo druhotné určenie. Vzhľadom na neexistenciu takejto zmienky v znení článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky tohto nariadenia zastávam názor, že práve kontext tohto článku a ciele sledované uvedeným nariadením umožňujú objasniť potrebný výklad.
25.
Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 3 ods. 1 písm. a) prvá zarážka nariadenia o biocídnych výrobkoch, treba poznamenať, že v súlade s článkom 2 ods. 2 druhým pododsekom tohto nariadenia, nazvaným „Rozsah pôsobnosti“, „ak biocídny výrobok patrí do pôsobnosti niektorého z… nástrojov [uvedených v odseku 2 písm. a) až k)] a je určený na použitie na účely, ktorých sa tieto nástroje netýkajú, toto nariadenie sa uplatňuje aj na tento biocídny výrobok, pokiaľ uvedené účely neriešia tieto nástroje“. Okrem toho odôvodnenie 18 uvedeného nariadenia uvádza, že „na určité biocídne a ošetrené výrobky vymedzené v tomto nariadení sa vzťahujú aj iné právne predpisy Únie [a že] je preto dôležité stanoviť presné hranice, aby sa zabezpečila právna istota“. V odôvodnení 19 toho istého nariadenia sa výslovne uvádza, že „biocídne výrobky určené na použitie nielen na účely tohto nariadenia, ale aj v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami… môžu predstavovať riziká odlišné od tých, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie [a že] takéto biocídne výrobky by mali okrem požiadaviek ustanovených v tomto nariadení spĺňať aj relevantné základné požiadavky stanovené v[o vymenovaných nástrojoch]“.
26.
Z toho vyplýva, že biocídny výrobok môže mať v súlade s definíciou uvedenou v článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážke nariadenia o biocídnych výrobkoch viacero použití, pokiaľ má jedno z nich schopnosť ničiť, odpudzovať a zneškodňovať škodlivé organizmy, zabrániť ich škodlivému účinku alebo chrániť proti akémukoľvek škodlivému organizmu. Použitia sa pritom vo všeobecnosti určujú vzhľadom na určenie výrobku.
27.
Kontext článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia o biocídnych výrobkoch tak podľa môjho názoru potvrdzuje, že kvalifikáciu výrobku ako biocídneho výrobku, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa jeho určenia, nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že tento výrobok má viacero určení.
28.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu výrobku, treba pritom poznamenať, že nariadenie o biocídnych výrobkoch neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie stanovujúce hierarchiu medzi jeho vlastnou definíciou „biocídneho výrobku“ a inými definíciami, ktoré by sa mohli uplatniť v prípade pochybností a/alebo možného prekrývania sa ich určení. ( 21 ) Neexistencia takýchto ustanovení podľa môjho názoru svedčí v prospech záveru uvedeného v bode 27 vyššie.
29.
Na doplnenie treba zdôrazniť, že vyššie uvedený záver nemôže byť vyvrátený spresnením obsiahnutým v definícii „ošetreného výrobku“ ( 22 ), podľa ktorého je takýto výrobok kvalifikovaný ako „biocídny výrobok“, ak má primárne biocídne určenie. Toto výslovné spresnenie sa totiž objavuje len v definícii ošetreného výrobku a nie v definícii uplatniteľnej na akúkoľvek látku alebo zmes kvalifikovanú ako „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia o biocídnych výrobkoch, na ktorú sa pýta vnútroštátny súd. Podľa môjho názoru tak z toho nemožno vyvodiť, že kvalifikácia „biocídneho výrobku“ musí byť vyhradená len pre látky alebo zmesi, ktorých jediné určenie je biocídne.
30.
Z uvedeného vyplýva, že tento kontext podporuje záver, podľa ktorého kvalifikáciu výrobku ako biocídneho výrobku, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa jeho určenia, nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že tento výrobok má viacero určení. To však neznamená, že táto kvalifikácia je neobmedzená. Považujem totiž za nevyhnutné, aby toto biocídne určenie podliehalo administratívnemu schváleniu. Aby teda biocídny výrobok mohol byť uvedený na trh, musia byť v podstate splnené nasledujúce požiadavky. Na jednej strane tak samotný výrobok, ( 23 ) ako aj účinná látka, ktorú obsahuje, musia byť schválené na použitie v jednom z typov výrobkov uvedených v prílohe V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch. ( 24 ) Na druhej strane tento výrobok musí byť dostatočne účinný z hľadiska biocídnej funkcie, ktorú plní, pričom táto vlastnosť sa nevyhnutne týka jeho určenia na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu. To najmä znamená, že jeho biocídny účinok je uznaný. ( 25 )
31.
Záver, podľa ktorého kvalifikáciu výrobku ako biocídneho výrobku, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa jeho určenia, nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že tento výrobok má viacero určení, potvrdzuje cieľ sledovaný nariadením o biocídnych výrobkoch.
32.
Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 3, účelom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel sprístupňovania biocídnych výrobkov na trhu a ich používania, ako aj zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, pričom jeho ustanovenia vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti. Takáto úroveň ochrany by pritom mohla byť vážne spochybnená, ak by kvalifikácia biocídnych výrobkov mala byť vyhradená len pre výrobky, ktorých jediné určenie je biocídne, teda určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu. ( 26 )
33.
Okrem toho, ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 5 nariadenia o biocídnych výrobkoch, pravidlá smernice 98/8/ES ( 27 ) boli prijaté v rámci tohto nariadenia „na základe skúseností“, a to aj s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia.
34.
Z toho vyplýva, že okolnosť, že výrobok má biocídne určenie, aj keď to nie je jeho jediné určenie, nebráni jeho kvalifikácii ako „biocídneho výrobku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia o biocídnych výrobkoch.
35.
Tento záver si však vyžaduje niekoľko doplňujúcich poznámok k stanoveniu určenia výrobku. Toto určenie totiž musí byť nepochybne založené na objektívnych skutočnostiach, t. j. musí vyplývať zo súboru objektívnych okolností svedčiacich o tom, že tento výrobok je určený na konkrétne použitie. ( 28 ) Ak by sa však stanovenie určenia výrobku obmedzilo len na túto úvahu, hrozilo by, že by sa zabudlo na výrobky, ktoré môžu mať z objektívneho hľadiska viacero použití. Nemal by sa v takomto prípade pri stanovení určenia výrobku zohľadniť zámer výrobcu priradiť výrobku, ktorý uvádza na trh, určité použitie a nie iné, vyjadrený najmä výberom špecifického obalu a informáciami uvedenými na obale, ktoré môžu naznačovať takéto použitie? ( 29 ) To je v každom prípade názor vyjadrený najmä nemeckou vládou a Komisiou v prejednávanej veci.
36.
Nemecká vláda sa totiž domnieva, že rozhodujúcim faktorom pre určenie použitia, na ktoré je výrobok určený, je výslovné alebo implicitné propagačné tvrdenie uvádzané výrobcom. Podľa Komisie by sa malo predpokladané určenie predmetných výrobkov stanoviť na základe všetkých relevantných informácií, ktoré sú dostupné spotrebiteľom. ( 30 ) Na pojednávaní vysvetlila, že na stanovenie určenia predmetných výrobkov by sa mal zohľadniť celý súbor objektívnych skutočností, ku ktorým by sa pridali také subjektívne prvky, akými sú prvky vyplývajúce z opisu výrobku, ktorý poskytol výrobca pri jeho uvedení na trh.
37.
V prejednávanej veci sa mi úvahy formulované nemeckou vládou a Komisiou zdajú byť obzvlášť relevantné vzhľadom na povahu výrobkov, ktoré tak ako výrobky vo veci samej majú z objektívneho hľadiska viacero určení. Ako totiž vyplýva z bodov 12 a 13 vyššie, ocot sa môže používať ako potravina, a zároveň ako výrobok pre domácnosť. Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní jedného alebo druhého použitia je najmä koncentrácia kyseliny octovej, ktorú obsahuje. Ak je však vďaka nízkej koncentrácii vhodný na konzumáciu, neznamená to, že nemôže byť použitý aj v domácnosti. V takom prípade sa mi zdá, že výrobca má určitú mieru voľnej úvahy pri výbere použitia, ktoré chce priradiť svojmu výrobku, a táto voľba sa konkretizuje pri jeho uvedení na trh. ( 31 )
38.
V tejto súvislosti prvky, akými sú povaha a zloženie výrobku, jeho prezentácia, obal, ( 32 ) informácie o zamýšľanom použití, ktoré sú na ňom uvedené, reklama alebo dokonca distribučné kanály, podľa môjho názoru predstavujú súbor informácií umožňujúcich odhaliť zámer výrobcu, pokiaľ ide o používanie, ktoré chce priradiť výrobku, ktorý uvádza na trh, čo v konečnom dôsledku prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. ( 33 )
39.
Skutočnosťou však zostáva, že na to, aby sa na tieto výrobky vzťahovalo nariadenie o biocídnych výrobkoch, musí byť ešte možné zaradiť ich medzi typy výrobkov, ktorých zoznam je uvedený v prílohe V k tomuto nariadeniu, čo bude preskúmané nižšie.
2. O pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch
40.
Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch, nazvaného „Rozsah pôsobnosti“, sa toto nariadenie „vzťahuje na biocídne výrobky… [a] zoznam typov biocídnych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ich opis sa uvádza v prílohe V“ ( 34 ). Na to, aby teda výrobok spadal do pôsobnosti uvedeného nariadenia, musí byť predmetom dvojstupňového preskúmania. Na jednej strane musí spĺňať podmienky jeho kvalifikácie ako „biocídneho výrobku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážky toho istého nariadenia a na druhej strane musí byť možné zaradiť ho medzi typy biocídnych výrobkov uvedené v prílohe V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch.
41.
Pokiaľ ide o prílohu V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch, tá obsahuje zoznam typov biocídnych výrobkov a ich opis, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia. Zo znenia hlavnej skupiny 1 s názvom „Dezinfekčné prostriedky“ vyplýva, že táto skupina nezahŕňa typy čistiacich prostriedkov, ktoré nemajú mať biocídny účinok. Výrobky typu 4 s názvom „Oblasť potravín a krmív“ zahŕňajú výrobky, ktoré sa používajú na dezinfekciu zariadení, zásobníkov, potrieb na konzumáciu, povrchov alebo potrubí súvisiacich s výrobou, prepravou, skladovaním alebo konzumáciou potravín alebo krmív (vrátane pitnej vody) pre ľudí a zvieratá, ako aj výrobky, ktoré sa majú použiť ako súčasť materiálov, ktoré sa môžu dostať do styku s potravinami.
42.
Zo znenia prílohy V výslovne vyplýva, že výrobky typu 4 hlavnej skupiny 1 nezahŕňajú výrobky určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín. V tejto súvislosti nezdieľam názor vnútroštátneho súdu, ktorý podporuje aj Werner & Mertz a podľa ktorého sa povrchy súvisiace s konzumáciou potravín považujú za povrchy samotných potravín.
43.
Podľa môjho názoru treba jasne rozlišovať medzi povrchmi prichádzajúcimi do styku s potravinou, ako je kuchynská linka alebo stôl, na jednej strane a povrchom samotnej tejto potraviny, ako je šupka ovocia alebo kôra syra, na strane druhej. Povrch, ktorý je v kontakte s potravinou, je totiž predovšetkým odlišný od tejto potraviny, zatiaľ čo povrch potraviny sa týka jej priamej vonkajšej časti. Povrch potraviny sa najmä považuje za jej neoddeliteľnú súčasť a ako taký je určený na konzumáciu spotrebiteľom. Naopak, povrch prichádzajúci do styku s touto potravinou, nie je jej súčasťou: predstavuje prvok prostredia takejto potraviny a plní odlišnú funkciu, ako je napríklad spracovanie, príprava alebo skladovanie tejto potraviny.
44.
Treba zdôrazniť, že z judikatúry vyplýva, že zoznam typov výrobkov uvedený v prílohe V je taxatívny. ( 35 ) Okrem toho, ako uvádza Komisia, smernica 98/8, ktorá predchádzala nariadeniu o biocídnych výrobkoch, obsahovala v porovnaní s týmto nariadením dodatočný typ výrobkov, a to výrobky typu 20 s názvom „Ochranné prostriedky potravy a krmív“, ktorý nebol prevzatý do uvedeného nariadenia vzhľadom na skúsenosti získané počas uplatňovania tejto smernice. ( 36 )
45.
V každom prípade, hoci odôvodnenie 18 nariadenia o biocídnych výrobkoch uvádza, že „zoznam typov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s orientačným opisom [súborom opisov – neoficiálny preklad ] každého typu by sa mal ustanoviť v prílohe k [uvedenému] nariadeniu“, treba uviesť, že prídavné meno „orientačný“ bližšie určuje slovo „súbor“, a nie „zoznam“. Použitie tohto prídavného mena v spojení s týmto zoznamom teda neumožňuje vykladať uvedený zoznam ako demonštratívny. Takýto výklad nemožno prijať ani v rámci cieľa ochrany sledovaného týmto istým nariadením. Tento cieľ totiž neumožňuje rozšíriť pôsobnosť nariadenia o biocídnych výrobkoch na typy výrobkov, ktoré normotvorca Únie výslovne nestanovil. Z odôvodnenia 18 nariadenia o biocídnych výrobkoch výslovne vyplýva, že cieľom zavedenia toho istého zoznamu typov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je „stanoviť presné hranice, aby sa zabezpečila právna istota“.
46.
Napokon na doplnenie, zastávam názor, že také výrobky, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré sú určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín, nespadajú pod žiadny iný typ výrobkov uvedených v hlavnej skupine 1 prílohy V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch.
47.
Po prvé treba pripomenúť, že táto hlavná skupina 1 zahŕňa výrobky typu 1 s názvom „Osobná hygiena človeka“, ktorý sa týka biocídnych výrobkov používaných na osobnú hygienu človeka, aplikovaných na ľudskú pokožku alebo pokožku hlavy alebo pri kontakte s ňou, pričom primárnym účelom je dezinfekcia takejto pokožky. Je samozrejmé, že ocot vzhľadom na svoju kyslosť, ktorá môže dráždiť pokožku, nemožno objektívne považovať za výrobok pre ľudskú hygienu. V každom prípade je medzi účastníkmi konania nesporné, že výrobky vo veci samej nie sú určené na takéto použitie.
48.
Po druhé, pokiaľ ide o výrobky typu 2 v hlavnej skupine 1 s názvom „Dezinfekčné prostriedky a algicídy, ktoré nie sú určené na priamu aplikáciu na ľudí alebo zvieratá“, výslovne sa spresňuje, že tento typ sa nevzťahuje na výrobky, ktoré sa používajú na priamy kontakt okrem iného s potravinami. V prejednávanej veci sa pritom tvrdí, že výrobky vo veci samej sa používajú na potraviny.
49.
Po tretie výrobky typu 3 s názvom „Veterinárna hygiena“ sa vzťahujú na výrobky na dezinfekciu povrchov prichádzajúcich do kontaktu so zvieratami, a tak predmetných výrobkov sa to v žiadnom prípade netýka.
50.
Po štvrté a nakoniec výrobky typu 5 s názvom „Pitná voda“ výslovne zahŕňajú biocídne výrobky, „ktoré sa používajú na dezinfekciu pitnej vody (pre ľudí a zvieratá)“. Podľa môjho názoru pritom nie sú pochybnosti o tom, že predmetné výrobky určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín nemôžu spadať pod tento typ výrobkov, keďže ten sa vzťahuje len na pitnú vodu, ktorá je prísne vymedzená jej opisom. Voda sa totiž odlišuje od potravín svojím špecifickým určením pre ľudskú spotrebu ako nápoj na rozdiel od potravín určených na jedenie.
51.
Zo všetkých týchto dôvodov navrhujem odpovedať na prvú a druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 3 ods. 1 písm. a) prvá veta nariadenia o biocídnych výrobkoch sa má vykladať v tom zmysle, že určenie výrobku, ktoré sa vyžaduje na to, aby sa tento výrobok považoval za biocídny, nemusí predstavovať jeho jediné určenie. Biocídny výrobok, ktorý je určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín, však nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia ako výrobok typu 4 (Oblasť potravín a krmív) hlavnej skupiny 1 (Dezinfekčné prostriedky) v zmysle článku 2 ods. 1 druhej vety v spojení s prílohou V k uvedenému nariadeniu.
B.
O tretej prejudiciálnej otázke
52.
Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či biocídny výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín patrí do pôsobnosti nariadenia o hygiene potravín alebo do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch v zmysle výnimky stanovenej v článku 2 ods. 2 druhom pododseku tohto nariadenia.
53.
V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že článok 2 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch stanovuje podmienky uplatňovania tohto nariadenia, a to konkrétne, že sa vzťahuje na výrobky kvalifikované ako biocídne výrobky a ošetrené výrobky pod podmienkou, že patria do zoznamu typov biocídnych výrobkov, ktorých opis je uvedený v prílohe V. Odsek 2 prvý pododsek tohto článku stanovuje vylúčenie z jeho pôsobnosti, ak biocídne výrobky a ošetrené výrobky patria do pôsobnosti iných nástrojov uvedených v tomto odseku, a najmä v písmene e), ktoré sa týka nariadenia o hygiene potravín. Druhý pododsek uvedeného odseku 2 stanovuje výnimku z tohto vylúčenia, keď uvádza, že uvedené nariadenie sa uplatňuje aj na biocídne výrobky, ktoré síce patria do pôsobnosti nástrojov uvedených v prvom pododseku článku 2, ale sú určené na použitie, na ktoré sa tieto nástroje nevzťahujú.
54.
Vzhľadom na to, ako bolo uvedené v bodoch 40 až 51 vyššie, predmetné výrobky podľa môjho názoru nepatria do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch, keďže ich nemožno zaradiť medzi typy výrobkov uvedené v jeho prílohe V, a teda nespĺňajú druhé etapu dvojstupňového preskúmania stanoveného pre uplatnenie tohto nariadenia. Keďže pritom článok 2 ods. 2 druhý pododsek uvedeného nariadenia predstavuje výnimku z jeho prvého pododseku, ktorý sa zase týka vylúčenia z uplatňovania odseku 1 tohto článku, výrobky, ktoré od začiatku nespĺňajú kritériá vymedzené v tomto odseku 1, nemôžu byť následne preskúmané s ohľadom na odsek 2 uvedeného článku. Pripustiť opak by podľa môjho názoru znamenalo obchádzanie pravidiel týkajúcich sa vymedzenia pôsobnosti toho istého nariadenia a jej umelé rozširovanie, čo by bolo v rozpore s vôľou normotvorcu Únie „stanoviť presné hranice, aby sa zabezpečila právna istota“ ( 37 ) pri určovaní uplatňovania rôznych právnych nástrojov.
55.
Okrem toho v rozsahu, v akom vnútroštátny súd vo svojej tretej otázke vychádza z predpokladu, že predmetné výrobky spadajú do pôsobnosti nariadenia o hygiene potravín, treba konštatovať, ako v podstate tvrdí nemecká vláda, že určenie uplatnenia tohto nariadenia na predmetné výrobky je irelevantné. Nariadenie o biocídnych výrobkoch, ktoré stanovuje výnimku z jeho uplatňovania v prípade, že sa uplatňuje nariadenie o hygiene potravín, sa totiž samo osebe neuplatňuje.
56.
Navrhujem preto odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že otázka, či výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín patrí do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch, závisí jednak od jeho kvalifikácie a jednak od jeho zaradenia medzi typy výrobkov uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu. Výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedeného nariadenia podľa článku 2 ods. 1 toho istého nariadenia, nemožno skúmať z hľadiska vylúčenia z tejto pôsobnosti v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia o biocídnych výrobkoch.
C.
O štvrtej prejudiciálnej otázke
57.
Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa nariadenie CLP uplatňuje na výrobok s dvojakým použitím, ktorý je potravinou a zároveň biocídnym výrobkom, hoci toto nariadenie stanovuje vylúčenie potravín z jeho pôsobnosti, a to pod podmienkou, že prevažuje funkcia biocídneho výrobku. Touto otázkou sa teda vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na rozsah vylúčenia z pôsobnosti uvedeného nariadenia v zmysle jeho článku 1 ods. 5 písm. e).
58.
Na úvod treba poznamenať, že táto otázka naznačuje, že vnútroštátny súd považuje predmetné výrobky za výrobky, ktoré spadajú pod kvalifikáciu potraviny a zároveň pod kvalifikáciu biocídneho výrobku a ktoré patria do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa môjho názoru výrobky vo veci samej, pokiaľ sú určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín, spĺňajú podmienky kvalifikácie v zmysle článku 3 ods. 1 tohto nariadenia. Skutočnosťou však zostáva, že keďže tieto výrobky nemožno zaradiť medzi typy výrobkov uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu, a teda dodržať druhú etapu dvojstupňového preskúmania jeho uplatňovania, tieto výrobky sú vylúčené z pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch.
59.
Na úvod treba ešte uviesť, že samotné zosúladenie týchto dvoch kvalifikácií, vrátane uplatnenia nariadenia o biocídnych výrobkoch na výrobok určený okrem iného na použitie v pokrmoch, môže nepochybne vyvolať pochybnosti. Na rozdiel od potraviny totiž nie je biocídny výrobok určený na konzumáciu ľuďmi. Ako je však vysvetlené v bodoch 9 až 14 vyššie, predmetné výrobky sa vyznačujú určitými špecifikami súvisiacimi s ich zložením, najmä s prítomnosťou účinných látok, ktorých koncentrácia môže umožňovať dvojakú kvalifikáciu, pokiaľ závisí od určenia týchto výrobkov. Keďže sa predmetné výrobky skladajú z látok alebo zmesí, môže vzniknúť otázka, či majú vlastnosti, ktoré by prípadne odôvodňovali ich klasifikáciu ako výrobkov nebezpečných pre ľudské zdravie a životné prostredie. ( 38 ) V prípade kladnej odpovede sa teda nemôžu vyhnúť právnym režimom, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. ( 39 )
60.
Z dôvodov uvedených v bode 58 vyššie sa mi však zdá, že odpoveď na štvrtú prejudiciálnu otázku týkajúcu sa vzťahu medzi nariadením CLP na jednej strane a nariadením o biocídnych výrobkoch na strane druhej nie je pre vnútroštátny súd užitočná na účely vyriešenia sporu vo veci samej. Ak by sa však Súdny dvor nestotožnil s mojimi návrhmi odpovedí na prvé dve prejudiciálne otázky, analýza by mala pokračovať nasledovne.
61.
Podľa článku 1 ods. 5 písm. e) nariadenia CLP sa toto nariadenie „neuplatňuje na látky a zmesi v týchto formách, ktoré sú v konečnom stave a ktoré sú určené pre konečného užívateľa:… potraviny alebo krmivá, ako sú vymedzené v nariadení [o potravinách]…“. Spresňuje ďalej, že toto vylúčenie sa vzťahuje na potraviny používané ako prídavné látky a dochucovadlá v potravinách, ako doplnkové látky v krmivách a vo výžive zvierat v zmysle právnych nástrojov, na ktoré tento článok odkazuje.
62.
Doslovný výklad tohto posledného uvedeného ustanovenia by mal viesť k záveru, že akákoľvek látka alebo zmes, ktorá je v konečnom stave určená pre konečného používateľa ako potravina, by mala byť z tohto dôvodu automaticky vylúčená z pôsobnosti nariadenia CLP. Na takúto látku alebo zmes by sa tak nevzťahovali najmä požiadavky klasifikácie nebezpečnosti a informovania o nebezpečnosti prostredníctvom označovania. Každý výrobok, ktorý je zložený z tejto látky alebo zmesi a ktorý je určený na konzumáciu ľuďmi v zmysle kvalifikácie ako potraviny, by mal byť vylúčený z pôsobnosti tohto nariadenia. Naproti tomu znenie článku 1 ods. 5 písm. e) uvedeného nariadenia neposkytuje žiadne objasnenie, pokiaľ ide o prípad výrobku s viacerými určeniami, z ktorých jedno je použitie v pokrmoch.
63.
V tejto súvislosti treba uviesť, že nariadenie CLP by sa malo v zásade uplatňovať na všetky látky a zmesi dodávané v rámci Únie, pokiaľ iné ustanovenia právnych predpisov Únie nestanovujú podrobnejšie pravidlá klasifikácie a označovania, ako je to okrem iného v prípade nariadenia o potravinách. ( 40 ) Toto nariadenie je v podstate založené na pojmoch „látka“ ( 41 ) a „zmes“ ( 42 ), ktoré, ako vyplýva z uvedeného nariadenia, sú založené na vlastnostiach látok a zmesí. Okrem toho to isté nariadenie stanovuje pravidlá na účely harmonizácie „kritérií klasifikácie látok a zmesí a pravidiel označovania a balenia nebezpečných látok a zmesí“ ( 43 ). Tieto pravidlá okrem iného vyžadujú, aby výrobcovia určili, ktoré vlastnosti látok a zmesí by mohli viesť k ich klasifikácii ako nebezpečných výrobkov s cieľom riadne identifikovať nebezpečnosť látok a zmesí a informovať o nej. ( 44 )
64.
Vylúčenie z pôsobnosti nariadenia CLP v zmysle jeho článku 1 ods. 5 písm. e) pritom spočíva v definícii potraviny v zmysle nariadenia o potravinách, ktorá je založená na určení výrobku, a nie na vlastnostiach látok alebo zmesí, ktoré ho tvoria. ( 45 ) Ostatné vylúčenia stanovené v článku 1 ods. 5 tohto nariadenia sa týkajú aj špecifických kvalifikácií liekov, veterinárnych liekov, kozmetických výrobkov alebo dokonca zdravotníckych pomôcok v zmysle osobitných právnych nástrojov, ktoré sú spresnené v týchto nástrojoch a ktoré sú stanovené tiež podľa určenia príslušného výrobku.
65.
Z uvedeného možno vyvodiť, že toto vylúčenie, ktoré predstavuje výnimku ( 46 ) zo všeobecného pravidla týkajúceho sa pôsobnosti nariadenia CLP, je podmienené v tom zmysle, že svoje uplatnenie podmieňuje určením látok a zmesí vo forme a v konečnom stave ako potravín alebo inými slovami špecifickým určením potraviny. Súvisí teda s ich špecifickým použitím ako potraviny v zmysle nariadenia o potravinách. Spresnenie týkajúce sa formy a konečného stavu uvedené pri tomto vylúčení súvisí podľa môjho názoru s uvedením výrobkov na trh ako hotových výrobkov, čo zahŕňa zámer výrobcu prezentovať ich tak, že sú určené podľa všetkých primeraných očakávaní na použitie na potravinové účely.
66.
Podľa môjho názoru sa toto vylúčenie uplatňuje, ak je určenie výrobku výlučne potravinové. ( 47 ) V tejto súvislosti je pravda, že odôvodnenie 11 nariadenia CLP stanovuje, že toto nariadenie by sa malo vo všeobecnosti uplatňovať na všetky látky a zmesi uvádzané na trh v rámci Únie, pokiaľ iné ustanovenia právnych predpisov Únie nestanovujú podrobnejšie pravidlá klasifikácie a označovania, ako je to okrem iného v prípade nariadenia o potravinách. Z toho možno vyvodiť, že zámerom normotvorcu Únie bolo zabrániť duplicite pravidiel uplatniteľných na výrobky, ktoré môžu mať vplyv na ľudské zdravie, a to tým, že zabezpečí, aby podliehali odlišným požiadavkám, najmä v oblasti označovania.
67.
Zdá sa mi však logické, že výrobok, ktorý spĺňa kvalifikáciu potraviny a zároveň kvalifikáciu biocídneho výrobku, nemôže byť vyňatý z právnemu režimu stanoveného nariadením CLP len na základe jeho kvalifikácie ako potraviny a nezávisle od toho, či jeho biocídne určenie prevažuje, alebo nie. ( 48 ) Takýto záver je nevyhnutný vzhľadom na cieľ sledovaný týmto nariadením, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Pokiaľ totiž biocídny výrobok obsahuje účinné látky, ktoré svojou povahou môžu mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie, nemôže sa vyhnúť právnym režimom, ktorých cieľom je zaručiť takúto ochranu.
68.
Okrem toho zastávam názor, že pri určovaní, aký právny režim sa má uplatniť na predmetné výrobky, treba mať na pamäti aj ochranu, ktorú majú zabezpečiť právne predpisy v oblasti potravín na jednej strane a právne predpisy týkajúce sa biocídnych výrobkov alebo látok a zmesí na strane druhej. Cieľom nariadenia o potravinách je totiž v podstate ochrana života a zdravia ľudí , pričom v prípade potreby zohľadňuje ochranu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a životného prostredia, ( 49 ) pokiaľ ide o ochranu zdravia spojenú s bezpečnosťou potravín. V prvom rade je to však nariadenie o biocídnych výrobkoch a nariadenie CLP, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia . ( 50 ) Z týchto dvoch nariadení vyplýva, že zavedené pravidlá klasifikácie a označovania pokrývajú širšiu škálu nebezpečenstiev, najmä environmentálnych, než je to v prípade právnych predpisov v oblasti potravín, ktorých cieľ zostáva zameraný na ochranu zdravia ľudí a najmä na ochranu potravín.
69.
Treba teda konštatovať, že ciele pravidiel klasifikácie a označovania, ktoré sa uplatňujú na potravinové výrobky a na látky a zmesi, sa líšia. Tieto ciele by pritom neboli dodržané, ak by sa výrobok s dvojakou kvalifikáciou považoval za výrobok, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie CLP z dôvodu vylúčenia týkajúceho sa potravín. Je pravda, že ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa potravín sa javia ako konkrétnejšie pre ochranu ľudského zdravia, ale nezahŕňajú najmä ochranu životného prostredia. Preto nemôžu mať prednosť pred ustanoveniami právnych predpisov týkajúcimi sa zmesí a látok, ale mali by sa uplatňovať spoločne. ( 51 )
70.
Okrem toho z článku 2 ods. 3 písm. m) nariadenia o biocídnych výrobkoch vyplýva, že „pokiaľ sa v ktoromkoľvek ustanovení tohto nariadenia alebo iného právneho predpisu Únie neuvádza výslovne opak, toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté tieto nástroje:… nariadenie [CLP]“. Nariadenie o biocídnych výrobkoch v článku 69 ods. 1 a článku 72 ods. 1, ktoré sa týkajú reklamy týchto výrobkov, v podstate spresňuje, že pravidlá stanovené nariadením CLP sa uplatňujú aj na biocídne výrobky. Tento kontext pritom podľa mňa svedčí v prospech záveru, že toto nariadenie sa má uplatňovať na výrobky s dvojakým použitím.
71.
Napokon len na doplnenie a bez toho, aby bola dotknutá odpoveď, ktorú navrhujem na túto štvrtú prejudiciálnu otázku, chcem pripomenúť, že predmetné výrobky sú zložené z vody a kyseliny octovej (7,5 %) (SURIG Essigspray Universal) alebo z vody, kyseliny octovej (10 %) a kyseliny citrónovej (1,5 %) (SURIG Essigspray EXTRA). V tomto ohľade chcem zdôrazniť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento posledný uvedený výrobok bol kvalifikovaný ako „nebezpečná zmes“ v zmysle článku 3 prvého odseku v spojení s prílohou I k nariadeniu CLP. V tejto súvislosti pritom nemožno vylúčiť otázku, či látka alebo zmes, ktorá je takto kvalifikovaná ako nebezpečná a ktorá tiež vedie k uplatneniu pravidiel týkajúcich sa predovšetkým jej označovania v súlade s týmto nariadením, môže spadať najmä pod kvalifikáciu potraviny. Článok 14 ods. 1 nariadenia o potravinách totiž výslovne stanovuje, že potravina sa nesmie umiestňovať na trh, ak je nebezpečná. ( 52 )
72.
Okrem toho treba dodať, že medzi nebezpečenstvá, na ktoré sa vzťahuje nariadenie CLP, patrí najmä akútna toxicita, žieravosť alebo dráždivosť pre kožu, či dokonca vážne poškodenie očí. ( 53 ) Môže sa preto zdať ťažké predstaviť si, že látky predstavujúce takéto nebezpečenstvá by mohli byť prípadne určené na požitie ľuďmi, a teda spadať pod kvalifikáciu potravín, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
73.
Navyše to chápem tak, že požiadavky stanovené v nariadení CLP, najmä pokiaľ ide o označovanie, sa uplatňujú len vtedy, keď je látka na základe jej hodnotenia identifikovaná ako látka predstavujúca fyzikálne nebezpečenstvo, nebezpečenstvo pre zdravie alebo nebezpečenstvo pre životné prostredie, ako sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. ( 54 ) Osobitné pravidlá označovania stanovené uvedeným nariadením, ktoré sa podľa jeho znenia vzťahujú na „látku alebo zmes, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná“, sa totiž nemôžu uplatňovať na potraviny. Vzhľadom na to môžu pretrvávať pochybnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie týchto pravidiel na výrobky, ktoré síce spadajú pod kvalifikáciu biocídneho výrobku, ale nie sú klasifikované ako nebezpečné látky alebo zmesi. Podľa môjho názoru teda odpoveď na otázku, či sa to isté nariadenie uplatňuje na výrobok, ktorý spadá pod kvalifikáciu potraviny a zároveň pod kvalifikáciu biocídneho výrobku, závisí skôr od preskúmania vlastností látok alebo zmesí, z ktorých sa skladá, než od jeho prípadnej dvojakej kvalifikácie. ( 55 ) Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či predmetné výrobky obsahujú nebezpečné látky alebo zmesi, a preto sa na ne vzťahujú osobitné pravidlá stanovené pre takéto látky a zmesi v zmysle nariadenia CLP. Odpoveď navrhovaná na štvrtú prejudiciálnu otázku vychádza z predpokladu uvedeného vnútroštátnym súdom, podľa ktorého by to tak malo byť v prípade výrobku SURIG Essigspray EXTRA.
74.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že vylúčenie potravín z pôsobnosti nariadenia CLP stanovené v článku 1 ods. 5 písm. e) tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na výrobky určené na použitie ako potraviny a zároveň ako biocídne výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o biocídnych výrobkoch.
D.
O piatej prejudiciálnej otázke
75.
Svojou piatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na to, či výrobok, ktorý možno kvalifikovať ako potravinu a zároveň ako biocídny výrobok, patrí do pôsobnosti hlavy IV nariadenia REACH, aj keď sú z nej potraviny vylúčené. Vnútroštátny súd tak žiada Súdny dvor, aby sa vyjadril k rozsahu výnimky stanovenej v článku 2 ods. 6 písm. d) tohto nariadenia.
76.
Na úvod treba poznamenať, že rovnako ako v prípade štvrtej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd zrejme domnieva, že predmetné výrobky majú dvojakú kvalifikáciu. ( 56 ) Vzhľadom na to a pre úplnosť treba piatu prejudiciálnu otázku analyzovať nasledovne.
77.
Na pripomenutie, článok 2 nariadenia REACH, nazvaný „Uplatňovanie“, v odseku 6 písm. d) stanovuje, že „ustanovenia hlavy IV sa neuplatňujú na tieto zmesi v dokončenom stave určené pre finálneho užívateľa:… potraviny… v súlade s nariadením [o potravinách] vrátane použitia: i) ako potravinárska prídavná látka v potravinách…“.
78.
Znenie článku 2 ods. 6 písm. d) nariadenia REACH sa výslovne nezaoberá prípadom uvádzaným vnútroštátnym súdom, teda situáciou výrobku, ktorý spadá pod dvojakú kvalifikáciu potraviny a biocídneho výrobku a ktorý patrí do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch. Inak povedané, toto znenie sa nijako nezmieňuje o tom, či kvalifikácia ako potraviny má prednosť pred kvalifikáciou ako biocídneho výrobku, aby sa dalo dospieť k záveru, že výrobok spadajúci pod dvojakú kvalifikáciu je alebo nie je z tohto nariadenia vylúčený.
79.
Treba uviesť, že v nariadení REACH, podobne ako v nariadení CLP, ktoré mení a dopĺňa prvé nariadenie, tvoria pojmy „látka“ ( 57 ) a „zmes“ jadro jeho systému. ( 58 ) Nariadenie REACH sa v zásade uplatňuje na všetky látky a zmesi ( 59 ) okrem výslovných výnimiek stanovených v jeho článku 2. V tejto súvislosti možno podľa môjho názoru rozdeliť a klasifikovať vylúčenia, ktoré sú v tomto článku uvedené tohto článku, do dvoch kategórií: na jednej strane všeobecné vylúčenia, aké sú uvedené v odseku 1, ktoré vylučujú určité druhy látok a zmesí z jeho pôsobnosti, aj keď by mohli spĺňať kritériá tohto pojmu, a na druhej strane podmienené vylúčenia, aké sú uvedené v odseku 6 uvedeného článku, ktoré sa uplatňujú na tieto látky a zmesi z dôvodu ich špecifických použití, ako je to v prejednávanej veci v prípade potravín.
80.
Pokiaľ ide o vylúčenie potravín, možno z toho vyvodiť, že normotvorca Únie usúdil, že zmesi určené na konzumáciu ľuďmi nepredstavujú také závažné riziká, že by bolo potrebné, aby sa na tieto zmesi vzťahoval systém kontroly zavedený nariadením REACH, ktorý zahŕňa ich registráciu, hodnotenie, ako aj povoľovanie, ( 60 ) s cieľom kontrolovať riziká, ktorým takéto zmesi vystavujú ľudské zdravie a životné prostredie.
81.
Ak má však výrobok aj iné určenie, ako je v prejednávanej veci biocídne určenie, vylúčenie stanovené v článku 2 ods. 6 písm. d) nariadenia REACH sa podľa môjho názoru nemôže vzťahovať na takýto výrobok. V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôrazniť, že zo samotného nariadenia o biocídnych výrobkoch vyplýva, že sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie REACH. ( 61 ) Na druhej strane by opačný záver bol v rozpore s cieľom tohto nariadenia, ktorým je chrániť ľudské zdravie pred vystavením chemikáliám a životné prostredie. ( 62 ) Ako totiž uvádza Komisia, cieľom uvedeného nariadenia je v skutočnosti poskytnúť širšiu ochranu ľudského zdravia, než je ochrana zaručená nariadením o potravinách, ktoré sa v podstate obmedzuje na bezpečnosť potravín. Okrem toho ochrana životného prostredia by nebola plne zaručená, ak by sa výrobcovia mohli vyhnúť pravidlám týkajúcim sa najmä registrácie a autorizácie látok a zmesí tým, že by svojmu výrobku priradili ako jedno z viacerých určení tohto výrobku určenie, ktorého vylúčenie je stanovené v nariadení REACH. Napokon vzhľadom na rozdiely v rozsahu týchto cieľov a skutočnosť, že výnimky sa musia vykladať reštriktívne, sa domnievam, že na piatu otázku položenú vnútroštátnym súdom treba odpovedať kladne. ( 63 )
82.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na piatu prejudiciálnu otázku tak, že vylúčenie potravín z pravidiel hlavy IV nariadenia REACH, ako je stanovené v článku 2 ods. 6 písm. d) tohto nariadenia, sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na výrobky určené na použitie ako potraviny a zároveň ako biocídne výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o biocídnych výrobkoch.
IV. Návrh
83.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:
1.
Článok 3 ods. 1 písm. a) prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 334/2014 z 11. marca 2014 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1819 z 8. augusta 2019,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
určenie výrobku, ktoré sa vyžaduje na to, aby sa tento výrobok považoval za biocídny, nemusí predstavovať jeho jediné určenie. Biocídny výrobok, ktorý je určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín, však nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia ako výrobok typu 4 (Oblasť potravín a krmív) hlavnej skupiny 1 (Dezinfekčné prostriedky) v zmysle článku 2 ods. 1 druhej vety v spojení s prílohou V k uvedenému nariadeniu.
2.
Určenie pôsobnosti nariadenia č. 528/2012, zmeneného nariadením č. 334/2014 a delegovaným nariadením 2019/1819, na výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín závisí od jeho kvalifikácie a zaradenia medzi typy výrobkov uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu. Výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedeného nariadenia podľa jeho článku 2 ods. 1, nemožno skúmať z hľadiska vylúčenia z tejto pôsobnosti v zmysle článku 2 ods. 2 toho istého nariadenia.
3.
Vylúčenie potravín z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006, stanovené v jeho článku 1 ods. 5 písm. e),
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa netýka výrobkov určených na použitie ako potraviny a zároveň ako biocídne výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 528/2012, zmenené nariadením č. 334/2014 a delegovaným nariadením 2019/1819.
4.
Vylúčenie potravín z pravidiel hlavy IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES, zmeneného nariadením č. 1272/2008, stanovené v článku 2 ods. 6 písm. d) tohto nariadenia,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa netýka výrobkov určených na použitie ako potraviny a zároveň ako biocídne výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 528/2012, zmenené nariadením č. 334/2014 a delegovaným nariadením 2019/1819.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní ( Ú. v. EÚ L 167, 2012, s. 1 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 334/2014 z 11. marca 2014 ( Ú. v. EÚ L 103, 2014, s. 22 ) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1819 z 8. augusta 2019 ( Ú. v. EÚ L 279, 2019, s. 1 ).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ).
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ).
( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o hygiene potravín ( Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 13/034, s. 319), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 ( Ú. v. EÚ L 87, 2009, s. 109 ).
( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463).
( 7 ) Tento zoznam je súčasťou zjednodušeného postupu autorizácie pre určité biocídne výrobky, ako je stanovený v článkoch 25 až 28 kapitoly V nariadenia o biocídnych výrobkoch. V podstate, ak „všetky účinné látky, ktoré biocídny výrobok obsahuje, sú zaradené do prílohy I a spĺňajú akékoľvek obmedzenie, ktoré sa uvádza v tejto prílohe“, toto nariadenie povoľuje požiadať o zjednodušenú autorizáciu na dodávku a používanie biocídneho výrobku. Pokiaľ ide konkrétne o tento zjednodušený postup autorizácie, jeho cieľom je podporiť používanie menej škodlivých biocídnych výrobkov. Podrobný opis tohto postupu nepovažujem za potrebný v rámci prejednávanej veci.
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov ( Ú. v. ES L 200, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 13/024, s. 109).
( 9 ) Napríklad ocot je uvedený medzi potravinami v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách ( Ú. v. EÚ L 16, 2008, s. 16 ), zmenenému nariadením Komisie (EÚ) č. 1129/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách ( Ú. v. EÚ L 295, 2011, s. 1 ) (pozri časť D, číslo 12.3).
( 10 ) Táto koncentrácia v potravinárskom octe je vo všeobecnosti nižšia ako 10 %. V tejto súvislosti žalovaná vo veci samej upozorňuje na skutočnosť, že podľa nemeckého práva [pozri § 2 Essigverordnung (Verordnung über den Verkehr mit Essig und Essigessenz) (nariadenie o obchodovaní s octom a výťažkom z octu)] sa ako potraviny môžu uvádzať na trh výrobky obsahujúce menej ako 11 % kyseliny octovej.
( 11 ) Ako vyplýva z odbornej literatúry, vyššia koncentrácia kyseliny octovej môže spôsobiť podráždenie pokožky, očí a dýchacích ciest, keďže jej korozívne vlastnosti ju robia toxickou. Napríklad perorálne podanie koncentrovaného roztoku s koncentráciou vyššou ako 10 % môže spôsobiť poleptanie tráviaceho traktu a úpadok centrálneho nervového systému [pozri toxikologický list č. 24 – vydanie jún 2021, Institut national de recherche et de la sécurité (INRS) (Národný inštitút pre výskum a bezpečnosť, Francúzsko)].
( 12 ) Delegované nariadenie Komisie z 8. augusta 2019, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 s cieľom zaradiť ocot ako účinnú látku do jeho prílohy I ( Ú. v. EÚ L 279, 2019, s. 1 ). Zaradenie octu a predtým kyseliny octovej do prílohy I k nariadeniu o biocídnych výrobkoch teda znamená, že tieto látky sa nepovažovali za látky, ktoré vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie, a to pod podmienkou, že sú dodržané príslušné obmedzenia.
( 13 ) To znamená, že biocídny výrobok, ktorého povolenie na uvedenie na trh by bolo schválené zjednodušeným postupom, by obsahoval látku, ktorá ako taká spadá pod definíciu potraviny. Podľa nariadenia o potravinách je takáto potravina vymedzená ako „akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené“ (pozri článok 2 prvý pododsek tohto nariadenia).
( 14 ) Pozri rozsudok zo 14. októbra 2021, Biofa ( C‑29/20 , EU:C:2021:843 , body 26 a 28 ).
( 15 ) Pozri článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 16 ) V zmysle článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o biocídnych výrobkoch možno používať len biocídne výrobky, ktorých účinné látky boli schválené pre príslušný typ výrobku, a ak sú splnené podmienky stanovené pre tieto účinné látky. To znamená, že biocídny výrobok nebude autorizovaný na vnútornom trhu, kým nebude najprv hodnotená a schválená účinná látka, ktorú obsahuje.
( 17 ) Pozri článok 69 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 18 ) Pozri článok 72 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 19 ) Pre úplnosť chcem zdôrazniť, že takéto tvrdenie nemá vplyv na určenie uplatňovania nariadenia o biocídnych výrobkoch na predmetné výrobky, pretože treba ešte stanoviť, či tieto výrobky, ktoré majú viacero určení, i) spadajú pod kvalifikáciu biocídnych výrobkov a ii) patria do pôsobnosti tohto nariadenia, čo budem analyzovať nižšie.
( 20 ) V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že odstupňovanie účelov biocídnych výrobkov v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia o biocídnych výrobkoch vymenúva účely týchto výrobkov. Tieto účely siahajú od ničenia škodlivých organizmov až po prevenciu voči nim (rozsudok z 19. decembra 2019, Darie, C‑592/18 , EU:C:2019:1140 , bod 41 ). Okrem toho sa mi vzhľadom na toto znenie nezdá byť vylúčené, že tieto účely, ktoré sú spôsobilé dať výrobku biocídny účinok, môžu byť viaceré a napriek tomu do neho patriť.
( 21 ) Ako príklad treba uviesť, že pokiaľ ide o lieky a potraviny, normotvorca výslovne stanovil, že v prípade pretrvávajúcich pochybností má prednosť definícia „lieku“ pred definíciou „potraviny“ [pozri článok 2 ods. 2 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69)]. Naproti tomu sa zdá, že systém zavedený nariadením o biocídnych výrobkoch je oveľa flexibilnejší, pokiaľ ide o kombináciu rôznych kvalifikácií a dôsledky, ktoré z nich vyplývajú pre pravidlá uplatniteľné na dotknuté výrobky.
( 22 ) Pozri článok 3 ods. 1 písm. a) posledný pododsek nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 23 ) Článok 19 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 24 ) Toto schválenie je založené na stanovisku k schváleniu účinnej látky, ktoré vydala Európska chemická agentúra (ECHA) na základe záverov hodnotiaceho príslušného orgánu v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia o biocídnych výrobkoch. Komisia po doručení tohto stanoviska prijme vykonávacie nariadenie, ktorým schvaľuje účinnú látku a stanovuje podmienky tohto schválenia. [Pozri článok 9 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia].
( 25 ) Pozri článok 19 ods. 1 písm. a) nariadenia o biocídnych výrobkoch. Okrem toho považujem za dôležité zdôrazniť, ako uviedol generálny advokát Rantos vo svojich návrhoch, ktoré predniesol vo veci Biofa ( C‑29/20 , EU:C:2021:411 , bod 69 ), že výrobok, ktorý obsahuje účinnú látku schválenú vykonávacím nariadením, sa musí nevyhnutne kvalifikovať ako „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia o biocídnych výrobkoch, ak je jeho zloženie rovnaké ako zloženie schválenej účinnej látky.
( 26 ) Z judikatúry navyše vyplýva, že pojem „biocídny výrobok“ sa chápe v širokom zmysle (rozsudok z 19. decembra 2019, Darie, C‑592/18 , EU:C:2019:1140 , bod 42 ). V tejto súvislosti musia byť podľa môjho názoru všetky kumulatívne podmienky, ktoré ho tvoria, predmetom širokého výkladu.
( 27 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh ( Ú. v. ES L 123, 1998, s. 1 ; Mim. vyd. 03/023, s. 3).
( 28 ) Medzi takéto okolnosti by mohli patriť najmä technické vlastnosti tohto výrobku a jeho povaha, ktorá môže súvisieť s účinnou látkou, ktorú tento výrobok obsahuje.
( 29 ) Tento predpoklad je však nezávislý od otázky týkajúcej sa posúdenia klamlivej povahy označenia výrobkov vo veci samej. Súdnemu dvoru totiž v zásade neprináleží, aby rozhodoval o otázke, či označenie niektorých výrobkov môže uviesť kupujúceho alebo spotrebiteľa do omylu, keďže takáto úloha prináleží vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. septembra 2009, Severi, C‑446/07 , EU:C:2009:530 , bod 60 ).
( 30 ) Napríklad vzhľad, údaje, označovanie a reklamná činnosť.
( 31 ) Tento záver je podľa môjho názoru nevyhnutný vzhľadom na zásadu slobodného výkonu povolania, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie. Výrobca má totiž slobodu pri svojich podnikateľských rozhodnutiach. Predaj je pritom spôsobom výkonu tejto zásady. Tá však nie je absolútna v tom zmysle, že musí byť zohľadnená vo vzťahu k jej funkcii v spoločnosti. V dôsledku toho môže byť právo na slobodný výkon povolania obmedzené pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu sledovaným Európskou úniou a vzhľadom na sledovaný cieľ nepredstavujú neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý by narušil samotnú podstatu takto garantovaných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C‑37/02 a C‑38/02 , EU:C:2004:443 , bod 82 a citovanú judikatúru). Predovšetkým by sa malo zabrániť akémukoľvek obchádzaniu požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia o biocídnych výrobkoch, ako je napríklad prezentovanie výrobku ako potraviny, keďže vzhľadom na jeho povahu a nebezpečenstvo, ktoré predstavuje jeho používanie pre zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie, musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia.
( 32 ) V tejto súvislosti Speyer & Grund na pojednávaní vysvetlila, že rozhodnutie baliť predmetné výrobky do fliaš s rozprašovačom bolo súčasťou marketingovej stratégie zameranej na upútanie pozornosti na výrobky, ich odlíšenie od tradičných výrobkov a uľahčenie ich používania.
( 33 ) V tejto súvislosti považujem za dôležité zdôrazniť, že k tomuto záveru treba pristupovať s určitou opatrnosťou a obmedziť ho na špecifický prípad výrobkov s dvojakým použitím.
( 34 ) Pre úplnosť treba pripomenúť, že odsek 2 prvý pododsek tohto článku obsahuje zoznam nástrojov, ktorý určuje neuplatniteľnosť tohto nariadenia v prípade, že biocídne výrobky spadajú do pôsobnosti týchto nástrojov. Odsek 2 druhý pododsek uvedeného článku stanovuje, že „ak biocídny výrobok patrí do pôsobnosti niektorého z uvedených nástrojov a je určený na použitie na účely, ktorých sa tieto nástroje netýkajú, toto nariadenie sa uplatňuje aj na tento biocídny výrobok, pokiaľ uvedené účely neriešia tieto nástroje“. Napokon odsek 5 písm. a) tohto článku 2 spresňuje, že nariadenie o biocídnych výrobkoch sa nevzťahuje na „potraviny alebo krmivá používané ako repelenty a atraktanty“.
( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2012, Söll ( C‑420/10 , EU:C:2012:111 , bod 24 ). Je pravda, že v tomto rozsudku sa Súdny dvor vyjadril k taxatívnej povahe zoznamu biocídnych výrobkov v smernici 98/8. Keďže však nariadenie o biocídnych výrobkoch zrušilo a nahradilo smernicu 98/8, výklad ustanovení tejto smernice, ktorý poskytol Súdny dvor, platí aj pre toto nariadenie, ak ustanovenia oboch týchto právnych predpisov Únie možno považovať za rovnocenné (rozsudok z 19. decembra 2019, Darie, C‑592/18 , EU:C:2019:1140 , bod 29 ). Zo znenia skupiny 1 výrobkov typu 4 prílohy V k uvedenej smernici pritom vyplýva, že bolo formulované identicky so znením hlavnej skupiny 1 výrobkov typu 4 prílohy V k uvedenému nariadeniu.
( 36 ) Pozri odôvodnenie 23 nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 37 ) Odôvodnenie 18 nariadenia o biocídnych výrobkoch.
( 38 ) Odôvodnenie 10 nariadenia CLP.
( 39 ) V prejednávanej veci to je nariadenie CLP (pozri článok 1 ods. 1 tohto nariadenia).
( 40 ) Odôvodnenie 11 nariadenia o programe CLP.
( 41 ) Podľa článku 2 bodu 7 nariadenia CLP je tento pojem vymedzený ako „chemický prvok a jeho zlúčeniny v prírodnom stave alebo získané akýmkoľvek výrobným postupom vrátane všetkých prísad potrebných na udržanie ich stability a všetkých nečistôt pochádzajúcich z použitého postupu, ktorý však nezahŕňa žiadne rozpúšťadlá, ktoré možno oddeliť bez ovplyvnenia stability látky alebo zmeny jej zloženia“.
( 42 ) Podľa článku 2 bodu 8 nariadenia CLP je tento pojem vymedzený ako „zmes alebo roztok zložený z dvoch alebo viacerých látok“.
( 43 ) Článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia CLP.
( 44 ) Odôvodnenie 10 nariadenia o programe CLP.
( 45 ) Na pripomenutie, hoci sa stanovenie určenia výrobku v zásade uskutočňuje na základe objektívnych skutočností, a teda môže byť v tomto rozsahu podobné významu, ktorý nariadenie CLP pripisuje vlastnostiam látok a zmesí, tento prístup nemožno uplatniť vo všetkých prípadoch. Ako som už uviedol, niektoré výrobky môžu mať viacero určení, pričom v takom prípade určenie, ktoré sa im pripisuje, nevyplýva nevyhnutne len z ich vlastností, ale aj zo zámeru výrobcu.
( 46 ) Treba uviesť, že výnimky zo zásady sa podľa ustálenej judikatúry musia vykladať reštriktívne (pozri rozsudky z 10. novembra 2016, Baštová, C‑432/15 , EU:C:2016:855 , bod 59 a citovanú judikatúru, ako aj z 29. marca 2012, Komisia/Poľsko, C‑185/10 , EU:C:2012:181 , bod 31 a citovanú judikatúru).
( 47 ) V tejto súvislosti formulácia uvedená v článku 1 ods. 5 písm. e) nariadenia CLP výslovne uvádza, že toto nariadenie sa „neuplatňuje na látky a zmesi v týchto formách, ktoré sú v konečnom stave a ktoré sú určené pre konečného užívateľa:… potraviny…“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
( 48 ) Ako bolo vysvetlené v bodoch 21 až 39 vyššie, výrobok možno kvalifikovať ako biocídny výrobok, aj keď jeho určenie nie je výlučne biocídne. Rovnaký záver platí aj pri otázke, či sa na tento výrobok má vzťahovať nariadenie CLP. Vzhľadom na to, že toto nariadenie neobsahuje spresnenia v tejto súvislosti, sa domnievam, že preskúmanie prevažujúceho alebo hlavného určenia výrobku sa môže ukázať ako zložité a mohlo by zbytočne skomplikovať uplatňovanie právnych režimov, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany.
( 49 ) Pozri článok 5 ods. 1 nariadenia o potravinách.
( 50 ) Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch a článok 1 ods. 1 nariadenia CLP.
( 51 ) Tento záver by bol odlišný, ak by sa predmetné výrobky považovali výlučne za potraviny. V takom prípade by som mohol súhlasiť s názorom vnútroštátneho súdu, ktorý zastáva aj Speyer & Grund, že ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa potravín sú podľa všetkého konkrétnejšie a mali by mať prednosť z dôvodu vylúčenia potravín z pôsobnosti nariadenia CLP.
( 52 ) Podľa článku 14 nariadenia o potravinách sa potravina považuje za nebezpečnú, ak je zdraviu škodlivá z dôvodu jej účinku na osobu, ktorá ju konzumuje, alebo pravdepodobných kumulatívnych toxických účinkov, alebo ak je nevhodná na ľudskú spotrebu z dôvodu, že táto potravina sa považuje za neprijateľnú pre takúto konzumáciu vzhľadom na jej zamýšľané použitie, a to najmä z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. Zdá sa mi, že tento zákaz sa vzťahuje aj na potravinu, ktorá môže mať aj iné určenia.
( 53 ) Pozri tabuľku 1.1 prílohy 1 k nariadeniu CLP.
( 54 ) Článok 5 ods. 1 nariadenia CLP.
( 55 ) Kvalifikácia výrobku ako biocídneho výrobku totiž automaticky nevedie ku klasifikácii látok, z ktorých je zložený, v zmysle uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti možno uviesť účinné látky prírodného pôvodu uvedené v prílohe I k nariadeniu o biocídnych výrobkoch (napr. levanduľový olej alebo olej z mäty piepornej) alebo účinné látky, v prípade ktorých sa výslovne stanovuje, že ich koncentrácia sa má obmedziť tak, aby si žiadny biocídny výrobok nevyžadoval klasifikáciu podľa nariadenia CLP (napr. octan sodný alebo kyselina octová). Treba tiež pripomenúť, že pokiaľ ide o výrobky zložené z kyseliny octovej, tieto výrobky sa môžu vyhnúť klasifikácii podľa nariadenia CLP aj vtedy, keď získajú povolenie v rámci zjednodušeného postupu, pretože v takom prípade musí mať kyselina octová, z ktorej je výrobok zložený, obmedzenú koncentráciu (pozri bod 10 vyššie).
( 56 ) Pozri v tejto súvislosti moje úvahy uvedené v bodoch 58 až 60 vyššie, ktoré sa vzťahujú aj na túto piatu prejudiciálnu otázku.
( 57 ) Pozri článok 3 ods. 1 nariadenia REACH.
( 58 ) Pozri článok 3 ods. 2 nariadenia REACH.
( 59 ) Odôvodnenie 11 nariadenia REACH.
( 60 ) Rozsudok z 10. septembra 2015, FCD a FMB ( C‑106/14 , EU:C:2015:576 , bod 32 ).
( 61 ) Článok 2 ods. 3 písm. j) nariadenia o biocídnych výrobkoch. Pozri tiež článok 70 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že karty bezpečnostných údajov pre účinné látky a biocídne výrobky sa v príslušných prípadoch vypracúvajú a sprístupňujú v súlade s článkom 31 nariadenia REACH.
( 62 ) Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o REACH.
( ) Tento záver nemá vplyv na úvahy rozvinuté v rámci odpovede na štvrtú prejudiciálnu otázku (pozri body 71 až 73 vyššie), podľa ktorých pretrvávajú pochybnosti o tom, či je možné, aby výrobok – ktorý je kvalifikovaný ako biocídny výrobok a patrí do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch a ktorý je klasifikovaný ako nebezpečná zmes, čo a priori umožňuje uplatnenie nariadenia REACH – mohol tiež spadať pod kvalifikáciu potraviny.