C-473/24

62024CC0473

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

RIMVYDAS NORKUS

prednesené 4. septembra 2025 ( 1 )

Vec C‑473/24

Speyer & Grund GmbH & Co. KG

I. Právny rámec

2.

V prejednávanej veci sú relevantné článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. e), ako aj článok 2 ods. 2 druhý pododsek, článok 2 ods. 3 písm. j) a m), článok 2 ods. 5 písm. a), článok 3 ods. 1 písm. a), u) a y), článok 25 prvý odsek, ako aj článok 25 písm. a), článok 69 ods. 1 a článok 72 ods. 1, príloha I a príloha V, hlavná skupina 1, výrobky typu 4 nariadenia o biocídnych výrobkoch; článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 2 ods. 2 nariadenia č. 852/2004 ( 5 ) (ďalej len „nariadenie o hygiene potravín“); článok 2 nariadenia č. 178/2002 ( 6 ) (ďalej len „nariadenie o potravinách“); článok 1 ods. 5 písm. e) bod i) nariadenia CLP, ako aj článok 2 ods. 6 písm. d) a článok 31 ods. 1 písm. a) nariadenia REACH.

II. Skutkový stav sporu vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

3.

5.

Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), ktorý zastával názor, že výrobky spoločnosti Speyer & Grund ako celok predstavujú biocídne výrobky – keďže tvar fľaše, ktorý si verejnosť spája výlučne s čistiacimi prostriedkami, a obrázky na týchto výrobkoch tomu nasvedčujú – vyhovel tejto žiadosti v celom rozsahu. Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), na ktorý bolo podané odvolanie, po tom, čo v podstate konštatoval, že výrobky s dvojakým použitím nie sú vyňaté z uplatňovania povinností vyplývajúcich z nariadenia o biocídnych výrobkoch a nariadení CLP a REACH, potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

6.

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku „Revision“ podanom spoločnosťou Speyer & Grund, sa v podstate pýta, či výrobky s dvojakým použitím, o aké ide vo veci samej, patria do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch a nariadení CLP a REACH.

7.

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

4.

Má sa vylúčenie potravín z pôsobnosti nariadenia [CLP] podľa článku 1 ods. 5 písm. e) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že uvedené nariadenie sa má vzťahovať na výrobok, ktorý je potravinou v zmysle článku 2 nariadenia [o potravinách], a zároveň biocídnym výrobkom v zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. a) prvej vety nariadenia [o biocídnych výrobkoch], a uplatní sa bez ohľadu na toto vylúčenie – prípadne pod podmienkou, že prevažuje funkcia biocídneho výrobku?

5.

Má sa vylúčenie potravín z pôsobnosti kapitoly IV nariadenia [REACH] podľa článku 2 ods. 6 písm. d) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bez ohľadu na toto vylúčenie – prípadne pod podmienkou, že prevažuje funkcia biocídneho výrobku – nie je vylúčené uplatnenie hlavy IV na výrobok v zmysle [štvrtej prejudiciálnej otázky]?“

8.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania z 27. júna 2024 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 4. júla 2024. Písomné pripomienky predložili žalobkyňa a žalovaná vo veci samej, nemecká vláda a Európska komisia. Žalobkyňa a žalovaná vo veci samej, ako aj Komisia a nemecká vláda sa zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. mája 2025.

Kyselina octová je hlavnou zložkou octu, ktorý možno získať najmä zriedením tejto kyseliny vo vode. Vzhľadom na zloženie predmetných výrobkov, ktoré vyplýva práve z takéhoto riedenia, chápem, že niektorí účastníci konania a dotknuté osoby tak vo svojich pripomienkach, ako aj na pojednávaní, a vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, odkazujú v súvislosti s týmito výrobkami na ocot. Z toho istého dôvodu nasledujúca analýza zohľadní aj úvahy týkajúce sa octu.

12.

Zdá sa však nesporné, že ocot sa vo všeobecnosti môže používať ako potravina ( 9 ), a zároveň ako výrobok pre domácnosť. Tento výrobok má teda dvojaké použitie v zmysle uvedenom v bode 1 vyššie. Chápem to tak, že práve koncentrácia dotknutej látky, teda kyseliny octovej, ovplyvňuje kyslosť výrobku, a teda určuje jeho jedlosť. Za jedlé sa považujú konkrétne len výrobky s nízkou koncentráciou kyseliny octovej, ( 10 ) zatiaľ čo výrobky určené na použitie v domácnosti majú spravidla vyššiu koncentráciu tejto kyseliny, čo ich odlišuje.

13.

Ak je však výrobok s nízkou koncentráciou kyseliny octovej jedlý a vo všeobecnosti určený na kulinárske použitie, táto vlastnosť nevylučuje, že môže byť použitý aj v domácnosti. Naproti tomu, opačne to neplatí: vyššia koncentrácia kyseliny octovej spôsobí, že výrobok bude vhodnejší na čistenie v domácnosti ako účinnejší roztok, ale nebude vhodný na konzumáciu. ( 11 )

14.

16.

V tejto súvislosti, ak výrobok spĺňa zákonnú definíciu pojmu „biocídny výrobok“ a spadá do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch, ( 15 ) držitelia autorizácie biocídnych výrobkov ( 16 )„zabezpečia, aby sa biocídne výrobky klasifikovali, balili a označovali v súlade so schváleným zhrnutím charakteristík biocídneho výrobku“ ( 17 ). Okrem toho reklama týkajúca sa takéhoto výrobku musí v zásade tiež rešpektovať ustanovenia nariadenia CLP a obsahovať vety: „Používajte biocídy bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“ ( 18 ). Práve neuvedenie takýchto informácií žalobkyňa vytýka žalovanej vo veci samej.

17.

Na základe týchto spresnení treba pristúpiť k preskúmaniu prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom.

A.

O prvej a druhej prejudiciálnej otázke

1. O určení výrobkov s dvojakým použitím ako podmienke definície „biocídneho výrobku“

21.

Ako bolo uvedené v bode 15 vyššie, výrobok možno kvalifikovať ako „biocídny výrobok“ len vtedy, ak spĺňa tri kumulatívne podmienky. V rámci prejednávanej veci treba však vykladať len druhú podmienku týkajúcu sa určenia výrobku.

22.

Na úvod treba uviesť, že napriek pochybnostiam vyjadreným najmä Komisiou, pokiaľ ide o presné určenie predmetných výrobkov, teda či sú určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín a/alebo aj povrchov, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Súdnemu dvoru sa kladie otázka týkajúca sa tohto prvého určenia výrobkov vo veci samej, ktoré sa týka čistenia alebo dezinfekcie potravín. V tejto súvislosti sa zdá byť nesporné, že takéto určenie možno považovať za biocídne určenie. ( 19 ) Naproti tomu existuje neistota, či na to, aby mohol byť výrobok kvalifikovaný ako biocídny výrobok, stačí, aby sa toto určenie považovalo za druhotné, alebo či musí byť jediným určením tohto výrobku.

23.

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 3 ods. 1 písm. a) prvá zarážka nariadenia o biocídnych výrobkoch, treba poznamenať, že v súlade s článkom 2 ods. 2 druhým pododsekom tohto nariadenia, nazvaným „Rozsah pôsobnosti“, „ak biocídny výrobok patrí do pôsobnosti niektorého z… nástrojov [uvedených v odseku 2 písm. a) až k)] a je určený na použitie na účely, ktorých sa tieto nástroje netýkajú, toto nariadenie sa uplatňuje aj na tento biocídny výrobok, pokiaľ uvedené účely neriešia tieto nástroje“. Okrem toho odôvodnenie 18 uvedeného nariadenia uvádza, že „na určité biocídne a ošetrené výrobky vymedzené v tomto nariadení sa vzťahujú aj iné právne predpisy Únie [a že] je preto dôležité stanoviť presné hranice, aby sa zabezpečila právna istota“. V odôvodnení 19 toho istého nariadenia sa výslovne uvádza, že „biocídne výrobky určené na použitie nielen na účely tohto nariadenia, ale aj v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami… môžu predstavovať riziká odlišné od tých, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie [a že] takéto biocídne výrobky by mali okrem požiadaviek ustanovených v tomto nariadení spĺňať aj relevantné základné požiadavky stanovené v[o vymenovaných nástrojoch]“.

26.

Z toho vyplýva, že biocídny výrobok môže mať v súlade s definíciou uvedenou v článku 3 ods. 1 písm. a) prvej zarážke nariadenia o biocídnych výrobkoch viacero použití, pokiaľ má jedno z nich schopnosť ničiť, odpudzovať a zneškodňovať škodlivé organizmy, zabrániť ich škodlivému účinku alebo chrániť proti akémukoľvek škodlivému organizmu. Použitia sa pritom vo všeobecnosti určujú vzhľadom na určenie výrobku.

30.

Z uvedeného vyplýva, že tento kontext podporuje záver, podľa ktorého kvalifikáciu výrobku ako biocídneho výrobku, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa jeho určenia, nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že tento výrobok má viacero určení. To však neznamená, že táto kvalifikácia je neobmedzená. Považujem totiž za nevyhnutné, aby toto biocídne určenie podliehalo administratívnemu schváleniu. Aby teda biocídny výrobok mohol byť uvedený na trh, musia byť v podstate splnené nasledujúce požiadavky. Na jednej strane tak samotný výrobok, ( 23 ) ako aj účinná látka, ktorú obsahuje, musia byť schválené na použitie v jednom z typov výrobkov uvedených v prílohe V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch. ( 24 ) Na druhej strane tento výrobok musí byť dostatočne účinný z hľadiska biocídnej funkcie, ktorú plní, pričom táto vlastnosť sa nevyhnutne týka jeho určenia na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu. To najmä znamená, že jeho biocídny účinok je uznaný. ( 25 )

31.

Záver, podľa ktorého kvalifikáciu výrobku ako biocídneho výrobku, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa jeho určenia, nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že tento výrobok má viacero určení, potvrdzuje cieľ sledovaný nariadením o biocídnych výrobkoch.

32.

Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 3, účelom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel sprístupňovania biocídnych výrobkov na trhu a ich používania, ako aj zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, pričom jeho ustanovenia vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti. Takáto úroveň ochrany by pritom mohla byť vážne spochybnená, ak by kvalifikácia biocídnych výrobkov mala byť vyhradená len pre výrobky, ktorých jediné určenie je biocídne, teda určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu. ( 26 )

36.

Nemecká vláda sa totiž domnieva, že rozhodujúcim faktorom pre určenie použitia, na ktoré je výrobok určený, je výslovné alebo implicitné propagačné tvrdenie uvádzané výrobcom. Podľa Komisie by sa malo predpokladané určenie predmetných výrobkov stanoviť na základe všetkých relevantných informácií, ktoré sú dostupné spotrebiteľom. ( 30 ) Na pojednávaní vysvetlila, že na stanovenie určenia predmetných výrobkov by sa mal zohľadniť celý súbor objektívnych skutočností, ku ktorým by sa pridali také subjektívne prvky, akými sú prvky vyplývajúce z opisu výrobku, ktorý poskytol výrobca pri jeho uvedení na trh.

37.

V prejednávanej veci sa mi úvahy formulované nemeckou vládou a Komisiou zdajú byť obzvlášť relevantné vzhľadom na povahu výrobkov, ktoré tak ako výrobky vo veci samej majú z objektívneho hľadiska viacero určení. Ako totiž vyplýva z bodov 12 a 13 vyššie, ocot sa môže používať ako potravina, a zároveň ako výrobok pre domácnosť. Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní jedného alebo druhého použitia je najmä koncentrácia kyseliny octovej, ktorú obsahuje. Ak je však vďaka nízkej koncentrácii vhodný na konzumáciu, neznamená to, že nemôže byť použitý aj v domácnosti. V takom prípade sa mi zdá, že výrobca má určitú mieru voľnej úvahy pri výbere použitia, ktoré chce priradiť svojmu výrobku, a táto voľba sa konkretizuje pri jeho uvedení na trh. ( 31 )

38.

V tejto súvislosti prvky, akými sú povaha a zloženie výrobku, jeho prezentácia, obal, ( 32 ) informácie o zamýšľanom použití, ktoré sú na ňom uvedené, reklama alebo dokonca distribučné kanály, podľa môjho názoru predstavujú súbor informácií umožňujúcich odhaliť zámer výrobcu, pokiaľ ide o používanie, ktoré chce priradiť výrobku, ktorý uvádza na trh, čo v konečnom dôsledku prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. ( 33 )

Pokiaľ ide o prílohu V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch, tá obsahuje zoznam typov biocídnych výrobkov a ich opis, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia. Zo znenia hlavnej skupiny 1 s názvom „Dezinfekčné prostriedky“ vyplýva, že táto skupina nezahŕňa typy čistiacich prostriedkov, ktoré nemajú mať biocídny účinok. Výrobky typu 4 s názvom „Oblasť potravín a krmív“ zahŕňajú výrobky, ktoré sa používajú na dezinfekciu zariadení, zásobníkov, potrieb na konzumáciu, povrchov alebo potrubí súvisiacich s výrobou, prepravou, skladovaním alebo konzumáciou potravín alebo krmív (vrátane pitnej vody) pre ľudí a zvieratá, ako aj výrobky, ktoré sa majú použiť ako súčasť materiálov, ktoré sa môžu dostať do styku s potravinami.

42.

Zo znenia prílohy V výslovne vyplýva, že výrobky typu 4 hlavnej skupiny 1 nezahŕňajú výrobky určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín. V tejto súvislosti nezdieľam názor vnútroštátneho súdu, ktorý podporuje aj Werner & Mertz a podľa ktorého sa povrchy súvisiace s konzumáciou potravín považujú za povrchy samotných potravín.

43.

Podľa môjho názoru treba jasne rozlišovať medzi povrchmi prichádzajúcimi do styku s potravinou, ako je kuchynská linka alebo stôl, na jednej strane a povrchom samotnej tejto potraviny, ako je šupka ovocia alebo kôra syra, na strane druhej. Povrch, ktorý je v kontakte s potravinou, je totiž predovšetkým odlišný od tejto potraviny, zatiaľ čo povrch potraviny sa týka jej priamej vonkajšej časti. Povrch potraviny sa najmä považuje za jej neoddeliteľnú súčasť a ako taký je určený na konzumáciu spotrebiteľom. Naopak, povrch prichádzajúci do styku s touto potravinou, nie je jej súčasťou: predstavuje prvok prostredia takejto potraviny a plní odlišnú funkciu, ako je napríklad spracovanie, príprava alebo skladovanie tejto potraviny.

V každom prípade, hoci odôvodnenie 18 nariadenia o biocídnych výrobkoch uvádza, že „zoznam typov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s orientačným opisom [súborom opisov – neoficiálny preklad ] každého typu by sa mal ustanoviť v prílohe k [uvedenému] nariadeniu“, treba uviesť, že prídavné meno „orientačný“ bližšie určuje slovo „súbor“, a nie „zoznam“. Použitie tohto prídavného mena v spojení s týmto zoznamom teda neumožňuje vykladať uvedený zoznam ako demonštratívny. Takýto výklad nemožno prijať ani v rámci cieľa ochrany sledovaného týmto istým nariadením. Tento cieľ totiž neumožňuje rozšíriť pôsobnosť nariadenia o biocídnych výrobkoch na typy výrobkov, ktoré normotvorca Únie výslovne nestanovil. Z odôvodnenia 18 nariadenia o biocídnych výrobkoch výslovne vyplýva, že cieľom zavedenia toho istého zoznamu typov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je „stanoviť presné hranice, aby sa zabezpečila právna istota“.

46.

Napokon na doplnenie, zastávam názor, že také výrobky, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré sú určené na čistenie alebo dezinfekciu potravín, nespadajú pod žiadny iný typ výrobkov uvedených v hlavnej skupine 1 prílohy V k nariadeniu o biocídnych výrobkoch.

47.

Po prvé treba pripomenúť, že táto hlavná skupina 1 zahŕňa výrobky typu 1 s názvom „Osobná hygiena človeka“, ktorý sa týka biocídnych výrobkov používaných na osobnú hygienu človeka, aplikovaných na ľudskú pokožku alebo pokožku hlavy alebo pri kontakte s ňou, pričom primárnym účelom je dezinfekcia takejto pokožky. Je samozrejmé, že ocot vzhľadom na svoju kyslosť, ktorá môže dráždiť pokožku, nemožno objektívne považovať za výrobok pre ľudskú hygienu. V každom prípade je medzi účastníkmi konania nesporné, že výrobky vo veci samej nie sú určené na takéto použitie.

51.

Zo všetkých týchto dôvodov navrhujem odpovedať na prvú a druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 3 ods. 1 písm. a) prvá veta nariadenia o biocídnych výrobkoch sa má vykladať v tom zmysle, že určenie výrobku, ktoré sa vyžaduje na to, aby sa tento výrobok považoval za biocídny, nemusí predstavovať jeho jediné určenie. Biocídny výrobok, ktorý je určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín, však nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia ako výrobok typu 4 (Oblasť potravín a krmív) hlavnej skupiny 1 (Dezinfekčné prostriedky) v zmysle článku 2 ods. 1 druhej vety v spojení s prílohou V k uvedenému nariadeniu.

B.

O tretej prejudiciálnej otázke

52.

Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či biocídny výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín patrí do pôsobnosti nariadenia o hygiene potravín alebo do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch v zmysle výnimky stanovenej v článku 2 ods. 2 druhom pododseku tohto nariadenia.

Vzhľadom na to, ako bolo uvedené v bodoch 40 až 51 vyššie, predmetné výrobky podľa môjho názoru nepatria do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch, keďže ich nemožno zaradiť medzi typy výrobkov uvedené v jeho prílohe V, a teda nespĺňajú druhé etapu dvojstupňového preskúmania stanoveného pre uplatnenie tohto nariadenia. Keďže pritom článok 2 ods. 2 druhý pododsek uvedeného nariadenia predstavuje výnimku z jeho prvého pododseku, ktorý sa zase týka vylúčenia z uplatňovania odseku 1 tohto článku, výrobky, ktoré od začiatku nespĺňajú kritériá vymedzené v tomto odseku 1, nemôžu byť následne preskúmané s ohľadom na odsek 2 uvedeného článku. Pripustiť opak by podľa môjho názoru znamenalo obchádzanie pravidiel týkajúcich sa vymedzenia pôsobnosti toho istého nariadenia a jej umelé rozširovanie, čo by bolo v rozpore s vôľou normotvorcu Únie „stanoviť presné hranice, aby sa zabezpečila právna istota“ ( 37 ) pri určovaní uplatňovania rôznych právnych nástrojov.

55.

Okrem toho v rozsahu, v akom vnútroštátny súd vo svojej tretej otázke vychádza z predpokladu, že predmetné výrobky spadajú do pôsobnosti nariadenia o hygiene potravín, treba konštatovať, ako v podstate tvrdí nemecká vláda, že určenie uplatnenia tohto nariadenia na predmetné výrobky je irelevantné. Nariadenie o biocídnych výrobkoch, ktoré stanovuje výnimku z jeho uplatňovania v prípade, že sa uplatňuje nariadenie o hygiene potravín, sa totiž samo osebe neuplatňuje.

56.

Navrhujem preto odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že otázka, či výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín patrí do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch, závisí jednak od jeho kvalifikácie a jednak od jeho zaradenia medzi typy výrobkov uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu. Výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedeného nariadenia podľa článku 2 ods. 1 toho istého nariadenia, nemožno skúmať z hľadiska vylúčenia z tejto pôsobnosti v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia o biocídnych výrobkoch.

59.

Na úvod treba ešte uviesť, že samotné zosúladenie týchto dvoch kvalifikácií, vrátane uplatnenia nariadenia o biocídnych výrobkoch na výrobok určený okrem iného na použitie v pokrmoch, môže nepochybne vyvolať pochybnosti. Na rozdiel od potraviny totiž nie je biocídny výrobok určený na konzumáciu ľuďmi. Ako je však vysvetlené v bodoch 9 až 14 vyššie, predmetné výrobky sa vyznačujú určitými špecifikami súvisiacimi s ich zložením, najmä s prítomnosťou účinných látok, ktorých koncentrácia môže umožňovať dvojakú kvalifikáciu, pokiaľ závisí od určenia týchto výrobkov. Keďže sa predmetné výrobky skladajú z látok alebo zmesí, môže vzniknúť otázka, či majú vlastnosti, ktoré by prípadne odôvodňovali ich klasifikáciu ako výrobkov nebezpečných pre ľudské zdravie a životné prostredie. ( 38 ) V prípade kladnej odpovede sa teda nemôžu vyhnúť právnym režimom, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. ( 39 )

60.

Z dôvodov uvedených v bode 58 vyššie sa mi však zdá, že odpoveď na štvrtú prejudiciálnu otázku týkajúcu sa vzťahu medzi nariadením CLP na jednej strane a nariadením o biocídnych výrobkoch na strane druhej nie je pre vnútroštátny súd užitočná na účely vyriešenia sporu vo veci samej. Ak by sa však Súdny dvor nestotožnil s mojimi návrhmi odpovedí na prvé dve prejudiciálne otázky, analýza by mala pokračovať nasledovne.

61.

Podľa článku 1 ods. 5 písm. e) nariadenia CLP sa toto nariadenie „neuplatňuje na látky a zmesi v týchto formách, ktoré sú v konečnom stave a ktoré sú určené pre konečného užívateľa:… potraviny alebo krmivá, ako sú vymedzené v nariadení [o potravinách]…“. Spresňuje ďalej, že toto vylúčenie sa vzťahuje na potraviny používané ako prídavné látky a dochucovadlá v potravinách, ako doplnkové látky v krmivách a vo výžive zvierat v zmysle právnych nástrojov, na ktoré tento článok odkazuje.

64.

Vylúčenie z pôsobnosti nariadenia CLP v zmysle jeho článku 1 ods. 5 písm. e) pritom spočíva v definícii potraviny v zmysle nariadenia o potravinách, ktorá je založená na určení výrobku, a nie na vlastnostiach látok alebo zmesí, ktoré ho tvoria. ( 45 ) Ostatné vylúčenia stanovené v článku 1 ods. 5 tohto nariadenia sa týkajú aj špecifických kvalifikácií liekov, veterinárnych liekov, kozmetických výrobkov alebo dokonca zdravotníckych pomôcok v zmysle osobitných právnych nástrojov, ktoré sú spresnené v týchto nástrojoch a ktoré sú stanovené tiež podľa určenia príslušného výrobku.

65.

Z uvedeného možno vyvodiť, že toto vylúčenie, ktoré predstavuje výnimku ( 46 ) zo všeobecného pravidla týkajúceho sa pôsobnosti nariadenia CLP, je podmienené v tom zmysle, že svoje uplatnenie podmieňuje určením látok a zmesí vo forme a v konečnom stave ako potravín alebo inými slovami špecifickým určením potraviny. Súvisí teda s ich špecifickým použitím ako potraviny v zmysle nariadenia o potravinách. Spresnenie týkajúce sa formy a konečného stavu uvedené pri tomto vylúčení súvisí podľa môjho názoru s uvedením výrobkov na trh ako hotových výrobkov, čo zahŕňa zámer výrobcu prezentovať ich tak, že sú určené podľa všetkých primeraných očakávaní na použitie na potravinové účely.

66.

Podľa môjho názoru sa toto vylúčenie uplatňuje, ak je určenie výrobku výlučne potravinové. ( 47 ) V tejto súvislosti je pravda, že odôvodnenie 11 nariadenia CLP stanovuje, že toto nariadenie by sa malo vo všeobecnosti uplatňovať na všetky látky a zmesi uvádzané na trh v rámci Únie, pokiaľ iné ustanovenia právnych predpisov Únie nestanovujú podrobnejšie pravidlá klasifikácie a označovania, ako je to okrem iného v prípade nariadenia o potravinách. Z toho možno vyvodiť, že zámerom normotvorcu Únie bolo zabrániť duplicite pravidiel uplatniteľných na výrobky, ktoré môžu mať vplyv na ľudské zdravie, a to tým, že zabezpečí, aby podliehali odlišným požiadavkám, najmä v oblasti označovania.

Okrem toho zastávam názor, že pri určovaní, aký právny režim sa má uplatniť na predmetné výrobky, treba mať na pamäti aj ochranu, ktorú majú zabezpečiť právne predpisy v oblasti potravín na jednej strane a právne predpisy týkajúce sa biocídnych výrobkov alebo látok a zmesí na strane druhej. Cieľom nariadenia o potravinách je totiž v podstate ochrana života a zdravia ľudí , pričom v prípade potreby zohľadňuje ochranu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a životného prostredia, ( 49 ) pokiaľ ide o ochranu zdravia spojenú s bezpečnosťou potravín. V prvom rade je to však nariadenie o biocídnych výrobkoch a nariadenie CLP, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia . ( 50 ) Z týchto dvoch nariadení vyplýva, že zavedené pravidlá klasifikácie a označovania pokrývajú širšiu škálu nebezpečenstiev, najmä environmentálnych, než je to v prípade právnych predpisov v oblasti potravín, ktorých cieľ zostáva zameraný na ochranu zdravia ľudí a najmä na ochranu potravín.

69.

Treba teda konštatovať, že ciele pravidiel klasifikácie a označovania, ktoré sa uplatňujú na potravinové výrobky a na látky a zmesi, sa líšia. Tieto ciele by pritom neboli dodržané, ak by sa výrobok s dvojakou kvalifikáciou považoval za výrobok, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie CLP z dôvodu vylúčenia týkajúceho sa potravín. Je pravda, že ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa potravín sa javia ako konkrétnejšie pre ochranu ľudského zdravia, ale nezahŕňajú najmä ochranu životného prostredia. Preto nemôžu mať prednosť pred ustanoveniami právnych predpisov týkajúcimi sa zmesí a látok, ale mali by sa uplatňovať spoločne. ( 51 )

Napokon len na doplnenie a bez toho, aby bola dotknutá odpoveď, ktorú navrhujem na túto štvrtú prejudiciálnu otázku, chcem pripomenúť, že predmetné výrobky sú zložené z vody a kyseliny octovej (7,5 %) (SURIG Essigspray Universal) alebo z vody, kyseliny octovej (10 %) a kyseliny citrónovej (1,5 %) (SURIG Essigspray EXTRA). V tomto ohľade chcem zdôrazniť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento posledný uvedený výrobok bol kvalifikovaný ako „nebezpečná zmes“ v zmysle článku 3 prvého odseku v spojení s prílohou I k nariadeniu CLP. V tejto súvislosti pritom nemožno vylúčiť otázku, či látka alebo zmes, ktorá je takto kvalifikovaná ako nebezpečná a ktorá tiež vedie k uplatneniu pravidiel týkajúcich sa predovšetkým jej označovania v súlade s týmto nariadením, môže spadať najmä pod kvalifikáciu potraviny. Článok 14 ods. 1 nariadenia o potravinách totiž výslovne stanovuje, že potravina sa nesmie umiestňovať na trh, ak je nebezpečná. ( 52 )

72.

Okrem toho treba dodať, že medzi nebezpečenstvá, na ktoré sa vzťahuje nariadenie CLP, patrí najmä akútna toxicita, žieravosť alebo dráždivosť pre kožu, či dokonca vážne poškodenie očí. ( 53 ) Môže sa preto zdať ťažké predstaviť si, že látky predstavujúce takéto nebezpečenstvá by mohli byť prípadne určené na požitie ľuďmi, a teda spadať pod kvalifikáciu potravín, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

73.

D.

O piatej prejudiciálnej otázke

75.

Svojou piatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na to, či výrobok, ktorý možno kvalifikovať ako potravinu a zároveň ako biocídny výrobok, patrí do pôsobnosti hlavy IV nariadenia REACH, aj keď sú z nej potraviny vylúčené. Vnútroštátny súd tak žiada Súdny dvor, aby sa vyjadril k rozsahu výnimky stanovenej v článku 2 ods. 6 písm. d) tohto nariadenia.

76.

Na úvod treba poznamenať, že rovnako ako v prípade štvrtej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd zrejme domnieva, že predmetné výrobky majú dvojakú kvalifikáciu. ( 56 ) Vzhľadom na to a pre úplnosť treba piatu prejudiciálnu otázku analyzovať nasledovne.

80.

Pokiaľ ide o vylúčenie potravín, možno z toho vyvodiť, že normotvorca Únie usúdil, že zmesi určené na konzumáciu ľuďmi nepredstavujú také závažné riziká, že by bolo potrebné, aby sa na tieto zmesi vzťahoval systém kontroly zavedený nariadením REACH, ktorý zahŕňa ich registráciu, hodnotenie, ako aj povoľovanie, ( 60 ) s cieľom kontrolovať riziká, ktorým takéto zmesi vystavujú ľudské zdravie a životné prostredie.

81.

Ak má však výrobok aj iné určenie, ako je v prejednávanej veci biocídne určenie, vylúčenie stanovené v článku 2 ods. 6 písm. d) nariadenia REACH sa podľa môjho názoru nemôže vzťahovať na takýto výrobok. V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôrazniť, že zo samotného nariadenia o biocídnych výrobkoch vyplýva, že sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie REACH. ( 61 ) Na druhej strane by opačný záver bol v rozpore s cieľom tohto nariadenia, ktorým je chrániť ľudské zdravie pred vystavením chemikáliám a životné prostredie. ( 62 ) Ako totiž uvádza Komisia, cieľom uvedeného nariadenia je v skutočnosti poskytnúť širšiu ochranu ľudského zdravia, než je ochrana zaručená nariadením o potravinách, ktoré sa v podstate obmedzuje na bezpečnosť potravín. Okrem toho ochrana životného prostredia by nebola plne zaručená, ak by sa výrobcovia mohli vyhnúť pravidlám týkajúcim sa najmä registrácie a autorizácie látok a zmesí tým, že by svojmu výrobku priradili ako jedno z viacerých určení tohto výrobku určenie, ktorého vylúčenie je stanovené v nariadení REACH. Napokon vzhľadom na rozdiely v rozsahu týchto cieľov a skutočnosť, že výnimky sa musia vykladať reštriktívne, sa domnievam, že na piatu otázku položenú vnútroštátnym súdom treba odpovedať kladne. ( 63 )

Článok 3 ods. 1 písm. a) prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 334/2014 z 11. marca 2014 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1819 z 8. augusta 2019,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

určenie výrobku, ktoré sa vyžaduje na to, aby sa tento výrobok považoval za biocídny, nemusí predstavovať jeho jediné určenie. Biocídny výrobok, ktorý je určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín, však nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia ako výrobok typu 4 (Oblasť potravín a krmív) hlavnej skupiny 1 (Dezinfekčné prostriedky) v zmysle článku 2 ods. 1 druhej vety v spojení s prílohou V k uvedenému nariadeniu.

2.

Určenie pôsobnosti nariadenia č. 528/2012, zmeneného nariadením č. 334/2014 a delegovaným nariadením 2019/1819, na výrobok určený na čistenie alebo dezinfekciu potravín závisí od jeho kvalifikácie a zaradenia medzi typy výrobkov uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu. Výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedeného nariadenia podľa jeho článku 2 ods. 1, nemožno skúmať z hľadiska vylúčenia z tejto pôsobnosti v zmysle článku 2 ods. 2 toho istého nariadenia.

3.

sa netýka výrobkov určených na použitie ako potraviny a zároveň ako biocídne výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 528/2012, zmenené nariadením č. 334/2014 a delegovaným nariadením 2019/1819.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní ( Ú. v. EÚ L 167, 2012, s. 1 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 334/2014 z 11. marca 2014 ( Ú. v. EÚ L 103, 2014, s. 22 ) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1819 z 8. augusta 2019 ( Ú. v. EÚ L 279, 2019, s. 1 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 ), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o hygiene potravín ( Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 13/034, s. 319), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 ( Ú. v. EÚ L 87, 2009, s. 109 ).

( 10 ) Táto koncentrácia v potravinárskom octe je vo všeobecnosti nižšia ako 10 %. V tejto súvislosti žalovaná vo veci samej upozorňuje na skutočnosť, že podľa nemeckého práva [pozri § 2 Essigverordnung (Verordnung über den Verkehr mit Essig und Essigessenz) (nariadenie o obchodovaní s octom a výťažkom z octu)] sa ako potraviny môžu uvádzať na trh výrobky obsahujúce menej ako 11 % kyseliny octovej.

( 11 ) Ako vyplýva z odbornej literatúry, vyššia koncentrácia kyseliny octovej môže spôsobiť podráždenie pokožky, očí a dýchacích ciest, keďže jej korozívne vlastnosti ju robia toxickou. Napríklad perorálne podanie koncentrovaného roztoku s koncentráciou vyššou ako 10 % môže spôsobiť poleptanie tráviaceho traktu a úpadok centrálneho nervového systému [pozri toxikologický list č. 24 – vydanie jún 2021, Institut national de recherche et de la sécurité (INRS) (Národný inštitút pre výskum a bezpečnosť, Francúzsko)].

( 12 ) Delegované nariadenie Komisie z 8. augusta 2019, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 s cieľom zaradiť ocot ako účinnú látku do jeho prílohy I ( Ú. v. EÚ L 279, 2019, s. 1 ). Zaradenie octu a predtým kyseliny octovej do prílohy I k nariadeniu o biocídnych výrobkoch teda znamená, že tieto látky sa nepovažovali za látky, ktoré vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie, a to pod podmienkou, že sú dodržané príslušné obmedzenia.

( 13 ) To znamená, že biocídny výrobok, ktorého povolenie na uvedenie na trh by bolo schválené zjednodušeným postupom, by obsahoval látku, ktorá ako taká spadá pod definíciu potraviny. Podľa nariadenia o potravinách je takáto potravina vymedzená ako „akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené“ (pozri článok 2 prvý pododsek tohto nariadenia).

( 20 ) V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že odstupňovanie účelov biocídnych výrobkov v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia o biocídnych výrobkoch vymenúva účely týchto výrobkov. Tieto účely siahajú od ničenia škodlivých organizmov až po prevenciu voči nim (rozsudok z 19. decembra 2019, Darie, C‑592/18 , EU:C:2019:1140 , bod 41 ). Okrem toho sa mi vzhľadom na toto znenie nezdá byť vylúčené, že tieto účely, ktoré sú spôsobilé dať výrobku biocídny účinok, môžu byť viaceré a napriek tomu do neho patriť.

( 21 ) Ako príklad treba uviesť, že pokiaľ ide o lieky a potraviny, normotvorca výslovne stanovil, že v prípade pretrvávajúcich pochybností má prednosť definícia „lieku“ pred definíciou „potraviny“ [pozri článok 2 ods. 2 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69)]. Naproti tomu sa zdá, že systém zavedený nariadením o biocídnych výrobkoch je oveľa flexibilnejší, pokiaľ ide o kombináciu rôznych kvalifikácií a dôsledky, ktoré z nich vyplývajú pre pravidlá uplatniteľné na dotknuté výrobky.

( 22 ) Pozri článok 3 ods. 1 písm. a) posledný pododsek nariadenia o biocídnych výrobkoch.

( 23 ) Článok 19 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch.

( 24 ) Toto schválenie je založené na stanovisku k schváleniu účinnej látky, ktoré vydala Európska chemická agentúra (ECHA) na základe záverov hodnotiaceho príslušného orgánu v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia o biocídnych výrobkoch. Komisia po doručení tohto stanoviska prijme vykonávacie nariadenie, ktorým schvaľuje účinnú látku a stanovuje podmienky tohto schválenia. [Pozri článok 9 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia].

( 30 ) Napríklad vzhľad, údaje, označovanie a reklamná činnosť.

( 31 ) Tento záver je podľa môjho názoru nevyhnutný vzhľadom na zásadu slobodného výkonu povolania, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie. Výrobca má totiž slobodu pri svojich podnikateľských rozhodnutiach. Predaj je pritom spôsobom výkonu tejto zásady. Tá však nie je absolútna v tom zmysle, že musí byť zohľadnená vo vzťahu k jej funkcii v spoločnosti. V dôsledku toho môže byť právo na slobodný výkon povolania obmedzené pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu sledovaným Európskou úniou a vzhľadom na sledovaný cieľ nepredstavujú neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý by narušil samotnú podstatu takto garantovaných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C‑37/02 a C‑38/02 , EU:C:2004:443 , bod 82 a citovanú judikatúru). Predovšetkým by sa malo zabrániť akémukoľvek obchádzaniu požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia o biocídnych výrobkoch, ako je napríklad prezentovanie výrobku ako potraviny, keďže vzhľadom na jeho povahu a nebezpečenstvo, ktoré predstavuje jeho používanie pre zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie, musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia.

( 32 ) V tejto súvislosti Speyer & Grund na pojednávaní vysvetlila, že rozhodnutie baliť predmetné výrobky do fliaš s rozprašovačom bolo súčasťou marketingovej stratégie zameranej na upútanie pozornosti na výrobky, ich odlíšenie od tradičných výrobkov a uľahčenie ich používania.

( 33 ) V tejto súvislosti považujem za dôležité zdôrazniť, že k tomuto záveru treba pristupovať s určitou opatrnosťou a obmedziť ho na špecifický prípad výrobkov s dvojakým použitím.

( 39 ) V prejednávanej veci to je nariadenie CLP (pozri článok 1 ods. 1 tohto nariadenia).

( 40 ) Odôvodnenie 11 nariadenia o programe CLP.

( 41 ) Podľa článku 2 bodu 7 nariadenia CLP je tento pojem vymedzený ako „chemický prvok a jeho zlúčeniny v prírodnom stave alebo získané akýmkoľvek výrobným postupom vrátane všetkých prísad potrebných na udržanie ich stability a všetkých nečistôt pochádzajúcich z použitého postupu, ktorý však nezahŕňa žiadne rozpúšťadlá, ktoré možno oddeliť bez ovplyvnenia stability látky alebo zmeny jej zloženia“.

( 42 ) Podľa článku 2 bodu 8 nariadenia CLP je tento pojem vymedzený ako „zmes alebo roztok zložený z dvoch alebo viacerých látok“.

( 43 ) Článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia CLP.

( 44 ) Odôvodnenie 10 nariadenia o programe CLP.

( 49 ) Pozri článok 5 ods. 1 nariadenia o potravinách.

( 50 ) Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o biocídnych výrobkoch a článok 1 ods. 1 nariadenia CLP.

( 51 ) Tento záver by bol odlišný, ak by sa predmetné výrobky považovali výlučne za potraviny. V takom prípade by som mohol súhlasiť s názorom vnútroštátneho súdu, ktorý zastáva aj Speyer & Grund, že ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa potravín sú podľa všetkého konkrétnejšie a mali by mať prednosť z dôvodu vylúčenia potravín z pôsobnosti nariadenia CLP.

( 52 ) Podľa článku 14 nariadenia o potravinách sa potravina považuje za nebezpečnú, ak je zdraviu škodlivá z dôvodu jej účinku na osobu, ktorá ju konzumuje, alebo pravdepodobných kumulatívnych toxických účinkov, alebo ak je nevhodná na ľudskú spotrebu z dôvodu, že táto potravina sa považuje za neprijateľnú pre takúto konzumáciu vzhľadom na jej zamýšľané použitie, a to najmä z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. Zdá sa mi, že tento zákaz sa vzťahuje aj na potravinu, ktorá môže mať aj iné určenia.

( 53 ) Pozri tabuľku 1.1 prílohy 1 k nariadeniu CLP.

( 54 ) Článok 5 ods. 1 nariadenia CLP.

( 61 ) Článok 2 ods. 3 písm. j) nariadenia o biocídnych výrobkoch. Pozri tiež článok 70 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že karty bezpečnostných údajov pre účinné látky a biocídne výrobky sa v príslušných prípadoch vypracúvajú a sprístupňujú v súlade s článkom 31 nariadenia REACH.

( 62 ) Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o REACH.

( ) Tento záver nemá vplyv na úvahy rozvinuté v rámci odpovede na štvrtú prejudiciálnu otázku (pozri body 71 až 73 vyššie), podľa ktorých pretrvávajú pochybnosti o tom, či je možné, aby výrobok – ktorý je kvalifikovaný ako biocídny výrobok a patrí do pôsobnosti nariadenia o biocídnych výrobkoch a ktorý je klasifikovaný ako nebezpečná zmes, čo a priori umožňuje uplatnenie nariadenia REACH – mohol tiež spadať pod kvalifikáciu potraviny.